Vážení priatelia,
……v nedávnych predchádzajúcich komentároch a článkoch som Vám sľúbil, že sa pokúsim zabojovať na Krajských a vyšších súdoch o uznanie štúdia 1. a 2. ročníka VSOŠ, VŠJŽ, VG SNP, VG v České Třebové, VG v Opave, VŠKD a ďalších typoch vojenských stredných odborných škôl tak, aby sa toto obdobie posudzovalo ako I. resp. II. kategória funkcií.
Niektorým z Vás toto obdobie zostalo nezapočítaným a chýba pre výhodnejšie priznanie VD, resp. starobného dôchodku.
Chýbajú mi však niektoré podrobnosti.
……. Ako som už naznačil, ide o tzv. vek mladistvých, navyše, platil branný zákon č. 92/1949 Zb. (v SR do 1.1.1998, v ČR do 30.11.1999), kde v ustanovení § 5 ods. 2 je uvedený osobný rozsah “Branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1), dňom prevzatia”. To znamená, že vznikla už v čase, keď mal občan v danom roku iba 16 rokov a 1 deň! Na existenciu tohto zákona všetci kompetentní radi zabúdajú a neochotne uvádzajú do Vašich dokumentov.
……..Pre niektorých z Vás to bude mať kľúčový význam a môže priniesť oveľa väčší osoh v podobe priznania VD, vyššieho VD, skoršieho odchodu do starobného dôchodku a prípadne aj iné benefity.
……..Podotýkam, že neoblomné MO SR, MO ČR a VÚSZ ani jednému z nás takéto “potvrdenie” už nemôže vydať, pretože im to zákon neumožňuje. Prvá masívna generácia absolventov VSOŠ, VG a VŠJŽ práve dovŕšila dôchodkový vek a dnes sa vehementne dožaduje priznania svojho dôchodkového nároku. Zadarmo sa ho nechce vzdať.
…….Ministerstvá to dobrovoľne neurobia, pretože majú zviazané ruky. Kto však môže zmeniť doterajšiu stagnujúcu a nevyhovujúcu situáciu, je jedine nezávislý a nestranný Krajský súd a vôbec nie ministerstvo. Iba súdy sú kompetentné a iba tie totiž môžu podľa výsledkov starostlivo vykonaného dokazovania vysloviť, že splňujete podmienky pre zaradenie do I. či II. kategórie funkcií v prípade, že služba Vami vykonávaná zodpovedala niektorému zamestnaniu zaradenému do I. alebo II. pracovnej kategórie, pričom však musia posudzovať všetky podmienky, za ktorých mohla byť služba zaradená do rezortného zoznamu (pozri stanovisko NS ČSSR zo dňa 10.10.1977 sp. zn. Cpjf 46/77, publikované v č. 1/1978 Zbierky rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČSSR).
.
…….Nedávno som Vám v prílohe poslal prelomový rozsudok Krajského súdu v Bratislave čís. k.: 10Sd/216/2013, ktorý začína opatrne otvárať polemiku o uznaní I. a II. kategórie funkcií vo vojenských stredných odborných školách, na ktorých Ste v mladosti slúžili a študovali od 15. roku do 18. roku fyzického života, ktorý prikázal Sociálnej poisťovni, aby zisťovala o akú ostatnú službu išlo, a či je súladná s “Nařízením“ NGŠ ČSĽA genplk. Ing. M. Blahníka č. 11 zo dňa 02.08.1985. Alebo s úradným a oficiálnym zápisom vo vojenskej knižke.
……Dodnes to totiž nie sú definitívne, jasne a spoľahlivo tieto rozdiely zistené, ba ani rozlíšené. Naozaj ľutujem všetky pani sudkyne, či majú skutočne jasno, čo je to vojenská činná služba, či detailne poznajú jej obsah, pretože zatiaľ ich máme podľa odborných termínov asi 20 druhov, napr. :
— ostatná vojenská služba;– prezenčná služba;– iná služba;
— poľná služba;– ďalšia služba;– osobitná služba;
— služba na vojenskej škole;– mimoriadna služba;– zdokonaľovacia služba
— prípravná služba;– vojenská základná služba;– vojenská náhradná služba
— vojenská prípravná služba;– vojenská činná služba;– zvláštna služba;
— vojenské cvičenie;– služba vojaka z povolania;– profesionálna služba
— dobrovoľná vojenská služba;– služba vojakov v zálohe ….atď
(možno reálne existujú aj ďalšie druhy služieb ktoré som nespomenul a je naozaj problematické sa v nich vyznať). A usudzujem, že to určite nie sú všetky, môžete ich doplniť.
…….Poukazujem na fakt, že naši rovesníci banícki učni mali I. pracovnú kategóriu priznanú už od svojich 15. rokov, teda ihneď pri nástupe do baníckeho učilišťa. A nikto sa nepozastavuje nad tým, že vtedy platný zákonník práce č. 65/1965 Zb. a Medzinárodná organizácia práce zriadená pri OSN, zakazovala detské práce, najmä v bani… Napriek tomu mali priznanú I. pracovnú kategóriu, hoci fárali iba 8 hodín za mesiac, nikdy nie viac. Čo je naozaj takmer bezvýznamné, oproti našim nepretržitým 33 hodinovým službám (výuka 8 hodín, 1 hodina príprava a 24 hodín dozorná služba) a to aj niekoľkokrát do mesiaca).
Pozrite a porovnajte (klik. na):
…….Sociálna poisťovňa a ČSSZ nám toto mladícke obdobie síce svorne posudzujú a aj započítajú len ako III. pracovnú kategóriu, ale iba s oveľa nižším benefitom, pretože sme ako mladiství neboli pod kuratelou armády – ale vraj sme mali status chovancov (???). Všetci vieme, že sme neboli zaradení ako chovanci v nejakých reedukačných ústavoch, výchovných, diagnostických, nápravnovýchovných ústavoch, či liečebniach a pod., ale vyrastali sme na oficiálnych vojenských stredných školách. A je teraz iba na nás, aby sme voči tomu dôrazne ohradili a tento mýtus od základu zvrátili, pretože je to pre mnohých z nás podstatné a kľúčové.
…….Nuž nedá mi sa neopýtať, pod akou priaznivou kuratelou boli banícki učni, keď mali oveľa výhodnejší status?
Dovolím si upozorniť na fakt, že vojaci nemali nikdy priznanú III. kategóriu funkcií, ale len výlučne I. a II. kategóriu funkcií. Zákon takúto inú možnosť kategórie ani nepripúšťal. Ak to niekto v rozhodnom čase prekvalifikoval na III. pracovnú kategóriu, išlo azda len o ľubovôľu a svojvôľu. Za vykonanú službu sa III. pracovná kategória nepriznávala NIKDE, zákon to nepoznal.
…….O tento pálčivý problém by Ste sa mali vytrvalo a húževnato zaujímať aj Vy a nedať pokoja kompetentným.
.
…….Som zajedno s Dr. Milanom Kolenom aj v tom, že pravdepodobne v dôsledku dlhodobého mlčania a nezáujmu, došlo k fatálnemu poškodzovaniu a diskriminácii absolventov vojenských stredných škôl, pretože oni naozaj slúžili v dozorných službách na rotách, batériách a pod. Dnes, keď prvých absolventov VSOŠ, VG a VŠJŽ dobehol dôchodkový vek, vehementne sa domáhajú svojich oprávnených dôchodkových nárokov. Toto vylúčenie obdobia ich služby od 15. až 18. rokov veku, môže však priamy dopad aj na priznanie VD, vyšších starobných dôchodkov VD, SD, resp. skorší odchod do starobného dôchodku a pod.
Niektorým táto doba chýba.
…….Každý z Vás (kto by mal o to záujem), v súlade s obsahom svedeckých výpovedí, musí sám pred príslušným Krajským súdom (podľa miesta svojho bydliska) individuálne preukázať, že údaje vojenskej orgánov zapísané v evidenčných listoch, alebo vojenských knižkách a pod., o zaradení do kategórií funkcií v období od Vášho nástupu do vojenskej strednej školy až do 31.12.1999 (vtedy boli na Slovensku zrušené kategórie), v ČR ku dňu 31.12.1992 (pozri zák. č. 235/1992 Zb.), sú pravdivé.
…….Vami navrhnutí svedkovia na súde Vám musia jednoznačne potvrdiť, že Ste v spornej dobe služby a vojenského štúdia zároveň vykonávali aj službu v I., resp. II. kategórii funkcií tak, ako to vyžaduje § 14 ods. 2 písm. b) až h) zák. č. 100/1988 Zb.
…….Žiaľ, situácia je právne zložitá a niekedy až neprehľadná, preto nejakým jednoduchým “paušálnym” spôsobom sa tento problém pre všetkých vojenských vyslúžilcov vyriešiť nedá, ale len podaním individuálnej žaloby každého poistenca na Krajskom súde. Automaticky to nejde urobiť (obdobne ako valorizácia dôchodkov za rok 2012). Kto nebude mať o to záujem, u neho nastane status quo natrvalo.
.
…….Nuž tak ako pred tým, sa práve kvôli tomuto problému dnes znovu obraciam s veľkou prosbou na Vás, či by Ste opäť neboli ochotní svojou aktivitou prispieť na vytvorenie spoločnej a jednotnej platformy, ktorou by sme sa zhodne a účinne (ako jednotlivci) mohli brániť pred rôznymi neprajníkmi z orgánov štátnej správy, t.j. ministerstiev a pod., a zároveň sa naučili spoločne používať hodnoverné a jednotné argumenty pred Krajským súdom. O každom skutkovom stave, totiž musí vždy predchádzať nevyhnutné dokazovanie, resp. kde toto dokazovanie bolo iba fragmentárne a evidentne nepostačujúce a málo presvedčivé.
…….Ak nastane práve takáto situácia, kedy skutkové zistenia správneho orgánu (napr. MO SR, MO ČR) sú celkom nedostatočné, protichodné (je jedno či v dôsledku nedbalého vedenia správneho konania či v dôsledku nesprávneho výkladu procesných predpisov upravujúcich dokazovanie), významnú a nezastupiteľnú úlohu tu budú zohrávať najmä Vaši spoľahliví svedkovia, teda Vaši spolužiaci z vojenskej strednej školy, ktorí si ešte pamätajú na skutočnosti, ako to vlastne bolo. Či sme vykonávali dozornú službu v rovnakom rozsahu ako VZS (ktorí na rozdelení celodennej zmeny v dozornej službe stáli vedľa nás bok po boku) a pod. Ak sa nebudeme vôbec brániť, tak tieto mladícke roky služby sú navždy stratené a vlastne darovali Ste ich zadarmo.
…….Z vyššie uvedeného dôvodu by som Vás láskavo prosil prečítať si prílohu, ktorú som spracoval podľa Vášho predchádzajúceho návodu a tí, čo budú mať chuť pomôcť, môžu prispieť k finálnemu dotvoreniu platformy. Teda pravdivo popísať, ako to vlastne bolo s tým našim štúdiom na vojenských stredných školách v 15 až 18-tich rokoch života.
.
Za Vašu aktivitu a úsilie Vám dopredu úctivo ďakujeme. Ďakujeme aj všetkým tým kolegom, ktorí sa svojou iniciatívou významne podieľali na vytvorení prílohy.
Smelo vpisujte svoje poznatky a dotvorme ju!
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A, generálny sekretár
Pozri k tomu:
Nařízení č. 11 zo dňa 2.8.1985 NGŠ ČSĽA
Súvisiace články na tomto webe
.
Vážení priatelia,
JUDr. Marián Ď U R I N A,
e-mail: durinaadvokat@gmail.com
Tel.č.: ++421 2 4425 4200
Dovolím si kolegov upozorniť na zaujímavé rozhodnutie Nejvyššího správniho soudu ČR k dobe zamestnania žiakov stredných odborných učilíšť v 1. a 2. ročníku viď:
NSS ČR 8 Ad 60/2017-35 zo dňa 25.4.2019. Pojednáva o pojme pravidelnosť praktickej výuky na pracoviskách zaradených do I. (II.) pracovnej kategórie.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík.
K Ľubovi Dubeňovi:
Je to možné. Ale o tom to je. Prečo nepriznajú? Boja sa že ich to zruinuje? Podľa mňa určite nie! Veď sa na obrazovkách chvália ani sváko Ragan-že jak všetko funguje .ekonomika prekvita, nezamestnanosť klesá, zamestnanosť rastie, minimálne platy takisto (síce ja som to u seba za posledné dva roky nepozoroval-asi stagnujem). Ale opakujem- nezruinovalo by ich to. Možno snáď by mali kocoročné odmeny o niečo menšie, a asi o tom to je…
Vážení priatelia,
pracovné kategórie boli upravené už zákonom č. 101/1964 Zb., účinným od 01.07.1964 v ustanovení § 5 tohto zákona, kde bolo uvedené, že do I. pracovní kategórie patrí zamestnanie v baníctve pod zemou v hlbinných baniach, zamestnanie členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadlách za letu, zamestnania, v kde sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutiach alebo v ťažkých chemických prevádzkach, zamestnania kesonárov a potápačov, zamestnania pri konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie a na rádioaktívne suroviny. Toto ustanovenie vykonávala vyhláška č. 107/1964 Zb., o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia, ktorá v ustanovení § 2 stanovila, že do I. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, kde sa vykonávajú sústavne alebo aspoň prevažne práce uvedené v diele I pripojeného zoznamu (t. j. zoznamu druhov prác, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania, kde sa tieto práce vykonávajú, boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia). Podľa ustanovenia § 5 citovanej vyhlášky ústredné orgány, v odboroch ich pôsobnosti sa vykonávajú práce uvedené v pripojenom zoznamu a zamestnania uvedené v § 4 (t. j. MNO ČSSR), vydajú v dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia rezortné zoznamy zamestnaní vykonávaných v odboroch ich pôsobnosti, ktorá sa zaraďujú do I. alebo II. pracovnej kategórie. Zmeny a doplnky týchto zoznamov bolo možné vykonávať len v dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia.
Tento model fungovania pracovných kategórií prevzala i následná právna úprava v zák. č. 121/1975 Zb. [§ 12 ods. 1 písm. a), 3 tohto zákona] a nariadenie vlády č. 136/1975 Zb., o zaraďovaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely sociálneho zabezpečenia. Za účasti tejto právnej úpravy bol vydaný zák. č. 73/1982 Zb., o zmenách zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý do ustanovenia § 12 ods. 1, písm. a) č. 1 a 2 zák. č. 121/1975 Zb., vniesol zmenu v tom zmysle, že zamestnanie vykonávané v baníctve rozdelil do I. a II. pracovnej kategórie. Pracovné kategórie boli zachované i po prechode na novú právnu úpravu sociálneho zabezpečenia s účinností od 01.10.1988 (zák. č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení a nariadení vlády č. 117/1988 Zb., o zaraďovaní zamestnancov do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia).
Počas účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., bolo vydané nariadenie vlády ČSFR č. 557/1990 Zb. v § 14 ods.2 uvádzalo, že do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, kde sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce rizikové, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdraví pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to:
a)- zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b)- ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach
c)- zamestnania pod zemou pri vykonávaní podzemných stavieb baníckym spôsobom.
[Pod písmenom c) až l) potom zákon vymenováva ďalšie zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie, avšak z iných odborov, než baníctvo v hlbinných baniach, takže ich citácie by boli pre posúdenie tejto veci nadbytočné].
Na ustanovenie § 14 uvedeného zákona nadväzuje § 15 ods. 3, podľa ktorého zamestnanie technicko-hospodárskych pracovníkov v hlbinných baniach sa zaraďujú do I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, ak sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne na pracoviskách v podzemí hlbinných baní.
Uvádzam dôležitú poznámku, že podľa § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. sa služba vojakov z povolania zaradená do I. kategórii funkcií hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zák. č. 100/1988 Zb.
Zoznam druhov práce uvedených v zákone a v prílohe nariadenia vlády však predstavoval iba typizovaný zoznam prác zaradených do preferovaných pracovných kategórií a bol ďalej konkretizovaný na úroveň konkrétnych povolaní najprv príslušným rezortným zoznamom. Tento typizovaný zoznam MNO ČSSR nikdy nespracovalo, preto sa niet čomu diviť, že ho dnes nemá k dispozícii ani MO ČR, ani MO SR (pozn. MO SR nám už podalo písomné vyjadrenie, že ho nemá). To vyvoláva vážne právne otázniky nad dnešnou argumentáciou MO SR. Tieto rezortné zoznamy boli totiž založené iba na metóde taxatívneho výpočtu a to dáva vojenským vyslúžilcom šancu. Pokiaľ teda nebola konkrétna Vaša služba (druh služby, ktorú mal vojak v súlade s vojenskými predpismi vykonávať) uvedená v príslušnom rezortnom zozname MNO ČSSR ako služba zaradená do I. či II. kategórie funkcií, nemohla byť jednoducho priradená iba na základe rozširujúceho výkladu ustanovenia zákona či vykonávacieho nariadenia do takejto kategórie, a to ani na základe súdneho rozhodnutia (pozri literatúru napr. Burdová, E. a kol. O dôchodkovom zabezpečení pracujúcich. Praha: Práce, 1988, s. 70 –71). Súdy však mohli podľa výsledkov vykonaného dokazovania vysloviť, že vojak splňuje podmienky pre zaradenie do I. či II. kategórie funkcií v prípade, že vojenská služba ním vykonávaná zodpovedala celkom niektorej službe zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií, pričom však museli detailne posudzovať všetky podmienky, za ktorých mohla byť Vaša služba na vojenských stredných školách zaradená do rezortného zoznamu (pozri analogicky stanovisko NS ČSSR zo dňa 10.10.1977 sp.zn. Cpjf 46/77, publikované v č. 1/1978 Zbierky rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČSSR).
Z vyššie uvedených dôvodov žiaci VSOŠ, VG SNP, VŠJŽ, VŠKD a pod. mohli byť zle, alebo omylom zaradení už v evidenčnom liste vojakov, a to aj napriek tomu, že by Ste ho (ako neznalý veci) eventuálne aj osobne podpisovali – pozn. boli v tom čase ešte Ste maloletí a nedovŕšili vek 18-tich rokov. Krajský súd by mal Vám prisvedčiť, že v posudzovanom prípade bolo treba overiť vierohodnosť tohto evidenčného listu vojaka a tým aj zmeniť výšku Vášho dôchodkového zabezpečenia (aj tzv. Osobný list dôchodkového zabezpečenia).
Nesiete dôkazné bremeno. Vždy, keď niečo dôležité tvrdíte, musíte to vierohodne preukázať. Preto si dajte záležať na listinných dôkazoch, svedkoch a ohľadom dokazovania vždy žiadajte krajský súd, aby vo veci ustanovil aj súdneho znalca, ktorému treba uložiť (uvádzam iba ako príklad) nasledujúce otázky:
1)- či Ste boli správne zaradený do kategórie funkcií v období Vášho nepretržitého výkonu služby počas koncentrovaného 4-ročného vojenského stredoškolského štúdia, a to najmä s prihliadnutím k tomu, ako boli zaradení ostatní vojaci z povolania (napr. Vaši velitelia, učitelia atď), t. j. v súdnom konaní vypočutí aj vami navrhnutí svedkovia: XY bytom, PT bytom, JD bytom, ktorí byli zaradenú v I. kategórii funkcií na rovnakom pracovisku, v rovnakom čase, v rovnako stráženom areáli – Kasární 1. čs. brigády v Martine..atď. Ide totiž o posúdenie faktického výkonu vojenskej činnej služby, v akej kategórii funkcií, na akom pracovisku (bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť vojenskou správou určenou kategóriou funkcií) podľa rezortného zoznamu založeného v súdnom spise).
2)- či je (v súlade so zásadou materiálnej pravdy) správny výpočet odslúžených rokov v I. resp. II. kategórii funkcií.
Názor súdu musí byť vždy v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu, podľa ktorej je nutné v zhode s rezortným zoznamom MNO ČSSR určiť, do akej kategórie má byť Vaša služba zaradená. Krajský súd musí špecifikovať, v čom vidí nesprávne zaradenie, a akým druhom služby uvedenej v rezortnom zozname mala byť Vaša služba pokrytá. Ak by súd vychádzal zo záverov málo kvalifikovaného znaleckého posudku, že rezortný zoznam MNO ČSSR nebol schopný s dostatočnou presnosťou špecifikovať služobnú činnosť, potom by všetko nasvedčovalo tomu, že predmetné 4-ročné vojenské stredoškolské štúdium nebolo možné ako vojenskú činnú službu do I. (či II.) kategórie funkcií zaradiť.
Preto je bezpodmienečne nevyhnutné každému všeobecnému súdu v priebehu súdneho konania dostatočne preukázať, že žiaci VSOŠ, VG SNP, VŠJŽ, VŠKD a pod., minimálne odo dňa Vášho nástupu do vojenskej strednej školy, že vykonávali vojenskú prípravu a vojenský výcvik v strážených areáloch vojenských škôl (VVP, vojenských letísk, vojenských nemocníc a pod.) kde boli všetci bez výnimky zaradení v I. resp. II. kategórii funkcií. Až potom vyjde najavo, že Sociálna poisťovňa tak svojim postupom spôsobuje nepreskúmateľnosť svojich rozhodnutí. V každom súdnom konaní by mala Sociálna poisťovňa prihliadnuť tiež k svedeckým výpovediam Vami navrhnutých svedkov, ktoré vykonal súd a na základe toho prijala závery. Nikdy nepodceňuje úplne a vyčerpávajúce dokazovanie!
Z vyššie uvedených dôvodov trvajte na vydaní potvrdenia alebo osvedčenia MO SR o tom, že 1. až 4. ročník štúdia na VSOŠ, VG SNP, VŠJŽ, VŠKD a pod., bol jednak vojenskou činnou službou a jednak výkonom I. či. II. kategórie funkcií, následkom čoho sa o Vašej žiadosti sa vo veci musí ďalej konať a nanovo posudzovať Vaše dôchodkové nároky voči Sociálnej poisťovni a pritom podporte Vaše žiadosti prípadným dokazovaním listinnými dôkazmi ako vojenskou knižkou, vysvedčeniami od 1. až 4. ročníka vojenskej strednej školy, že výkon služby bol v strážených kasárňach (letiská, VVP, nemocnice a pod.) boli areálom, kde sa vykonávala služba I. a II. kategórie funkcií, žiadosťou o prijatie ku štúdiu do vojenskej strednej odbornej školy, branným zák. č. 92/1949 Zb., zdravotnou knižkou pre vojakov z povolania, lekárskou prehliadkou z VN pri nástupe do vojenskej školy, záznamom o braneckom odvode, vojenskou prísahou, príp. vojenským sľubom, fotografiami, ZOT – záznamom o odmenách a trestoch, evidenčnými listami vojaka, čestnými vyhláseniami svedkov, súdnym znalcom a vypočutím očitých svedkovi, (možno použiť aj množstvo ďalších dôkazných prostriedkov) a to už od Vášho fyzického veku 15. rokov, rovnako ako majú banícki učni a fúkači skla. A nikto nič proti tomu nenamieta.
JUDr. Marián Ď U R I N A, býv. vojak z povolania
Pre Milan Faltin:
Naopak, prípadným uznaním 1.a2.ročníka VSOŠ za I.(II.) kategóriu by podľa môjho názoru muselo MO SR priznať ďalším ľuďom príslušné dávky (tým, ktorým chýba 1 alebo 2 roky kategórií) a časti poberateľom prepočítať už priznané dávky. Všetkým poberateľom by muselo za určité obdobia prepočítať valorizácie.
Autor je konzultantom pre Advokátsku kanceláriu JUDr,Július Jánošík v Bratislave.
Ja, aj keď sa ma táto problematika netýka (nebol som nikdy žiakom vojenskej strednej školy), neviem pochopiť len jednu vec. O čo papalášom na MO (čo by mali zmenu navrhnuť), prípadne kde-kade inde (asi na MPRaSV), vlastne ide? Veď tu sa ľudia dožadujú len toho, aby tých pár prvých rokov štúdia nebolo klasifikované ako III. ktg, ale I.ktg. možno II. ktg. Veď toto, keď dobre chápem súvislosti, nemá žiadný vplyv na výšku SD. Ale má to vplyv len na to, že ten SD, dotyčný človek dostane o rok-dva skôr (najskôr v 55 rokoch, resp. viac) . VD bude taký isty ako bol a SD tiež nijak nepodskoči, len naň nebude treba čakať až do 62 rokov- resp. nižšie. Takže ??? Zruinuje to rozpočet na 4×4, 8×8, Gripeny, Spartany, Blakhavky??? Pochybujem!!!
p. Ďurina
Asi kdybychom hledali v armádních his. archivech tak by se asi našli důkazy o životě 1.2. roč. VSOŠ
Na co se stále vymlouvají, že to nebyla služba možná je o tom film?
Film „Žižkovci“
Vojenské školy Jana Žižky z Trocnova byly v československé armádě zakládány po únoru 1948 podle vzoru vojenských škol, které vznikaly od druhé světové války pro válečné sirotky v Sovětském svazu. V Československu byla sice situace odlišná, ale i tady se následoval sovětský příklad a do Žižkových škol v 50. letech nastupovaly deseti až jedenáctiletí chlapci, ačkoliv měli své rodiny a ústavní zabezpečení nepotřebovali. Přestože se později z těchto škol stala civilní obdoba reálných gymnázií, zůstaly nadále chlapeckými internátními školami s vojenským denním režimem a s těžištěm výuky v přírodovědných předmětech. Navíc si žáci (zpravidla označovaní jako „žižkovci“) osvojovali také vojenské znalosti a dovednosti potřebné pro další vojenskou kariéru. Po maturitní zkoušce pokračovali většinou ve studiu na vyšším stupni vojenských škol a následně nastupovali do armády na velitelská místa.
Propagační film „Žižkovci“ z roku 1950 ukazoval na příkladu žáka Petra výhody studia na tomto typu školy a nenápadně přitom publikum lákal k podání přihlášky. Film vznikl jako jeden z posledních v rámci Vojenského filmového a fotografického ústavu před jeho reorganizací na Československý armádní film. Ze scénáře, režijního vedení i práce kamery byly již patrné vyšší nároky kladené na řemeslnou kvalitu. Film tak nebyl jen prostým představením školy nebo vlezlou reklamou, ale díky hraným scénám a jednoduché dějové linii atraktivně přibližoval život školy.
Výrobce: Vojenský filmový a fotografický ústav, 1950
Tvůrci: námět a scénář Jiří Brunner a Rudolf Stahl, kamera Jiří Tarantík, Jan Němeček, Jan Jiráček, hudba Jiří Šust, režie Rudolf Stahl
Technické údaje k filmové kopii: 35 mm, černobílá, zvuková, 544 metrů (20 minut)
Kopie filmu byla do sbírek VHÚ získána v roce 2008 převodem z Agentury vojenských informací a služeb.
http://www.vhu.cz/exhibit/film-zizkovci/
Nebudu to tady kopírovat vše pouze komentář z stanoviska VUSZ.
Podľa prílohy 3 smerníc sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky [§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov], t. j. v III. pracovnej kategórii.
a tady je vypis zákona č. 121/1975 Zb. na který se odvolava VUSZ .
§ 10
Doba zaměstnání
(1)
Kde se podle tohoto zákona požaduje pro vznik nebo výši nároku na důchod určitá doba zaměstnání, rozumějí se jí tyto doby:
od vzniku československého státu
a) doba zaměstnání v pracovním (učebním) poměru, doba pracovní činnosti v poměru člena výrobního družstva a s odchylkami stanovenými v prováděcích předpisech též doba jiné činnosti, po kterou pracující mají v důchodovém zabezpečení práva a povinnosti jako pracovníci v pracovním poměru [ § 3 písm. c)];
b) doba služby vojáků z povolání, příslušníků Sboru národní bezpečnosti, příslušníků sborů nápravné výchovy a příslušníků dřívějších ozbrojených sborů;
c) doba výluk, stávek a persekuce pro činnost v revolučním dělnickém hnutí před 9. květnem 1945; jiná doba nezaměstnanosti se započítává v jednotlivých případech v rozsahu podle rozhodnutí příslušného národního výboru;
d) doba studia na školách potřebná k přípravě pro povolání po skončení povinné školní docházky;
od 9. května 1945 do 30. září 1948
může mi toto někdo vysvětlit § 10 ods.1 písmeno d)
Som rád že sa ozval kolega, ktorého uznávam ako skutočného odborníka v sociálno-právnej oblasti VD, SD a poslal svoje vysvetlenia ako aj svoj názor. Škoda že do týchto našich diskusií nevstupoval častejšie, mohli sme sa mnohým nedorozumeniam vyhnúť, asi nás nechával aby sme sa trochu “podusili” v problémoch.
Poznamenávam ešte: Je na škodu veci že sa v tejto diskusii postupne vytratila prvotná požiadavka autora úvodného článku “Uznanie štúdia…”, kde sa píše o platnosti zákona 92/1949 citujem autora:
“Chýbajú mi však niektoré podrobnosti. … Ako som už naznačil, ide o tzv. vek mladistvých, navyše, platil branný zákon č. 92/1949 Zb. (v SR do 1.1.1998, v ČR do 30.11.1999), kde v ustanovení § 5 ods. 2 je uvedený osobný rozsah “Branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1), dňom prevzatia”. – sem sa mala sústrediť pozornosť (zmeniť? novelizovať 461/2003 a 328/2002?).
——-
Zároveň diskúsiu k tomuto problému týmto 44-tým príspevkom považujem za vyčerpanú, nič novšie sa neobjaví, prípadné osobné invektívy nepovažujem za potrebné podporovať. Odborné návrhy, ako sú napr. na Doko blog (http://doko.blog.sk/), na zmenu zákona posielajte e-mailom. Rozhodnutie súdu v prípade p. FÜLÖPA, až bude k dispozícii, uverejním.
Príspevok p. JUDr. Martančíka uvádzam v plnom znení.
———
Text:
Vážený pán predseda,
dovoľujem si Vám zaslať moje osobné stanovisko vo veci hodnotenia štúdia na vojenských stredných školách. Aj mne bola totiž v uplynulých dňoch zaslaná výzva, aby som podal žiadosť na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a v zmysle infozákona požiadal o zodpovedanie viac ako 20-ich viac či menej právne nezmyselných otázok.
Toto moje osobné stanovisko Vám posielam ako predsedovi občianskeho združenia s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám a ako človeku, ktorý má možnosť ho uverejniť na stránke bezpzlozky.eu, aby sa bývalí vojaci mohli oboznámiť aj s iným názorom, než aký sa momentálne prezentuje.
——
Vec: Osobné stanovisko k hodnoteniu dôb štúdia na vojenských stredných školách na účely dôchodkového, resp. výsluhového zabezpečenia profesionálnych vojakov
Vážený pán predseda,
na začiatok mi dovoľte predstaviť sa. Som Rudolf Martančík, bývalý armádny plukovník, vzdelaním právnik a matematik. Po dobu 27 rokov som odborne riadil riešenie problematiky sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania federálnej armády a následne profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Za ten čas sa podarilo vytvoriť samostatný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, upravený v zákonoch č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a rozšírený zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a neskoršie aj záchranných zborov. Tento systém v súčasnej dobe dosiahol stav, kedy priemerná úroveň dôchodkov z neho výrazne prevyšuje priemernú úroveň porovnateľných dôchodkov zo všeobecného /civilného/ systému sociálneho zabezpečenia /uplatnenie princípu preferencie/, nárok na výsluhový dôchodok spravidla vzniká pred dosiahnutím veku fyzickej staroby /opäť uplatnenie princípu preferencie/ a priemerná výška výsluhových dôchodkov priznaných v rôznych obdobiach je v podstate vyrovnaná /uplatnenie princípu homogenizácie a harmonizácie systému/. Zdá sa však, že niektorí by radi z tohto systému ešte niečo získali alebo sa do systému dostali, ak v ňom nie sú, aj keď na to nespĺňajú podmienky.
Pri príprave uvedených zákonov bola samozrejme riešená tiež otázka zhodnotenia jednotlivých kvalifikovaných činností pre vznik nároku na dôchodky z výsluhového zabezpečenia, a to pri uplatnení zásady, že pre nárok na tieto dôchodky sa môže zhodnocovať len doba služby /v ozbrojených silách, bezpečnostných zboroch a tiež záchranných zboroch/. Bez uplatnenia uvedenej zásady, teda zásady výsluhovosti, by osobitné riešenie dôchodkového zabezpečenia vojakov /uplatňované aj v moderných systémoch sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl iných štátov/ nemalo spoločenské a odborné odôvodnenie. Pritom bolo potrebné definovať, aká činnosť službou je, a to v súlade so zákonným vymedzením, ktorým bolo ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon. Podľa tohto ustanovenia vznikla branná povinnosť 1. januárom roka, v ktorom občan dovŕšil vek 17 rokov, ledaže by bola skôr prevzatá dobrovoľne, čo sa však v praxi neuplatňovalo. Inak povedané, občan pred 1. januárom roka, v ktorom dovŕšil vek 17 rokov, sa nemohol stať vojakom a nemohol vykonávať službu, ledaže by dobrovoľne osobitným právnym aktom prevzal brannú povinnosť. Až po splnení uvedenej zákonnej podmienky vzniku brannej povinnosti mohol byť občan prezentovaný na výkon základnej, prípadne náhradnej služby a potom sa stať aj vojakom z povolania. Je preto viac ako očividné, že pred vznikom brannej povinnosti, teda ani v prvých ročníkoch vojenských stredných škôl občan nemohol byť vojakom, a teda vykonávať službu. Na výkon vojenskej služby nastupoval až dňom prezentácie k výkonu základnej, resp. náhradnej služby a od tohto dňa sa mu doba služby zhodnocovala pre prípadný nárok na výsluhový dôchodok /do 30. apríla 1998 pre prípadný nárok na starobný dôchodok z I. alebo II. kategórie funkcií podľa osobitných častí zákonov o sociálnom zabezpečení/. Tvrdenie, že niekto môže byť vojakom ešte pred vznikom brannej povinnosti, je minimálne nepochopením zákonných formulácií a súvislostí alebo účelovým konaním spoliehajúcim sa na to, že tieto formulácie a súvislosti nepochopia iní.
Druhou právne závažnou skutočnosťou je tá, že v minulosti platné zákony o sociálnom zabezpečení /zákon č. 101/1964 Zb., zákon č. 121/1975 Zb. a zákon č. 100/1988 Zb./, podľa ktorých sa do r. 1998 postupovalo aj pri dôchodkovom zabezpečení vojakov z povolania, dôsledne od seba odlišovali pojmy „pracovné kategórie“ a „kategórie funkcií“ a tieto pojmy nezamieňali. Termín „pracovné kategórie“ sa vzťahoval výlučne k civilným zamestnaniam a termín „kategórie funkcií“ výlučne k výkonu služby v ozbrojených silách a v ozbrojených bezpečnostných zboroch, pričom platili tieto zásady:
– zákon priamo ustanovil, ktoré zamestnania sa zaraďujú do I. a II. pracovnej kategórie, pričom splnomocnil vládu ustanoviť, ktoré druhy vykonávaných prác odôvodňujú zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Rezortné zoznamy zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie potom vydávali jednotlivé príslušné ministerstvá, resp. ministerstvo práce a sociálnych vecí. Štúdium na vojenských stredných školách pred výkonom základnej, prípadne náhradnej vojenskej služby zákon nikdy nezaradil ani do I., ani do II. pracovnej kategórie, ani vláda teda nemohla nič v tomto smere ustanoviť a ministerstvo obrany už vôbec nemohlo zaradiť toto štúdium do rezortného zoznamu zamestnaní I. ani II. pracovnej kategórie. Že by to bolo nepochopiteľné?
– ostatné zamestnania zákon zaradil do III. pracovnej kategórie.
– zákon súčasne ustanovil, že služba /!/ vojakov z povolania sa zaraďuje do I. a II. kategórie funkcií /!/, pričom splnomocnil ministra obrany ustanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie. Nedá sa však vôbec porovnávať štúdium na vojenských stredných školách s prípravou baníckych učňov a sklárskych učňov. U týchto profesií išlo o kompenzáciu vysokej miery rizika zdravotného poškodenia, predovšetkým chorôb z povolania. No, keď sa chce, dajú sa bez znalosti veci porovnávať rôzne činnosti. Naviac, zákon zaradenie štúdia na vojenských stredných školách do I. a II. pracovnej kategórie ani neumožňoval a na tom nemôže ani ministerstvo obrany nič zmeniť. Nerozhoduje ani to, že žiaci vojenských stredných škôl vykonávali podobnú činnosť ako vojaci z povolania, veď sa na toto povolanie predsa pripravovali! Akosi niektorí zabúdajú na to, že títo žiaci nepodliehali plnému vojenskému režimu a vojenskej trestnej zodpovednosti.
V niektorých materiáloch, ktoré mi boli v minulosti v tejto veci zaslané, som sa dozvedel o „prevratnom“ rozsudku krajského súdu. Ja na tom rozsudku nič prevratného nevidím. To, že príslušný súd iba uložil Sociálnej poisťovni, aby vysvetlila pojem „ostatná vojenská služba“, nie je prevratné. Z hľadiska zákona vojenská služba zostane službou a ostatné zamestnania ostatnými zamestnaniami.
Myslím si, vážený pán predseda, že snaha o zhodnotenie štúdia na vojenských stredných školách pred nástupom vojenskej základnej alebo náhradnej služby ako služby v I. alebo II. kategórii funkcií je úplne zbytočným bojom bez nádeje na úspech. Právo takéto zhodnotenie neumožňovalo a ani neumožňuje. Ide len o vyhadzovanie peňazí a stratu času. Na úseku sociálneho zabezpečenia vojakov pracovali a pracujú ľudia, pre ktorých je dosiahnutý spôsob a vysoká úroveň tohto zabezpečenia otázkou profesionálnej cti. V tom tým súčasným a budúcim držím palce.
Tak len toľko. Prajem pekný deň.
JUDr. Mgr. Rudolf Martančík
Aby sa nestratila podstata, v prvých komentároch k článku stojí:
Jano Kovac: 26. októbra 2015 v 18:47 ako aj následne Jozef Kotulič: 27. októbra 2015 v 19:39
(pozri: https://www.bezpzlozky.eu/2015/10/uznanie-studia-1-a2-rocnika-vsosvsjzvgvskd/#comment-2934)
a je tam teda aj Stanovisko VUSZ:
(http://www.vusz.mil.sk/16468/ )
Stanovisko VÚ SZ k posudzovaniu doby štúdia absolventov vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií na účely dôchodkového zabezpečenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení< /strong>
Vážení absolventi vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií, vážení poberatelia dávok výsluhového zabezpečenia,
vzhľadom na rastúci počet Vašich žiadostí o prepočet výšky priznaných starobných dôchodkov, ktoré sa podľa platnej právnej úpravy považujú za výsluhové dôchodky a žiadostí o prepočet priznaných výsluhových dôchodkov, súvisiacich so zápočtom doby Vášho štúdia v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole (ďalej len „VSOŠ“) a doby štúdia na vojenskom gymnáziu (ďalej len „VG“) ako doby výkonu vojenskej činnej služby s jej zaradením do I. kategórie funkcií na účely dôchodkového (výsluhového) zabezpečenia prijmite nasledujúce vysvetlenie:
I.
Systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia zavedený s účinnosťou od 1. januára 1957 zákonom č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení. Jeho cieľom bolo poskytovať vyššie dôchodkové nároky vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľa uznával svoju zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí.
Dôchodkové zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách a sociálne zabezpečenie vojakov z povolania od 1. júla 1964 v osobitných ustanoveniach upravovali všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení, a to zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, následne zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a od 1. októbra 1988 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vykonávacie vyhlášky k týmto zákonom. Nárok na starobný a invalidný dôchodok vznikal vojakom z povolania za iných podmienok ako u väčšiny ostatných občanov.
Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení sa doba služby vykonávanej v ozbrojených silách od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 hodnotila ako výkon funkcie I. kategórie. V súvislosti s ďalšou právnou úpravou a inštitútom kategórií funkcií v dôchodkovom zabezpečení sa služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 zaraďovala do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórií funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia trvala do 31. decembra 1999.
Od roku 1964 bola právnou úpravou ustanovená povinnosť zamestnávateľa viesť záznamy (evidenciu) pre účely sociálneho zabezpečenia. Evidencia vojakov v činnej službe počas mieru týkajúca sa vojakov z povolania, poslucháčov a žiakov vojenských škôl, bola upravená predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Dopl-2-1 z roku 1963. Od 1. augusta 1982 bol uvedený predpis nahradený predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Všeob-P-3 „Kádrová evidencia práporčíkov, dôstojníkov a generálov v Čs. ľudovej armáde v dobe mieru“ (ďalej len „predpis Všeob-P-3“), v ktorom boli ustanovené zásady na obsah a rozsah vedenia kádrovej (personálnej) evidencie.
Na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách (I., II. a III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok dôchodkového zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov s odkazom na § 111 a 130 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa predpisom Všeob-P-3 pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol „Výkaz dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie“ (ďalej len „výkaz“). Na spracovanie a vyplňovanie výkazu boli nariadením náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 z 2. augusta 1985 vydané „Směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpracování výkazu dob a kategorií funkcí (pracovních kategorií) rozhodných pro realizaci kádrových opatření, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojáků a pro sociální zabezpečení“ (ďalej len „smernice“). Podľa pokynov uvedených v smernici sa vecne príslušnými funkcionármi v období od 1. januára 1986 do 31. augus-ta 1986 spracovávali originály výkazov. Výkaz bol súčasťou evidenčných záznamov zakladaných do osobného spisu každého vojaka v služobnom pomere.
Podľa zásad vykazovania služby v ozbrojených silách uvedených v prílohách predpisu Všeob-P-3 a v smernici sa druhy služieb vykazovali v I. alebo II. kategórii funkcií vychádzajúc z údajov, ktoré boli uvedené v tabuľkách počtov, údajov uvedených v rozkazoch vo veciach kádrových (personálnych) a podľa záznamov v spisoch alebo na osobných kartách vedených na každého vojaka v služobnom pomere. Rozsah a spôsob evidovaných údajov vo výkaze podľa smernice vychádzal zo všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení.
V I. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania do 18. roku veku po skončení povinnej školskej dochádzky, v II. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania od 18. roku veku, v III. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby do 18. roku veku a v IV. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby od 18. roku veku.
Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumie sa ňou aj doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj tieto doby (náhradné doby):
– doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa už táto doba nehodnotí ako služba vojaka z povolania.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby:
– doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania.
Na vymeranie a výpočet výšky starobného dôchodku sa započítavala len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.
Pokiaľ občan nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, potom sa doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby započítavala v I. alebo II. kategórii funkcií podľa toho, do akej kategórie bola zaradená funkcia, do ktorej bol vojak z povolania alebo vojak v ďalšej službe prvý raz ustanovený. Zaraďovanie do kategórií funkcií sa vykonávalo podľa smernice.
Podľa § 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa doba vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítavala v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený.
Podľa § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, doba vojenskej činnej služby vykonávaná pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený.
Nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa od 1. mája 1998 vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, ktorý od 1. júla 2002 do súčasnosti upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento osobitný systém je odlišný od systému sociálneho poistenia upraveného všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. Pri vymeraní dávky výsluhového zabezpečenia (výsluhového dôchodku) sa v osobitnom systéme neprihliada na výkon funkcií zaradených do jednotlivých pracovných kategórií (I., II., III. kategórie funkcií) tak, ako to v piatej časti upravoval zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Všeobecným predpisom o sociálnom poistení je od 1. januára 2004 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov.
Brannú povinnosť upravoval zákon č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Branný zákon“). Podľa § 5 ods. 2 Branného zákona branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1), dňom prevzatia.
II.
Koncom 60. a na začiatku 70. rokov bola vykonaná reorganizácia vojenského školstva. V rámci reorganizácie vojenského školstva Československej ľudovej armády patrili do prvej kategórie stredných vojenských škôl VSOŠ, ktorých absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie zakončené maturitou a odborné vzdelanie určitého zamerania. Do ďalšej kategórie stredných vojenských škôl patrili štvorročné VG. Absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie a základnú vojenskú prípravu zakončenú maturitou s ďalšou prípravou na vysokých vojenských školách a vojenských akadémiách Československej ľudovej armády. Prípravu práporčíkov a dôstojníkov zabezpečovali VSOŠ a vojenské učilištia.
Účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikali podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, boli aj žiaci VSOŠ a VG. Ich spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v týchto vzťahoch práva a brať na seba povinnosti vznikala dosiahnutím veku 15 rokov (občan mladší ako 15 rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom – rodičom alebo súdom určeným opatrovníkom). Žiaci stredných odborných učilíšť, gymnázií a stredných odborných škôl boli zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že boli zároveň zúčastnení na nemocenskom poistení. Za žiakov a študentov platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát. Podmienkou bolo, že boli nezaopatrenými deťmi a neboli povinní platiť na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Účasť na dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného zakladala za ustanovených podmienok žiakom VSOŠ a VG nárok na poskytovanie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku a nárok na dávky pozostalých (napr. sirotský dôchodok).
Na štúdium VSOŠ a VG boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky vo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava [napr. zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon), zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon)].
Žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1. až 4. ročníka VG sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci VG neboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. V dobe štúdia boli žiaci na náklady štátu zabezpečovaní naturálnymi náležitosťami, t. j. výstrojom, proviantnými a prepravnými náležitosťami a ubytovaním.
Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu.
III.
Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia.
Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby.
Podľa prílohy 3 smerníc sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky [§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov], t. j. v III. pracovnej kategórii.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci VSOŠ a VG počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby.
Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ a na VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.
Ďakujem za info. Za každú pomoc som povďačný.
Prajem pekný deň.
Pre kolegu Tibor Fulop:
Dávam do pozornosti rozsudok KS Nitra č.23 Sd/238/2015 kde sa rieši ako ostatná služba ročný vojenský kurz na Voj.škole Vyškov. Túto dobu nezapočítal VÚSZ ako službu pre nárok na výsluhovú dávku a súd sa zaoberá otázkou či sa nejedná o ostatnú službu nezhodnotenú vo VD a teda by ju mal zhodnotiť ako ostatnú službu Sociálna poisťovňa.
Autor komentára pracoval pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík.
Som rád, že som vyvolal túto diskusiu. Môj názor je ten, že komu chýbajú roky na kategóriách (1-4 roky alebo pár mesiacov) mal by mať veľký záujem, nielen potrebu posielať návrh JUDr. Ďurinu na MO a hlavne snažiť sa byť nápomocný dotiahnuť túto “záležitosť” do úspešného konca. Tí, čo máme splnenú podmienku viac ako 20 rokov v kategóriách a priznaný SD asi na tom nezískame nič…alebo iba zanedbateľnú čiastku. Je to všetko individuálne, preto si musí každý spočítať čo je pre neho výhodnejšie – ale až po tom, čo sa vyhrá boj o roky na stredných školách. Týmto chcem povedať iba jedno – súhlasím s “bojom” za tie roky, ak sa mi bude dať a hlavne budem mať ako, rád v tom pomôžem, ale zrejme je to individuálne komu tie roky pomôžu, alebo nie….
Tibor Fülöp napísal: 27. januára 2017 v 12:19
— áno, to je presne to o čom píšem….
Pre Ing. Ľubomír Dubeň
Presne ako píšete. “Problém” je v tom, že rezortný zoznam MO a ani VÚSZ nedokážu predložiť. V mojich “pozdravoch” pre MO a VÚSZ ich žiadam zaslať. Som zvedavý na odpoveď. Tiež nemám problém podeliť sa so skúsenosťami.
Pre Tibor Fulop:
Pán kolega, dovolím si Vás doplniť (spresniť). V civile je (bola) uznávaná ako preferovaná kategória príprava na budúce povolanie (štúdium) len ak bola v rezortnom zozname. Ak nebola v rezortnom zozname (aj keď napr. príprava prebiehala v podzemí) tak sa to ako preferovaná kategória nepočíta (nepočítalo). Toto je meritum veci.
V minulosti sa určitú dobu napr. počítalo v preferovanej kategórii aj štúdium na Vysokej škole banskej v Ostrave.
Vzhľadom k tomu, že problém započítania-nezapočítania štúdia ako prípravy na budúce povolanie sa týka veľkého poštu bývalých vojakov možno by bola vhodná koordinácia (stretnutie) odborníkov, ktorí túto problematiku riešia. Ja nemám najmenší problém sa podeliť s poznatkami a návrhmi a myslím že ani ostatní.
Ing. Dubeň zaiste…Pracujem aj na tejto verzii. Veľkú pomoc mi poskytuje hlavne Dr. Ďurina ale aj ďalší. Horeuvedenú prílohu som poslal na MO a upravenú verziu na VÚSZ. Čakám na odpoveď. Po ich obdržaní budem konať tak či tak. V žiadnom prípade sa nevzdám. Myslím si, že v tomto spore sa ani tak nejedná o akú službu išlo ale o Nariadenie vlády ČSSR č. 117/1988 § 3 ods. 1, ktorý jasne stanovuje do akej prac. kategórie sa majú 1. a 2. ročník VSOŠ zaradiť. Absolventom civilných škol uznávajú preferovanú prac. kat. a nám nie. Tu ide o porušenie uvedeného nariadenia, diskrimináciu a retroaktivitu nakoľko vojaci III. pracovnú kategóriu do 24.00 hod. 31. 12. 1999 nepoznali!!!
Celú kauzu uznania-neuznania doby štúdia na stredných vojenských školách je možné rozdeliť na 2 základné časti.
Niektorí z Vás (spolu s Vašimi advokátmi) Ste sa vydali cestou uznania tejto doby ako formu “ostatnej služby”, kde prirodzene sa bude MO SR (VÚSZ) zubami nechtami brániť ,pretože by to znamenalo otváranie výsluhových dávok.
Ďaľší z Vás sa vydali cestou uznanie tejto doby ako prípravy na budúce povolanie, kde požadujete aby táto doba bola uznaná len Sociálnou poisťovňou.
Z najnovšieho rozsudku KS Bratislava (kolega Fulop) vyplýva, že súd sa zaoberal prvou možnosťou a zamietol žiadosť z dôvodu nevykazovania tejto doby VÚSZ ako ostatnej služby. Preto je potrebné akcelerovať námietky a zamerať sa na túto dobu ako prípravu na budúce povolanie. V civilných rezortoch takáto príprava bola v rezortných zoznamoch, ale FMNO nevydávalo rezortné zoznamy a riešilo to v tabuľkách mierových počtov.
Bolo by zaujímavé, keďže MO SR trvá na tom, že táto doba nie je služba, podať prípadnú žalobu za nútené práce , porušovanie medzinárodných dohovorov, nočná práca mladistvých, obmedzovanie osobnej slobody, detskí vojaci a žiadať prípadné odškodnenie. Možno by potom v prípade obrovských finančných dôsledkov radšej MO SR prehodnotilo postoj a uznalo túto dobu ako ostatnú službu, ale to je vecou ďalšieho vývoja a šikovnosti a erudovanosti Vašich advokátov.
Autor komentára pracoval ako konzultant v Advokátskej kancelárii JUDr.Juraj Jánošík.
….oprava “alebo v 57-ke”…
Milan u mňa by to bola “ako taká výhra”. Je rozdiel ísť do SD v 55-ke alebo 67-ke. Môj prípad. Antisociálne úrady mi priznali v I. prac. kategórii 18 rokov 10 mesiacov a 1 deň nakoľko prvý a druhý ročník VSOŠ mi retroaktívne dali do III. prac. kat. V prípade uznania prvého a druhého ročníka VSOŠ v I. prac kategórii by som bol ďaleko za “vodou”. Spočítaj si 24 x SD. To nie je suma na zahodenie. Plus prepočítanie a úprava SD.
Tiež si myslím, ako Jožo Šamaj, že to čo na VD pridajú-keby motyka vystrelia, na SD potom po 55…….62-ke uberú. Takže to aj tak ostane “fifty-fifty” alebo žiadná výhra…
Milan Kolen PP napísal: 25. januára 2017 v 9:36
Milan pekne a dobre napísané, ale treba pokračovať aj druhou stranou – ak by sa stal zázrak a MO by započítalo roky na stredných školách do danej kategórie, teda aj do celkovo odpracovaných rokov, čo to urobí s priznanými SD? Mne sa kategória začala počítať od nástupu na VVŠ, VG mi CELÉ započítala SP, tak ako tým, čo mali VSOŠ započítala prvé dva roky….. bude SP prepočítavať SD?
Tento príspevok píšem ako súkromná osoba, nemá nič spoločné s funkciou, ktorú mám vo ZV SR. (Toto píšem z jediného dôvodu – a je to aj jeden z dôvodov, prečo som sa na týchto stránkach dlhšie neukázal – bol som upozornený, že niekto si moje komentáre môže vysvetľovať ako vyjadrenie Rozhodcovskej komisie……)
Chlapi ďakujem Vám za cenné rady. “Pozdrav” som poslal na VÚSZ ale aj na MO. Okrem iného som sa spýtal aj na to, že prečo sa pri výpočte VD nepostupuje podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 117/1988. Položil som aj množstvo iných otázok. Po obdržaní odpovedí Vás budem informovať. O svoje oprávnené nároky budem naďalej bojovať. V žiadnom prípade sa nevzdám. Neviem prečo ale mne sa zdá, že okolo celého problému sa robí zbytočný humbuk. Veď v Nariadení vlády ČSSR je jasne napísané kto má nárok na zaradenie do I. II. prac. kat. pre výpočet dôchodku. Myslím si, že v tomto prípade ja absolútne jedno akú službu som vykonával. Predsa nejaké úvahy a výmysly nejakého úradníka nemôžu byť postavené nad zákon.
Pre JUDr. Marián Ďurina. Marián. ďakujem Ti za niekoľko ročnú snahu. obhajobu zákonných práv žiakov VSOŠ a VG. Vynikajúco spracovaná žiadosť pre MO SR. V bode č. 21 sa stala chyba, na vychádzky, opustiť kasárne mohlo odísť 30 % žiakov vojenských škôl. Rovnaká norma pre opustenie posádky platila aj pre profesionálnych vojakov a pre vychádzky aj pre vojakov základnej služby. Poznámka: do tohto percenta, respektíve počtov sa počítali aj príslušníci celodennej zmeny, spojky atď., čo znižovalo počet žiakov ktorí ak mali podpísané vychádzky, nemali udelený disciplinárny trest, nebola im udelená úlohy až potom mohli opustiť ubytovací priestor a odísť na vychádzku. Takéto obmedzenia nemali banícky učni, ani fúkači skla.
Týmto vyzývam bývalých žiakov vojenských škôl, aby takéto žiadosti čím skôr odoslali na MO SR. Pokiaľ ich budú stovky, MO SR sa nebude môcť v duhu právnych predpisov vyhnúť k spracovaniu reálnych, pravdivých odpovedí na ne. Pokiaľ v odpovediach na niektoré otázky sa vyhnú, prípadne obídu platné právne predpisy, prípadne budú s nimi v rozpore okamžite bude potrebné na ne reagovať. Som presvedčený, že ak MO SR na vznesené otázky odpovie v súlade s platnými právnymi predpismi, tieto odpovede napomôžu k riešeniu tohto diskriminačného právneho problému.
Pre Tibor Fülöp. Tibor je potrebné v boji za naše práva pokračovať odvolaním sa na NS SR. Ak do pojednávania na NS SR dôjdu odpovede na všetky otázky, doporučujem Ti ich vhodne využiť a o ne doplniť svoje odvolanie. Prajem Ti pevné nervy, som presvedčený, že na koniec ako bolo napísané na niektorých bojových zástavách “Pravda zvíťazí”.
Tak ako uvádzam vyššie v článku, skúste napísať obyčajnú žiadosť na MO SR podľa INFOZÁKONA (pre tých, čo očakávajú dôchodkovú dávku na Slovensku) a tiež podľa INFOZÁKONA platného v ČR na MO ČR a pýtajte sa ich na otázky, ktoré sú v prílohe. V zákonnej lehote 8 dní by Vám mali odpovedať na Vaše všetky otázky:
https://www.bezpzlozky.eu/wp-content/uploads/2015/10/%C5%BDiados%C5%A5-na-MOSR%C4%8CR-o-inform%C3%A1ciu-V%C5%A0J%C5%BD-VSO%C5%A0-V%C5%A0KD-VG-pod%C4%BEa-INFOZ%C3%81KON.doc
Tá príloha je len vzorom a návodom, ktorí si môžete doplniť a prispôsobiť na vlastné pomery, na vlastnú životnú situáciu v ktorej Ste sa ocitli – a zdvorilo a trpezlivo sa pýtajte kompetentných, ako to vlastne v skutočnosti na tých vojenských stredných školách naozaj bolo, ako to fungovalo.
Pre p.Fülöpa T.
Pekný deň prajem, oceňujem Vaše úsilie o dosiahnutie spravodlivosti a zaujatosť pre spoločnú vec.
Vydržte až do konca, k tomu Vám prajem pevné nervy a veľa šťastia.
S pozdravom J. Horváth
Pekný deň prajem.
Dnes som mal pojednávanie na KS ohľadom 1. a 2. ročníka VSOŠ. Neuspel som. Krajský súd ako aj SP opätovne nebrali do úvahy Nariadenie vlády č. 117/1988 na čo som upozorňoval. SP sa obhajovala, že to nebola ZVS čo som jej potvrdil a poukázal som na to že to bola iná služba. Opätovne som upozornil na fakt, že nie je podstatné o akú službu sa jedná ale podstatné je to, že sa má v tomto prípade postupovať podľa Nariadenia vlády č. 117. Sudkyňa zamietla moje odvolanie z dôvodu, že prvé dva ročníky VSOŠ vo VD neuznal ani VÚSZ (vlastne antisociálneho zabezpečenia) a že som sa proti jeho výpočtu neodvolal! Riadila sa asi heslom “nedali ti oni, nedám ti ani ja”. Poznamenal som, že proti tomu je podaná žaloba a že je mojou vecou proti čomu a komu sa odvolám. Pritom som znova poukázal na Nariadenie vlády č.117. Takto sa v praxi ignorujú zákony a za rozhodujúce sa berú nezmysly a zavádza retroaktivita. Po obdržaní písomného rozhodnutia vás oboznámim konkrétnejšie. Samozrejme, že sa opätovne odvolám na NS. Zvážim tiež náhradu za nemajetkovú ujmu.
Milan ďakujem. Verím, že zajtra všetko dobre dopadne a dočkám sa spravodlivosti. V žiadnom prípade sa nevzdám veď nebojujem len za seba.
Tibor, opätovné niekoľkonásobné odročenie pojednávania neveští nič dobré. Pozitívum je v tom, že už bolo vytýčené ďalšie pojednávanie len za neuveriteľných sedem dní. Očakávam, že konečne sa dočkáš spravodlivosti a následne potom aj ostatní študenti 1. a 2. ročníka VSOŠ ako aj absolventi 1.-4. ročníka VŠJŽ a VG. Držím palce.
Pekný deň prajem.
Dnes som mal mať pojednávanie na KS ohľadom prvých dvoch ročníkov VSOŠ… Pojednávanie bolo opätovne odročené. Tentoraz to bol vraj havarijný stav. Netiekla voda!!! Nové pojednávanie bolo stanovené na 23.januára 2017. Z výsledkov vás oboznámim. Držte palce!
Dovolím si doplniť poznámku Ing. Dubeňa.
SP sa vehementne sa snaží dokázať, že 1. a 2. ročník VSOŠ nebol výkonom služby. Mne sa zdá, že týmto len odpútava pozornosť od nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 zb. § 3 ods. 1 kde je jasne napísané, že ako sa doba štúdia žiaka stredného odborného učilišťa započítava pre potreby dôchodkového zamestnania. SP sa k uvedenému nariadeniu ani raz nevyjadrila.
Výňatky z niektorých zákonov k tejto problematike (možná inšpirácia):
Zákon č.88/1952 Zb., o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl:
§2 – vzťahuje sa na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe a žiakov škôl ozbrojených síl
z dôvodovej správy k §2 – žiaci škôl ozbrojených síl (školy vojenského dorastu, vojenské školy Jána Žižku a iných), ktorí sa z dôvodov vekových nemôžu stať príslušníkmi ozbrojených síl, pretože nepodliehajú brannej povinnosti. Budú pre nich platiť rovnaké zásady ako pre ostatných.
Zákon č.480/1992 Zb.
§1 – zákon upravuje hmotné zabezpečenie vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl, ktorí sa pripravujú pre službu vojaka z povolania…
Zákon o zrušení pracovných kategórií:
čl.IV ods.2 – Rezortné zoznamy zamestnancov zaradených do I. (II.) pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia strácajú platnosť dňom 1.6.1992
Dôvodová správa k bodu 3 až 9 – Ustanovenia upravujú zápočet doby zamestnania pred dňom zrušenia preferovaných pracovných kategórií za podmienok stanovených doterajšími predpismi.
Uvedená čiastková informácia by mohla byť využitá v rámci celkového pohľadu na problematiku.
Autor je konzultantom v Advokátskej kancelárii JUDr.Július Jánošík.
Chcel by som sa opýtať, ako je riešené JMK – jednoročný maturitný kurz. Tento sa absolvoval po ukončení 3 ročného učilišta v civilnom sektore. Po ukonení sa išlo študovať na VVŠ. Do akej kategorie spada? Lebo ak do 1. mohol by som ísť o rok skôr, do starobneho dôchodku. A nemám ho započitaný tento rok vo výsluhovom dôchodku. obavam sa, že ho nezapočíta ani socialna poisťovňa.
Žiadosť na MOSR,ČR o informáciu VŠJŽ, VSOŠ, VŠKD, VG podľa INFOZÁKONa
PREVZATÉ ZO SEKCIE PORADENSTVO.
Ing. Ľubomír Dubeň napísal: 20. februára 2016 v 14:02 Pre pána Martiniaka:
Preskúmaním judikatúry súdov ČR som zistil nasledujúcu vec :
— prvý ročník Stredného odborného učilišťa baníckeho vrátane prázdnin sa nezapočítaval do I.A (alebo I.AA) pracovnej kategórie
— druhý ročník SOU sa započítaval vrátane prázdnin do I.A (alebo I.AA) pracovnej kategórie
— tretí ročník SOU sa započítaval len do 30.6. (do skončenia SOU) v I.A (alebo I.AA) pracovnej kategórie
Absolventi SOU väčšinou ešte v mesiaci jún po skončení SOU nastupovali na jednotlivé pracoviská a získavali dobu zamestnania v I.A (I.AA) pracovných kategóriach
Samozrejme záleží hlavne na podkladoch získaných od bývalého zamestnávateľa, ale teoreticky tam môže byť nesprávny údaj.
Potom podľa môjho názoru v súlade ako uviedol JUDr. Ďurina v súlade s braným zákonom služba od 16 rokov, to je štúdium so 2. ročníka VSOŠ, VŠJŽ a VG by mali byť započítané do I. kategórie funkcií
Zdravím Vás, chcem sa zapojiť a spolu s Vami zabojovať o započítanie štúdia na vojenských školach. Na úvod chcem povedať , že vojenske gymnázium Jana Źišku nebolo v Českej Třebovej , ale v Moravskej Tŕebovej. Študoval som tam v rokoch 1986 až 1990.
Ak som spravne rozumel tak štúdium na vojenskej strednej škole by sa malo započítať do starobného dôchodku(SD) a nie do vysluhoveho dôchodku.
Preto sa chcem opýtať, som relatívne mladý , mám 44 rokov , môžem aj ja podať sťažnosť na súd aby mi započítal roky štúdia do starobného dôchodku??? Mám už teraz požiadať o započítanie do SD alebo počkať do 63 rokov?
Ako to mám urobiť, chcem Vás podporiť a ísť do toho, lebo som prežil 4 roky riadnej vojenčiny. Mali sme riadny vojensky režim od budíčka po večierku , riadili sa platným vojenským predpisom, riadnym kazenskym predpisom, nespomeniem si presný názov , ale myslím, že Zakl-1 ? Preto by som chcel dať na vedomie, že všetci študenti vojenských stredných škôl sme mali a podriaďovali sme sa platnými vojenskými predpismi, ktoré by nám mali pomôcť dokázať našu vojenskú službu. Tieto predpisy sú určite vo vojenskom archíve a citácie zákonov by nám mali pomôcť presne dokázať našu každodennú činnosť. Ak by sa vrtali v mojich záznamoch tak by sa zistilo , že ako 15 ročný vojak-žiak som slúžil ako pomocník dozorného roty a v službe som zaspal. Teraz sa z toho smejem, bol som vtedy veľmi unavený. Mali sme každý mesiac streľby, každý deň rajóny, no úplný riadni vojaci s denný poriadkom a vojenskou disciplínou a kazenským poriadkom. Dokonca sme mali bojové poplachy pre prípad vojenského zásahu, mali sme pohotovosť, boli sme “spojkami” . Mali sme svoju zbraň s prideleným evidenčným číslom. Doslova a do písmena sme boli riadni vojaci, dokonca sme boli viac vojakmi ako skutoční vojaci prezenčnej služby, ktorý narukovali na našu vojenskú školu. Mali sme poradovú, takticku, ženijnú, chemicku a inú prípravu a mnoho iných vojenských príprav. Takže všetci z nás sme sa čudovali, prečo nám táto 4 ročná vojna nebola započítaná. Brali sme to ako fakt. Stačilo nám raz povedať a boli sme ticho až doteraz.
Prosím Vás , budem rád ak mi odpoviete na moju otázku uvedenú vyššie.
no zaujalo ma to čo potrebujem aby som sa do toho pustil
Pre p. Pršalu:
Výsluhový dôchodok určite nie, ten bol vypočítaný podľa presne stanovených podmienok ustanovení platných zákonov v čase jeho priznania /č.114/98, č. 328/2002…../.
Opačne by bol problém, keby sa prepočítával výsluhový dôchodok s pripočítaním rokov I. a II. ročníka VSOŠ, VG a pod. V tom prípade podľa platného vzorca na výpočet starobného dôchodku používaného SP by došlo k zníženiu starobného dôchodku.
U každého jednotlivca je to individuálne, keď ja som narýchlo prepočítával VD s pridaním dvoch rokov za VSOŠ /I. a II. ročníka/ v súčasnej dobe by som mal vyšší VD o 100 EUR, ale SD by som mal nižší približne o 35 EUR. Samozrejme je to hrubý výpočet za celé obdobie, ale keď beriem, že sa dôchodky vyplácajú spätne len tri roky, tak zvýšenie VD a zníženie SD by bolo oveľa nižšie, takže rozdiel by nebol až taký výrazný.
S pozdravom J. Horváth
Prepáčte, ale už sa v tom trocha strácam. Moja otázka teda je: Môžem na základe tohoto rozhodnutia súdu žiadať SP o prepočítanie starobného dôchodku, ktorý mi bol už priznaný za odpracované roky v civilných povolaniach, aj o roky odslúžené v armáde a neohrozím tým svoj priznaný výsluhový dôchodok, ktorý mám za 25 rokov služby.
Vážení priatelia,
rozhodol som sa reagovať a iba pre úplnosť doplniť postrehy k nedávnemu zverejneniu stanoviska VÚSZ k problematike (ne)uznávania 1. a 2. ročníka VSOŠ, resp. 1., 2., 3., a 4. ročníka VŠJŽ, resp. VG SNP, VG v České Třebové, VG v Opave, VŠKD Žilina a ostatných vojenských stredných škôl, na ktorých študovali mladiství 15. až 18 roční absolventi.
Privítal som takmer vyčerpávajúcu informáciu o zložitej situácii, v ktorej sa mladíci z vojenských stredných škôl ocitli. Po oboznámení sa s obsahom tohto stanoviska, to berie vietor z plachiet a mnohých zneistí, neskúsený človek určite „zabalil“ ako beznádejnú záležitosť. Nie je to tak.
Je nevyhnutné sa najprv veľmi pozorne a detailne oboznámiť s prelomovým rozsudkom KS v Bratislave, čís. k.: 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014.
O čom v ňom vlastne ide? Aby nedošlo k rôznemu výkladu, uvádzam presný text paragrafov zákona, ktorý treba rešpektovať. Ide o jasný zámer a cieľ, pretože každý z nás má niekedy snahu k nim niečo doplniť, alebo z nich ubrať, alebo im dať úplne iný význam.
Napríklad podľa ustanovenia § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. je uvedené, že:
– vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov SLUŽBU zaradenú do I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov SLUŽBU v ostatných prípadoch.
To slovo „SLUŽBU“ som zvýraznil preto, lebo zákonodarca tam zámerne neuviedol o aký presný druh služby ide. Upozorňujem, že medzi písm. a) a písm. b) je výrazný rozdiel. Práve to si treba všímať, to sú kľúčové rozdiely, ktoré nám dávajú šancu. Zákonodarca dokonca ani neuviedol, že to musí byť výlučne vojenská služba.
Už v predchádzajúcich článkoch som uvádzal a upozorňoval na fakt, že vojaci ich mali asi 20 druhov, napr. ostatná vojenská služba, prezenčná služba, iná služba, poľná služba, ďalšia služba, osobitná služba, služba na vojenskej škole, mimoriadna služba, zdokonaľovacia služba, prípravná služba, vojenská základná služba, vojenská náhradná služba, vojenská prípravná služba, vojenská činná služba, zvláštna služba, vojenské cvičenie, služba vojaka z povolania, profesionálna služba, dobrovoľná vojenská služba, služba vojakov v zálohe ….atď, a možno reálne existujú aj ďalšie druhy služieb ktoré som nespomenul a je naozaj problematické sa v nich vyznať.
Ten rozsudok KS v Bratislave začína opatrne otvárať problém štúdia na vojenských stredných školách a naozaj treba posúdiť toto štúdium ako I. resp. II. kategóriu funkcií. Nenechajme sa nikým prekričať, rozkolísať, ale dôsledne postupujme spoločne za svojim cieľom.
Pozrite sa na niektoré detaily fotografií absolventov VŠJŽ. Títo absolventi počas celého 4- ročného štúdia neboli síce vojakmi základnej služby, ale za to už mali pridelené zbrane – samopaly vz.58. Žižkováci vojenskú základnú službu vykonávali oveľa neskôr, až počas štúdia na Vojenskej vysokej škole.
Dnes Vám kompetentní na MO SR, MO ČR alebo VÚSZ tvrdia, že to tak vraj nebolo. Nestrácajme úsudok, presvedčme sa a pozorne si prezrime fotografie:
http://www.csla.cz/armada/druhyvojsk/csla3skoly03.htm
Toho času spracovávame manuál, aby Ste sa s ním všetci oboznámili a úspešne ho používali pred Krajskými súdmi. Je to predovšetkým výsledok Vašej práce, Vy Ste svojimi myšlienkami významne prispeli na jeho vytvorenie.
Všimnite si, že tí žižkováci (ako mladiství) mali už pridelené osobné zbrane, vykonávali vojenskú prísahu – tie fotografie sa nedajú inak komentovať. A to neboli ešte vojakmi základnej služby! Už len tento fakt napovedá, že tam právne škrípalo príliš veľa vecí, dnes nepredstaviteľných. Vojenské školstvo patrilo výlučne pod FMNO v Prahe, takže to, čo sa dialo na vojenských školách unikalo pozornosti verejnosti. Veľmi ťažko by to dnes zdôvodňovali a uspokojivo vysvetľovali.
Som presvedčený, že žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ, resp. 1., 2., 3., a 4. ročníka VŠJŽ, resp. VG SNP, VG v České Třebové, VG v Opave, VŠKD Žilina a ostatných vojenských stredných škôl, na ktorých študovali mladiství 15. až 18 roční absolventi, jednoznačne vykonávali SLUŽBU. Bola to predovšetkým SLUŽBA na rotách a batériách u svojej jednotky. K tomuto sa spracováva denný poriadok žiakov vojenských stredných škôl a manuál, ktorý Vám bude onedlho dodaný.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A
Odkaz pre pána Jaroslava Bednaříka, KE,
sústavne som uvádzal fakty, že zákony č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sú poriadne deravé a nejednotné. Navonok sa “tvária”, že sú spravodlivé…atď. Nie je to tak. Vašu pravdu si musíte vydobíjať na príslušných Krajských súdoch, inak to žiaľ nejde.
Napríklad banícki učni už od svojich 15-tich rokoch mali priznanú I. pracovnú kategóriu, hoci fárali iba 8 hodín do mesiaca a iste ani Vy si neviete predstaviť, aby takýto učeň bol v tom čase postavený zoči voči uhoľnej stene a rúbal tam uhlie a obsluhoval drahé stroje a technológiu. Nakoniec, detská práca bola zakázaná a aj vtedajšia spoločnosť to rešpektovala. Takže chcem iba upozorniť na fakt, že tým baníckym učňom (našim rovesníkom) sa I. pracovná kategória ráta už od ich 15-tich rokov a na počudovanie naša vojenská služba (chodili Ste predsa do dozornej služby na rote, alebo batérii aj niekoľko krát za mesiac), sa má rátať až od 18. roku veku…?
Nuž iba z opatrnosti sa pýtam, načo priznávali baníckym učňom I. pracovnú kategóriu už v rannom veku, ak by ju mali následne posudzovať (ak ich dobehne dôchodkový vek ako nás) až od 18. roku…. Veď je to absurdná situácia. Je to zjavne anomália a preto naberte odvahu i Vy a ohraďte sa proti takémuto nerovnakému zaobchádzaniu. Upozorňujem, že u orgánov štátnej správy, medzi ktoré patria aj ministerstvá, Sociálna poisťovňa a VÚSZ pravdepodobne nepochodíte – tento problém môže vyriešiť iba Krajský súd. Držím Vám palce.
S pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A
Vážení přátelé,
nejsem sice absolventem zde uváděných stř. škol, ale problematika započítávaní se mne rovněž týká.
Nastoupil jsem po maturitě na “Jedenáctiletce” na Vojenskou tech. akademii v Brně. V době nástupu jsem měl 17 let a 5 1/2 měsíce. První dva roky byla “základní služba”, další 3 roky “další činná služba”. Vyřazen jako npor.
Důchod k 1.4.1998 (!) ještě podle zák.100/1988 (starobní), mně byl počítán až od dovršení 18 roku. Přitom celá moje zákl.sl. je počítána do I.kat., kromě 6 1/2 měsíce do dovršení 18 roku, které nejsou počítány nikam. SD mi nebyl Soc.pojisťovnou přiznán, protože jsem už jeden SD přiznaný měl(!), s odvoláním na rozsudek NS SR č.9So/14/2008 z 29.9.2008. Ale o nezapočítání dob před 18 rokem ani zmínka. S poukázáním na §113, odst.(1) zákona 461/2003 jsem se odvolal. KS Košice (samosoudkyně) odvolání zamítl; rovněž o započítávání let po skončení školní docházky ani zmínka. A “vysvětlení” VÚSZ taky nic nevysvětluje. Tu na východě je na to dobré rčení: “I tak še da”.
Pre p. Zelinsky:
Pekný deň prajem,
bol som žiakom VSOŠ v rokoch 1969-1973. Vo vojenskej knižke mám napísané:
Žiak VSOŠ Martin – od 26.8.1969 do 30.6.1973
Vojenská základná služba – od 2.8.1971 / pozn.: pokiaľ si to dobre pamätám je to deň prísahy/ do 31.7.1973
Je to vlastne 3. a 4. ročník VSOŠ.
Do VD mám započítané obdobie od 2.8.1971- do konca služby voj. z povolania v ČSĽA. / sept/1991/
Do SD mám započítané obdobie od 01.09.1969 do 1.8.1971 .
S pozdravom J. Horváth
Potvrdzujem komentár Juraja HB z 03.11.2015 o 10:08 hod. Bolo to presne tak.
Dobrý deň,
p.Sibila,
prosím Vás, ak je to možné, vedel by ste mi poslať na mail to započítanie VSOŠ do VD?
Idem sa súdiť a pomohlo by mi to.
zelinskyp@centrum.sk
S úctou
Želinský
Dobrý deň VSOŠ-kári.
Pre: Jozef Sibila napísal: 2. november 2015 v 21:56
Mne započítali 3. a 4. ročník (ZVS) do VD v 1.ktg. 1. a 2. ročník do SD v 3.ktg.Do školy som nastúpil ako 15-ročný. No viem, že v určitých rokoch existovali aj 8 triedne ZŠ a z tých nastupovali do VSOŠ ako 14-ročný.Týto žiaci nenastupovali na ZVS v 3. ročníku, ale až vo 4. v januári, začali vykonávať tzv. “Náhradnú voj. službu”, ktorá trvala cca pol roka. Boli to mladšie ročníky a preto asi aj tie rozdiely v zarátavaní. Ja som končil VSOŠ v roku 1971.S pozdravom Juraj.
Dobrý večer prajem.
Ja som sa chcel spýtať či niekomu zarátali tretí a štvrtý ročník na VSOŠ a na základe čoho ?
Mne zarátali iba štvrtý ročník aj to až od 14.2.Chodil som do VSOŠ Nirta ročník 1987-1991.Brat tam bol až po mne a jemu zarátali celý štvrtý ročník.
Dobrý deň kolegovia!
Prosím Vás, uznali Vám ( či soc.poisťovňa alebo VÚSZ 1.2.3.4. ročník VG? konkrétne ja ( štúdium VG SNP roky 1975-79) na potvrdení o dlžke vojenskej služby, nemám ani čiarku) hoci som sa dzvedel, že nebolo rešpektované nariadenie NGŠ č. 11, z 2.8.1985, kde je jednoznačne stanovené, že doba strávena na vojenskej škole musí byť započítana do ostatnej služby… Hlavne, že som v tej dobe slúžil na GŠ V Prahe!!!!
Prosím, ak to máte pošlite mi to na mail zelinskyp@centrum.sk. Som rozhodnutý zabojovať o svoje práva na súde…
Vďaka…
p. Ďurina, na základe Vášho článku uvádzam môj konkrétny prípad: / absolvent VG /:
Sociálna poisťovňa:
1971 znak R od 01.09. – 31.12 počet dní 122, OVZ – 0 , VVZ 0, OMB 0, počet rozh. obdobia 0
1972 01.01. – 31.12 366 0 0 0 0
1973 -//- 365 -//-
1974 R 01.01. – 04.04. 094 -//-
05.04. -31.12. 271 -//-
1975 R 01.01. – 26.8. 238 -//-
A I. 27.08. – 31.12. 127 -//-
VÚSZ zhodnotil obdobie poistenia na výsluhový dôchodok
od 27.08.1975 – 31.8.1998 /do odchodu do civilu /
Sociálna poisťovňa v osobnom liste dôchodkového poistenia zhodnotila od roku 1984:
1984 A I. 01.01.1984 -31.12. 366 OVZ 51 792 VVZ 33 480 OMB 1.547 počet dní 366
Kópie zápočtov pošlem / ak môžem / na Váš mail.
Prosím o názor Vás, resp. kolegov, ktorí sa tematikou zaoberajú. Ďakujem.
V.Petrík
Dobrý deň,
včera som sa dozvedel úžasnú správu o započítaní VG SNP do výsluhy – oklamalo ma FMO. Poprosím, nemáte celé nariadenie NGŠ č. 11.z 2.8.1985, pretože sú tam aj podmienky pre dvojnásobnú výsluhu. Bol som príslušníkom 1. čsl. sam. práporu vo vojne v Zálive. Mohol by ste mi to poslať v prílohe?
Ďakujem
VG SNP 1975-1979.
S úctou
Možno to sem nepatri, ale na dokreslenie tých peripetii, okolo priznávania nároku na SD podľa I. II. ktg. ešte toto, z vlastných skúsenosti:
Žiakom po absolvovaní akejkoľvek vojenskej SŠ, bola uznaná tá ktg. do ktorej bola zaradená fcia na ktorú dňom keď sa stali vojakmi z povolania-prípadne vojakmi v ďalšej službe, nastúpili. Potom sa ktg. mohla zmeniť v priebehu rokov služby z I. na II. ale aj naopak-zase podľa fcie, či bola taká, alebo onaka fcia na ktoru povýšil, či ponížil a taktiež podľa vojenského zariadenia, v ktorom ten-ktorý dôstojník slúžil. Bojové útvary oboch okruhov boli v v I. ktg. a či spisovenský dôstojník, praporčíčka alebo veliteľ pluku, divizie, okruhu, boli v I. ktg.
U vojenských škôl,, opravarenských podnikov, závodov, skladov, OVS, KVS a podobne, to bolo trochu inák. Náčelníci, a veliteliteľský týchto zariadení, boli v I. ktg. a ostatní funkcionári-v školách pedagogický zbor bol v II. ktg.
Na tom bý snáď nebolo nič zvláštne. Bolo to tak rozhodnuté, veliteľ predsa musí byť rozhodnejší, nervóznejší, zlostnejší jak učiteľ, aj v poli je častejšie pri výcviku, atď, tak nech má tú I. ktg…
Ale, podľa môjho názoru, len vtedy, keď učiteľ sa stal učiteľom, dňom nástupu na prvú fciu. po ukončení vysokej školy. A takých prípadov bolo jak šafránu, aj to s pravidla len po protekcii-čo si budeme navrávať.
Ostatní sa na učiteľské fleky do učilíšť, SŠ a VŠ dostali po určitej praxi, odkrútenej u bojových útvarov a to zvyčajne zo zdravotných , niekedy reorganizačných a málokedy z osobných príčin. Aj na veliteľské, napr. na fcie veliteľ školskej čaty, roty, letky,baterie…Týmto veliteľom aspoň zachovali I. ktg. Ale učiteľom, starším učiteľom, vedúcim starším učiteľom, ba aj náčelníkom učebných skupín, túto znížili na II. ktg., dňom nástupu na učiteľskú vojenskú dráhu.
Takže, následne vznikla akási ktg. Mix- kam patrím aj ja, s 13 rokami u bojováku, 12 rokami u školy, ale aj mnoho iných známych a kolegov. Jasne, že dnes nenadávam, len poukazujem na jeden z paradoxov, ktorých je iste viac a závažnejších. Ja som napríklad na tieto možnosti aj zabudol- pretože som po odchode do zálohy mal inú prácu a starosti a neboli by ma napadli asi dodnes kadejaké kategorie, keby som nebol čiste náhodou natrafil na pár článkov,čo ešte na starom webe zverejnil Milan Kolen. Až vtedy som zbystril a krok po kroku som sa dopracoval k SD, podľa ktg. Mix. Trvalo to skoro pol roka, ale nakoniec, aký taký výsledok sa dostavil.
Takže len toľko. Nemal som v úmysle niekoho dezorientovať, nedajbože dehonestovať. Len som chcel poukázať na to, že vec okolo ktg. je asi dosť zložitá a nejednoznačná. Našlo by sa tam diskriminácie a diskriminácie, keby sa chcelo…
Neprislúcha mi hodnotiť stanovisko VÚSZ, ale čakal som, že v takejto zásadnej veci sa dozviem aj zásadné informácie. Žiaľ, nestalo sa tak. Preto si dovolím odcitovať text z predmetného stanoviska VÚSZ: „Podľa prílohy 3 smerníc sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky [§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov], t. j. v III. pracovnej kategórii.“ Takže, ak bolo v smernici nariadené, že doba štúdia (spravidla išlo o vek 15 až 16 rokov) sa mala započítať ako doba potrebná na prípravu na povolanie, prečo ju teda od nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, teda od 1. mája 1998, nikto komu bol priznaný len výsluhový dôchodok, nemá započítanú? Na rozdiel od tých poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorým bol priznaný aj starobný dôchodok. Tí totiž dobu štúdia pri príprave na povolanie majú v starobnom dôchodku zhodnotenú. Tento diskriminačný stav stále platí, lebo pri výpočte výsluhového dôchodku sa zhodnocuje iba doba trvania služobného pomeru, ale už nie príprava na povolanie.
Určite to nie je v súlade s našim právnym poriadkom, lebo ak všeobecný predpis, ktorým bol do 31.12.2003 zákon č. 100/1988 Zb. a od 1.1.2004 je ním zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení, konkrétne v ust. § 255 jasne stanovuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj náhradná doba získaná pred 1. januárom 2004 počas štúdia pri príprave na povolanie, potom sa táto doba jednoducho pri priznávaní výsluhových dôchodkov nemôže vypariť. A naviac. Ak sa nemýlim, v našom právnom systéme stále platí, že ak odborný predpis, v našom prípade zákon 114/1998 a zákon 328/2003, niektorý právny inštitút nespomína, potom platí všeobecná norma, teda v našom prípade zákon 100/1988 a 461/2003.
Túto právnu disproporciu, by mal VÚSZ tiež jasne vysvetliť.
Priatelia, spolubojovníci. Takéto stanovisko vydalo VUSZ k naším žiadostiam o pre uznanie 1. a 2. ročníka VSOŠ. Tu je link:
http://www.vusz.mil.sk/16468/
Ak by to nefungovalo, môžem to tu celé skopírovať.