Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

.

Klikni na -pozvánka:

POVODEŇ NA DUNAJI 1965 A SÚČASNOSŤ

– pozvánka web –

 

 

Vážený kolega, kolegyňa,

v náväznosti na „Plán pre rok 2015“ oznamuje Zväz vojakov SR – Klub Bratislava a Združenie pontonierov a ženistov, že príprava akcie DUNAJ 65 sa stala realitou.

Do prípravy akcie nakoniec vstúpili až tri ministerstvá (MŽP, MV a MO SR) a náš pôvodný zámysel uskutočniť spomienku na katastrofálnu povodeň v roku 1965 priamo v KOMÁRNE sa zmenil na DEVÍN pri BRATISLAVE.

Spomienkové stretnutie sa koná dňa 10.6.2015 od 15.00 hodine na DEVÍNE.

Spojenie autobusom z Bratislavy na Devín a späť je v prílohe tejto pozvánky. V prílohe zasielame aj spomienkový materiál.

Je tu teda jedinečná možnosť, aby sme sa stretli a zaspomínali na časy našej mladosti. Pozývame všetkých na koho máme e-mailové adresy a pozvaných zároveň žiadame aby pozvali ďalších, známych a bývalých príslušníkov ČSLA.

Záujem o účasť prejavili ešte žijúci účastníci záchranných prác vojaci aj dôstojníci z Čiech a Slovenska, spomienka by mohla osloviť aj občanov.

MŽP SR uisťuje že program bude bohatý, pripravilo výstavu dobových dokumentov, MO SR hudbu, ukážku techniky a MV SR ukážku záchrannej techniky a ďalšie zaujímavosti.

Obetujte jedno stredajšie odpoludnie pre spomienku na časy, kedy sme boli mladí a užitoční pre spoločnosť.

Veríme že sa nás zíde mnoho.
Tešíme sa na Vašu účasť.

Predseda Klubu Bratislava Ing. Pavol Bada
Predseda Združenia pontonierov a ženistov Ing. Juraj Dykij
Benefit pre záujemcov:

Běsnící Dunaj video

Výročie od povodní na Dunaji

Dopravné spojenie autobus z Bratislavy na Devín a späť

Čičov

 

http://www.sturovo.com/drupal/31-03-2009/255/historia/tortenelmi-arvizek-historicke-povodne

8 Komentárov na DUNAJ 1965 a ČSLA:

  • Dňa 2.mája 2015, bola plk. v.v. Andrejovi POLLÁKOVI, odovzdaná v Kroměříži, Pamätná medaila -- viď http://www.zvazvojakov.sk “Klub Nitra-Zobor v Kroměříži a Košariskách”!
    Pri spoločenskom posedení členov Klubu vojenských dôchodcov Kroměříž a klubu Nitra -- Zobor, plk. v.v. A.Pollák
    okrem iného spomínal:
    “…napr. čatár SEVERA -- zachránil 3. ročné dieťa zo zatopeného a rozpadavajúceho sa domu… rovnako vojak
    PERCEL vyniesol nevládnu starenku z jej domku… slobodník ŠMÍD pri rýchlosti toku 8m/sec. riskoval svoj život pri uzatváraní prietrže hrádze pri Číčove, (teraz Veľký Meder). Menovaný dostal medailu Za statočnosť.
    Veliteľom 52. pontonového pluku v Komárne bol v tom čase pplk. Ing. Milan HRDLIČKA, t.č. žijúci v Bratislave, ktorý organizoval všetky záchranné práce i práce pri odstraňovaní následkov povodní v roku 1965. Všetci vojaci vtedajšej ČSĽA, ktorí sa na týchto prácach aktívne zúčastnili, potvrdili vysokú osobnú zodpovednosť za záchranu životov a majetku obyvateľov, ktorí boli touto živelnou pohromou postihnutí…”

    F.Chuda, bývalý príslušník 52. pontonového pluku v Komárne.

  • Andrej Pollák (t.č. plk.v.v. žijúci v Kroměřiži) – bývalý zástupca veliteľa 52. pontonového pluku v Komárne píše vo svojej „Správe z povodne“ epizódy ako ich zaznamenal:
    .
    13. júna 1965 o 14,15 hod. sa na štadióne v Komárne sa z úst niekoľko sto divákov rozlieha radostné … Góol…, keď sa z rozhlasu ozýva: „Skupina z jednotky nadporučíka Gulkáša nech sa dostaví okamžite k bráne Úväziska.“
    Keď odchádzalo 15 vojakov s podporučíkom Šlesarom z hľadiska, ešte nikto z prítomných netušil, že mestu Komárno v najbližších hodinách hrozí zatopenie stúpajúcou hladinou Váhu, ktorého voda sa z Dunaja vracal spätným tokom, nemala kam tiecť. Behom hodiny bolo naplnených a rozmiestnených niekoľko sto vriec s pieskom. O 15.00 hod. veliteľ skupiny podporučík Šlesar žiada o súhlas na zahradenie brány do Úväziska. Rozkaz operačného dôstojníka znel: „Až po výjazde techniky z autoparku“…Posledné auto opúšťa bránu a vtedy už nastupuje sformovaná posila – rota nadporučíka Gulkáša doplnená o príslušníkov jednotky kapitána Kudelu.
    Práce pokračujú nevídaným tempom, každá sekunda je drahá voda zaplavuje bránu, v ktorej už stojí hrádza z vriec a zastavuje vodu. Jeden z civilistov konštatuje: „ Čo je to za veliteľa, keď nosí vrecia?“ Tieto slová sa vzťahovali na nadporučíka Gulkáša, ktorý po pás vo vode pracoval v úprave hrádze spolu so svojimi vojakmi aby zabránil živlu dostať sa do ulíc Komárna.
    Po splnení hlavného úkolu bola jednotka rozdelená na dve skupiny a striedajúc sa v práci cez noc naplnila a na hrádzu uložila okolo 1000 vriec piesku.
    14. júna je situácia v okrese Komárno kritická. O pomoc volajú obce Moča, Kolárovo a ďalšie. Podporučík Mikšovský s 12 vojakmi a 4 autami s pontónmi vyrážajú do obce Moča, kde započali s evakuáciou obyvateľov. Ešte nikdy neboli pontóny skuplované tak rýchlo ako teraz, a už nakladajú ľudí s „ruksakmi“, osobné veci a odvážajú vodou a rozbahneným poľom… Podporučík Šlesár s 8 vojakmi a 2 autami a pontónmi na rozkaz majora Fojtíka vyrážajú do Kolárova kde sa hlásia v 11.00 hod. na pomoc pri evakuácii. Aj 15. júna skupiny pokračujú v evakuácii. Iné skupiny zasahujú na hrádzi pri elektrárni v Komárne aby nedošlo k zaplaveniu a výpadku.
    16. júna skupiny v Moči a Kolárove už druhú noc nespali a bez odpočinku pokračujú v záchranných prácach. Vtedy sa dozvedeli že sa pretrhla hrádza v Patinciach (15.6.), prichádza pomoc vojakov od útvarov z Čiech.
    17. júna sa pretrhla hrádza pri Čičove, za necelú hodinu stúpla voda v Moči o 1 meter. Niektorí vojaci – Máša, Očovaj,…musia byť prevezení do nemocnice. Diagnóza: úplná fyzická vyčerpanosťa počiatok kožnej choroby z dlhého pohybu v znečistenej vode.
    Takto pokračujú aj v ďalšie dni…
    .
    Poznámka webmajstra:
    Správa Andreja Polláka, rovnako ako ďalší materiál, ktorý sa ku mne dostal od autorov je písaný počas alebo tesne po katastrofe, neupravený, aj s preklepmi, preto nie všetko je možné uverejniť najmä z dôvodu aby nebol podrobený kritike „jazykovedcov“ alebo “iných “vedátorov všeho znalých”.

  • Občanom Slovenska, ktorí žijú na Žitnom ostrove, povodeň 1965 je, aj navždy ostane historickou udalosťou.
    Povodeň, ktorá nastala v dôsledku troch prietrží Dunaja, zaplavila 27 obcí a usadlostí Komárňanského okresu. Spôsobené škody, predstavovali závratné hodnoty.
    Obrovské škody vznikli na bytovom fonde, značne boli poškodené objekty hospodárskych organizácií a vodohospodárskych stavieb. Ich hodnota si vyžiadala na tú dobu závratnú sumu jednej miliardy korún nákladov.
    I na hotovej výrobe a materiáloch, nie len poľnohospodárskej povahy, boli značné škody. Štátne komunikácie boli poškodené, alebo celkom zničené v úhrnnej dĺžke 176 kilometrov, miestne komunikácie v dĺžke 129 km. Povodeň zničila 37 mostov na štátnych cestách, 11 mostov miestnej komunikácie a 238 priepustov vody.
    Pamätám sa ako dnes na nešťastných ľudí ktorí boli radi že si zachránili holý život…
    .
    „Zem je nielen živiteľkou, ale aj matkou človeka. Ona nám dala život a udržuje ho. Do nej sa navrátime, aby sme sa stali súčasťou obrovského prírodného cyklu zrodu a zániku. Každý život na zemi je odsúdený na smrť. Ale to odsúdenie nie je trest, lež východisko ďalšieho cyklu života. Lebo keby nebolo smrti, nebolo by ani života. Preto pokloňme sa múdrosti zeme, našej matke.“

    Živlom blízkym zemi je voda. A živá plynúca voda riek . je ďalšia veľká, celoživotná téma Jozefa Dunajovca. Hádam už priezvisko Dunajovec predurčilo ho na to, aby sa stal kronikárom našej rieky riek Dunaja. Dunaju a ľuďom žijúcim na jeho brehoch venoval podstatnú časť svojej tvorby. – Človek a rieka, Riečni ľudia, Mŕtve ramená volajú, Dráma na kilometri 1801, či Projektantova odysea, o otcovi vodných diel profesorovi Petrovi Danišovičovi.

  • Vážený kolego, dík za zasláni Vaší pozvánky. Poprosil jsme svého kolegu p. Mirka Zverku z Bratislavy, aby se přihlásil u Vás s tím (a o to zase prosím já Vás!), aby jste jej seznámil s nějakými bývalými potápěči, kteří se podíleli na této akci. Jedná se o zachycení jejích vzpomínek a vložení do reedice “Historie čs. potápění ….” která by měla vyjít ještě tento rok.
    Také bych rád použil Váš materiál co jste mně zaslal společně s pozvánkou,pokud by jste souhlasil!
    Děkuji předem za spolupráci

    ing. Josef J. Dvořáček
    Společnost pro historii potápění ČR

  • Dobrý den,

    děkuji za zaslání pozvánky a velmi dobrého doplňujícího materiálu.
    Určitě, pokud mně do toho nezasáhne vyšší moc, se zúčastním.
    Vzhledem k tomu, že asi přijedu z ČR autem, rád bych přivítal informaci, kde přesně v Děvíně se to bude konat, popř. zda to bude nějak vyznačené, zda se dá poblíž bezpečně zaparkova a zda požadujete účast v uniformě.

    Ještě jednou děkuji a těším se na kolegy.

    S pozdravem
    Ing. Václav Kostelník, CSc.
    vedoucí oddělení krizového řízení a obrany
    a tajemník BR a KŠ ORP Zlín
    http://www.zlin.eu

  • Účast vojenského útvaru 7374 -- 7. výsadkového pluku Holešov
    na pomoci občanům při povodních v roce 1965.

    V létě 1965 zasáhla zejména oblast jižného Slovenska záplavy nevídaného rozsahu. Na pomoc obyvatelů zasažených obcí byli mimo jiné vysláni i vojenské jednotky a také jednotka vojenského útvaru 7374 Holešov, což byl krycí název pro 7. výsadkový pluk. V Kronice pluku je tato událost zaznamenána a pořízeno několik fotografií.

    Kdo byli tito vojáci ?
    Jsou jistě pamětníci těchto tragických událostí a jistě si vybavují vojáky s červenými barety, kteří odvážně a s plnou vervou zachraňovali co se dalo. Neznali překážek, neznali den ani noc.
    Sám název pluku však nevyjadřoval poslání tohoto pluku.
    Byl to jedinečný pluk v ČSLA. Jeho úkolem bylo vycvičit ve dvouleté základní službě skupiny zvláštního určení – zpravodajské výsadky, určené k zpravodajským a diversním úkolům v hlubokém týlu nepřítele v době války. Pluk byl přímo podřízen Zpravodajské správě Generálního štábu.
    Pluk byl výsledkem čtyřletých příprav. V roce 1957 vznikla 22. výsadková průzkumná rota dislokovaná spolu s jednotkami tehdejší výsadkové brigády v Sabinově na východním Slovensku. V roce 1959 byla rota rozšířena na prapor se sídlem v Prešově se stejnými úkoly a ten s v rámci přesunu výsadkových jednotek byl umístěn v roce 1960 do holešovských kasáren.
    Pluk patřil za krátkou dobu ke špičkovým útvarům co do výcviku i disciplině nejen v ČSLA , ale i útvarů v rámci společných vojenských sil známého jako Varšavská smlouva.
    K významným dnům pluku patřil 6. říjen 1962, kdy byla pluku předána zástava a
    6. říjen 1967 kdy pluk byl dekorován státním vyznamenáním Řád Rudé hvězdy. Celá řada důstojníků a praporčíků byla vyznamenána medailemi, vojáci odznaky Vzorný voják a třídní specialisté –střelci, výsadkáři, průzkumníci. Pluk navštívily vojenských zahraničních delegace.
    Pluk úspěšně vykonal řadu velkých polních cvičení z odletových letištť po celé republice. Vojáci byli vysazováni z letounů ve dne i v noci a plnili úkoly téměř ve všech okresech, včetně radiového spojení skupin s řídícím centrem na vzdálenosti stovky kilometrů
    Významnou činností byly i mimoarmádní aktivity: pomoc městu při stavebních pracech, zemědělským družstvům i některým podniků na holešovsku a zlínsku. Vojáci pluku byli nasazeni i na pomoc zaplaveným oblastem. Ve sportovní činnosti město reprezentoval oddíl Dukla Holešov .
    V roce 1968 v srpnu se velení pluku postavilo proti okupaci republiky vojsky Varšavské smlouvy. V důsledku toho a také v důsledku reorganizace armády byl pluk v červenci roku 1969 rozpuštěn. Podstatná část byla přemístěna do posádky Prostějov, kde vytvořila základ nově vzniklého útvaru se shodným posláním jako byl 7.výsadový pluk.
    Takto v krátkosti mohu představit vojáky vojenského útvaru 7374 – 7. výsadkového pluku, kteří občany a majetek pomáhali zachraňovat. Tato jejich úspěšná pomoc nikterak nepoznamenalo jejich vycvičenost. Vše se muselo dohnat a to i na úkor volna.
    Pomoc občanům byla prvořadá, ale připravenost k plnění úkolů nesměla být nikterak ošizena.
    Plk. v.v. Ing. Jiří Dufek, bývalý náčelník štábu pluku

  • Ad: V. Mojš
    Dobrý deň pán plukovník,
    v prvom rade vás chcem ubezpečiť, že vo ZVSR- Klub Bratislava si vážime všetkých vojenských veteránov a pokiaľ nám to možnosti a naše schopnosti dovoľujú, tak sa snažíme nielen oceniť ich prácu, ale aj pomôcť. O mnohých však nevieme, lebo organizovanosť bývalých vojakov z povolania v našej bratislavskej organizácii predstavuje cca 10% všetkých poberateľov VD a SD v Bratislave. Tam kde sme organizátormi alebo spoluorganizátormi nevytvárame mlčiacu kulisu. Ak prijmete pozvánku na Devín, tak sa presvedčíte o opaku rovnako, ako pri organizovaní Dňa veteránov v Petržalke -Kopčanoch. SZPB je pre MO SR a vládu pri organizovaní spomienkových podujatí politickou, morálnou a protokolárnou prioritou. Má to samozrejme svoje opodstatnenie najmä z dôvodu vyjadrenia veľkej vďaky a úcty k padlým a ešte žijúcim účastníkom boja proti fašizmu v období II. SV a SNP. SZPB má silnú oporu v legislatíve. Ministerstvo obrany im na tieto podujatia zabezpečuje dopravu a jeho zástupcovia sú vždy zaraďovaní do delegácii na kladenie vencov a protokol im dáva priestor pre vystúpenie. My vojenskí veteráni takúto oporu nemáme. Možno až bude prijatý zákon resp. interný predpis rezortu obrany upravujúci starostlivosť o vojenských veteránov podobne, ako je tomu u vojnových veteránov. Ako príklad (ne)riešenia našich požiadaviek vyplývajúcich z Dohody medzi MO SR a ZV SR je naša účasť na oslavách 70. výročia na Dukle, kde sme boli na vlastné náklady. Na druhej strane je potrebné vyzdvihnúť podporu a pomoc bratislavskému klubu od Ministerstva obrany SR a od primátora Bratislavy pri organizovaní spomienkového podujatia vojenským obetiam I. SV v Petržalke, za čo sme im vďační.

  • Pán predseda,
    srdečne Ťa pozdravujem. Ďakujem za pozvanie do Devína (10.06.15), spomenul som si na Komárno 1965. Zároveň si dovoľujem vysloviť uznanie za vytvorenie web stránky bezpzlozky.eu, ktorá ako sa zdá je oproti web stránke zvazu vojakov. Sk flexibilnejšia aspoň, čo sa týka najnovších informácií. Zatiaľ podľa môjho názoru chýbajú v jej obsahu niektoré otvorené otázky. Napríklad, akoby sa zabúdalo na starších veteránov, z nich mnohí boli neraz nasadení pri podomných živelných pohromách. Mnohí sa teda narodili skôr a preto im bol vypočítaný výsluhový dôchodok podľa zákona spred roka 1998, hoci sa mnohí z nich podieľali aj na výstavbe armády SR. Poprevratoví úradníci na MNO, ktorí sa striedajú podľa politických nomenklatúr mali a majú iné záujmy ako je sledovať živorenie starých veteránov. Podľa mňa, lepšou starostlivosťou o veteránov by sa mali vytvárať aj predpoklady pre vstup do našej organizácie ich rodinným príslušníkom a tak omladzovať našu členskú základňu. Nakoniec robí to i SZPFB, ktorého som členom. Ďalej som si všimol, že členovia našej a iných organizácii Zväzu vojakov SR majú pomerne zodpovedajúcu účasť na mnohých výročiach spojených s tradíciami oslobodzovacích bojov a formovania (žiaľ i nivelizácie) armády SR, kde predovšetkým vytvárame prijateľnú mlčiacu kulisu politickým elitám. Dúfam, že podobne ako to bude na Devine budeme aktívnejšie vystupovať aj pri ostatných príležitostiach a tak sa pripomenúť, že sme ešte fyzický, ale hlavne duchovne Tu, hoci ako eviduje spoločenská rubrika ročne nás ubúda pomalý aj do 3 stovák. V tomto si môžeme zobrať príklad zo SZPFB. Napríklad, veľmi podnecujúco pôsobia prejavy predsedu OV SZPFB Martina Krna.
    Pán predseda, ešte raz ďakujem za pozvanie na Devín a verím, že tieto moje podnety budú s porozumením prijaté.
    S pozdravom plk. v.v. Vratislav Mojš
    Slavo Mojš

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

:-)
 
:-)
:good:
 
:good:
:negative:
 
:negative:
:wacko:
 
:wacko:
:bye:
 
:bye:
:yes:
 
:yes:
;-)
 
;-)
:scratch:
 
:scratch:
:-(
 
:-(
:unsure:
 
:unsure:
more...
 

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Kalendár udalostí
Nové komentáre: