Vyberte stranu

 

V súčasnosti ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny pripravuje legislatívne zmeny v zákone  o doplnkovom dôchodkovom sporení  s možnosťami aby ľudia mohli  na odpočinok odísť o 2 – 5 rokov skôr, to znamená ešte pred dosiahnutím dôchodkového veku ktorý sa priebežne zvyšuje.

Podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení  § 14 ods. 1. 2 písm.   a) až h) pracujúci boli podľa náročnosti vykonávanej práce rozdelení od I.,II. a III. pracovnej kategórii. Do I.,II. pracovnej kategórie boli zaradené prevažne rizikové práce pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov. Podľa odseku 4. za zamestnania zaradené do I.  II. pracovnej kategórie  pred 1. januárom 2000 sa hodnotí  aj služba vojakov, policajtov atď. ako I. kategória funkcií podľa § 14 ods.2. písm. b) až h). Podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení § 21 ods. 1  občan má nárok na SD ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:  podľa písm. a) až e) v závislosti od počtu odpracovaných rokov podľa pracovných kategórií  vo veku od 55 – 60 rokov, ženy v závislosti od počtu narodených detí.  Podľa § 22 v I. pracovnej kategórii (kategórii funkcií) SD bol maximálne  60% mesačného zárobku, v II. kategórii (kategórii funkcií)   55% mesačného zárobku a v III. pracovnej  kategórii  50% mesačného zárobku. Od 1.1.2000 bola zrušená I. a II. pracovná kategória, od 1.1.2004 bola zrušená III. pracovná kategória. Výška SD  sa prestala hodnotiť podľa náročnosti vykonávanej práce.   Aj z dôvodu udržateľnosti  všeobecného dôchodkového systém sa predpokladá, očakáva postupné  zníženie  percenta vyplácania SD v závislosti od výšky mzdy asi  do 35 %.    Pozri  súčasný stav http://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku–k-3112–a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s

Od účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 65 ods. 1 sa zmenili podmienky nároku na priznanie SD, najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia a dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa ods. 2 sa dôchodkový vek zo 60 rokov  zvýšil na 62 rokov, novelou  tohto zákona sa tento bude  postupne zvyšovať pravdepodobne až  do hranice 70 rokov. V roku 2017 o 76 dní, v roku 2018 pravdepodobne  asi o 63 dní. Existuje celá rada zamestnaní  pri ktorých z fyziologického hľadiska do takejto doby zamestnanec nebude vládať, nebude schopný pracovať. Súčasná právna úprava tento stav  ako aj z dôvodu straty zamestnania a nemožnosti v preddôchodkovom veku nájsť si prácu ako  aj z dôvodu, že zamestnanec ďalej už   nechce pracovať  rieši  inštitútom predčasného dôchodku, to je  možnosťou   2 roky pred dôchodkovým vekom odísť  do predčasného dôchodku, ale za každých 30 dní čo odíde skôr do SD sa mu SD kráti o 0,5 % za 2 roky o 12,5 %.

V ČR s využitím III. piliera od roku 2013 úspešne funguje inštitút  preddôchodku. Občan sporiteľ v III. pilieri musí mať nasporenú dostatočnú sumu peňazí ktorá  sa rozpočíta na celú plánovanú dobu poberania preddôchodku, ktorá mu zabezpečí pravidelný mesačný príjem  do výšky najmenej 30 % priemernej mzdy. V ČR na 5 ročný preddôchodok potrebuje mať nasporených  okolo pol milióna Kč, 18 867 eur. V ČR štát sporenie v III. pilieri priamo a nepriamo ročne dotuje sumou  asi 300 mil. eur. Účastníci  tohto sporenia od štátu za každý rok získajú približne 100 eur a majú daňovú úľavu 130 eur.  V SR je to suma asi 10 mil. eur, sporitelia si môžu základ dane znížiť o 180 eur. V ČR do III. piliera je zapojených asi 3/4  pracujúcich. V SR je to asi len 1/4.  Drvivú väčšinu slovenských sporiteľov v III. pilieri tvoria lepšie zarábajúci. Na doplnkové dôchodkové sporenie 2 % z hrubého platu môže prispievať zamestnávateľ , zamestnanec najmenej 2 %, môže aj viac. Pracovníkom rizikových  profesií  zo zákona musí prispievať zamestnávateľ.  Toto sú príčiny nízkeho počtu zapojených zamestnancov do III. piliera v SR.

V súčasnosti MPSVaR dokončuje analýzu  možností zavedenia inštitútu preddôchodku v ktorej predloží  niekoľko alternatív na riešenie preddôchodku. Z nich  vyberie najoptimálnejšiu variantu. Z analýzy vyplýva, že v priebehu desiatych rokov budú nízke nasporené sumy v III. pilieri a  nezabezpečia dávky v takej sume, aby postačovali ako jediný zdroj príjmu v dlhšom období. Hľadajú sa také opatrenia aby pre sporiteľov zatraktívnili III. pilier a aby sa do neho  zapojil väčší počet sporiteľov.   V pripravovanej novele zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení  chce vláda a ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte tento rok zaviesť preddôchodok.

Pravdepodobné  kritériá pre zavedenie preddôchodku: 

–  Sporiteľovi v III. pilieri sa umožní do dôchodku odísť o 2 – 5 rokov skôr. Ale, musí mať nasporených aspoň  toľko peňazí aby mu stačili na vyplácanie mesačnej dávky minimálne v sume  30 % priemernej mzdy počas aspoň  dvoch rokov. V súčasnosti to je 283,5 eura mesačne.
Preddôchodca bude poistencom štátu a nebude povinný platiť zdravotné poistenie.
Pre výpočet SD  nebude sa mu krátiť doba ani vymeriavací základ (tento bude mierne nižší z dôvodu, že po dobu preddôchodku  neplatí odvody na starobné poistenie.
Môže skombinovať poberanie preddôchodku (napríklad prvé 2 roky) a predčasného dôchodku, čím mu postačia aj menšie úspory v III. pilieri. Pokaľ 2 -5 rokov pred odchodom do SD stratí prácu, predtým pracoval a má nasporenú dostatočnú sumu na požadovaný počet rokov preddôchodku je vhodné, aby najskôr požiadal o podporu v nezamestnanosti a až potom požiadal o preddôchodok, prípadne o predčasný dôchodok čím defacto môže skôr skončiť zárobkovú činnosť a nezostane bez príjmu.
– Popri poberaní  preddôchodku môže kedykoľvek začať pracovať a vykonávať zárobkovú činnosť.
– Šetrí prostriedky štátu, predčasné dôchodky sa vyplácajú z verejných zdrojov, preddôchodky z vlastných prostriedkov sporiteľa z III. piliera.
– Potencionálny záujemca o preddôchodok musí mať v III. piliera  pri 2 rokoch preddôchodku uložených  najmenej 6 804 eur. Pri maximálnej hranici 5 rokov  najmenej 17 010 eur.

Do konca volebného obdobia  chce vláda a ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny  ďalej pokračovať zavedením ďalších benefitov. Napríklad uvažuje  sa o zvýšení objemu príspevkov zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj  o forme zvýšenia  daňových a odvodových úľav. O zavedení  takých opatrení aby sporitelia neprišli o časť dôchodku, ako dnešní predčasní dôchodcovia. Pokiaľ nebudú pracovať nebudú odvádzať odvody na dôchodkové poistenie čo sa prejaví  v znížení ich SD. Uvažuje sa, že počas poberania preddôchodku môžu aj pracovať. Uvažuje sa , že ľuďom na  preddôchodku by mohla byť vyplácaná časť úspor z II. piliera  a všetky úspory   z III. piliera, čím by došlo k zvýšeniu ich nasporenej sumy. Uvažuje sa, že pri súčasnej priemernej mzde 945 eur  by preddôchodca zo svojich úspor z III. piliera mal dosiahnuť aspoň 283,5 eur mesačne. V závislosti od nasporenej sumy by mohol preddôchodok  poberať najviac 5 rokov,  tak dlho ako mu vystačia jeho uložené peniaze. Podľa výšky nasporenej sumy a dĺžky poberania preddôchodku jeho mesačná suma ak na to má, môže byť aj vyššia. Má byť umožnené aj  jednorazovým vkladom zvýšiť si svoju nasporenú sumu. Ak by  preddôchodok chcel čerpať  2 roky musel by mať v III. pilier nasporené najmenej  2 x 12 x 283,5 = 6 804 eur, napríklad 5 rokov 5 x 12 x 283,5 = naajmenej 17 010 eur.  Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na preddôchodok si počas aktívneho života  spravidla nasporiť môžu len lepšie zarábajúci ľudia,  alebo aj ľudia s nižšou mesačnou mzdou ale s ďaleko väčším počtom rokov sporenia v DDS, v III. pilieri. Toto je jedna s pripravovaných možností ako si pracujúci a ťažko pracujúci ľudia z dôvodu zvyšovania veku odchodu do SD ktorí z dôvodu, že už nebudú vládať pracovať, prípadne sa z dôvodu veku  nebudú môcť zamestnať , alebo už nebudú chcieť pracovať si sami môžu týmto spôsobom zabezpečiť príjem do doby než im z I. piliera bude priznaný SD. Preddôchodcom nebudú musieť byť vyplácané dávky v hmotnej núdzi ani životné minimum, čím týmto opatrením dôjde k šetreniu verejných financií.

Mnou uvedené skutočnosti v tomto článku sú zatiaľ len ako možné návrhy. O konkrétnych návrhoch ako budú ministerstvom práce  predložené do medzirezortného pripomienkového konania zatiaľ ešte nie je rozhodnuté. V medzirezortnom pripomienkovaní  týchto legislatívnych zmien  v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení  okrem príslušných štátnych orgánov, občianskych združení s právnou subjektivitou sa budú môcť vyjadriť aj občania. Až potom bude môcť  navrhované legislatívne zmeny schváliť vláda a predložiť na rokovanie Národnej rady SR ku schváleniu.  Po ich schválení zákon pravdepodobne do konca tohto roku nadobudne účinnosť.

Spracoval:

 Dr. Milan Kolen
člen sociálnej a právnej komisie ZV SR, člen VVB