V tejto rubrike môžete požiadať svojich skúsenejších kolegov a odborníkov v oblasti legislatívy o rady, ide hlavne o poradenstvo v pracovných a sociálne právnych vzťahoch.
Klásť otázky alebo odpovedať môžete pomocou komentárov, obsah otázky by mal byť stručný ale obsahovo postačujúci.
Pri odpovediach prosím uveďte na začiatku odpovede komu odpovedáte, môže sa stať, že otázky sa nahromadia tak nech je zreteľné komu odpovedáte.
Vážení čitatelia nášho portálu, rád by som vás nasmeroval na: http://doko.blog.sk, kde sa dozviete ďalšie zaujímavosti z vojenského života a života dôchodcov.
Takto sme začínali v roku 2010:
• Jozef Kotulič:
22.2.2010 o 17:39
V prostredí zväzu vojakov sa pohybujem už od roku 1990. A preto si dovolím tvrdiť, že ak niečo veľmi zaujíma členov zväzu, ale aj nečlenov, tak je to právne poradenstvo. No a na tomto sľubne vyzerajúcom našom webe, mi takáto rubrika chýba. Pritom v radoch profesionálnych vojakov, ale aj vojenských výslužilcov, je dosť ľudí, ktorí majú nejaké právnické skúseností a mohli by iným našim členom pomôcť svojou bezplatnou právnou radou. Pochopiteľne, že by to nemuseli byť len právnici, ale aj ostatní radoví členovia, ktorí by vedeli a chceli k riešenému problému zo svojich skúseností poradiť iným. Spočiatku by táto rubrika mohla byť len svojpomocná no verím, že postupne by ÚR zväzu mohla na niektoré zložitejšie právne problémy využiť služby odborných právnikov.
A aby som bol konkrétny.
Dovolím si dať prvú otázku:
1. Môže poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý pracuje na pracovnú zmluvu, po prepustení z pracovného pomeru požiadať o podporu v nezamestnanosti? Ak áno, ako má ďalej postupovať?
Ďakujem za odpovede.
Poznámka: odpoveď na túto otázku je na konci komentárov, 22.2.2010
Takýmto a podobným štýlom formulujte svoje otázky, odpovede sa s určitosťou ±100% dočkáte. Tie náročnejšie otázky potrebujú dlhší čas na odpoveď , mnohé Vaše otázky už boli zodpovedané v 590 príspevkoch od roku 2010, kedy sme poradenstvo zaviedli pre členov ZV SR, pričom sme odpovedali aj na otázky nečlenov a iných rezortov bezpečnostných zložiek.
Tento web vykonáva službu všetkým ktorí slúžili, alebo slúžia v štátnej službe, bez rozdielu vojak, policajt, hasič, záchranár.
Máme záujem na tom, aby ste nezostávali bezradní pri Vašej obrane, zásadne používajte argumenty ktoré vám budú poradené kolegami ktorí už podobným prípadom prešli.
Poradenstvo je poskytované bezplatne.
Otázky a odpovede od 22.2.2010 do 25.1.2015 -/doporučujeme po otvorení stránky prehliadať od konca po dátumoch/- kliknuť TU:
Subor otazok a odpovedi od 22.2.2010
Vaše otázky a odpovede píšte do okienka “Komentár”.
Pre tých našich kolegov, ktorí nevedia nájsť spoľahlivé informácie o vojenskej situácii na Ukrajine, odporúčam čítať web stránku MO SR https://www.mosr.sk/51059-sk/aktualna-vojenska-situacia-na-ukrajine/
Vážení kolegovia,
vybral som pre Vás z ostatnej judikatúry prípady spätného doplatenia poistného na invalidný dôchodok nezaopatrených detí čo môže mať dopad na výšku priznanej dávky. Takéto deti a aj ich rodičia to nemajú vždy ľahké a spoločnosť ako i úrady im nie vždy vychádzajú v ústrety.
Zákon č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení umožňuje nezaopatrenému dieťaťu , ktoré sa stalo invalidným, vznik nároku na invalidný dôchodok dovŕšením 18 roku veku, nezaopatrené dieťa môže byť až do veku 26 rokov po splnení podmienok.
Existujú rôzne postupy výpočtu sumy invalidného dôchodku podľa individuálnych skutočností takéhoto nezaopatreného dieťaťa.
V niektorých prípadoch je výhodnejší výpočet, ktorý prihliada k dodatočnému zaplateniu poistného za obdobie pred vznikom invalidity (za obdobie nie kratšie ako 1 rok). Na základe tohto dodatočne zaplateného poistného nadobudne nezaopatrené dieťa (po dovŕšení 16 rokov veku) status poistenca v období pred vznikom invalidity. Doplatenie poistného za obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity je totiž v tomto prípade potrebné považovať za zmenu skutočností rozhodujúcich pre výšku invalidného dôchodku.
Samozrejme Sociálna poisťovňa presadzuje názor, že takéto doplatenie poistného nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku. Tento názor je však v rozpore s názorom krajských súdov ako i Najvyššieho súdu SR v súdnych sporoch v takýchto prípadoch.
Záver:
Pokiaľ máte nezaopatrené dieťa a už poberá invalidný dôchodok (alebo si ešte len podalo žiadosť o invalidný dôchodok) je s najväčšou pravdepodobnosťou výhodnejšie pre stanovenie výšky dávky, doplatiť spätne poistné za obdobie nie kratšie 1 roka a to pred vznikom invalidity.
Autor informácie pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a príspevok odráža jeho osobný názor.
Úmrtie žiadateľa (výsluhového dôchodcu) o starobný dôchodok.
Vážení kolegovia,
v tejto Covidovej dobe sa stáva, že niektorí z nás si podajú žiadosť na Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok (prípadne žalobu alebo kasačnú sťažnosť na príslušný súd) a než sa SP rozhýbe a prizná dôchodkovú dávku, žiadateľ zomrie.
Väčšinou zostane manželka zomretého (vdova), ktorá sa musí vysporiadať s novou životnou skutočnosťou a často nevie ako si počínať.
Takýto prípad mám aj z poslednej doby, keď sa na mňa obrátila manželka bývalého vojaka z povolania (poberateľa výsluhového dôchodcu). Tento náš kolega, keďže po priznaní výsluhového dôchodku nepokračoval v pracovnom procese (a aj z dôvodu, že SP robí obštrukcie a vyžadovala 15 rokov civilného zamestnania pre priznanie starobného dôchodku) si pôvodne nepodal žiadosť o starobný dôchodok. Po našej konzultácii si náš kolega riadne podal žiadosť o SD na príslušnom pracovisku SP. V jeho prípade mu SP prizná a vyplatí dávku len 3 roky spätne, aj keď pôvodný nárok vznikol oveľa skôr. Avšak po krátkej dobe po podaní žiadosti o SD náš kolega zomrel.
Samozrejme zákon č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pamätá na takéto prípady v čl.118, keď takéto nároky prechádzajú priamo postupne na manželku, deti a rodičov zomretého a v týchto prípadoch nie sú predmetom dedičstva. V našom prípade je potrebné aby si vdova podala žiadosť na SP o priznanie aj vdovského dôchodku.
Obdobne to platí aj v prípade správnej žaloby v sociálnych veciach a v konaní o kasačnej sťažnosti (podľa stanoviska správneho kolégia NS SR), kedy súd konanie preruší a pokračuje v nich s fyzickou osobou, na ktorú prešiel nárok na sumy starobného dôchodku, splatné ku dňu smrti. Ak takejto osoby niet, súd pokračuje v konaní s dedičmi a ak niet dedičov, konanie zastaví.
Dúfam, že tento príspevok pomôže pozostalým pre ich prvotnú orientáciu v problematike.
Autor príspevku pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a obsah vyjadruje jeho osobný názor na problematiku.
Pre tých, čo hľadajú znenie novely zákona k 500 eurovým poukážkam, ponúkam link NR SR https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=503976
Dobrý večer prajem,
mám jednu otázku ohľadne možnosti poberania príspevku v nezamestnanosti.
Popis: Som poberateľ výsluhového dôchodku od 1.1.2019, zároveň s týmto dátumom som sa stal Rozhodnutím UPSVR poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s TZP. Dňom 1.7.2021 mi bol uvedený príspevok odňatý z dôvodu úmrtia osoby, o ktorú som sa staral. Mám za to, že som bol týmto poistený v nezamestnanosti od 1.1.2019 do 1.7.2021 (prípadne do úmrtia opatrovanej osoby – jún 2021) ako fyzická osoba, ktorá poberá peňažný príspevok na opatrovanie a tým spĺňam nárok na dávku v nezamestnanosti ( aby poistenec v posledných štyroch rokoch (od 1. januára 2018), resp. troch rokoch (do 31. decembra 2017) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní. ) Prosím o Váš názor, či je môj predpoklad správny.
Ďakujem. S úctou Lubo
Lubo 26. októbra 2021 o 21:31
Môj názor je takýto:
Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, Poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s TZP nie je v zamestnaneckom pomere a preto ani neplatí povinnú sadzbu poistného na poistenie v nezamestnanosti. (Tá je pre zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu, zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu,dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.) Podľa mňa, nárok na dávku v nezamestnanosti nie je splnený, lebo v čase poberania peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s TZP, nikto neplatil poistné v nezamestnanosti.
Dobrý deň, mam otazku.
Od 2017 do 2021 som bol prof.vojak.
V sektembri som dal vypoved a zo soc.poistovne mi prislo ze nemam narok na davku v nezamestnanosti lebo moj zamestnavatel mi neplatil poistenie v nezamestnanosti.
Ako sa domoct davky v nezamestnanosti?
Co s peniazmi ktore mi boli mesiac co mesiac stahovane s hrubej mzdy?
Za info vopred pekne Ďakujem.
Zo stránky Sociálnej poisťovne:
Dávka v nezamestnanosti pre osoby zaradené do evidencie po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka
Nárok na dávku v nezamestnanosti má fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ktorá v posledných štyroch rokoch (do 31. decembra 2017 v posledných troch rokoch) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní.
Stanislav 11. októbra 2021 o 9:28 „Ako sa domoct davky v nezamestnanosti?“
Odporúčam dôkladne preštudovať predovšetkým ust. § 104 a 141 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
§ 104
(1)
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
(2)
Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(3)
U fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu2) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
§ 141
Odvod poistného
(4)
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je povinný previesť Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu2) vo výške poistného zodpovedajúcej poistnému na
poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu.2)
§ 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
kliknúť na
https://www.upsvr.gov.sk/sluzby-zamestnanosti/aktuality/ako-sa-zaevidovat-na-urade-psvr.html?page_id=1009160
O zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže občan požiadať až po skončení zamestnania, po skončení DPN, atď. Ak si občan podá žiadosť o zaradenie do 7 kalendárnych dní po skončení zamestnania alebo po ukončení DPN, atď. je po splnení zákonných podmienok zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie nasledujúcim dňom po skončení zamestnania, DPN, atď. Ak si občan podá žiadosť po skončení zamestnania alebo DPN, atď. neskôr, je po splnení zákonných podmienok zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom podania žiadosti.
Ja predpokladám, že pán Stanislav si asi nepodal na príslušnom úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Tým ale nesplnil jednu z podmienok a preto mu Sociálna poisťovňa nemohla dávku vyplatiť. Odporúčam postupovať v zmysle vyššie uvedeného.
Mam prosbu o pomoc. V armáde mam odslúžených 17,5 roku. Do civilu som odchádzal v novembri 1990. Pracoval som v civile nepretržite do 61 roku kedy som podal žiadosť na predčasný dôchodok. Vypočítaná suma 636eur. Z armády za naozaj ťažkú službu na hraniciach som nedostal nič na vyše. Určite sa cítim ukrivdený. Už len preto že 280 dní v roku som bol na cvičení, streľbách, v hotovostnom systéme. Sociálna poisťovňa počíta do roku 2004 len odpracované roky. Žiadnu kategóriu, žiaden plat. Len odpracované roky. Nedokážem si sám poradiť. Mám nejakú nádej, že sa mi do dôchodku môže pripočítať aj predošlá vojenská služba?
Našiel som na tomto webe tieto e-maily ku už zverejneným advokátskym kanceláriám: http://www.asociaciapolicajtov.sk/downloads/aktualizacia5.pdf – kontakty na advokátske kancelárie zastupujúce VD/SD sú v linku podľa krajov Slovenska.Požiadajte, stručne popíšte, uvidíte.Držím palce.
Ešte jeden e-mail – E-mail: durinaadvokat@gmail.com
PC mi nezobral do jedného príspevku dva linky naraz.
Vážení priatelia,
už som Vás raz upozornil na dôvodovú správu k zákonu č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení, ktorá detailnejšie vysvetľovala právne pravidlo, na základe ktorého bolo možné započítať ako celú dobu v I. pracovnej kategórii (u civilov) i kratšiu odpracovanú dobu nad 110 dní. Toto právne pravidlo si dodnes žiaľ nikto v Sociálnej poisťovni a zatiaľ nikto z Krajských súdoch dostatočne nevšíma a nepoužívajú ho. Dôvod nepoznám, ale nazdávam sa, že sa im to nehodí do scenára. Už takmer 9 rokov je známy rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR čís. k.: 6 Ads 141/2011-87 zo dňa 15.02.2012, kde toto právne pravidlo v ČR akceptujú. Pre občana SR, zároveň občana EÚ je iste nepochopiteľné ak všeobecné súdy na Slovensku ho nikde ani nespomenuli a vyhli sa tak dokazovaniu a poctivému zisťovaniu.
Tento stav nie dobrý, je len vizitkou toho, ako sa dnes rozhoduje. Kto nechodí po súdoch mal by sa radšej vyvarovať rôznymi pseudoradami o trvaní služby k 31.12.1999, pretože nemusia byť presné alebo jednoznačné.
V ČR je to zatiaľ inak, hoci je každému známe, že do 31.12.1992 sme mali úplne identickú legislatívu. O svoje spravodlivé dôchodkové nároky sa naozaj musíte pobiť, inak to nejde.
Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa musí vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpoveda-júcim miere ich závažnosti. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne – alebo tým skôr – pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu ich súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by dodatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť či irelevantnosť (pozri 4Cdo/102/2017).
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián ĎURINA, advokát, bývalý vojak z povolania
Pán kolega,
každý prípad je individuálny a pre správnu radu je nutné sa bližšie zoznámiť s východzími podkladmi kde, kedy, koľko a ko t.j.materiály SP a aj o službe.
Až potom sa dá odporučiť choďte do toho. V prvej fáze bude podanie žiadosti na Sociálnu poisťovňu o prepočet priznaného predčasného starobného dôchodku. S tým by nemal byť žiadny problém a po reakcii SP sa môžete rozhodnúť či vo veci budete pokračovať sám alebo prostredníctvom advokáta alebo veci necháte tak ako sú.
Pokiaľ budete potrebovať bližšie informácie alebo pomoc so spísaním žiadosti na Sociálnu poisťovňu nemám problém Vám nezištne pomôcť – lubomir.duben@zoznam.sk.
Ďalší nesprávny postup výsluhového dôchodcu pri konaní o jeho žiadosti o starobný dôchodok?
Krajský súd Trenčín v júni 2021 zamietol žiadosť nášho kolegu (bývalý letec- poberateľ výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok) o priznanie starobného dôchodku.
Opäť musím konštatovať, že žalobca tzv. plakal na nesprávnom hrobe” t.j. sústredil sa najmä na problematiku už konštantne rozhodovanú NS SR i ÚS SR ako trvanie služby k 31.12.1999 a zablúdil aj do problematiky “služby” počas štúdia na Vojenskom gymnáziu. Toto sa samozrejme v jeho prípade ukázalo kontraproduktívne, nakoľko súdy SR v týchto otázkach rozhodujú jednotne. Pritom dôraz mal byť položený na splnenie podmienok nároku na SD vo veku 55 rokov t.j. minimálne 20 rokov služby, čo sa ale nestalo.
Na jeho mieste by som sa zameral na posúdenie právnych noriem upravujúcich zvýhodnený zápočet služby v rokoch 1981-1988 a 1988-1994. Tento umožňoval v systéme sociálneho zabezpečenia do doby služby (zamestnania) zhodnocovať aj zvýhodnený zápočet služby.
K tejto problematike už existuje judikatúra NSS ČR ako i súdov SR. Nemal by byť žiadny problém aj poučiť Sociálnu poisťovňu a príslušný súd o tejto problematike s ukážkou dôchodkového spisu vojaka, ktorému bol podľa zákona č.100/1988 Zb. priznaný starobný dôchodok, kde pre jeho nárok a výšku bolo do doby služby (zamestnania) započítaná aj zvýhodnená doba služby.
Takýmto podľa mňa nesprávnym postupom sa náš kolega ukracuje o možnosť poberať starobný dôchodok (krátený) už od veku 55 rokov a mal by čakať až do všeobecnej vekovej hranice (min. 62 rokov a viac).
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a príspevok vyjadruje jeho osobný názor vyplývajúci zo súdnej judikatúry.
Nesprávny postup (výsluhový dôchodca) v prípade žiadosti o starobný dôchodok v zníženom veku?
Po prečítaní rozsudku NS SR zo dňa 30.6.2021 (druhý rozsudok v prípade), ktorý zamietol kasačnú žalobu nášho kolegu (výsluhový dôchodca) mám zmiešané pocity. K zamietavému rozhodnutiu NS SR podľa mňa prispel žalobca, ktorý sa zameral na otázky, ktoré ÚS SR a NS SR vykladá jednotne a teda existuje už ustálený právny názor súdov SR napr. služba k 31.12.1999 a krátenie teoretickej výšky starobného dôchodku.
Pritom v jeho prípade, odslúžil 19 rokov a 264 dní v I.kategórii funkcií, mal namietať nezapočítanie zvýhodnene započítanej doby služby (služba u útvarov HS PS a OŠH). Uplatnením takejto zvýhodnenej doby služby, by dosiahol potrebných 20 rokov služby v I.kategórii funkcií a vznikol by mu nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov (a nie 62 rokov).
Samotný NS SR vo svojom rozsudku sa vyjadril, že otázku zvýhodneného zápočtu rokov neriešil, nakoľko nebola včas uplatnená v žalobe do rozhodnutia krajského súdu a ani v administratívnom konaní. To svedčí o nedôslednom postupe žalobcu, kedy sa sústredil na veci, kde je len minimálna (žiadna) šanca na úspech a podstatnú vec neuplatnil v konaní so Sociálnou poisťovňou a ani v súdnom konaní pred krajským súdom.
Ako ďalej? Je šanca na úspech? Podľa môjho názoru do tretice všetko dobré, podať si opäť žiadosť o starobný dôchodok vo veku 55 rokov, ale tentoraz si uplatniť znížený dôchodkový vek 55 rokov z dôvodu získania doby služby min. 20 rokov (vrátane zvýhodneného zápočtu).
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a text vyjadruje jeho osobný názor na vec.
Komentár k ostatnému rozsudku Krajského súdu Bratislava zo 14.7.2021 vo veci starobného dôchodku:
Náš kolega policajt Mgr.M.H. t.č. ešte slúžiaci si po splnení vekovej podmienky a doby poistenia požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok. Táto mu jeho žiadosť zamietla a vo veci rozhodovala sudkyňa KS Bratislava. Sudkyňa potvrdila právny názor Sociálnej poisťovne, že trvanie služobného pomeru je prekážkou priznania starobného dôchodku.
Samozrejme správny orgán SP a najmä sudkyňa majú právo na vlastný názor vo veci, ale pritom nesmú odignorovať právny názor Najvyššieho súdu SR (ako i zjednocujúce rozhodnutie NS SR zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí) pričom s nimi obe nepolemizovali, ako keby tieto rozsudky v živote nevideli. Pričom my laici o nich dobre vieme.
NS SR už jasne vysvetlil všetkým súdom v SR, že:
… samotné trvanie služobného pomeru nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok…
Myslím si, že náš kolega mal v spore poukázať na ustálený právny názor NS SR v obdobnej veci a zároveň aj na jeho záväznosť pre rozhodovanie súdov SR ako i správneho orgánu (SP).
Myslím si, že náš kolega by mal podať kasačnú sťažnosť poprípade iné právne kroky.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave a text odráža jeho vlastný názor na vec.
Možno by stálo za úvahu obrátiť sa kolegovi tiež na Najvyšší správny súd.Mal by sídliť v Bratislave a je funkčný od 1. augusta 2021.Najvyšší správny súd má významné právomoci, môže chrániť ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Bude preskúmavať dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok či daňových vecí. Prechádzajú na neho aj niektoré kompetencie z Ústavného súdu, keďže bude rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, aj preto sa o ňom právom hovorí ako o “malom ústavnom súde”.
Najvyšší správny súd by mohol riešiť tiež ďalšie doposiaľ nevyriešené veci:
https://www.bezpzlozky.eu/2019/10/rozsudok-vykon-sluzby-k-31-12-1999/
prípadne problematiku možného zníženia dôchodkov niektorým dôchodcom
Diskriminácia poberateľov starobných dôchodkov (dôchodkov za výsluhu rokov) považovaných za výsluhové dôchodky pri valorizácii zo strany MO SR, MV SR, MS SR a SIS.
Súčasná spoločnosť je charakteristická prezieravým prístupom k našim starším spoluobčanom hraničiacim s ich diskrimináciou vo viacerých oblastiach ich zostávajúceho života. Výnimkou nie je ani postoj silových ministerstiev a ich orgánov sociálneho zabezpečenia (ako i Sociálnej poisťovne) voči našim najstarším kolegom, bývalým príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených a bezpečnostných zborov.
Bývalým vojakom z povolania, ktorí ukončili službu s nárokom na starobný dôchodok do 1.5.1998 boli priznané starobné dôchodky podľa zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako i bývalým príslušníkom, ktorí ukončili službu s nárokom na starobný dôchodok do 1.7.2002 boli takisto priznané starobné dôchodky podľa zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Uvedeným bývalým vojakom a príslušníkom vznikol nárok na starobný dôchodok podľa §132 ods.1 zákona o sociálnom zabezpečení a pre výšku ich dôchodku boli zhodnotené všetky doby sociálneho zabezpečenia (služba a aj civilné doby).
Po vzniku osobitného systému sa pôvodne priznané starobné dôchodky začali považovať za výsluhové dôchodky.
x
Pokiaľ bola valorizácia týchto starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky určená pevnou sumou alebo percentom z poberanej dávky nenastala žiadna diskriminácia týchto poberateľov dávok.
Problém nastal, až keď “múdre hlavy” na silových ministerstvách vymysleli pre “zjednodušenie” zložitý model koeficientov a prepočtov pre potreby valorizácie.
Podľa dôvodovej správy k zákonu č.153/2019 Z.z. sa výška zvýšenia výsluhového dôchodku začala viazať na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti. Toto však môže plne platiť len v prípade výsluhových dôchodkov, kde pri ich priznávaní bola relevantná len doba služobného pomeru. Preto je potrebné rozlišovať, či sa valorizuje výsluhový dôchodok alebo starobný dôchodok, ktorý sa za výsluhový dôchodok len považuje.
Pre naplnenie princípu zásluhovosti musia byť pre účely valorizácie zhodnotené aj doby civilného poistenia, pretože v opačnom prípade by tieto doby neboli pre zvýšenie dôchodku nijako zhodnotené (poberateľ starobného dôchodku považovaného za výsluhový dôchodok nemá nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne).
x
Pre “klasické” výsluhové dôchodky doba civilného poistenia nie je dobou rozhodnou pre zvýšovanie výsluhových dôchodkov ako i pre nárok a výšku výsluhového dôchodku. Táto doba civilného poistenia im bude zhodnotená vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia pri priznávaní starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou.
x
Ako sa už stalo pravidlom (ne)kompetentní funkcionári silových ministerstiev postupujú diskriminačne pri tvorbe a realizácii právnych predpisov v sociálnom zabezpečení (čo potvrdzuje aj tu komentovaný prístup k poberateľom starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky pri valorizácii ich dávok). Títo funkcionári (s množstvom titulov často právnických a ovládajúci cudzie jazyky) nie sú schopní sa vcítiť do potrieb a postavenia výsluhových dôchodcov, často v minulosti prijímali rozhodnutia od stola, ktoré museli neskôr korigovať.
x
Výklad právnej normy musí byť v súlade s Ústavou SR. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona. Nerozlišovaním výsluhových dôchodkov a starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky pri ich valorizácii podľa mňa dochádza k diskriminácii našich najstarších kolegov vo vzťahu k iným starobným dôchodcom, ktorým je valorizácia dôchodkov vypočítaná zo sumy ich starobného dôchodku, pri výpočte ktorej je zhodnotená celá doba ich zamestnania.
x
Tisíce našich najstarších kolegov, ešte žijúcich (poberateľov starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky) sú pri valorizácii poberaných dávok “okrádaní” silovými ministerstvami. Nie je to nič nové, nakoľko v tejto spoločnosti je to trend, na ktorí doplácajú starí, chorí a chudobní (väčšina našich najstarších kolegov).
x
Som rád, že obdobne uvažuje aj Najvyšší súd SR, ktorí v tomto roku rozhodol vo veci valorizácie v prospech poberateľa starobného dôchodku považovaného za výsluhový dôchodok s tým, že pri výpočte valorizácie poberanej dávky považovanej za výsluhový dôchodok sa musí okrem doby služby započítať aj doba civilného poistenia. Iný postup by bol v rozpore s Ústavou SR a diskrimináciou.
x
Takže nič nebráni, aby poberatelia starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky požadovali od orgánov sociálneho zabezpečenia silových ministerstiev a VÚSZ valorizáciu za celú dobu, za ktorú im bol priznaný pôvodný starobný dôchodok.
x
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave a komentár odráža jeho osobný názor na spôsob valorizácie podporený judikatúrou NS SR.
Bylo by možné uvést číslo rozhodnutí NS, uvedeného ve Vašem příspěvku?
Děkuji.
Spisová značka: 9Sžsk/101/2020, ľahko to nájdete aj na rôznych webových stránkach.
Asi neumím hledat, ale na NS jsem to v rozhodnutích podle tohoto čísla nenašel. Můžete mi sdělit webstránku na které, když zadám spisovou značku, objeví se obsah tohoto rozhodnutí ?
Dík.
Na tejto stránke sa to nachádza: https://otvorenesudy.sme.sk/decrees/4290188?l=sk
Kliknite na PREČÍTAŤ ROZHODNUTIE. Stiahne sa Vám to v PDF. Ak si nebudete vedieť poradiť, napíšte mi Váš e-mail a ja Vám to pošlem.
Vážení kolegovia,
v týchto dňoch dostávame od VÚSZ dôchodkové výmery s valorizáciou. Dostávajú ich aj naši najstarší kolegovia poberatelia starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky. K 31.12.2020 žilo ešte 830 takýchto poberateľov. Pri priemernom tempe ich úmrtia (120 ročne) táto kategória zmizne za 7 rokov. A tým sa pre MO SR (VÚSZ) vyrieši problém diskriminačného priznávania valorizácie nimi poberaných dávok, keď pre výpočet výšky valorizácie nie sú im započítané všetky roky poistenia, ktoré boli rozhodné pre výpočet ich pôvodného starobného dôchodku.
Som zvedavý, koľkí z nich sa odvážia podať odvolanie voči rozhodnutiu VÚSZ, ktorým im bolo priznané zvýšenie poberanej dávky k 30.6.2021. Mnohí majú úplne iné starosti (napr.zdravie, sociálne problémy) a nebudú žiadať riešiť svoju diskrimináciu pri priznávaní valorizácie.
Zo strany MO SR môžu očakávať len obštrukcie a alibizmus úradníkov a hru na čas (vydržať 7 rokov a problém odumrie).
Kto by mal im podať pomocnú ruku? Štát (vrátane MO SR) o nich nemá záujem, možno nejaké občianske združenia alebo verejná ochrankyňa práv, ak sa na ňu s týmto problémom niektorý dôchodca obráti.
Na druhej strane dnes schválený zákon o odoberaní “benefitov” ľahko mohol obsahovať aj ďalšie kategórie “vinníkov” a postihol by aj ich. Takže môžu byť radi, že na nich nedošlo a čo by “ešte” chceli? Porušovanie ich ústavných práv spojených s valorizáciou ich starobných dôchodkov (považovaných za výsluhové) aj tak nikoho netrápi s výnimkou Najvyššieho súdu SR.
Pán minister obrany má vo svojej kompetencii aj príslušné orgány zaznamenávajúce problematiku rezortu na elektronických sieťach a určite musí vedieť o tejto diskriminácii. Je len na ňom, či si nechá doložiť problematiku alebo sa uspokojí s tradičným tvrdením svojich úradníkov “v Bagdade je všetko v poriadku” , čo by zas tí dôchodcovia nechceli.
Na základe vyššie uvedeného rozsudku NS SR vo veci valorizácie starobných dôchodkov (považovaných za výsluhové dôchodky) si podali niektorí z našich najstarších kolegov odvolanie voči rozhodnutiu o valorizácii ich starobného dôchodku (považovaného za výsluhový dôchodok).
Samozrejme rezort MO SR zaujal negatívny postoj a zamietol ich podanie. V zamietavom rozhodnutí sa uvádza, že konkrétny rozsudok NS SR vo veci nie je prameňom práva a tým to hasne. Príslušní “odborníci” MO SR sa neodvážili konkrétne vyvrátiť závery vyplývajúce z rozsudku NS SR a vo svojom rozhodnutí vysvetliť našim kolegom, prečo nie je možné použiť právny názor NS SR v danej veci. Samozrejme spoliehajú sa na fakt fakt, že málokto v takom požehnanom veku sa pôjde ďalej súdiť, sťažovať a bojovať za svoje práva, veď je rád, že sa ráno zobudí, má peniaze na lieky a môže sa hýbať.
Podľa môjho laického názoru podporeného právnym názorom NS SR pri valorizácii starobných dôchodkov (považovaných za výsluhové) dochádza k diskriminácii a porušeniu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
(Ne)kompetentné orgány MO SR sa spoliehajú na skutočnosť, že najmladší žiadatelia majú už najmenej 80 rokov (ročník 1941) a majú v dnešnej dobe iné starosti a v konečnom dôsledku príroda umlčí takýchto kverulantov, čo sa domáhajú svojich práv a nárokov. Tak načo si trhať žily a snažiť sa riešiť tento problém, veď to nie je problém dobre honorovaných zodpovedných pracovníkov MO SR ale len nejakých už odpísaných čísel bývalých vojakov z povolania.
Neviem či sa v tomto štáte nájde sila, ktorá by donútila MO SR posúdiť a možno aj presadiť právny názor NS SR v tejto veci, možno by mali zasiahnuť niektoré stavovské organizácie a obrátiť sa napr. na verejného ochrancu práv, na príslušných ministrov obrany a vnútra a podobne. Myslím si, že v radoch týchto organizácii sa nájde dostatok schopných členov, ktorý by pripravili podanie (žiadosť) na VOP,MO SR,MV SR a podobne.
Veď čas uteká a za pár rokov nebude koho brániť nakoľko pri počte 830 starobných dôchodcov vyplácaných VÚSZ a tempe ich úmrtia cca 130 ročne sa vec vyrieši k spokojnosti príslušných funkcionárov MO SR t.j. nikto sa nesťažuje a všetci sú spokojní.
Zaujímavé je, že v nedávnej minulosti príslušní pracovníci MO SR vo veci kompetenčného sporu so Sociálnou poisťovňou neváhali a vypisovali ministerke spravodlivosti, konzultovali a snažili sa presadiť svoju “pravdu” a svoje videnie zákona o sociálnom zabezpečení (poistení). Tu vyvinuli aktivitu, ale v prípade našich najstarších kolegov sa akosi ich obdobná snaha vytratila.
Aj táto záležitosť len potvrdzuje môj názor, že v súčasnej “demokratickej” spoločnosti to majú najhoršie starí, chorí a chudobní a pokiaľ si jeden druhému nepomôžeme tak už nikto.
Úmrtie výsluhového dôchodcu – žiadateľa o starobný dôchodok – dôvod na zastavenie konania?
x
Poberateľ výsluhového dôchodku (pôvodne výsluhový príspevok za 32 rokov a 122 dní služby)požiadal v roku 2014 Sociálnu poisťovňu spätne o starobný dôchodok z dôvodu získania civilnej doby poistenia v rozsahu 12 rokov a 40 dní. Sociálna poisťovňa jeho žiadosť zamietla začiatkom roka 2015 z dôvodu, že nesplnil podmienku 15 rokov civilného poistenia.
x
Náš kolega podal voči tomuto zamietavému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne žalobu na Krajský súd Bratislava v roku 2015. Začiatkom roka 2016 však náš kolega zomrel. Právnou nástupkyňou na základe Dohody o vysporiadanie dedičstva sa stala jeho manželka.
x
Medzičasom Sociálna poisťovňa priznala pôvodnému žiadateľovi starobný dôchodok od 13.1.2015 a zároveň ho valorizovala. Tieto rozhodnutia však neboli nikomu doručené (pôvodný žiadateľ zomrel a jeho manželka a ani právny zástupca nič neobdržali) a ani nebolo vyhovené v celom rozsahu požiadavke zohľadnenia doby služby ako i dátumu priznania dávky.
x
Napriek tomu, Krajský súd v Bratislave túto informáciu vyhodnotil tak, že konanie uznesením v roku 2020 zastavil. Proti tomuto uzneseniu podala manželka odvolanie, ktorému Najvyšší súd SR ešte roku 2020 vyhovel s tým, že Sociálna poisťovňa pochybila, ak nekonala vo veci s právnym nástupcom pôvodného žiadateľa, ale konala s osobou, ktorá v tom čase už zomrela.
x
Krajský súd V Bratislave musel opäť rozhodnúť a zrušil rozhodnutia odporkyne vo veci priznania starobného dôchodku s tým, Že Sociálna poisťovňa je povinná pri výpočte starobného dôchodku zhodnotiť aj dobu služby (aj keď nebola konaná v I. alebo II.kategórii funkcií) a ďalej postupovať v zmysle ustálenej judikatúry NS SR v obdobných prípadoch.
Pozn.
V obdobných prípadoch, ak dôjde k úmrtiu výsluhového dôchodku a prebieha súdny spor so Sociálnou poisťovňou o starobný dôchodok a vydané rozhodnutie nenadobudlo právnu moc, môže dedič vo veci pokračovať (manželka) až do úspešného konca.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a jeho názor je založený na konaní súdov a správneho orgánu vo veci priznania starobného dôchodku.
Opäť nesprávny právny názor Sociálnej poisťovne ,
Naša kolegyňa ( v služobnom pomere MV SR od 1.4.1985 a služba ďalej trvá) požiadala Sociálnu poisťovňu po dosiahnutí dôchodkového veku o starobný dôchodok.
x
Sociálna poisťovňa jej žiadosť tradične zamietla a zamietnutie potvrdil aj Generálny riaditeľ SP, z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Dôchodkový vek dosiahla naša kolegyňa 3.1.2019 a k tomuto dňu získala 11 rokov a 215 dní dôchodkového poistenia (civilného). Sociálna poisťovňa obdobie služby odmietla zhodnotiť, s odôvodnením, že žiadateľka získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a preto podľa jej názoru toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia (§60 ods.2 a §255 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z.).
Generálny riaditeľ si po jej odvolaní pritvrdil a konštatoval, že nakoľko žiadateľka nezískala dobu služby v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku (I. a II.kategória funkcií) , preto nie je možné postupovať v súlade s Dohovorom č.128.
Je vidieť že právničky Sociálnej poisťovni majú už dlhoročnú prax v prekrucovaní práva a vykladajú ako veštice z kariet. Argumenty žiadateľky doložené príslušnou judikatúrou s ustáleným právnym názorom súdov SR, žalovaná SP ako i jej generálny riaditeľ odmietli tentoraz s odôvodnením, že postup podľa Dohovoru č.128 je možný v prípade, ak by žiadateľka poberala výsluhový príspevok. Je až neskutočné, koľko si pracovníčky Sociálnej poisťovne v jednom prípade dokážu vymyslieť variantov, ale na nesprávnom hrobe.
Túto ľudovú tvorivosť Sociálnej poisťovne zatrhol v apríli 2021 Krajský súd Košice a zrušil rozhodnutie SP ako i GR SP s tým, že Sociálna poisťovňa má povinnosť vykonať výpočet starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme bez ohľadu či žiadateľka spĺňa kategórie funkcií a požadovanú dobu 15 rokov civilného poistenia.
Pozn.
Za ostatné roky existuje viacero judikátov súdov SR v obdobných veciach so záverom, že Sociálna poisťovňa je povinná priznať starobný dôchodok žiadateľovi aj počas trvania služby, ale SP to ignoruje.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave.
Pekný podvečer pán Duben,
hádam so si tu naštudoval – prečítal, všetky prieky so SP. Chcem sa však ako absolútne právny laik spýtať na toto. Je vždy potrebné takéto ,,problémy,, ako popisujete napríklad dnes, riešiť iba tak, že sa to rieši s celou organizáciou, teda v tomto prípade SP? Nedá sa jednoducho právne riešiť iba ten, kto napríklad takéto stanovisko ,,stvoril,, a podpísal? V mojej súčasnej práci /súkromná sféra/ dostali niektorí jej pracovníci od ,,postihnutých ich prácou – neprácou,, podozrenia z trestných činov nedovoleného obohatenia a podobne. Pokiaľ si pamätám, ich ,,spravodlivé,, riešenie voči ich klientom sa odrazu dostalo na úplne inú úroveň. Otázka je teda, kde je zodpovednosť jednotlivých pracovníkov SP za ich výtvory? Hádam sú nepostihnuteľní?
Ďakujem, je to iba laická otázka.
Sociálne poistenie je zadefinované takou zmäťou zákonov, že sa v tom aj odborník ťažko orientuje. Nie to ešte občan, ktorý potom s hrôzou zisťuje, že sa na neho vzťahuje len to, čo sa Sociálnej poisťovni hodí.
Za viac ako 30 rokov v zamestnaní s priemerným platom vložíte do Sociálnej poisťovne až do 50 000 eur, ktoré si nemáte šancu pri nimi vypočítanom dôchodku nikdy vybrať!
Dátum začatia správneho konania
V prípadoch kedy si Sociálna poisťovňa a VÚSZ (sociálny orgán ministerstva) prehadzovali žiadosť poberateľa pôvodne výsluhového príspevku (príspevku za službu) o priznanie (prepočet) starobného dôchodku je dôležitý dátum začatia správneho konania.
V našom prípade si výsluhový dôchodca požiadal Sociálnu poisťovňu o prepočet už poberaného starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa zistila, že priznala starobný dôchodok bez právneho dôvodu a nastal pingpong. Sociálna poisťovňa podľa rozsudku krajského súdu postúpila jeho žiadosť o prepočet v roku 2014 sociálnemu orgánu Ministerstva vnútra. Túto žiadosť sociálny orgán MV SR vrátil späť Sociálnej poisťovni s tvrdením domnelej nepríslušnosti k rozhodnutiu. Druhé kolo (SP, MV SR a súd) pokračovalo v roku 2017, kedy Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku.
Sociálny orgán MV SR potom si vyžiadal od SP podklady a poistné a zvýšil poberanú dávku za dobu poistenia po 1.1.2004 a to 3 roky spätne, ale len od roku 2017.
Až Najvyšší súd SR (7 Sžsk/3/2020) rozhodol, že dátum začatia správneho konania mal byť stanovený už od roku 2014, kedy prvýkrát Sociálna poisťovňa postúpila žiadosť o prepočet na sociálny orgán MV SR. Navyše NS SR sa v rozsudku vyjadril, že ak MV SR malo iný právny názor na svoju príslušnosť vo veci, malo to posúdiť ako negatívny kompetenčný konflikt.
Takže je vidieť, že je rozdiel v posudzovaní dátumu začatia správneho konania čo môže mať za následok, že Vám dávku zvýšia spätne nie za 3 roky ale za 6 rokov.
Z praxe poznám niekoľko prípadov, kde si navzájom Sociálna poisťovňa a VÚSZ (sociálny orgán ministerstva obrany) celé roky niekoľkokrát vracali žiadosť výsluhovému dôchodcovi. Tu by som odporučil preveriť pri spätnom priznaní (zvýšení) dávky správnosť dátumu začatia správneho konania, čo môže mať za následok zvýšenie sumy, ktorú už obdržal výsluhový dôchodca.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave.
Nie raz sme na týchto stránkach písali o zmätočnom označení “Sociálna poisťovna” do ktorej si celý pracovný vek ukladáme peniaze určené na pokojnú starobu a ktorá sa má starať o naše oprávnené dôchodkové dávky.
Myslíme si že slovo “sociálna” alebo “sociálneho zabezpečenia”, alebo “sociálny úrad” je niekto kto sa o nás bezproblémovo postará kedže si u neho ukladáme povinne-dobrovolne naše peniaze na dôchodok. Kdeže! Sú to úrady fungujúce predovšetkým natom, ako nás obrať a dať iba to minimum, ak vôbec, lebo oni musia, na rozdiel od iných poisťovní dávať “solidárne” všetkým na úkor riadne pracujúcich poistencov.
Slovo “sociálna” by sa mal z názvu štátnych firiem – poisťovní, odstrániť a nahradiť “dôchodková”, tak ako je “zdravotná poisťovňa”, “poistenie domácnosti”, “životné poistenie”, “poistenie vozidla”… tam všade už dopredu rátame s tým, že nás ošklbú (ak sa necháme), čo u niekoho kto sa tvári “sociálne” by sme nemali očakávať.
Svojský výklad zákonov v SP. Na každé rozhodnutie (rovnako aj na …vyrubené penále), je totiž možné podať odvolanie. V zákone č. 9/2010 Z.z.: § 13 stojí, že každá vaša sťažnosť by mala byť vybavená v lehote 60 dní. Avšak, sociálna poisťovňa môže lehotu prekročiť o ľubovoľný počet dní v prípade, že potrebuje ´dôkladne preskúmať všetky uvedené námietky´. Bohužiaľ, podľa tejto logiky môže soc. poisťovňa vaše odvolanie skúmať celé roky
Vážení priatelia,
ak niekto z Vás hodlá namietať výšku starobného dôchodku napr. z dôvodu, že mu Sociálna poisťovňa nesprávne započítala dobu štúdia, alebo z rôznych iných dôvodov Vaša dávka sociálneho poistenia nezodpovedá predpokladanej výške (dôchodková dávka, nemocenské, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti, dávky garančného fondu a pod), má možnosť podať podnet aj verejnému ochrancovi práv
Kontaktná adresa je:
KANCELÁRIA VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV
ul. Grösslingová č. 35
811 09 BRATISLAVA-1
Podľa § 1 písm. a) – zák. SR č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv tento zákon upravuje
a) rozsah a spôsob, ktorým sa verejný ochranca práv ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu a
§ 3 ods. 1)- Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na:
a)- orgány štátnej správy (vrátane Sociálnej poisťovne, MO SR, MV SR a pod.),
b)- orgány územnej samosprávy,
c)- právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú.
ods. 2)- Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu SR, prezidenta SR, vládu SR, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Ústavný súd SR, Najvyšší kontrolný úrad SR, spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a na súdy s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu a prokurátora. Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje tiež na veci operačnej a mobilizačnej povahy.
Podľa § 11 ods. 1)- na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý z Vás, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené Vaše základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.
§ 14 ods. 4)- Ak sa Váš podnet týka preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (napr. Sociálnej poisťovne) alebo ak verejný ochranca práv dospeje k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, môže postúpiť vec na vybavenie príslušnému prokurátorovi, prípadne urobí iné opatrenie, o čom upovedomí podávateľa podnetu. To isté môže urobiť aj s podnetom, ktorý obsahuje návrhy takých opatrení, ktoré patria do pôsobnosti prokuratúry.
Váš podnet môže byť jednou z možností, ako sa efektívne domáhať svojich nárokov.
S pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A, bývalý vojak z povolania
advokát
Národnej rade SR bola predložená správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020. V niekoľkých častiach Vám sprostredkujem vybrané znenie týkajúce sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
x
Časť 1
V správe o činnosti za rok 2018 a za rok 2019 som opakovane upozorňovala na mnohé
nedostatky súvisiace s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov
a profesionálnych vojakov. Jedným z najzávažnejších zistení je existencia
nejednoznačnej právnej úpravy spôsobujúca nejasnosti v tom, ktorý orgán verejnej
správy je príslušný na rozhodnutie o nároku príslušníkov zborov na dôchodkovú dávku
za doby poistenia získané v civilnom zamestnaní. Poukazovala som aj na existenciu
rozdielnych prípadov, v ktorých otázky príslušnosti na rozhodnutie buď súdy ešte
neposudzovali, prípadne ich posudzovali rozdielne. Dôsledkom tohto nedostatku je
existencia osôb, ktoré nedokážu realizovať svoje základné právo na primerané hmotné
zabezpečenia v starobe. Musím konštatovať, že ani v roku 2020 nedošlo zo strany
zákonodarcu v tomto smere k odstráneniu existujúcej právnej neistoty. Pozitívne však
vnímam prístup NS SR, ktorý poskytol odpoveď na nejednoznačnú prax správnych súdov
zjednocujúcim stanoviskom Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020. Naďalej je však,
podľa mojich zistení, v tejto veci žiadúca aj intervencia zákonodarcu.
x
K uvedenému dodávam, že spory o príslušnosti medzi Sociálnou poisťovňou a VÚSZ(sociálnymi orgánmi ministerstiev) evidujem cca 8 rokov a v nie ojedinelých prípadoch som zaznamenal ping-pongové zbavovanie sa zodpovednosti riešiť priznanie starobného dôchodku týchto orgánov, ktoré trvalo viacero rokov a ústavné právo výsluhového dôchodcu na primerané hmotné zabezpečenie nebolo príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia (poistenia) dodržiavané.
Aj rozhodovanie súdov SR (vrátane NS SR) nebolo jednotné a ani prvé kompetenčné rozsudky NS SR neboli zo strany VÚSZ rešpektované. Až zjednocujúce stanovisko NS SR prispelo k pomernému ukľudneniu tohto stavu.
Samozrejme, tak ako konštatuje Verejná ochrankyňa práv najčistejšie riešenie a konečné pre žiadateľov výsluhových dôchodcov a by bola legislatívna úprava zákona o sociálnom poistení, čo je hlavne úloha MPSVaR SR.
Je vidieť, že poznatky výsluhových dôchodcov z oblasti sociálneho zabezpečenia sa neustále zvyšujú o čom svedčí aj viacero podaní verejnej ochrankyni práv v posledných rokoch. Na druhej strane to svedčí o niektorých medzerách vo výklade zákonov zo strany orgánov sociálneho zabezpečenia (poistenia) a nedokonalej legislatívy veď napr. len zákon č.461/003 Z.z. o sociálnom poistení má už 110 novelizácií.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Hodnotenie doby služby a štúdia na vojenských školách podľa kategórií funkcií.
Vážení kolegovia,
v praxi sa stretávam s rôznym výkladom hodnotenia doby služby a štúdia na vojenských školách. Videl som rôzne potvrdenia (vojenské útvary, VÚSZ, Personálny úrad OS SR a podobne), ktoré boli v konkrétnych prípadoch rozdielne.
x
Nebudem sa zaoberať hodnotením štúdia na VSOŠ a vojenských gymnáziách, nakoľko k tejto problematike existuje už ustálený právny názor Ústavného súdu SR ako i Najvyššieho súdu SR (aj keď existuje podanie na ESĽP).
x
Podľa NNGŠ č.11/1985 (Smernice náčelníka personálnej správy MNO pre spracovanie výkazu dôb a kategórií funkcií-pracovných kategórií rozhodujúcich pre realizáciu personálnych opatrení, zabezpečení peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie) a v súlade s predpisom Všeob-P-3 (Personálna evidencia práporčíkov, dôstojníkov a generálov v ČSĽA) má väčšina z nás v osobných spisoch založený Výkaz dôb a kategórií funkcií… , aj keď ojedinelo sú výnimky. Uvedený výkaz dôb slúži ako hlavný podklad pre VÚSZ, ktorý potom pre účely priznania starobného dôchodku (pre Sociálnu poisťovňu poprípade žiadateľa o dávku) vydá potvrdenie o zhodnotení služobného pomeru podľa kategórií funkcií. Ojedinelo však existujú prípady, kedy uvedený výkaz je vyplnený nesprávne hlavne pri konaní služby na vojenskej škole a potom aj potvrdenie VÚSZ môže byť nesprávne. Garantom správnosti by mal byť Personálny úrad OS SR.
x
Veľmi zjednodušene sa interné štúdium delí na základnú (náhradnú) službu a na službu vojaka z povolania (profesionálneho vojaka,…)
Štúdium na vojenských školách sa člení podľa období:
– 1945-1960
– 1960-1967
– 1968-1972
– 1973-1979
– 1980-1985
– od 30.6.1985 do 13.11.1996
Od 14.11.1996 –
x
Služba vykonávaná do 31.12.1964 sa hodnotí výhradne v I.kategórií funkcií a od 1.1.1965 v I. alebo II.kategórii funkcií podľa tabuliek mierových počtov.
Základná služba, náhradná služba, ďalšia služba poslucháčov (žiakov) vojenských škôl (pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania) sa od 1.1.1965 vykazuje v kategórií funkcií do ktorej bol vojak z povolania po prvý krát ustanovený.
x
Štúdium vojaka z povolania na vojenských školách sa do ukončenia školského roku 1984/1985 hodnotí ako výkon funkcie tej kategórie, do ktorej je po skončení štúdia ustanovený.
Po 30.6.1985 platí, že interné štúdium vojaka z povolania na vojenských školách sa hodnotí v I.kategórii funkcií, len ak bol vojak z povolania vyslaný z funkcie v I.kategórie.
x
Interné štúdium vojakov, ktorí sa stali vojakmi z povolania v priebehu štúdia sa hodnotí ako výkon funkcie II.kategórie.
x
U poslucháčov Vysokej vojenskej leteckej školy od zahájenia leteckého výcviku ako výkon funkcie I.kategórie .
x
Drobné odchýlky existujú pri dočasnom výkone funkcie, poverenia zastupovaním vo funkcii, kádrová dispozícia a dovolenka bez nároku na peňažné náležitosti a podobne.
Rozdiely sú aj v dobe služby vojaka z povolania od účinnosti rozkazu o jeho pridelení (premiestnení) s určením na funkciu do účinnosti rozkazu o jeho ustanovení.
x
Samozrejme posledné slovo pri výklade týchto noriem bude mať Personálny úrad OS SR, ale nezaškodí vedieť aspoň vyššie uvedené základné veci. Existujú naši kolegovia, ktorým pre 20 (15) alebo 19,18,… rokov chýba pár dní alebo mesiacov v I.kategórii funkcií a možno prehodnotením určitej doby by dosiahli tieto hranice. V takom prípade by som odporúčal nezáväzne sa pozrieť na Výkaz dôb a posúdiť jeho správnosť.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a text odzrkadľuje jeho názor.
Dobrý deň. Prosím o radu na koho by som sa mal obrátiť pri riešení môjho problému, kde pri žiadosti o starobný dôchodok mi sociálna poisťovňa odpísala nesúhlasné stanovisko, aj keď som odpracoval v armáde 17 rokov v I.kategórii a odišiel som do zálohy v roku 1997 . Poisťovňa mi SD odmietla s odôvodnením, že služba netrvala k 31.12.1999 .
Kto by mal skúsenosti pri riešení tohto magického dátumu, nech mi napíše.
Za radu ďakujem. Ján mjr.v zálohe.
Pre Ján 2. marca 2021 o 19:53 – odpoveď nájdete:
https://www.bezpzlozky.eu/2019/10/rozsudok-vykon-sluzby-k-31-12-1999/ … tento rozsudok SP zatiaľ nerešpektuje.
Ad Ján 02.marca 2021,
ozvite sa mi na e-mail: durinaadvokat@gmail.com
S pozdravom
JUDr. M. ĎURINA, advokát
Zaujímavý názor Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
x
Zaznamenal som v roku 2020 odborné stanovisko SNSĽP k problematike krátenia teoretickej výšky starobného dôchodku v prípadoch zhodnotenia max. výšky služby pre výsluhový dôchodok (30 rokov) a nezhodnotenia služby nad hranicu 30 rokov. SNSĽP tvrdí, že ide o diskrimináciu poberateľov výsluhových dávok pri neskoršom výpočte starobného dôchodku.
x
Z vlastných skúseností som zaznamenal niektoré rozhodnutia krajských súdov a aj Najvyššieho súdu SR, ktoré sa s takýmto názorom stotožnili, aj keď väčšina rozhodnutí súdov SR je opačná. Z uvedeného je vidieť, že niektorým naším kolegom sa oplatilo trvať na svojom pohľade, že pre výšku priznaného výsluhového dôchodku sa zhodnotilo len 28, 30… rokov a všetky roky služby nad túto hranicu zhodnotí Sociálna poisťovňa pre výšku starobného dôchodku.
x
Osobne mám na vec iný názor, tak ako väčšina rozhodnutí KS a NS SR, ale prečo to neskúsiť, keď to niektorým kolegom vyšlo.
x
http://www.snslp.sk/CCMS/files/Odborn%C3%A9_stanovisko_-_v%C3%BDsluhov%C3%A9_d%C3%B4chodky.pdf
x
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre AK JUDr.Július Jánošík v Bratislave a text vyjadruje jeho osobný názor podporený príslušnou judikatúrou súdov SR.
Sú mi známe prípady súbehov dôchodkov VD + SD podľa pracovných kategórií a kategórií funkcií u bývalých príslušníkov PZ, kde ide o súbehy podľa zák. č. 100/1988 Zb., ale už podľa § 174 ods. 1 aj ods. 2 v kombinácií so zák. č. 328/2002 Z.z. do novelizácie zák. 328/2002 Z.z. k 1. máju 2013, kde bol strop po 30 rokoch služobného pomeru iba 60 percent.Možný strop 65 percent VD je až po májovej novelizácii uvedeného zákona v r. 2013.Napr. pri ukončení služobného pomeru po 24 rokoch + zbytkové mesiace, prípadne 27 rokov a zostatku zbytkových odslúžených mesiacov nad tieto celé roky, tieto zbytkové mesiace ostávajú taktiež pri výpočte SD a súbehu s VD podľa kategórii nezohľadnené a strácajú sa.Je pravdou, že v týchto a podobných prípadoch sa jedná nie o až tak veľké sumy prepadnutých peňazí.Spravidla sa môže jednať pri SD o cca 10 – 20 eur? mesačne.Najskôr sa neoplatí kvôli tomu odvolávať na SP či súdiť sa… poplatok u advokáta by bol asi ďaleko vyšší ako náprava tejto možnej
nedoriešenej skrivodlivosti.Teoreticky aj prakticky pri výpočte súbehu VD + SD by sa nemal nikomu stratiť a prepadnúť ani jeden deň.Aj na týchto príkladoch ako sa javí to neplatí.
Máš pravdu Miro,
čo sa týka zostatkovej doby v mesiacoch a dňoch. Tam problém pri výpočte starobných dôchodkov nie je.
x
Ja som ale poukazoval na prípady, kedy má bývalý vojak (policajt) odslúženú celú kopu kalendárov napr. 35,37-40 a viac rokov, pričom v niektorých prípadoch (sám osobne som sa stretol s takýmito prípadmi) kráti Sociálna poisťovňa ich teoretickú výšku starobného dôchodku len o maximum rokov použitých pre výpočet výsluhového dôchodku t.j.28 (30) rokov a nie o celú dobu služby v rokoch. Potom tento rozdiel býva aj v stovkách euro. Mám dojem, že to záleží od názoru konkrétnej pracovníčky Sociálnej poisťovni, ktorá realizuje priznanie (zvýšenie) poberanej dávky.
x
Čo sa týka nákladov na advokáta, šikovnejší poberateľ výsluhovej dávky sa môže v sociálnych veciach hájiť sám nielen pred Krajským súdom ale i na Najvyššom súde SR. A pokiaľ je rozdiel vo viacero desiatkach alebo stovkách euro, tak sa mu oplatí sa nechať zastupovať advokátom najmä ak žiada spätné vyplatenie zvýšenej dávky.
x
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Tiež s Tebou Miro súhlasím. Aj ja som mohol mať o dačo vyšší VD, keby som sa minulý rok súdil o 5 hasičských rokov, ktoré mi do VD neuznali. Ale zase by som mal nižší SD o uvedené roky, ktoré mi SP uznala do SD. Takže je to asi tak fifty-fifty, možno tých plus-mínus pár grošov, čo spomínaš. A to zrejme nikoho z biedy nevytrhne.
Nesprávny výpočet starobného dôchodku – dopočet služby
Niektorí bývalí vojaci, ktorí boli prepustení zo služby a pre výpočet výsluhového dôchodku im bola dopočítaná doba služby v súlade s §123 ods.2 písm.a) zákona č.328/2002 Z.z., sa pri výpočte starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou stretnú s nesprávnym posúdením doby služby pre krátenie teoretickej výšky starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa im do vzorca pre krátenie použije nie skutočnú dobu služby, ale fiktívnu dobu obsahujúcu aj dopočítanú službu. Samozrejme účelovo dopočítanú dobu služby už „zabudne“ započítať do celkovej doby poistenia (doba služby + doba civilného poistenia). Týmto spôsobom potom má bývalí vojak priznaný nižší starobný dôchodok.
Ojedinelo voči takémuto postupu SP nenamieta aj Najvyšší súd SR. Čiastočne je to aj dôsledkom nekvalifikovaného postupu žiadateľa o starobný dôchodok, sústredením sa hlavne na námietky použité v súdnom spore a to „nemožnosť“ krátenia teoretickej výšky starobného dôchodku a nezákonnosť použitia ustanovení Dohovoru MOP č.128 v ich prípadoch. Svoju pozornosť a argumenty by mali smerovať k dokazovaniu nesprávnosti postupu SP pri výpočte krátenia „teoretického dôchodku“.
Uvedený príspevok je zjednodušený pohľad na problematiku výpočtu starobného dôchodku v prípade tzv. „dopočtu“ doby služby pri prepustení vojaka ( v stanovenom období) z organizačných a redislokačných dôvodov.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a komentár odráža jeho osobný názor.
Dobrý večer,
už viac ako 5 mesiacov mám na sociálnej poisťovni žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa najskôr lehotu k vybaveniu mojej žiadosti predĺžila z dôvodu podania dožiadania na MV SR. Neskôr pred uplynutím predĺženej lehoty konanie prerušila, z dôvodu podania ďalšieho dožiadania na MV SR a po vybavení tohto dožiadania zo strany MV SR, podala na MV SR ďalšie dožiadanie, v ktorom žiada doplniť údaje z predchádzajúceho dožiadania doručeného z MV SR. Prosím Vás má niekto skúsenosti s takýmto konaním sociálnej poisťovne? Mám dojem, že sociálna poisťovňa koná účelovo. Existuje v SR orgán, ktorý je oprávnený preveriť konanie sociálnej poisťovne?
od jána pre ľubomíra,
Ako úšastník správneho konania by som požiadal SP o zaslanie kopie všetkých písomností, ktorými odo dňa podania žiadosti o starobný dôchodk od MV zisťovali potrebné údaje a taktiež kopie všetkých písomností spracovaných MV. Z obsahu vzájomnej komunikácie medzi SP a MV bude zrejme možné vyhodnotiť, v čom spočíva účelovosť konania, či už zo strany SP alebo zo strany MV. Požadované kópie písomností ti SP musí poskytnúť, nielen ako účastníkovi správneho konania ale aj podľa zák. o slobodnom prístupe k informáciám. Uvádzaš, že po 5 mesiacoch SP nerozhodla o tvojom SD. Ja som podal žiadosť o SD v 9/2013. SP o priznaní nákroku na SD a jeho výške vydala doposiaľ 4 rozhodnutia, z ktorých súdy postupne zrušili tri rozhodnutia a proti štvrtému rozhodnutiu som podal správnu žalobu, takže konanie o mojom starobnom dôchodku trvá viac ako 7 rokov.
Vo svojej praxi som s aj ja stretol s prípadmi, že konanie o starobnom dôchodku (invalidnom, predčasnom alebo vdovskom) trvá 5,6,7 a viac rokov. Tento stav poukazuje na zdĺhavosť v súdnych konaniach, ale aj na nedodržiavanie riadneho konania vedeného Sociálnou poisťovňou.
Väčšina takýchto prípadov je však spôsobená stavom kedy Vám Krajský súd dá za pravdu a vysloví záväzný právny názor, ale následne vydá SP nové rozhodnutie v ktorom nerešpektuje tento právny názor súdu. Potom opäť Krajský súd Vám dá za pravdu opäť potvrdí už vyjadrený právny názor a teraz už SP podá kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR. NS SR potvrdí právny názor Krajského súdu a zamietne kasačnú sťažnosť SP ale so Sociálnou poisťovňou to nepohne a opäť vydá zamietavé rozhodnutie a roky plynú.
Myslím si, že v takýchto prípadoch málo využívame aj ďalšie možnosti ako požiadať príslušného prokurátora vydať protest proti rozhodnutiu z dôvodu jeho nezákonnosti spôsobenej nerešpektovaním právneho názoru súdu, je možné sa obrátiť aj na Verejnú ochrankyňu práv.
Samozrejme, že existujú aj možnosti prípadného trestnoprávneho konania (možné zneužitie právomoci verejného činiteľa opakovaným nerešpektovaním súdneho rozhodnutia a podobne) najlepšie sa v takýchto dlhoročných prípadoch bude obrátiť na advokátsku kanceláriu.
Pozn.
Ústava SR zaručuje občanom základné právo na riadne súdne konanie a na riadne konanie aj v správnom konaní t.j. bez prieťahov aj ESĽP sa viackrát vyjadril k prieťahom v súdnom konaní.
x
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave a text vyjadruje jeho súkromný názor.
Vážení priatelia,
dovolím si zdvorilo usmerniť Vašu pozornosť, že v dôchodkových veciach musíme rozlišovať dva spôsoby začatia správneho konania, ktoré závisí od toho, či smeruje voči MO SR, VÚSZ (príp. MV SR a ďalším orgánom štátnej správy), alebo voči Sociálnej poisťovni.
Správne konanie v silových rezortoch sa začína podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (teda voči MO SR, VÚSZ alebo MV SR), a to na Vašu písomnú žiadosť. V tomto prípade je konanie začaté okamžikom doručenia žiadosti správnemu orgánu MO SR, VÚSZ alebo MV SR…atď. Podľa § 49 ods. 1 musí MO SR, VÚSZ, MV SR rozhodnúť bezodkladne, resp. podľa § 49 ods. 2 v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Správne orgány týchto silových rezortov tieto lehoty zväčša dodržujú.
Ak však žiadate priznať (prepočítať) starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne, tak sociálny zákon ustanovením § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. vylučuje použitie zákona o správnom konaní (t. j. 71/1967 Zb.).
Vy musíte v tomto prípade sa postupovať výhradne podľa ustanovenia § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za deň začatia správneho konania sa taktiež považuje deň doručenia Vašej žiadosti o starobný dôchodok príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni. Podľa ustanovenia § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v ods. 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo Vám Sociálna poisťovňa musí ako účastníkovi konania oznámiť.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A, advokát, bývalý vojak z povolania
Prajem pekný deň, pán JUDr. Marián Ďurina, ďakujem za objasnenie ohľadne podaní. Poprosím o odpoveď týkajúcu sa podania do SP – prepočet SD, príklad:
Ak dáme /doručíme/ do SP žiadosť 01.01.21 majú rozhodnúť do 01.03.21 /obecne nechce sa mi hľadať to počítanie dní/. Ak je to zložitý prípad, potom ďalších 60 dní, teda maximálne musia rozhodnúť k 01.5.21 ?
Ďakujem pekne.
Vážený pán kolega Ing. I. ČANIGA,
lehota alebo čas určený podľa dňov, začína dňom, ktorý nasleduje po skutočnosti rozhodnej pre jej začiatok.
Koniec lehoty alebo času určeného podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej sa lehota alebo čas počíta. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty alebo času na posledný deň mesiaca.
Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní a stred mesiaca jeho pätnásty deň.
Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, tak posledným dňom lehoty je nasledujúci najbližší pracovný deň.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A, advokát, bývalý vojak z povolania
Výkon služby k 31.12.1999
Vážení priatelia,
dôvodová správa k zákonu č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení, vysvetľovala bližšie právne pravidlo, na základe ktorého bolo možné započítať ako celú dobu v I. pracovnej kategórii (u civilov) i kratšiu odpracovanú dobu nad 110 dní. Toto právne pravidlo si dodnes žiaľ nikto v Sociálnej poisťovni, Krajských súdoch a ÚS SR dostatočne nevšimol a nepoužívajú ho a dôvodovú správu ani nespomínajú. Už takmer 9 rokov je známy rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR čís. k.: 6 Ads 141/2011-87 zo dňa 15.02.2012, kde toto právne pravidlo v ČR akceptujú. Pre občana SR, zároveň občana EÚ je iste nepochopiteľné ak všeobecné súdy na Slovensku a ÚS SR ho nikde ani nespomenuli a vyhli sa tak dokazovaniu a poctivému zisťovaniu. Zdôvodňujú, že rozsudky českých súdov nie sú prameňom nášho práva..atď. Nástojčivo však upozorňujeme na to, že tieto rozsudky českých súdov, by nemali byť v ostrom konflikte s rozsudkami slovenských súdov, ale naopak súzvučili a harmonizovali s nimi. Veď aj české súdy sú súdy EÚ a určite majú väčšie praktické skúsenosti ako tie naše, to je fakt. Na koho iného by sa mal žalobca obrátiť o súdnu ochranu, ak nie na nezávislý a nestranný súd SR? Iba ten je oprávnený a kompetentný tento dlhodobo problém služby k 31.12.1999 vyriešiť a navodiť spravodlivosť! Nikto iný. Utiekať sa do kúta a sústavne strkať hlavu do piesku pred týmto problémom je ďalej neudržateľné. Aj slovenské súdy by mali konečne „narušiť stojaté vody“ a nabrať odvahu k presvedčivejším úvahám. Všetky rozhodnutia súdov by mali byť zdôvodnené vyslovene praktickými a precíznymi hodnotovými úvahami. Predsa na tú istú vec nemôžu mať tie isté súdne autority v ČR a SR dva rozdielne právne pohľady. Avšak úplne rozdielne úvahy nie sú v EÚ namieste. Uvedenú zásadu je možné vykladať aj tak, že všeobecný súd SR v jej duchu určite môže naoktrojovať (vnútiť) účastníkom konania aj proti ich výslovnej vôli svoj výklad hmotnoprávnych ustanovení, podľa ktorých samotnú vec posúdi a tomuto prístupu aj podriadi súvisiacu procesnú situáciu.
Poukazujeme na to, že v ČR dnes žije až 5/6 všetkých bývalých vojakov z povolania a do 31.12.1992 sme mali totožnú legislatívu, slúžili sme v jednotnej ČSĽA na jednotnom území ČSSR (ČSFR), pod jednotným velením MNO ČSSR a podľa rovnakých právnych predpisov, rozkazov vojenských veliteľov, smerníc, nariadení… a pod. a z tohto dôvodu osudy našich kolegov v ČR boli do 31.12.1992 úplne rovnaké ako naše, predsa študovali sme a slúžili sme v ČSĽA spolu, v tých istých kasárňach ČSĽA. Je teda iba prirodzené, že ak v rovnakej veci všeobecné súdy SR a ČR dnes rozhodujú inak (opačne), vyvoláva to nedôveru, oprávnenú kritiku a rozčarovanie občanov SR nad kvalitou právneho systému. Nedajme sa znechutiť a o svoje práva sa treba skutočne nástojčivo dožadovať.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A, advokát, bývalý vojak z povolania
Pekný podvečer pán doktor Marián Ďurina, vždy s úctou čítam Vaše snaženia o priblíženie nám laickej , bývalej vojenskej verejnosti , odhalenia právnej praxe tu v našom krásnom Slovensku. Je na počudovanie a priznávam, veľmi som sklamaný, kde tá právna prax dospela. Iba pri našich / ,,vojenských,, / právach, ktoré často obhajujete pred súdnou stolicou je vidieť, že o práva občanov sa štát moc nezaujíma ba sú je na príťaž. Hovorím to aj z vlastných skúseností a plne podporujem Vaše slová. Tu na našej stránke nie je priestor iba na kritiku , no mnohé to naznačuje. Chcem Vám pán doktor osobne úprimne poďakovať za Vašu snahu o zlepšenie právneho povedomia nás vyslúžilcov.
Priznanie starobného dôchodku vojakovi (policajtovi) počas trvania služby
Vážení kolegovia,
už niekoľko príspevkov na webových stránkach majúcich vzťah k obrane a bezpečnosti riešilo nárok vojaka (policajta) na priznanie starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou počas trvania ich služobného pomeru. K tejto otázke si vytvorili súdy SR ustálený právny názor a napriek tomu ho Sociálna poisťovňa a ojedinele aj niektoré krajské súdy ignorujú.
x
Najnovší prípad som zaznamenal u Krajského súdu v Prešove, ktorý svojím rozsudkom sp.značka 2Sa/24/2018 zo dňa 27.11.2020 zamietol žalobu nášho kolegu policajta ( právne zastúpeného miestnou advokátskou kanceláriou) proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku.
x
Náš kolega ukončil služobný pomer policajta dňom 28.2.2017 a dňom 1.3.2017 mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Žiadal Sociálnu poisťovňu priznať starobný dôchodok 3 roky spätne od podania žiadosti t.j. od 24.5.2014 , kedy bol ešte v služobnom pomere. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol v zníženom dôchodkovom veku počas služobného pomeru už dňom 17.9.2011.
x
Krajský súd Prešov vôbec nevzal do úvahy záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR a ani neodôvodnil prečo sa ním neriadil, konštatoval, že nárok mohol vzniknúť až odo dňa skončenia služobného pomeru. Náš kolega už riešil svoj nárok na SD pred týmto súdom aj v roku 2018, kedy tento súd zrušil pôvodné rozhodnutie SP.
x
Ustálený právny názor NS SR v obdobných veciach znie:
“Samotné trvanie služobného pomeru nebráni vzniku nároku na SD podľa zákona č.461/2003 Z.z. príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ak došlo k splneniu podmienok pre vznik nároku na túto dávku skôr, ako boli splnené podmienky pre vznik výsluhového dôchodku”.
Nechápem prečo krajský súd, Sociálna poisťovňa a ani právny zástupca žalobcu sa neriadili ustáleným právnym názorom NS SR (a pritom existujú aj ďalšie rozsudky NS SR s rovnakým právnym názorom).
x
Voči takýmto rozsudkom je potrebné včas podať kasačnú sťažnosť a namietať nesprávny právny názor krajského súdu.
Autor príspevku pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a text príspevku odráža jeho osobný názor.
Nové chápanie nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru (aj iného pomeru??).
x
Nárok na dovolenku pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru
V júni 2020 rozhodol Súdny dvor Európskej únie v kauzách o nároku na dovolenku a o nároku na náhradu za nevyčerpanú dovolenku pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru.
Súdny dvor EÚ konštatoval, že čl.7 ods.1 „Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času“ sa má vykladať tak, že bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej pracovník, ktorý dostal protiprávnu výpoveď a následne nastúpil do zamestnania v nadväznosti na zrušenie jeho výpovede súdnym rozhodnutím, nemá nárok na platenú dovolenku za obdobie odo dňa prepustenia do dňa opätovného nástupu do zamestnania.
Toto rozhodnutie bude mať značný dopad na budúcu judikatúru a právne výklady, pretože súdy členských krajín EÚ sú povinné vykladať vnútroštátne právne predpisy eurokonformne ( jednou zo zásad je aj uplatnenie zásady prednosti unijného práva pred právom národným).
Súdny dvor EÚ dospel k názoru, že pracovník, ktorý bol protiprávne prepustený zo zamestnania a potom bol do neho prijatý v dôsledku súdneho rozhodnutia má právo si uplatniť všetky nároky na platenú dovolenku za kalendárny rok od prepustenia do doby prijatia. Súdny dvor EÚ takisto rozhodol, že v obdobnom prípade náleží nárok na finančnú náhradu za dovolenku za kalendárny rok, ktorá nebola pred ukončením pracovného pomeru vyčerpaná.
Aj v Slovenskej republike sú ustanovenia §79 Zákonníka práce ohľadne nárokov zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ a uvidím, či sa budú oprávnení uchádzať aj o tento nárok. Dôležité je aby o tom vedeli a preto aj táto osveta.
Autor príspevku pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave.
Vážení priatelia,
nemôžem súhlasiť s tým, aby Vám Sociálna poisťovňa posudzovala obdobie výkonu služby na dôchodkové účely len od 18. rokov fyzického veku, rovnako ako civilným stredoškolákom.
Všetci vieme, že žiaci VSOŠ boli často mladiství a už vo veku 17. rokov prisahali vlasti, že na dosiahnutie víťazstva položia aj svoj život. Takúto povinnosť nemali naši rovesníci na civilných školách. A je naozaj nekorektné, aby nám priznávali iba málo významnú III. pracovnú kategóriu za výkon vojenskej činnej služby…?
Za to však baníckym učňom a učňom-fúkačom skla priznávali I. pracovnú kategóriu už od dosiahnutia veku 15. rokov. Všade inde to ide, ale v rezorte obrany sa nás nikto nevie zastať.
Treba na to dôrazne poukazovať a nedať sa odbiť!
Rovnako sa treba pýtať, aký výkon služby sme vykonávali od 1. ročníka vojenských stredných škôl. MO SR tvrdí, že to nebola služba, alebo že bola iba málo intenzívna, že sme neboli vojaci…atď. Pýtajte sa ich, tak čo to teda bolo? Prečo nás do služieb dennými rozkazmi vojenských veliteľov ustanovovali a prečo nás za každý priestupok v službe trestali? Tieto veci sú nateraz TABU a kompetentní nemajú ani chuť sa o tom baviť a tušia prečo. Túto pretrvávajúci skrivodlivosť treba napraviť a odstrániť.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián ĎURINA, advokát, bývalý vojak z povolania
Pre Rudolf Dvorský st.
Vojenský archív – centrálna registratúra
Univerzitné námestie 2
917 00 Trnava
tel. 0960 395 211 (00421 33 551 1347) – informátor
0960 395 210 – sekretariát
0960 395 218 – informácie o vybavovaní žiadostí
fax. 0960 395 350 – sekretariát
E-mail: va-cr@mod.gov.sk
Dá sa niekde zohnať kopia maturitného vysvedčenia z VG SNP,pretože chcem ísť do dôchodku a nemôžem ho nájsť
Vážení priatelia,
so započítaním 1. a 2. ročníka VSOŠ a 1. až 4. ročníka VG SNP (VŠJŽ, VGJŽ) je problém v tom, že v prvej (počiatočnej) fáze správneho konania sa NIČ NEDOKAZUJE, čo je nepríjemný fakt. Rozhoduje sa len od zeleného stola, na základe podsunutých dokumentov od našich vojenských zamestnávateľov. Vraj sme v tom čase nevykonávali službu, vraj sme boli chovanci, vraj tá služba nebola dostatočne intenzívna…atď. Počas stoviek mojich právnych zastupovaní na súdoch sa ani raz nestalo, aby bol vojenský, alebo policajný vyslúžilec pozvaný na MO SR (MV SR), VÚSZ, do Sociálnej poisťovne, aby tam podrobne vysvetlil, o čo mu vlastne ide, prípadne sa konfrontovali tvrdenia, ktoré sú protichodné a protirečivé. Dopredu vieme, ako by to dopadlo. Radšej to odmietajú ako “nadbytočné”. Osobne som presvedčený, že žiaci vojenských stredných škôl jednoznačne vykonávali službu, pretože sa to všetko odohrávalo v regulárnych kasárňach ČSĽA, kde všetci vojaci z povolania a vojaci základnej služby mali priznanú I. resp. II. kategóriu funkcií. Výkon služby bol vykonávaný podľa rovnakých rozkazov, smerníc a právnych predpisov ČSĽA, ktoré podpisovali vrchní velitelia ozbrojených síl ČSSR arm. gen. Ľ. SVOBODA, JUDr. G. HUSÁK, CSc.
Vzdelanie zo VSOŠ a VGJŽ sa zrovnávalo s civilnými školami, bolo úplne rovnocenné. Lenže na rozdiel od našich rovesníkov v civile, sme mali niečo navyše – výkon služby, vo VSOŠ sme prisahali už v 17-tich rokoch, že na dosiahnutie víťazstva i život položíme. Mali takúto povinnosť naši rovesníci v civile? Je naozaj neprijateľné, aby Vám toto Sociálna poisťovňa “odstrihla” a rátala Vám na dôchodkové účely iba obdobie od dosiahnutia veku 18. rokov. To je odplata, či trest? Všetci vieme, že banícki učni a fúkači skla, majú priznanú I (II.) pracovnú kategóriu od veku 15. rokov a nikto proti tomu dnes nič nenamieta.
Ak niekto tvrdí, že v 1. a 2. ročníku VSOŠ a 1. až 4. ročníku VGJŽ to nebola služba – tak potom čo to bolo?
Zneužívanie mladistvých na nútený výkon práce (rajóny), na nútený výkon služieb na rote a pod…? Na toto nikto neodpovedá, preto sa treba vždy obracať na súdy a tam žiadať o ochranu. Príslušníci PTP práporov boli dospelí a ich výkon nútených prác sa považoval za protiprávny a preto dostali finančné náhrady. Ale žiaci VSOŠ a VGJŽ boli mladiství a to je povážlivejšie nechať veci ležať ľadom. Treba nastoliť spravodlivosť aj tu!
Nezabúdajte, že ako maloletí spolu s rodičmi Ste podpisovali “Žiadosť o štúdium na VSOŠ (VGJŽ)”. Tam nebola ani zmienka o tom, že by to bola žiadosť o dobrovoľnom výkone služby, o dobrovoľnom výkone prác, alebo o dobrovoľnej zmene osobného status na “chovanec”. Nazdávam sa, že ide o porušovanie zmluvy podľa § 51 v nadväznosti na § 39 OZ (kde o výkone služby a pod. nebolo ani zmienky). Toto im treba zakaždým pripomínať.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián ĎURINA, advokát, bývalý vojak z povolania
Pre Jozef, 3.decembra 2020.
Otázka zápočtu celej doby VSOŠ a VGJŽT bola na našich stránkach viackrát rozoberaná. Viacerí kolegovia sa súdili alebo súdia so Sociálnou poisťovňou (prípadne MO SR), ale doteraz som nezaznamenal nejaký prelom.
Sociálna poisťovňa Vám do 1. a (alebo) II.kategórii funkcií započíta len to, čo potvrdí VÚSZ alebo sociálny orgán ministerstva t.j. len dobu činnej služby počas vojenskej strednej školy.
Pre: Miro Palfi.
Ďakujem vám za reakciu na môj dotaz.
Prosím Vás ,ako je to so započtom rokov pre starobný dôchodok absolventa Vojenskej strednej školy. Po ukončení VSOŠ-ky som nastúpil na fukciu ,ktorá bola klasifikovaná do 1KF
Pre Ladislav napísal: 3. decembra 2020 o 7:20
Podľa mňa máte nárok na priznanie starobného dôchodku v 58 rokoch fyzického veku. Započítava sa Vám pre potreby dôchodkového zabezpečenia sociálnou poisťovňou aj jeden rok základnej vojenskej služby ako náhradná doba.
.
Pozrite tiež príspevok Jozef Krúpa napísal: 10. decembra 2019 o 12:01 (je nižšie v tejto rubrike).Tam SP zabudla započítať do kategórii ZVS a po odvolaní sa kolegu SD priznala.
Zákon č. 100/1988 Zb.
1.§ 174
(1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie,
prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný
dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo
17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
(2)
Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I.
pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999;
za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6
ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 2.
Od 1.7. 1983 do 30.6. 1984 som absolvoval základnú vojenskú službu. Na túto službu bezprostredne nadväzoval služobný pomer policajta PZ a to nepretržite od 1.7. 1984 do 30.6. 2007.Z MV SR som dostal potvrdenie, že pre potreby výsluhového zabezpečenia mi uznávajú 16. 5 roka služby v 1. kategórii služieb, aj so základnou vojenskou službou. Mám nárok na priznanie starobného dôchodku v 58 rokoch fyzického veku? Započítava sa mi pre potreby dôchodkového zabezpečenia sociálnou poisťovňou jeden rok základnej vojenskej služby ako náhradná doba?
Ďakujem Vám kolegovia.
Pre Maria 23.11.2020:
Pani kolegyňa , nárok na zníženie dôchodkového veku z dôvodu organizačných zmien nevznikol, nakoľko Ste boli prepustená v dobe, keď už neplatili kategórie funkcií.
Na Váš prípad (invalidný dôchodok) sa môžem nezáväzne pozrieť , pokiaľ mi zašlete príslušnú dokumentáciu ( lubomir.duben@zoznam.sk) a navrhnem ďalší postup.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave.
Maria, kontakty na právnikov nájdete: http://www.asociaciapolicajtov.sk/downloads/aktualizacia5.pdf — kontakty na advokátske kancelárie zastupujúce VD/SD sú v linku podľa krajov Slovenska.
Mne vyšlo, že v roku 2003 ste už mohla požiadať o výsl. dôchodok, v tom čase od 1. júla 2002 už bol platný a účinný tiež aj zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zák. č. 328/2002 Z.z. (u Vás po cca 17 rokoch služ. pomeru do konca februára 2003 by ste mala /prípadne aj máte/ 34 percent služobného platu, t.j. VD).Potom by nasledoval
súbeh dôchodkov VD + SD podľa zák. č. 100/1988 Zb.Celkovo je potrebných pri kategóriách v súčte minimálne 25 r. dôchodkového poistenia.To najskôr spĺňate.Potvrdenie o pracovných kategóriach a kategóriách funkcií vydávajú odbory soc. zabezpečenia silových rezortov.K reoredi/reorganizačnym dôvodom — vyššie link.
Jozef Šikula napísal: 13. novembra 2020 o 18:29
Ak máte možnosť, skúste si to ešte zistiť — upresniť na Odbore sociálneho zabezpečenia MV SR — Bratislava.
Pozdravujem kolegovia. Vo februári 2021 dovŕšim 55 rokov. Mám odpracované 15 rokov v I. kategórií ako profesionálna vojačka (potvrdené soc. poisťovňou). Prepustená som bola zo služobného pomeru 28.2.2003 podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona 370/1997 Z.z o vojenskej službe. Dôvod prepustenia mám uvedený: v dôsledku organizačných zmien nie je pre ňu iné vhodné zaradenie. V tom čase platný zákon o sociálnom zabezpečení bol č. 100/1988 Zb. Chcem sa opýtať, či môžem požiadať sociálnu poisťovňu budúci rok o starobný dôchodok z dôvodu prepustenia z armády v dôsledku reorganizačných zmien zo dňa 28.2.2003 alebo sa na mňa vzťahuje až hranica 59 rokov odchodu do dôchodku a prepustenie z reorganizačných zmien sa ma netýka. Veľmi pekne ďakujem. Poprosím prípadne kontakt na právnikov, ktorý majú skúsenosti s “našou” soc. poisťovňou lebo momentálne mám neskutočný adrenalín lebo bojujem s touto inštitúciou už takmer 7 rokov o invalidný dôchodok a naposledy jej rozhodnutie zrušil Najvyšší súd a dnes som dostala znova zamietavé stanovisko. Chcem sa so žalobou obrátiť znovu na súd a uvažujem aj o nemajetkovej ujme, prípadne obrátiť sa na európske inštitúcie a pod. Ak by sa na mňa vzťahovali reoredy a odchod v 55 dajte mi prosím vedieť lebo ma z tej soc. poisťovne asi trafí … a nechcem podať žiadosť o starobný dôchodok s tým, že mi ju zamietnu, takú radosť by som im nechcela dopriať.
Dobrý deň.
Otázka: V služobnom pomere príslušníka PZ som bol od 1.7.2003.
K 1.8.2008 som prestúpil k Železničnej polícii(služobný pomer príslušníka PZ ukončený k 31.7.2008-dostal som odchodné, služobný pomer príslušníka ŽP začatý k 1.8.2008).
V roku 2010 došlo k začleneniu ŽP do PZ.
Okrem toho mám 12 mesiacov ZVS a 10 mesiacov v roku 1993 mam odpracované v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta SR Bratislavy.
K 1.9.2019 som mal teda celkovo odslúžených 18 rokov v služobnom pomere.
K 31.5.2013 odslužených 11 rokov(potrebujem 19 rokov v zmysle novely zákona o SZ z roku 2013).
Mám nárok na výsluhový dôchodok (odchodné) k 1.9.2021, kedže som v roku 1993 skončil po 10 mesiacov u hasičov a v roku 2008 prestúpil k Zeleznicnej polícii, má to na niečo vplyv?
Na personálnom nevedeli k tomu nič.
Ďakujem za odpoveď
Viete kedy končí zákaz vychádzania, 14.11. či 15.11.2020 o 01.00 hod ?
http://doko.blog.portal.sk/detail-viete-kedy-konci-zakaz-vychadzania–.html?a=ddbd52c2550fcb3a6b489e10cf9d81aa
Protiprávny postup Sociálnej poisťovni pri (ne)priznávaní vdovského dôchodku.
V roku 2016 si podala vdova po bývalom policajtovi žiadosť o priznanie vdovského dôchodku nakoľko tento mal okrem služby aj požadovanú “civilnú” dobu poistenia vrátane tzv. zbytkovej doby.
x
Samozrejme SP odmietla započítať do doby poistenia aj zbytkovú dobu služby (294 dní) , čím zomretý policajt nedosiahol požadovanú dobu poistenia na vznik nároku. Odvolanie žiadateľky o vdovský dôchodok SP zamietla.
x
Až Krajský súd Trnava v roku 2018 zrušil rozhodnutie SP o zamietnutí žiadosti o vdovský dôchodok, pričom vyslovil právny názor, že zbytková doba služby je dobou poistenia pre všeobecný systém. SP ako vo veľa prípadoch sa neodvolala voči tomuto rozsudku (podľa mňa dobre vedela čo ju čaká na NS SR ) a radšej nerrešpektovala záväzný právny názor KS Trnava a zopakovala celý proces znovu. T.j. vydala nové zamietavé rozhodnutie o priznaní vdovského dôchodku a GR SP opäť zamietol rozhodnutie o odvolaní. SP takto skúša trpezlivosť žiadateľov o dávku spliehajúc sa na vzdanie sa žiadateľa alebo na prírodné zákony lebo nikto nežije večne.
Krajský súd Trnava sa nedal zmiasť novým rozhodnutím SP o nepriznaní vdovského dôchodku a ani zamietavým rozhodnutím GR SP a opäť v roku 2019 zrušil tieto rozhodnutia pričom trval na svojom právnom názore.
x
Tentoraz Sociálna poisťovňa skúsila voči novému rozsudku KS Trnava podať kasačnú sťažnosť voči tomuto rozsudku na Najvyšší súd SR (aby zabránila právoplatnosti rozsudku a nemusela priznať vdovský dôchodok). Argumenty Sociálnej poisťovne pre kasačnú sťažnosť boli na vode a opakovali sa už od začiatku správneho konania a pre obveselenie Vám niektoré ponúkam:
– právne názory Najvyššieho súdu SR o zhodnotení zbytkovej doby neboli zovšeobecnené a teda sa nimi SP ani nezaoberala
– nejde o priamy nárok žiadateľky !!!
– zbytková doba sa zhodnocuje len pre starobný dôchodok, žiaden právny predpis neukladá SP zhodnotiť zbytkovú dobu !!
– došlo by k duplicitnému poberaniu dávky (na tento argument NS SR s iróniou sa vyjadril, že žalovaná svoje rozhodnutie “obohatila o konštatovanie”).
x
Najvyšší súd SP si správne osvojil právny názor Krajského súdu Trnava a vytiahol na Sociálnu poisťovňu aj najväčší kaliber argumentov:
x
Odôvodnenie SP v rozhodnutí nielenže nespĺňa ustanovenie zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ale súčasne nie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv.
x
Na mieste právnikov SP by som sa prepadol pod zem a možno spáchal hara-kiri. Ale tí majú hrošiu kožu a bez výčitiek aplikujú porušovanie ústavných a občianskych práv žiadateľov z radov výsluhových dôchodcov a ich pozostalých. Vyzerá to tak, že aj s potleskom časti verejnosti.
x
Skúsme sa vcítiť do mysle žiadateľky , ktorej zomrie manžel bývalý policajt v pomerne mladom veku, dostane sa do existenčných problémov a orgán verejnej správy SP ju takto vodí za nos už 4 roky. Navyše ani služby akvokátskej kancelárie nie sú zadarmo a musí neustále myslieť na prebiehajúci spor, vypisovať žiadosti, podávať odvolania a strácať vieru v právny štát.
Autor príspevku pôsobí ako konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Ako ovplyvní výpočet dôchodku PN-ka. (krátkodobá — týždeň, alebo viac ako 29 dní) ?????
Ďakujem
Predčasný starobný dôchodok poberateľa výsluhovej dávky
V auguste 2020 rozhodoval Krajský súd Bratislava vo veci výšky predčasného starobného dôchodku nášho kolegu (bývalý policajt JUDr. P.R. nar.24.5.1955 – poberateľ príspevku za službu) v spore so Sociálnou poisťovňou.
Ako bolo už viackrát zverejnené na webových stránkach občianských združení bývalých vojakov a policajtov sa súdy SR (vrátane NS SR) prikláňajú k názoru, že pre výpočet predčasného starobného dôchodku je potrebné do celkovej doby zamestnania započítať aj dobu služby. Sociálna poisťovňa odmieta zohľadniť dobu služby s tým, že prihliadne k takejto dobe len v prípadoch priznávania starobných dôchodkov. Súdy SR vyvracajú názor SP s tým, že predčasný starobný dôchodok je taktiež druh starobného dôchodku a teda nejedná sa o iný druh dôchodku a má tiež charakter hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle Ústavy SR.
Som rád, že naši kolegovia nerezignujú a dožadujú sa svojich oprávnených nárokov aj keď , ako v tomto prípade to môže niekedy trvať dlhšie (odvolanie voči rozhodnutiu SP bolo podané už v roku 2015).
Verím, že aj ďalší poberatelia predčasného starobného dôchodku požiadajú Sociálnu poisťovňu o prepočet poberanej dávky z dôvodu nezohľadnenia doby služby.
V obdobných prípadoch je dôležité aj posúdiť dôvod prepustenia, nakoľko má náš kolega odslúžených viac ako 15 rokov služby v I.kat. funkcií a ak by bol prepustený zo zdravotných alebo organizačných dôvodov vznikol by mu nárok na starobný dôchodok (a nie na predčasný starobný dôchodok) a to už od 55 rokov veku.
Autor príspevku pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Pre pán Jozef Bátory – mne vyšlo aj takéto z možných riešení
Na zníženie dôchodkového veku podľa pracovných kategórii a kategórii funkcii podľa zákona č. 100/1988 Zb. je potrebných odslúžených minimálne 15 r. v kategóriách. To podľa údajov, ktoré ste tu uviedol nespĺňate – ja som sa dopočítal iba k cca 14 r. a 10 mesiacov. Žiaľ chýbajú tam dva mesiace. U Vás by mal nasledovať až súbeh VD (VD, ktorý by ste už mal poberať podľa zák. č. 328/2002 Z.z) + klasický starobný dôchodok po dovŕšení fyzického veku. Doposiaľ máte cca 18 r. civilného dôchodkového poistenia. 14 r. + 4 r. (VSOŠ). Na klasický SD je potrebných minimálne 15 rokov civilného dôchodkového poistenia, čo už teraz spĺňate. Dôchodkový fyzický vek na klasický SD je dnes medzi 62-63 r.(tento údaj je premenlivý).
Predčasný SD – Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ak získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.Tento je krátený za každý mesiac pol percenta.
To si môžete upresniť na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Prosím o radu :Termín dôchodku.
Absolvent VSOŠ Liptovský Mikuláš 1981-1985
15.2.1985-13.7.1985 I.kategória funkcií náhradná služba vo voj.škole
14.7.1985-31.12.1999 I. KF voj. z povolania
1.1.2000-31.12.2003 III. KF voj z povolania
1.1.2004-28.2.2006 bez KF voj. z povolania
1.3.2006 súčastnosť zamestnaný v civile
Prepustený podľa 346/2005 § 70 písm. i -uplynula maximálna doba služby
Prepustenie policajtov (vojakov) k 31.12.1992 z dôvodu zániku ČSFR.
Zánikom ČSFR podľa Ústavného zákona č.624/1992 Zb. zanikli aj služobné pomery vojakov z povolania a policajtov Federálneho policajného zboru a Zboru hradnej polície (pokiaľ plynulo nepokračovali v služobnom pomere v SR a ČR).
Podľa Dôvodovej správy k vládnemu návrhu tohto ústavného zákona, skončili tieto služobné pomery z dôvodu zrušenia organizácie. V tomto prípade podľa ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR bolo prepustenie zo služobného pomeru uvoľnením z reorganizačných dôvodov t.j. z dôvodov uvedených v §12 ods.3 písm.d) zákona č.100/1988 Zb. z racionalizačných a organizačných dôvodov, čo má vplyv na zníženie vekovej hranice pre vznik nároku na starobný dôchodok (§21 ods.1 písm.b) zákona č.100/1988 Zb.). V tomto prípade je dôchodkový vek 55 rokov a postačuje 15 rokov služby v I.katgórii funkcií k 31.12.1992 (deň prepustenia).
Samozrejme Sociálna poisťovňa robí obštrukcie a neuznáva tento výklad NS SR a preto musia naši dotknutí kolegovia sa domáhať svojich práv na súde.
Zarážajú ma však prípady, kde sociálny orgán MV SR zaujal postoj (podľa mňa nadprácu) a vo vystavenom potvrdení pre Sociálnu poisťovňu sa púšťa do úvah či dotyčný policajt spĺňa dôvody prepustenia podľa citovaných ustanovení zákona č.100/1988 Zb. Podľa môjho názoru by mal tento orgán MV SR v potvrdení pre SP konštatovať len fakty a uviesť podstatné veci ako roky služby, kategórie funkcií a dôvod prepustenia. Sociálna poisťovňa veľmi rada v zamieta žiadosti našich kolegov o starobný dôchodok s poukazovaním, že to orgán MV SR uviedol dôvody (úvahy) prečo nie je možné aplikovať nárok na zníženie dôchodkového veku. Takýto nesprávny postup si všimli aj súdy SR, keď sa vyslovili, že „ SP len prebrala stanovisko MV SR mechanicky, bez svojej úvahy“ a zároveň konštatovali, že „ posudzovanie dôvodov uvoľnenia pre sociálne zabezpečenie nenáleží odboru sociálneho zabezpečenia MV SR“.
Nši kolegovia bývalí príslušníci Federálneho policajného zboru ako aj vojaci z povolania, ktorí ukončili služobný pomer z dôvodu zániku ČSFR k 31.1.1992 (a k tomuto dátumu dosiahli min. 15 rokov služby v I.kat. funkcií) nemusia čakať na dosiahnutie všeobecného dôchodkového veku. Môžu požiadať SP o priznanie starobného dôchodku v zníženom veku 55 rokov. Platí to aj na prípady, kedy konal vojak (policajt) nejaký čas službu aj neskôr po prvom prepustení k 31.12.1992.
Autor tejto úvahy pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
od. Ján Pavlus
pre p. DUBEN
Ďakujem za informáciu zajtra pošlem celý spis na e-mail.
Ján Pavlus pre Miro Pálfi z 5.9.2020
Ďakujem za Váš názor. Konečne mám nejakú podporu. Ja som žiadal SP o SD od 55 rokov veku zo zdravotných dôvodov podľa § 21, zák č. 100/1988 Zb. Som toho názoru, že ich rozhodnutie je protizákonné, ale nemal som žiadnu oporu v zákone. Napísal mi p. Duben, ktorému zašlem celý spisový materiál, aby k tomu zaujal aj s kolegami stanovisko.
Pre Ján Pavlus:
Pán kolega,
je veľmi ťažké z čiastkových údajov si vytvoriť právny názor na prípad. Odporúčam zaslať scan rozhodnutia MV SR o priznaní ID a rozhodnutia GR SP o zamietnutí žiadosti o priznanie SD na mail: lubomir.duben@zoznam.sk. Poradím sa v kolektíve a sformulujem záver z prípadu.
P.S.
Nároky na zníženie dôchodkového veku za 15 rokov služby sa týkajú zdravotných dôvodov , ktoré nastali do skončenia vykazovania kategórií funkcií t.j. do 31.12.1999 v tom má GR SP pravdu.
Pre Ján Pavlus napísal: 4. septembra 2020 o 21:08 (iba predbežne do odpovede… ).
Mne vyšiel u Vás SD až od fyzického veku 58 r. a nie od 55 r. ako píšete – §174 ods.1, písm.c. – iba či tu nedošlo ku chybe – omylu pri podávaní žiadosti v určení roku podania žiadosti o SD.Podávanie žiadosti sa dá opakovať každý rok jedenkrát ročne a žiadať o SD 3 roky spätne … ale to viete.
Zákon č. 100/1988 Zb.
1.§ 174
(1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie,
prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný
dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo
17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
(2)
Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I.
pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999;
za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6
ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 2.
p. Duben.
Na môj problém som už roky nenašiel na tomto webe žiaden podobný prípad a nepochodil som ani u SP, preto Vás žiadam aspoň o návod, alebo príklad z praxe / rozsudok /, ak o nejakom viete.
V januári 2003 som bol uznaný LK MV SR za invalidného. Na základe toho som bol 30.4.2003 prepustený zo sl. pomeru policajta zo zdravotných dôvodov. Od 1.5.2003 mi bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 101, zák. č. 328/2002 Z.z. Vo februári 2018 som dovŕšil 55 rokov. Požiadal som SP o SD, nakoľko som odslúžil vyše 20 rokov, pričom v I. kategórii mám odslúžených 16 rokov a 8 mesiacov, t.j. viac ako 15. Žiadal som SP o SD, žiadosť bola zamietnutá, toto potvrdil i GR SP s odôvodnením, že som bol prepustený zo zdravotných dôvodov v dobe, keď už kategórie neboli, t.j.. v roku 2003, keby som bol prepustený do 31.12.1999
nárok na SD v 55 roku by mi vznikol.
Ďakujem za odpoveď