Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

 

—–V roku, keď si pripomíname významné jubileum Ľ. Štúra a udalosti spojené s národno-oslobodzovacím zápasom Slovákov za svoju svojbytnosť v rokoch 1848-49, je vhodné si pripomínať aj vojenské tradície a vojenské osobnosti, ktoré sú spájané s touto revolučnou dobou. V tejto revolučnej dobe sa zrodila prvá slovenská armáda a jej dôstojnícky zbor.

—–Stalo sa priam kultom uvádzať si k názvom spolkom a občianskych združení názov generál M.R.Štefánik, po roku 1989 sa však objavujú mená pilotov a výsadkárov, ktorí nikdy neboli generálmi a maršalmi a dovtedy o nich nikto takmer nič nevedel a napriek tomu sa k nim hlásime (napr. Gabčík). Namiesto toho, aby sme si pripomínali aj ďalšie vojenské osobnosti bojíme sa hlásiť k nejakým kapitánom slovenského dobrovoľníckeho zboru, aj keď boli ich kvality vysoko oceňované samotným cisárom a vojsko pod ich velením patrilo k najlepším jednotkám cisárskej armády, a ich mená sa hlboko vryli no histórie boja Slovákov za svojprávnosť a národnú slobodu.

—–K najlepším patril aj kapitán Ján Francisci, rodák z Hnúšte, vynikajúci veliteľ a národovec. Jeho kariéra od kapitána národnej gardy končila vo funkcii veliteľa práporu slávnostne rozpusteného slovenského dobrovoľníckeho zboru pred dnešným Úradom vlády Slovenskej republiky 21. novembra 1849, kde je umiestnená aj pamätná tabuľa. Jeho podobizeň poznáme z obrazu maliara Bohúňa. Sme presvedčení, že pokiaľ sa chceme hlásiť a rozvíjať vojenské tradície slovenského národa, je nutné sa hlásiť aj k našim slovenským kapitánom a najmä Franciscimu, ktorí boli nielen veliteľmi prvej armády Slovákov, ale po rozpustení (spôsob ako boli prepustení zo služby) aj prvými slovenskými vojenskými veteránmi či vyslúžilcami.

 

Životopis vojenského veterána kapitána Jána Francisciho tu:

Vlastný životopis J. Francisciho

Koniec prvej slovenskej armády

 

.

2 Komentáre na Prvý slovenský vojenský veterán-kapitán Francisci:

  • Ján Francisci Rimavský si zaslúži byť medzi velikánmi našich dejín. Len na okraj v tomto období vznikol aj náš prvý národný pozdrav “NA STRÁŽ”, ktorým sa zdravili kresťanskí skauti, “Sokoly” ale aj vojaci ako kpt. Francisci. Takú uniformu má dnes aj čestná stráž. Škoda len, že ten pozdrav je zneužívaný rôznymi “garnitúrami”.

  • Pripomeňme si spolu.

    -- Od založenia Slovenskej národnej rady v utorok 19. septembra 2017 prejde 169 rokov. Počas svojej krátkej existencie dôstojne reprezentovala slovenský národ v boji za samourčenie, svojbytnosť, za kodifikáciu štátneho jazyka, za duchovnú aj materiálnu obrodu, ako aj v jeho úsilí o štátoprávne usporiadanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) vyhlásili zákonom č. 241 z roku 1993 Deň vzniku SNR za pamätný deň SR.

    V júli revolučného roku 1848 poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia začali pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy, ktorých charakterizovala príkladná disciplína a spoľahlivosť.

    Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia členov SNR spred 15. septembra k obyvateľstvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom.

    Okolo 15. septembra sa SNR obrátila s výzvami k Slovákom a slovenským kňazom aj učiteľom. Požiadala ich, aby podľa vzoru Chorvátov a Srbov povstali proti maďarskej nadvláde za slobodu v rámci rakúskej ríše. Kňazi a učitelia sa mali v boji postaviť na čelo národa.

    Oficiálne bola SNR ustanovená 16. septembra vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, až na dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili prísahu. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru, a Františka Zacha, náčelníka štábu. Tajomníkmi SNR boli Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Českí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR.

    Dobrovoľnícky zbor opustil Viedeň 17. septembra. Pozostával asi z 300 mužov, pričom Slováci v ňom tvorili menšinu. Pri prechode moravských hraníc zbor posilnilo asi 150 ďalších mužov. Na Slovensko ozbrojená jednotka dorazila 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.

    V Myjave na verejnom zhromaždení 19. septembra 1848 SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie. Prvá SNR zasadala v dome Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava. Dobrovoľníkom sa podarilo odzbrojovať postupne vojenské posádky. V oslobodených oblastiach dala SNR na zhromaždeniach ľudu voliť revolučné miestne slovenské orgány, ktoré jej zložili prísahu vernosti. Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 povstalecké jednotky ustúpili za hranice. Na Morave ich odzbrojili cisárski vojaci. Keď v rakúskych politických a vojenských kruhoch nadobudli prevahu kontrarevolučné sily, činnosť SNR bola čoraz obmedzenejšia, až na jeseň 1849 zanikla.

    Pri príležitosti 160. výročia vzniku SNR vyhlásili poslanci NR SR v januári rok 2008 za Rok Prvej SNR. Vyhlásením zo 17. septembra 2008 si poslanci NR SR pripomenuli 160. výročie založenia SNR. Konštatovali v ňom, že Prvá SNR položila základy slovenského parlamentarizmu a demokracie, čím prispela k emancipácii slovenského národa a že národné povedomie, úcta k vlastným dejinám a budovanie historických tradícií predstavujú základný predpoklad rozvíjania národnej aj štátnej identity. K nej patrí aj rešpektovanie iných národov, príslušníkov národnostných menšín i demokratických hodnôt. Zo 137 prítomných hlasovalo za vyhlásenie 118 poslancov, 19 poslanci vtedajšieho klubu SMK nehlasovali.
    Prevzaté 18. septembra z TASR/Extra plus

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

:-)
 
:-)
:good:
 
:good:
:negative:
 
:negative:
:wacko:
 
:wacko:
:bye:
 
:bye:
:yes:
 
:yes:
;-)
 
;-)
:scratch:
 
:scratch:
:-(
 
:-(
:unsure:
 
:unsure:
more...
 

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Kalendár udalostí
Nové komentáre: