Priatelia, vojaci vo výslužbe, vojnoví a vojenskí veteráni
s hlbokým pohnutím oznamujeme,
že dňa 15. marca 2015,  o 15.00 hod. nás navždy opustil vo veku nedožitých 62 rokov (24.3.1953)
náš priateľ a kolega a člen Zväzu vojakov Slovenskej republiky

generálmajor v.v.   Ing. Marián MIKLUŠ

Členovia Zväzu vojakov SR a priatelia spolubojovníci
vyjadrujú pozostalým hlbokú sústrasť.

Česť jeho pamiatke !

Posledná rozlúčka so zosnulým bude 20. marca 2015  o 13.00 hodine v Dome smútku Trenčín – Juh

 Slová z poslednej rozlúčky zo zosnulým, prednesené generálporučíkom v.v. Ing. Petrom VOJTEKOM
Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie,

Medzi hranicami, ktoré sú nám ľuďom bez rozdielu veku vymedzené, je smrť hranicou konečnou. Vieme o nej, je spravodlivá pre všetkých, ale správa o odchode človeka, ktorý nám bol blízky, nás vždy zasiahne veľmi hlboko.
Tak nás pred pár dňami v nedeľu 15. marca zasiahla správa, že náš priateľ, kolega a spolupracovník, generálmajor Ing. Marián Mikluš prehral svoj boj s chorobou.
Generál Marián Mikluš celý svoj život zasvätil dvom láskam: svojej rodine a vojenskej službe.
Uniformu si prvý krát obliekol už na Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici, ktoré úspešne v roku 1971 ukončil. Hneď po maturite pokračoval v štúdiu na Veliteľsko-organizátorskej Fakulte Vojenskej akadémie A. Zápotockého vo Vyškove na Morave. Po reorganizácii vojenského školstva v štúdiu pokračoval na Vysokej vojenskej škole tylového a technického zabezpečenia v Žiline, odbor vševojskové tylo. Po ukončení štúdia bol 20. júla 1975 prijatý za vojaka z povolania v hodnosti poručík a následne ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa pre tylo 2. protilietadlového pluku v Janoviciach nad Úhlavou.
Už na začiatku svojej vojenskej kariéry sa neustále vzdelával, dva roky po ukončení vysokoškolského štúdia v rokoch 1977 – 1979 absolvoval interné postgraduálne štúdium na VA AZ v Brne, v priebehu štúdia bol povýšený do hodnosti nadporučík. Po škole bol zaradený do funkcie zástupcu náčelníka tyla 13. tankovej divízie v Topoľčanoch.
V roku 1982 bol povýšený do hodnosti kapitán a zároveň postúpil, do funkcie náčelníka tyla – zástupcu veliteľa divízie. V októbri 1983 bol ustanovený do funkcie zástupcu náčelníka operačného oddelenia štábu tyla veliteľstva Východného vojenského okruhu v Trenčíne.
V roku 1985 absolvoval Vyšší akademický kurz vo VA AZ v Brne, a bol povýšený do hodnosti major. Opäť postupuje, je ustanovený do funkcie náčelníka operačného oddelenia – zástupcu náčelníka štábu tyla veliteľstva VVO Trenčín.
V roku 1989 bol povýšený na podplukovníka a pokračoval v štúdiách. V rokoch 1990 – 1991 odchádza na Vojenskú akadémiu Generálneho štábu K.J. Vorošilova v Moskve, špecializácia vševojsková, operačno-strategická. Následne pokračoval vo Vyššom akademickom kurze generálneho štábu na Vojenskej akadémii v Brne.
Po jeho skončení v roku 1992 bol zaradený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu (gšt.) a v septembri toho roka bol ustanovený do funkcie zástupcu náčelníka operačnej správy Vojenského veliteľstva Východ v Trenčíne. Na konci toho istého roku už vykonával funkciu náčelníka operačnej správy.
Po zániku čs. federálnej armády pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde SR a to vo funkcii náčelníka Hlavného tyla logistiky Veliteľstva ASR.
Po vytvorení Ministerstva obrany SR bol v apríli 1993 ustanovený za zástupcu riaditeľa sekcie logistiky a 1.septembra 1993 bol povýšený do hodnosti plukovníka gšt.
Dňa 19.augusta 1998 ho prezident SR vymenoval za náčelníka Generálneho štábu ASR a súčasne 20.augusta do hodnosti generálmajora.
Ako dôsledok komplikovanej politickej situácie na Slovensku bol už 4. decembra 1998 z funkcie odvolaný a daný do personálnej rezervy MO SR.
Stále chcel slúžiť a preto súhlasil a od 1.4. 1999 vykonával funkciu náčelníka Správy integrácie a štandardizácie GŠ ASR. Od 1.4. 2000 potom pôsobil vo Inštitúte obrany a bezpečnosti MO SR. Dňom 1.11. 2004, vo veku 51 rokov, bol proti svojej vôli prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka OS SR do výsluhového dôchodku.
Po skoro 3 rokoch v roku 2007 sa už ako zamestnanec do rezortu obrany vracia na sekciu obranného plánovania a manažmentu zdrojov a ešte v tom istom roku odchádza do Bruselu ako štátny radca Sekcie obrany Stálej delegácie SR pri NATO.
V roku 2010 sa vracia na Slovensko a skoro dva roky pracuje v sekcii majetku a infraštruktúry MO SR. Toto zaradenie nezodpovedalo jeho skúsenostiam a ambíciám a tak 1. apríla 2011 rozviazal štátnozamestnanecký pomer na MO SR.

Generál Mikluš bol veľmi aktívny i mimo svojho pracovného zaradenia. Bol zakladajúcim členom Klubu generálov SR od 27. apríla 2006, od roku 2013 pracoval ako vedúci Regionálnej skupiny Sever Klubu generálov SR. Veľmi aktívne pracoval vo Zväze vojakov SR, v Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika sa stal dokonca predsedom správnej rady.
Záležalo mu na úspechoch týchto organizácií, presadzoval v nich demokratické princípy a nové metódy riadenia. Pravidelne publikoval k odbornej vojenskej problematike k otázkam bezpečnosti a obrany. Bol premýšľavý, mal vynikajúce analytické a rozhodovacie schopnosti, pritom priateľský a otvorený názorom iných. Marian bol osobnosťou, nesmierne pracovitý, čestný, tolerantný, otvorený, racionálne rozmýšľajúci bez ohľadu na osobný prospech.

Generálmajor Marián Mikluš, lúčim sa s Tebou za všetkých spolupracovníkov, vojakov, kolegov a priateľov.

Marián nezabudneme!
– – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Rozlúčka – príhovor za rodinu

Priskoro zaznieva mrazivé volanie hlbín. Tak zrazu pretrhla smrť nitku života..

Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie,
zišli sme sa na pietny akt poslednej rozlúčky. Lúčime sa s človekom, ktorého sme mali radi a ktorého sme si vážili. Pred očami máme ešte jeho živú tvár, počujeme jeho hlas. Človek, ktorý mal rád život navždy odišiel. Človek odišiel, ale život pokračuje. Taký je zákon nehynúceho života.
Lúčime sa dnes s otcom rodiny, manželom, priateľom, spoluobčanom, kolegom – generálmajor Ing. Mariánom MIKLUŠUM. V pamäti si premietame jeho životnú púť a oči máme plné sĺz. A predsa – ak hodnotíme všetky jeho činy a všetku jeho prácu, prebleskne nám mysľou uspokojenie, že človek, ktorý navždy odišiel, ktorého už niet medzi nami, rozdal sám seba, čím zostal živý v našej pamäti. Dokázal, že nežil nadarmo. S jeho menom i jeho prácou je spojená láska k životu, láska k najbližším, láska k jeho záľubám. Neoddeliteľnou súčasťou jeho života sa stala vojenská história, ktorá ho priviedla až do správnej rady Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika. Okrem histórie bol vášnivým vodičom, ktorý si nikdy nenechal ujsť príležitosť sadnúť za volant.
Ako teda vystihnúť tento život? Dá sa vôbec stručne charakterizovať? Dá sa vyjadriť to, čo zamestnávalo jeho myseľ a ovplyvňovalo jeho city a konanie? Aké boli jeho roky? Tých krátkych 62 zím či jarí?
Jeho životná dráha sa začala 24. marca 1953 v Senici nad Myjavou, kde prežil aj svoje detstvo spolu so svojim bratom Dušanom. Po skončení základnej školy sa jeho život začal uberať vojenským smerom a celý svoj produktívny život prežil v kasárňach. Priebeh jeho vojenskej kariéry bol podporovaný manželkou Dášou, s ktorou žil v spokojnom štyridsaťročnom harmonickom zväzku. S láskou vychovali tri dcéry Dagmar, Lujzu a Luciu. Svojím dcéram bol natoľko starostlivým a dobrým otcom v „uniforme“, až sa stal akýmsi vzorom výberu ich životných partnerov – mužov z radov Ozbrojených síl.
Ďalším nehasnúcim plameňom radosti v jeho živote sa mu stali jeho štyri vnúčatá Martinko, Šarlotka, Markétka a Tomáško. O to smutnejšie je, že náš drahý zosnulý nebude, keď jeho dve najmladšie vnúčatá Markétka a Tomáško budú sfukovať o pár dní sviečky na svojich prvonarodeninových tortách.

Vážení smútiaci,
neúprosný prejav smrti pretrhol jeho životnú púť, aby nám pripomenul cenu jeho života, aby nám pripomenul jeho ľudské hodnoty, pre ktoré žijeme. Lúčime sa s našim zosnulým, ktorý bude žiť naďalej medzi nami, lebo smrť necharakterizuje človeka ona je len nevyhnutným ukončením našej cesty. Odišiel od nás, odišiel navždy. Smrť, ktorá neľútostne dopĺňa odveký zákon prírody, ho vytrhla z našej spoločnosti. Lúčime sa sním, naposledy ho pozdravujeme, skláňame sa pred ním a pred dielom jeho života. V duchu si sľubujeme, že naňho nikdy nezabudneme, že jeho pamiatka v nás bude žiť, pokiaľ my budeme žiť.

Česť jeho pamiatke!

– – – – – – – – – – – – – – – – –

Základné fakta a údaje   – spracoval Ing. Bada, ZV SR Klub Bratislava

Ing. Marián Mikluš, generálmajor v. v.

– narodil sa v roku 1953 v Senici nad Myjavou;
– 1. novembra 2004 bol proti svojej vôli prepustený do zálohy;
– absolvoval Vysokú vojenskú školu pozemného vojska, Vysokú vojenská škola tylového a technického zabezpečenia, postgraduálne štúdium na Vojenskej akadémii v Brne, štúdium na Vojenskej akadémii Generálneho štábu Moskva, kurz francúzskeho jazyka na Jazykovom inštitúte MO SR, kurz anglického jazyka v Kanade;
– vykonával funkcie: zástupcu veliteľa pluku pre tylo, zástupcu náčelníka tyla 13. td, zástupcu náčelníka operačného oddelenia štábu tyla veliteľstva VVO, náčelníka operačného oddelenia tyla, zástupca náčelníka tyla na Vojenskom veliteľstve Východ, zástupcu náčelníka operačnej správy Vojenského veliteľstva Východ, náčelník hlavného tyla veliteľstva Armády Slovenskej republiky, zástupca riaditeľa sekcie logistiky na ministerstve obrany, náčelník generálneho štábu ASR, náčelník správy integrácie a štandardizácie GŠ ASR, vedúci oddelenia- zástupca riaditeľa IBOŠ na MO SR, obranný poradca MO SR Stálej delegácii SR pri NATO/SEKO a Stálom zastúpení SR pri EÚ/EDA;
– od júla 2007 do júla 2010 pracoval ako civilný zamestnanec MO SR v EÚ a čiastočne v NATO, dňa 31.7.2010 bol predčasne stiahnutý (o 1 rok) z Bruselu, „dostal šancu“ začať novú kariéru, s jeho skúsenosťami na funkciu štátneho radcu oddelenia infraštruktúry SEMAI, funkcia (degradácia) bez komentára ;
– bol členom Zväzu vojakov SR, členom Klubu generálov SR a členom Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika;
– záležalo mu na úspechoch Zväzu vojakov, presadzoval nový obsah práce Zväzu, navrhoval nové formy a metódy v riadení zväzu a úpravu Stanov v súlade s požiadavkami doby, aktívne pracoval v Komisii pre zmenu stanov ZV SR;
– pravidelne publikoval k odbornej vojenskej problematike k otázkam bezpečnosti a obrany;
– bol čestný, tolerantný k názorom iných, otvorený, pravdovravný, priamy, bol osobnosťou, racionálnne rozmýšľajúci bez ohľadu na osobný prospech;
– vážili sme si zosnulého pre jeho otvorené a jasné názory a sme presvedčení, že jeho úmrtie je veľkou stratou pre nás všetkých.
Bol medzi prvými prispievateľmi ktorý vyjadril svoj názor na zriadenie webu www.bezpzlozky.eu , keď napísal:

generálmajor v.v. Ing. Marián MIKLUŠ 30. december 2014 v 21:54
Po prečítaní mailu o vytvorení nového webu si dovolím konštatovať, že ho považujem za zmysluplný a tým, že otvára širšie pole pôsobnosti k vyjadrovaniu sa k viacerým otázkam, aj v rámci EÚ, by mohol byť aj prínosom a úspešným za predpokladu regulácie podľa zásad slušnosti… (tak, ako je o tom písané v texte) a účasti aktívnych prispievateľov, ktorí budú tlmočiť svoje profesionálne a exaktné znalosti, poznatky a názory pri rešpektovaní práva
iných, tiež na svoj názor.
Ja osobne využijem túto možnosť na publikovanie svojich poznatkov a názorov v rozsahu, ktorý je uvedený a ktorým sa venujem. Dokonca, som bol zvolený do Správnej rady Spoločnosti M. R. Štefánika a ak budem zvolený za predsedu Spoločnosti M.R. Štefánika, budem hľadať možnosť spolupráce medzi týmito dvomi subjektami, vrátane využitia tohto webu.
Prajem úspech a s pozdravom všetkým sympatizantom tejto aktivity.
generálmajor v.v. Ing. Marián MIKLUŠ, Trenčín

Diskutovali sme o obsahu tohto webu a dohodli sme sa, že bude stálym prispievateľom pre rubriku Bezpečnostné analýzy nakoľko tejto problematike skutočne rozumel, žiaľ sľub už nesplní.
Pripravil pre uverejnenie radu článkov, nestihol ich dokončiť a uverejniť, z úcty k nemu uverejním iba jeden, i keď nedokončený ale výstižný príspevok.

Od: Marián Mikluš
Komu: Pavol Bada
Dátum: 7.3.2015

Vďaka že ma všetci v Komisii pre prípravu stanov beriete ako svojho. Pozorne som si prečítal všetky posledné príspevky od klubov, myslím že sme sa v komisii zachovali objektívne ku všetkým. Nesmieme zabúdať na cieľ reformy. Pokiaľ ide o Bezpečnostné analýzy, veľmi sa mi páčia dokumenty od plk. Sládečka Antona (Úspechy a zlyhania v oblasti bezpečnosti a obrany), okrem faktov je materiál pravdivý, mám ho podrobne preštudovaný.

Moje názory k otázkam bezpečnosti:

– neskĺznuť po každej výmene politických garnitúr do roviny hádzania viny len na jednu stranu a už vôbec nie prevažne na vojakov, lebo to nie je pravda, už od počiatku, od roku 2002 a 2003 sa sľubovalo politikmi a nesplnilo veľa vecí, ale najmä rozpočty z ktorých potom vychádzali obranní vojenskí plánovači a nakoniec boli tie plány z veľkej miery nerealizovateľné, odkladané a rušené

– všeobecne povedať predovšetkým o politickej zodpovednosti od roku 2002 všetkých politických strán, ktoré boli odvtedy u moci, za nesplnené sľuby a záväzky voči NATO a EÚ, ale aj národu, ktoré viedli k postupnej dehonestácii a umieraniu armády

– riešiť to čo sa dá riešiť ihneď, v tomto roku z hľadiska rozpočtu v prospech armády (OS SR), veď rast HDP išiel v niektorých rokoch hore viac ako sa predpokladalo, primerane redukovať úradníkov rezortu a pri vykonávaných obstarávaniach vojenského materiálu a služieb vyrokúvať dobré ceny, aby sa aj z toho mála, nešafárilo nadbytočne

– zabezpečiť precízny výber a plánovanie akcií, prioritne výcviku vojsk najmä pre medzinárodné použitie, ale aj pomoc v rámci štátu pri nepredvídateľných udalostiach a stabilitu plánov vnútorných aj vonkajších v rámci rezortu s dôrazom na finančné krytie

– starostlivo zvážiť to, čo sa musí odložiť na ďalšie roky (ale tých odložení bolo už niekoľko) ale aj zrušiť v rámci armády, ale predovšetkým prebytočné úradníctvo (najmä THP) v rámci celého rezortu a stupne velenia u GŠ

– vrátiť kompetencie NGŠ ohľadom rozpočtu pre armádu, bez ohľadu na to kto vykonáva obstarávanie výbavy (equipment), ľudovo povedané bez súhlasu NGŠ sa nič nenakúpi a obmedziť nákupy materiálu, ktorý neslúži priamo armáde a z toho predovšetkým- vojakom na výcvik, tak sa dosiahne že za nákupmi bude „hmotná zodpovednosť“ a GŠ bude možné hodnotiť že zodpovedá za stav

– zamerať sa na preskúmanie, ktoré ďalšie krajiny sú hodnotené podobne ako SR a zistiť od nich, predovšetkým porovnateľných, ktoré majú tiež takéto základné problémy s výdajmi na obranu (rozpočet) – aké sú ich predstavy na riešenie, čo zamýšľajú robiť, poradiť sa spolu

– pri riešení nákupov určitej techniky a materiálu, aj modernizácie a riešení úloh výskumu a vývoja hľadať cesty spoločného investovania, nákupu s ostatnými členskými krajinami NATO a EÚ, je to lacnejšie a podporiť presadzovanie tejto myšlienky v rámci NATO a EÚ

– prejsť už od mediálneho oznamovania o minulom plytvaní zdrojmi v rámci rezortu udržiavať na politickej úrovni, v reale prejsť na ofenzívnu politiku a medializáciu o nevyhnutnosti a efektívnosti primeraných a porovnateľných výdajov na obranu (armádu) v rámci Slovenska aj Európy, pre zabezpečenie a udržanie mieru, pokoja, slobody, demokracie v rámci Európy ale aj sveta

– rozhodnúť, aká časť armády bude bojová, aká podporná a aká zabezpečujúca (logistická), radšej početne menej, ale vojensky efektívnejšie, akcieschopnejšia (všetko so všetkým súvisí)

– ponúknuť pomoc konkrétnych čestných, odborne zdatných, spoľahlivých, skúsených, neúplatných a aférami nezaťažených členov ZVSR, ktorí dokážu odolať korupcii, je nás dosť

– podporiť verejnú kontrolu, vláda v boji s korupciou nie je všemocná, neúplatný odborník i keď je už vo výslužbe, dokáže prehliadnuť skryté záujmy v príprave projektu, zmluvy, dohody, príprave súťažných podmienok, ale aj pri samotnom výbere dodávateľa

– bolo by dobré vytvoriť na ministerstve obrany orgán obdobný tripartite k riešeniu zásadných otázok mzdovej a sociálnej politiky rezortu. Len tak môže vzrásť vážnosť a autorita ministra obrany vo vojenskej verejnosti a u osôb, ktoré sú, alebo boli spojené so životom profesionálneho vojaka resp. vojaka z povolania. Nepovažovať aktivity a odbornú zdatnosť dobrovoľných pomocníkov za svoju brzdu, či hendikep

Záver:
Či sa nám to páči alebo nepáči, ak chceme žiť a pracovať v relatívnom mieri a stabilite, aspoň v Európe, tak tento stav niečo stojí. Počnúc finančnými prostriedkami a končiac umieraním vojakov v misiách a operáciách.

Pekný deň prajem

Marián MIKLUŠ, Trenčín
Ďalšie blogy nášho kolegu:

Letectvo – kam kráčaš
Ministerstvo obrany a ochrana utajovaných skutočností
Zmena akciovky nestala podniky len previerky
Pripravenosť Ozbrojených síl SR
Hodnotenie práce ministra Lišku 21.6.2006
Logistika OS a jej ďalší rozvoj
Niektoré fakty a skutočnosti o VOP a a.s. v rezorte obrany
Voľnomyšlienkárstvo
Vojenské mierové zahraničné misie
(Nie) je armáda (obrana) v kríze (Dopady a dôsledky neplnenia obrannej politiky)
Koľko stojí obrana
Pripomienky ku komplexnému hodnoteniu obrany za rok 2010
a rada ďalších.