Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

Zbierka zákonov:
http://www.justice.gov.sk/Stranky/Zakony/Zbierka-zakonov.aspx

Z “Plánu legislatívnych úloh vlády SR v oblasti obrany a bezpečnosti a legislatívnej činnosti MO SR na rok 2015

Do „Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2015“, ktorý bol schválený vládou SR 10.12.2014, bol zaradený za MO SR v mesiaci december návrh zákona, ktorým sa mení a doplna zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dôvodom vypracovania predmetného návrhu zákona je realizácia úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a Bielej knihy o obrane, ktorými sa ukladá skvalitniť a zefektívniť fungovanie systému obrany štátu s dôrazom na riadenie obrany. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v návrhu zákona komplexne upraví riadenie obrany štátu vrátane procesu plánovania obrany štátu a spresní sa terminológia v oblasti obrany štátu.
Ďalej v príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru v znení zákona č. 319/2012 Z. z., ktorý má byť predložený na rokovanie vlády SR v mesiaci máj 2015, sa navrhuje zriadiť Výbor Bezpečnostnej rady SR pre energetickú bezpečnosť a Výbor Bezpečnostnej rady SR pre kybernetickú bezpečnosť, nakoľko súčasná štruktúra pracovných orgánov Bezpečnostnej rady SR plne nereflektuje vývoj globálnej ale aj regionálnej bezpečnostnej situácie a neumožňuje dostatočne flexibilnú a plne efektívnu reakciu zodpovedajúcich orgánov. Nie je dostatočne pokrytá každá významná oblasť bezpečnosti svojim pracovným orgánom.
Taktiež sa navrhuje posunutie termínu na predkladanie návrhu plánu práce Bezpečnostnej rady SR na príslušný rok vláde SR na schválenie do 31. januára príslušného kalendárneho roka a posunutie termínu na predkladanie návrhov plánov práce výborov Bezpečnostnej rady SR na príslušný rok Bezpečnostnej rade SR na schválenie do 31. januára príslušného kalendárneho roka.
V súvislosti so splnením úlohy z Programového vyhlásenia vlády SR, podľa ktorého vláda SR upraví možnosti prípravy a použitia aktívnych záloh pri plnení úloh ozbrojených síl v stave bezpečnosti sa predpokladá vypracovanie legislatívnych návrhov, ktoré budú predložené do legislatívneho procesu na základe rozhodnutia ministra obrany SR.
Podľa nám dostupných informácií je snahou MO SR v roku 2015 opätovne zaradiť do programu rokovania NR SR návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( pôvodne zaradený do programu 36. schôdze NR SR v rámci prvého čítania pod por. č. 4 ako tlač. 1049. O presunutie návrhu zákona požiadal listom zo dňa 24. 6. 2014 minister obrany SR M. Glváč z dôvodu riešenia niektorých otázok súvisiacich s predloženým návrhom zákona ).

7 Komentárov na Z Plánu legislatívy vlády SR 2015:

  • Aktívne zálohy nemajú nič spoločné s bývalými vojakmi, takže nejaké ohľady na to, či niekomu bolo umožnené slúžiť 15 rokov, alebo nie sú bezpredmetné (nehovoriac o tom, že zákon 346/2005, tak ako bol schválený v roku 2005 nejako nepočítal s možnosťou, že by mužstvo vôbec mohlo slúžiť tak dlho, to bola deformácia, ktorá bola zavedená neskôr z dôvodu krátenia financií na obmenu personálu).

    Bývalí vojaci a policajti, bez ohľadu na to či odslúžili 5, alebo 30 rokov podľa súčasnej právnej úpravy podliehajú brannej povinnosti do veku 55 rokov (ostatní do 45 rokov), takže v prípade potreby ich povolajú či sa im to páči, alebo nie (pokiaľ aktívne neodoprú výkon mimoriadnej služby).

    Aktívne zálohy by mali tvoriť najmä mladí, fyzicky aktívni a schopní ľudia, ktorí z rôznych dôvodov nemajú záujem o výkon štátnej služby PrV. Pokiaľ tam budú aj bývalí PrV, policajti, hasiči, tak to bude plus (pokiaľ budú mať príslušné hodnosti), ale budovať aktívne zálohy len na báze vyslúžilcov je nezmysel a cesta do pekla.

  • Pri myšlienke na vytvorenie aktívnych záloh,musí každému zdravému rozumu napadnúť, že sa nebude môcť oprieť o vojakov ktorým zákony nedovolili slúžiť viac ako 15 rokov .Musí urobiť nápravu v nevalorizácii ešte v r.2012,aby vyslúžilci mali ochotu nad dobrovoľnosťou rozmýšľať.Tak isto sa bude treba zaoberať Litvovou novelizáciou , keď na dôchodok budú musieť slúžiť 25 rokov. Bulharské konštanty ani nespomínam. Tieto veci sú známe aj novému šéfovi policajných odborov,ktorý pre policajtov urobil to isté ako p.Litva,nič.Mal som možnosť ho vidieť na mítingoch KLM.

  • Po prečítaní tohto všetkého mám veľmi silný dojem, že nikto z kompetentných nevie čo chce a už vôbec nevedia, kde na to vziať peniaze. Pripadá mi, že pletú bič z ho… . Čau.

  • O pol roka nato:

    Glváč vyjadril na povinnú vojenskú službu len osobný názor, Fico ju odmieta

    SITA | 23.06.2014 15:44, aktualizované: 17:19
    Minister obrany Martin Glváč (Smer) na minulotýždňovom rokovaní branno-bezpečnostného výboru uviedol, že je fanúšikom povinnej vojenskej služby, pričom ide o jeho osobný názor.

    Dlhé desaťročia praktizovaná základná vojenská služba sa na Slovensku prestala uplatňovať od 1. januára 2006. Dnes máme len profesionálnych vojakov. „O zavedení povinnej vojenskej služby vo forme známej z minulosti ako základná vojenská služba sa v súčasnosti neuvažuje,“ uviedla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

    Podľa rezortu obrany treba však pripomenúť, že branná povinnosť nebola nikdy zrušená. Ministerstvo obrany SR teraz pripravuje Koncepciu mobilizácie, ktorú do konca roku 2014 predloží šéfovi rezortu na schválenie. „Predmetná koncepcia bude obsahovať aj návrhy na riešenie problematiky brannej povinnosti, tvorby a prípravy záloh. Návrh koncepcie je v štádiu spracovania a v súčasnosti je predčasné hovoriť o riešeniach súvisiacich s úpravou brannej povinnosti, tvorbou a prípravou záloh,“ uviedla Balleková.

    Premiér Robert Fico (Smer) nevie, ako vznikla myšlienka základnej vojenskej služby. „Ja odmietam takúto myšlienku. Spätné kroky nemajú žiadnu logiku. Na druhej strane sú krajiny, ktoré umožňujú absolvovať dobrovoľný tréning,“ uviedol Fico. Opozičná strana SaS je zásadne proti tomu, aby sa zaviedla povinná základná vojenská služba, ktorej fanúšikom je súčasný minister obrany Glváč.

    „Ľudia, ktorí povinnú vojenskú službu v minulosti absolvovali, vedia, že ide o neefektívne plytvanie financiami, ktoré zďaleka nerieši obranyschopnosť, ani bezpečnosť krajiny,“ uviedol Galko. Dodal, že rezolútne odmieta podobné aktivity.

    Exminister obrany Galko pripomenul aj nedoriešenú finančnú stránku týchto úvah. „Vojenská infraštruktúra je rozpredaná, OS SR disponujú kapacitami maximálne na približne 40-tisíc vojakov a tie sú prispôsobené pre profesionálnych vojakov. Naďalej pokračuje proces predaja a bezodplatného prevodu prebytočného hnuteľného aj nehnuteľného majetku a bezodplatný prevod na štátne inštitúcie alebo mestá a obce, lebo časť z neho sa dokonca ani nedá odpredať.

    Profesionalizáciou armády v roku 2006 sa ušetrili financie a urobiť krok späť nedáva zmysel,“ dodal. Problémom pri povinnej základnej vojenskej službe je podľa Galka aj personálna nevybavenosť – armáda už nedisponuje dostatkom príslušníkov odborne pripravených na vedenie „záklaďákov“, dlhé roky pracujú už len s profesionálnymi vojakmi.

    Vedenie rezortu obrany dlhšie uvažuje o zavedení dobrovoľnej vojenskej služby a aktívnych záloh. Minister obrany Glváč o zámere už začiatkom roka 2013 rokoval so šéfom rezortu práce Jánom Richterom, ktorý túto iniciatívu privítal a bol ochotný ju podporiť. Projekt si podľa Glváča vyžaduje ešte veľa legislatívnych úprav. Dobrovoľná vojenská služba by podľa Glváčových starších predstáv mala trvať asi osem až deväť týždňov. Vstúpiť by do nej mohli aj ženy, týkala by sa ľudí od 18 do 30 rokov, ktorí nemajú zdravotné problémy. Tí, ktorí sa na projekte budú chcieť zúčastniť, budú musieť podpísať podľa Glváča kontrakt s ozbrojenými silami.

    Podľa Fica pokračujú diskusie o tom, či by bolo možné zaviesť dobrovoľný tréning aj na Slovensku. „Boli by potom mladí ľudia, po absolvovaní takéhoto dobrovoľného tréningu, napríklad zvýhodňovaní pri bratí do zamestnania, napríklad pri policajtoch,“ povedal Fico s tým, že čaká, s akým návrhom príde ministerstvo obrany. Galko pripomenul, že legislatíva k myšlienke dobrovoľných aktívnych záloh bola pripravená práve za neho.

    „Podporujeme dobrovoľné aktívne zálohy z radov civilov, ktorí neboli na vojne a majú záujem o výcvik, alebo z radov bývalých príslušníkov ozbrojených síl, policajného alebo hasičského zboru. Takýmto ľuďom stačí krátky výcvik, aby boli pripravení kedykoľvek nastúpiť v prípade ohrozenia bezpečnosti krajiny a aj pri domácom krízovom manažmente – povodniach, záplavách, požiaroch a podobne,” uviedol exminister obrany. Podľa neho je však mimoriadne dôležité, aby bol takýto výcvik založený na báze dobrovoľnosti, aby ho absolvovali ľudia, ktorí majú k vojenstvu vzťah.

  • O mesiac sa vyjasnilo:

    Mediálny servis MO SR z
    Autor: MO SR -- KOd, Foto: MO SR -- Michal Čierny -- Dátum: 29.01.2013

    Rezort práce podporuje projekt dobrovoľnej vojenskej služby a aktívnych záloh

    Do projektu zavedenia dobrovoľnej vojenskej služby sa chce aktívne zapojiť aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Na tlačovej konferencii to dnes potvrdil minister práce Ján Richter, ktorý sa dnes v súvislosti s touto témou stretol s ministrom obrany SR Martinom Glváčom. Do úvahy prichádza viacero alternatív, ako by mala služba fungovať. Rezort práce by sa mal podieľať predovšetkým na vytvorení nevojenskej časti dobrovoľnej služby, pričom túto časť projektov by bolo možné podporiť aj z eurofondov.

    „Máme ambíciu zaviesť a pripraviť systém dobrovoľnej vojenskej služby a aktívnych záloh. V tejto súvislosti pripravujeme aj malý prieskum, aby sme vedeli, čo od dobrovoľnej vojenskej služby a aktívnych záloh očakávajú,“ uviedol šéf rezortu obrany. Ako ďalej pripomenul z rokovaní s ministrom práce vyplynulo, že je ochotný a a schopný poskytnúť pre projekt určité benefity.

    Cieľom vytvorenia aktívnych záloh je príprava špecialistov, z ktorých jedna skupina by bola využiteľná v rámci domáceho krízového manažmentu a druhá aj v rámci medzinárodného. Samotný projekt si podľa ministra Glváča vyžaduje množstvo legislatívnych úprav. „Pán minister mi ponúkol niekoľko základných nástrojov. V rámci napĺňania toho balíka benefitov je ochotný podporiť projekt aj z finančného hľadiska, použiť všetky páky a možnosti, ktoré má, a tiež je ochotný prejsť aj legislatívnymi zmenami, keby bolo potrebné napríklad novelizovať zákonník práce,“ vysvetlil minister Glváč.

    Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter potvrdil, že odborníci z rezortu skúmajú v tejto súvislosti všetky legislatívne možnosti. „Pre napĺňanie toho zámeru sa bude potrebné vrátiť k takým zákonom, ako je zákonník práce, zákon o sociálnom poistení, pretože sa to týka z časti aj dôvod a takisto aj zákona o hmotnej núdzi, či služieb zamestnanosti,“ vysvetlil šéf rezortu práce.

    Na zámere rezortu obrany by sa chcel rezort práce podieľať predovšetkým v rámci problematiky nevojenských domácich zložiek. „To je problematika, ktorá sa možno týka aj širšieho krízového manažmentu a veci. Akékoľvek úvahy o možnosti použitia eurofondov v rámci európskeho sociálneho fondu na priame cvičenie vojenských záloh nie je možné realizovať,“ upozornil minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Minister práce zároveň predstavil projekt, ktorý by mal byť prefinancovateľný z Európskej únie a na ktorom by chcel spolupracovať aj s ministerstvom obrany.

    Podľa ministra Glváča je zatiaľ ešte predčasné hovoriť o konkrétnej podobe dobrovoľnej vojenskej služby a aktívnych záloh. „Nechcem predbiehať, potrebujeme mať zrejmé benefity a potom nastoliť tú správnu cestu. Bol by som ale rád, ak by sme mali do konca júna skompletizované legislatívne návrhy,“ uviedol.

    PS: benefity a potom sa uvidí

  • Ďalšia Správa nenechala na seba dlho čakať:

    Webnoviny / Správy / Slovensko
    Ministerstvo obrany chce začať budovať aktívne zálohy
    Autor: SITA, 26. decembra 2012 11:23, aktualizované: 26. decembra 2012 11:23
    BRATISLAVA 26. decembra januára (WEBNOVINY) – Na jeseň 2013 by mohol byť pripravený koncept, ako na Slovensku začať budovať aktívne zálohy a systém dobrovoľnej vojenskej služby, ktorá by mala byť základným nástrojom, ako si pre zálohy pripraviť ľudí.

    „Ideálny stav by bol, keby sme časom mali taký počet ľudí v aktívnych zálohách, aký máme počet vojakov v ozbrojených silách,“ povedal pre agentúru SITA minister obrany Martin Glváč.

    Minister bude postupne rokovať so šéfmi jednotlivých rezortov, aké zmeny by si zavedenie dobrovoľnej vojenskej služby vyžiadalo. Zatiaľ o projekte hovoril s ministrom práce Jánom Richterom. „Som im načrtol, čo by som od ich ministerstva očakával. Niečo na oltár tohto projektu musia odviesť, lebo by im to riešilo niektoré dielčie problémy so zamestnanosťou, alebo niektoré iné sociálne javy,“ dodal Glváč. Projekt by mal podľa neho zaujímať aj rezorty obrany, financií.

    Aktívne zálohy by sa mali tvoriť z ľudí, ktorí majú teraz od 18 do 30 rokov. Armáda o ich fyzickej a odbornej zdatnosti nevie nič, lebo sa už neorganizujú odvody. „My vôbec nevieme, ako máme pripravených mladých ľudí,“ upozornil Glváč. V prípade, že by sa do dobrovoľnej služby prihlásili, dostali by niekoľkotýždňový základný výcvik. Ten by sa mal uskutočniť v letných mesiacoch. Keďže neraz ide o študentov, Glváč sa neobáva vysokých finančných refundácií, ktoré by si to vyžiadalo. Pritom účastník takého výcviku by mohol byť zvýhodnený napríklad v prípade jeho záujmu o vstup do polície alebo niektorých záchranárskych zložiek.

  • Pokiaľ ide o odstavec v článku, týkajúci sa „aktívnych záloh“ , mali by sa realizovať závery z rokovania VR NGŠ OS SR v r. 2012, (http://www.mil.sk/index.php?ID=22757), ktorá síce bola bez širšej diskusie, názorov a podpory „vojenskej verejnosti“ (aktívnych záloh), ale je najbližšie k realite.

    Generáli rokovali o aktívnych zálohách

    V prípade krízových situácií chcú v budúcnosti ozbrojené sily nasadzovať aj „záložákov“, ktorí dobrovoľne vstúpia do aktívnych záloh ozbrojených síl.

    Využitie občanov, ktorí tvoria tzv. aktívne zálohy ozbrojených síl, na zabezpečenie úloh národného a medzinárodného krízového manažmentu bolo hlavnou témou rokovania Vojenskej rady náčelníka Generálneho štábu OS SR 15. februára 2012 v Ružomberku.

    Cieľom analýzy, ktorú robí generálny štáb, je zefektívniť systém aktívnych záloh, ktorý bude nielen šetriť peniaze z rozpočtu pre ozbrojené sily, ale predovšetkým bude podporovať redukované, resp. chýbajúce vojenské spôsobilosti budúcich ozbrojených síl. Udržiavať v ozbrojených silách odborníkov a špecialistov oblastí, ktoré sú skôr civilného charakteru, ako napr. právnici, lekári, psychológovia a ďalšie, je pre malé ozbrojené sily neekonomické. Napriek tomu môže nárazovo vzniknúť požiadavka na ich nasadenie pri riešení krízových situácií na území Slovenskej republiky, ale aj pri zostavovaní slovenských kontingentov pre mierové misie v zahraničí. V takýchto prípadoch by bolo možné použiť príslušníka aktívnych záloh, ktorý sa potrebnému odboru venuje vo svojej civilnej kariére. V prípade nasadenia sa na príslušníka aktívnych záloh budú vzťahovať všetky práva a povinnosti profesionálneho vojaka, vrátane platových náležitostí a sociálneho a nemocenského zabezpečenia.

    Príprava a využitie aktívnych záloh si vyžiada aj systémové zmeny, navyše súčasná legislatíva ich využívanie neumožňuje. Použitie záloh je principiálne postavené na vyhlásení čiastočnej alebo všeobecnej mobilizácie. Použitie aktívnych záloh a vojakov v zálohe všeobecne je podmienené ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v znení neskorších predpisov. Úprava všeobecne záväzných právnych predpisov umožňujúcich využitie aktívnych záloh bude predpokladať novelizáciu zákonov súvisiacich s použitím záloh a ozbrojených síl. Kľúčovým prvkom pri budovaní systému aktívnych záloh bude postoj zamestnávateľov k umožneniu realizácie ambícií dobrovoľníkov napomáhať ozbrojeným silám pri ochrane majetku a životov občanov Slovenskej republiky, bez akýchkoľvek sankcií voči zamestnancom – príslušníkom aktívnych záloh.

    Aktívne zálohy predstavujú praktický príklad efektívneho využívania prostriedkov pridelených ozbrojeným silám zo štátneho rozpočtu, ktorými si ozbrojené sily SR môžu zaistiť rezervy použiteľné v prípade núdze. Z dôvodu nedostatku finančných zdrojov nebol doposiaľ systém aktívnych záloh využívaný efektívne, nerealizovala sa ani ich odborná príprava. Optimálnym riešením je podľa velenia ozbrojených síl využitie odborných spôsobilostí bývalých profesionálnych vojakov, ktorí by tvorili jadro aktívnych záloh.

    Samotný proces vytvárania plnohodnotného systému aktívnych záloh je potrebné vnímať v dlhodobom horizonte s cieľom postupnej tvorby jednotlivých komponentov v závislosti od tvorby štruktúr a potrieb Ozbrojených síl SR, pridelených finančných prostriedkov všeobecného záujmu civilného obyvateľstva o vstup do aktívnych záloh a dôveryhodnosti ozbrojených síl vo verejnosti.

    Generalita slovenských ozbrojených síl sa opiera aj o skúseností a analýzy okolitých krajín a partnerov NATO, kde aktívne zálohy, okrem šetrenia zdrojov, podporujú u svojich príslušníkov charakterové vlastnosti ako nezištnosť, lojalitu, vlastenectvo a schopnosť obetovať sa pre druhých.

    Analýza možností efektívneho využitia systému aktívnych záloh je jednou z úloh vyplývajúcich z Rozpracovania programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2010-2014 na podmienky rezortu obrany.
    Monitor z OS SR, Autor: mjr. Milan Vanga -- hovorca OS SR , Foto: ÚHL-Dátum: 16.02.2012;

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

:-)
 
:-)
:good:
 
:good:
:negative:
 
:negative:
:wacko:
 
:wacko:
:bye:
 
:bye:
:yes:
 
:yes:
;-)
 
;-)
:scratch:
 
:scratch:
:-(
 
:-(
:unsure:
 
:unsure:
more...
 

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Kalendár udalostí
Nové komentáre: