V tejto rubrike môžete požiadať svojich skúsenejších kolegov a odborníkov v oblasti legislatívy o rady, ide hlavne o poradenstvo v pracovných a sociálne právnych vzťahoch.
Klásť otázky alebo odpovedať môžete pomocou komentárov, obsah otázky by mal byť stručný ale obsahovo postačujúci.
Pri odpovediach prosím uveďte na začiatku odpovede komu odpovedáte, môže sa stať, že otázky sa nahromadia tak nech je zreteľné komu odpovedáte.
Vážení čitatelia nášho portálu, rád by som vás nasmeroval na: http://doko.blog.sk, kde sa dozviete ďalšie zaujímavosti z vojenského života a života dôchodcov.
Takto sme začínali v roku 2010:
• Jozef Kotulič:
22.2.2010 o 17:39
V prostredí zväzu vojakov sa pohybujem už od roku 1990. A preto si dovolím tvrdiť, že ak niečo veľmi zaujíma členov zväzu, ale aj nečlenov, tak je to právne poradenstvo. No a na tomto sľubne vyzerajúcom našom webe, mi takáto rubrika chýba. Pritom v radoch profesionálnych vojakov, ale aj vojenských výslužilcov, je dosť ľudí, ktorí majú nejaké právnické skúseností a mohli by iným našim členom pomôcť svojou bezplatnou právnou radou. Pochopiteľne, že by to nemuseli byť len právnici, ale aj ostatní radoví členovia, ktorí by vedeli a chceli k riešenému problému zo svojich skúseností poradiť iným. Spočiatku by táto rubrika mohla byť len svojpomocná no verím, že postupne by ÚR zväzu mohla na niektoré zložitejšie právne problémy využiť služby odborných právnikov.
A aby som bol konkrétny.
Dovolím si dať prvú otázku:
1. Môže poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý pracuje na pracovnú zmluvu, po prepustení z pracovného pomeru požiadať o podporu v nezamestnanosti? Ak áno, ako má ďalej postupovať?
Ďakujem za odpovede.
Poznámka: odpoveď na túto otázku je na konci komentárov, 22.2.2010
Takýmto a podobným štýlom formulujte svoje otázky, odpovede sa s určitosťou ±100% dočkáte. Tie náročnejšie otázky potrebujú dlhší čas na odpoveď , mnohé Vaše otázky už boli zodpovedané v 590 príspevkoch od roku 2010, kedy sme poradenstvo zaviedli pre členov ZV SR, pričom sme odpovedali aj na otázky nečlenov a iných rezortov bezpečnostných zložiek.
Tento web vykonáva službu všetkým ktorí slúžili, alebo slúžia v štátnej službe, bez rozdielu vojak, policajt, hasič, záchranár.
Máme záujem na tom, aby ste nezostávali bezradní pri Vašej obrane, zásadne používajte argumenty ktoré vám budú poradené kolegami ktorí už podobným prípadom prešli.
Poradenstvo je poskytované bezplatne.
Otázky a odpovede od 22.2.2010 do 25.1.2015 -/doporučujeme po otvorení stránky prehliadať od konca po dátumoch/- kliknuť TU:
Subor otazok a odpovedi od 22.2.2010
Vaše otázky a odpovede píšte do okienka “Komentár”.
Pozdravujem všetkých prítomných. Pracujem v PZ a predtým som študoval Vojenskú akadémiu v LM no nedokončil som ju mám tam strávených 2,5 roka. Študoval som ako vojak nie civil. Viete mi povedať či mi uvedené roky uznajú po odchode do civilu do výsluhového dôchodku. Ďakujem
René 23. novembra 2022 o 17:53
René pozrite si zákon č. 328/2002 Z.z. § 4 ods. 3 a ods. 4
(3) Dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe, a ozbrojených silách a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
(4) Na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby služobného pomeru než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3.
Podľa mňa uvedené roky Vám uznajú po odchode do civilu do výsluhového dôchodku.
Policajné školy, ako aj základná vojenská služba, kde sú policajti v služobnom pomere príslušníka PZ sa minimálne po roku 2002 po prijatí zákona č. 328/2002 Z.z. od 1. júla 2002 započítavajú do obdobia zhodnoteného pre nárok na výsluhový dôchodok.Obdobne by to malo platiť vo Vašom prípade – upresniť to môže Vaše personálne, či útvar – odbor sociálneho zabezpečenia.
V otázke je veľmi málo údajov na presnú odpoveď. Preto by som odporučil preštudovať si najmä ust. § 58 kde je stanovené, čo sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok započítava, ale je tam tiež napísané, čo sa pre zmenu do tejto doby nezapočítava.
Počas štúdia Ste boli v služobnom pomere (ako uvádzate) a pre nárok na výsluhové dávky sa počíta doba služobného pomeru (vyjadrené zjednodušene). To či ste skončil-neskončil štúdium ako profesionálny vojak podľa môjho názoru na veci nič nemení.
Dobrý večer, fú musel som sa začítať do informácií a skúsim sa podeliť o moje stanovisko s pánom Bukovanom opäť.
Z mojej komunikácie je vidieť, že nie som žiaden odborník na dôchodky, som iba bežný človiečik.
Ako píše pán Bukovan , mali jej – pani učiteľke zo Slovenska – starobný dôchodok priznať aj v tom Nemecku nakoľko:
1. Splnila dôchodkový vek pre priznanie starobného dôchodku v Nemecku
a
2. Splnila základnú požiadavku /okrem ďalších / a to tak, že jej v Nemecku započítali dobu práce na Slovensku / táto doba už raz bola započítaná do starobného dôchodku a to na Slovensku / a zároveň predpokladajme aj teda, že pani učiteľka odvádzala príspevky do systému dôchodkového poistenia na Slovensku + / plus/ 3 roky práce v tom Nemecku .
———————————————————————————————————————————————–
Môj názor je stále rovnaký a hovorí, že:
1. Nie je možné dva krát zarátať tú istú odpracovanú dobu / ak už bola raz započítaná pre účely dôchodkového zabezpečenia / a súčasne samozrejme odvádzania príspevku do systému dôchodkového poistenia – v dvoch, či viacerých krajinách EÚ.
2. V Nemecku pani učiteľka pracovala iba 3 /tri roky / a teda nesplnila základnú požiadavku vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia v Nemecku pre priznanie starobného dôchodku, ktorá je minimálne päť / 5 / rokov práce a samozrejme aj odvádzania príspevkov do systému dôchodkového poistenia .
Takto to chápem ja.
Ale skôr ma trápi tá podstata verejno právnej televízie, teda pravdivo a úplne informovať svojich mecenášov občanov / okrem iných / a to tak, aby nevznikali aj takéto ,,hádanice,, viz. posledné udalosti v RTVS.
,
Doplnenie Hromadných pripomienok verejnosti na slov-lex – Valorizácia dôchodkov: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Pripomienkujúci subjekt: Verejnosť (Verejnosť), Typ pripomienky: Obyčajná pripomienka. Zdroj: web APVV
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/690/pripomienky/039ee6c0-241f-40b6-9973-896e7ca976f6
Dobrý deň prajem ako podporiť uvedenú hromadnú pripomienku…som prihlásený na Slov -lex ale nie je tam nikde nič k podpore uvedeného
Som na “lex”, viem že HP o počítaní rokov bola ukončená 18.11. … našiel som aj VP od Gluškova, ale ako to podpísať? Nevybehla mi nikde kolónka na podporu….máte niekto manuál? Ďakujem.
Kde sa dá podporiť uvedená pripomienka??
Po prihlásení sa na slov-lex-e, sa mi tiež neobjavila žiadna kolónka na podporu hromadných pripomienok APVV.Či to nebude aj tým, že tieto HP boli pripomienkované až pravdepodobne posledný možný termín pripomienkovania 18. novembra 2022 v medzirezortnom pripomienkovom konaní.Teda po tomto termíne ich podpora už najskôr nie je možná.
Názov LP: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony
Pripomienkujúci subjekt: APVV (Asociácia policajtov vo výslužbe)
Typ pripomienky: Hromadná pripomienka verejnosti
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/690/hromadne-pripomienky/e077857f-c6bf-4d6a-bd46-3dcbc27b6b69
Uverejnené: 19. november 2022
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR ďalej len „MPSVaR SR) opäť predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (ďalej len „MPK“) návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.Jedným z cieľov, aj tejto novely zákona, je zosúladiť ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR vo veci posudzovania nároku na starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov.
Pri predchádzajúcom pokuse (zákon č. 125/2022 Z. z. schválený 24. 03. 2022) boli ustanovenia týkajúce zosúladenia s judikatúrou NS SR vypustené z návrhu až v tzv. II. čítaní a to na základe pozmeňujúceho návrhu spravodajcu Výboru NR SR pre sociálne veci (Peter Cmorej, SaS) a to aj napriek tomu, že to na zasadaní výboru schválené nebolo a po podpore na, ktorú vyzval poslancov predkladateľ (minister práce). APVV v legislatívnom procese prijímania tejto novely zákona nielen, že uplatnila Zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti, ale v priebehu tohto procesu (keďže predkladateľ našim námietkam nevyhovel a napriek zákonom stanovej povinnosti nezvolal rozporové konanie) vyvíjala rôzne aktivity za účelom prijatia novely tak, aby boli v nej ustanovené všetky otázky nárokov dôchodkových dávok poberateľom dávok z výsluhového zabezpečenie komplexne. Na nedodržanie právnych predpisov a zákonov v legislatívnom procese sme priebežne upozorňovali nielen Legislatívnu radu vlády SR, ale aj predsedu Národnej rady SR a predsedov príslušných výborov. Po prijatí novely zákona sme na tieto skutočnosti opäť upozornili predsedu Národnej rady SR, predsedov príslušných výborov Národnej rady SR a opakovane aj Generálneho prokurátora SR.
Pravdepodobne aj z týchto dôvodov MPSVaR SR do predloženého návrhu novely zákona okrem iných okruhov, opäť „zaradilo“ aj zosúladenie ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR vo veci posudzovania nároku na starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov.
Vzhľadom na uvedené sme v MPK (ukončené 18. 11. 2022) v mene APVV opäť uplatnili Zásadnú hromadnú pripomienku, v ktorej navrhujeme v novele zákona riešiť celú problematiku komplexne.
Uvidíme či bude MPSVaR SR naše uplatnené pripomienky akceptovať a v prípade, že nie tak budeme na rozporovom konaní tieto obhajovať. Očakávame, že si MPSVaR SR opätovne nedovolí nedodržať legislatívny proces.
Prezident APVV si ako občan uplatnil v MPK pripomienku, v ktorej navrhol ustanovenia v návrhu novely zákona nahradiť tak, aby valorizácia dôchodkov bola riadna raz v roku a mimoriadna viackrát v roku a nie až po I. polroku ako doposiaľ, resp. po 9. mesiacoch ako to navrhuje v novele MPSVaR SR
Zdroj/Autor: Prezídium APVV (viac linkov v článku na webstránke APVV)
Je potrebné opäť oceniť snahu prezidenta APVV v zapájaní sa do medzirezortného pripomienkového procesu na slov-lex-e.
Vo svojich pripomienkach zareagoval na mnohé problémy s ktorými sa stretávame pri priznávaní nárokov zo strany Sociálnej poisťovne. Z hlavných vymenujem aspoň niektoré:
– služba menej než 15 (10) rokov
– termín k 31.12.1999
– možnosť vyplatenia dávky len max. 3 roky spätne aj v prípadoch, že to zavinila Sociálna poisťovňa
– termín valorizácie
– kompetenčné spory medzi medzi orgánmi sociálneho zabezpečenia silových rezortov a SP
– neuznávanie doby služby v prípadoch žiadostí o invalidný dôchodok a predčasný starobný dôchodok
– nepriznávanie SD počas doby služby aj keď boli splnené podmienky
Podľa pripomienok jednotlivých ministerstiev však žiadne takéto problémy nie sú a dokonca ministerstvo financií nezrozumiteľným spôsobom nesúhlasí s navrhovaným výpočtom krátenia teoretického starobného dôchodku s argumentom, že zárobky počas služby už boli zhodnotené pri výpočte výsluhovej dávky a navrhovaným spôsobom by boli zhodnotené 2x
Myslím si, že návrh novely zákona o sociálnom poistení si bude vyžadovať ešte prepracovanie a precizovanie častí týkajúcich sa žiadateľov o SD poberateľov výsluhových dávok
Tak som to tam teda dal.
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/690/pripomienky/a0e47045-24b2-4d18-8b01-1f4635a6b7d7
Držím palce všetkým dotknutým, hádam raz aj spravodlivosť zvíťazí.
Doplnenie pre úplnosť k predchádzajúcim komentárom od kolegu pána Štefana Murcka z tohto webu: rubrika Verejný priestor pre diskusiu – z 15. januára 2021 o 7:15
“Náhodne som objavil informačný materiál Výsluhové dôchodky príslušníkov ozbrojených zborov v krajinách EU č.10/2017 Kancelárie NR SR, Parlamentného inštitútu z Oddelenia parlamentného výskumu a vzdelávania. Obsah prináša základné informácie z niektorých krajín EU kde je priznávaný výsluhový dôchodok, jeho priemerná výška, podmienky jeho priznania v ČR, Estónsku, Francúzku, Grécku, Litve, Lotyšsku, Poľsku a V. Británii….. Kto má záujem , viac na”:
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=458418
Jozef 9. novembra 2022 o 19:38
V článkoch Trendu nemuseli byť vedomé nepresnosti, ale niektoré boli.Na nárok, výplatu a priznanie výsluhového dôchodku nie je dnes potrebných byť v služobnom pomere príslušníka ani 15 a ani 25 rokov, ako mylne uvádza článok.Filozofia predkladateľov novelizácie návrhu zákona (podľa medializovaných tlačoviek v tom čase) bola, aby v zákone č. 328/2002 Z.z., a jeho prechodným ustanovením § 143 aa bolo potrebných na nárok VD odslúžiť ešte raz toľko rokov, koľko chýbalo v tom čase u každého príslušníka do 15 rokov služobného pomeru a takýmto spôsobom sa postupne zvyšovala potreba dospieť až k 25 rokom služobného pomeru na nárok pre dosiahnutie VD.Teda, ak mal príslušník k 30. aprílu 2013 odslúžených v služobnom pomere napr. 10 rokov a v tom čase mu do 15 rokov chýbalo 5 rokov služobného pomeru, podľa novelizácie zákona musel na nárok na VD odslúžiť o 5 krát 2 viac (10 r.) a nárok na VD mu vnikne v kalendárnom roku 2023.Teda ak sa v dvoch článkoch Trendu píše o 15 či 25 rokoch potrebných a odslúžených na VD (čo si samo o sebe rozporuje), pravda je taká, že na priznanie výsl. dôchodku v roku 2023 bude potrebných minimálne 20 rokov služobného pomeru.
Starobný dôchodok je a bude naoko aj reálne druhým dôchodkom, ale je to iba dopočet civilných rokov poistenca v Sociálnej poisťovni k už priznanému výsluhovému dôchodku.Či už podľa zákona č. 100/1988 Zb., §§ 21, 174, 175ag (vysúdené), prípadne podľa pripravovanej novely Zákona č. 461/2003 Z.z. sa ten počet civilného dôchodkového poistenia – mimo rokov služ. pomeru už priznaného VD bude počítať aj ináč. Mnoho sa o tom písalo v iných rubrikách tohto webu a každý prípad pri priznávaní SD býva individuálny.Každý VD zatiaľ nemá to šťastie, aby sa dopracoval k SD, poniektorí kolegovia ani k VD.
Pekný večer prajem, ešte som vybehol, v mobile som si prečítal príspevok pána Bukovana ohľadne problému s RTVS.
Predpokladal som, že si každý , kto má záujem o túto informáciu doplní ešte ďalšie fakty z jednania uvedenej inštitúcie. Teda , že pani už poberá na Slovensku starobný dôchodok / už jej boli spočítané doby do určenia dôchodku /. V Nemecku je zákonne určená doba povinného odvodu / povinné dôchodkové poistenie / minimálne 5. slovom päť rokov. Teda pani nemôže dostávať z toho Nemecka za 3 roky práce žiaden dôchodok.
Pre zaujímavosť do kontextu doplnenie k týždenníku Trend, aj … https://www.bezpzlozky.eu/2022/07/termin-valorizacii-diskriminuje-vysluzilcov/ … ako to je so sociálnym a výsluhovým zabezpečením a porovnaním valorizácie s civilným sektorom v niektorých iných štátoch Európy – sveta. Môžu tu byť už aj nepresnosti, informácia je dlhodobo prenášaná z iných webov silových zložiek a následne aj rubrík tohto webu, zákony v iných štátoch mohli už byť novelizované:
Veľká Británia: – odchod do dôchodku je v 55 rokoch veku, nárok na dôchodok získava po 15 rokoch služby, delí sa na predčasný (po odslúžení najmenej 13 rokov, vo výške 40% z posledného príjmu, po 10 rokov je to 45% ) a riadny (minimálne 25 rokov služby), bez vekového obmedzenia.
Belgicko – dôchodok sa delí na predčasný (po odslúžení najmenej 10 rokov) a riadny (minimálne 35 rokov v službe, u veľmi rizikovej službe minimálne 25 rokov služby), pričom riadny dôchodok pri odchode vo veku 55 rokov, predstavuje sumu vo výške 77% z posledného platu pred skončením služobného pomeru. Civilní štátni zamestnanci majú odchod do dôchodku až vo veku 67 rokov.
Francúzsko – dôchodok u poddôstojníkov najmenej po 15 rokov činnej služby, dôstojníci najmenej po odslúžení 25 rokov činnej služby. Vek odchodu do dôchodku je od 52 do 59 rokov, ale je možné odísť aj na predčasný, podľa limitov rezortu na príslušný rok. Valorizácia dôchodkov je rovnaká ako u civilných dôchodcov. Civilní štátni zamestnanci majú odchod do dôchodku až vo veku 70 rokov.
Taliansko – dôchodok sa delí na predčasný (po odslúžení najmenej 13 rokov, vo výške 40% z posledného príjmu, po 10 rokov je to 45% ) a riadny (minimálne 25 rokov služby), bez vekového obmedzenia.
Maďarsko – dôchodok po odslúžení najmenej 20 rokov, vo výške 65% z posledného čistého príjmu, po 30 rokoch je to 80% ) a riadny (minimálne 25 rokov služby), bez vekového obmedzenia. Valorizácia je rovnaká ako u civilných dôchodcov.
Nemecko – dôchodok -po odslúžení najmenej 10 rokov, je možný odchod vo veku od 48 rokov veku, resp. 50 rokov podľa odbornosti (do 75% z platu po 30 rokoch služby). V civilnom sektore štátni zamestnanci odchádzajú na dôchodok ako 65 roční. Valorizácia ako u ostatných civilných dôchodkov.
Rakúsko – dôchodok po odslúžení najmenej 10 rokov, vo výške 50% z platu, následne podľa odslúžených rokov sa to stupňuje až do 80% z posledného platu, bez vekového obmedzenia. Valorizácia je rovnaká ako u civilných dôchodcov.
USA – dôchodok po odslúžení 20 rokov (50% z platu, potom sa navršuje za každý odslúžený rok až do 75% z platu). Pri predčasnom (odchode skôr ako 20 rokov ) sa znižuje podľa rokov, ktoré odslúžil menej.
pre zaujímavosť do kontextu:
Výsluhové zabezpečenie v ČR začína už od 15 rokov služobného pomeru
https://www.bezpzlozky.eu/2021/12/podanie-poslancov-proti-zakonu-283-2021-na-ustavny-sud/ … komentáre 18. októbra 2022 o 9:45 – 18. októbra 2022 o 10:55
Ivan Čaniga 9. novembra 2022 o 20:16
Teda pani nemôže dostávať z toho Nemecka za 3 roky práce žiaden dôchodok…
Stále som nepochopil kde je to klamstvo. Naopak – klamstvá tu púšťate Vy. Ako som vo svojom príspevku uviedol (a ako ste tu uviedol aj Vy) – v Nemecku je minimálna doba poistenia na priznanie dôchodku 5 rokov. Lenže do tých piatich rokov sa započítava doba poistenia VO VŠETKÝCH štátoch s ktorými má Nemecko uzatvorené príslušné zmluvy, teda aj v SR! Ak má pani už priznaný dôchodok v SR, tak má uznané minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia. V takom prípade jej stačí v Nemecku získať 12 mesiacov dôchodkového poistenia a po dosiahnutiu nemeckého dôchodkového veku získava pomernú časť starobného dôchodku z Nemecka. Skúste sa riadiť svojim predpokladom a skôr ako budete pokračovať v diskusii, tak si zistite ďalšie fakty – doporučujem si napr. prečitať informácie na tejto stránke (ale zdrojov je podstatne viac) https://europa.eu/youreurope/citizens/work/retire-abroad/state-pensions-abroad/index_sk.htm
….Tom pracoval 4 roky v Nemecku a 32 rokov v Portugalsku.
V Nemecku musíte mať odpracovaných aspoň 5 rokov, aby ste mali nárok na dôchodok. Tom by za normálnych okolností nesplnil požiadavky vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia v Nemecku, keďže tam pracoval len 4 roky.
Nemecký úrad dôchodkového zabezpečenia však musel zohľadniť roky, ktoré Tom odpracoval v Portugalsku. Uznal jeho nárok a vypláca mu dôchodok za 4 roky odpracované v Nemecku….
Zdravím Vás pán Štefan BUKOVAN /15. novembra 2022 o 16:22 /.
kde sa snažíme o to, aby sme často nahradzovali tých, ktorí spia na vavrínoch, či sa schovávajú za iné , že povinnosti. 
Skôr ako sa vyjadrím k tomu čo píšete, chcem naznačiť moju aktivitu tu na stránkach BZ. Som veľmi povďačný webmajstrovi pánovi Badovi, ktorý napriek premnohým úskaliam pre mnohých nezainteresovaných a zainteresovaných čitateľov či prispievateľov naďalej zotrváva na osvete medzi všetkými , ktorí už nie sú aktívni v BZ, alebo ešte sú, alebo ešte len budú. Priestor tu teda je diskusným fórom,
Teda nepovažujem to za zlé, ako píšete voči mojim názorom – ,,Naopak – klamstvá tu púšťate Vy,, píšete. Či môj vyslovený názor je , alebo nie je klamstvom, či niečo v tom zmysle je zas Váš názor. Teším sa, že ste sa vôbec pozastavil nad týmto , podľa Vás klamstvom a snažíte sa túto tému nejako ,,dať do polohy pravdy,,. Osobne sa neangažujem do každej ,,hlúposti,, ale nedalo mi počúvať uvedenú myšlienku pána moderátora RTVS. Obzvlášť preto, že aj tu sú v poslednom období pretriasané témy dôchodkov. A to či už starobných, alebo výsluhových. Veď tvoríme desaťtisíce obyvateľov Slovenska , ktorí museli obetovať pri aktívnej službe naozaj mnohé. Nie je potrebné tu hovoriť čo, každý to máme napísané v hlave , či srdci.
Poďme k spornému výroku moderátora.
Určite ste si ho vypočul v archíve, takže ma nik nemôže napadnúť, že hovorím to, či ono. Hádam som to správne pochopil, keď
– pani učiteľka , ktorá pracovala na Slovensku, dosiahla dôchodkový vek a poberá tu na Slovensku starobný dôchodok / teda nikde inde okrem Slovenska nepracovala/ . Išla robiť do Nemecka do sociálnych služieb , teda tam pracovala 3 roky a za tú prácu podľa slov moderátora pána Makaru má poberať z toho Nemecka nejaký dôchodok. Teda:
– doba , ktorú pracovala v Nemecku bola 3 roky
– nebol to súčet odpracovaných povinných dôb na priznanie dôchodku za prácu niekde inde napríklad v tom Portugalsku ako píšete. V tomto je asi medzi nami rozpor.
Tiež som presvedčený o tom , že verejno právna televízia v takejto veľmi chúlostivej téme, dokonca pri rozhovore s ministrom sociálnych vecí používa takéto nepresné a neúplné vyjadrenia. Verejnosť je potom zmätená, veď veľká časť populácie ešte stále naivne verí tomu, čo sa vysiela, či píše je p r a v d a .
Áno, nie je teraz vyslovená otázka, že čomu má vlastne človek veriť, to je iná a veľmi podstatná vec.
Najhoršie na tom všetkom je, že aj ja som hlúpy, v mnohom nevedomý a preto som očakával, ako sa k tomuto vyjadrí RTVS, či aj jej kontrolný orgán. Nuž, ako to tu v tejto spoločnosti dnes je , tak to aj dopadlo.
To je hádam všetko k tejto veci. Samozrejme, ak budem mať čas napíšem , ak to bude potrebné, k ďalšiemu Vášmu postrehu, či tvrdeniu. Teším sa, že ste tu aktívny pán Bukovan. Pekný večer prajem.
Ivan Čaniga 15. novembra 2022 o 17:29
…– pani učiteľka , ktorá pracovala na Slovensku, dosiahla dôchodkový vek a poberá tu na Slovensku starobný dôchodok / teda nikde inde okrem Slovenska nepracovala/ . Išla robiť do Nemecka do sociálnych služieb , teda tam pracovala 3 roky …
Takže pani nikde inde okrem SR nepracovala a má priznaný SD zo Soc. poisťovne. To znamená že jej naša soc. poisťovňa uznala minimálne 15 odpracovaných rokov (ale určite ich získala viac) a zároveň pani dosiahla slovenský vek potrebný na priznanie SD (neviem kedy išla do dôchodku, ale dajme tomu že mala cca 62 rokov, keď ho získala).
Ako dôchodkyňa sa začala doma nudiť a na učenie detí už nemala nervy, tak sa rozhodla ísť popri poberaní SK dôchodku pracovať do Nemecka. Tu odpracovala 3 roky a keďže medzičasom dosiahla vek na priznanie starobného dôchodku aj v Nemecku, tak požiadala aj o tento dôchodok. Nesplnila síce minimálne 5 rokov poistenia v Nemecku, ale keďže mimo Nemecka pracovala aj v inom štáte EÚ, tak jej rovnako ako Tomovi pracujúcemu v Portugalsku do doby poistenia započítali slovenské poistenie (teda minimálne 15 rokov) – čo znamená 3 nemecké plus minimálne 15 slovenských je minimálne 18 rokov poistenia, čo nemeckému úradu postačuje na to, aby pani za 3 roky odpracované v Nemecku priznal pomernú časť dôchodku k tomu, čo už poberá zo Slovenska.
Vážení kolegovia,
všimol som si v dennej tlači v posledných rokoch a stále častejšie bombastické nadpisy článkov, ktoré majú podľa mňa za cieľ uškodiť výsluhovým dôchodcom a poštvať verejnosť voči nám poukazovaním na osobitný systém a zveličovaním nášho zabezpečenia vrátane starobných dôchodkov.
Dnes ma vytočil nadpis článku v Trende:
https://www.trend.sk/financie/nie-jeden-dochodok-ale-hned-dva-vysluhovi-penzisti-dostanu-statu-dalsie-kralovske-peniaze.
V článku autorka klame a zavádza napr.
– mnohým výsluhovým dôchodcom sa odpracované roky zhodnotia dvakrát
– jedna výsluhová penzia už dôchodcom postačovať nemusí
– nárok na VD v súčasnosti vzniká už po 15 rokoch
– často odchádzajú do civilu krátko po 35 roku veku
-ak pracujú v civile môžu po dosiahnutí dôchodkového veku, poberať aj ďalší dôchodok od Sociálnej poisťovne (dodávam, že teda nech nám zrušia aj mzdy za prácu v civile, veď môžeme robiť zadarmo veď máme kráľovské VD)
-výsluhoví dôchodcovia si polepšia v roku 2023 o 11,8% (ako keby sa civilné dôchodky neupravovali)
Kto má predplatné Trendu môže tento článok v ňom dočítať do konca a určite aj zbytok bude v tomto duchu. Môžete ma doplniť.
Pripomína mi to Urválka pardón myslel som Jurinovú v minulosti.
Prajem dobré, skoré ráno,
trend novinárstva vo svete a samozrejme aj tu , je šírenie informácií, právd a poloprávd úplne samozrejmá vec. Neviem prečo by malo byť toto malé Slovensko odlišné. Kto má peniaze, má moc a teda aj novinárov a pisálkov. Môj názor.
Ale k článku pani Zuzany Kullovej, redaktorky Trendu.
Ak má niekto chuť, čas a vedomosti, nech sa na ňu obráti a požaduje zdroj jej informovanosti. Píšem to tu preto, že je toto veľmi tŕnistá cesta, ako vôbec dosiahnuť nejakú pravdivú odpoveď. Môj prípad zo šírenia klamstiev / môj názor/ sa napríklad týka RTVS, konkrétne relácie o 5 minút 12, ktorá sa vysiela v nedeľu aj v takúto dobu.
Jedná sa o to, že pán moderátor tvrdil ministrovi Krajniakovi , že v Nemecku po odpracovaní 3 slovom troch rokov , dostane tam pracujúca občianka Slovenska nejaký dôchodok / z toho Nemecka/. Doteraz som spravil čo sa dalo, teda som podal podnety všade na prešetrenie a klamstvo zostalo klamstvom. Takže šírenie informácií a dezinformácií je iba súčasť malej a veľkej politiky . Kto má záujem si vypočuť názor ,,rozhodcovskej,, komisie prosím tu
https://www.youtube.com/watch?v=4m3s4LXLT5c
asi po 53 minúte / stále sa to posúva / rokovania Rady pre mediálne služby bod číslo 8 jednania .
V júni tohto roku písal okrem iného Trend … ” Vojaci, policajti či hasiči majú pri poberaní výsluhovej penzie viacero výhod oproti iným penzistom. Nárok naň im vzniká už po 25-tich odpracovaných rokoch, pričom často odchádzajú do civilu na
vrchole síl “… v priebehu 5 mesiacov si ten istý týždenník nejako sám seba dezinformuje a r o z p o r u j e. ( HOAX ).
Vtedajší celý článok, vrátane upresnenia nároku na vznik výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z., §§ 38, 39 a prechodného ustanovenia 143 aa – je aj v tomto v linku:
https://www.bezpzlozky.eu/2019/04/vd-v-rokoch-2019-az-2021/comment-page-1/#comments
ku týmto dvom bodom
– mnohým výsluhovým dôchodcom sa odpracované roky zhodnotia dvakrát
– jedna výsluhová penzia už dôchodcom postačovať nemusí
Ak by autorka týchto dezinformačných a nepresných časti článkov, s cieľom vnášať nevraživosť občanov proti výsluhovým dôchodcom náhodou navštívila tento web (prípadne iní novinári), doporučil by som im rubriku tohto webu napr. Rozsudok – Výkon služby k 31.12.1999.
Pri svojich schopnostiach si ju určite ľahko vyhľadajú a nájdu v nej dostatok potrebných informácií, pričom sa dopracujú k objektívnej pravde.
Ivan Čaniga 9. novembra 2022 o 6:27
…pán moderátor tvrdil ministrovi Krajniakovi , že v Nemecku po odpracovaní 3 slovom troch rokov , dostane tam pracujúca občianka Slovenska nejaký dôchodok / z toho Nemecka/…
Neviem teda čo je na tom nepravdivé, teda okrem toho, že v tom Nemecku stačí odpracovať rok, vôbec netreba čakať 3 roky. Ale dôchodok z toho Nemecka sa začne vyplácať až potom, ako daný občan získa vek na priznanie dôchodku (platný v Nemecku) a súčasne minimálny počet rokov poistenia na priznanie dôchodku (5 rokov). V prípade že občan počas aktívnej ekonomickej činnosti pracoval vo viacerých štátoch s ktorými má štát príslušné zmluvy (v príade SR sú to štáty EÚ, Švajčiarsko a ďalšie štáty kde existuje dvojstranná zmluva), tak sa všetky doby poistenia sčítavajú a občan môže dostávať dôchodok z každého tohto štátu (len musí splniť minimálnu dobu poistenia, čo je spravidla 12 mesiacov). Ak má napr. občan SR doma odpracovaných 20 rokov, 10 rokov odpracuje v ČR, 5 v Nemecku a 5 vo Francúzsku (a všade riadne odvádzal odvody), tak poberá dôchodky z každého z týchto štátov – vždy adekvátnu čiastku podľa toho, koľko rokov tam odpracoval.
Alebo moderátor operoval tým, že mimo tých troch rokov daná osoba už nikdy inde žiadnu inú dobu poistenia nezískala?
V čom autorka klamala a zavádzala ?
To čo je uvedené vo Vašom článku sú fakty. Zamyslel sa niekto nad tým, že prečo plačeme nad rozliatym mliekom ? Zákonodárny zbor prijal zákony a štátna správa postupuje podľa nich. Zamestnanci využívajú svoje práva, nároky. Kto sa zamýšlaľ nad tým, že po 15 rokoch prispievania do socialneho fondu dálších, ak sa dožijú, budú napr. 40 rokov z neho čerpať ? Čo na to slúžiaci zamestnanci ? Prečo nestanovili vek, od ktorého je možné poberať výsluhový dôchodok, ako je to v iných štátoch. Kto berie na zodpovednosť autorov,ktorí pripravovali príslušné podklady v legislatínom procese. Veľa problémov, nie vždy správne riešenia.
Dobrý deň, som profesionálny vojak este v aktivnej sluzbe. Prepacte ze vas otravujem takouto otazkouale pocuvam vela roznych nazorov. Chcel by som buduci rok ist do civilu a neviem ci sa ma valorizacia bude tykat aj keď odidem po 1.7.2023. Cital som paragraf 68 odsek 2 a ak to spravne chapem tak ano. Ale mnoho kolegov mi vraví ze iba ak odidem do 1.7.2023. Dakujem za kazdu odpoved.
Dôchodky do 1.7. sa valorizujú tak ako bolo určené predchádzajúci rok .Po 1.7 sa valorizujú podla nových pravidiel daného roka.
Čaute, mal by som otázku keď príslušník Hasič odišiel do dôchodku k 1.8. 2022, výsluha hneď prišla pekne už od augusta to bolo asi prekvapivé, kedy asi dostane odstupné?
Viem že tam je lehota 90 dní, dávajú to úplne až na konci?
Nejaká skúsenosť ďakujem 🙂🙂
tak ako píše Juraj, ale pre jasnosť – ak odíde vojak pred 1.7. vypočítajú mu VD s valorizáciou danou ku 1.7.2022 a ku 1.7.2023 bude jeho VD valorizovaný stanovenou výškou (teda 11,8%). Ak odíde po 1.7. 2023 bude mu vypočítaný VD valorizovaný stanovenou výškou pre rok 2023 (teda 11,8%) … Nepríde o nič z valorizácie nech odíde ku ktorémukoľvek dátumu….
Pán Šamaj. Niečo ale treba upresniť, zákon 328/2002 Z.z. v § 68 totiž stanovuje toto: …”Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného…”
Inak povedané, výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30.6. sa v období od 1.1. do 30.6. nezvyšujú!!! Od 1.1.2022 totiž platí, že valorizácia z roku 2022 sa nemôže prenášať do roku 2023, lebo platí len pre kalendárny rok 2022. (§ 68 odst. 16) . Áno v roku 2023 sa VD majú zvyšovať o 11.8 % ale až od 1.7. teda nie so spätnou platnosťou, ale zasa len na zvyšok kalendárneho roka 2023 teda od 1.7. do 31.12. 2023. Veď aj preto sa usilujeme o zjednotenie termínu valorizácie na 1.1. Moje tvrdenie sa opiera o platné znenie predmetných zákonných ustanovení:
Po prvé: § 68 ods. 16 – výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky sa zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.
Po druhé: § 143aj ods. 6). Na zvyšovanie výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov sa od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 nepoužije § 68 ods. 16.
Ale od 1.1.2022 už § 68 odst. 16 blokovaný nie, teda musí platiť. Tiež sa môžem mýliť, potom ale, ak od 1.1.2022 do 30.6.2022 VÚSZ niekomu valorizoval VD, potom by bolo dobré uviesť, podľa ktorej právnej normy.
Ešte 1vec. Paragraf 68 hovorí, že po 1.7. bude priznaný dôchodok už valorizovaný o dané % príslušného roku. Je tu ale jedno ale. Dôchodok musí byť priznaný do 31.12., to znamená, že posledný deň v robote 30.12. a už 31.12 byť dôchodca. Toto vám ale nikto neurobí, lebo ……. Podľa môjho názoru je najneskorší dátum odchodu 30.11 a od 1.12 už byť v kľude. Ak by si bol 31.12. 2023 posledný deň v služobnom pomere, tak dôchodok ti bude priznaný od 1.1.2024 a v tomto prípade ti budú vypočítavať dôchodok z celého ukončeného roku, prídeš o 11,8% valorizácie (ale získaš 7% valor. platov). Teraz je na tebe ako si to prerátaš a čo je pre teba výhodnejšie. Pre mňa osobne 7% nieje motivačné pretože už mám odslúžené nad 25r.
Dovoľujem si opäť poukázať na nesprávny postup Sociálnej poisťovne ako i Krajského súdu Prešov v prípade nášho kolegu-výsluhového dôchodcu bývalého príslušníka Železničnej polície.
Sociálna poisťovňa mu zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok z dôvodu tvrdeného nesplnenia podmienky min. 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme. Zamietavé rozhodnutie SP potvrdil aj Krajský súd v Prešove. Náš kolega sa s tým neuspokojil a podal kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR.
V júni 2022 NSS SR zrušil rozhodnutie KS Prešov a vyslovil opäť záväzný právny názor, že doba výkonu služby poberateľa výsluhového dôchodku bývalého príslušníka Železničnej polície SR nezaradená do zvýhodnenej I. a (alebo) II.kategórii funkcií sa musí zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme ( a následne krátiť).
Sociálna poisťovňa (a v tomto prípade aj Krajský súd Prešov) má na vec odlišný právny názor než je ustálená judikatúra súdov SR všetkých stupňov a priznáva starobný dôchodok v týchto prípadoch len na základe právoplatného súdneho rozhodnutia.
Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nakoniec vždy prehrá súdny spor v obdobných prípadoch ju nezaujíma, ako ani trovy súdneho konania (veď to ide len na úkor hospodárenia SP). Takisto SP kašle na situáciu našich kolegov v dôchodkovom veku, ktorí sú nútení už roky sa obracať na príslušné súdy, ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe asi u právničiek SP vyvoláva salvy smiechu. Veď takto postupujú v stovkách prípadov a nič sa nedeje, prémie majú isté a vôbec ich netrápi, že nakoniec Generálny riaditeľ SP vyzerá ako blbec, čo problematike vôbec nerozumie.
Preradenie vojaka (policajta) na inú funkciu ( z I.kategórii funkcií na II.kategóriu funkcií) z dôvodu pracovného úrazu – neskorší vplyv pri určení dôchodkového veku.
Dovolím si zovšeobecniť príklad z praxe, keď policajt (zaradený na funkcii v I.kategórii) utrpel pracovný úraz ,dôsledkom ktorého bol preradený na menej náročnú funkciu do II.kategórii funkcií. Pri priznávaní starobného dôchodku Sociálna poisťovňa rigidne trvá na zápočte kategórií funkcií tak ako boli vykázané zamestnávateľom (MV SR).
SP úplne ignoruje povinnosť zhodnotiť takéto obdobie služby (II. kategória po pracovnom úraze) v pôvodnej I.kategórii funkcií kategórii . Dokonca aj odvolací orgán Generálny riaditeľ SP nepozná ustanovenia zákona č.100/1988 Zb. týkajúce sa takéhoto prípadu, ale to ma neprekvapuje , na svojrázne výklady zákona zo strany SP som si už zvykol.
Až záväzný právny názor Krajského súdu v najnovšom rozsudku donútil Sociálnu poisťovňu rešpektovať zákon o sociálnom zabezpečení. A to nehovorím o tom, že existuje viacero rozsudkov krajských súdov ako Najvyššieho súdu SR v obdobných prípadoch, ktoré uvedený názor potvrdzujú.
Niektorí z našich kolegov, ktorých sa to môže týkať, by takto mohli dosiahnuť zníženie dôchodkového veku napr. zo 62 rokov na 57 (alebo 55) rokov a podobne.
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o odpoveď ohľadom valorizácie VD. VD musí byť priznaný k 1.7., alebo môže byť priznaný do konca roka 2023 aby bol valorizovaný? Ďakujem pekne.
Dobrý deň, mám otázku ohľadne nároku (súbeh) VD a SD. Od r.2019 som poberateľ VD(colník) po takmer 30 rokoch služby (2r vojna+27colník). V civilnom sektore mám odrobených cca 13rokov. Podľa tab. na stránke Soc.poist. by som mal ísť do SD v 63rokoch (2023). Budem mať nárok na súbeh VD a SD? Ďakujem za odpoveď.
Lubo, pozrite si zbežne staršie komentáre, až po minimálne komentár Lubomir Duben 20. mája 2021 o 9:53, pod názvom ” Opäť nesprávny právny názor Sociálnej poisťovne “.Sociálna poisťovňa tu robí problémy, napriek rozhodnutiu súdov aj v obdobných veciach.
Pre Lubo:
Pán kolega,
obdobné prípady colníci, hasiči, Železničná polícia boli na tomto webe viackrát rozoberané.
Všetci sme sa zhodli na tom, že nárok na starobný dôchodok vzniká dosiahnutím dôchodkového veku (u Vás 63 rokov) a splnením doby poistenia (vrátane doby služby zhodnotenej pre výsluhový dôchodok).
Tento názor zdieľajú aj súdy SR vrátane NS SR neskôr NSS SR (už viac než sto prípadov) a Sociálna poisťovňa je potom na základe právoplatného rozsudku súdu donútená priznať starobný dôchodok.
Záleží len na Vás , či svoj nárok budete riešiť sám (takto postupujú mnohí kolegovia) alebo do toho neskôr zapojíte aj advokátsku kanceláriu.
Myslím si, že postup a argumentácia v obdobných prípadoch je tak zovšeobecnená a jednoduchá, že Vám konkrétne môže poradiť hocikto z nás prispievateľov na tomto webe.
Môj kontakt: lubomir.duben@zoznam.sk.
Autor odpovede pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave.
Dobrý deň,
Chcela by som sa opýtať ohľadom starobného dôchodku z Čiech. Svokor pracoval v CZ takmer 15 rokov, bohužiaľ sa nevie domôcť starobného dôchodku za tieto roky. Pritom dokumenty má všetky, firma za neho riadne platila odvody. Zo zákona by mal mať nárok za 3 roky, pokiaľ som zákon pochopila správne. Stále sa mu to však nedarí vybaviť, dostáva dôchodok len za roky odpracované na Slovensku. Mohli by ste mi prosím poradiť ako postupovať?
Vopred ďakujem za každú odpoveď.
Pre pani Paulínu – Sociálna poisťovňa píše takto:
Dôchodkové poistenie v zahraničí a EÚ: Ak poistenec získal doby poistenia v Slovenskej republike a aj v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte, stačí, aby podal len jednu žiadosť o dôchodok, ktorá sa zásadne považuje aj za žiadosť o dôchodok z dôchodkového poistenia druhého štátu.
Ak má žiadateľ bydlisko na území Slovenskej republiky, žiadosť o dôchodok z dôchodkového poistenia iného štátu, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo zmluvného štátu podáva v príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne (bližšie pozri pri jednotlivých dôchodkových dávkach).
Ak má žiadateľ bydlisko na území iného štátu, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo na území zmluvného štátu, žiadosť o dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky v zásade podáva prostredníctvom nositeľa sociálneho poistenia tohto štátu, a to aj vtedy, ak nežiada o dôchodok z dôchodkového poistenia štátu, na území ktorého má bydlisko.
Ak má žiadateľ bydlisko na území štátu, ktorý nie je štátom, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo zmluvným štátom, žiadosť o dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky podáva v ústredí Sociálnej poisťovne v Bratislave alebo ju môže podať na tlačive „Žiadosť o dôchodok podávaná v cudzine“.
pozrite link: https://www.socpoist.sk/dochodkove-poistenie-v-zahranici-a-eu/1665s
Dôchodkový vek ako i potrebná doba poistenia nie sú rovnaké v ČR a SR. Preto je viacero dôchodcov poberajúcich starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne (SR) a nie od Českej správy sociálního zabezpečení (ČR). Je potrebné osloviť ČSSZ, ktorá určí podmienky pre priznanie SD (odlišné od SR).
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu, respektíve poradiť. Dnes mi bolo doručené od Sociálnej poisťovne tlačivo : Určenie dôchodkového veku. Som výsluhový dôchodca a pracujem aj v civilnom sektore. Ak by mi vedel niekto vysvetliť – poradiť z akého dôvodu to žiadajú. Rada by som pripojila aj to tlačivo, ale neviem ako. Dakujem
Pre Ivanu:
Predpokladám, že je to odozva novely zákona o sociálnom poistení , zaslanie listu je asi služba klientom. Nové zmeny v stanovení dôchodkového veku sú rozobraté aj na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
Pre priznanie českého dôchodku je rozhodujúci zamestnávateľ pri delení ČSFR…ak v čase december.1992- január 1993 bol zamestnaný na území Čiech, mal by požiadať Český sociálny úrad, ale ak na území SVK, tak mu tie roky musí započítať nás, je to ten istý prípad ako u mojej manželky. Z Brna sme odišli v októbri 1992, tam rozviazala pracovný pomer, na SVK zostala nezamestnaná počas delenia republiky, takže posledný zamestnávateľ bol v ČR, preto berie dôchodok z oboch poisťovní.
Pre Joža Šamaja:
Je to zložitejšie ako sa zdá. Miesto zamestnávateľa (ČR,SR) sa hodnotí k 31.12.1992, ale musel byť v registri, ak nebol (školy,ministerstvá,úrady) tak sa hodnotí trvalé bydlisko. Samozrejme sú aj výnimky napr.ČSD.
V prípade Tvojej manželky ak bola nezamestnaná k 31.12.1992 na Slovensku tak za ňu platil štát poistenie na Slovensku a teda bol zamestnávateľom SR a celá doba sa má hodnotiť ako slovenská a nemá poberať dôchodok z ČR.
Ľubo, podľa toho 5 rokov poberá dôchodok nezákonne rozdelený…..už nesledujem posledné zmeny zákona, ale keď žiadala v 2016 o SD, platilo to tak….
Ľubo, podľa toho 5 rokov poberá dôchodok nezákonne rozdelený…..už nesledujem posledné zmeny zákona, ale keď žiadala v 2016 o SD, platilo to tak….
Nezákonný postup Sociálnej poisťovne v prípade poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý dosiahol dobu poistenia v civilnom sektore menej než 15 rokov a nesplňuje podmienku doby služby v I.a (alebo) II.kategórii funkcií pre zníženie dôchodkového veku.
Dovolím si pokračovať vo svojej osvetovej činnosti a v poukazovaní na nezákonný postup Sociálnej poisťovni pri (ne)priznávaní starobného dôchodku poberateľom výsluhových dôchodkov.
Náš kolega bývalý policajt-poberateľ výsluhového dôchodku od Ministerstva vnútra SR od 1.1.2010, mal odslúžených 25 rokov a 218 dní (z toho 7 rokov v I. kategórii funkcií).
Dôchodkový vek splnil vo fyzickom veku 62 rokov a 8 mesiacov, pričom v civile odpracoval 10 rokov a 278 dní (doba poistenia) a preto požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku.
Sociálna poisťovňa samozrejme jeho žiadosť zamietla a to z dôvodu, že nesplnil podmienku odpracovania najmenej 15 rokov civilného poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok ( ako keby dovtedy nepracoval a bol príživníkom). Jeho odvolanie a poukazovanie aj na záväznú judikatúru súdov SR v obdobných prípadoch bolo zo strany odvolacieho orgánu t.j. Generálneho riaditeľa SP zamietnuté.
Náš kolega však prostredníctvom svojho advokáta sa obrátil na príslušnú prokuratúru a tá potom vydala protest prokurátora voči rozhodnutiu GR SP z dôvodu jeho nezákonnosti.
Keďže ústredie Sociálnej poisťovne tvrdohlavo naďalej zotrvávalo na svojom nesprávnom názore, vo veci napokon rozhodovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré vyhovelo protestu prokurátora a nezákonné rozhodnutie GR SP zrušilo.
Ministerstvo konštatovalo, že GR SP nepostupoval v súlade s ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach a takýto postup vyjadrený v nezákonnom rozhodnutí predstavuje porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní ako súčasti práva účastníka konania na spravodlivý proces.
Aj z tohto prípadu je vidieť, že pokiaľ poberateľ výsluhového dôchodku (žiadateľ o starobný dôchodok) je dôsledný a použije právne prostriedky k navodeniu zákonnosti vo svojom prípade, tak jeho snaha (niekedy viacročná) je väčšinou korunovaná úspechom. Donúti tvrdohlavú Sociálnu poisťovňu sa zamyslieť a rešpektovať jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Autor príspevku pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave.
Pekný večer
Poprosím o radu v podobnom probléme. Ja som bol príslušníkom HaZZ od roku 1997 do 2015. po odchode do výsluhoveho dôchodku som začal popri výsluhovom dôchodku pracovať. V roku 2021 sa mi stal úraz / rok som sa liečil/
Socialna poisťovna mi priznala narok na invalidný dôchodok nakoľko moje poškodenie je 45% . Nakoľko som však nesplnil 15 rokov zdokladovaných odvodov do soc.poisťovne tak mi ho odmietli vyplácať. Chýbajú mi 4 roky. Ďakujem pekne za radu
Pre Ondreja:
Pán kolega,
problematika priznávania invalidných dôchodkov poberateľom výsluhového dôchodku sa menila časom. Súdy SR vrátane NS SR prijímali rozdielne rozhodnutia až napokon Najvyšší súd SR sa obrátil na Ústavný súd SR s požiadavkou posúdiť ústavnosť časti zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Ústavný súd SR vyslovil právny názor, že postup Sociálnej poisťovne nezohľadňujúci dobu služby pre nárok na invalidný dôchodok je v súlade s Ústavou SR.
Preto aj vo Vašom prípade je podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok okrem invalidity aj doba poistenia (civilného) 15 rokov nakoľko Váš fyzický vek je nad 45 rokov.
Existujú aj kolegovia, ktorým chýbalo pár dní a teda obetovali na oltár vlasti aj viac ako 14 rokov civilného poistenia a nedosiahli na invalidný dôchodok.
Na druhej strane ak dosiahnete dôchodkový vek pre starobný dôchodok môžete oň požiadať.
Vážení priatelia,
tí z Vás, ktorí študovali na vojenských stredných odborných školách a gymnáziách, sa určite pamätajú na obdobie tesne pred maturitnými skúškami. Vtedy Ste museli podpisovať záväzok k výkonu vojenskej služby 8 rokov, neskôr až 10 rokov. Inak Vás k maturitám ani nepripustia.
Ďalším kľúčovým dokumentom, bola Vaša: „Žiadosť o štúdium na Vojenskej strednej odbornej škole (alebo VG SNP)“, ktorá bola zmluvou podľa § 51 a § 39 občianskeho zákonníka a ktorú Ste podpisovali Vy sami (ešte ako žiak ZDŠ) a Vaši rodičia – pozri § 26 OZ v spojení s § 33 ods. 1 bývalého zákona o rodine č. 94/1963 Zb. Tento jediný dokument (iný neexistuje), treba jednoznačne považovať aj ako dobrovoľný vstup do vojska.
V tej “žiadosti”:
– Nenájdete, že ako mladistvý budete zneužívaný k nútenému vojenskému výcviku, vojenskému drilu a vojenskej príprave (pozrite sa usvedčujúce univerzálne listinné dôkazy Vaše školské vysvedčenia, fotografie ozbrojených žiakov VG SNP a VSOŠ) z 1. a 2. ročníkov.
– Nenájdete v nej, že ako mladistvý budete podrobený k núteným prácam na vonkajších a vnútorných rajónoch v regulárnych kasárňach ČSĽA (toto rovesníci na civilných školách nerobili…).
– Nenájdete v nej, že budú porušované všetky školské zákony ČSSR a denno-denne porušované ustanovenia § 2, § 5, § 83 ods. 1, § 166 ods. 1, § 167 ods. 1, § 176, § 178, § 252, § 274 ods. 2 bývalého zákonníka práce č. 65/1965 Zb., a radu ďalších zákonov.
– Nenájdete v nej, že ako mladistvému Vám bude zmenený osobný status na „chovanec“ (v nejakej polepšovni ?)
– Nenájdete v nej, že ako mladistvému Vám bude v regulárnych kasárňach ČSĽA obmedzená sloboda pohybu bez opory v zákone.
– Nenájdete v nej, že voči mladistvému budú porušované ľudské práva a slobody, t. j. zbavenie dohľadu Medzinárodnej organizácie na ochranu detí a mládeže UNICEF, Vyhlášky MZV ČSSR č. 120/1976, Charty, Dohovore MOP č. 29, Dohovore MOP č. 105, Rímskeho štatútu – ktoré uvádzajú, že regrutovanie detí mladších ako 15 rokov do ozbrojených síl je “ťažký vojnový zločin“. Pričom ako dieťa je považovaná každá osoba do 18. rokov veku.
Taktiež z týchto školských zákonov ČSSR nevyplývala nijaká povinnosť, aby absolventi VSOŠ a VG SNP museli navyše podpisovať záväzok k výkonu ďalšej vojenskej služby v dĺžke 8. resp. 10 rokov. Prečo Ste museli za toto štúdium „zaplatiť“ ďalším výkonom vojenskej služby 8. až 10. rokov? Aká bola skutočná protihodnota? Bolo to bezplatné štúdium, alebo nebolo? Civilní stredoškoláci nemuseli za štúdium NIČ zaplatiť, a je to výrazný rozdiel. Upozorňujem na to, že je vydaný aj judikát NS SR o zjavnej neprimeranosti takýchto povinne prevzatých záväzkov (napr. analógia pri podnikových bytoch), pričom Krajské súdy tento fakt svorne prehliadajú a radšej ani nehodnotia. Dôrazne žiadajte aj Vy súdy, aby sa týmto problémom detailne venovali a vysporiadali sa s Vašimi nútene prevzatými povinnosťami k vojenskej službe v dĺžke 8. rokov, resp. 10. rokov. Čo Ste za ten výkon služby dostali?
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A, advokát
bývalý vojak z povolania
Ďakujem za odpoveď
Vážení priatelia,
dovolím si ešte doplniť túto diskusiu k ustanoveniu § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., ktorý vyžadoval, aby služba v I. alebo v II. kategórii funkcii trvala k 31.12.1999.
Nezabúdajme prosím, že k tomu zákonu bola vydaná aj DôVODOVÁ SPRÁVA, na ktorú sa príliš často (účelovo) zabúda. Tá bola vydaná zároveň so zákonom č. 100/1988 Zb. a platila v celej ČSFR. Naši bratia Česi ju dnes používajú, na Slovensku je však akosi bokom a mlčí sa o nej.
Dnešné uvažovanie Sociálnej poisťovne je preto ťažko pochopiteľné v prípadoch, ak sa dôkladne neoboznámila s textom Dôvodovej správy k zákonu č. 100/1988 Zb. + k tomu existujúcim rozsudkom českého NSS súdu, ktoré však na Slovensku málokto pozná. V dôsledku toho nastávajú absurdné situácie, ak sa má seriózne rozhodovať o toľkých rokoch poctivého výkonu Vašej služby v prospech obrany a bezpečnosti tohto štátu.
Dnes sme svedkami toho, že ten istý štát, ktorý Vás vo výkone služby doslova vyždímal ako citrón – otáča chrbtom.
Dôvodová správa k zák. č. 100/1988 Zb., totiž bližšie vysvetľuje používanie právneho pravidla, na základe ktorého bolo možné započítať ako celú dobu v I. pracovnej kategórii (u civilov) i kratšiu odpracovanú dobu nad 110 dní. Toto právne pravidlo si Sociálna poisťovňa buď účelovo nevšíma, alebo ho dôkladne nepozná. Napríklad už 10 rokov je totiž známy rozsudok NSS ČR čís. k.: 6 Ads 141/2011-87 zo dňa 15.02.2012, kde toto právne pravidlo akceptujú, prečo však tak isto nepostupujú aj na Slovensku? Sústavne upozorňujem na fakt, že táto Dôvodová správa bola vydaná zároveň so zákonom č. 100/1988 Zb., t. j. ešte za trvania a fungovania ČSFR, tak sa naozaj divím, prečo pretrvávajú takéto priepastné rozdiely na Slovensku a v ČR? Tento právny stav nemá dnes racionálne vysvetlenie, snáď iba také, že Sociálna poisťovňa porušuje zákony. Dôchodkové inštitúcie a všeobecné súdy na Slovensku musia Dôvodovú správu k zák. č. 100/1988 Zb., rešpektovať a efektívne používať v prospech občanov SR. Tento rozsudok NSS ČR a dôvodovú správu uvádzame aj ako dôkaz v žalobách a ako vidieť žalovaná Sociálna poisťovňa – naň nereaguje! Preto aj Vy zakaždým žiadajte súdy, aby sa s týmto dôkazom vysporiadal a zdôvodnili svoje rozhodnutie.
Moji klienti majú vážne výhrady k činnosti Sociálnej poisťovne, pretože sa oprávnene nazdávajú, že sa dôkladne neoboznámila s obsahom tejto Dôvodovej správy, ktorá uvedené právne pravidlo umožňuje za-počítať ako celú dobu v I. pracovnej kategórii i kratšiu odpracovanú (odslúženú) dobu. Nazdávam sa, že je načase Sociálnu poisťovňu ustrojiť mali by Ste sa do toho zapojiť i Vy. Pre občana SR, zároveň občana EÚ je iste nepochopiteľné ak túto dôvodovú správu Sociálna poisťovňa zatiaľ nikde ani nespomenula a čo tiež naznačuje úroveň a kvalitu dokazovania a zisťovania v tejto inštitúcii. Aj rozsudky českých súdov by mali byť zdrojom kvalitných informácií a vynikajúcich podkladov pre výrazný vzostup kvality a rozvoj aj slovenského dôchodkového a sociálneho práva. Nástojčivo upozorňujem na to, že rozsudky slovenských súdov, by nemali byť v ostrom konflikte s rozsudkami českých súdov, ale naopak – súzvučili a harmonizovali s nimi. Veď aj české súdy rovnako ako slovenské súdy, sú súdy EÚ a určite majú oveľa väčšie a praktickejšie skúsenosti ako tie naše, to je nepopierateľný fakt. Na koho iného by sa máte obrátiť o ochranu, ak nie na Sociálnu poisťovňu? Všeobecné súdy a aj Sociálna poisťovňa by mali konečne „narušiť stojaté vody“ a nabrať odvahu k oveľa presvedčivejším úvahám a ponaprávať zlé rozhodnutia. Všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne by mali byť zdôvodnené vyslovene praktickými a precíznymi hodnotovými úvahami. Predsa na tú istú vec (do roku 31.12.1992 sme mali s Čechmi identickú dôchodkovú legislatívu), nemôžu mať tie isté najvyššie súdne autority v ČR a SR dva rozdielne právne pohľady. Ak existujú úplne rozdielne úvahy pochádzajúce ešte z káuz z toho istého obdobia – naozaj nie sú v EÚ namieste a takéto právne diskrepancie treba odstrániť.
Nemôžeme akceptovať odvolávanie sa Sociálnej poisťovne na existenciu niektorých starých rozsudkov všeobecných súdov SR, ktoré od roku 2014 zvetrali a skorodovali a na dnešné pomery sa nedajú použiť, pretože boli poplatné zakoreneným praktikám o (ne)dokazovaní. Najmä ak boli dosiahnuté na základe procesných postupov slovenského správneho konania, keď v počiatočnej fáze správneho konania sa ignorujú povinnosti dokazovania uložené Sociálnej poisťovni podľa ustanovení § 195 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. Nenechávajte sa odbiť.
S úctivým pozdravom
JUDR. Marián Ď U R I N A
advokát
Je nedeľa, slovenský národ v podstatnej väčšine odpočíva. Ja ale nie, lebo som tak naučený. Ale k téme problematiky priznávania SD. Veľmi pekne ďakujem všetkým prispievateľom , ale i tým, ktorí už nie sú medzi nami a veľmi napomohli brániť spravodlivosť bývalých ozbrojencov. Myslím si, že doterajšia prax s priznávaním zaslúžených dôchodkových dávok je jednoznačne často namierená štátom, teda Sociálnou poisťovňou proti nám. O probléme vieme, riešime ho v závislosti od toho – ktorého individuálneho problému. Ale.
Stavovské organizácie čo? Aj dnes som sa snažil nájsť stránku Zväzu vojakov. Nie je . Teda ja som ju už dávnejšie nenašiel. Vždy mi kamaráti povedia, že oni vo zväze pracujú. No mocne pochybujem, že prvoradou agendou je ochrana sociálnych záujmov bývalých príslušníkov armády. Tak to bolo , keď som žiadal pomoc aj pri služobných bytoch, aj keď som nebol členom Zväzu vojakov. A čo páni na ministerstve obrany ? Nuž , obraz si spravte sami. Osobne však hovorím, že ja som nemal problém s priznaním žiadnej dôchodkovej dávky, nakoľko som splnil čo bolo treba. Teda nikdy som ani len nepomyslel na nejaké dôchodky, pracoval som, kde bolo treba a osud v spoločenských zmenách sa odrazil aj v nejakom ľudskom ,,šťastí,,. Nuž, ale naše životy nie sú našťastie žité podľa nejakej univerzálnej šablóny.
Ak som sa začal zaujímať o priznávanie VD , či SD nestačil som sa čudovať. Právny chaos jednoznačne ochudobňuje naše zaslúžené dôchodkové zabezpečenie. Verejnosť podľa mňa už nikdy nenakloníme k našej podpore. Dôvod je potrebné hľadať v mnohých koreňoch vývoja našej spoločnosti po roku 1989. No , ale k veci. Debata tu na našej stránke BZ veľmi jasne hovorí o problematike. Je však asi problém, že kompetentní buď nečítajú, alebo nevedia o chaose . Ako nenaivný a skúsený muž môj názor je takýto. Sme už iba príťažou. Hanba. Rád však pomôžem ako viem. Navrhujem teda :
– spraviť prehľad úspešných a neúspešných súdnych rozhodnutí so SP o nepriznaní SD / vrátane značky /
– konkrétne kroky stavovských organizácií a MO , ktoré napomohli dosiahnuť zaslúženú dávku SD
Som ochotný , samozrejme zdarma, začať kampaň za doriešenie tejto problematiky na úrovni vlády a parlamentu.
Tiež musím prezradiť, že nik z politických subjektov nikdy kladne nezareagoval na problematiku , ktorá mala riešiť naše problémy, teda problémy bývalých ozbrojencov / ak som ja ich osobne oslovil/ .
Vážení priatelia,
v náväznosti na Peter Horvat “..Pomaly sa aj tu ,,ľady pohli.” Krajský súd v Košiciach 30. marca 2022 Sp. zn.: 7Sa/13/2020 vydal priaznivý rozsudok”, dodávam že je to rozsudok Krajského súdu v Košiciach, kde som zastupoval nášho kolegu, vojenského vyslúžilca. Tento súd má výrazne iný názor, ako naši kolegovia, ktorí diskutujú na týchto stránkach.
Odporúčame aj Vám, aby Ste si všímali ustanovenie § 175 zák. č. 100/1988 Zb. a ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., totiž zakotvujú vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia po dobu ďalších 24 rokov (slovom: dvadsaťštyri rokov) zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (I. a II. kategórie funkcií) až do 31.12.2023. Z tohto zákonného ustanovenia prirodzene vyplýva, že výkon služby v I. a II. kategórii funkcií, podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., musí mať vplyv a reflexiu na konkrétny výpočet Vášho starobného dôchodku, podľa zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto v zmysle ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nie je možné stanoviť pre Vás iné, menej výhodné podmienky na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok. Tú lehotu 24 rokov na zachovanie Vašich dôchodkových nárokov tam zákonodarca neuviedol iba náhodne, ale naopak – zámerne a cielene. Klient našej Advokátskej kancelárie mal vážne výhrady voči tomu, že tento fakt si sústavne nevšímal ani pán GR Sociálnej poisťovne a tiež aj niektoré všeobecné súdy. Preto sme kládli dôraz aj na tento účelovo prehliadaný problém. Ktorý však nebol iba jediným problémom, ktorý sme v žalobe napádali. Preto odporúčame, ak sa dostanete do sporu so Sociálnou poisťovňou – pripomínajte jej to, nech sa s tým dôkladne oboznamuje.
S úctivým pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A, advokát
bývalý vojak z povolania
Pre JUDr.Ďurinu,
existencia ojedinelých rozsudkov krajských súdov ešte neprelamuje zovšeobecnený právny názor súdov na túto vec. Svoj názor opieram o desiatky rozsudkov krajských súdov, viacero rozsudkov Najvyššieho súdu SR a niekoľko rozsudkov Ústavného súdu SR pojednávajúcich o trvaní služby k 31.12.1999.
Aj ja patrím medzi spomínaných kolegov s iným názorom na vec ako je uvedené v tomto ojedinelom rozsudku Krajského súdu Košice.
Ale väčšina z nás sme laici nie advokáti zaoberajúci sa aj právom sociálneho zabezpečenia.
Samozrejme je len na posúdení dotknutého žiadateľa a jeho advokáta aký zvolia postup.
Aj ja by som uvítal, keby sa nejednalo o ojedinelé rozsudky krajských súdov a aby súdy všetkých stupňov zaujali postoj, ktorý by vyšiel v ústrety našim kolegom, ktorí nesplňujú podmienku služby k 31.12.1999. Ale prax je iná.
Dobrý deň, určite nie som žiaden znalec , či profesionálny, alebo laický právnik , ale opäť tu vyjadrím polemiku, môj názor na dátum 31.12.1999 . Teda, ak som to správne pochopil, tak v zložitosti mnohých premenných, teda napríklad dĺžka služby, obdobie služby, zmeny v legislatíve, sú určujúce dve veci pre priznanie starobného dôchodku z dôvodu zvýhodneného zápočtu rokov a pracovných kategórii:
1. Odslúženie stanovenej doby v predpísaných pracovných kategóriách. Tu asi problém nie je, nakoľko je to preukázateľné / nehovorím opäť napríklad o zápočte rokov za VSOŠky/.
2. Prepustenie do civilu, resp. práca mala trvať presne k dátumu 31.12.1999. Napríklad Rozsudok KS v Trenčíne 14Sa/74/2021 Jankovi nepotvrdil oprávnenie získať starobný dôchodok. Tu je časť rozsudku
,, S poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, správny súd
konštatuje, že žalovaný rozhodol o veci správne, keď uzavrel, že na vznik nároku na starobný
dôchodok sa vyžaduje kumulatívne splnenie ďalšej podmienky ustanovenej v § 174 ods. 2 zák. č.
100/1988 Zb., a to, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie
funkcií trvali k 31. decembru 1999, čo však u žalobcu splnené nie je, keďže dôchodkovo
preferované zamestnanie skončil 31.5. 1997.,,
Právny svet je problémom sám o sebe. Keď sa z času na čas , teda, aby som povedal pravdu – denne – pozerám na tie rozhodnutia súdov / nepoužívam odbornú právnu terminológiu / pozastavuje sa mi zdravý sedliacky rozum.
Nakoniec politici predsa museli prijať právnu normu trestný čin § 326a
Ohýbanie práva
(1) Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.
V prípade sporného dátumu / 31.12.1999 / som sa spytoval aj personalistov /dnes neviem ako sa tieto funkcie volajú / z armády a jednoznačne mi potvrdili, že neexistoval žiaden predpis, nariadenie, rozkaz a čo ja viem čo ešte , aby všetci čo odišli do civilu, tak museli spraviť v jeden deň a to práve toho 31.12.1999.
Racionálne a triezvo zmýšľajúci homo sapiens predsa nikdy nemôže tvrdiť to, čo je tu problémom. Ako môžem odísť do civilu k 31.12.1999, keď odchádzam napríklad toho 31.5.1997 ako napríklad Janko?
Samozrejme tu netvrdím, že to v tom zákone nie je napísané. Je však otázne kto to tak napísal a prečo? Ja si dávam jednoduchú odpoveď. Niekto to riadne domrvil. Možno nejaká pisárka, či prepisovateľ. Určite to nebol zámysel zákonodarcu , aby všetci odišli v jeden deň do civilu. Ak si správne pamätám, SP vydala aj usmernenie k tomuto. Čítal som ho, teraz to neviem nájsť. Potom to stiahli a pracovníčka-autorka dokumentu tam už nepracuje. / takto to chápem ja s tým materiálom SP /. Nejednotnosť súdnych rozhodnutí je iba odrazom toho, že tento stav SP vyhovuje. Veď ide iba o peniaze. Prečo teda ešte nedala SP pre právne zjednotenie súdnej inštitúcii podnet, aby to spravila ? Možno to aj spravila, neviem. Ale skôr nie, inak by sa takéto rozsudky o povinnom odchode všetkých do civilu a to dňa 31.12.1999 neobjavovali. Nakoniec ešte môj názor. Všetci tí, ktorí mali ,,čistý,, zápočet v I. kategórii minimálne 20 rokov – nemali s dátumom odchodu do civilu a priznaním SD problém. U ostatných, ktorí odslúžili do 20 rokov a to mixe v I, či II. kategórii mohli mať problém pri priznaní starobného dôchodku z dôvodu zvýhodneného zápočtu rokov.
Pán Čaniga. Táto téma bola dosť podrobne rozoberaná aj na tomto webe 19. mája 2016 o 9:39 viď.
https://www.bezpzlozky.eu/2015/01/verejny-priestor-pre-diskusiu/comment-page-4/#comments
kde som sa pri vysvetľovaní odvolal na môj blog http://doko.blog.portal.sk/detail.html?a=606680e779eb7982813076245c173467 v ktorom je vysvetlené, čo asi bolo cieľom zrušenia pracovných kategórií a prečo sa dátumy od 31.12.1992 do 31.12.1999 stali pre naše súdy rébusom. Podľa dôvodovej správy k zákonu 235/1992 Zb., ktorá vysvetľovala zmenu ust. § 174 zákona 100/1988 Zb. https://www.psp.cz/eknih/1990fs/tisky/t1400_02.htm účelom zmeny tohto zákona malo byť, po zrušení pracovných kategórií (od 1.1.1993), zníženie vekovej hranice pre odchod do starobného dôchodku tým občanom, ktorým ku vzniku nároku na dôchodok z I. alebo II. prac. kategórie k 31.12.1992 chýbala krátka doba z I. alebo II. prac. kategórie. Tieto doby sú presne špecifikované v už spomínanom ust. § 174. S tým dodatkom, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa mali priznávať len do 31. decembra 2016.
Prajem dobrý deň, pán Kotulič, prečítal som odkazy i príspevky k téme ako ste naznačil . Stále mi ale vychádza, že:
– novelizáciami zákona sa termín k 31.12.1992 dostal až k 31.12.1999
Je tu teda otázka – Jankov prípad – kedy tento odišiel do zálohy 31.5.1997 a teda bolo to do toho posledného termínu pred skončením kategórií, prečo mu SD nepriznali ? Vek spĺňal. Odpracoval v I. a II. kategórií funkcií vojak z povolania teda celkovo takto získal v I. kategórii funkcií 16 rokov a 97 dní a v II. kategórií funkcií 1 rok a 133 dní .
Ako dôvod zamietnutia SD bol ten dátum 31.12.1999. Nič iné.
Dúfam, že sa nehneváte, že to tu riešime. Teda naozaj neviem v čom je pochybenie / okrem 31.12.1999/ čo podľa mňa nie je pochybením, ak išiel do civilu 31.5.1997 . Ak to viete jednoducho vysvetliť, tak poprosím.
Ďakujem pekne.
Problém je zrejme len v tom dátume. Totiž 11. decembra 1996 bol prijatý zákon č. 376/1996 Z. z. kde sa s platnosťou od 1.1.1997 zmenil § 174 a k 31.5.1997 mal toto znenie.
§ 174
(1)
Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1998 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1996 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a)
56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.
b)
57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c)
58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d)
59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
(2)
Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1997; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701?ucinnost=31.5.1997
Inak povedané pán Janko už od 1.1.1997 mohol vedieť, za akých podmienok bude prepustený k 31.5.1997 a za akých k 31.12.1997. Fakt je ale ten, že toto sa k viacerým vojakom z povolania nedostalo. A teraz je to už ťažko naprávať, lebo zákonné podmienky boli nastavené včas. To je ale iba môj osobný názor.
Srdečná vďaka Vám pán Kotulič za názory a Váš čas.
S pozdravom
čaniga
V rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach 7Sa/13/2020 zo dńa 30.3.2022 je okrem iného napísane: cit.
,,45. Argumentáciu žalobcu je skutočne potrebné považovať za logickú, pretože účelom § 175 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý bol premietnutý do § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely. Súd zároveň považuje za relevantný pre preskúmavanú vec aj výklad žalobcu týkajúci sa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Vzhľadom na uvedené mal byť podľa názoru súdu nárok žalobcu posúdený podľa § 174 zákona č. 235/1992 Z. z., ktorý upravoval nároky z I. a II. kategórie funkcií vzniknutých v roku 1992 a vyžadujúceho sa v ods. 2 vykonávanie zamestnania alebo služby k 31.12.1992.”
Dátum 31. december 2023 bol parlamentom zrušený v minulom volebnom období, na podnet aj odborových zväzov.Pre informáciu tým kolegom, ktorých nároky na tento druh SD presiahnu tento dátum, až do posledného žiadateľa tohto druhu dôchodkovej dávky.Jedná sa najmä o tých kolegov, (cca 500 – 600 ľudí) ktorí pokračovali naďalej v služobnom pomere príslušníka aj po dátume 31. december 1999 a ich nároky vyplývajúce zo zákona č. 100/1988 Zb. naďalej pretrvávajú a presiahnu dátum 31.12.2023.
Pre upresnenie k dátumu 31. december 2023 – komentár pána Ing. Ľubomíra Dubeňa z 11. októbra 2015 o 17:35
Dovolím si citovať z dôvodovej správy k novele zákona č.461/2003 Z.z. pre objasnenie problematiky zrušenia hranice 31.12.2023:
Účelom §175 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol recipovaný do §274 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, bolo zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv.pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely.Tento krok je v súlade s princípom zachovania nadobudnutých práv ako súčasti princípu právnej istoty.
Účinky tejto právnej normy sú fakticky obmedzené do roku 2023, kedy by malo byť prechodné ustanovenie §274 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. skonzumované a tým by sa stalo obsolentné.
V kontexte samotného účelu citovaného ustanovenia v súlade s teóriou zachovania nadobudnutých práv, z ktorej vychádza sa javí stanovenie konca obdobia priznávania nadobudnutých práv ako nadbytočné a zo svojej podstaty mätúce. Keďže obdobie relevantnosti tohto ustanovenia je časovo obmedzené trvaním nárokov, ktoré vznikli pred 1.1.2000, zánikom posledného takéhoto nároku sa prechodné ustanovenia zakotvujúce jeho zachovanie stane obsoletným.
https://www.bezpzlozky.eu/2014/12/novelizacia-zakona-c-4612003-z-z/comment-page-1/#comments
Zápočet doby služby do celkovej doby poistenia pri priznávaní starobného dôchodku a stanovení jeho výšky.
Náš kolega bývalý príslušník Policajného zboru – poberateľ výsluhového dôchodku od 1.1.2017 si požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu ho priznala od 28.10.2019 t.j. od dosiahnutia dôchodkového veku 62 rokov s pripočítaním šiestich mesiacov.
Menovaný mal odslúžené 7 rokov a 64 dní služby v I. kategórii a 16 rokov v III.kategórii. V civile mal odpracovaných 21 rokov a 239 dní.
Pre nárok a výšku priznaného starobného dôchodku mu Sociálna poisťovňa odmietla započítať dobu služby a postupovať pri výpočte podľa Dohovoru č.128 (následné krátenie).
Náš kolega prostredníctvom advokáta proti prvostupňovému rozhodnutiu SP podal odvolanie, ktoré bolo generálnym riaditeľom SP zamietnuté. Preto bola podaná aj správna žaloba na Krajský súd v Banskej Bystrici (20 Sa/6/2020 z 3.8.2021).
Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu zamietol aj z dôvodov, že názory a tvrdenia žalobcu neboli tak argumentačne podložené “aby boli súdu zrozumiteľné”. Hlavný argument zo strany SP však bola skutočnosť, že dobu služby mal už zhodnotenú vo výsluhovom dôchodku a SP mu túto dobu nemohla duplicitne hodnotiť aj na účely priznania starobného dôchodku, s čím sa stotožnil aj Krajský súd. Námietku diskriminácie zo strany žalobcu súd nemohol akceptovať z dôvodu, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by vo vecne totožných prípadoch postupovala Sociálna poisťovňa inak.
Na veci ma zaráža skutočnosť, že sa jedná o jednoduchý prípad a súdy bežne vyhovejú bývalým policajtom (vojakom, colníkom, hasičom, bývalým príslušníkom SIS alebo Železničnej polície) s ich žalobou o zápočet doby služby do celkovej doby poistenia aj v prípadoch keď nemajú nárok na zníženie dôchodkového veku.
Podľa môjho názoru (ktorý je podložený stovkami rozhodnutí krajských súdov ako i Najvyššieho súdu ako i stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR) náš kolega má nárok na zhodnotenie doby služby do celkovej doby poistenia s následným krátením a mal by si podať novú žiadosť o zvýšenie už poberaného starobného dôchodku. Takýto elementárny prípad zvládne sám prípadne s malou pomocou.
Takže nie je potrebné strácať nádej a trvať na svojich právach v sociálnom zabezpečení, ktoré vyplývajú z náročnej služby v prospech štátu.
Autor príspevku pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a príspevok vyjadruje jeho osobný názor.
Niekedy žasnem ako sa postupuje voči bývalým príslušníkom a neznalosťou práva sociálneho zabezpečenia zo strany SP ako aj súdu.
Ak by sa dotyčný bývalý policajt ozval, určite by kolega Ľ. Dubeň nemal problém mu pomôcť s napísaním žiadosti o zvýšenie SD a to z kolegiality ako to urobil v nejednom prípade.
Tu by možno stálo za úvahu prepočítať technické veci a to aký je finančný rozdiel medzi klasickým SD bez započítania doby služby iba za civilných odpracovaných 21 rokov a 239 dní ( tu by mala SP priznať SD bez problémov ) rovná sa ADH krát OMB krát počet odpracovaných rokov v civile a rozdiel,
aký sumár vo finančnom vyjadrení dá zápočet doby služby do celkovej doby poistenia pri priznávaní SD a stanovení jeho výšky po krátení Dohovorom č.128 (následným krátením).
Niekedy v minulosti sa viedli polemiky o tom, ktorá zo súm SD je vyššia.Tiež pri predčasnom klasickom SD, tam by bolo dvojnásobné krátenie a to za každý mesiac pol % a po 24 mesiacoch 12 % + ďalšie krátenie Dohovorom č. 128 (následným druhým krátením toho istého SD).Otázne je, ktorý spôsob výpočtu SD je pre budúceho poberateľa starobného dôchodku výhodnejší.
Odpovedám Mirovi,
v uvedenom prípade je jednoznačne výhodnejší výpočet z celkovej doby poistenia. Veď preto aj náš kolega o to žiadal Sociálnu poisťovňu. A to platí pre naprostú väčšinu žiadateľov.
Ďakujem za odpoveď.Súbeh VD + SD vznikne tak v prvom ako aj druhom prípade.Je to vždy lepšie ako sa vôbec nedočkať SD v doteraz Soc. poisťovňou určujúcom §174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pri dátume 31. december 1999.
Pomaly sa aj tu ,,ľady pohli.” Krajský súd v Košiciach 30. marca 2022 Sp. zn.: 7Sa/13/2020 vydal priaznivý rozsudok.
Doplnenie k článku.
Aj keď bol článok na dnešnom Trend.sk zistil som, že je datovaný z februára 2022.
Neviem či niekto z Vás zaznamenal nejaké dementovanie zo strany ministerstiev k článku v priebehu februára a marca.
Ja som od polky februára ležal 4 týždne s Covidom a zápalom pľúc, takže som nič také o tomto článku nepostrehol, mal som iné starosti.
Aj tak mi je divné prečo je tento článok v aktuálnom vydaní. Je to len náhoda?
Prajem všetkým radostný a úspešný deň.
Jeden z posledných rozsudkov týkajúci sa priznania starobného dôchodku nášho kolegu je už zverejnený na Ministerstve spravodlivosti SR a to pod značkou 14Sa/74/2021. Odporúčam si ho prečítať a samozrejme tiež si vytvoriť naň opäť vlastný názor. Ak som to ja správne pochopil neustále je tu problém /okrem ďalších / s dátumom 31.12.1999 – citujem časť z vyše uvedeného rozsudku ,, že na vznik nároku na starobný dôchodok sa vyžaduje kumulatívne splnenie ďalšej podmienky ustanovenej v § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., a to, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999,, koniec citátu . Kolega skončil zamestnanie 31.5.1997 / vojenské povolanie VZP + VZS I. a II. kategória/, kedy celkovo takto získal v I. kategórii funkcií 16 rokov a 97 dní a v II. kategórií funkcií 1 rok a 133 dní .
Vďaka ochote tu vyjadrujúcich sa pánov kolegov sa rozhodol Janko využiť ich právnu pomoc. Pevne dúfam , že sa podarí spoločne opäť preukázať , že dátum 31.december 1999 nemôže byť určujúcim a teda podstatným faktorom na priznanie, či nepriznanie zaslúženej dôchodkovej dávky .
Doplním Mira o ďalší okruh bývalých vojakov:
Nárok na zníženie dôchodkového veku majú aj vojaci, ktorí odišli do zálohy pred 31.12.1999, pokiaľ splnili stanovené podmienky pre zníženie dôchodkového veku napr.
– 20 rokov služby v I.kategórii funkcií
– 20 rokov ostatnej služby
– 15 rokov služby v I.kategórii funkcií pokiaľ odišli z organizačných alebo zdravotných dôvodov
Ďakujem za doplnenie, tu je pri §21 zákona č. 100/1988 Zb. u vojakov, ktorí odišli do zálohy pred 31.12.1999 rozdiel oproti §174 ods. 1 a ods. 2. – odišli do zálohy (civilu) po 31.12.1999 – rozdiel medzi tými dvoma paragrafmi je aj vo fyzickom veku žiadateľa o zníženie dôchodkového veku a to u §21 pri I. kategórii funkcií zníženie fyzického veku na 55 rokov a pri II. kategórii funkcií, resp. Mix-e I. a II. kategórii funkcii (ostatnej služby) zníženie dôchodkového veku na 57 rokov.(ak ma pamäť neklame).
A pri tom Mix-e je tam tuším aj dajaka alternatíva medzi 55-57 rokov, podľa pomeru dlžky služby, medzi I. a II. ktg. Takže to môže byť napr. 55 a 1/2 roka, alebo 56 a 1/4 roka a tak podobne…
Prajem dobrý deň, oslovujú ma priatelia, bývalí vojaci s otázkami týkajúcimi sa starobného dôchodku. Študoval som opäť informácie tu na našom webe , ale stratil som orientáciu v podstatnej veci a to:
,,Nárok na zvýhodnený odchod na starobný dôchodok – vek – pre v minulosti slúžiacich v /u nás v armáde/ majú iba tí, čo odišli do zálohy do 31.12.1999 ? Alebo aj tí, čo odišli po tomto dátume?
Vďaka za informáciu.
Tí príslušníci, ktorí odišli do civilu po 31. decembri 1999 majú tiež nárok na starobný dôchodok podľa pracovných kategórii a kategórii funkcií, ak ich služobný pomer (služba-práca) trval v prac. kat. a kat. funkcií minimálne 15 rokov k 31. decembru 1999.Je potrebné potvrdenie o kategóriách funkcií z VÚSZ (MO SR), resp. OSZ (MV SR), prípadne pre Mix kategórie aj z civilného zamestnania (bane, hute a pod…) a následne spísať žiadosť o priznanie starobného dôchodku na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.V týchto prípadoch Soc. poisťovňa nerobí pri priznávaní SD žiadne problémy.Tento SD je krátený Dohovorom č. 128 a je v súbehu s výsluhovým dôchodkom.
Bližšie:
Zákon č. 100/1988 Zb.
1.§ 174
(1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie,
prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo
17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
(2)
Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999;
za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 2.
doplnenie
Sociálna poisťovňa by k tomu mala mať metodický pokyn.O starobný dôchodok sa môže požiadať 3 roky spätne a opakovane jeden krát ročne.V prípade komplikácií pri priznávaní SD Soc. poisťovňou podľa pracovných kategórii a kategórii funkcií je následne možnosť požiadať o klasický predčasný starobný dôchodok, prípadne riadny starobný dôchodok po dosiahnutí určeného fyzického veku žiadateľa o konkrétny druh dôchodkovej dávky.Myslím, že pri súbehu s výsl. dôchodkom 15 rokov civilného dôchodkového poistenia už nie je podmienkou a zhodnotiť by sa do starobného dôchodku malo každé obdobie civilného dôchodkového poistenia. (bolo by to vhodné si overiť aj na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne).
Pre pána Ivana Čanigu 29. marca 2022 o 12:09 – pozrite ešte upresnenie k §21, kde SP nerobí problémy pri priznávaní SD… bližšie v sekcii Starobné dôchodky na webe APVV.(pod Hlavne menu – vpravo na stránke)
§ 21
(1) Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12
ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
Z uvedených ustanovení je zrejmé, že pri splnení podmienok :
– podľa § 174 musí byť splnená aj podmienka, že služobný pomer k 31.12.1999
trval,
– podľa § 21 ( príslušníkov PZ sa dotýka „iba“ písm. b) a c), kde pri písm. c) je
podmienkou najmenej 20 rokov výkonu služby v uvedenej pracovnej kategórii a pri
písm. b) najmenej 15 rokov ale súčasne musí byť splnená aj podmienka, že bol zo
zamestnania uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e).
Pekný podvečer prajem, chcem opäť poďakovať pánom Palfimu i Dubenovi a tiež ostatným , ktorí svojou mravenčou prácou nám pomáhali, pomáhajú a určite ešte využijú ich informácie ďalší pre dosiahnutie zaslúžených dôchodkových, či výsluhových náležitostí. I na tomto poslednom článku je vidieť ako sa z ,, obyčajného priznania starobného dôchodku,, často stáva právny boj so štátom. Aj teraz priateľ Janko využíva právne služby nám spriaznenej duši a márne argumentuje , Sociálnej poisťovni , že veď predsa má nárok na starobný dôchodok.