Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

 

V prospech koho má byť Európa pripravená na vojnu s Ruskom?

 

……..Ak si ľudia v týchto dňoch na začiatku roka prajú zdravie a šťastie a veľa úspechov v individuálnom živote každého z nich, tak sa majú usilovať o to, aby slepú dôveru k politickým elitám nahradili rozumnou kontrolou ich moci a právo na svoj život začali vnímať aj ako právo v otázkach vojny a mieru spolurozhodovať.

Náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je na jeden rok odvelený do centrály OSN, aby v súlade so svojim oficiálnym sľubom pomáhal globálnej moci plniť jej zámery, plány, predsavzatia a preto istotne nemal čas si všimnúť vyhlásenie veliteľa ozbrojených síl NATO v Európe amerického generála Scaparottiho. Podľa tohto generála Európa má  byť pripravená na vojnu s Ruskom! S jeho prehlásením súvisí aj to, čo okrem iného v smere k európskemu územiu  zdôraznil generálny tajomník NATO Stoltenberg. Podľa generálneho tajomníka európske cesty, mosty, železničné siete by mali byť vhodné pre prepravu tankov a ťažkého vojenského vybavenia. 

Tieto výroky či stručné a jasné vyhlásenia na prekvapenie nikoho z vládnej moci či politikov vôbec nenaľakali. Masmédia na základe týchto vyhlásení nikomu z politikov nekladú dôležité otázky, aby verejnosti boli podané určité  vysvetlenia a zdôvodnenia.  Verejnosť si preto ďalej pokojne žije s presvedčením, že najdôležitejšie je, ak sa každý bude starať o svoj osobný život a život svojej rodiny, pretože miešať sa do politiky nie je vhodné.

Lenže uvedené vyhlásenia dvoch  najdôležitejších funkcionárov NATO nás, verejnosť, majú prečo znepokojovať, pretože ide o jednu najzásadnejšiu politickú otázku života ľudí na tejto planéte: Prečo je nám, Európanom, vnucovaná politika prípravy na vojnu s Ruskom, prečo sa z demokratického Západu šíri vojnové  štvanie, ak táto „vynikajúca“ civilizácia má na svojej strane rôzne demokratické inštitúcie a inštitúty, ktoré takémuto štvaniu by mali automatický brániť? 

Ak sme na demokratickom Západe dospelí k tomu, že hlavný veliteľ vojsk NATO v Európe dáva jasnú inštrukciu pripraviť sa na vojnu s Ruskom, potom je to veľmi vážna záležitosť, ktorá sa dotýka každého členského štátu EÚ a NATO a ktorú je potrebné riešiť. V každom prípade nie je to iba záležitosť politikov, pretože ide o otázky vojny a mieru a ide o to, ako má spoločnosť fungovať, ak má byť pripravená na vojnu s Ruskom.

Demokracia na demokratickom Západe má teda vážne trhliny. Prečo ? EÚ ako určitá autorita vôbec nie je demokratická, pretože umožnila pripraviť a realizovať konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom. Stanoviska vysokých funkcionárov NATO sú preto plne v súlade s touto konfrontačnou politikou. Aby obyvateľstvo Európy bolo aspoň ako tak súhlasné s politikou demokratického Západu, bolo potrebné pripraviť určité „fakty“, ktoré budú svedčiť o tom, že Európa sa ocitla pred veľkou hrozbou. Bola preto pripravená a zrealizovaná „ukrajinská kríza“, do ktorej sa žiadalo zatiahnuť Rusko.

Aké hodnoty v skutočnosti uznávajú členské krajiny EÚ, ak dokážu bez mihnutia oka súhlasiť s takými záludnými praktikami vlastných demokratov, aby proti sebe boli poštvané dva bratské národy ?  Cez scenár „ukrajinskej krízy“ sa podarilo  predstaviť Rusko ako agresora, ktorý napadol Ukrajinu a pripravuje sa zničiť Európu. Lenže príprava na vojnu s Ruskom má byť záležitosťou  každého členského štátu EÚ a NATO a preto je možné tvrdiť, že EÚ ako určitá autorita vôbec nie je demokratická, pretože neumožnila tak z úrovne moci Bruselu ako aj z úrovne jednotlivých vládnych moci dať obyvateľstvu Európy šancu vyjadriť sa k otázkam vojny a mieru, ktoré sa tohto obyvateľstva bezprostredne dotýkajú.

Demokratický Západ je teda v tomto období ( v týchto rokoch )  nedemokratický preto, lebo v praxi nerešpektuje zásadu politickej rovnoprávnosti. Táto politická rovnoprávnosť sa týka zavedenia kritéria osobnej voľby, ktorá musí v spoločnosti platiť pre každého.  Znamená to, že každý občan má právo použiť kritérium osobnej voľby k tomu, aby mohol posúdiť  otázky vojny a mieru, ktoré sa dotýkajú jeho života a života jeho rodiny a rozhodnúť sa, aké smerovanie svojej krajiny podporí. Sú dôležité tieto dve otázky:

A.Chcete, aby Slovenska republika sa v rámci NATO aktívne pripravovala na vojnu s Ruskom ?

B.Chcete, aby Slovenská republika v rámci svojej zahraničnej politiky aktívne presadzovala  politiku mierovej spolupráce s Ruskom?

V Bruseli a na vláde u Róberta Fica a u prezidenta Andreja Kisku je už rozhodnuté dávno. Všetci sú jednoznačne za alternatívu  s písmenom „A“  a myslia si, že takto svojim občanom vychádzajú v ústrety a reprezentujú ich záujmy. Lenže ja neverme, že ak by bolo referendum, tak otázku pod písmenom „A“ podporí väčšina občanov Slovenskej republiky.

Lenže najskôr je dôležité súhlasiť s názorom, že občania SR, práve na základe rešpektovania zásady politickej rovnoprávnosti, majú jednoznačne dostať šancu vyjadriť sa k tomu, aké smerovanie svojej krajiny podporia. Ako sa dá robiť zodpovedná a čestná politika na základe politickej ambivalentnosti napríklad u Róberta Fica, keď v Bruseli hlasuje za sankcie proti Rusku a zároveň na Slovensko odkazuje, že je proti sankciám, keď podporuje všetky aktivity v rámci NATO, ale verejnosti odkazuje, že je potrebné rozvíjať priateľské vzťahy s Ruskom.

Nepochybujme, že v otázkach vojny a mieru sme všetci rovnako kompetentní a preto má platiť, že naši národní zástupcovia majú právo a povinnosť konať len v duchu toho, akých výsledkov bude dosiahnuté z uplatnenia zásady politickej rovnoprávnosti. Uplatnenie zásady politickej rovnoprávnosti znamená iba to, že sa vytvoria právne a všetky ďalšie potrebné podmienky k tomu, aby sa kritérium osobnej voľby mohlo uplatniť napríklad prípravou a vykonaním referenda v dvoch otázkach, ktoré som už uviedol. Takéto referendum pokladajme za oveľa efektívnejšie ako referendum, ktoré by riešilo otázku iba členstva SR v NATO.

 

Ak by EÚ ako určitá autorita, ktorú pomáhali sformovať členské štáty, bola demokratická, určite vo vzťahu k ostatnému svetu by mala záujem vystupovať ako mierová organizácia, ktorá má všetky predpoklady rozvíjať na mierových základoch spoluprácu s Ruskom. Je priam záhadou, prečo EÚ namiesto mierovej organizácie vystupuje vo vzťahu k Rusku ako nadriadený a trestajúci spolok krajín, ktorý má vznešené ciele a ktoré sa musia presadzovať aj bez ohľadu na Rusko. A rovnakou záhadou je aj to, prečo naša vládna moc svoje vzťahy s Ruskom nerozvíja na základe Zmluvy o priateľských vzťahoch spolupráci, ktorá nadobudla platnosť dňa 5.12.1994. Táto zmluva, uzatvorená na obdobie 10 rokov, už v článku 1 konštatuje, že zmluvné strany budú rozvíjať svoje vzťahy ako spriatelené štáty. Veľmi dôležitý je článok 24. Jeho znenie je nasledovné: „Táto zmluva nie je namierená proti nikomu. Nedotýka sa práv a záväzkov vyplývajúcich z platných dvojstranných a mnohostranných zmlúv a dohôd, ktorými sú zmluvné strany viazané vo vzťahu k iným štátom.“

 

Predpokladajme, že všetci tí naši vládni činitelia, ktorí sa zúčastňujú rokovaní v štruktúrach EÚ a NATO, o všetkom vedia. Vedia najmä to, že nesmú rozvíjať vzťahy s Ruskom na priateľských základoch a že  musia podporovať či udržiavať celkovú líniu konfrontačnej politiky s Ruskom. Z tohto dôvodu a aj z iných dôvodov nemajú záujem hovoriť v médiách či na rôznych iných fórach o tom, ako sa Európa pripravuje ( či má pripravovať ) na vojnu s Ruskom.

Americký generál vyhlásil, že Európa má byť pripravená na vojnu s Ruskom ! A to je už záležitosť, o ktorej nemôžu rozhodovať naši vládni predstavitelia v štruktúrach EÚ a NATO. O tom, či chceme sa pripravovať na vojnu s Ruskom, o tom majú rozhodnúť občania v referende. V otázkach vojny a mieru, podobne ako v otázke o reforme EÚ, musí byť politický vplyv zabezpečený aj zo strany občanov – voličov. K tomuto politickému vplyvu má vládna moc vytvoriť primerané podmienky vrátane prípravy a vykonania referenda a prijatia politických záverov k  výsledkom referenda.

Úlohu pripraviť sa na vojnu s Ruskom nemôžeme pokladať iba za nezáväzné vyhlásenie amerického generála, iba za akési vojnové propagandistické štvanie.  Ak o tejto povinnosti (byť pripravený na vojnu ) hovorí vrchný veliteľ vojsk NATO, potom to znamená, že najmä v štruktúrach NATO sa prijímajú opatrenia, ktoré súvisia s politikou každej vládnej moci v rámci NATO a EÚ. Môže to byť už o realizácií tvrdej fázy prípravy na militarizáciu Európy tak, aby dosiahla  určité schopnosti pre vedenie vojny (vraj obranného charakteru).

Prezident SR, poslanci NR SR a členovia vlády SR – tí všetci skladajú sľub, v ktorom sľubujú na svoju česť a svedomie, že budú verní Slovenskej republike a plniť si povinnosti v záujme občanov či dbať o ich blaho.  Nie je teda jasné, prečo naši verejní činitelia napriek sľubom už jasne zadefinovali  Slovenskej republiky a neprotestujú proti politike prípravy Európy na vojnu. Všeobecne sa dá predpokladať, že občania SR, od ktorých v zmysle Ústavy SR pochádza štátna moc, nikdy nijakým spôsobom nepoverili štátnu moc, aby národ slovenský mal zadefinovaného nepriateľa a aby štátna moc riešila úlohy súvisiace s pripravenosťou Európy  na vojnu proti Rusku.

 

Je preto možné konštatovať, že predstavitelia štátnej moci a občania ako národ slovenský sú v akomsi konflikte záujmov. To je prvé dôležité zistenie. V tomto konflikte majú mocenskú prevahu predstavitelia štátnej moci ako zásadná menšina, ktorá sa neopiera o moc a vplyv svojich občanov, ale o moc a vplyv nadnárodných štruktúr, čím potláča zvrchovanosť SR. Druhé zistenie je, že určenie nepriateľa a plnenie úloh prípravy na vojnu s Ruskom sa diametrálne odlišujú od záujmov občanov, ktorí chcú žiť v mierových podmienkach.

K tomuto zisteniu patrí aj poznanie, že predstavitelia štátnej moci porušujú svoj sľub, pretože ich konanie v otázke prípravy na vojnu nie je v súlade s deklarovanou vernosťou Slovenskej republike. Byť verný Slovenskej republike a dbať o jej zvrchovanosť, to v politickej praxi znamená že nemáme svojho nepriateľa určeného z vôle EÚ a NATO a nemáme záujem pripravovať sa na vojnu s Ruskom.

Z uvedeného vyplýva, že celý problém by sa mal otvoriť pred verejnosťou na riešenie.  V tichosti a bez vedomia verejnosti sa pripravovať na vojnu s Ruskom, to je veľmi nebezpečný spôsob práce predstaviteľov štátnej moci. Konflikt záujmov medzi predstaviteľmi štátnej moci a občianstvom (národom slovenským) je potrebné vyriešiť so zreteľom na záujmy občanov a daných sľubov. Tento konflikt je možné vyriešiť iba  tak, že vládna moc bude rešpektovať uplatňovanie zásady politickej rovnoprávnosti v praxi, čo znamená, že z vlastnej iniciatívy (napríklad) vyhlási referendum k dvom položeným otázkam.  Výsledky referenda jej potom dajú jasný politický mandát k tomu, ako má pracovať v štruktúrach EÚ a NATO.

Prevzaté z:

http://davdva.sk/v-prospech-koho-ma-byt-europa-pripravena-na-vojnu-s-ruskom-alebo-slovenska-republika-surne-potrebuje-referendum-o-dvoch-otazkach/

 

 

3 Komentáre na Monitor: Prečo vojna s Ruskom?:

  • …Oliver Stone v priloženom videu je hlasom svedomia nás všetkých, hlavne však tých, ktorí v mene “demokracie” a “blaha svojich voličov” sú ochotní -- bez ich mandátu -- rozhodovať o tom, kto je priateľ a kto nie, kto je fašista a kto nie, kto môže kradnúť a kto nie, kto je vlastenec a kto nie, ale aj o tom za koho majú v prípadnej, zbytočne (aj za našej pomoci) vyprovokovanej vojne, zomierať aj Slováci…

    http://davdva.sk/oliver-stone-system-povedie-k-zaniku-tejto-planety-nas-vsetkych/

  • Vyjadrujem súhlas s článkom aj príspevkom Mira R.
    Filozofia európskej obrany a bezpečnosti musí stať na iných pilieroch ako je militarizmus a vojenské intervencie a z tohto dôvodu vyšším stupňom bezpečnosti nie je vyššie zbrojenie, ale zmena filozofie zo zahraničných intervencií na obranu vlastného územia, z vývozu vojen na vývoz prosperity a stability.
    Aj ja som presvedčený, že projekt PESCO bolo treba odmietnuť. Samotné PESCO ako štrukturovaná spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany je súčasťou opatrení na ustanovenie európskeho super štátu. Zároveň je jedným z rozhodujúcich projektov, zásluhou ktorého sa Európa postupne pripravuje na vojnu s Ruskom.
    Projekt PESCO bol schválený a je na zaplakanie, že náš premiér Róbert Fico je týmto pilierom NATO, ako sa vyjadril, nadšený, pretože je výsledkom – vyústením -- bratislavského summitu zo septembra 2016 a berie ohľad (!) na vyjadrenia USA a ambície EÚ byť silnejším hráčom vo svete. Výsledok je teda jasný. Vládna moc si kráča svojou vlastnou cestou bez ohľadu na skutočné záujmy vlastného národného štátu a jeho obyvateľov.

  • Som rád, že bol na tomto webe uverejnený tento článok a som presvedčený o tom, že práve ľudia, ktorí v uniforme odslúžili nejaký ten rok , poprípade si “horúcu” vojnu pamätajú a zažili ju, by mali hlasnejšie zaujímať stanoviská k zahraničnej politike SR a k politike NATO (respektíve USA) aby verejnosť videla a počula práve z radov vojenských vyslúžilcov -- ľudí z vojenského prostredia, že slovenské rinčanie americkými zbraňami na Ruských hraniciach nie je obranou SR, ale je hlúpou a nebezpečnou provokáciou v mene cudzích záujmov, je vyslovene v rozpore so záujmami obyvateľov Slovenska a nemá nič spoločné s prísahou vojaka OS SR.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

:-)
 
:-)
:good:
 
:good:
:negative:
 
:negative:
:wacko:
 
:wacko:
:bye:
 
:bye:
:yes:
 
:yes:
;-)
 
;-)
:scratch:
 
:scratch:
:-(
 
:-(
:unsure:
 
:unsure:
more...