29. mája si pripomíname Medzinárodný deň mierových síl OSN
……Medzinárodné spoločenstvo si 29. mája každoročne pripomína deň príslušníkov mierových misií OSN, vrátane vojakov, policajtov, ako aj civilných expertov. V súčasnosti pôsobí v mierových misiách pod modrou vlajkou viac ako 105 000 príslušníkov mierových síl. Patria medzi nich dlhodobo aj slovenskí vojaci a policajti. V súčasnosti má Slovensko svojich vojakov a policajtov v troch mierových misiách OSN, a to na Golanských výšinách v Sýrii (UNTSO), na Cypre (UNFICYP) a na Haiti (MINUSTAH).
……V tento deň si zároveň pripomíname aj pamiatku tých, ktorí pri výkone služby v mierových misiách OSN podstúpili tú najvyššiu obetu a položili v nich svoj život. Všetkým vojakom, policajtom a civilným zamestnancom v mierových misiách OSN patrí naša úcta a vďaka za ich nasadenie, odhodlanie, profesionalitu a odvahu.
……Medzinárodný deň príslušníkov mierových misií si pripomíname od roku 2003. Predchádzalo tomu prijatie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z decembra 2002, ktorou bol 29. máj ustanovený za Medzinárodný deň mierových síl OSN.
……„Aktívna účasť Ozbrojených síl SR v operáciách a misiách medzinárodného krízového manažmentu patrí od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ako aj ozbrojených síl, medzi jednoznačné priority našej zahranično-bezpečnostnej politiky. Je totiž prejavom záujmu našej krajiny o zachovanie a rozširovanie mieru a bezpečnosti aj v globálnom rozmere. Úsilie o pomoc pri riešení krízových situácií za našimi hraniciami, prispieva v konečnom dôsledku aj k zvyšovaniu bezpečnosti každého občana našej krajiny. A naši bývalí kolegovia – vojaci, ktorí slúžili v misiách OSN, no domov sa už nevrátili, si rozhodne zaslúžia našu spomienku,“ povedal minister obrany SR Peter Gajdoš.
.
OSN, NÁVRAT KU KLASICKÝM MISIÁM
Jozef Ulian, bývalý plukovník OSN
Od vzniku Organizácie spojených národov príslušníci jej mierových síl pôsobili vo viac ako 70 misiách na 4 kontinentoch. V roku 1988 dostali „modré prilby“ Nobelovu cenu mieru. Valne zhromaždenie OSN v decembri 2002 určilo 29. máj za Medzinárodný deň príslušníkov mierových síl OSN. Organizácia vzdáva úctu tým príslušníkom, ktorí stratili životy pri výkone služby v prospech mieru a tým, ktorí slúžili, alebo slúžia v mierových misiách OSN.
“Pri príležitosti Medzinárodného dňa príslušníkov mierových síl OSN, uctime si našich hrdinov – viac ako jeden milión mužov a žien, ktorí s hrdosťou slúžili mieru pod vlajkou OSN. A vzdajme hold viac ako 3400 príslušníkom mierových síl, ktorí prišli o život pri plnení povinnosti .” – 19.5.2016, generálny tajomník OSN, Pan Ki-mun-.
História účasti SR v mierových misiách OSN začala krátko po jej zrode. Už 1. mája 1993 bol vyslaný ženijný prápor do misie UNPROFOR na územie bývalej Juhoslávie. Na jar 1996 bol redislokovaný do východného Slavónska a slovenskí dôstojníci sa stali riadiacimi vo velení misie UNTAES. Slovenskí vojaci si vyslúžili obdiv a uznanie svojich kolegov, miestneho obyvateľstva a Slovákov žijúcich v zahraničí. Misiu UNTAES možno pokladať za jednu z úspešných misií OSN. SR tak odovzdávala aj vlastné skúsenosti z transformácie spoločnosti. Pre budovanie normálnej spoločnosti v konfliktných krajinách je dôležité, aby bezpečnostný sektor – armáda, polícia, pohraničné a tajné služby neboli súčasťou politického boja, ale slúžili všetkým občanom. Teda, aby ich nikto nevyužíval na zastrašovanie politických oponentov. Na základe úspechov slovenských vojakov a diplomatov bola SR v rokoch 2006 a 2007 nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.
Doteraz viac ako 16 000 slovenských vojakov sa podieľalo na 30 misiách pod mandátom OSN na 3 kontinentoch. 57 slovenských vojakov stratilo životy. Vyslali ich ústavné orgány SR aby pomáhali iným. Aj dnes vojaci, policajti, colníci a civilný personál sa zúčastňujú operácií a misií s cieľom posilniť stabilitu vo svete a nadobúdajú zručnosti a spôsobilostí, ktoré inde nemôžu získať.
Misie OSN boli a budú jednou z najkritizovanejších aktivít. Máme na pamäti zlyhania typu Rwanda alebo Srebrenica. Hoci odvtedy sa mnoho sa zmenilo, v dohľadnej dobe neočakávam, že členské štáty OSN poskytnú tie prostriedky, nástroje a politickú podporu mierovým misiám, ktoré doteraz odmietali poskytovať. A tak Organizácia permanentne volí medzi kvantitou a kvalitou misií a operácií.
Vyššia kvantita znamená menej komplexný prístup k súčasným ozbrojeným konfliktom, vyššia kvalita znamená menej operácií. ale posielať ľahko vyzbrojené modré prilby do vojny pokladám za pokrytecké a nezodpovedné. Brahamiho správa odporúča rozhodovať na základe skutočného stavu daného konfliktu, teda návrat k misiám OSN. Aj Fóra modrých prílb na Slovensku, v Poľsku i v Rakúsku odporúčajú návrat ku klasický misiám.
Hoci OSN nie je schopná riešiť spory veľmocí, je to platforma pre najširší dialóg. Organizácia potrebuje nové vedenie a vnútorné reformy. Musí zlepšiť administratívne postupy, infraštruktúru, svoju logistiku a partnerstvo s regionálnymi organizáciami. Dnes má k dispozícii nové technológie v podobe bezpilotných prostriedkov a môže zaistiť lepšiu ochranu civilistov v konfliktných zónach.
Aj v budúcnosti budú mierové sily v mierových misiách OSN čeliť problémom, ale návrat ku klasickým misiám OSN je naozajstnou výzvou pre budúceho generálneho tajomníka OSN.
V Trnave dňa 9.júna sa uskutoční už 3.ročník medzinárodnej vedeckej konferencie Fórum vojnových veteránov. Podujatie zorganizoval Trnavský samosprávny kraj, Akadémia ozbrojených síl gen.M.R.Štefánika a Únia vojnových veteránov pod záštitou ministra obrany Petra Gajdoša.