POZVÁNKA
Okresný úrad Bratislava
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Bratislavský samosprávny kraj
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov
dovoľujú si Vás pozvať na pietny akt pri príležitosti
71. výročia SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA
27. augusta 2015 (štvrtok) o 15.00 h
pri Pamätníku SNP na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave.
Z priebehu osláv SNP v Bratislave
V týchto dňoch si pripomíname ďalšie významné, 71. výročie vzniku Slovenského národného povstania. Členovia nášho klubu svojou prítomnosťou podporili 27. augusta oslavy tohto výročia v Bratislave. Náš klub sa nedostal do protokolu osláv organizovaných Okresným úradom a tak zástupcovia klubu Dr. Jaroslav Junek, Ing. Milan Sobek, Ing. Jozef Halapin, Ing. Ľubomír Dubeň, JUDr. Marián Ďurina, Ing. Jan Macoun a Ing. Emil Bošanský, položili kyticu kvetov pred oficiálnou časťou k pamätníku SNP na námestí Slovenského národného povstania na ktorom je odkaz:
PAMÄTAJ ŽIVÝ, NA ROK ŠTYRIDSIATY ŠTVRTÝ,
KEĎ ODHODLANÍ NA SMRŤ POVSTALI PROTI FAŠISTICKEJ SMRTI.
SYNOVIA VERNÍ A HOLOU HRUĎOU ZAŠTÍTILI MAŤ.
TO BRONILI UŽ ZORE, KTORÉ ROZŽAL NA OBZORE STALINGRAD.
Pripomeňme a priblížme si stručne niektoré známe, či menej známe fakty, tak ako sme sa s nimi oboznámili pri štúdiu, z mojich poznámok a dostupnej literatúry.
Slovenskému národnému povstaniu predchádzala v roku 1944 komplikovaná situácia v strednej v Európe. Pomaly a isto sa približoval východný front, 19. marca obsadilo Nemecko susedné Maďarsko, čo malo vplyv na obyvateľstvo, ktoré reagovalo na celkové dianie s neistotou, ktorá postupne prerastala do nespokojnosti s režimom. Táto situácia výrazne dopomohla odbojovým skupinám, ktoré boli zakladané už od roku novembra 1941, keď bol zakladaním partizánskych skupín, tzv. bojových jánošíkovských družín poverený Jozef Lietavec.2)
Význam v nasledujúcich udalostiach zohrali najmä antifašisti v armáde, ale aj demokrati i komunisti, ktorí udržiavali kontakt s exilovou vládou v Londýne a vedením v Moskve. Najmä antifašisti v armáde dúfali, že pomôžu Červenej armáde pri prechode územím Slovenska.
Na jar roku 1942 bol utvorený „Ústredný národný revolučný výbor“, no odozva verejnosti bola v tej dobe minimálna. Komunisti sa 22. marca 1942 pokúsili založiť na východnom Slovensku, v oblasti Humenného a Michaloviec partizánsku skupinu Petra Boroša – prvú z jánošíkovských družín, ktorú celkovo tvorilo asi 25 – 40 ľudí. Skupinu však 7. apríla 1942 prepadli žandári a Hlinkova garda. Skupina bola rozbitá a väčšina jej členov postupne zatknutá.
Od konca roku 1943 sa začali vytvárať tri partizánske jednotky (Uhrova skupina na západnom Slovensku, Žingorova skupina na Martinských holiach a od zimy 1943/1944 na východe jednotka Kukorelliho).
.
Na základe Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ČSR a ZSSR1) z 12. decembra 1943 prebiehala príprava a výcvik partizánskych skupín a ich presun na Slovensko. Ich výcvik prebehol v lete 1944 v Obarove pri Rovne a v Sviatošine pri Kyjeve. V noci z 25. na 26. júla 1944 bola vysadená v priestore Liptovskej Osady (pri Ružomberku) prvá 11 členná partizánska skupina, ktorej velil npor. Piotr Alexejevič Veličko. Druhá skupina bola vysadená na Prašivej 6. augusta. Po tom boli postupne vysadzované ďalšie skupiny. Od 26. júla 1944 do konca vojny vysadil Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve na území Slovenska 53 skupín.
V polovici roku 1944 začali svoju činnosť jednotky Čapajev a Pugačov. V ďalších dňoch, 12. augusta prešla z Liptovskej Lúžnej do Kantorskej doliny skupina Piotra Alexejeviča Veličku a vytvorila tu partizánsku brigádu, ktorej súčasťou sa stal aj francúzsky oddiel G. de Lanuuuriena. Títo partizáni obsadili 21. augusta Sklabiňu a v nasledujúcich dňoch viedli akcie s cieľom vytvoriť v Turci partizánsku oblasť. Z 23. na 24. augusta zatarasili tunely pri Strečne Kraľovanoch, na železničnej trati Horná Štubňa – Handlová a Horná Štubňa – Kremnica.
.
V Banskej Bystrici sa 24. augusta 1944 na Veliteľstve pozemného vojska zišli pplk. Ján Golian, plk. Viliam Talský, mjr. Július Nosko a Ján Ševčík3), kde na základe získaných správ o sústredení nemeckých divízií na južnej Morave, prišli k záveru, že slovenská armáda vystúpi na odpor, ak nemecké okupačné jednotky prekročia na západe rieku Váh po Žilinu, na severe Váh po Štrbu, a na juhu štátne hranice. Predpokladali, že okupácia sa začne v čase od 26. do 28. augusta.
V Martine 28. augusta skupina partizánov 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika, pri pokuse o odzbrojenie nemeckej vojenskej misie plk. Otta, zastrelila v Martinských kasárňach väčšinu členov tejto misie. V dôsledku toho veľvyslanec Nemecka Hans Elard Ludin požiadal v Berlíne o vojenský zásah. Slovenská vláda 28. augusta s ním vyslovila súhlas. Nemecké jednotky 29. augusta 1944 začali okupáciu Slovenska.
.
Povstalecká armáda mala v prvých a nasledujúcich dňoch povstania k dispozícii:4)
– 16 peších práporov, 8 samostatných rôt, asi 46 000 pušiek, 4 000 samopalov, 2 700 guľometov, 200 diel a mínometov, 24 tankov(LT-35, LT-38, LT-40, PzKpfw IIIN), 4 stíhače tankov Marder II, 3 pancierové vlaky, 34 lietadiel.
– mala nedostatok ťažkých, protitankových a protilietadlových zbraní, čo nekompenzovali ani letecké dodávky vojenskej výzbroje zo ZSSR a USA.
– v neskoršom období, po strate množstva výzbroje pri ústupoch, chýbal aj najzákladnejší vojenský materiál ako pušky, samopaly a strelivo do všetkých druhov zbraní.
.
V partizánskych a povstaleckých jednotkách na Slovensku bojovali aj občania iných štátov. Počty sa rôznia, ako ukázali aj príhovory účastníkov osláv. Niektoré zdroje uvádzajú 80 000 až 130 000 Slovákov, Rusínov a Čechov, a až 8 000 občanov iných štátov. Sovietski občania (asi 3000), Bulhari, Poliaci (70-100 mužov), Juhoslovania (asi 100 mužov), Francúzi (asi 400 mužov), Židia (1650 osôb), Nemci (asi 80 osôb), Maďari (800 osôb), Angličanov a Američanov (dovedna asi 50 osôb) – celkovo antifašisti z vyše 20 národov.2)
Po potlačení povstaleckej armády partizánske jednotky sa uchýlili do horských oblastí po celej krajine a neustále pôsobili v nemeckom tyle ťažkosti. Nemecké velenie sa preto rozhodlo použiť všetky dostupné, a najbrutálnejšie praktiky proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií však umierali najmä civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi vypálili mnoho slovenských obcí a samôt.
.
Pripomeňme si tieto obce , samoty a obeti2):
– zavraždení vo Zvolene v miestnej väznici, kde po vojne bolo v masových hroboch v meste a okolí nájdených 128 popravených,
– vo Vinnom 30. októbra úplne vypálili 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov,
– 1. novembra nacisti pod Prašivou zavraždili 44 ľudí, v okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami.
– v Kremničke bolo pri viacerých masových popravách nemeckými vojakmi a príslušníkmi POHG od 5. novembra 1944 d 5. januára 1945 zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí), ktoré boli nahádzané v protitankovom zákope.
– v Kremnici sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v Hornej Mičinej…
.
K najhorším nacistickým vojnovým zločinom patria:
– represálie v Tokajíku z 19. novembra 1944, kde všetkých 34 mužov z dediny za obcou postrieľali; ďalší deň Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.,
– 21. novembra v Tisovci postrieľali 14 rómskych mužov; 67 žien a detí odvliekli do Kremničky, kde ich popravili,
– 3. decembra deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny Selec ako rukojemníkov, 50 z nich bolo transportovaných do koncentračných táborov, kde postupne 45 z nich zahynulo,
– v januári 1945 (podľa iných údajov 14. novembra 1944) jednotka Waffen-SS v Čiernom Balogu nahnala 60 Rómov, medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo samopalov; nakoniec obidve chatrče zapálili,
– medzi 4. až 11. januárom 1945 zavraždili najmenej 400 zaistených partizánov, povstalcov a Židov v Ráztockej doline pri obci Nemecká strelnou ranou do tyla, mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800 – 900 ľudí[2]. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14 a príslušníci POHG,
– 5. januára 1945 obesili maďarskí fašisti v Košiciach 12 ľudí. Do konca vojny bolo v meste popravených asi 600 – 700 ľudí,
– 21. januára 1945 špeciálna jednotka Edelweiss prepadla, spolu s oddielmi Waffen-SS a Heimatschutzu obec Kľak neďaleko obce Ostrý Grúň, kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili, ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov.,
– 24. januára 1945 bola vypálená špeciálnou jednotkou Edelweiss osada Ostrý Grúň, kde vyhorelo 112 domov,
– 18. marca 1945 prepadli protipartizánske jednotky obce Kalište a Prochoť, kde v dedine a jej okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri Moštenici. Jedného muža dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle. Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6.
Ďalšie zločiny spáchali v Brezne (31 osôb), Ladeckej cementárni (20 obetí), Slovenskej Ľupči (40 obetí), Bánovciach nad Bebravou (35 obetí), Handlovej (19 obetí), Prievidzi (92 obetí), Trenčíne (69 obetí), Žiline (33 obetí),Novom Meste nad Váhom (27 obetí), Dubnici nad Váhom (62 obetí), Kováčovej (masový hrob – 106 obetí), Nemčiciach (53 rasovo prenasledovaných), Dolnom Turčeku (masový hrob s 182 telami), Poníkoch (31 obyvateľov), Bačkove (zhorelo 112 domov), Skýcove (vypálených 266 domov) a inde.2)
.
Zdroj:
1) Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ČSR a ZSSR z 12. decembra 1943
2) https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_n%C3%A1rodn%C3%A9_povstanie
3) https://cs.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_%C5%A0ev%C4%8D%C3%ADk
4) Nosko J., 1994, Takto bojovala povstalecká armáda.
Text: Ing. Ján Macoun, člen rady klubu Bratislava
Fotografie predstaviteľov moci a orgánov najdete v vo verejnoprávnych médiach.
Fotky pre archív klubu zo spomienkového aktu:
Zľava: Dr.Junek,Ing.Macoun,Ing.Halapin,JUDr.Ďurina,Ing.Dubeň,Ing.Sobek
Zľava: Ing.Sobek,Ing.Dubeň,JUDr.Ďurina,Dr.Sobek,Ing.Bošanský,Ing.Macoun
?
Pri hodnotení SNP vo vystúpeniach politikov sa často zabúda na úlohu armády a historické poučenie z toho plynúce. Nikto nepopiera že povstanie bolo predovšetkým bojom bežných slovenských ľudí, ktorí sa so zbraňou v ruke postavili na odpor cudzej okupačnej armáde.
Historickým faktom je a zostáva, že bez existencie Slovenskej armády, jej výzbroje a výstroja a bez existencie vojenských štruktúr by nijaké povstanie nemohlo byť. Je obrovskou zásluhou vlasteneckých dôstojníkov okolo F. Čatloša a ministra zahraničných vecí F. Ďurčanského, že takmer pol roka po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 vzdorovali nacistickým zámerom na úplné odzbrojenie Slovenska a degradáciu Slovenskej armády na operetný zbor podobný protektorátnemu vládnemu vojsku. Bez toho, že sa podarilo zachovať v slovenských skladoch výzbroj a výstroj približne pre desať divízií, bez existencie vycvičenej Slovenskej armády si vôbec nie je možné predstaviť akékoľvek ozbrojené vystúpenie na Slovensku.
Je chybou zanedbávať fakt, že len čo sa dá armáda do pohybu, ťažko sa jej môže jednotlivec vzpriečiť, musí plniť rozkaz . Preto v radoch povstaleckých vojakov bojovalo množstvo presvedčených slovenských vlastencov, ale aj ľudákov, autonomistov a stúpencov samostatnosti, ale aj opačne – čechoslovakistov i úprimných stúpencov spoločného štátu dvoch rovnoprávnych národov. Aj z toho by malo vychádzať poučenie pre súčasnosť, armáda si zaslúži podstatne viac pozornosti ako sa jej dostáva.
ad: plk.v.v. Vratislav Mojš : 28. august 2015 v 14:21
Súhlasím, reprezentácia ZVV chýbala , Nedá mi nevrátiť sa k minuloročným oslavám. Keď reprezentant cudzieho štátu naruší oslavy, lebo sa nechce stretnúť s predstaviteľom štátu iného. Ešte dodávam skúsenosť spred pár rokov , keď sme delegácia ZPB pri KR Polície v Prešove po hodinách v autobuse, ostali stáť pred B. Bystricou,” lebo protokol ” . Na oslavách sme boli, ” za oficiálnou zónou “.
http://style.hnonline.sk/veda-139/dni-ked-na-slovensku-strielalo-styritisic-samopalov-893481 – vo vnútri link-u je tiež mapa./dá sa zväčšiť/.
Miro Palfi : 29. august 2015 v 11:47
Dobrý nápad
Diskusia k predošlému článku: Máte príbuzného alebo známeho, ktorý sa zapojil do SNP?
Niečo na spôsob, ako píše Vlado Petrík: “K SNP moje osobné skúsenosti: Samozrejme, nie účastníka, ale zo stretnutí s okolím.”…
Ale aspoň mala spomienka z rozprávania blízkych príbuzných.na 2. SV celkovo.Pri bojoch v Dargovskom priesmyku /Slanské vrchy/ – počet obetí cez 6.000(tis.) z oboch strán – bola moja rodisková obec ustúpujúcimi a v priesmyku zakopanými Nemcami z polovice/časti vypálená – zničená – aj babkin dom.Už tam nežijem, ale rád sa do tohoto prostredia vraciam.
http://aktualne.atlas.sk/nemozem-za-to-ze-nie-som-padlym-hrdinom-1-cast/slovensko/spolocnost/
Dátum: Dnes, Čas: 00:00, Autor: Filip Domovec
K SNP moje osobné skúsenosti: Samozrejme, nie účastníka, ale zo stretnutí s okolím. Starý otec a strýko
rozprávali o partizánoch vo Veľkom Folkmári pri Margecanoch, ako priamy účastníci – partizáni.
V šesťdesiatych rokoch veliteľ partizánov Sadilenko bol u nás a ja som sa 12- ročný díval na malého , tlstého súdruha v obleku s kravatou. Nesedelo mi že nemá samopal a šľachovitú postavu.
A v rokoch 1973-1974 som sprevádzal / ako študent VG SNP / exkurzie v pamätníku SNP v B. Bystrici.
Nespomínam si, nevnímal som rozpor v podiele armády a partizánov . V príprave a vypuknutí povstania určite boli rozpory a chyby, ale myšlienka a cesta si zaslúži úctu.
29.8.1944 Slovensko povstalo proti fašizmu. To je nespochybniteľný fakt.
Vladimír Petrík napísal: 28. august 2015 v 18:00
Vlado, viac sa o tejto téme dočítaš, na našom spriaznenom webe, Rubrika doporučujeme – Doko blog – v článku
“Ešte stále neprebudený Prešov”
Pre Vlada:
Preto som dal do zátvorky “dúfam”, lebo 10 rokov som okolo nej chodil do roboty, na tretí hangár a učebný blok, tzv. “Zimný palác”. Ale naposledy asi pred 20 rokami. Neznamená to však, že odvtedy som v PO nebol. Bol, alebo prechádzal som okolo aspoň raz mesačne, počas tých posledných 20 rokov. Lenže z hlavnej cesty nie je tátabuľa viditeľná, pre stromy a plot, okolo hlavnej cesty. Ináč na múriku, vedľa hlavnej brány je z cesty fakt ešte viditeľný neumelo-násilne odstranený názov” Kasárne SNP”. Ale nie o tom som chcel.
V knike Jozefa Modrovicha “Tri duby”, je cela epizoda úletu pekne a podrobne popísana.Autor, tiež bývalý príslušník povstaleckého letectva následne aj spomína, že časť leteckej techniky, hlavne stíhačky Meseschmitty Bf-109, Avie B-534 a prieskumné FW-189, ale aj pár Šmolíkov Š-328, boli aj s pôvodnými slovenskými posadkami preletené vzápäti na Tri duby, na pomoc SNP, kde lietali v kombinovanej povstaleckej letke.
Neskor pravda, 17. 9. 1944 bol do priestoru Zolna na pomoc SNP presunutý zo ZSSR celý ČS stíhací letecký pluk na moderných mašinách La-5FN. Ale to je už o inom, nie o Prešove.
Toto fórum mi dopĺňa mozaiku poznania a presvedčenia o SNP .
Bez politických balastov.
ad. Milan Faltin : 28. august 2015 v 16:48
Na priečelí prvého hangára je dodnes (dúfam), pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že z tohoto letiska bol v predvečer vypuknutia SNP (keď sa nemýlim zrovna 28. augusta 1944), zorganizovaný a vykonaný úlet leteckej skupiny dislokovanej na letisku-prakticky celého slovenského letectva, na východ, do Ľvova.
Milan neviem, verím, že áno, ale nepredpokladám , že by sa to pripomínalo.
Milan, Jozef, my sa nemusíme presviedčať. Jozef, dovolil som si v príspevku ilustračnú fotku z Netu, ktorá prob. bude zverejnená. Ukazuje aké je ” politikum” v Prešove. Kasárne SNP sú teraz Vojenskou základňou. Symbol ” Kasárne SNP ” je vymazaný, mimochodom nevkusne, / viz foto autor J. K. / .
Pamätník SA vymazaný, kladenie vencov bolo tak , ako popisuje Jozef : 27. august 2015 v 19:09 .
V Prešove máme symboly od Karafu, Krista, Pavla, roky 1938 – 1944 sú tabu, od roku 1944 – po roky 1989 nič.
Z toho mi vychádza , že pripomenutie si výročia SNP je ” hájiť odkaz ” . Klub ZV SR v Prešove , má dobré vzťahy s p. Turčanovou, / primátorka mesta /,Fajn, len premýšľam o ” cene partnerstva”.
Tak si myslím: SNP a OSLOBODENIE nie sú žiadúce témy v Prešove. To je téma pre klub ZV SR Prešove.
K Vlado Petrík, 28.08.2015 o 16.22 hod.:
A ešte na doplnenie: Na priečelí prvého hangára je dodnes (dúfam), pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že z tohoto letiska bol v predvečer vypuknutia SNP (keď sa nemýlim zrovna 28. augusta 1944), zorganizovaný a vykonaný úlet leteckej skupiny dislokovanej na letisku-prakticky celého slovenského letectva, na východ, do Ľvova.
Vladimír Petrík napísal: 28. august 2015 v 16:22
Vlado, o to viac by si to Prešovčania mali uvedomiť, a okrem iného, z vlastného poznania viem, že v okolitých horách pri Prešove, pôsobilo niekoľko desiatok partizánov, medzi nimi aj vojaci slovenskej armády z prešovskej posádky, ktorí ušli Nemcom z internácie v kasárňach. P.S. zo SNP majú dodnes úžitok nielen obyvatelia zo stredného Slovenska, ale všetci obyvatelia SR, teda aj Prešovčania.
Jozef Kotulič : 27. august 2015 v 19:09
V Prešove sú/boli kasárne SNP, Nižná Šebastová , bývalé VLU, VSOŠL , SVŠ letecká.
p.s. k SNP faktograficky, bez politického a ideologického hodnotenia ” po odzbrojení 2 východoslovenských divízii “,zlyhaním velenia Golián, Malár, Čatloš , Nemecká armáda strategicky zavrela Karpatsko-Dukelský priestor.
Obsadením priestoru zamedzila , aby sa povstalecký priestor rozšíril na východe Slovenského štátu.
2 Východoslovenské divízie – úderná , účinná zložka neprešla na stranu Povstania, bola odzbrojená.
Vážim si ctím odkaz SNP.
Pozdravujem všetkých účastníkov SNP. Prajem pevné zdravie.
s úctou
Vladimír Petrík, Prešov
pamätník 21 ročníkov osláv SNP . / študent VG SNP , sprievodca v pamätníku SNP v B.B, VZP , člen ZPB , súkromná osoba /.
V prvom rade ďakujem predsedovi RK ZV SR v BA plk.v.v. Ing. Pavlovi Badovi za pozvánky.
Znova som mal tú česť, že som sa mohol zúčastniť na spomienkových oslavách k 71. výročiu SNP v Bratislave, na nám. SNP dňa 27.8. 2015 o 15,00. Táto spomienková slávnosť prebehla v dôstojnej atmosfére aj za účasti politickej reprezentácie na najvyššej úrovni. Akurát ma zarazilo, že pri kladení vencov aj samotnom príhovore chýbala naša prezentácia. Teda vojenských veteránov organizovaných vo Zväze vojakov SR, ktorí by mali prezentovať hlavnú zložku účastníkov v SNP a to je vojenský odboj. Znova ako sa to stáva zvykom naša stavovská organizácia protokolárne vypadla. Nestačí iba naša fyzická účasť na takýchto podujatiach, ale naši predstavitelia nás musia pripomenúť, že sme ešte TU. Tak ako to robia napríklad predstavitelia Zväzu PFB Vyhovárať sa na protokol a nerobiť nič, aby sa náš Zväz presadil je naša kapitulácia. Inak odpovede na naše výlevy sa nedočkáme. S pozdravom plk.v.v. Vratislav Mojš
Viem, že Bratislava nie je Prešov, ale SNP si 27.8.2015 pripomenuli členovia ZV SR nielen v Bratislave, ale aj v Prešove. Kým v Bratislave na námestí SNP, v Prešove pri bývalom pamätníku Červenej armády. Chvíľu som uvažoval, prečo sa v meste Prešov, akt týkajúci SNP, neodohráva tiež pri pamätníku SNP, ulici SNP alebo námestí SNP. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Prešov – tretie najväčšie mesto na Slovensku, totiž nemá pamätník SNP, ani ulicu SNP, ani námestie SNP. Smutné je, že toto nevadí funkcionárom Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Prešove, ktorí sú v hojnom počte aj členmi ZV SR Klub Prešov, ale ani samotnému vedeniu Klubu ZV SR v Prešove.