Vyberte stranu

 

Dočítate sa v čísle:

… “Vojenskí výsadkári poznali len svojich kolegov a športoví parašutisti tiež iba svojich. Po čase sme sa zžili, spojila nás spoločná láska k padákom  a modrému nebu, stala sa z nás  jedna rodina. Len mladí nám chýbajú. Žijú kdesi inde. V inej armáde než žili starí vojenskí výsadkári, keď „slúžili vlasti“ a mladí parašutisti sú už len športovci a nie aj obrancovia vlasti, vycvičení vo Zväzarme ako vojaci. Ostali sme sami so svojou starou láskou a s nami tí, čo nás „zosobášili“ – zakladatelia klubu vojenských výsadkárov…“

Download (PDF, 3.64MB)