Vyberte stranu

Príjmy vedúcich policajných funkcionárov

(22.04.2015; www.hn.hnonline.sk; HNonline, Slovensko, 00:00, s. -; red)
Dosiaľ tieto údaje ležali v šuplíkoch ministerstva vnútra. A verejnosť tak mohla o celkových príjmoch policajnej elity u nás iba špekulovať. HN sa však k údajom, ktoré hovoria o zárobkoch šéfa polície, jeho viceprezidentov či riaditeľa kriminálnej agentúry dostali na základe infozákona. Dáta si vypýtali vrátane odmien či mimoriadnych príplatkov. Výsledok pritom prekvapil. Najlepšie zarábajúcim funkcionárom u nás totiž nie je šéf celej polície, ktorý má pod sebou celý, asi 20-tisícový zbor policajtov. Jeho príjem za vlaňajšok v celkovej výške takmer 44-tisíc eur totiž prekonal viceprezident polície. A nielen on. Na vrchol rebríčka príjmov sa zaradil šéf Národnej kriminálnej agentúry s príjmom viac ako 46600 eur.
Ministerstvo vnútra vysvetľuje rozdiely príplatkami za odslúžené roky. “Rozdiel v odmeňovaní vznikol najmä tým, že viceprezident Ľubomír Ábel má odslúžených viac ako 32 rokov,” uviedla hovorkyňa rezortu Andrea Dobiášová s tým, že Gašpar má odslúžených menej ako 21 rokov.
Bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra Ladislav Polka upozorňuje, že rozdiely vznikajú aj subjektívnymi odmenami zo strany ministrov, ktoré často vyplývajú len zo sympatií či politickej náklonnosti. “Myslím, že nastal vhodný čas na prehodnotenie systému odmeňovania v polícii,” povedal Polka. Vnútro však žiadne takéto zmeny zatiaľ nechystá.
Na platy ľudí v polícii dnes majú vplyv nielen príplatky za odslúžené roky, čo tvorí napríklad v prípade Ľubomíra Ábela sumu 649 eur, ale aj ďalšie iné príplatky, napríklad za hodnosť. A práve na základe nich vznikajú rozdiely medzi zárobkami rôznych ľudí, hoci ich výplaty vychádzajú z presných platových taríf. V kombinácii s rôznou výškou odmien, ktoré v prípade policajného prezidenta prideľuje priamo minister, tak vznikajú rôzne nezrovnalosti. Trebárs bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak zarobil v roku 2011 viac ako jeho nástupca v minulom či predminulom roku.
Česi platy dvihnú, my nie
V porovnaní so susedným Českom je na tom vedenie našej polície takmer rovnako. Bývalý šéf tamojšej polície Martin Červíček totiž v roku 2013 zarobil v prepočte približne 47300 eur. Český rezort vnútra však už avizoval, že platy elitných policajtov chce dvíhať. A to tak, aby sa dostali aspoň na polovičnú úroveň oproti zárobkom ľudí z bezpečnostnej oblasti v súkromnej sfére.
Naše ministerstvo vnútra robilo ostatnú úpravu v platoch policajtov ešte v roku 2008. O novej platovej reforme však zatiaľ podľa hovorkyne neuvažuje. “Každý by si za svoju prácu zaslúžil viac, ale máme určité limity,” povedala Dobiášová.
Opozícia chce odpolitizovanie
Poslanec Smeru a bývalý minister obrany Jaroslav Baška pritom vraví, že vedenie polície by si väčšie platy zaslúžilo. “Často riešia veľké prípady, ktoré sú zložité a treba im venovať veľké množstvo času či energie. Napríklad len daňová kobra šetrí štátu milióny eur ročne,” poukazuje. Napriek zložitej situácii rozpočtu ministerstiev, o ktorej hovorí, si však vie predstaviť mimoriadne odmeny top funkcionároch pri úspešných akciách polície.
S odmenami za mimoriadne úspechy by nemal problém ani poslanec Gábor Gál (Most-Híd). Podľa neho však na ne už dlhodobo nie je dôvod, keďže polícii sa už dlhší čas významnejší úspech nepodaril. S tým súhlasí aj poslanec OĽaNO Richard Vašečka z branno-bezpečnostného výboru. Prioritou v súčasnosti je preto podľa neho snaha odpolitizovať celý zbor. Spolu s ďalšími opozičnými poslancami chcú preto už na najbližšej parlamentnej schôdzi predložiť nový zákon o Policajnom zbore. “Chceme docieliť, aby policajného prezidenta nevymenúval minister vnútra, ale vláda na jeho návrh,” približuje Vašečka. Samotnému ministrovi by pritom podľa návrhu mala mená kandidátov navrhovať komisia zložená z rektora policajnej akadémie, predsedu policajných odborov a zástupcov aktívnych občanov – oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Práve odpolitizovanie je hlavná téma, ktorá by sa mala v polícii riešiť aj podľa bezpečnostných expertov. “Predovšetkým sa treba pozrieť na možnosť odvolať funkcionára bez udania dôvodu,” upozorňuje analytik Milan Žitný.
http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prijmy-veducich-policajnych-funkcionarov-735351

2. Od bočných úmyslov by mal odrádzať príjem

(22.04.2015; www.hn.hnonline.sk; HNonline, Slovensko, 00:00, s. -; Peter Kováč)
Rozličné platy šéfov polície nezohľadňujú ich rozličné kvality. “Treba sa na ne pozerať cez priazeň ministrov, keďže stále ide o politické nominácie,” tvrdí Žitný pre HN.
Sú platy policajných funkcionárov u nás primerané?
Keby sme mali posudzovať platy v polícii, a to bez ohľadu na výsledky, v prvom rade sa treba riadiť tým, že títo ľudia nesmú mať dôvod poškuľovať po iných spôsoboch zarábania. Ďalšia vec je, samozrejme, aj kvalita práce polície. Tá by sa mala zohľadňovať taktiež. Kvalitatívny výber by mal v polícii fungovať prioritne. U nás však stále fungujú politické nominácie.
V Česku momentálne rieši ministerstvo vnútra to, ako pridať vedúcim polície, aby im schopní ľudia neodchádzali do súkromnej sféry. Mali by sme sa na to pozerať takto aj u nás?
Je ťažké povedať, čo je primerané ohodnotenie. Bol by ním napríklad plat desaťtisíc eur? Je to dosť alebo málo? Zadefinovaný bod by mal byť hlavne taký, aby títo ľudia nemali snahu zarábať si inde. V polícii pritom stále fungujú tabuľkové platy. Na každého človeka sa pozerá práve cez tieto tabuľky. Treba však brať do úvahy aj to, akú kvalitu prezentuje, aké má výsledky, morálne princípy a podobne. To by sa malo zohľadňovať taktiež.
A podľa údajov ministerstva vnútra sa rôzne veci aj zohľadňujú. Napríklad policajný prezident Tibor Gašpar má aj s odmenami a všetkými príplatkami menší príjem ako jeho viceprezident Ľubomír Ábel či šéf Národnej kriminálnej agentúry Daniel Goga. Je to štandardné?
Viceprezidentovi aj šéfovi Národnej kriminálnej agentúry dáva odmeny policajný prezident, avšak policajnému prezidentovi dáva odmeny už minister. Treba sa teda pýtať ministra Róberta Kaliňáka, prečo tak nízko hodnotí policajného prezidenta a zároveň prezidenta polície, a aké odmeny dáva ostatným funkcionárom.
A ako si napríklad vysvetľovať to, že Jaroslav Spišiak zarábal viac ako jeho nástupca Tibor Gašpar?
Spišiak mal zrejme dobrého ministra.
Dá sa z toho čítať aj to, ako je minister spokojný so zásluhami šéfa polície?
Musím zopakovať, že u nás to nie je o zásluhách. Tieto posty sú len politické nominácie. Napriek tomu, že je to verejná služba, čo na Západe už pochopili, no u nás stále nie. Títo funkcionári sú politickými nominantmi, ktorí neodrážajú kvalitu, ale skôr politický záujem tej strany, ktorá je práve pri moci. Tým nechcem povedať, že niekto je lepší či horší. No celý systém je nastavený zle a kvôli nemu nevieme použiť jasné a dobre nastavené hodnotiace kritériá.
O odpolitizovaní polície ide znova hovoriť aj parlament, s touto myšlienkou už niekoľkýkrát prichádza opozícia. Pomohlo by situácii odstránenie politického nominovania policajného prezidenta?
Tieto veci treba riešiť komplexne. Predovšetkým sa treba pozrieť na možnosť odvolať funkcionára bez udania dôvodu. Zákon musí byť totiž jednoznačne nastavený tak, že nie je možné odvolať funkcionára bez udania dôvodu. To nebolo možné ani za komunizmu. Potom tam musia byť paragrafy o kariérnom postupe. Nestačí napísať, aký bude výber policajných funkcionárov. Musí byť definované, aké kritériá musia spĺňať nominovaní do funkcií, kto ich tam môže nominovať a podobne. Na vyššie pozície by mali postupovať len nadštandardne kvalitní ľudia. Keď to môže fungovať vo Veľkej Británii či v Nemecku, prečo by nemohlo u nás?
http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/od-bocnych-umyslov-by-mal-odradzat-prijem-735347