Podľa informácií zo slovenských, ukrajinských a ruských médií je bez akýchkoľvek diskusií zrejmé, že všetky úspechy, či neúspechy bojujúcich strán, denne ohlasované štatistiky mŕtvych vojakov a civilistov, či totálne ničenie sídiel a infraštruktúry ide na vrub delostrelectva. Dušan Rovenský redaktor Armádniho technického magazínu to vyjadril slovami, že nie tanky ale delostrelectvo vládne vojne na Ukrajine. Plne sa stotožňujem aj z jeho závermi, že najmä s príchodom zimných mesiacov sa namiesto manévrovania veľkých formácií tankov a obrnenej techniky k slovu dostal „boh vojny“ delostrelectvo. Ostrelovaním protivníka z hlavňového delostrelectva, raketometov a mínometov sú spôsobené nielen straty a ale aj oslabovaná morálka vojakov a civilného obyvateľstva v miestach bojov. Celé jednotky sú zdecimované a neschopné obnoviť svoju schopnosť viesť bojovú činnosť. Delostrelectvo sa v tejto vojne ukazuje ako mimoriadne aktívny a efektívny prostriedok. To potvrdili aj vojenské konflikty z posledných rokov v krajinách bývalej Juhoslávie a na Blízkom východe. História posledných „veľkých“ vojen potvrdzuje, že delostrelectvo je schopné spôsobiť 50-70% straty a pri zvyšovaní účinnosti striel ( rakiet ), použitia kazetovej munície a presnosti paľby môžu byť straty ešte vyššie. Väčšina zabitých v bojoch pri Donecku, v Debaľceve, Horlivke a Artemivsku v mesiaci január a marec je výsledkom použitia hlavňového delostrelectva a raketometov z arzenálu bývalej Sovietskej armády zavádzaných do výzbroje od 70-tych rokov až do začiatku 90-tych rokov a poznáme ich aj z výzbroje ČSĽA. O mohutnej palebnej sile delostrelectva svedčí použitie hlavňového delostrelectva a raketometov od ráže 120 mm ( napr. samohybný mínomet Nona ), 122 mm ( ťahané húfnice D-20, D-30, samohybné húfnice 2S1 Gvozdika či 2S5 Giacint ), 152 mm 2A65 „pomsta – B“, ktorý je vo výzbroji 11. a 55. delostreleckej brigády Ukrajinskej armády, 152 mm ShH 2S3 Akacija až po tzv. ťažké delostrelectvo u nás známe z dôb ČSĽA samohybné delá 2S7 PION ráže 203 mm s dostrelom 37/47 km a 240 mm mínomet TULPAN. Podľa medializovaných informácii Poľsko poskytlo v lete roku 2014 12 ks ShKH vz. 77 Dana pravdepodobne z 1. Mazurskej delostreleckej brigády. Ďalej nemožno opomenúť raketomety BM-21 GRAD 122 mm a URAGAN 220 mm s 16 hlavňovou raketnicou a dostrelom 35 km o ktorom sa hovorí ako o ruskom ekvivalente amerického systému M270 MLRS 227 mm. Prítomnosť a použitie uvedených systémov bolo potvrdené a vyhodnotené z komunikácie prieskumu a delostreleckých pozorovateľov oboch bojujúcich strán. Podľa záberov z televízneho spravodajstva o návšteve prezidenta Porošenka na miestach bojov nie je vylúčené, že sa na bojisku používa aj 300 mm komplet 9K58 Smerč s dostrelom 70-90 km ( novšia generácia až 130 km ) a ktorý je podľa expertov pokladaný za najlepší raketomet na svete. Vo väčšine prípadov ide teda o staršiu ale stále efektívnu techniku. I keď mnohí experti tvrdia, že si zo zameriavaním paľby nerobia bojujúce strany veľké starosti, ukazuje sa, že najmä na proruskej ( či ruskej strane ) vedia dosiahnuť vysokú presnosť paľby na základe odpočúvania mobilných telefónov prostriedkami elektronického boja. Vyššia presnosť paľby sa dosahuje aj využívaním satelitných snímkov rozmiestnenia delostreleckých systémov, obrnenej techniky a presunov vojsk, ktoré dodáva domobrane ruská a pre Ukrajinskú armádu americká strana. S určitosťou možno preto konštatovať, že sa na vojne na Ukrajine zúčastňujú aj iné štáty, ich štruktúry a prostriedky tzv. hybridnej vojny, ktoré dodávajú dostatok podkladov pre riadenie paľby, taktické presuny a zaujatie palebných postavení delostrelectva tak, aby mohlo nielen viesť efektívnu paľbu, ale byť aj dostatočne chránené pre paľbou delostrelectva protivníka. Jedna zo správ prieskumu domobrany z Horlivky potvrdzuje nasadenie samohybných diel PION a RM URAGAN s tým, že ho delostrelectvo domobrany nedokáže zasiahnuť a protivník má dostatok času aby vystrieľalo na ciele domobrany všetku muníciu a bez problémov sa ešte v priebehu noci premiestnilo na iné pozície.
Taktike delostrelectva sa vo vojne na Ukrajine venuje veľká pozornosť a mení sa s pribúdajúcimi skúsenosťami vedenia boja. 55 . delostrelecká brigáda ukrajinskej armády nacvičuje nasadenie pri Mariupole s úlohou rýchlo zaujímať a meniť palebné postavenia. Zo satelitných snímkov rozmiestenia delostreleckých systémov v palebných postaveniach domobrany sú viditeľné širšie vzdialenosti medzi palebnými postaveniami s pravdepodobným zámerom zamedziť väčším stratám najmä v priebehu vedenia paľby a následnom manévre do nových pozícií. Delostrelecké systémy sú umiestňované medzi objekty so snahou čo najdlhšie utajiť ich palebné postavenie a chrániť ich pred zničením. Presuny delostrelectva sa uskutočňujú predovšetkým v noci.
V tomto pomerne krátkom článku som chcel upozorniť, že ukrajinský konflikt nastavil zrkadlo stavu delostrelectva OS SR a poukázať na značné podhodnotenie úlohy delostrelectva v modernom boji v procesoch reforiem realizovaných v posledných 10-15 rokoch . Špeciálne sily, letectvo, bezpilotné prostriedky môžu byť a sú významným prostriedkom podpory a dosahovania čiastočných cieľov, nie sú však schopné nahradiť pozemné sily a najmä delostrelectvo. Preto je na programe dňa aj nasadenie pozemných síl proti IŠ. Na základe skúsenosti z bojov na Ukrajine je potrebné riešiť nielen modernizáciu vzdušných síl, obrnenej a dopravnej techniky či ručných zbraní, ale aj posilňovanie delostrelectva, skvalitňovanie delostreleckého prieskumu, a efektívneho využívania výsledkov činnosti prostriedkov elektronického boja. Rovnaká diskusia prebieha aj v AČR, kde hľadajú náhradu za dožívajúcu Danu. Ožívajú tiež úvahy o menších systémoch, dokonca ťahanom delostrelectve menšej ráže ( 105 mm ), ktoré je schopné armáda prepravovať letecky a z hľadiska veľkosti a váhy celého delostreleckého systému nespôsobuje problémy pri rýchlych presunoch na väčšie vzdialenosti.
Jaroslav Junek, plk. v.v.
Dovoľte mi poďakovať všetkým diskutujúcim k danej téme. I keď som čakal väčšiu odbornú diskusiu najmä od veliteľov ( súčasných a bývalých ) a odborníkov v oblasti rozvoja delostrelectva, oceňujem aj doposiaľ zverejnené reakcie na článok. Asi máme len expertov na letectvo a nie na delostrelectvo, a možno je zaujímavejšie poskytovať pre média svoje vyjadrenia k nákupu dopravných lietadiel a vrtuľníkov, alebo prenájmu nových stíhačiek. Nechcem a nebudem sa k tomu vyjadrovať preto, že som delostrelec a nie letec. V každom prípade som za svojej vojenskej kariéry poznal veľa vynikajúcich odborníkov v oblasti raketového vojska a delostrelectva, ktorí by sa mali k stavu a budúcnosti delostrelectva OS SR vyjadriť práve na základe skúsenosti z konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe. Zvlášť je potrebné zdôrazniť, že naše delostrelectvo má nielen hrdú históriu, ale aj technickú základňu a tradíciu z výroby delostreleckých systémov z doby Československa. Potvrdením mojich slov je Zuzana 2 alebo RM vz. 70/85 Modular.
V článku som upriamil pozornosť aj na „ľahšie“ ťahané delá určené na plnenie úloh v zahraničných misiách. Výcvik a obsluha týchto diel nie je tak náročná ako u veľkých, zložitých delostreleckých systémov a pre neskúsenú mladú generáciu povolanú na mimoriadnu službu bude určite skôr zvládnuteľná ako výcvik so Zuzanou a RM vz. 70/85 Modular. Je však potrebné sa zaoberať aj prezbrojovaním delostrelectva priamej podpory útočiacej pechoty či mechanizovaných jednotiek. V súčasnosti sa vyvíjajú a už existujú delostrelecké systémy, ktoré majú vlastnosti kanónu, húfnice a mínometu ( napr. ruská samohybná 2A60 120 mm ). Som presvedčený, že slovenský zbrojný priemysel v spolupráci s českým dokáže takéto zbrane vyvinúť a vyrábať.
Pán Petrík nemôžem s vami nesúhlasiť v otázke dôsledkov použitia delostrelectva vo vojne na Ukrajine a v iných častiach sveta. Je to však otázka politologická, filozofická, sociálna či etická. V každom prípade vojna je vždy pokračovanie politiky. Aby sme dokázali predchádzať tomu, k čomu dochádza v oblastiach bojov na Ukrajine je potrebné hovoriť aj o bezpečnostných rizikách vyplývajúcich zo stavu pripravenosti Slovenska a jeho ozbrojených síl na obranu nášho územia a ochranu jeho obyvateľstva. Doteraz sme sa sústredili hlavne na plnenie úloh v mierových misiách mimo územia Slovenska. Pri otázke kto nás bude brániť v prípade ohrozenia, z ľahkosťou príznačnou pre našich politikov znelo : „ NATO, ale zatiaľ nám nič nehrozí“. Že je to predovšetkým naša „domáca úloha“ ako by zaznievalo v diaľke sťa by nostalgická spomienka na časy minulé. Pán Petrík, táto webová stránka je odbornou stránkou. Nečakajte prosím, že sa v rubrike bezpečnostné analýzy budeme venovať politologickým hodnoteniam. My sa chceme a budeme pokúšať vyjadrovať k stavu bezpečnosti, bezpečnostným rizikám a výzvam, strategickým dokumentom v oblasti bezpečnosti, stavu a rozvoju OS SR a bezpečnostných zložiek. Preto uvedené analýzy nevnímajte ako hlas jastrabov ale ako hlas patriotov.
A väčšina tých súčasných “expertov”, či už na kanóny, lietadla , tanky…sú spravidla hrdí držitelia modrých knižiek, prípadne pomladší obchodní manažeri, čo už nestihli odvod na základe modernej brannej politiky štátu. To tiež o niečom hovorí…
Domnievam, že by bolo potrebné uvažovať nielen o spôsobe vedenia boja na Ukrajine nakoľko porážkou u Debalceva prakticky začal celkový rozpad ukrajinskej armády a to v rovine morálnej, ale aj materiálnej. To dovedenie určite ukrajinskú bábkovú k pádu a povstalci vytvoria Novorusko po Dneper.
Je potrebné sa pozerať ďalej a naši odborníci by sa mali vyjadriť aj k tomu, čo bude potrebné urobiť, keď nastane rozpad Ukrajiny, ktorý sa nezadržiteľne blíži, aby sa náš štát dostal k územiam, na ktoré máme nárok ako nástupnícky štát ČSR. Predpokladám, že každý bude chcieť urvať svoj podiel – Poliaci Halič, Maďari Bukovinu a Rumuni budú chcieť tiež svoje historické územia.
tu sa to nedá spustiť, ale na internete áno.
https://www.youtube.com/embed/D-gJ46pVLMo?feature=player_embedded
Asi sa mi sníva :
Je STRAŠNÉ v súvislosti s Ukrajinou , glorifikovať delostrelectvo.
Pozrite si :
https://www.youtube.com/embed/D-gJ46pVLMo?feature=player_embedded
Vojna na Ukrajine je utrpenie , vojnové zločiny ” jastrabov ” . Delostrelectvo , ako hovoríte
” je jeden z najlacnejších, najpresnejších a najúčinnejších prostriedkov na ničenie nepriateľa “.
Civilisti , infraštruktúra….. To je ten nepriateľ ? Nie je zdroj toho všetkého mimo dostrel diel ?
Je, na dostrel balistických zbraní…
Súhlasím s názorom pán plk. v.v. J. JUNEKA. Obdobné poznatky mám aj TV záberov z Ukrajiny, ale aj vojny “Púštna búrka”, kde klasické hlavňové anglické delostrelectvo odstreľovalo Irak. Tie bezprostredné príklady sú svedectvom toho, ako sa architekti Ozbrojených síl SR fatálne mýlili. Je skutočne faktom, že delostrelectvo je jeden z najlacnejších, najpresnejších a najúčinnejších prostriedkov na ničenie nepriateľa.
Treba podrobiť kritike tých kompetentných, čo spôsobili na MO SR tento nevyhovujúci stav a dopustili nevídanú devastáciu delostrelectva. Brániť územie Slovenskej republiky len s dvomi delostreleckými oddielmi je nie dobrá myšlienka, skôr hazardom a hrubou nezodpovednosťou. S tým treba skoncovať.
Máme dobré tradície, zdatný ľudský potenciál a technické zázemie a to treba rozvíjať. Nevyhovujúci stav je žiadúce zmeniť.
S pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A
Ale na “posivestrovské” slávnostné salvy na Dunajskom nábreži, sú tie dva oddiely až-až. Možno by stačila aj len bateria…