Prečo tento web?
Demokracia je v ohrození vždy. Tento typ spoločenského a politického zriadenia je závislý od myslenia ľudí a od toho, aký majú títo ľudia vzťah k základným ľudským právam.
Aj preto sa treba o demokraciu a jej udržanie uchádzať každý deň. Je vždy ohrozená, pretože moc chutí a ten, kto má dobrý apetít, môže využiť aj demokratické prostriedky na to, aby sa jej zmocnil.
Jedinou bariérou, ktorá stojí medzi tými, ktorí majú chuť vládnuť, a demokratickou formou vlády, je silná verejná mienka.
V slovenskej spoločnosti je vidieť jav rozdelenia na pasívnu väčšinu a aktívnu menšinu.
Pasívna väčšina nie je neutrálny pojem, to nie je nulová hodnota na stupnici. Nehovorí o tom, že nám je všetko jedno. Naopak, je to vyjadrenie odporu, je to mínusové vyjadrenie na škále hodnotenia ľudí, ktorí nemajú alternatívu. A preto je možné, že dočasne môže byť alternatívou aj extrémna politika.
Slovensko má za sebou tradíciu autoritárskych režimov a totalít, no ako sa zdá, s mnohými z nich sme sa nedokázali dodnes vysporiadať, toto všetko nás ovplyvňuje v súčasnosti.
Sme zvyknutí mať svoj pokojný život, chrániť len svoju rodinu, mať pohodlie.
Situácia na Slovensku sa môže zhoršiť tým, že nie sme schopní pomenúvať veci ich pravými menami. Súvisí to s tým, že najmä v politických elitách existuje predstava, že voličov netreba dráždiť tým, že im budete pripomínať ich zlyhanie a minulosť, a to sa prenáša do všetkých vrstiev spoločnosti.
Doplnené foto 16.mája 2024 z atentátu na premiéra:
Jeden praktický postreh. O „Kukurici“, ktorá mala byť pôvodne určená pre radových vojakov, no napokon bude slúžiť funkcionárom a zamestnancom Ministerstva obrany SR, bolo medializované už azda všetko – múr, machová stena, veľkoplošná LED obrazovka, nábytok či BAR. Až teraz odznelo, že jej rekonštrukcia stála približne 50 miliónov eur. Zarazil ma však rozdiel medzi tým, aká pozornosť sa venuje zázemiu pre funkcionárov a aká bezpečnosti obyčajných občanov. Dodnes totiž od kompetentných predstaviteľov Ministerstva obrany SR nezaznela ani základná informácia, kde by sa v prípade leteckého alebo dronového útoku mali ukryť obyvatelia Bratislavy, napríklad približne 130- až 150-tisíc obyvateľov Petržalky. O to viac ma zaráža, že popri tom bol medializovaný aj predaj vojenských bunkrov na strednom Slovensku do súkromného vlastníctva. Verím, že obrana štátu a ochrana jeho obyvateľov zostanú vždy vyššou prioritou ako to, či bude v „Kukurici“ BAR. Po medializovaných informáciách však človek môže občas nadobudnúť aj opačný dojem. Celé zlé.
Za Petržalku by sa dalo dosadiť prakticky ktorékoľvek sídlisko v Bratislave, ale aj mnohé sídliská a mestá na celom Slovensku. Faktom je, že krytov civilnej ochrany je na Slovensku kriticky málo a metro, ktoré by v niektorých krajinách mohlo slúžiť aj ako úkryt, u nás jednoducho nemáme. Rovnako je pravda, že civilná ochrana už dnes nefunguje tak, ako si ju mnohí pamätáme z minulosti. Pravidelné cvičenia obyvateľstva sú skôr výnimkou, prakticky žiadne a väčšina z nás si civilnú ochranu pripomenie iba pri skúške sirén. Možno by preto stálo za zamyslenie, či by pripravenosť obyvateľstva na mimoriadne situácie nemala opäť dostať väčšiu pozornosť.Aj mediálnu.
Pán kolega, nerúhajte sa proti vrchnosti,aby sme neupadli do nemilosti a 13 dôchodky budú prčiciach, “oni” vedia najlepšie čo treba a čo nie. Nakoniec cit.: “…ako (ne)priateľ príde, tak aj odíde…”, tak načo?
Môžem taký „guľáš“? Ja, bohužiaľ, nepreferujem žiadnu stranu. Každá má isté témy, ktoré by som ja nepodporil, podobne rozmýšľajú aj mnohí iný, preto máme na Slovensku strán viac než je zdravé. No Mečiara a Fica som nikdy nevolil. Na inej platforme som uviedol, že asi je každému jasné, že referendum nebude platné, napriek tomu som tam bol. Pre mňa to bola istá forma občianskeho postoja. Slováci nepatria k bohatým národom, momentálne patríme k najchudobnejším, zato premiér má plat vyšší ako „väčší a dôležitejší“ politici a bohatších krajín Európy. A dá si schváliť doživotnú rentu? Ak by bol prešiel návrh na rentu aj GP, tak sme rarita. Doživotná renta prezidentovi (v súčasnosti trom), predsedovi vlády aj GP, takže „pritupená slováč“ bude žiť ako žobráč, ale svoju „bývalú“ vrchnosť si bude doživotne živiť??? Ešte bolo potrebné uzákoniť dedičnosť tohto nároku!!!
Vaše lordstva!!!
Čo sa týka civilnej ochrany a obrany obyvateľstva, dovolím si tvrdiť, že ani za éry socializmu to nebolo oveľa lepšie. Možno na papieri ale realita bola, asi, iná. Po rok 1990 som mal v agende aj niečo na túto tému. Nie len v meste, ale aj na obciach. Nemusíme si rozoberať „strategickosť“ napr. Petržalky a nejakej dedinky s tisíckou obyvateľov a ďalej (na Slovenské pomery) od väčšieho mesta. No verte, že v dokumentácií CO na tých dedinách boli ako kryty zakreslené aj obyčajné nad povrchové pivnice, prakticky ničím nechránené, so žiadnym pohotovostným vybavením,… Jednoducho formalita. V skladoch CO som našiel aj (nie veľa ale predsa) masky s chobotom, väčšinou to boli CM – 3, ktoré tam už v r. 1990 nemali čo robiť, a filtre… všetko po životnosti.
Po zmenách v Európe (?) 1989 – 1995 sme nejak uverili v koniec nebezpečenstva vojen a „večnú lásku medzi ľuďmi a národmi“. Zabudli sme na myšlienku, ktorá častejšie zaznela v antických dielach, napr. aj v Platónových „Zákonoch“: Si vis pacem, para bellum. Voľne preložené: Ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu.
Dňa 1. júna 2026 predstavili Finančná správa SR a Ministerstvo vnútra SR projekt Daňový štít, ktorého cieľom je účinnejší boj proti daňovým podvodom a ekonomickej kriminalite. Pri tejto príležitosti zaznel odhad Finančnej správy SR, že šedá ekonomika na Slovensku dosahuje približne 17 miliárd eur ročne, čo predstavuje asi 12 až 13 % HDP. Samotných 17 miliárd eur nepredstavuje priamy výpadok príjmov štátu, ale odhad objemu ekonomickej činnosti, ktorá sa odohráva mimo oficiálnej ekonomiky.
Ak by sa však podarilo šedú ekonomiku obmedziť čo i len čiastočne, verejné financie by mohli získať dodatočné príjmy v ráde stoviek miliónov až miliárd eur. Možno aj preto by popri diskusiách o konsolidácii verejných financií mohla väčší priestor dostať aj debata o možnostiach zvyšovania príjmov štátu dôslednejším potláčaním šedej ekonomiky. Každé euro získané týmto spôsobom môže totiž znížiť tlak na hľadanie úspor v iných oblastiach, o ktorých sa dnes vedú intenzívne verejné diskusie.
Úplne špatný smer – “potláčanie”! Čo priniesla prohibícia v USA, Rusku, Fínsku, Švédsku? To platí v prenesenom zmysle aj o zvyšovaní daní. Nikam sa neposunieme, pád ekonomiky a vyššia šedá ekonomika. Treba viac študovať, alebo zdravý sedliacky rozum. Neschopné vládnutie vytvára šedú ekonomiku a nižší výber daní. Skrátka represálie proti ľuĎom – daniarom – to nevyriešia. To je také krátkozraké policajno-vojenské riešenie (potlačiť, zavrieť! – 14 dní basy… ).
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že ak sa nezmení nastavenie súčasnej politiky, riziko neodvratného bankrotu Slovenska, takzvaného defaultu, stúpne v roku 2040 z aktuálnych 11 až na 50 percent. „Finančné trhy nebudú čakať, kým riziko dosiahne sto percent. Ochotu refinancovať slovenský dlh stratia skôr,“ hovorí pre INDEX analytik RRZ Marek Rakús.
Dnes (9.7.26) bude rokovať aj dozorná rada koncernu Volkswagen o úspornom pláne. Jeho súčasťou je masívne prepúšťanie a zatváranie fabrík. Koncern však zrejme nemá na výber, lebo jeho náklady sú príliš vysoké, a preto nedokáže držať krok s čínskymi značkami. Tie majú už aj na Slovensku 25-percentný podiel v predaji nových elektromobilov.
Nezaškodí trochu odľahčiť atmosféru. 😊 Okrem slova „potlačenie“ sa v komentári nachádza aj slovo „obmedzenie“.
Nuž, viac študovať už nebudem, na to som už pristarý. Zdravý sedliacky rozum mi však vraví, že by sme mnohí výsluhoví dôchodcovia mali zo svojho jediného zdroja príjmu pokojne odovzdať aj 13. dôchodok a, ak by bolo treba, aj 12. výsluhový dôchodok v prospech tých, ktorí dane a odvody neplatia. Ale nech, hlavne že zachránime verejné financie Slovenskej republiky.
Ospravedlňujem sa za trochu irónie v takej vážnej situácii.
Ešte by som rád uviedol na pravú mieru svoj príspevok z 9. júla 2026 o 14:14. Druhý odsek bolo potrebné chápať presne opačne, ako bol doslovne napísaný. Bola v ňom zámerne použitá trocha irónie na odľahčenie atmosféry. Samozrejme, nikto sa dobrovoľne nevzdá už raz priznaných a vyplácaných starobných ani výsluhových dôchodkov. Navyše, v právnom štáte platí princíp zákazu pravej retroaktivity, čo znamená, že spätné odobratie už právoplatne priznaných a vyplácaných starobných alebo výsluhových dôchodkov nie je v právnom systéme Slovenskej republiky možné, ani prípustné. Ak môj ironický tón niekoho pomýlil, ospravedlňujem sa. Mojím cieľom bolo len trochu odľahčiť diskusiu, nie spochybňovať existujúce právne nároky.
Pán M. som zhrozený , nerúhajte sa vrchnosti , to kde žijeme? SK je Slovensko nie Severná Korea .
Som volič Smeru.
Na referendum 4.7. 2026 nejdem, na Devíne 5.7.2026 ma páni velkomožní s bíčikom v ruke nechcú! Čo mám robiť?
S tým, že účasť na sobotnom referende o zrušení doživotnej renty pre premiera a obnovení NAKA a ÚŠP nebude dostatočná na to, aby bolo platné, sa všeobecne ráta. V januári 2023 sme však v referende na skrátenie volebného obdobia označovali za ohromujúcu účasť aj 27,3 percenta.
Referendum demokrati iniciovali, hlavne preto, lebo ním chceli skrátiť volebné obdobie súčasného parlamentu. Táto od začiatku sporná otázka po rozhodnutí prezidenta Petra Pellegriniho vypadla.
Nemusíme myslieť na to, kto referendum vyvolal a kto ho podporuje a môžete to celé brať úplne jednoducho. Obidve otázky sa týkajú vecí, kvôli ktorým spolu protestovali státisíce slovákov vo väčšine slovenských miest v uplynulé dva roky.
Pri prvej ide o to, že prežívame obdobie najväčšieho papalášizmu, s papalášizmom ja nesúhlasím páni veľkomožní!
Chcem aby ste si to uvedomili, idem hodiť referendový lístok.
Pan Gregus, aby sme upresnili,
o protiústavnosti referendovej otázky o predčasných voľbách rozhodol v júli 2021 ústavný súd SR s tým , že táto otázka nie je v súlade s Ústavou SR. Prezident Pellegrini len dbá na ústavnosť. Aby sme boli korektní.
Pekný volebný deň Vám prajem!
J.Dodo Horváth
Zneužívanie moci a papalášizmus musíme zastaviť, zákony musia platiť pre všetkých rovnako. Polícia a prokuratúra musia mať opäť rozviazané ruky. Práve preto som bol hlasovať v referende. Časť ľudí sa “nevykašlali” na to, aby vyjadrili svoj názor aj keď páni ve+komožní povedali že na referendum nemusia…
myslím si, že aj ľudia čo nešli na referendum vyjadrili svoj názor. Nemusím súhlasiť so súčasnou vládou ale ak bývala vláda zaviedla, že referendom sa nemôže skrátiť jej vládnutie a Naď je taký tupec, že ľudí klame ako klamal počas vládnutia, tak sa nečudujem, že sa mu na to vykašlali. Obviniť prezidenta za svoju negramotnosť a vyhovárať sa na dovolenky ľudí je úbohé ako je aj úbohá táto politická strana.
Kto chce zachraňovať verejné financie štátu ,nech sa páči . Môže ,nik mu nebude brániť . Ja budem až po tom , čo obyvateľstvo prestane nakupovať potraviny a iný spotrebiteľský tovar v okolitých krajinách.
Juraj Fusek:
Juraj, podľa môjho názoru výsluhové ani starobné dôchodky nemožno dodatočne odňať ani znížiť, pretože by išlo o neprípustnú pravú retroaktivitu. V takom prípade by sa dotknutí dôchodcovia s veľkou pravdepodobnosťou bránili aj súdnou cestou, minimálne individuálnymi žalobami. Teoreticky môže štát do budúcnosti zmeniť pravidlá valorizácie alebo ju na určitý čas zmraziť. Hoci sme pri nevalorizácii výsluhových dôchodkov v roku 2012 neuspeli (v konaní nás zastupoval pán Ing. Ľubomír Dubeň), ani prípadné zmrazenie valorizácie výsluhových dôchodkov nemusí byť jednoznačnou právnou otázkou. Veď už v roku 2006 Ústavný súd SR rozhodol, že po rozhodnutí parlamentu za vlády Mikuláša Dzurindu o zmrazení valorizácie starobných dôchodkov nad 17 300 vtedajších Sk musela byť dotknutým starobným dôchodcom valorizácia dodatočne doplatená. Ale to už, myslím, vieš, keďže sme o tomto rozhodnutí na tomto webe už viackrát písali.
Tlačová beseda so šéfom dôchodcov:
https://www.facebook.com/reel/1446374643928355
Na nič nie sú peniaze! Požičajme si a opravme mosty, nemocnice, na všetko čo sa neriešilo počas takéhoto vládnutia za 20 rokov, lebo naša ekonomika to nezvláda.
Najnovšie ani lietať sa knám nebude?
Zelený newsfilter vyberá a komentuje správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí.
Keby nebolo dát zo zahraničia, ostávalo by meteorológom počítať iba blesky z oblohy.
Za horúčavy na pracoviskách SHMU nesie podľa odborov zodpovednosť vláda. Pondelkový výpadok v Slovenskom hydrometeorologickom ústave nezasiahol iba služby pre verejnosť, ako sú napríklad aktuálne informácie o počasí a výstrahách. O prístup k dôležitým dátam prišli aj leteckí dispečeri a vojaci a niektoré zložky museli fungovať v núdzovom režime.
„Táto skutočnosť zásadným spôsobom ovplyvnila poskytovanie Leteckej meteorologickej služby na území Slovenska,“ tvrdí v stanovisku štátny Dopravný úrad.
Do psej matere, ale sa náme!
Môj názor je, že politika za posledných viac ako 20 rokov je poznačená papalášizmom, klientelizmom, nesplnenými sľubmi a finančnými kauzami. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) už roky hľadá peniaze na ozdravenie verejných financií, no možno by bolo dobré hľadať ich aj tam, kde štátu skutočne unikajú miliardy, a nie stále siahať na finančné náležitosti a práva dôchodcov či výsluhových dôchodcov. O sivej ekonomike sa hovorí až v súvislosti so sumou približne 17 miliárd eur. NKÚ opakovane upozorňuje na vážne zlyhania pri nakladaní s eurofondmi, pričom zaznelo aj to, že ich rozkrádanie sa stalo akýmsi „národným športom“. O neúspešnom referende za približne 12,4 milióna eur sa už v tejto rubrike písalo. Minister práce Erik Tomáš navyše v televízii Markíza uviedol, že štát vynakladá približne 24 miliónov eur ročne na prídavky a rodičovské príspevky pre deti pracovníkov z tretích krajín vyplácaných do zahraničia, hoci ich deti často žijú mimo Slovenska, napríklad na Ukrajine, vo Vietname, Srbsku či Indii, a sám priznal, že ich pobyt a počet je problematické overovať. Rovnako dnes Finančná správa rozbieha celoslovenské daňové kontroly influencerov – občan sa preto oprávnene pýta, kde boli kontrolné mechanizmy štátu doteraz. A kauzy okolo financovania mimovládnych organizácií či politických strán? Zdá sa, že sa za tie roky nevyhli takmer žiadnej politickej garnitúre. Peniaze vraj stále chýbajú, no občania majú neustále len konsolidovať a konsolidovať. Možno by bolo spravodlivejšie začať najprv tam, kde podľa kontrolných orgánov a vlastných zistení štátu unikajú alebo sa neefektívne míňajú verejné peniaze.
Miro , v pohode .
Ja len že dnes je deň pamiatky obetí komunistického režimu. Pretransformujem poznámku UPN. “Deň pamiatky obetí komunistického režimu
Slovenská republika si 24. júna pripomína obete komunizmu. Deň pamiatky obetí komunistického režimu bol stanovený na výročie odsúdenia Silvestra Krčméryho 24. júna 1954. V tento deň na súde Krčméry povedal známy výrok: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda! Lebo je väčšia a silnejšia ako moc!“
Komunistický režim používal voči svojim skutočným i domnelým oponentom rôzne formy perzekúcie – od násilného vyšetrovania a zmanipulovaných súdnych procesov až po rôzne formy administratívnej šikany – bránenie slobodnému vycestovaniu do a slobodnému návratu zo zahraničia, neumožnenie vyššieho vzdelania alebo prideľovanie pracovných pozícií pod úroveň dosiahnutého vzdelania. Paletu represívnych opatrení dopĺňali v rokoch 1948 až 1953 aj tábory nútenej práce.
Zaradenie do táborov nútenej práce bolo formou mimosúdnej perzekúcie, keďže o zaradení rozhodovala bezpečnostná komisia krajského národného výboru. Do táborov nútenej práce mohla len administratívnym rozhodnutím zaradiť občanov vo veku 18 až 60 rokov, a to na dobu od troch do 24 mesiacov. Perzekučný charakter zvýrazňovali aj doplňujúce tresty, ktorými mohla komisia občanovi odňať byt a živnostenské oprávnenie alebo zakázať pobyt na určitom území. Tábory existovali v Novákoch, Ilave, Ústí nad Oravou, Hronci, Trenčíne a Ruskove. Podľa najnovšieho výskumu Ústavu pamäti národa nimi prešlo viac ako 9100 osôb.
Svojvôľu pri zaraďovaní a ignorovanie postupov orgánov činných v trestnom konaní ilustruje zaraďovanie do táborov nútenej práce ešte len vyšetrovaných osôb (napríklad vyšetrovaní v prípade Jozef Biskup a spoločníci) alebo zaraďovanie osôb, ktoré boli v súdnom procese oslobodené (napríklad šiesti oslobodení v procese Bernard Jaško a spoločníci).”
Ešte že sa niektorí včas “transformovali” správnym Smerom, nestratili svoj Hlas pre Republiku!!! “Špecializovaný trestný súd trestal za propagáciu komunizmu.
Členov Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska odsúdil 28. mája 2026 Špecializovaný trestný súd za zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, a to v spolupáchateľstve. Každý z členov predsedníctva bol odsúdený na peňažný trest vo výške 1.000,- EUR, respektíve na náhradný trest 12 mesiacov odňatia slobody.
Za rovnaký zločin tým istým trestným rozkazom súd odsúdil aj Komunistickú stranu Slovenska ako právnickú osobu. Strana bola odsúdená na peňažný trest vo výške 3.000,- EUR.
Dôvodom odsúdenia bola billboardová kampaň pri príležitosti 100. výročia založenia Komunistickej strany Slovenska. Na billboardoch bol na červenom podklade umiestnený text „Bez socializmu to nepôjde! 100 rokov komunistov na Slovensku 1921 – 2021 Komunistická strana Slovenska“ a symbol prekríženého kosáka a kladiva.
Veríme, že rozhodnutie bude mať význam aj pri posudzovaní obdobných prípadov verejnej propagácie symboliky a ideológie spojenej s komunistickým režimom.”
Slovensko na gréckej ceste?
Pri pohľade na údaje uvedené v článku mi chýba odborné vysvetlenie zo strany Národnej banky Slovenska, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ďalších inštitúcií, ktoré dlhodobo upozorňujú verejnosť, že Slovensko sa údajne približuje scenáru, aký zažilo Grécko.
Zverejnené údaje tomu na prvý pohľad nenasvedčujú. Podľa tabuľky sa Slovensko nachádza približne na 13. mieste v rámci krajín EÚ z hľadiska zadlženia. Priemerný hrubý verejný dlh v Európskej únii dosahuje 81,7 % HDP, zatiaľ čo Slovensko je na úrovni približne 61 % HDP. Viaceré členské štáty EÚ pritom vykazujú vyššiu mieru zadlženia.
Zaujímalo by ma preto odborné zdôvodnenie, prečo sa v súvislosti so Slovenskom používa práve prirovnanie ku gréckej ceste.
Zdroj: Hlavný denník – Tento graf by mal rozhodnúť voľby 2027
https://www.hlavnydennik.sk/2026/06/22/tento-graf-by-mal-rozhodnut-volby-2027
Zdroj údajov podľa článku: FB/Smer-SSD, PS, TASR, tabuľka Eurostat (máj 2025).
Ak správne chápem vyjadrenia RRZ, potom sa bankrot Slovenska dá interpretovať aj nasledovne: ak si dáme rovnítko medzi Slovensko a krajiny EÚ s vyšším verejným dlhom, tak Grécko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko, Nemecko, Cyprus a dnes už aj Poľsko majú vyšší verejný dlh ako Slovensko. Znamená to teda, že týchto 13 štátov nezbankrotuje, ale Slovensko, ktoré má z tejto skupiny najnižší verejný dlh, áno? Priznám sa, že takejto logike veľmi nerozumiem. Zdroj: článok Topky „Tikajúca bomba slovenských financií: Na vysoký dlh sme pristarí, riziko štátneho bankrotu podľa RRZ stúpa“ a vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: https://www.topky.sk/cl/10/9428691/Tikajuca-bomba-slovenskych-financii–Na-vysoky-dlh-sme-pristari–Riziko-statneho-bankrotu-podla-RRZ-stupa
Výška dlhu samotná v dnešnej dobe sama o sebe až tak veľa neznamená, podstatnejšie sú iné faktory…..pre Slovensko je to hlavne neudržateľná štruktúra výdavkov, vysoký deficit a nízky ekonomický rast. Napríklad, Albánsko má dlhodobejšie vyšší ekonomický rast ako my – na tento rok sa odhaduje takmer štyrikrát vyšší… Hodnotia sa aj riziká do budúcna a tie naše sú rastúce….Dôvodom je kombinácia starnutia populácie a nepriaznivého vývoja rozpočtu, chronické míňanie nad pomery atď. Samozrejme byť na gréckej ceste ešte neznamená byť na tom ako Grécko v čase najhoršej krízy, kedy malo dlh nad 100 percent… ale tá trajektória, jej vývoj a predpokladaný smer sa dajú historicky veľmi ľahko porovnať… Ja chápem tieto upozornenia ako predvídavé, nie šíracie paniku a pri rozumných opatreniach je tento stav ešte zvrátiteľný. Žiaľ opatrenia zatiaľ neprichádzajú…..
Súhlasím, že verejné financie by mali byť v čo najlepšom poriadku a že ďalšie zadlžovanie Slovenska je rizikové. Na druhej strane som zachytil pomerne ostrý mediálny spor medzi Ministerstvom financií SR a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, pričom ich hodnotenie verejného dlhu sa diametrálne rozchádza. Ak sme však súčasťou EÚ a máme spĺňať rovnaké kritériá ako ostatné členské štáty, mali by sme sa porovnávať v rámci celej Únie. Aj preto považujem za korektné pripomenúť, že stále existuje 13 členských štátov EÚ, ktoré sú na tom z pohľadu verejného dlhu horšie ako Slovensko. Obrazne povedané, nemali by sme byť pápežskejší ako pápež…
Miro Palfi, odpoveď hľadaj v článku:
https://www.bezpzlozky.eu/2026/05/tvrde-data-ukazuju-pravdu/
Nie som odborník – ekonóm, ale peniaze sa nepožičiavajú na rovnako vysoký úver, tie pôžičky pre SK sú stále vyššie a vyššie, nemame z čoho splácať…
Podľa medializovaných informácií z tlačovej besedy sa verejný dlh Poľska dostal najnovšie už na približne 65 % HDP, čím presiahol aj dlh Slovenska. Sám som zvedavý, aké riešenia budú musieť hľadať súčasní alebo budúci vládni politici. Vo výhľade sa spomína obmedzenie alebo zrušenie 13. dôchodkov, ktoré by prinieslo úsporu približne 1 miliardy eur ročne, ďalej vlaky zadarmo či obedy zadarmo. Obávam sa však, že ani to nebude stačiť…
Miro Palfi
zrušenie 13. dôchodku ani ďalšie podobné “konsolidačné” opatrenia nebudú stačiť, Slovensko bude ekonomický naďalej klesať, nebude nám nikto dávať úver, je treba vymeniť nie záprah ale kočiša. Tam je pes zakopaný už 20 rokov, do psej matere už to pochopme.
Počúval som reláciu v mienkotvornom médiu , dnes na obed. Rozprávala tam jedna pani aj o ekonomike , gréckej ceste ,podfukároch. Vrele doporučujem.
Tak si to skúsme zosumarizovať. Ak som to správne pochopil, tak 13 štátov EÚ, ktoré majú vyšší verejný dlh ako Slovensko (Eurostat, 2025), si dokáže požičať, prípadne v prípade potreby reštrukturalizovať svoj dlh na medzinárodných finančných trhoch, len Slovensko nie? Pre mňa je to nepochopiteľné.
Mediálne sa pritom hovorí najmä o opatreniach na zníženie, resp. stabilizáciu verejného dlhu. Vo výhľade sa spomína obmedzenie alebo zrušenie 13. dôchodkov, ktoré by prinieslo úsporu približne 1 miliardy eur ročne. Ďalej vlaky zadarmo či obedy zadarmo. Spomína sa aj možné skrátenie materskej dovolenky (medializované odporúčanie OECD súčasnej vláde) alebo zníženie novopriznaných výsluhových dôchodkov o 5 percentuálnych bodov, o čom hovoril pán Ódor v týždenníku Trend.
A už len krátko k tým 20 rokom. Pokiaľ viem, okrem PS (ktoré bolo iba súčasťou úradníckej vlády), nepoznám stranu, ktorá by od roku 2006 nebola súčasťou vlády. Navyše, s výnimkou rokov 2012 – 2016, išlo vždy o koaličné vlády. Preto si myslím, že nech bude tým budúcim „kočišom“ ktokoľvek, bez siahnutia na niektoré sociálne istoty bude veľmi ťažké verejný dlh stabilizovať, a ešte ťažšie znižovať.
Reakcia na Juraja Fuseka (27. júna 2026 o 18:58):
„Tých 13 štátov sú ekonomicky niekde inde.“
Len aby sme najbližšie nemuseli zachraňovať Francúzsko, podobne ako Grécko v rokoch 2010 – 2012. Jeho verejný dlh totiž prudko rastie a krajina je čoraz viac závislá od dôvery finančných trhov.
Zdroj: Reuters (prevzala TASR)
https://www.sme.sk/index/c/dlh-francuzska-prudko-rastie-s-nim-aj-jeho-zavislost-od-nalady-trhov
Miro, Francúzsko nás velmo trápi. Iba dúfajme že sa nám ho podarí zachrániť konsolidačnými opatreniami ešte do našich volieb 27.
Po SAMSUNGu ďalšia rana: Nemecký výrobca Porsche zo skupiny Volkswagen plánuje presunúť výrobu modelu Cayenne zo závodu v Bratislave do nemeckého Lipska. Porsche podľa FAZ chce do Lipska presunúť výrobu všetkých troch verzií modelu Cayenne. Ide o verzie so spaľovacím motorom, s hybridným pohonom a o čisto elektrický variant. Automobilka sa k informáciám nevyjadrila na otázky FAZ ani agentúry Reuters.
Hovorca iba potvrdil, že firma so zamestnancami rokuje. Predseda podnikovej rady zamestnancov Ibrahim Aslan uviedol, že „stále zostáva prerokovať niekoľko tém“.
„V záujme zamestnancov i spoločnosti je naším cieľom postupovať rýchlo. Kedy a ako sa to stane, bude záležať na budúcich týždňoch,“ ….
Pán Pálfi, u nás máme na ekonomiku toľko odborníkov, že už ich je viac ako krčmových futbalistov či hokejistov. Chyba je zrejmé v tom, že každý odborník počúva niekoho iného. Ale normálne milujem tých, ktorí počúvajú iba “odborníkov” ktorí od konca volieb verejné hovoria ako budú hádzať polená vláde pod nohy, škodiť a škodiť. Možno sa nájdu aj lepší odborníci na všetko, typu Hlina, alebo odborníčky, ktoré nevedia nič o DPH….To je ako s týmto počasím – aj zaň môže Fico, Putin …a ešte minister životného, lebo nezaradil dážď. Takže pane – odporúčam slovami kysuckej krčmy nehádžte tu perly …viete komu. Pretože tam kde je niečo od legálnej vlády je všetko fuj, čo je od “odborníkov na hovorené slovo” ale bez zodpovednosti a vedomostí, to je super. Ale na druhej strane ma teší, že tu je veľa ľudí, ktorí sa radi vzdajú veľkej časti svojho VD, len aby sme pri 62% dlhu nespadli na grécku cestu…. zaujímavé, že tie krajiny, kde sú vyššie platy či dôchodky a dlh sa blíži alebo je nad 100% také obavy nie sú….ale som si vedomý toho, že tam nemajú Ficovi vládu…
Denné faktá pre nevidiacich, oháňajúcich sa “-slovami kysuckej krčmy” (aj keď možno žiju´na Považí) a radiacich sa medzi “tiež odborníkov”:
Štát vyberie na daniach a odvodoch tento rok o takmer 700 miliónov eur menej, než predpokladá rozpočet. Ukazuje to júnová daňová prognóza ministerstva financií. Výber DPH zaostane o 190 miliónov, čo je však menej, než štát očakával vo februári.
Najväčšej domácej fabrike – bratislavskej automobilke nemeckého Volkswagenu – hrozí najbolestivejšia rana v jej doterajšej histórii. Môže prísť o výrobu Porsche Cayenne. Tento model v Bratislave pred štvrťstoročím spúšťal produkciu drahých SUV. Dnes je najdôležitejším produktom závodu kvalitou aj objemom. Pre najväčšiu slovenskú fabriku s vyše 10-tisíc zamestnancami to môže byť o to väčšia strata, že už skôr prišla v boji s juhoeurópskymi sestrami o nové menšie elektrické autá matky a teraz stráca aj SUV Touareg. Práve rozbiehajúca sa výroba plne elektrickej verzie Porsche Cayenne mala tieto diery v Bratislave zaplátať.
Vláda tak dostáva asi naozaj posledné upozornenie, že ekonomiku už ďalej nemôže spomaľovať vyššími daňami a odvodmi pre plnenie svojich populistických sľubov.
Už začiatkom mesiaca Republiková únia zamestnávateľov vláde odkázala, že jej doterajšie prorastové opatrenia nikam nevedú a ozajstné nové impulzy pre ekonomiku treba pripraviť ešte počas prázdnin. Firmy žiadajú zrušenie transakčnej dane, rovnú daň pre podniky aj zamestnancov či zjednotenie troch sadzieb dane z pridanej hodnoty do jednej.
Hlavou proti múru ďalej búši minister pôdohospodárstva Richard Takáč (odborník na fšetko), no najviac tým uškodí slovenským farmárom. Napriek skorším upozorneniam z Európskej únie totiž neodobral Pôdohospodárskej platobnej agentúre trvalú akreditáciu a nepresunul ju do ozdravného režimu pod inštitútom dočasnej akreditácie. Do Bruselu poslal iba zoznam nápravných opatrení. Ak sa však Únia bude naďalej obávať rozkrádania eurofondov, celú agentúru stopne a tá nebude môcť vyplácať farmárom žiadne dotácie. Atď.
Kto dá úver malému, ekonomicky upadajúcemu Slovensku? Rusko? Bielorusko? Uzbekistan? Vietnam?…
Pardon, ale porovnávať zadlženosť Slovenska a krajinami s ekonomikou ako Francúzsko či Nemecko nie je možné a dá sa povedať, že zavádzajúce. My sa prirovnávajme s ekonomikami krajín ako Slovensko.Rozdiel je v ich ekonomickej sile, schopnosti splácať záväzky, v štruktúre výdavkov a je to o dôvere finančných trhov.Takže dôležitý fakt nie je poradie v rebríčku, ale aký dlh je bezpečný pre krajinu vzhľadom na jej ekonomiku a rast.To konštatovala aj spomínaná rada pre rozpočtovú zodpovednosť.Analytik rozpočtovej rady Rakús uviedol,že riziko, že Slovensko zbankrotuje v roku 2010 bolo na úrovni 0,3 percenta, v roku 2025 10,9 percenta a v roku 2040 to bude už 50 percent.Naviac máme zlý demografický vývoj, budú rásť výdavky na dôchodky aj zdravotný systém a naopak, klesať budú príjmy z odvodov,lebo pracujúcich máme a budeme mať menej. Treba si tiež všimnúť aj rast ekonomiky, nedávno sám guvernér NBS, pochádzajúci zo strany Smer poukázal na to, že rast v budúcnosti vidia okolo 0,3 alebo 0,4 percenta, čo je najnižší rast od roku 2020, keď bol Covid.Taktiež je nutné prihiadať k tomu, za koľko si Slovensko požičiava. V tomto Slovensko od finančných trhoch si požičiava za úroky od 3,26 do 4,45%,kým Nemecko na úrovni 2,9 percenta.A to je poriadny rozdiel pri miliardách pôžičiek. A tu sa prejavuje tá dôveryhodnosť ekonomiky.
Ide o dve štátne inštitúcie – Ministerstvo financií SR a Radu pre rozpočtovú zodpovednosť –, ktoré sa vo svojom hodnotení vývoja verejných financií v niektorých záveroch rozchádzajú. Ak je situácia s verejným dlhom naozaj taká vážna, potom je zrejmé, že ide aj o predmet politického sporu medzi koalíciou a opozíciou. Na politický rozmer tejto témy upozornil aj minister financií vo svojom vystúpení v nedeľnej diskusnej relácii TV JOJ 24. Zároveň treba dodať, že medzi trinástimi krajinami EÚ s vyšším verejným dlhom sú aj štáty veľkosťou porovnateľné so Slovenskom, napríklad Fínsko, Slovinsko či Maďarsko. Stále tam patrí aj kedysi „zachraňované“ Grécko. Pokiaľ ide o finančné trhy, Slovensko má podľa medzinárodných ratingových agentúr Moody’s, S&P a Fitch naďalej investičný rating so stabilným výhľadom.
Pán LOVAS, trefné, jasné:
…akurát že pre tých pár nechcene nevidiacich a nepočujúcich ani to nestačí.
Čo už?
Niekedy v minulosti bol pud sebazáchovy cnosťou Slovákov. Prejavilo sa to aj u výsluhových dôchodcov v roku 2012 pri avizovanom 19-percentnom zdaňovaní výsluhových dôchodkov, 10-percentnom stabilizačnom odvode či ich nevalorizácii. Z niektorých príspevkov v tomto vlákne mi však vychádza, že tento pud sebazáchovy sa už akosi vytratil a možno by sa našiel aj niekto z výsluhových dôchodcov, kto by pre záchranu verejného dlhu SR dobrovoľne odovzdal štátu časť svojho výsluhového dôchodku. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (vznikla v roku 2012) predsa nie je posvätná krava – jej členovia s mnohotisícovými platmi by sa zrejme sami nevzdali časti svojich príjmov v prospech ozdravenia verejných financií. A ešte jedna perlička k dvojitému metru pri prístupe k členským štátom, ktoré sa riadia rovnakými pravidlami. Kým OECD odporúča vláde SR skrátiť rodičovskú dovolenku, Francúzsko ju plánuje predĺžiť. To už nie je ani dvojitý meter, ale skôr dvojitý kilometer.
13. mája 2026, kedy došlo k masívnym ruským dronovým útokom na Zakarpatskú oblasť, v dôsledku ktorých boli nakrátko uzavreté aj slovensko-ukrajinské hranice, lebo drony padali na Užhorod, ktorého územie je v dotyku so štátnou hranicou SR, sa doteraz premiér Robert Fico , vôbec nevyjadril. Zareagovali ale tlačové agentúry a píšu aj toto: “Dvorný novinár Kremľa si počas návštevy Roberta Fica u Vladimira Putina z premiéra uťahoval a nešetril na jeho adresu ironickými poznámkami. Odborník vraví, že v Kremli rešpektujú len silných politikov a tých, ktorí sa im podlizujú, zosmiešnia s cieľom ukázať, že stoja nad nimi. ” Poslankyňa NR SR p. Marcinková nie tak dávno, p. Ficovi priamo do očí povedala, že „…sa správa ako agent. Dokonca ako dvojitý – ruský aj americký,“ A ja sa voličov a členov strany, ktorú vlastní pán Fico pýtam: Tak v praxi vyzerá politika Smeru na všetky svetové strany ? Kedy pán Fico pochopí, že hrať politiku na všetky strany sa jednoducho nedá ? Uvediem podporný fakt. My, vojaci raketového vojska a delostrelectva, sme sa vždy museli pri ostrých streľbách orientovať podľa tzv Hlavného smeru. Ak by sme to nedodržali, tak sa pokojne mohlo stať, že naše rakety a delostrelecké strely po odpálení, by padali aj do vlastných radov. A to si nikto nemohol dovoliť, lebo by ho čakal vojenský súd a primeraný trest. Prečo si politici stále myslia, že sú nad zákonom, ak ostatní obyvatelia tohto štátu, nad zákonom nie sú ?
„Prečo si politici stále myslia, že sú nad zákonom, ak ostatní obyvatelia tohto štátu, nad zákonom nie sú ?“
Prečo??? No, lebo oní sú nad zákonom! Teda aspoň kým sú pri moci. Nemyslím, že by nejakého obyčajného človeka vytiahol minister z basy, aj keď na to nemal právo!!! Myslím samozrejme na JUDr. Kováčika. Súd – nie súd, ja som minister a basta. „Roma (ja, sám Susko) locuta, causa finita.“
Bol za niečo, niekedy stíhaný „veľký mufti“ = Mečiar? Bol stíhaný za nejakú špinavosť (nemusel to byť únos, ale napr. spolupráca s mafiou) bývalý riaditeľ SIS, ktorého sme si s veľkou pompou doniesli špeciálom južnej Afriky? Či by bol stíhaný nebohý JUDr. Trnka? Nemyslím. Máme ich dosť, nebudem to naťahovať. Politici ovládajú a riadia Justíciu, a justícia sa môže aj potentovať so svojím tvrdením o spravodlivosti a nestranností!
Tých 13 štátov sú ekonomicky niekde inde. Treba si konečne priznať ,že na chudáka aj budar spadne. Áno sme krajina milionárov , ale máme prázdne vrecká. Dá sa z minimálnej mzdy kúpiť osobné auto , chodiť na dovolenky ? To akurát stačí na bývanie a stravu .Predsa nemôže desať percent populácie pracovať pre štát , ktorý si nezabezpečil zlaté teľa ale nechal ho súkromníkovi. Tie vlaky zadarmo nie sú žiadne terno .Turista s prázdnym vreckom nespasí turistický biznis. Nespasí ho ani rekreačný poukaz , vieme prečo . Na týždeň v Tatrách je to žalostne málo .Tak by sa dalo pokračovať.
Putin sa skrýva v bunkroch, májová prehliadka bude bez ťažkej techniky
Čítajte viac: https://www.sme.sk/svet/c/rusko-sa-boji-putin-sa-skryva-v-bunkroch-majova-prehliadka-bude-bez-tazkej-techniky
A ja si myslím, že asi príde aj chvíľa, keď Rusi poďakujú NATO, za prijatie Ukrajiny do tejto aliancie. Jedine NATO, totiž dokáže presvedčiť Ukrajinu, aby vojensky časom neobsadila Rusko. Ukrajina už patrí medzi najsilnejšie armády sveta. V roku 2026, sa umiestnila, na 20. mieste.
V rokoch 2004 až 2025 smerovalo na Slovensko viac ako 36 miliárd eur z rozpočtu Európskej únie. Pripomenulo to Zastúpenie Európskej komisie (EK) na Slovensku pri príležitosti 22. výročia vstupu SR do EÚ, ktoré pripadne na 1. mája.
Prostriedky z rozpočtu Únie prispeli podľa Zastúpenia EK na Slovensku k významnému zlepšeniu hospodárstva krajiny a tvoria veľkú časť verejných investícií. Ide o stovky projektov v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva či ochrany životného prostredia.
Z európskych peňazí, napriek rozkrádaniu a zneužívaniu, sa stavajú a modernizujú nemocnice a zdravotnícke zariadenia, obnovujú historické budovy aj domovy tisícok obyvateľov Slovenska. Vďaka financiám z EÚ bol na Slovensku spustený superpočítač, podporili sa vedecké projekty aj špičkový výskum.
Z nového finančného obdobia na roky 2028 až 2034 môže Slovensko získať ďalších 20 miliárd eur.
Vláda nedokáže zabezpečiť, aby sa eurofondy nerozkradli, posledný (?) príklad je Vojenská nemocnica Prešov…. Ak eurokomisia kohútik dotácií zavrie, pocítime to všetci, nielen voliči vlády Roberta Fica.
Zaplať alebo odíď. Lekári pýtajú peniaze aj za bezplatné vyšetrenia, čo na to zákon?
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/803107-zadarmo-len-na-papieri-pacienti-opisali-pripady-ked-ich-lekari-nevysetrili-lebo-nemali-peniaze/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_bleskove_spravy
Zdroj: Pravda, Verejný ochranca práv – Ombudsman
Máte aj vy elektromobil? Ja som tiež naletel a doporučil synovi. Najčastejšie si dobíja doma (u mňa!)
Infraštruktúra na nabíjanie elektromobilov v posledných rokoch na Slovensku rýchlo rástla, no mohla rásť ešte rýchlejšie vďaka plánu obnovy (z EU). Ministerstvu hospodárstva (Saková) však trvalo dlho, kým vyhlásilo a vyhodnotilo výzvu na budovanie nových nabíjacích staníc. Keď to už urobilo, času ostalo tak málo, že veľkí hráči stratili záujem.
Najväčšiu dotáciu takmer päť miliónov eur tak dostala firma s nulovými tržbami, ktorej majiteľka je zamestnaná v brnianskom hoteli a otec jej zakázal o firme komunikovať.
Podobnú sumu získala iná firma z východu, ktorá sa venuje spracovávaniu dreva a o elektromobilitu sa doteraz nezaujímala. Tieto dve firmy majú za pol roka vybudovať dohromady vyše 1 500 nabíjacích bodov, čo je zhruba polovica záväzku Slovenska v rámci plánu obnovy. To by bol nerealistický cieľ aj pre veľkých hráčov na trhu.
Pre lepšiu predstavu, podľa údajov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu bolo na konci marca 2026 na Slovensku celkovo 3 136 nabíjacích bodov, no táto infraštruktúra sa budovala niekoľko rokov. Slovensku tak reálne hrozí, že nesplní ďalší míľnik plánu obnovy.
Monitor
Pred vlaňajšími Vianocami Národná banka Slovenska prognózovala, že slovenská ekonomika podá v roku 2026 „mdlý výkon“ s rastom pod jedným percentom HDP. Vojna v Iráne tento predpoklad ešte zhoršila. Podľa jarnej prognózy NBS bude každý deň konfliktu na Blízkom východe zhoršovať kondíciu slovenskej ekonomiky a je takmer isté, že vzrastie inflácia aj nezamestnanosť.
„Vonku je hnusné počasie a my by sme mali ľuďom oznámiť, že všetko bude zložitejšie. Verte, že z toho nemáme žiadnu radosť,“ vyhlásil guvernér centrálnej banky Peter Kažimír. Ako dodal, namiesto doterajšej jednej vojny na Ukrajine máme dve vojny a oveľa viac geopolitických a ekonomických problémov.
Konflikt v Iráne sa na Slovensko prenáša prostredníctvom rastu cien ropy a zemného plynu, vývoja medzinárodného obchodu a zvýšenej neistoty. Vyššie ceny energií zhoršujú podmienky pre podniky aj domácnosti. Firmy pre rastúce náklady obmedzujú investície, domácnosti znižujú spotrebu. Zhorší sa aj zahraničný dopyt, čo má negatívny vplyv na slovenský priemysel a export.
Podľa NBS pritom slovenské domácnosti výrazne zasiahla konsolidácia vlády Roberta Fica, ich reálne príjmy stagnovali, pričom sa uskromnili viac, ako analytici čakali. K vyššej opatrnosti tlačia domácnosti aj očakávania, že tohtoročná konsolidácia opäť zasiahne ich rozpočty.
V krátkosti z ekonomiky:
Rekordné zisky Kaliňákovych známych: Vojna na Ukrajine priniesla súkromným zbrojárskym firmám na Slovensku rekordné tržby. Vývoz zbraní presiahol miliardu eur a niektoré podniky zaznamenali skokový rast. Analýza 196 licencovaných spoločností však ukazuje, že z rozmachu ťaží najmä jedna skupina, ktorá je vlastnícky a personálne prepojená s ministrom obrany Robertom Kaliňákom.
Top čínska firma opúšťa Slovensko: Na Slovensku končí jedna z najväčších čínskych firiem u nás. Na súdy sa obrátila eseročka Bluefin Century a požiadala o vyhlásenie konkurzu. Roky sa pritom zaraďovala medzi najväčších dodávateľov IT techniky. Cez Slovensko vďaka nej prúdili tisícky mobilných telefónov značiek ako Apple, Samsung či Xiaomi. Tržby spoločnosti sa pritom počítali na desiatky miliónov eur.
Kolegovia. Ponúkam link na dnešnú tlačovú besedu prezidenta SR a ministra obrany SR. Hovorili o aktuálnej bezpečnostnej situácii. https://www.ta3.com/relacia/1038171/tb-p-pellegriniho-a-d-zmeka-k-aktualnej-bezpecnostnej-situacii
Citujem ministra obrany: .“Keby sem priletel dnes dron, tak my nemáme zákonnú možnosť ho zostreliť.“ Táto veta ma úplne „odzbrojila“. Po prvé preto, lebo si myslím, že to nie je pravda. A po druhé, ak to úplne náhodou pravda je, prečo to nejako neokomentoval aj prítomný náčelník GŠ. Totiž, laici sa oprávnene budú pýtať, načo sú nám takí vojaci a ich zbrane, ak zo zákona – mimo vojnového stavu a vojny, ich na obranu štátu a jeho obyvateľov, nesmú použiť ?
Zaujímalo by ma, či podľa ministra Kaliho nemáme zákonnú možnosť ani zastaviť cudzie vojska keby vstúpili na naše územie, keďže nie sme vo vojnovom stave? Počkáme “veď ony raz odídu? To je minister? Je úplne jedno čoho, je to člen vlády, ktorý musí mať vedomosť o “zákonoch” obrany vlasti!!!
A náčelník GŠ? Určite dostal “pucunk” za postoj GŠ k ruskej agresii na Ukrajine, za pár mesiacov konči vo funkcii, tak si nepotrebuje komplikovať vzťahy s politikmi. Či?
Náčelník GŠ to nekomentoval, dokonca neskôr podporil kvôli úplne prozaickej veci – potrebuje a chce ďalej pôsobiť v rezorte na nejakom fajn fleku aj po tom, čo mu skončí mandát.
Keď potrebujem otvoriť zákon a prílepkom tam vložiť svoje veci, tak akákoľvek zámienka je dobrá.
Povedzte mi, ako môžu vojská cudzích armád ochraňovať vzdušný priestor SR a ešte za to štát platí a armáda SR ho ochraňovať nemôže, lebo je to v rozpore s legislatívou?
Vládnuci páni potrebujú prílepkami hocičoho k hocičomu riešiť svoje “náhle pohnutie mysle”! Už dávno to malo byť vyriešené právne prijateľnejším spôsobom, ibaže daný stav vyhovuje v istých situáciách každému, preto len pošomrú červení na modrých a modrí na červených, ale nikto to nerieši.
Na riešenie vlastnej obrany potrebujeme “zákon o ohrození republiky”. Lebo…? Nevieme ako bude vyzerať ten zákon. Ak to bude “obyčajný” zákon (76 poslancov), máme to v suchu. Schváli si ho súčasná vládnuca elita a rovnako ho bude môcť použiť. Atmosféra v spoločnosti hustne, o tom sa nemusíme presviedčať a čo ak dôjde k masovejším nepokojom? Čisto podľa návodu súdruha Fica: navozíme sem desaťtisíce ľudí, zoberieme lopaty a nezostane kameň na kameni,… Dôjde k stavu ohrozenia republiky a mi pošleme proti vlastnému obyvateľstvu aj armádu? Určite “tu budú” nejakí Gruzinci pripravovať štátny prevrat!? Asi aj Spojené kráľovstvo “pošle” nejaké finančné prostriedky na podporu “povstalcov” a že tu “budú bandy Ukrajincov” netreba pochybovať. Bezpochyby “bude” republika v “ohrození”. Bude ju potrebné chrániť a brániť za každú cenu!!! Zabezpečiť status quo!
Dnes 9.4.2026 sa koalícia a opozícia stretli u prezidenta a hlásia, že mali konštruktívnu debatu. Osobne som spozornel, keď prezident povedal, že ozbrojené sily vykonajú virtuálne cvičenie ako reakciu na virtuálne vojenské hrozby. Na základe, ktorých sa má následne rozhodnúť o zmenách, vyše 20-ročných zákonov, ktoré budú riešiť možné bezpečnostné hrozby SR. Prečo som spozornel ? No preto, že žiadne virtuálne cvičenie nenahradí reálne vojenské cvičenie s čiastočným vyvedením vojsk, štábov a techniky. Niekedy k tomu účelu slúžili cvičné vojenské mobilizácie. Osobne som zažil minimálne tri takéto mobilizačné cvičenia a preto viem, že sa veľmi líšia od virtuálnych počítačových cvičení. Takže si myslím, že tzv. virtuálne cvičenia nemajú šancu zistiť, ako je naše vojsko pripravené na súčasné hrozby v prípade ohrozenia SR. Mám obavy, že to budú zbytočne vyhodené peniaze.
Dobré časy na trhu práce sa pravdepodobne skončili. Jedna vec sú prehlásenia politikov (Tomáš, Draxler…) a iná je skutočnosť. Celkový počet ľudí bez práce sa v januári vyšplhal na 177-tisíc, čo je najviac za takmer tri roky. „Za rastúcou nezamestnanosťou je slabá ekonomika pridusená vládnou konsolidáciou,“ objasňuje analytik ČSOB Marek Gábriš.
Jedným z dôvodov sú aj kroky vlády Roberta Fica, ktorá v minulých rokoch nepočúvala odborníkov poukazujúcich na “nie práve šťastné” (neodborné!) zloženie konsolidačných balíčkov.
Ekonomika vlani medziročne vzrástla o menej ako jedno percento, čo podľa analytika ani zďaleka nestačí na tvorbu nových pracovných miest. Slabý rast ekonomiky má pokračovať aj v tomto roku. Takzvané ochladzovanie na pracovnom trhu pozorujú odborníci už istý čas a má pokračovať.
„V najbližších mesiacoch bude počet nezamestnaných zrejme narastať, keďže výraznejšie oživenie ekonomiky zostáva v najbližšom období nepravdepodobné,“ poukazuje analytik Národnej banky Slovenska Michal Doliak. Práve NBS (prezidentom NBS je bývalí minister financií za SMER-SD) na konci minulého roka vydala analýzu, podľa ktorej by zamestnanosť do roka 2027 mala klesnúť približne o 20-tisíc ľudí.