Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

VOJENSKÝ VETERÁN BRATISLAVA

Informácie nájdete na:

Vojenský veterán Bratislava

Ako sa stať členom


Podporte tento web


 

V náväznosti na môj článok: http://www.bezpzlozky.eu/2015/10/uznanie-studia-1-a2-rocnika-vsosvsjzvgvskd/ z 26.októbra 2015 uvádzam doplňujúce fakty a argumenty.

.
Vážení priatelia,

nepriznávanie I. a II. kategórie funkcií mladistvým absolventov vojenských stredných škôl sa stalo akýmsi národným športom v SR a ČR. Všetci vieme, že história vojenských stredných škôl siaha do roku 1949, keď vznikla prvá VŠJŽ v Spišskej Novej Vsi s povinnosťou dozornej SLUŽBY na rote, vchode, autoparku, kuchyni a pod. V tom čase ešte nikoho nezaujímalo, aký to môže mať na nich vážny sociálny dopad, ak ich dobehne dôchodkový vek. Nuž, táto generácia a tiež nasledujúce generácie absolventov vojenských stredných škôl pochádzajúcich z celej ČSSR, sa práve teraz kvôli tomu vehementne domáhajú o uznanie svojich oprávnených nárokov z tejto dozornej služby a o pretavenie nárokov do vyššieho starobného (výsluhového) dôchodku, alebo odchodu do starobného dôchodku v zníženom fyzickom veku.
………O túto generáciu žiakov vojenských stredných škôl sa v tom rozhodnom čase nikto zvlášť nestaral, nikto s tým nemal žiadne skúsenosti a ani nikoho nenapadlo, že to môže mať vážne sociálne dopady. Veď možno niekedy o 45 rokov neskôr “sa to nejako” vyrieši aj samé. Nuž, samé sa to nevyriešilo. Pôvodné zákony, ktoré sa mali tomuto problému podrobne venovať, boli iba strohé a neúplné (pozri branný zák. č. 92/1949 Zb., alebo zák. č. 76/1959 Zb. a mnohé ďalšie). Pri ich bližšom skúmaní sme nadobudli presvedčenie, že žiakov nechránili a nebránili tak ako mali – pretože tí žiaci, boli naozaj maloletí, veď išlo o skupinu mladistvých od 14-tich do 18-tich rokov. Skôr naopak, na týchto žiakov vojenských stredných škôl sa vzťahovali všetky právne predpisy ako na vojakov vojenskej základnej služby (skr. “VZS”), ba aj ako na vojakov z povolania . A to bez výnimky. Vojenské školy boli podriadené výlučne pod kuratelu MNO ČSSR, bez akejkoľvek verejnej kontroly. Až v dôsledku prijatia niekoľkých medzinárodných zmlúv a dohôd (okolo roku 1991), došlo k výrazným zmenám a lámaniu ľadov aj vo vojenskom strednom školstve. Dovtedy však bol taký prísny režim na vojenských školách, ktorý na dnešné pomery je nepredstaviteľný a nezlučiteľný s právnym poriadkom civilizovanej krajiny.
……..Takže nezabúdajme, že odpočet frustrácie, nemilosrdného drilu, stresu, ničenia zdravia, vyčerpávania fyzických, psychických, duševných síl a pod., treba časovať už odo dňa nástupu do vojenskej strednej školy a nie od vymysleného termínu nejakého štátneho úradníka (pretože mu to tak vyhovovalo). Upozorňujeme na to, že tento fakt je obzvlášť kľúčový a dnešní úradníci ho nevedia vyvrátiť a ani spochybniť. Preto tú I. a II. kategóriu funkcií ich musíme naučiť počítať práve odtiaľto.

…….Prosíme teda, pozrite sa na niektoré detaily fotografií absolventov VŠJŽ . Títo absolventi počas celého 4- ročného štúdia síce neboli vojakmi VZS, ale za to už mali pridelené osobné zbrane – samopaly vz. 58. Žižkováci VZS vykonávali až oveľa neskôr, počas štúdia na niektorej Vojenskej vysokej škole, alebo na VAAZ.
…….Dnes však Vám kompetentní na MO SR, MO ČR alebo VÚSZ do očí tvrdia, že to tak vraj nebolo. Asi strácajú pamäť, alebo to robia účelovo. Nuž preto sa pozorne pozrite na obrázky:

http://www.csla.cz/armada/druhyvojsk/csla3skoly03.htm

 

……..Ako sme už uviedli, medzinárodné zmluvy, ktorými bola ČSSR viazaná od roku 1991, vyvolali zásadné zmeny aj vo vojenskom strednom školstve. Tým vojenským deťom sa zbrane už nedostávali do rúk. Príčiny tkveli práve v prijatí tých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Tie dôsledky nechceme ani komentovať, máme na to svoj dôvod.
……..Tým kolegom, ktorí sa rozhodnú a chcú si hájiť svoje dôchodkové nároky, odporúčame najprv sa písomne obrátiť na VÚSZ a požiadať o objektívne prepočítanie obdobia služby (t.j. aj tej “dozornej”) z vojenskej strednej školy a o jej zaradenie do I. kategórie funkcií. Použite pri tom “Manuál”, ktorý je v prílohe. Môžete ho použiť úplne celý, len si ho prosím dôkladne aktualizujte na svoje pomery. Žiadajte VÚSZ, aby Vám predovšetkým vydal ROZHODNUTIE. Ak to nespraví, musí potom nasledovať žaloba na príslušný Krajský súd (podľa Vášho bydliska). Tento postup musíte zachovať, aby Ste mali v rukách titul na podanie žaloby. Neváhajte s podaním žaloby, lebo začnú Vám plynúť procesné lehoty a tie sa nedajú potom navrátiť.
……..Podotýkame, že MO SR, (MO ČR) a VÚSZ zostanú verné svojej strnulej povesti a aj naďalej zostanú neoblomné a pravdepodobne ani jednému z nás takéto pozitívne „ROZHODNUTIE“ nevydajú, pretože im to dnešná legislatíva neumožňuje. Ministerstvá to dobrovoľne neurobia, pretože majú medzičasom zviazané ruky, pretože v SR a ČR po roku 1993 vydali nové sociálne zákony a nastala odlišná situácia a odlišný vývoj. Ale federálne zákony o ČSĽA máme rovnaké, aj posledný sociálny zákon č. 100/1988 Zb. je spoločný.
………Kto však môže zmeniť doterajšiu stagnujúcu a nevyhovujúcu situáciu, je jedine nezávislý a nestranný Krajský súd. Iba súdy sú kompetentné a iba im zákon delegoval právomoc, aby podľa výsledkov starostlivo vykonaného dokazovania a vypočutí navrhnutých svedkov vyslovili, že splňujete podmienky pre zaradenie do I. či II. kategórie funkcií v prípade, že Vami vykonávaná vojenská služba zodpovedala niektorému zamestnaniu zaradenému do I. alebo II. pracovnej kategórie, pričom sa však musia posudzovať a zohľadňovať aj všetky podmienky, za ktorých mohla byť služba zaradená do rezortného zoznamu (pozri stanovisko NS ČSSR zo dňa 10.10.1977 sp. zn. Cpjf 46/77, publikované v č. 1/1978 Zbierky rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČSSR).
……..Túto súdnu procedúru musí podstúpiť každý sám. Treba sa poradiť so skúseným advokátom a spoločne s ním nájsť vhodný právny inštrument na presadenie Vášho zámeru. Hromadné (plošné) žaloby však nepripadajú do úvahy.
……..Manuál v prílohe je výsledkom niekoľkomesačnej kolektívnej práce a iniciatívy mnohých z Vás. Až koncom roka 2015 sa nám ho podarilo spracovať a uzavrieť. Tento manuál môže obohatiť Vaše myšlienky a poznatky, prípadne si ho trvalo uložte, lebo tie právne normy v ňom uvedené sa veľmi ťažko hľadajú a často nemáme ani tušenia, ako sa nás bezprostredne týkali. Určite si v ňom nájdete aj svoje postrehy, podnety a pripomienky. Obsahuje aj zákony a právne normy, ktoré v tom čase ovplyvňovali Váš život, či osudy Vašich kolegov počas vojenského stredoškolského štúdia, či služby vojaka z povolania. Sú tam presne zapracované a ďakujeme Vám, že Ste sa na tom podieľali aj Vy.
…….Keďže tento manuál bol iba nedávno dokončený, svoj sľub daný Vám dnes plníme – posielame Vám ho na ďalšie využitie a popularizáciu.

 

P.S. Šírte tento manuál aj medzi svojimi rovesníkmi, niektorým to môže výdatne pomôcť v ich neľahkej životnej situácii.

Držíme Vám palce.

S priateľským pozdravom
ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
JUDr. Marián Ď U R I N A,
generálny sekretár

ul. Sibírska č. 4, 831 02 BRATISLAVA – 3
SLOVENSKÁ REPUBLIKA

e-mail: durinaadvokat@gmail.com
MOBIL: ++421 905 405 381
Tel.č.+ fax: ++421 2 4425 4200

Kliknite aj na ikonu ČASOD – ČaSOD: www.casod.sk
alebo na ikonu: www.ib777.com
ČASOD: Úcta a rešpekt k tradícii, tvorivosti a skutočným hodnotám.

 

Prílohy:

Manual MLADISTVI ZIACI VOJ. STREDNYCH SKOL DURINA

Denny poriadok ziaka VSOS

Narizeni NGS CSLA c. 11 z 2.8.1985

Rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý môže byť návodom pre dosiahnutie lepších dôchodkových cieľov pre absolventov VSOŠ, VŠJŽ a VG SNP, vojenských stredných škôl a pod.  JUDr. ĎURINA

Download (PDF, 2.57MB)

 

wp-monalisa icon

16 Komentárov na Zápočet rokov absolventom VSOŠ -manuál:

  • Pekný deň prajem.
    Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov som ústredie Sociálnej poisťovne požiadal o sprístupnenie informácie k prípadom, kedy občania Slovenskej republiky už od dovŕšenia svojich 15-tich rokov fyzického veku (po skončení ZDŠ) majú priznanú preferovanú pracovnú kategóriu (I., II.) mi Sociálna poisťovňa ako povinná osoba sprístupnila nasledovné informácie:
    Zamestnanie (obdobie dôchodkového poistenia) zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie mohla fyzická osoba získať už po skončení povinnej školskej dochádzky, ak vykonávala zamestnanie, ktoré bolo zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie. Tiež mohla získať zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie aj ako žiak stredného odborného učilišťa za predpokladu, že sa praktické vyučovanie uskutočňovalo pravidelne na pracoviskách alebo prevádzkach, kde sa vykonávali zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie . Zamestnania sa do I. (II.) pracovnej kategórie zaraďovali najdlhšie do 31. decembra 1999.

  • Ahoj (Milan KOLEN zo dňa 22.10.2016),

    MO SR sa často vo svojich písomných vyjadreniach odvoláva na to, že vojak z povolania mohol podľa prílohy k „Nařízení č. 11“ buď podpísať, alebo nepodpísať údaje vo výkaze a ústrižku, ktoré sa viazali k výkonu svojej služby. To je pravda, iba od roku 1985 -- dovtedy to neplatilo.
    Ak by mali nejaké výhrady a námietky, tak ich mohli vojaci z povolania služobným postupom uplatniť. Lenže tento zákonný postup nemali umožnený žiaci vojenských stredných škôl a vojenských gymnázií od 1. ročníka až po 4. ročník, ba ani vojaci základnej služby, lebo ústrižky a výkazy o výkone služby pred nimi kompetentní starostlivo schovávali a utajovali. Vôbec ich o tejto povinnosti neinformovali. Kto z Vás to v v čase stredoškolského štúdia podpisoval?
    V tých dokumentoch sa nikdy nezmieňovali o tom, aby ich podpisovali aj vojaci základnej služby, absolventi VSOŠ, VG, VŠJŽ a pod. Ide o ďalšiu nedokonalosť a nejednoznačnosť zákona.
    Okrem toho vyjadrujeme nespokojnosť, nám priznávajú odslúžené obdobie iba od 18. rokov veku. Lenže baníckym učňom priznávajú I. pracovnú kategóriu a sklárskym učňom (fúkačom skla) z Lednických Rovní II. pracovnú kategóriu už od 15. rokov veku. Všetkých ostatných Vás to poškodzuje.
    Preto treba zakaždým klásť dôrazné otázky Sociálnej poisťovni, ako je to možný takýto nerovnaký prístup pri posudzovaní odslúženého (v civile odpracovaného) obdobia…? Nedajte sa teda odbiť. Nemajú totiž na to uspokojujúcu odpoveď, spoliehajú sa iba na to, že mávnete nad tým rukou a rezignujete.
    Držíme Vám palce.
    S pozdravom

    JUDr. Marián ĎURINA

  • Pre Jozef Poprad
    Predpokladám, že z VUSZ dostanete asi zamietavé stanovisko, ako dostali všetci čo o to požiadali. Tu je tento dokument: http://www.vusz.mil.sk/data/files/4626.doc
    No a potom je na Vás ako budete postupovať ďalej. Buď sa s tým uspokojite a poviete si že je to asi tak ako Vám píšu z VUSZ, alebo to dáte na súd ktorý to možno dá za pravdu Vám a započíta prvé dva roky štúdia na VSOŠL. V každom prípade Vám odporúčam obrátiť sa s podaním na súd na právnika, a podľa môjho názoru najlepšie na JUDr. Mariána Ďurinu.
    Veľa úspechov kolega.

  • Dobry..absolvoval som Vsosl Presov ,podla priebehu studia na tejto skole 74 az 78 som v prvom a druhom rocniku bol hodnoteny okr inych predmetov aj z vojenskej pripravy…takze som sa pripravoval na buduce povolanie..cakam v tychto dnoch na zapocet rokov z VUSZ , tak ak tam nebude tento zapocet ,jakoze nemozu mi ho dat podla p. Durinu tak ake moznosti mam? vie mi niekto dat odpoved?

  • Priatelia,
    ako advokát som zastupoval klienta pred KS v Prešove. Dňa 24.10.2016 som obdržal “Rozsudok Krajského súdu”, ktorý môže byť návodom pre dosiahnutie lepších dôchodkových cieľov pre absolventov VSOŠ, VŠJŽ a VG SNP, vojenských stredných škôl a pod.
    Rozsudok je uverejnený pod úvodným článkom: http://www.bezpzlozky.eu/2016/01/zapocet-rokov-absolventom-vsos-manual/.
    Pekný deň prajem.

  • Príspevok ohľadom uvedeného problému som dal na “verejný priestor na diskusiu”.

  • Znovu som sa zamýšľal nad komentárom JUDr. Marián Ďurina zverejneným 3.7.2016 k diskriminácii žiakov 1. a 2 ročníka VSOŠ a 1. -- 4. ročníka VG. Pravdepodobne dokázať zaradenie žiakov vojenských škôl do I., II. kategórii by mohli preukázať Tabuľky mierových a vojnových postov TMVP. Musel ich mať všetky vojenské útvary, vojenské zariadenia ako aj vojenská škola. Bez nich v armáde nemohlo nič existovať.

    V bola v nich napríklad stanovená organizačná štruktúra, hodnosť, názov funkcie, kategória (vojaci mali I., alebo II. kategóriu), platové zaradenie atď.
    V TMVP školy je preukázaná rovnaká organizačná štruktúra zaradenia žiakov VSOŠ, VG do vojenských jednotiek, to je do rôt, čiat, družstiev akú mali všetky roty v celej ČSĽA.
    Organizácia školských rôt vo vojenských škôl bola úplne rovnaká ako mali roty zložené z vojakov základnej služby. Školské roty mali rovnaký denný poriadok ako bol v celej ČSĽA. Mali VR, VČ, Výkonného práporčíka atď. ktorí mali vojenské hodnosti. Vojaci základnej služby mali vojenské hodnosti. Hodnosti mali aj žiaci vojenských škôl. Každá školská čata mala VČ vojaka z povolania a zástupcu veliteľa čaty ktorým bol určený jeden za žiakov. Každé družstvo rovnako ako u vojakov základnej služby malo veliteľa družstva ktorým bol jeden zo žiakov, družstvo malo stanovený počet členov družstva. V TMVP v stĺpci vojenská hodnosť mali v 1. a v 2. ročníku uvedené „žiak“ a takto sa aj vždy musel predstavoval. Od prísahy v 3. a 4. ročníku VSOŠ mali vojenskú hodnosť „vojak žiak“, ktorou sa vždy predstavovali , napríklad voj., slob., des., čat. žiak. Vždy v TMVP v stĺpci „hodnosť „ mali v každom ročníku uvedenú vojenskú hodnosť. V stĺpci „funkcia“ mali uvedenú vojenskú funkciu napríklad zástupca veliteľa čaty, veliteľ družstva alebo člen družstva. V stĺpci funkčný plat pre 1. a 2. ročník VSOŠ bol 30 Kčs. V 3. a 4. ročníku VSOŠ bol funkčný plat rovnaký ako mali vojaci základnej služby vojak 75 Kčs, slobodník 80 Kčs, desiatnik 90 Kčs, čatár 100 Kčs.

    Vo VSOŠ a v VG sa pripravovali na vojenské povolanie zaradené do I. alebo II. kategórii funkcií rovnako ako aj učni baníci ktorým sa ich príprava v baníckej učňovskej škole od veku 16 rokov ktorá sa im započítava v I. pracovnej kategórii. Žiaci vojenských škôl sa pripravovali na vojenské povolanie so zbraňou strážených vojenských kasárňach, vojenských objektoch. Nie v školách a nebývali na internátoch. Mali rovnaký vojenský režim, rovnakú vojenskú disciplínu, riadili sa rovnakými služobnými vojenskými predpismi a vojenskými zákonmi ako platili pre vojakov z povolania a pre vojakov základnej služby. Na celoživotné vojenské povolanie vojaka z povolania sa pripravovali v špecializovaných vojenských učebniach, vojenských trenažéroch, vojenských polygónoch. Učili sa obsluhovať, ovládať a využívať bojové možnosti vojenských zbraní, vojenskej bojovej techniky včetne ostrých bojových strelieb, s vojenským materiálom, vo vojenských cvičiskách, vo vojenských strelniciach, vo vojenských výcvikových priestoroch kde vykonávali rovnakú, identickú vojenskú činnosť, výcvik ako vykonávali aj vojaci z povolania a vojaci základnej služby z čoho analogicky vyplýva, to znamená, že vykonávali vojenskú službu!!! Z uvedených dôvodov ju možno nazvať “ostatná vojenská služba”, čím sú naplnené znaky na priznanie žiakom 1. a 2. ročníka VSOŠ a 1. -- 4. ročníka VG (podľa toho do akej funkcii a kategórii boli zaradení po ukončení vojenskej školy, to je do I. alebo II. kategórii funkcií), rovnako ako dlhé roky I. pracovnú kategóriu majú priznanú banícky učni. Týmto sú preukázateľne žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ a 1. -- 4. ročníka VG diskriminovaní voči učňom baníckych učňovských škôl.

    Podľa môjho názoru TMVP z dôvodu, že mali značný stupeň utajenia a boli účelovo vydávané, prípadne po skončení platnosti špeciálne archivované (ak vôbec boli archivované) kto má o tom seriózne vedomosti nech to prosím diskrétne oznámi JUDr. Mariánovi Ďurinovi. Veľmi pekne ďakujem.

  • Vážení priatelia,

    nedá mi nereagovať na pretrvávajúci problém štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ a na štúdium na VG, ktoré dnes podľa ojedinelých tvrdení vraj nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. S rozpakmi prijímam tvrdenia, že činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby.
    Službu v podmienkach ČSĽA musí súd v prospech žiakom VSOŠ (VG) potvrdiť zápočtom odslúženej doby v preferovanej I. resp. II. kategórii funkcií. Dovolíme si navyše tvrdiť, že vo všeobecnosti pre účely výkonu zamestnania v preferovaných kategóriách iba bežné služobné zaradenie by nemalo byť určujúcim a nepostačovať, a preto sa javí ako nevyhnutné posudzovať skutočný výkon služby v preferovanej kategórii. Podmienky pre skorší odchod do dôchodku by mali byť formulované oveľa priaznivejšie, pričom aj fyzický vek odchodu do dôchodku príslušníka ČSĽA mal byť k tomu prispôsobený. Ako obiter dictum (nad rámec potrebného odôvodnenia) si dovolím zdvorilo podotknúť, že samotný fakt zaradenia žiaka VSOŠ, (VG) do inej pracovnej kategórie (zamestnávateľom, veliteľom školy..?) bez ďalšieho ešte neznamená, že by túto dobu musel VÚSZ (MO SR) takto úzkostlivo posudzovať. Pravdepodobne ide o súkromoprávny úkon vojenskej školy spočívajúci v „prevedení“ žiaka na inú prácu implikujúcu zaradenie žiaka do inej kategórie funkcií teda platných a účinných predpisov, avšak hodnotenie takejto doby zamestnania VÚSZ pre účely rozhodnutia o eventuálnom nároku na výsluhový dôchodok je viazané na súlad s týmito právnymi predpismi, a nie na úkon veliteľa vojenskej školy a jeho aparátu.
    Nazdávame sa, či sa VÚSZ (MO SR) nechtiac nedopustili pochybenia pri zisťovaní skutkového stavu na vojenských stredných školách, a tiež zrejme i nezákonného právneho hodnotenia.
    Aby mohol žiak VSOŠ (VG) byť zaradený do I. resp. II. kategórie funkcií, musel jeho skutočný výkon služobnej činnosti zodpovedať popisu práce tak, ako bol uvedený v rezortnom zozname, a zároveň museli byť splnené podmienky aj nariadenia č. 136/1975 Zb., o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia. Títo žiaci vedia doložiť svojimi vysvedčeniami z 1.2.3. a 4. ročníka vojenskej školy, z akých predmetov a v akom rozsahu prebiehala vojenská príprava.
    Dnes sa dozvedáme od niektorých orgánov štátnej správy o tom, že vraj mladiství žiaci vojenských stredných škôl boli iba akýsi „chovanci“ (pozri zák. č. 200/1949 Zb). o platových pomeroch príslušníkov ozbrojených zborov (pozri § 1 ods. 1 písm. a) a ods. 2, ktorý sa kedysi zmieňoval o „chovancoch“). Tento názor je zľahčujúci, zjavne nesprávny a účelový a tento archaický pojem už dnes ani neobstojí, pretože týchto žiakov neviedli vychovávatelia, ale regulárni velitelia ČSĽA v dôstojníckych uniformách, hodnostiach a v preferovanej kategórii funkcií. Uvedený zákon platil síce iba tri roky od 11.08.1949 do 11.12.1952, ale stačilo to na to, aby do povedomia byrokratov „nasiakol“, aby si ho nežičliví úradníci natrvalo osvojili a dnes zo zotrvačnosti používali ako nástroj voči žiakom vojenských stredných škôl. Našťastie, potom bol vydaný zák. č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených zborov, ktorý už nepozná pojem „chovanci“ a v ustanovení § 2 uvádza, že sa vzťahuje na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe a žiakov škôl ozbrojených síl. Mnohí by sa s ním mali oboznámiť.
    Mladiství žiaci (najmä VG) mali pridelené osobné zbrane 7,62 mm pištole vz.52, resp. 7,62 mm samopaly vz. 58, ľahké guľomety UK-59L, 26,5 mm signálne pištole vz. 44/67 a pancierovky RPG-7 s vložnými hlavňami určené na výcvik streľby (máme dôkazy fotografie). Takéto prípady oficiálneho ozbrojovania mladistvých dnes určite nie je možné v civilizovanom svete a nemalo a azda ani nemá dodnes obdobu. Svojvôľa a ľubovôľa na vojenských školách bola tolerovaná a trpená. Samotná náhradová finančná povinnosť za predčasné ukončenie školy sa pritom stala spornou až prijatím Listiny základných práv a slobôd v roku 1991. Tá totiž v čl. 33 zakotvovala právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách. Osobám mladším ako 18 rokov bol taktiež zakázaný vojenský výcvik. O príprave na vojenských stredných školách v ČSSR sa už nedalo hovoriť ako o skutočnej vojenskej príprave, lebo by to znamenalo priznať sa k výchove detských vojakov, ktorými sme sa nepochybne stali. Je už načase otvoriť oči tým, čo nechcú vidieť, čo sa skutočne odohrávalo na vojenských stredných školách. Schopnosť vojenských škôl smerovať svojich žiakov k budúcemu vojenskému povolaniu značne skomplikoval prijatie čl. 26 Listiny základných práv a slobôd garantujúci každému občanovi ČSSR právo sa slobodne rozhodovať o svojom povolaní. O existencii týchto právnych noriem a ich dopade na osud žiakov vojenských stredných škôl sa v rozhodnom období len zaryto mlčalo a čušalo. Až po roku 1991 nastal zásadný zvrat na vojenských stredných školách.

    Čo sa týka rezortného zoznamu preferovaných zamestnaní FMNO ČSSR, zostali sme nemilo prekvapení a sklamaní. Žiaľ nikdy nebol spracovaný a napriek niekoľkým listom na MO SR, MO ČR, MPSVaR SR, MPSVaR ČR ho nemá nikto k dispozícii. To samozrejme oprávnene vyvoláva otázniky na ktoré treba odpovede. A trpezlivo na ne čakáme. Vyššie uvedené orgány boli nedávno písomne požiadané, aby predložili aspoň jeden rezortný zoznam preferovaných zamestnaní z rezortu obrany tak, ako mu to postupne ukladali sociálne zákony, napr. ustanovenie § 5 ods. 2 zák. č. 55/1956 Zb., § 5 ods. 3 zák. č. 101/1964 Zb., § 12 ods. 3 zák. č. 121/1975 Zb., § 17 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., v nadväznosti na zák. č. 306/1991 Zb. Napriek týmto snahám sme dostali síce od všetkých písomné odpovede, ale ani jeden z týchto orgánov štátnej správy dodnes nedisponuje s rezortným zoznamom preferovaných zamestnaní ministerstva (národnej) obrany, pretože taký neexistuje (!!). Toto je naozaj šokujúce konštatovanie. Všetko naznačuje tomu, že v rezorte obrany (rozumej MNO ČSSR) si azda počínali svojvoľne a podľa ľubovôle. Nevieme si skutočne vysvetliť situáciu, ak im zákonodarca uloží nejakú povinnosť, aby tento rezort ju odignoroval a zostal nečinný. Sme presvedčení, že v rokoch 1964, 1975, 1988 museli byť zakaždým vydané aspoň tri zoznamy preferovaných zamestnaní, pretože každý nový sociálny zákon zákonite vyvolávať adekvátnu reflexiu, tieto právne normy museli aktualizovať a aplikovať do nových zoznamov preferovaných zamestnaní a tie zosúladiť do ich správneho časového rozpätia. Ako to, že dnes neexistuje ani jeden zoznam? Trváme na tejto požiadavke, aby VÚSZ, alebo MO SR predložili a zverejnili takýto zoznam, kde by bolo presne vyhranené rozhodné obdobie služby VSOŠ (VG), resp. ktorý by oficiálne vylučoval túto dobu štúdia na VSOŠ (VG) z I. kategórii funkcií.
    Nie sme teda spokojní ani s tým, ako sa toporne vysporiadava VÚSZ s obdobím absolvovania Vojenskej strednej školy a obdobných škôl, kde študovali mladiství do 18. roku veku. Žiaci VSOŠ (VG) na tých vojenských školách chodili do dozorných služieb, služieb spojok a pod., a podrobovali sa tvrdému vojenskému výcviku a drilu. Vzťahovali sa na nich všetky vojenské predpisy. Podotýkame, že t. č. ešte nie je nikde spoľahlivo určené, ako správne posudzovať toto obdobie štúdia na vojenskej škole. Môže totiž ísť aj o náhradné doby podľa § 9 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., napríklad:
    -- písm. b) doba inej vojenskej služby.
    -- písm. g) doba odborného školenia.
    -- písm. i) doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom.

    Za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb.
    -- V ustanovení § 3 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb., o zaraďovaní pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie priamo v ods. 1) je uvedené toto, cit.:
    -- „Doba štúdia žiaka stredného odborného učilišťa (pozn.: …môžeme to byť aj osoba žiaka VSOŠ (VG) pripravovaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje pravidelne na pracoviskách alebo v prevádzkach (pozn.: môžu to byť považované aj areály a budovy kasární a vojenské výcvikové priestory), kde sa vykonávajú zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie (pozn.: vojaci z povolania mali na týchto pracoviskách priznanú I. a II. kategóriu funkcií a niet dôvodu, aby ju nemali mať priznanú aj žiaci VSOŠ a VG). Ak ide o zamestnanie I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, započítava sa takto doba štúdia od začiatku školského roka, v ktorom sa žiak podľa učebného plánu pravidelne pripravuje na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí“. Koniec citátu.

    Aj v rozsudku bratislavského Krajského súdu čís. k.: 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014 sa konštatuje, že pojem slova SLUŽBA je oveľa širší, než si dnes myslia niektoré orgány štátnej správy, vrátane ministerstiev obrany SR a ČR, VÚSZ, alebo sudcovia niektorých krajských súdov. Tá činná služba totiž nemusí byť iba vojenská, ale aj policajná a iná služba. Ak niekto dnes z kompetentných tvrdí, že vojenskí stredoškoláci napríklad nevykonávali dozornú službu, tak vedome zavádza a hlboko sa mýli. Pretože takéto tvrdenia sú v rozpore s realitou. Toto obdobie si nedáme vziať. Nemôžeme pripustiť situáciu, aby vojenské stredné školy boli považované za akýsi podvod na maloletých absolventoch.
    Ten rozsudok Krajského súdu v Bratislave konečne rozkryl dlhodobo zamlčiavaný problém štúdia na vojenských stredných školách a naozaj treba oveľa starostlivejšie posudzovať štúdium žiakov VSOŠ (VG) ako I. resp. II. kategóriu funkcií aj pred vek 18. rokov (tak ako to majú banícki učni).
    Tie stredné školy niesli názov VOJENSKÉ a to už niečo naznačuje. Boli zaradené výlučne pod rezort MNO ČSSR. Nemohol na nich študovať hocikto, ale iba preverení a telesne zdatní a pripravení občania ČSSR. Civili na nich nesmeli študovať, pretože tu dochádzalo k bezprostrednému styku s utajovanými skutočnosťami podľa zák. FZ ČSSR č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva, pretože absolventi vojenskej školy vstupovali a sústavne sa zdržiavali v takýchto chránených objektoch a v nich sa pripravovali na výkon budúceho povolania (vojenského odborného).
    Tie stredné školy zásadne neobsahovali v názve školy PRIEMYSELNÉ, ale odborné a to tiež niečo naznačuje. Tým sa výrazne odlišovali od civilných stredných škôl.
    V každom prípade sa budeme usilovať, aby toto obdobie stredoškolského štúdia na vojenských školách bolo posudzované ako I. a II. kategória funkcií a nie ako III. pracovná kategória – pretože ich to výrazne poškodzuje.
    Vyššie uvedený podrobný manuál sa oveľa dôslednejšie zaoberá verejnoprávnou povahou služobného pomeru a z neho vyplývajúcich dôsledkov. Poukazuje na doterajšiu neexistenciu všeobecne dostupného uplatniteľného teoretického aparátu (explicitného paradigmátu), ktorý by detailne popisoval služobno-právne vzťahy v kontexte ustálenej judikatúry slovenského, resp. československého súdnictva. Práve z takejto judikatúry by sa mali derivovať základné poznatky o princípoch procesného služobného práva a systémovo ho spájať do jednotnej teórie. V konečnom výsledku treba zdôrazniť, že služobný pomer, resp. služobné právo je zvláštnym odvetvím správneho práva, najmä zdôrazniť nutnosť serióznej diskusie procesného služobného práva, pretože pri jeho aplikácii v praxi vzniká množstvo problémov a nedorozumení. Venuje sa rovnako dopadom činnej služby žiakov vojenských stredných škôl, a ktorá si kladie si za cieľ sprehľadniť oblasť procesného služobného práva v ozbrojených silách.
    Služobný pomer spravidla vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho priebehu si udržiaval nezvyčajne strmý odstup a výrazne sa odlišoval od pracovného pomeru, ktorý je naopak typickým súkromno-právnym pomerom, pretože účastníci majú rovnaké, takmer kolegiálne postavenie. Právna povaha služobného pomeru žiakov vojenských stredných škôl postihuje zvláštnu povahu Vojenskej školy ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia jej žiakov a poslucháčov ako budúcich vojakov z povolania do organizmu verejnej moci a účasti na jej výkone. Táto potreba zasahuje tak ďaleko, že tu nejde o modifikáciu súkromno-právneho pomeru, ale o špecifický pomer verejného práva. Vzhľadom na ustanovenie § 2 zákonníka práce možno na pracovno-právne (služobno-právne) vzťahy príslušníkov ozbrojených síl vo vojenskej činnej službe, zákonník práce použiť len pokiaľ to zákonník práce výslovne stanovuje alebo pokiaľ to stanovujú zvláštne predpisy.
    Ten manuál je výsledkom snáh niekoľko sto ľudí z ČR a SR, ktorí ešte žijú a detailne sa pamätajú ako to na stredných školách bolo. Nie sme si však istí, či takíto pamätníci sú na príslušných orgánoch štátnej správy.

    S priateľským pozdravom

    ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
    JUDr. Marián Ď U R I N A, generálny sekretár

  • Stanovisko VÚSZ k hodnoteniu štúdia na vojenských stredných školách:

    http://www.vusz.mil.sk/data/files/4626.doc

  • Dobrý deň všetkým Ja mám odslúžené v armáde 20 rokov a 6 mesiacov. Pretože mi neboli započítané 2 roky štúdia na VSOŠ -- zdrav. v Žiline v rokoch 1974-75, uznali mi len 18 rokov a 5 mesiacov, čím som prišiel o výsluhový dôchodok a nárok na odchod do dôchodku v 55 rokoch. Myslím si, že takýchto nás bude viac a preto ďakujem za manuál na uznanie štúdia. Začnem na tom pracovať.

  • PREVZATÉ ZO SEKCIE PORADENSTVO.
    Ing. Ľubomír Dubeň napísal: 20. februára 2016 v 14:02 Pre pána Martiniaka:

    Preskúmaním judikatúry súdov ČR som zistil nasledujúcu vec :

    — prvý ročník Stredného odborného učilišťa baníckeho vrátane prázdnin sa nezapočítaval do I.A (alebo I.AA) pracovnej kategórie
    — druhý ročník SOU sa započítaval vrátane prázdnin do I.A (alebo I.AA) pracovnej kategórie
    — tretí ročník SOU sa započítaval len do 30.6. (do skončenia SOU) v I.A (alebo I.AA) pracovnej kategórie
    Absolventi SOU väčšinou ešte v mesiaci jún po skončení SOU nastupovali na jednotlivé pracoviská a získavali dobu zamestnania v I.A (I.AA) pracovných kategóriach
    Samozrejme záleží hlavne na podkladoch získaných od bývalého zamestnávateľa, ale teoreticky tam môže byť nesprávny údaj.

    Potom podľa môjho názoru ako uviedol JUDr. Ďurina v súlade s braným zákonom č. 92/1949 ktorý platil do roku 1998 služba, štúdium od dosiahnutia veku 16 rokov a jeden deň, to je individuálne od 16 rokov a jeden deň približne štúdium od 2. ročníka VSOŠ, VŠJŽ a VG by mali byť započítané do I. kategórie funkcií.

  • OPRAVUJEM 2 bod takto. 2. Tí ktorí majú započítanú vojenskú náhradnú službu v 4. ročníku VSOŠ (5 mesiacov) a na priznanie VD im chýba menej ako 3,5 roka, 1. až 3,5 ročník VSOŠ v I. alebo v II.kategórii funkcií. funkcií.

  • Týmto ďakujem JUDr. Mariánovi Ďurinovi za zaslanie manuálu. Niektorí z nás na základe našich vlastných skúseností sme zaslali svoje názory k doplneniu bodov do manuálu. Myslím si, že argumentácia je viac ako dostatočná. Podľa môjho osobného názoru vec by v každom prípade mali riešiť súdnou cestou tí VSOŠkári ako aj VŠJŽ a VG, ktorím na priznanie VD nad 15 rokov chýbajú odslúžené roky v I. a lebo v II. kategórii funkcií. Názorne uvediem o koho sa asi jedná:

    1. Tí ktorí majú započítanú vojenskú základnú službu v 3. a 4. ročníku VSOŠ a na priznanie VD im chýba menej ako 2 roky, 1. a 2. ročník VSOŠ v I. alebo v II.kategórii funkcií.

    2. Tí ktorí majú do VD započítanú vojenskú náhradnú službu v 4. ročníku VSOŠ (5 mesiacov) a na priznanie VD im chýba menej ako 3,5 roka, 1. až 3,5 ročník VSOŠ v I. alebo v II.kategórii funkcií. funkcií.

    3. Tí čo študovali 4 roky VŠJŽ alebo VG a na priznanie VD im chýba menej ako 4 roky, 1. až 4. ročník VŠJŠ, VG v I. alebo v II.kategórii funkcií. funkcií.

    Odporúčam svoj prípad prekonzultovať s JUDr. Mariánom Ďurinom a potom sa rozhodnúť ako budú ďalej postupovať.

  • Maroš,
    máš pravdu, moja informáciu len ozrejmuje, že uvedený rozkaz nahradil pôvodný RMNO č.1/1976 a a takto by sa dal skompletovať celý priebeh. Samozrejme získané nároky sa líšili podľa jednotlivých RMNO. Tieto normy sa dajú vyžiadať v rámci infozákona.
    Pre celkový prehľad by bolo vhodné skompletovať jednotlivé RMNO (historicky) a získať prehľad ako tieto normy riešili kategórie a možno i odkazy na priebeh služby. Bude to chcieť náročnú analýzu.

  • Ahoj Ľubo,

    len kvôli upresneniu, ten R MNO vyšiel v roku 1988 a určite neriešil problémy od roku 1949 absolventov VŠJŽ, či absolventov VSOŠ od roku 1967…atď. Išlo by o retroaktivitu ako vyšitú. Ten rozkaz MNO ČSSR mohol upravovať pomery len od roku 1988 smerom do budúcna, ale nie dozadu.

    Ahoj
    M.Ď.

  • RMNO č.17/1988 riešil aplikáciu nového zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na podmienky ČSĽA vrátane kategórií.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

:-)
 
:-)
:good:
 
:good:
:negative:
 
:negative:
:wacko:
 
:wacko:
:bye:
 
:bye:
:yes:
 
:yes:
;-)
 
;-)
:scratch:
 
:scratch:
:-(
 
:-(
:unsure:
 
:unsure:
more...
 
Kalendár udalostí
Nové komentáre: