Príspevok ako voľné pokračovanie Vojenské tradície „ Žižkovákov” s pozdravom
Vlado Petrík
Vojenské tradície „Vyškováci „
Vyškov bol centrom vojenského vzdelávania a tvoril dejiny školstva v spoločnom štáte Čechov a Slovákov. Vznikom Slovenskej republiky bola príprava Slovákov na škole utlmená a následne ukončená.
Vojenská škola vo Vyškove vychovala veliteľské kádre a vojenské odbornosti, ktoré tvorili a tvoria chrbticu ASR. Počiatky siahajú až do medzivojnového obdobia do roku 1937. Dôležitú úlohu v procese prípravy vojenských profesionálov mal Vyškov v povojnovom období . Vyškov stal jedným z najväčších centier vzdelávania. So začiatkom školského roka 1958/59 vznikla “Vojenská škola kapitána Otakara Jaroša”. V roku 1960, bola škola začlenená do VAAZ Brno.
28. 6. 1972 bola Rozkazom prezidenta ČSSR 1.F VAAZ reorganizovaná a bola zriadená „Vysoká vojenská škola pozemného vojska hrdinu ZSSR kpt. Otakara Jaroša vo Vyškove“, ktorá bola členená na vysokú školu, DDŠ, RDŠ a vojenskou strednú školu.
2.6. 1975 – bol škole prepožičaný čestný názov „Vysoká vojenská škola pozemného vojska trojnásobného hrdinu ČSSR a hrdinu SSSR armádneho generála Ludvíka Svobody“.
1.9.1983 – po reorganizacii bolo členenie fakúlt :
1. Fakulta motostreleckého vojska, študijný obor Veliteľsko inžiniersky motostrelecký,
2. Fakulta tankového vojska, studijný obor Veliteľsko inžiniersky tankový,
3. Fakulta druhov vojsk, studijné obory Veliteľsko inžinierske raketového vojska a delostrelectva, ženijného vojska a vojenskej chémie,
4. Fakulta technického a týlového zabezpečenia, študijný obor Ekonomika armády so špecializáciami vševojskový týl, proviantné, výstrojné zabezpečenie, zabezpečenie PHM a financii,
V októbri 1990 – vznikol akademický senát a v roku 1991 volil rektora školy.
1.9.1993 – dochádza k premenovaniu študijných odborov takto :
Fakulta riadenia vojenských systémov,
Fakulta ekonomiky obrany štátu,
Fakulta druhov vojsk,
1995 – je zlúčená Fakulta druhov vojsk a Fakulta riadenia vojenských systémov na Fakultu riadenia vojenských systémov.,
2004 – VVŠ PV vo Vyškove končí svoju činnosť. Fakulta riadenia vojenských systémov je začlenená do Univerzity obrany v Brne
Vysoká vojenská škola pozemného vojska Ludvíka Svobodu vo Vyškove , popri vysokých vojenských školách v Košiciach, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Bratislave zohrala významnú úlohu pri výchove a vzdelávaní vojenských profesionálov v spoločnom i rozdelenom štáte. Bola alma mater pre tisícky vševojskových veliteľov.
Ako absolvent školy / v rokoch 1975- 1979 / rád spomínam na roky štúdia, na kamarátov, veliteľov i pedagógov.
Nedal som si za cieľ podať odborný historický exkurz, ani napísať odborný článok, len pripomenúť tým, ktorých osloví spomienka na roky štúdia.
pplk. Ing. Mgr. Vladimír Petrík
Zdroj: Internet
Na výlete
Tankisti zľava: Vlado Petrík,Paľko Dudzik, Jožo Goga
Pre Vlada Petríka:
Nudím sa tak som niečo hľadal: – neviem či to ešte platí….
Pavol Dudzík
Býchory 73
okr. Kolín
280 02
Mobil: +420728156117
goga@zoznam.sk
Jozef Goga
Pavla Horova 5
841 08 Bratislava
Zdravím všecky Vyškováky, absolvoval jsem s Vlado Petríkem 1975 – 1979, srazy máme každých 5 let od ukončen í, naposledy v dubnu 2014.A vždy je to pěkné, když se tam setkáváme i se spolužáky ze Slovenska.
ad. plk. v.v. Ing. Jan Macoun 31. august 2015 v 16:35
Veľmi pekne ďakujem za doplnenie mozaiky a osobnú skúsenosť.
Ozval sa mi Honza Langer a Ľubo Pavlíček,
adresa triedy : http://www.spoluzaci.cz/nastenka/trida/765218.
Hľadám Jozefa Gogu a Paľka Dudzika, neviete o nich niečo ?
Spolužiaci, kamaráti a priatelia, ak sa chcete podeliť o spomienky tu je priestor. / vrátane fotiek, či stretnutia vo Vyškove v roku 2014 /
Prajem Vám pevné zdravie
Vážený kolego, pane podplukovníku Ing. Mgr. Petríku, jsem absolvent “vyškovák”. Chtěl bych některé, Vámi publikované údaje upřesnit. Přijímací skoušky jsme do této školy absolvovali v roku 1958 v Lipníku nad Bečvou. První ročník jsme absolvovali, podle rozkazu ministra obrany, jako základní vojenskou školu v různých útvarech; já v Janovicích nad Úhlavou. Do Vyškova na Moravě k dalšímu srudiu jsme nastoupili na podzim roku 1959, a to do “Vojenského učiliště hrdiny SSSR kpt. Otakara Jaroše”. Studium jsme skončili v roku 1961, a okamžite, bez dovolenky, vzhledem na “berlínske události” nastoupili k útvarům.
Rád si vzpomínám na ta léta studia a na své učitele, důstojníky a posléze generály jako byli například Šiřický, Dobrovolný, Břicháček, Svoboda, Anděl.
S pozdravem plk. v.v. Ing. Jan Macoun
Martin Vymazal naznačil to, čo som ja z pamäte vymazal. Asi som to bral ako ” podmienky blízke boju “. Cítil som sa ako vojak. Znižovanie dôstojnosti, buzerácia, permanentné nástupy ….. , ak bolo všetko v poriadku za pracovný deň cca 15. V sobotu a nedeľu menej, ale minimálne 5. Ubytovanie do postavenia internátu bolo vo vojenských barákoch, / vraj : mýtus, či pravda ? – postavených za Protektorátu, kde prebiehal výcvik jednotiek wermachtu pred nasadením na Stalingrad. / Čo izba to čata, pec na pevné palivo, ” dile” podlaha , ktorá sa v sobotu drhla mazľavým mydlom. Komínky v skrinkách….. , atd..atd.. Nemám z toho celoživotnú traumu, skôr pocit, že som bol schopný prispôsobiť sa a plniť rozkazy a pripravovať sa byť vojakom na obranu vlasti.
p.s. na gumáky som si asi nespomenul, lebo pre nás chlapcov z východu blato, latríny, životné podmienky , spolu so srdcom a presvedčením a sociálnou istotou boli súčasťou bytia.
VVŠ PV OJ moto 1973-77. První dva roky na barácích – kultůrní zážitek pravidelné sprchování ve společných sprchách plus cesta přez celý areál zima nezima, nebo návštěva místního holiče, uřízne ucho nebo ne :-), klasická ústroj-gumáky skoro celý rok, stavělo se nové ubytování … od třeťáku už v novém. Dalo by se toho napsat …..
ad. Milan Faltin : 8. august 2015 v 17:48
Milan, aj mňa pri spomienkach napadajú samé ” lotroviny ” , keď sme ” prekonali ” pevný režim a MOKOBUKO .
Možno Jožko G. pamätá, ako sme sa dostali do basy. Jeho kočka mala narodky, my sme nabalili suché večere a išli z recesie do Dedic zavesiť jej “dar” na kľúčku. Bol zákaz vychádzok , chytila nás hliadka a bolo desať dní po službe.
Ale to všetko sa dialo ” po splnení si svojich povinnosti “. Od ranného behu “severnou bránou von, strednou späť”, upratovania, nástupu, prípravy v škole, samoštúdia. V roku 1975 som začínal v starých barákoch, 22 ľudí na izbe, piecka Petrik, dosková bordová podlaha, komínky podľa nastrihaných pásikov z kartónu.
A kultúra. Bol som v rámci KVČ v Strážnici, na vystúpení Márie Rottrovej, v Divadle na provázku, na Bolka Polívku. Škola: ak učiteľ vedel vysvetliť, vedeli sme aj my, ak nevedel, alebo nechcel, improvizoval a my s ním. A tak napr. doteraz viem príklady z matematiky len opísať z príkladu ” vzorového”, ale nevypočítať.
Len na margo príspevku Tibora, dňa 08.09.2015 o 20:35 hod. ma napadá, že na stránke ZVSR je upútavka, že v dňoch 29.-30. 08. 2015, sa tradične koná na Troch Duboch letecký deň /SIAF-2015/. Sú tam uvedené aj podmienky voľného vstupu pre tri skupiny návštevníkov na letisko.Potiaľ všetko v poriadku. Neviem však jak ostatným, ale mne pri všetkých troch spomínaných skupinách chýba taký nenápadný dovetok …”s rodinnými príslušníkmi”… Alebo je to už zárodok toho zmieňovaného mamonu, arogancie moci, biznisu, či neviem čoho ? Ja viem iba toľko, že keď si tam dovediem ženu, dcérky…, že nebude tej moci, ktorá by mi zabránila dostať ich do areálu. Ale nemohlo to byt už v tej upútavke-pozvánke jasne vyjadrené? My sme to tak niekedy robili a nestalo sa potom nikdy, že by dajaký iniciatívný blbec na bráne predvádzal moc, momentálne do jeho kompetencii mu zverenú…
Vlado tak nejak som to myslel. Ja som ochotný za svoju vlasť položiť aj život, tak ako som prisahal. (ale za niektorých a pre niektorých “ľudí”…? ) Vidíš čo sa nielen v našej vlasti deje… Vlastenectvo, slušnosť, pokora, úcta jeden k druhému, úcta k inému národu, k inej viere… Úcta človeka k človeku k prírode ako celku sa dnes akosi vytráca a nastupuje honba za mamonom a mocou. Nemienim sa o tom nejak rozpisovať. Stačí v našom prípade sledovať stránku ZV. Ja už tam nechodím.
Prajem každému pohodový, ničím nerušený večer ale hlavne veľa zdravia na zaslúženom odpočinku.
Nuž, veru tak Vlado, dobre vravíš.Ja ako absolvent 3.F. /leteckej/ VAAZ Brno, Výškov nejak nepoznám. Ale v r. 1972 som tam absolvoval LVT, vlastne jeden mesiac v poli, na záver prvého ročníka.No a zážitkov bolo habadej. Na negatívne sa vôbec nepamätám a pozitívne boli vlastne všetky. Len jeden /snáď ho už teraz môžem priznať/:
Prvý krat v živote som sa nasáčkoval do T-55 /T-54?/, dolu do veže za šoféra. Urobil som si “pohodlíčko”, pri svojích 187 cm výšky , jak len to šlo, pretože odtiaľ nebol žiadny výhľad, aby som mohol obdivovať krásy okolitej prírody, na rozdiel od ostatných členov osádky. Ľavú nohu, obutu v kanade som zašprajcoval o nejaké tiahla, čo sa pohybovali sem a tam ponad podlahu, podľa toho, jak ostrá bola zákruta, do ktorej sme sa rútili. A v jednej, asi ostrejšej jak ostatné sme plavne opustili vozovku a pristali v škarpe, so značným bočným náklonom. Po povele “z tanku”, mi trošku dlhšie trvalo, než som ľavú nohu vyprostil z tých tiahel, ale predsa som sa len vyštveral von- s odtrhnutou podrážkou- čo som aktuálne zatajil. Iné škody nevznikli, len napoly vyzutý ľavý pás, ktorý šofér- jediný profesionál v našej osádke, bez problémov obul cez spiatočku a trhnutie spojkou. Bolo síce trochu nadávok- hlavne od náčelníkov, že čo to vyvádzame , ale to bolo všetko. Po povele “do tanku” , som si už “pohodlíčko” samozrejme neurobil- radšej som sedel “v pozore” a len zrakom sledoval občasný pohyb tiahel. Takže tak. Hej, a staršina mi na druhý deň vymenil kanady. Ale ani jemu hoc to bol veľmi dobrý chlap, som nepriznal, kde a ako kanadý prišli k újme. Asi ich odpísal jak nutné ztraty pri výcviku
ad. Ing.Tibor FÜLÖP napísal: 7. august 2015 v 20:04
Tibor plne súhlasím. Kvalita VVVTŠ ženijnej v Martine a obecne všetkých vojenských škôl vychovala tisícky odborníkov , pre armádu i civil. V štruktúre Armády nezastupiteľné miesto zohrávali velitelia a vojaci druhov vojsk technici, letci, delostrelci, prieskumaci, chemici, spojari, lekári, ženisti, týlari a iní…. tvorili životaschopný organizmus , kde bojaschopnosť bola vzájomne podmienená. Väčšina sa po skončení vojenskej kariéry plnohodnotne začlenila do pracovného procesu v civile.
A veľmi dôležitá je Vami uvádzaná “hrdosť ” , dodávam aj vlastenectvo, disciplína, morálka a mravnosť.
Opisujem ” súbežníkov” životnej cesty, na tejto ceste boli záklaďaci, práporčíci, o.z. , absolventi vojenských učilišť, stredných a vysokých škôl. Hodnota človeka nie je v absolvovanom vzdelaní, ale v ňom samotnom.
Vyškov “zatienil” Martin no na kvalite mu nič neubral. Som hrdým absolventom VVVTŠ ženijnej v Martine. Iste sú hrdí aj kolegovia delostreleckých odborností.
Oceňujem príspevok: plk. v. v. Ing. Josef Bílek : 6. august 2015 o 22:21, po príspevku z 3. augusta 2015 o 16:58.
Po vyriešení faktografie sa môžeme vrátiť späť na začiatok a venovať sa spomienkam a spoločným československým tradíciám ” vyškovákov ” .
Pane podplukovníku Petríku, nechci k Vašemu článku vyvolávat žádnou bouřlivou diskusi. Pokud jste chtěl “len pripomenúť tým, ktorých osloví spomienka na roky štúdia ”, jak píšete, tak si toto oslovení vzpomínkou snad zaslouží i bývalí absolventi, pedagogové a velitelé těch vzdělávacích a výcvikových institucí, které v areálu na Kozí horce fungovaly za dlouhá léta existence vojenského školství ve Vyškově. Ve Vyškově nefungovala jen VVŠ PV, ale i Tankové učiliště, Tankové učiliště Klementa Gottwalda, krátce Vojenské učiliště K. G., Vojenské učiliště hrdiny SSSR kpt. Otakara Jaroše, Vyšší vojenské učiliště HSS kpt. O. J., 1. fakulta VA AZ a až potom Vysoká vojenská škola pozemního vojska hrdiny ZSSR kpt.Otakara Jaroše (následně trojnásobného hrdiny ČSSR a hrdiny SSSR armádního generála Ludvíka Svobody).
Pod názvem “Vojenská škola kapitána Otakara Jaroša” nikdy ve Vyškově žádná školící instituce neexistovala, pravděpodobně jste měl na mysli “Vojenské učiliště kapitána Otakara Jaroše, které se v r. 1961 reorganizovalo na “Vyšší vojenské učiliště O. J.”
Do VA AZ v r. 1960 nemohlo být z vyškovských zařízení nic začleněno protože 1. F VAAZ byla zřízena ve Vyškově až v r. 1967 a pod její velení bylo podřízeno VVU OJ, fungovalo po svojí školící linii, poslední jeho absolventi byli vyřazeni v r 1970 a následující rok potom první absolventi 1. F VA AZ.
Tolik k mojí reakci na Váš článek. Pokud jsem se Vás ní dotkl – prosím promiňte. Jenom mám rád pořádek v názvech, letopočtech, kategoriích a statistických údajích a ten očekávám i od zveřejňovaných článků. Slibuji, že už na toto téma diskutovat nebudu a tato věta je poslední.
ad. plk. v. v. Ing. Josef Bílek 3. august 2015 v 16:58
pán Bílek, zišiel ste z cesty. Cesta je :/ viz článok ” Vyškováci” / Pre vás osobne zopakujem z príspevku: “Nedal som si za cieľ podať odborný historický exkurz, ani napísať odborný článok, len pripomenúť tým, ktorých osloví spomienka na roky štúdia. ”
Ak vás neoslovila “spomienka “, tak nerozumiem prečo ” splietate “. Ani som nechcel reagovať na Váš nedôstojný príspevok dôstojníka. Ale aby prízemnosť nezvíťazila uvádzam:
Vami uvádzané “bludy ” nájdete:
Historie – Vojenské školy
http://www.vojenskaskola.cz/Stranky/historie.aspx
Československá lidová armáda – Vojenské školy – ČSLA
wHistorie vojenského výcvikového prostoru Březina …
http://www.vavyskov.cz/…/historie-vojenskeho-vycvikove...
Historie vojenského výcvikového prostoru Dědice …
http://www.vavyskov.cz/…/historie-vojenskeho-vycvikove...
ww.csla.cz/armada/druhyvojsk/csla3skoly.htm
Historie Univerzity obrany – Informace o univerzitě
http://www.unob.cz › … › Informace o univerzitě
Historie – Ústav ochrany proti zbraním hromadného ničení
http://www.unob.cz/uopzhn/Stranky/Historie.aspx
Vyškovská vojenská škola zanikne – iDNES.cz
zpravy.idnes.cz/vyskovska-vojenska-skola…-/domac…
Kto si prečíta linky, pochopí, že len mútite vodu. Vašim príspevkom ste len tupo hodil kameň. Hlupáci naskočia, iní sa zhatia, najdôležitejšie je, že dobrý úmysel Ste sprosto znevažil.
Pane plukovníku Bílku, pokud máte nějaké přesnejší údaje a dátá, než uvedl podplukovník Petrík v úvodu, prosím uveďte je a tím pádem bude celá věc uvedaná na správnou míru. Čtení je to totiž velice zajímavé.
S úctou mjr. v.v. Ing. Milan Faltin.
Pane podplukovníku Petríku, pokud máte psát takové bludy jaké jsou uvedeny zejména v letopočtech a názvech v úvodní části Vašeho článku, tak raději nepište vůbec nic.