67 komentárov

1. 

   Monitor 11. júla 2019 o 10:20

   .
   viete,že?

   Zlomeniny sú zakaždým bolestivým a nepríjemným zážitkom. Medzi tým, ak si v mladosti zlomíte ruku na lyžovačke či kľúčnu kosť pri bicyklovaní, alebo utrpíte osteoporotickú zlomeninu vo vyššom veku, je však zásadný rozdiel.

   Zlomenina krčku stehennej kosti je obzvlášť nebezpečná. Často vedie k chronickým ochoreniam, ľudia pre ňu prichádzajú o svoju samostatnosť a zvykne viesť k predčasnej smrti.

   Ani napriek tomu zlomenina nedokáže v ľuďoch vyvolať opodstatnené obavy a prinútiť ich podniknúť preventívne kroky.

   Odborníci z geriatrickej spoločnosti sa preto rozhodli v rámci osvety vykresliť perspektívu, ktorú pred sebou majú starší ľudia po zlomenine krčka stehennej kosti.

   Aké sú šance na zotavenie?
   U pacientov s osteoporózou sa krčok stehennej kosti zlomí už pri úplne banálnom úraze. Zlomenine najčastejšie predchádza pád (95 percent prípadov), no môže k nej dôjsť aj pri slabšom náraze, dvíhaní bremien alebo pri prudšom pohybe.

   Bezprostredne po zlomenine krčka stehennej kosti končia zranení v nemocnici a nezvládajú každodenné aktivity.

   Tento druh poranenia človeka vyradí z bežného života a zotavovanie je komplikované aj napriek tomu, že bola zlomenina správne ošetrená a rehabilitovaná.

   Vo svojom výskume geriatri poukázali na niekoľko znakov, na základe ktorých možno predpokladať, že sa senior zo zlomeniny nebude vedieť plne zotaviť.

   Zlú prognózu majú pacienti, ktorí v nemocnici zažívali delírium, trpia demenciou alebo užívajú viaceré druhy liekov.

   Z údajov tiež možno vyčítať, že ak pacient nezvládal každodenné činnosti ani tri mesiace po operácii zlomeniny, jeho stav sa nezlepší ani po šiestich mesiacoch.

   Odborníci však upozorňujú, že toto pozorovanie nemožno považovať za všeobecne platné pravidlo a medzi pacientmi existujú výnimky.

   Tretina zranených zomrie do roka
   Mnohí seniori sú pripútaní na lôžko aj celé mesiace až roky po zlomenine. Pacienti nemôžu ísť na nákup, osprchovať sa alebo sa samostatne obliecť.

   Kvalita ich života prudko klesne a iba zhruba dvadsať percent zranených sa dokáže vrátiť späť na úroveň pred zlomeninou. Vážne ťažkosti zažívajú aj pacienti, ktorí boli pred nehodou úplne samostatní.

   Nepohybliví pacienti prežívajú výraznejší fyzický a psychický úpadok, než bežní seniori. Zhoršená kondícia ovplyvňuje okrem samotného pacienta aj blízkych, ktorí sa oňho starajú.

   Ošetrovatelia cítia okrem intenzívneho stresu aj silný finančný tlak. Pochopiteľne platí, že čím viac pomoci zranený potrebuje, tým ťažšie je bremeno opatrovateľov.

   Približne dvadsať percent ľudí zlomenina krčka stehennej kosti obmedzí do takej miery, že sa musia zveriť do inštitucionálnej starostlivosti.

   Štatistiky ukazujú, že osemnásť až 33 percent seniorov zomiera rok po tom, čo sa im zlomí vrchná časť stehennej kosti.

   K úmrtiam tak dochádza častejšie, než medzi pacientmi s demenciou, alebo seniormi, ktorých prijali do domovov ošetrovateľskej starostlivosti.

   Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

2. 

   Monitor 21. apríla 2019 o 10:35

   Čo sa odohrávalo pred 100 rokmi?
   https://www.bezpzlozky.eu/2010/04/zo-100-rocnych-novin/
   .
   .
   Aká je realita po 100 rokoch?
   .
   Časť ľudí vidí Slovensko ako most medzi Východom a Západom. Je to dnes vôbec možné?< /strong>

   Otázka je, či je to sentiment alebo politický kurz. Ak je to sentiment, tak tomu rozumiem. Slovensko má svoju štátnosť a svoju históriu spojenú s predstavou širšej panslovanskej spolupráce, kde hralo Rusko dôležitú úlohu. Považujem to za normálnu súčasť nášho DNA.
   Otázka znie, čo sú naše slovenské záujmy? Pre mňa je to jednoznačne členstvo Slovenska v EÚ a NATO. Treba povedať aj to, že politikou súčasnej ruskej vlády je snažiť sa tieto zoskupenia oslabiť a vraziť klin medzi členské štáty. A to hrá absolútne proti našim záujmom.
   .
   Je cestou udržiavania štandardných vzťahov s Ruskom to, čo robia niektorí naši politici? Predseda SNS Andrej Danko nedávno vyhlásil, že treba prepracovať bezpečnostnú stratégiu, poslanec Smer Ľuboš Blaha vyhlásil, že Rusko je najväčším garantom mieru. Toto sú priateľské gestá?
   .
   Tieto vyhlásenia zachádzajú ďaleko za hranice toho, čo si myslím, že je v záujme Slovenska a čo je dobré pre bezpečnosť a zahraničnú politiku Slovenska, pretože vykazujú voči Moskve naivitu. Ruská vláda má svoje záujmy, bohužiaľ, zadefinovala si ich v rozpore s našimi.
   Dlhodobo razia politiku tvrdého rozdeľovania EÚ a NATO a podrývania solidarity medzi členskými štátmi. A to ide jednoznačne proti našim záujmom. Keď vidím kroky, ktoré ste vymenovali, tak mi nedá iné, len skonštatovať, že ide o kroky, ktoré sú proti bezpečnosti Slovenskej republiky.
   Ale aj pri iných krajinách je tá pochybnosť o jednotnosti. Stačí spomenúť rozšírenie kapacity plynovodu Nord Stream medzi Nemeckom a Ruskom.
   Som jednoznačne proti plynovodu Nord Stream 2, myslím si, že je chybou. No znamená to len jednu vec – že v EÚ musia jednotlivé členské štáty za svoju predstavu tvrdo zabojovať. Nie je to tak, že je tu nejakých do kamena vytesaných desať princípov zahraničnej politiky. Tá sa vyvíja každý deň v konverzácii. Keď nesúhlasíme s inými členskými štátmi ako Nemecko, treba si to vyargumentovať.
   .

   Ako sa dá ľuďom vysvetliť, že sme jeden klub, ktorý ťahá za jeden povraz, keď Nemecko ako motor EÚ urobí takýto krok?
   .
   Úplne normálne. Ani v rodine sa vždy nezhodneme s bratom, s mamou, s otcom. Ale to neznamená, že nie sme rodina, spájajú nás predsa oveľa dôležitejšie veci. Nesúhlasím s Nord Stream 2, myslím si, že je chybou a mám problémy aj s inými aspektmi ich politiky.
   Ale keď bolo Nemecko v roku 2014 požiadané, aby podporilo členské štáty Aliancie na východe, tak nielen, že nezaváhalo, ale dodnes vedie bojovú skupinu, ktorá bola rozmiestnená do pobaltských štátov.
   .
   Nedávno sme boli svedkami kauzy, keď ministerstvo obrany nesúhlasilo, aby americké vrtuľníky pristáli na letisku v Piešťanoch. Napokon rezort vyhlásil, že išlo o chybu úradníkov a spojenci budú môcť pristáť. Aký signál tým vysielame?
   .
   Keby to bola jedna izolovaná epizóda, pokrčím ramenami. Ale faktom je, že to ani zďaleka nie je jediná. Stalo sa to niekoľko mesiacov po tom, čo ministerstvo obrany odrieklo spoluprácu Spojeným štátom na modernizácii našich vlastných letísk.
   Pointou bolo, aby spojenci mohli v čase, keď požiadame o pomoc, tú pomoc sem doručiť. Ale keďže tých krokov je už toľko, v podstate každý mesiac jeden, zdá sa to už ako politika a nie jeden omyl.
   .
   Kto je Tomáš Valášek:

   – v roku 2002 založil a do roku 2006 riadil bruselskú pobočku think-tanku World Security Institute
   – od 2006 do 2007 pôsobil na ministerstve obrany ako riaditeľ odboru pre bezpečnostnú a obrannú politiku
   – po roku sa presunul do Londýna, kde až do roku 2012 riadil organizáciu Centre for European Reform
   – neskôr pôsobil takmer štyri roky ako veľvyslanec Slovenska pri NATO
   – od apríla 2017 viedol Carnegie Europe, bruselskú pobočku celosvetového think-tanku Carnegie Endowment for International Peace
   – v rokoch 1993 až 1996 absolvoval štúdium žurnalistiky na americkej University of Georgia, v roku 2000 získal magisterský titul v oblasti medzinárodných vzťahov a bezpečnosti na Univerzite Georga Washingtona vo Washingtone.
   Pozn.:
   Think tank je neformálny termín, označujúci organizáciu, jej časť alebo skupinu expertov, zaoberajúcu sa vysoko synergistickým výskumom a poradenstvom v oblasti vedy, technológie, priemyslu, alebo podnikania.

3. 

   viete,že? 10. januára 2019 o 22:15

   viete, že?

   Už je to 5 rokov ako riadenie webu ZV SR (www.zvazvojakov.sk) prevzal na 4 roky plk.v.v. ŠVEC.
   Čas plynie rýchle, po 8. sneme ZVSR (december 2013), nástupom vtedy nového prezidenta do čela ZV SR sa postupne strácali z webu ZV SR nie len kritické komentáre, ale aj celé články vytvorené Ústrednou radou a predsedami klubov od roku 2009 do roku 2015. Tento majetok ZV SR, vytvorený ako historická hodnota a popisujúci činnosť občianskeho združenia jednoducho zmizol z povrchu zemského. Zmazané boli spočiatku mená autorov článkov (napr. Bada, Junek, Kolen…) a následne celé články. Boli sme si už vtedy vedomí, že ľudská hlúposť (v tomto prípade Švecova a jeho poskokov) nepozná hraníc, pre zachovanie a prehľadnosť som nicky preniesol na tento web a uložil na https://https://www.bezpzlozky.eu/2015/04/clanky-z-webu-zvazvojakov-sk/ (kliknite si teraz a presvedčte sa). Stačilo klikať a čítať na webe zvsr. Pod každým článkom bolo množstvo diskusných príspevkov, články riešili problémy nás, dôchodcov.

   Dnes je to už pasé. Zbytočne budete klikať, web zvsr Vám oznámi že archív je iba od decembra 2016, akoby ZVSR predtým ani neexistoval, pričom zohral v rokoch nášho boja za valorizáciu VD, pod prezidentovaním M. Bohunického, veľmi dôležitú úlohu. Takáto je tvár autokracie ak si ju pripustíme do svojich radov.
   Doporučujem pozrieť si časť článkov aj s komentármi (ktoré “tak veľmi ublížili”)ale ktoré sa zachránili:
   https://www.bezpzlozky.eu/2015/03/zvsr-analyza-stavu-po-vykonanych-vcs-klubov-i-cast/
   a tiež:
   https://www.bezpzlozky.eu/2015/02/kto-a-komu-sa-ma-verejne-ospravedlnit/
   tiež:
   https://www.bezpzlozky.eu/2015/01/hladajme-spolocny-program-s-jds/
   tiež:
   https://www.bezpzlozky.eu/2015/02/spojime-sa-za-spolocnu-vec/

4. 

   viete,že? 4. januára 2019 o 15:08

   Viete, že?

   Existuje katalóg Slovenskej národnej knižnice
   V Katalógu digitálnej knižnice SNK sa k 31. decembru 2018 nachádza a používateľom je celkovo sprístupnených viac ako 1 milión digitálnych objektov (monografie, pohľadnice, plagáty, špeciálne dokumenty, periodiká a články).
   V rámci lokálnej siete SNK majú používatelia neobmedzený prístup k plným textom všetkých typov objektov, v ktorých môžu cez sofistikovaný discovery systém vyhľadávať (aj plnotextovo), prezerať si ich a v súlade s autorským zákonom vytlačiť.
   Ako používateľ už nemusíte čakať, kým Vám fyzický dokument prinesú z depozitu – k státisícom zdigitalizovaných objektov máte prístup ihneď. A vyhľadať si, čo Vás zaujíma, môžete z pohodlia svojho domova – obmedzenie sprístupnenia na priestory SNK sa týka len prístupu k plným textom, všetky ostatné možnosti, ktoré dikda.snk.sk ponúka, využijete naplno z ktoréhokoľvek miesta a kedykoľvek.

5. 

   viete,že? 19. decembra 2018 o 11:50

   Želanie k sviatkom pokoja
   Otázkou je, ako prežiť obdobie lásky a pokoja v zdraví? Celkom jednoducho. Buďme obyčajní a prirodzení. Ak čaro posledných dní v roku prežijeme vo svojom srdci, naozaj si oddýchneme. Rozveseľme sa spoločným čarom okamihu, rozprávaním alebo spoločnými aktivitami a spomienkami. Nenúťme sa do ničoho, čo je nám proti srsti. Vianoce nie sú čas silených úsmevov, honosných darov a náhleho porozumenia. Sú o nájdení pokoja v sebe samom, pochopení uplynulého roka a načerpaní síl do nových dní. Nikto a nič z nás nespraví lepšieho človeka počas pár ligotavých a sviatočných dní. To ani nie je možné. Možné je len byť skutočným, pokorným a šíriť človečinu. Za každých okolností.
   Krásne sviatky prajem nám všetkým a vykročme do Nového roka tou správnou nohou.
   Webmajster

   Viete, že?
   Štedrosť je čosi ako veľké srdce na širokej dlani. Veľké srdce, ktoré veľa vidí a do ktorého sa toho veľa vojde a pritom sa nemusí báť o dostatok miesta. Je to veľký strom, ktorý ak nestihnete celkom obrať, znovu nasadí na kvet a znovu ponúkne úrodu. Štedrosť nie je ten najsprávnejší výraz pre rozhadzovanie a plytvanie. Skôr ju treba chápať ako veľkorysosť, veľkomyseľnosť a veľkodušnosť ak dávam zo svojho.
   Existuje taká naozaj málo známa modlitba. Či skôr želanie. Asi naozaj v týchto dňoch a počas sviatočných chvíľ stojí za to si ju pripomenúť: „Daj mi, Pane, srdce s veľkými dvojkrídlovými oknami bez závesov, cez ktoré je vidieť von na ulicu, do ktorých na jar svieti slnko a v zime sa na nich robia ľadové kvetiny. Daj mi, Pane, srdce, v ktorom možno pokojne sedieť na koberci a kde sa môže drobiť na zem a piť zo sviatočných pohárov. Daj mi, prosím, Pane, srdce s obrovskou chladničkou, v ktorej je stále aspoň jedna fľaša dobrého vína a trochu syra pre prípadnú návštevu.“ Amen.
   .

   viete, že?
   .
   Vianočné tradície našich predkov– oživujme vo vnúčencoch

   Spievanie kolied – Koledy patria neodmysliteľne k tradíciám nielen slovenských Vianoc. Pôvodne ich spievali deti len v danom období, kedy chodievali po dedine a koledovali si o nejakú sladkú výslužku.
   Tradícia stolovania – Tradícia jedenia oplátky s medom je symbolikou k jedeniu tela Pána a vďaka guľatosti oplátke je tu aj symbolika Slnka. Na stole by malo byť 12 chodov jedla. Každý chod za jeden mesiac v roku. Jediná gazdiná môže vstať od stola. Tradícií a zvykov je oveľa viac a celkom sa líši región od regiónu. Radi by ste si tento rok urobili naozaj tradičné Vianoce? Skúste sa inšpirovať našou stránkou.
   Zlaté prasiatko – Zlaté prasiatko vzniklo ako motivačný prvok detí, aby sa vydržali postiť až do štedrovečernej večere. Celý deň byť o hlade je obzvlášť pre deti náročné, a tak sa začalo hovoriť, že ten, kto to vydrží, tak s prvou hviezdou na nebi uvidia aj zlaté prasiatko. Prasiatko je tiež vianočným symbolom, ktorý predstavuje synonymum pre šťastie . To, či to tak naozaj je, sa musíte presvedčiť sami, napríklad na tie tohtoročné Vianoce.
   Šupina pre šťastie – Kapor je symbol Vianoc a stal sa hlavným chodom štedrovečernej večere. Traduje sa, že ten, kto si schová šupinky pod tanier, bude mať po celý nasledujúci rok šťastie. Kaprí šupinka má tiež zabezpečiť aj dostatok peňazí a zabrániť núdzi, a preto ju nosí celý rad ľudí aj v peňaženke.
   Krájanie jablka – Po modlitbe a zjedení oplátky nastalo hodovanie, niekde v ich priebehu, u niektorých na začiatku a u iných skôr až ku koncu, dôjde na krájanie jabĺčka. Táto klasická a známa slovenská tradícia veštila, či daného čaká za rok život alebo smrť. Život znamená nález päťcípej Hviezdičky v strede a smrť kríž. Tejto veštby sa nemusíte báť. Stačí, keď si vezmete zdravé a veľké jablko a rozrežete ho pekne v strede kolmo ku konzole.
   Liatie olova – Olovo bolo celkom dostupné a jeho bod topenia je nízky. Olovo sa roztaví na kovové lopatke nad plameňom, a potom sa vleje do vody do kovového lavóra. Lejte opatrne, ale naraz. Vo vode olovo stuhne a zanechá tak určitý abstraktný tvar. Podľa odliatku potom ľudia hádali, čo ich v budúcnosti čaká.
   Púšťanie lodičiek – Púšťanie lodičiek patrí k dávnym českým aj slovenským tradíciám. Rozlúsknite vlašské oriešky, vyberte ich náplň a pripevnite do nich s pomocou roztaveného vosku zvyšky takmer dohorených sviečok.Do lavóra napustite vodu, zapáľte sviečky a dajte lodičky plávať na vodu. Majiteľa tej lodičky, ktorá svieti najdlhšie, čaká dlhý život.
   Hádzanie črievičkou – Slobodné vydajachtivé dievčatá v období Vianoc hádzali črievicu za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočí smerom ku dverám, znamená to, že sa dievča vydá. Ak ku dverám smeruje päta topánky, dievča ešte zostane jeden rok slobodná.
   Imelo – Aj keď by sa vám mohlo zdať, že zavesené imelo je americkou tradíciou, v skutočnosti táto tradícia siaha až do doby Keltov. Na prizdobenie môžeme použiť farebnú stužku. Takto upravená kytička sa zvykne zavesiť na strop, pod luster, na zrkadlo, alebo ju dáme na slávnostne prestretý stôl. V niektorých krajinách imelo zastupuje vianočný stromček. Ak ho aranžujeme do vázy, potom len „nasucho“, lebo vo vode listy skoro opadajú.
   Jablko a zápalky – Táto tradícia patrí opäť medzi veštecké, kedy dievča riešila dilemu a vyberala si medzi niekoľkými nápadníkmi. Pri tejto veštbe sa vezme jedno jablko a tri zápalky. Zápalky zapichnite do jablka s myšlienkou na jedného nápadníka. Potom všetky zápalky naraz zapáľte, ktorá horí najdlhšie, predstavuje toho pravého nápadníka.
   Odpustenie – Táto tradícia kedysi fungovala, teraz je veľkým prekvapením a nielen na Slovensku, preto snažme sa po celý rok robiť veci, ktoré sú osožné nielen pre mňa, ale aj pre ostatných.
   – – –

6. 

   viete,že? 15. decembra 2018 o 17:55

   Viete, že?
   .
   Ak si trénujete myseľ, ste vo výhode.
   Krížovky a sudoku síce môžu potrápiť vašu myseľ, no pravdepodobne nezabránia duševnému úpadku vo vyššom veku.
   Štúdia však naznačuje, že ak si v priebehu života pravidelne trápite mozog intelektuálnymi úlohami, vaše mentálne schopnosti dosiahnu vyššiu úroveň.
   Neznamená to, že budete voči kognitívnemu úpadku imúnni (pozn.: kognícia – poznávanie, poznávacia schopnosť).
   Podľa záverov Škótskych výskumníkov však získate výhodnejšiu pozíciu, z ktorej vaše duševné schopnosti začnú postupne klesať.
   Štúdia sa začala v roku 1998. Vedci kontaktovali ľudí, ktorí sa narodili v roku 1936 a keď mali 11 rokov, podstúpili plošný test inteligencie, v tom čase ním prešli prakticky všetky deti v Škótsku.
   Až dosiahli vek 64 rokov, vládna agentúra dovolila výskumníkom osloviť tých, ktorí boli nažive.
   Vedci ich požiadali, aby v pokročilom veku podstúpili pamäťový test a zaznamenávali aj ich rýchlosť, akou dokážu riešiť problémy.
   V priebehu ďalších pätnástich rokov otestovali dobrovoľníkov, ktorí žili samostatne a netrpeli demenciou, až päťkrát. K dispozícii mali aj vyplnený dotazník, demografické a klinické údaje ľudí.
   V priebehu štúdie mnohí z testovania vypadli – buď sa odhlásili, nesplnili kritériá, alebo zomreli. Výsledky napokon ukazujú vývoj duševných schopností zhruba päťsto ľudí.
   Je dôležité poznamenať, že štúdia sledovala súvislosti a nie priame spojenie príčiny a následku.
   Venujte sa čítaniu, hudbe alebo rébusom
   Výsledky analýzy naznačujú, že pravidelné riešenie rébusov ľudí neochránilo pred úpadkom kognitívnych schopností.
   „Naša štúdia dokázala zohľadniť detskú inteligenciu a vzdelanie a odhalila, že miera poklesu kognície v neskorom živote sa nelíšila medzi ľuďmi, ktorí hlásili rôzne úrovne angažovanosti,“ vysvetľujú autori štúdie.
   Znamená to, že ak si človek často cvičil myseľ náročnými úlohami, rébusmi a krížovkami, jeho duševné schopnosti upadali rovnako ako u ľudí, ktorí sa hlavolamom nevenovali.
   No vedci si všimli aj inú súvislosť. Vysvitlo, že ľudia riešiaci rébusy boli v lepšej duševnej kondícii v čase, keď ako šesťdesiatnici podstúpili prvý test v rámci štúdie.
   „Riešenie hádanky a iné intelektuálne náročné činnosti v priebehu života zlepšujú vaše IQ, takže keď v neskoršom živote dochádza k nevyhnutnému kognitívnemu úpadku, máte lepšiu východiskovú pozíciu,“ radia vedci.
   Ľuďom, ktorí si chcú svoju duševnú kondíciu udržať čo najdlhšie, preto odporúčajú činnosti ako napríklad čítanie komplexných románov, lúštenie rébusov, alebo hranie na hudobný nástroj.

7. 

   viete,že? 11. decembra 2018 o 12:06

   Viete, že?
   .
   Bez bosoriek by to asi nešlo
   Slovenské legendy považujú Luciu za najväčšiu zo všetkých bosoriek.
   No, môžeme polemizovať, lebo bosoriek a bosorákov sa nám akosi až príliš štedro urodilo v posledných rokoch na Slovensku. Dokonca, mnohí z nich akosi až príliš verne pripomínajú príbeh, ktorý hovorí, že keď Luciu ľudia chceli upáliť ako bosorku, nič sa jej nestalo a žila si spokojne a bosorácky ďalej. Deň pred Luciou (13. decembra) sa zvykne jesť cesnak, ktorý má chrániť ľudí pred zlými duchmi. V minulosti si ľudia od Lucie až do Vianoc vymetali každú izbu v dome či dokonca aj stajne metličkou a kropili ich svätenou vodou. Dodnes sa ľudia držia príslovia: „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“…
   Ak sa vrátime do reality, potom treba pripomenúť, že ten cesnak má niečo do seba. Má výrazné antibakteriálne účinky a je úžasným pomocníkom v prevencii proti ochoreniu dýchacích ciest. Avšak, treba s ním opatrne, ak pracujete v spoločnosti iných ľudí, či cestujete hromadnou dopravou. Čo sa týka upratovania, je vhodné, ale iba v rozumnej miere. Na Vianoce predsa nechodí po domácnostiach kontrola z hygieny, ale celkom úplne iná bytosť. Vianočné obdobie by sme mali prežiť oddýchnutí, nie uštvaní. A aj tak sú v tých dňoch najcennejšie ľudské slová, pohladenie či to, že rodina je spolu do tej miery, ako sa len dá.

   .
   Viete, že?
   .
   To určite viete, že cena energie je závislá od viacerých zložiek. Jedna z nich je cena samotnej elektriny alebo plynu na burze a zvyšok sú prvky ako náklady na prenos, politické rozhodnutia a ďalšie zložky s tým súvisiace.
   Za posledné roky ceny samotnej elektriny a plynu na trhoch klesali, ale ceny u nás, v domácnosti, neklesali. To by sa dalo akceptovať, ak by sa aj pri raste ceny na trhoch, naše ceny nemenili. Lebo ak pri poklese ceny na trhu konečné ceny energie neklesajú, malo by to znamenať, že ľudia si priplácajú na obnovu sietí. Ak však cena energie na trhu rastie, mali by firmy, ktoré energiu vyrábajú a dodávajú, resp. úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vyjsť ľuďom v ústrety a ceny ponechať nezmenené a použiť ten preplatok, ktorý si ľudia
   našetrili v čase, keď cena energií bola nižšia, ale koncové ceny sa nemenili.
   Preto nevidieť dôvod, aby sa zvyšovala cena energií hneď ako cena na trhu rastie. Je to nefér voči ľuďom a znamená to, že ÚRSO si svoju prácu dobre nerobí. O to viac, ak toleruje vláde, že dotuje tak životnému prostrediu a ľuďom škodlivú výrobu energie z uhlia, ktorá u nás stojí ľudí ročne spolu viac ako 100 miliónov eur.

   .
   Viete, že?
   .
   Slovenskej ekonomike sa darí.
   Za posledné 4 roky štát vybral od ľudí a firiem až o 2,4 miliardy – nie miliónov, ale miliárd! – eur navyše (naviac oproti plánom). Kam sa podeli tieto peniaze? Čo sa za ne urobilo pre ľudí?
   Keď bežná rodina príde k nečakaným peniazom, využije ich na riešenie dlho odkladaného problému: výmena kotla na kúrenie, oprava domu či nový počítač pre dieťa. Všetci vieme, že najakútnejším problémom Slovenska je zlý stav zdravotníctva.
   Čo teda s peniazmi navyše urobil náš štát?
   Len za posledné 4 roky vláda vybrala od ľudí a firiem toľko peňazí naviac, že sme za ne mohli mať 3 veľ ké špičkové nemocnice a k tomu novú štátnu nemocnicu v každom druhom okresnom meste – spolu 44 nových nemocníc. A ešte by ostalo aj na vyššie platy pre sestry a lekárov. Skutočnosť je však taká, že štát dodnes nepostavil ani jednu jedinú novú nemocnicu.
   Peniaze však zďaleka nechýbajú iba v zdravotníctve. Napríklad na opravu všetkých rozbitých ciest II. a III. triedy – teda ciest, po ktorých denne jazdí väčšina vodičov na Slovensku – potrebujeme približne 450 miliónov eur. To je len necelých 20% sumy, ktorú štát vybral navyše: všetky tieto cesty teda mohli byť už dávno opravené. Realita? Kvalita cestnej siete v regiónoch sa ďalej zhoršuje.
   Roky počúvame o tom, že na dôležité veci nie sú peniaze. A zásadné problémy našej krajiny roky stoja: platy rastú len akože, nemocnice sa nám rozpadajú pred očami, školy sa zasekli niekde v osemdesiatych rokoch, celé školstvo prešľapuje na mieste a ľudia v regiónoch jazdia po čoraz horších cestách.
   Pritom na mnohé z týchto problémov peniaze boli – pravda je však taká, že sa roztopili a postrácali na veci, ktoré ľudia nijako nepocítili. Nie je možné, aby štát od občanov za 4 roky vybral o 2,4 miliardy eur navyše, ale ľudia necítia nijaké významné zlepšenie. Takéto nehospodárne narábanie s peniazmi daňových poplatníkov nie je dobrá vizitka žiadnej vlády.
   Od vlády musíme vždy žiadať, aby sme verejné peniaze investovali tam, kde je ich najviac treba – a so zdravým rozumom.

   .
   Viete, že?
   .
   Osobnosti Slovenska – Matej Hrebenda
   Nevidiaci hymnológ, distribútor kalendárov a kníh, autor príležitostných veršov a milovník literatúry. Človek, ktorý na svojich púťach s remennou kapsou plnou kníh chodil krajinou najskôr sám, neskôr s pomocou mendíkov. Ten, ktorý po celý život šíril národné povedomie a hrdosť, podporoval vzdelanie a literatúru a všetky svoje prostriedky venoval lýceám, školám a Matici slovenskej.
   Na počesť jedného (ne)nápadného syna Tatier bol v roku 1988 Ministerstvom kultúry a vtedajším Zväzom invalidov prijatý zakladajúci dokument Dní Mateja Hrebendu. Dodnes je to sviatok umeleckého slova ľudí so zrakovým postihnutím, celoslovenská súťažná prehliadka recitátorov a literárnych tvorcov.

   Matej Hrebenda naozaj nie je len tak hocikto. Vedeli ste napríklad, že práve na jeho počesť je marec mesiacom knihy? Dôvod je naporúdzi: narodeniny aj „úmrtiny“ má v marci. A že pri stom výročí jeho smrti (v roku 1980) sa mu dostalo cti stať sa dokonca jubilantom UNESCO?
   A známku s jeho vyobrazením, pod ktorú sa podpísali akademický maliar Dušan Kállay a rytec František Horniak, ste videli?
   „Nemôže slepý slepého viesť, tento slepý však mnohým vidiacim mohol by byť vodcom.“ Tak znejú obdivné slová Karola Kuzmányho, ktoré krášlia symbolický pomník Mateja Hrebendu v Hačave.
   Odkaz tohto národovca je stále živý a my by sme nemali dovoliť pamiatke otca všetkých bibliotekárov vymiznúť.
   Matej Hrebenda: Vlastný životopis (Životopis M. Hrebendu r. 1860 na …
   https://zlatyfond.sme.sk › Diela
   Matej Hrebenda: Vlastný životopis(Životopis M. Hrebendu r. 1860 na jar písaný) – stiahnite si zadarmo toto dielo do vášho počítača.

8. 

   Monitor 26. novembra 2018 o 12:58

   Viete, že?
   O tom našom zápecníctve

   Autor je nezávislý poslanec NR SR
   Tak ešte raz o globálnom kompakte, o ktorom som už písal a len pripomeniem, že ho nespochybňujem kvôli otázke, či je alebo nie je právne záväzným dokumentom. Nepochybne ide o politický záväzok, inak by dokument nemal zmysel.
   Globálny kompakt spochybňujem z dôvodu jeho jednostrannosti, nevyváženého velebenia migrácie ako javu, ktorý sa v ňom prezentuje ako jednoznačne pozitívny.
   Veď si pripomeňme kľúčovú vetu z dokumentu, že migrácia „ je zdrojom prosperity, inovácií a udržateľného rozvoja v našom globalizovanom svete.“ Dalo by sa súhlasiť, že áno aj. Alebo možno. A možno nie vždy. A možno je migrácia aj zdrojom čohosi iného. Alebo nie?
   A práve zmienka o tom inom v kompakte fatálne chýba. Pretože, aj keď je jeho zámerom hovoriť o legálnej migrácii, nie je možné v dobe, keď je migrácia zásadným spoločenským problémom, a nie je možné v dokumente, ktorý má globálne ambície, zrazu akosi diplomaticky zavrieť oči pred migráciou ako celkom.
   A nie je ani správne, pri vznesenej kritike, tváriť sa ako svätý za dedinou, že veď o nič nejde, žiadne právne záväzky, my tu len tak humánne o tej dobrej migrácii alebo sa dokonca tváriť urazene a kritikov vyhlásiť en bloc za zápecníkov a xenofóbov.
   Svetový klub zápecníkov
   Mimochodom a napriek úcte k osobe ministra zahraničných vecí, spôsob jeho reakcie, že všetci, ktorí neschvaľujú globálny kompakt alebo majú výhrady voči nemu, sú zápecníci, a „keď hovorím všetci, tak myslím všetci,“ je veľmi nešťastný.
   Medzitým sa svetový klub zápecníkov postupne rozširuje a patria doň nielen štáty V4, ale aj USA alebo Austrália alebo Izrael atď. Zdá sa, že za pecou sa dá sedieť v ktoromkoľvek kúte sveta, okrem budovy OSN v New Yorku.
   À propos, aj horlivé schvaľovanie čohokoľvek, s čím prídu učené hlavy tam vo veľkom svete, v duchu slovenského zvyku, len aby sme v hanbe nezostali, by sa dal označiť za určitý druh zápecníctva.
   Bolo by poctivejšie, prínosnejšie a demokratickejšie hovoriť, že sú rôzne úrovne kritiky kompaktu. Aj tie naozaj xenofóbne, ktoré treba odmietnuť. No paušálne odmietanie akejkoľvek kritiky je vlastne zanovitým opakovaním nedostatku, ktorým trpí samotný kompakt alebo jeho duch, a síce nepripustiť existenciu druhej strany mince.
   “
   Je to len taký zápecnícky štuchanec do budovateľského nadšenia vlády, že dovážať ľudí zo zahraničia do našich montážnych fabrík je priam v národnom záujme.
   „
   Nepripustiť, že migrácia má aj riziká a že okrem práv spoločenstiev migrantov treba dbať v tejto veci aj na práva spoločenstiev prijímateľov. Inak povedané, nemali by sme nikomu upierať právo považovať tento politický dokument za neprijateľný z hľadiska jeho filozofie a symboliky.
   V jednom má však minister Lajčák pravdu, že je nezmyslom nezúčastniť sa stretnutia v Maroku, keď už pre nič iné, tak aby sme tam povedali svoje výhrady. Dodám však otázku, priznám sa, že z nevedomosti: Bude v Marakéši na vznesenie výhrad vytvorený priestor?
   Lebo obvykle sa na takýchto stretnutiach už len slávnostne potvrdzuje vopred dohodnuté. Ak áno, poďme tam a povedzme si svoj názor.
   Ako dopadlo gastarbeiterstvo
   A ešte čosi o migrácii, ktorú popisuje globálny kompakt ako výzvu, príležitosť a zdroj prosperity.
   Napriek tomu, že migrácia sa zdá byť nevyhnutnou súčasťou ľudských dejín (pretože na svete je vždy niekde tak zle, že ľudia odtiaľ utekajú inde, kde je šanca na lepší život), nemali by sme sa nechať zavádzať tvrdením zo stajne multikulti ideológie, že masová migrácia (hoci aj v legálnej podobe), je niečo, čo by sme si mali za každých okolností želať a iniciatívne podporovať.
   Veď aj tá riadená migrácia za prácou, aká sa u nás začína podporovať, iným slovom gastarbeiterstvo, má svoje riziká.
   Opýtajme sa obyvateľov štátov v západnej Európe, ktoré po druhej svetovej vojne riešili nedostatok pracovnej sily riadeným a zmluvným gastarbeiterstvom, ako sa naplnili ich predstavy, že Turci, Alžírčania a ďalší prídu na dobu určitú, pomôžu, zarobia si a vrátia sa domov k svojim rodinám.
   Nie, ich rodiny prišli za nimi alebo si nové rodiny na svoj spôsob založili v Nemecku, Francúzsku, Švédsku atď.
   Preto by stálo aj u nás za hlbšie zamyslenie, či legálna migrácia za prácou je tiež len jedným veľkým benefitom a či napríklad aj riadený dovoz lacnej pracovnej sily, čo nepochybne teší našich veľkých zamestnávateľov, je tak jednoznačne v záujme domácich zamestnancov alebo nezamestnaných.
   Lebo nad tými akosi rýchlo lámeme palicu, že nemajú záujem o isté druhy práce. Veď áno, pokiaľ sú isté druhy práce platené mizerne slabo, prečo by sa do nich mali hrnúť Slováci, ktorí všade počúvajú, že Slovensku sa nikdy tak nedarilo ako dnes?
   Ale to len na okraj, ako zápecnícky štuchanec do akéhosi samozrejmého konsenzu a budovateľského nadšenia vlády, že dovážať ľudí zo zahraničia do našich montážnych fabrík je priam v národnom záujme.
   .
   Ako prísť ku konsenzu
   Späť ku kompaktu. Ak by sme v ňom popísali migráciu komplexne, s plusmi aj mínusmi, určite sa k nej môžeme postaviť ako k nevyhnutnosti, ktorú musíme zvládnuť s čo najlepším zabezpečením práv migrantov aj prijímateľov.
   Pokojne ju v takom prípade berme ako príležitosť, ktorá nám môže priniesť úžitok aj napriek tomu, že je v základe vynúteným trápením migrujúcich a rizikom prijímajúcich.
   Takto filozoficky načrtnutý globálny rámec by mohol ašpirovať na globálny konsenzus.

   – – –

9. 

   viete,že? 5. októbra 2018 o 15:42

   –
   viete, že?

   Mozgová príhoda je jednou zo závažných kritických chorôb, ktorá ročne postihuje až 11 000 ľudí na Slovensku. Zabíja dokonca častejšie ako rakovina alebo infarkt a už dávno nie je len chorobou staršej generácie – čoraz viac postihuje aj mladšie ročníky. Z údajov prebiehajúcej kampane Čas je mozog vyplýva, že v minulom roku
   postihla mozgová príhoda 341 pacientov vo veku 20 až 44 rokov, čo je o 52 pacientov viac ako v roku 2016. Až tretina liečených pacientov sa stáva invalidmi, ktorí sú odkázaní na opatrovateľskú starostlivosť po zvyšok života.

   Mozgová príhoda patrí medzi choroby dýchacej a obehovej sústavy, pri cievnej mozgovej príhode dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu, čo môže mať – aj napriek rýchlemu
   zásahu lekárov – za následok trvalú invaliditu.

   Aké sú rizikové faktory mozgovej príhody a ako rozpoznať jej príznaky?
   Medzi príznaky mozgovej príhody patrí náhla porucha reči, nerovnomerné rozšírenie zreníc, sťažené rozprávanie, prudká bolesť hlavy, náhle oslabenie polovice tela či tŕpnutie končatín. Po spozorovaní príznakov je nevyhnutné čo najskôr zavolať sanitku, pretože čas podania liečby je rozhodujúci – maximálny limit je štyri a pol hodiny.
   Medzi rizikové faktory mozgovej príhody, ktoré sú ovplyvniteľné, patria najmä: vysoký krvný tlak, cukrovka, rôzne srdcové ochorenia, fajčenie, obezita, vysoká hladina cholesterolu, alkohol, stres, nedostatok telesnej aktivity.

   .

   Viete, že?

   Ublížite si zadržiavaním vetrov? Čo vie veda o črevných plynoch
   Väčšina z vetrov nepáchne.
   Pred sedemnástimi rokmi dostal austrálsky lekár Karl Kruszelnicki nezvyčajnú otázku. Jeho sestričku zaujímalo, či by mohla vetrami narušiť sterilné prostredie operačnej sály a spôsobiť pacientom infekciu.
   Keďže šlo o zdravotnícky podstatnú otázku, na ktorú nepoznal odpoveď, urobili experiment.
   Lekár poprosil kolegyňu, aby zachytila svoje črevné plyny do Petriho misky, ktorá sa využíva na kultiváciu baktérií.
   Jednu vzorku odobrala pri vypustení vetrov s oblečenými nohavicami a pre porovnanie pripravila aj druhú vzorku, pri ktorej bol jej zadok odhalený.
   Vetry ako zdroj nákazy?
   V miske druhej vzorky sa cez noc rozmnožili baktérie, ktoré sa zvyčajne vyskytujú v črevách a na koži. Výsledky experimentu zachytáva krátky text, ktorý zverejnil časopis British Medical Journal.
   „Domnievame sa, že črevnú zónu v druhej Petriho miske spôsobil samotný črevný plyn a prstencovitý útvar okolo nej sa sformoval v dôsledku rýchlosti prdu, ktorou strhol baktérie z poliek a preniesol ich na misku,“ píše sa v uznávanom vedeckom žurnále.
   Dôkazy podľa lekára nasvedčujú, že črevný plyn úplne teoreticky dokáže vyvolať infekciu.
   Môže k tomu však dôjsť jedine v prípade, ak je pôvodca vetrov nahý, nie ak je oblečený. Čiže pri scenári, ktorý je v chirurgickej praxi prinajmenšom nepravdepodobný.
   „Výsledky experimentu by sa nemali považovať za alarmujúce aj preto, že ani jeden druh baktérií nebol škodlivý,“ pokračuje lekár s tým, že sa podobali na priateľské baktérie v jogurte.
   Čo sú vetry a koľko ich denne vzniká
   Pokus austrálskeho lekára je úsmevnou ukážkou z desiatok ďalších experimentov a analýz, pri ktorých sa seriózni vedci zaoberajú črevnými plynmi.
   Je totiž úplne prirodzené, že sa veda zaoberá niečím, čo sa týka celej ľudskej populácie. Či už sa k tomu ľudia otvorene prihlásia, alebo nie, plyny majú všetci.
   Bez ohľadu na pohlavie človek denne vypustí 5 až 15 decilitrov vetrov.
   Udeje sa tak v priemere počas desiatich až dvadsiatich samostatných príležitostí. Väčšina z nich sa odohrá cez deň, počas spánku klesá produkcia približne o polovicu.
   Časť z nich vzniká kvôli prehltnutému vzduchu, napríklad počas spánku. Väčšinu však vytvárajú miliardy baktérií, ktoré sú kľúčovou súčasťou tráviaceho systému.
   Tieto mikróby totiž trávia a rozkladajú časti jedla, ktoré naše telo nedokáže spracovať samo. Ide o vzájomne prospešný vzťah.
   Človek baktériám poskytuje bezpečné miesto pre život a potravu. Ony mu na oplátku poskytujú energiu, vitamíny, posilňujú jeho imunitný systém a vytvárajú ochrannú bariéru tráviaceho traktu.
   Baktérie sa živia nestrávenými sacharidmi a bielkovinami, ktoré sa dostanú do hrubého čreva. Zvyšky jedla následne fermentujú a pri tomto procese vzniknú mastné kyseliny s krátkym reťazcom a plyny.
   Najväčšie zastúpenie majú vodík a oxid uhličitý, ktoré sú bez zápachu. V tráviacom trakte približne troch percent ľudí vzniká aj metán. Ten je taktiež bez zápachu.
   Prečo niektoré vetry zapáchajú
   Až 99 percent plynov, ktoré tvoria vetry, necítiť. Za nepríjemný zápach tak zodpovedá jediné percento zloženia črevných plynov.
   Spôsobujú ho molekuly, ktorých súčasťou je síra.
   Prečo vás nadúva v lietadle?
   Nie ste v tom sami, problémy s nadúvaním majú počas letu takmer všetci. Znížený tlak v kabíne lietadla spôsobí, že objem črevných plynov narastie.
   Podľa štúdie z roku 2013 môžu aerolinky problém riešiť viacerými spôsobmi. Analýzou metánu v dychu môžu napríklad pred letom odhaliť cestujúcich, ktorí už beztak trpia zvýšenou plynatosťou.
   Pri kratších letoch môžu pozdržať vetry pasažierov pomocou jedál so zvýšeným obsahom vlákniny. Alebo povrchy sedadiel či prikrývok ošetria aktívnym uhlím, ktoré dokáže pohltiť zápach vetrov.
   Aby vznikol plyn obsahujúci síru, musia baktérie spracúvať potraviny, ktorých je prvok súčasťou a ľudia ich nedokážu rozložiť vlastnými enzýmami.
   Patrí medzi ne napríklad fazuľa, cibuľa, karfiol, brokolica, ružičkový kel, alebo mliečne výrobky.
   Podobne ako pri testovaní infekčnosti vetrov, aj k tomuto zisteniu viedol netradičný pokus z konca 90. rokov minulého storočia.
   Šestnásť dobrovoľníkov nosilo nepriedušné nohavice, ktoré zachytávali vypustené vetry a ich zápach v mene vedy následne hodnotili dvaja nezávislí sudcovia.
   Nie náhodou sa pri pokuse museli vedci spoliehať na hodnotenie iných ľudí, než tvorcov vetrov.
   Podobne ako odtlačok prstu, aj črevná flóra každého človeka je jedinečná. Človek si tak časom vytvorí toleranciu pre zápach, ktorý vzniká za pomoci jemu vlastnej črevnej flóry. Pre iných ľudí preto býva pach omnoho výraznejší.
   Môže byť zadržiavanie vetrov nebezpečné?
   Z pochopiteľných dôvodov sa ľudia veľkú časť dňa pokúšajú vetry zadržať aspoň do chvíle, kým si nenájdu súkromie.
   Zadržiavanie črevných plynov vedie k nepríjemným až bolestivým pocitom v brušnej dutine.
   Zatiaľ neexistuje dostatok dôkazov o tom, či môže nahromadený plyn spôsobiť divertikulózu – vypukliny v čreve podobné pruhu, ktoré sa môžu zapáliť.
   Okrem bolesti však môžu nahromadené vetry spôsobiť minimálne dve ďalšie nepríjemnosti.
   Malá časť plynov sa môže opätovne vstrebať do obehu a uniknúť z tela cez dych. Zadržané vetry však len tak nezmiznú. Zvyšné môžu buď nekontrolovane vykĺzať po malých častiach, alebo vykĺznu naraz a spravidla v najnevhodnejší moment.
   Hoci sú vetry prirodzenou súčasťou fungovania ľudského tela, v slušnej spoločnosti sú tabu.
   Niektorí ľudia sa preto môžu pokúsiť znížiť ich množstvo tým, že sa zrieknu jedál spôsobujúcich plynatosť. Pre dôležité prospešné baktérie ide v princípe o rozsudok smrti.
   Zoznam potravín, ktoré vedú k vetrom, je však dlhý a obsahuje množstvo pre zdravie dôležitých a výživných potravín. Okrem tých, ktoré sme už spomínali vyššie, naň patria napríklad aj kapusta, pór, cesnak, reďkovky, šošovica, pšenica či ovos.
   Zmenou diéty, ktorá nemá vážnejšiu príčinu ako sú napríklad alergie na konkrétne potraviny, si človek môže iba zbytočne ublížiť.

   .
   viete,že?

   Zomrieme preto, že sme sa vzdali?
   Psychológ prežitia opisuje päť štádií pred smrťou
   Pocit bezvýchodiskovej porážky a beznádeje môže byť smrtiaci. Človek, ktorý stratil vôľu žiť, skutočne môže skonať do troch týždňov.
   Nová štúdia v časopise Medical Hypotheses približuje nie len príčiny a časový rámec úmrtia, ale aj päť štádií, ktorými prechádza človek pred psychogénnou smrťou.
   Smrteľnej rezignácii sa dá zabrániť a preto sa oplatí poznať jej príznaky.
   Motivácia nemusí zmiznúť natrvalo
   „Psychogénna smrť je skutočná, nie je to samovražda, nie je spojená s depresiou. Je aktom vzdania sa života,“ vysvetľuje v tlačovej správe John Leach z Portsmouthskej univerzity.
   Leach, vojenský inštruktor, ktorý skúma psychológiu prežitia a adaptáciu na extrémne prostredie je presvedčený, že ide o skutočnú poruchu, respektívne ochorenie.
   „Smrť nastáva zvyčajne v priebehu niekoľkých dní a často sa spája s vážnou traumou,” tvrdí.
   Leach sa domnieva, že traumatická udalosť spôsobí zmeny v oblasti mozgu, ktorá zodpovedá za motiváciu a udržiavanie cieľavedomého správania.
   „Motivácia je nevyhnutná pre zvládnutie života a ak zlyhá, apatia je takmer nevyhnutná.“
   .
   Päť štádií rezignácie, ktoré vedú k smrti
   Vo svojej práci Leach detailne opisuje klinický obraz piatich etáp, ktoré vedú k zhoršeniu psychického stavu človeka.
   Zhubný stav pritom možno zvrátiť v každej fáze.
   Kľúčový je dopamín, hormón, ktorý sa spája s príjemným pocitmi. Uvoľní sa pomocou fyzickej aktivity alebo ak človek dokáže vnímať situáciu aspoň čiastočne pod svojou kontrolou. Záujem o život sa následne dokáže obnoviť.
   1. Stránenie sa spoločnosti
   Zvyčajne k nemu dochádza po duševnej traume. Ľudia v tomto štádiu sa môžu vyhýbať spoločnosti druhých, prejavujú nedostatok emócií, možno pozorovať bezstarostnosť, ľahostajnosť či sebeckosť.
   Úvodná fáza rezignácia bola opísaná na vojnových zajatcoch. Leach tvrdí, že odklon od emócií môže byť snahou o vnútorné vyrovnanie sa so situáciou. Ak ostáva nekontrolovaný, môže vyústiť do apatie a k extrémnemu odlúčeniu.
   2. Apatia
   V princípe ide o emocionálnu alebo symbolickú smrť. Hlbokú apatiu prežívajú nie len vojnoví zajatci, ale aj preživší námorných alebo leteckých nešťastí.
   Demoralizujúca melanchólia sa líši od hnevu, frustrácie alebo smútku. Vytráca snaha o sebazáchovu aj čistotnosť, jednoduché úlohy sa odrazu zdajú byť nesmierne vyčerpávajúce.
   3. Abúlia
   Prejavuje sa ako vážny nedostatok motivácie spojený s tlmením emočnej reakcie, nedostatočnou iniciatívou a neschopnosťou prijímať rozhodnutia.
   V tomto štádiu ľudia prestávajú hovoriť, umývať sa a či jesť a ponárajú sa ešte hlbšie do seba. Strácajú vnútornú motiváciu pomôcť sami sebe, no stále ich dokážu k činnosti presvedčiť či prinútiť iní ľudia.
   Ľudia, ktorí stav zažili, ho opisujú ako myseľ bez obsahu. Je akoby „na kašu“, pozastavená a bez myšlienky.
   4. Psychická akinézia
   Prejavuje sa ako ďalší pokles motivácie. Osoba je pri vedomí, no v tak hlbokom stave apatie, že si neuvedomuje alebo necíti extrémnu bolesť. Nesnaží sa napríklad uhnúť úderu a leží vo svojich výlučkoch.
   Štádium psychickej akinézie Leach opisuje aj cez prípadovú štúdiu mladej ženy, ktorá nepohnute ležala na pláži až kým neutrpela popáleniny druhého stupňa.
   5. Psychogénna smrť
   Štúdia opisuje záverečnú fázu ako rozpad človeka. „Nastáva, keď sa človek úplne vzdal. Môže ležať vo vlastných exkrementoch a nič ich nedokáže pohnať k túžbe po živote.“ Nezaberajú prosby, vyhrážky, ani bitka.
   V koncentračných táboroch dokázali väzni štádium absolútnej rezignácie spoznať tak, že si človek vytiahol ukrytú cigaretu a zapálil si ju. Cigarety totiž boli mimoriadne cenné a dali sa vymeniť za dôležité veci ako jedlo.
   Jediný cieľ človeka v poslednej fáze je už len samotná smrť. Zvyčajne k nej dochádza tri až štyri dni pred smrťou.

10. 

    viete,že? 30. septembra 2018 o 19:15

    viete, že?
    .
    Každodenný aspirín nie je pre zdravých, môže uškodiť, Aspirín pomáha iba rizikovým seniorom.
    Mnoho zdravých dospelých začne vo vyššom veku preventívne užívať malé dávky aspirínu. Liekom, ktorý riedi krv, sa snažia znižovať riziko srdcového infarktu, rakoviny a dokonca aj demencie.
    Výsledky rozsiahlej štúdie, ktorú zachytáva trojica článkov v časopise New England Journal of Medicine však ukazujú, že preventívne užívanie aspirínu nemusí byť dobrý nápad.
    „Zistili sme, že neexistuje zjavný prínos aspirínu pre predĺženie samostatného zdravého života starších ľudí,“ povedala Anne Murrayová, geriatrička a epidemiologička, ktorá viedla štúdiu.
    Lacný zázrak sa nekoná
    Vo svojich záveroch vychádza z analýzy údajov viac ako 19-tisíc ľudí vo veku nad 65 rokov, ktorých vedci sledovali približne päť rokov. Účastníci užívali buď 100 miligramov aspirínu každý deň, alebo placebo.
    „Dúfali sme, že lacná a veľmi dostupná liečba by mohla byť niečo, čo by sme mohli odporučiť starším ľuďom, aby si zachovali svoju samostatnosť a tiež znížili riziko kardiovaskulárnych ochorení,” hovorí Murrayová.
    Na základe zistení však doktor Evan Hadley z Národného inštitútu pre starnutie, ktorý pomohol financovať štúdiu, tvrdí, že starší ľudia, ktorí užívajú aspirín alebo o tom premýšľajú, by mali svoje rozhodnutie prehodnotiť.
    V prípade zdravých starších ľudí totiž riziká prevažujú nad možnými prínosmi.
    U zdravých, ktorí denne užívali aspirín, totiž celkovo stúpla pravdepodobnosť predčasného úmrtia. Najnebezpečnejšie je riziko vážneho a potenciálne smrteľného krvácania.
    Pomáha rizikovým pacientom
    Zistenia tak vyvolávajú vážne otázky, či by inak zdraví starší ľudia mali rutinne užívať nízke dávky aspirínu.
    „Veľa ľudí sa dočítalo, že aspirín je dobrý pre ľudí, ktorí majú problémy so srdcom,“ hovorí Murrayová. Mnohí sa na základe toho rozhodnú užívať liek aj v prípade, že infarkt nikdy nemali.
    Naďalej však existuje dostatok dôkazov na to, že malá dávka aspirínu denne môže znížiť riziko, že sa mnohým, ktorí už utrpeli infarkt alebo mŕtvicu, záchvat nezopakuje.
    A existujú zároveň dôkazy, že aspirín v malých množstvách môže pomôcť ochrániť ľudí pod 70 rokov, ktorí majú najmenej 10 percentné riziko srdcového záchvatu, infarktu alebo mŕtvice.
    Aspirín môže byť účinnou prevenciou. lekári aj pacienti by však mali zvážiť, či bude mať prínos práve v ich prípade.

    .

    viete, že?
    .
    Srdce môže zlomiť smútok, ale aj nával šťastia
    Čo dokáže urobiť stres so srdcom.
    Zlá správa. Vypočujete si ju a o chvíľku pocítite v hrudníku náhlu bolesť a ťažko dýchate. Hlavou vám prebleskne myšlienka: Asi mám infarkt.
    Nemusí to síce byť pravda, no stále môže ísť o život.
    Strata milovaného človeka, podobne ako iná psychicky či fyzicky stresujúca udalosť, totiž môže zapríčiniť syndróm zlomeného srdca.
    Napriek názvu diagnóza nepomenúva smútok z nešťastnej lásky. Ide o druh kardiomyopatie, čiže ochorenia srdcového svalu.
    Zlomené srdce postihuje najmä ženy vo vyššom veku, viac ako 90 prípadov sú pacientky vo veku od 58 do 75 rokov.
    Ako sa srdce môže zlomiť
    Farmakologička Adriana Adameová v rozhovore pre SME spomína aj prípady, kedy syndróm zlomeného srdca viedol k smrti. Vysvetľuje ním napríklad situácie, keď po smrti dlhoročného partnera v priebehu roka zomrie aj druhá polovička páru.
    „Po pitve u týchto pacientov zistili, že nemali žiadne štrukturálne zmeny a zo zdravotných záznamov vyplynulo, že ich srdce bilo pravidelným rytmom a dobre prečerpávalo krv,“ hovorí.
    Presná príčina nie je známa, no analýzy naznačujú, že pacienti mali genetický predpoklad, aby bolo ich srdce citlivejšie na stresový hormón adrenalín.
    Pod návalom stresu dokáže adrenalín omráčiť srdce.
    Spôsobí zmeny v bunkách srdcového svalu prípadne spôsobí dočasné stiahnutie krvných ciev a bráni tak správnej funkcii ľavej komory srdca.
    Výskumníci sa domnievajú, že staršie ženy sú zraniteľnejšie kvôli zníženej hladine estrogénu po menopauze.
    Syndróm si mýlime s infarktom
    Veci sa účinkami emočného vypätia na činnosť srdca zaoberajú už viac než 25 rokov. Prví ho zdokumentovali japonskí výskumníci ešte v roku 1990.
    Trvalo pomerne dlho, kým začala západná medicína rešpektovať zlomené srdce ako samostatné ochorenie srdca.
    V praxi je ho totiž náročné rozoznať od infarktu. Príznaky ako bolesť v hrudníku a dýchavičnosť sú typické pre obe ochorenia.
    Odhaduje sa, že približne päť percent pacientiek, ktorým bol diagnostikovaný infarkt, v skutočnosti postihol syndróm zlomeného srdca.
    Rozdiely však vidieť v činnosti srdca na EKG, ani testy neukážu zablokované srdcové cievy. Odlišné sú aj výsledky krvných testov, pri ktorých nevidieť príznaky poškodenia srdca.
    Aj napriek rozdielom sa však zatiaľ obe ochorenia liečia rovnako. Pacienti dostanú látky na uvoľnenie ciev a betablokátory, ktoré regulujú srdcový rytmus a znižujú vysoký krvný tlak. Princípom terapie je znížiť nápor na srdce.
    Do troch mesiacov sa srdcová funkcia zvykne obnoviť. Pri veľkej fyzickej záťaži však hrozí predčasné úmrtie.
    Srdce môže zlomiť aj radosť
    Doterajšie bádanie zatiaľ nepoukázalo na účinnejšiu liečbu, a neobjasnilo ani to, ako dlho by sa lieky mali užívať.
    O niečo jasnejšie sa podarilo určiť aspoň spúšťače symptómu. Zvyčajne ide o silnú záťaž na psychiku alebo telo.
    Medzi najčastejšie príčiny patrí úmrtie blízkeho alebo tragédia, ktorá postihla milovanú osobu, závažná diagnóza ochorenia alebo náročná operácia, autonehoda, domáce násilie, intenzívny strach alebo preľaknutie.
    Prekvapivo však nemusí ísť iba o nepríjemné emócie.
    Nebezpečný môže byť aj adrenalínový šport a približne jedno percento prípadov zlomeného srdca spôsobili šťastné udalosti.
    Ľudia skončili v nemocnici kvôli vypätiu a návalu príjemných pocitov, ktoré zažili pri udalostiach ako napríklad narodenie vnúčaťa, výhra v kasíne či svadba dieťaťa.
    Prevencia syndrómu zlomeného srdca preto nie je jednoduchá. Zatiaľ čo stresu a nešťastiu sa všetci ochotne pokúsia vyhnúť, chrániť si srdce pred šťastím by bola zrejme najnepopulárnejšia lekárska rada v histórii.

    – – –

11. 

    viete, že? 16. augusta 2018 o 17:34

    .
    viete, že?
    .
    Rusi vrazili Poliakom dýku do chrbta, hoc boli Slovania
    Jedným z dôvodov, prečo Poliaci takmer vôbec nepodliehajú bludom o všeslovanskej vzájomnosti sú zločiny, ktoré Rusi na nich páchali počas druhej svetovej vojny. Od napadnutia Poľska až po masaker v Katyňskom lese. Len v gulagoch zavraždili Sovieti temer 22 000 Poliakov.
    Keď 17. 9. 1939 vojská Červenej armády prekročili poľskú hranicu, stalo sa tak na základe paktu Molotov-Ribbentrop, v tajnom dodatku ktorého si Moskva s Berlínom Poľsko rozdelila.
    Toto hodovanie fašistických a komunistických supov nad korisťou bolo dokončené 28. 9. 1939 „Zmluvou o hraniciach a priateľstve“.
    Červená armáda bola teda na začiatku vojny agresorom, ktorý spolupracoval s hitlerovskými vojskami, osloboditeľom sa stala až na jej konci. De facto tak naprávala aj tie zločiny, ktoré spôsobila ona sama na príkaz Stalina.
    A masové vraždenie, ktoré Rusi páchali na Poliakoch sa vo svojej brutálnosti fašistickým zverstvám neraz vyrovnalo. Jedným z dôkazov je aj Katyňský masaker.
    Státisíce Poliakov gulagoch
    Najprv však všeobecná situácia. Počas postupu Červenej armády na Varšavu i po jej dobytí Sovieti v rokoch 1939 – 1940 zajali státisíce občanov Poľska. Keďže všetkých do svojich gulagov z logistických dôvodov odviesť nedokázali, časť z nich prepustili.
    Napriek tomu podľa poľského ústavu pamäti národa bolo deportovaných do Sovietskeho zväzu asi 320 000 Poliakov, niektoré zdroje uvádzajú dokonca 1,2 milióna.
    Rusi vraždili aj poľskú inteligenciu
    Výber tých, ktorí obdobe nemeckých koncentračných táborov neunikli a následne v nich boli zavraždení, nesie až niektoré známky riadenej genocídy. Sovieti si za svoje obete vyberali nielen vysokých dôstojníkov poľskej armády, ale i tú najvzdelanejšiu časť inteligencie.
    Veď z toho približne milióna väzňov v gulagoch bolo vojakov len 125 000. Zbytok tvorili lekári, kňazi, právnici, novinári či vysokí štátni úradníci.
    Rusi sa totiž obávali, že práve poľská inteligencia by bola schopná po návrate na okupované územia organizovať odpor a povstania proti okupačným vojskám Červenej armády.
    A tak vybrali najjednoduchšie a najbrutálnejšie riešenie. Väzňov, ktorí ani v gulagu neprejavili dostatočné nadšenie nad okupáciou Poľska a nad komunistickými ideami „zachvátčikov“ – tak tých surovo postrieľali.
    No nepredbiehajme.
    Nevedeli, že idú na smrť
    Podobne ako fašisti Židov, aj Rusi nasadili zajatých Poliakov do vlakov a odviezli ich do internačných táborov na svojom území. Ani oni pritom netušili, že mnohí z nich idú na smrť. Dúfali, že po krátkom zajatí budú prepustení do neutrálnych krajín.
    Rusi deportovali zajatcov na sovietske územia v dvoch hlavných vlnách. Tá prvá začala na jeseň v roku 1939, druhá zas vo februári 1940.
    Väzni, ktorých Rusi vyviezli z Poľska na jeseň, boli rozmiestnení do troch hlavných táborov. Tie sa nachádzali na mieste bývalých kláštorov v Kozelsku, Ostaškove a Starobeľsku.
    Predpeklie v sovietskych internačných táboroch
    Tu prežili zajatci krutú ruskú zimu. Pravda, nie tí slabší a chorí, ktorí ju v neľudských podmienkach tábora nevydržali. Ani tí ostatní však nemali na ružiach ustlané – Rusi ich podrobovali krutému výsluchu. Skúmali, či by ich nemohli využiť ako spolupracovníkov tajnej služby.
    Tí, ktorí nesúhlasili ani so sovietskou okupáciou ani s boľševickou ideológiou, končili po takomto výsluchu s pečiatkou „Nepriateľ ľudu“ vo svojom spise.
    Podľa servera Valka.cz išlo de facto o rozsudok smrti.
    Pod vraždy sa podpísalo politbyro Komunistickej strany ZSSR
    Piateho marca 1940 ľudový komisár Lavrentij Berija predniesol Stalinovi stanovisko NKVD, že poľskí „nepriatelia ľudu“ majú nenapraviteľne záporný vzťah k ZSSR, a preto navrhuje pre nich „konečné riešenie“.
    Na zasadnutí politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Stalin, Berija, Kaganovič, Kalinin, Molotov a Vorošilov rozhodli o ich poprave.
    Na smrť poslali takto vyše 21 800 Poliakov.
    Katyňský masaker
    Ako prvá začala 3. apríla 1940 likvidácia 4410 Poliakov z tábora v Kozelsku. Vyviezli ich do Katyňského lesa, nad vykopanými hrobmi im priviazali ruky o hlavy a zastrelil ranou do zátylku.
    Pod Katyňský masaker sa však počíta aj zavraždenie 3 739 poľských väzňov v táboroch v Starobelsku a 6 314 z Ostaškova.
    Aj oni boli po smrti hodení do masových hrobov či už v lesoparku, alebo v rekreačnom stredisku ruskej tajnej služby.
    Hroby približne 7300 zavraždených sa však nikdy nenašli.
    .
    Keď Nemci objavili počas útoku na Sovietsky zväz prvé z týchto masových hrobov, snažili sa to propagandisticky využiť ešte v druhej svetovej vojne proti Sovietom. Štvať Poliakov proti nim však nemuseli – tí veľmi dobre vedeli, že nepriateľom sú im oba štáty.
    Nejedno poľské dieťa sa muselo vyrovnať s krutou realitou tak, ako ju vo svojom silnom a dojímavom filme Katyň geniálne zobrazil poľský režisér Andrzej Wajda – a to jest, že deda zavraždili v koncentráku Nemci, otca v gulagu Rusi. Mimochodom, Wajdov otec bol jednou z obetí katyňského masakru.
    Utrpením vykúpené poznanie
    Nie, keď Nemci zaútočili na Poliakov a začali tým druhú svetovú vojnu, tak Rusi im – namiesto pomoci v duchu slovanskej vzájomnosti – vrazili dýku do chrbta. Stalinovi vojaci Červenej armády ich prepadli zozadu a ich krajinu si s hitlerovskými fašistami rozdelili.
    Spôsobili im tak utrpenie, ktoré je neporovnateľne strašnejšie a dlhšie, než bola napríklad okupácia Československa v roku 1968 pod taktovkou Moskvy.
    Na druhej strane, idealizácia Rusov ako „patrónov Všeslovanstva“ aj vďaka traume z druhej svetovej vojny dnes nemá v Poľsku takmer žiadnu šancu. Slovensko by si malo vziať príklad. Aby sme nemuseli raz obdobu poľskej histórie prežiť v budúcnosti na vlastnej koži.

    .
    .

    viete, že?
    –
    Prečo sa Juhoslávia nezopakovala aj na severovýchod od nás?
    Timothy Snyder: Obnova národů; Polsko, Ukrajina, Litva, Bělorusko 1569 – 1999, Preklad: Petruška Šustrová, Praha, 2018.
    Po roku 1989 mohla Európa popri vojnách balkánskych dosť dobre zažiť aj vojny medzi Poľskom, Ukrajinou, Bieloruskom a Litvou.
    Boli tam vrchovatou mierou splnené všetky predpoklady pre ozbrojený konflikt ako v Juhoslávii: strašné staré krivdy, neisté hranice a chuť nacionalistov na všetkých stranách.
    Naozaj bola situácia na severovýchode Európy taká krehká?
    „Tam, kde došlo k ozbrojenému konfliktu ako v Juhoslávii, verejnosť bola poučená o predchádzajúcich konfliktoch z čias vojny a údajnej starobylej nenávisti. Tam, kde prevládli mier a prosperita ako v Poľsku, sa do centra diania dostal historický naratív o návrate do Európy,“ vysvetľuje americký historik Timothy Snyder v knihe Obnova národov (Poľsko, Ukrajina, Litva, Bielorusko 1569 – 1999).
    A podáva správu nielen o „starobylej nenávisti“ kúsok na sever a východ od slovenských hraníc.
    Jeho originálna štúdia sa dá čítať aj ako história jedného zložitého regiónu v Európe, ktorý sa v pravej chvíli dokázal vyhnúť vojne – vďaka niekoľkým osvieteným politikom, príťažlivosti európskej integrácie (!), a to napriek starým príkoriam a krivdám.
    Holokaust ako návod
    Tento motív je najaktuálnejšou a najnaliehavejšou časťou knihy, ktorá mapuje históriu spomínaného územia v období 1569 (vznik Poľsko-litovskej únie) až do roku 1999, keď Poľsko vstúpilo do NATO. Prináša poučenie, ako ľahko môžu ľudia aj celé národy prepadnúť šialenstvu, vraždeniu a pomste.
    A ako je možné aj s takou minulosťou zariadiť dobrú budúcnosť.
    Kedy vznikajú národy, čo vyvoláva etnické čistky, ako sa môžu štáty zmieriť? Týmito tromi otázkami vymedzuje obsah knihy sám autor Timothy Snyder – profesor na univerzite v Yale, špecialista na dejiny strednej a východnej Európy, autor kníh Krvavá zem (rovnako o histórii Poľska, Ukrajiny, Bieloruska a pobaltských krajín).
    Preskočme teda kapitoly o pohnutej histórii územia od 16. storočia a prenesme sa do obdobia medzi dvoma svetovými vojnami. V Európe vznikli národné štáty vrátane Československa, Poľsku pripadla väčšina Volyne a celá Halič, vznikla sovietska Ukrajina a sovietske Bielorusko.
    Pre Ukrajinu bola skutočnosť, že si ju uzurpoval Stalin, strašná – za veľkého hladomoru v rokoch 1932 – 1933 zomrelo päť miliónov obyvateľov.
    Najhoršie časy toto skúšané územie však len čakali. Už pred vojnou zložité poľsko-ukrajinské vzťahy sa nielen vinou druhej svetovej vojny – Stalina a Hitlera – zmenili na občiansku vojnu.
    „Druhá svetová vojna bola na Ukrajine a v Poľsku oveľa krutejšia než na západnom fronte,“ tvrdí Snyder.
    „Vojna, okupácia, hlad, represie, deportácie a genocída, to je vymedzenie situácie, v ktorej Poliaci a Ukrajinci žili a umierali dlhých šesť rokov,“ upozorňuje Snyder na predpoklady následného vraždenia medzi Poliakmi a Ukrajincami.
    Kľúčovú rolu pritom zohralo nemecké vraždenie Židov.
    V najkrutejšej kapitole Etnické čistky na západnej Ukrajine potom čítame: „Mnohí mladí Ukrajinci, ktorí vstúpili do nacistickej pomocnej polície v roku 1941, slúžili od roku 1939 v sovietskych milíciách… Konečné riešenie, teda vraždenie Židov, ich naučilo, že k masovému vraždeniu civilistov je potrebná precízna organizácia a včasný nástup mužov ochotných strieľať mužov, ženy a deti.
    Hoci boli vyhladzovacie tábory dosť blízko, vo Volyni ku koncu roka 1941 a v roku 1942 neboli Židia transportovaní vlakmi do táborov, ale museli pochodovať na otvorené pole, a nezabíjali ich plynom, ale guľkami… Spolu asi dvanásťtisíc ukrajinských policajtov pomáhalo štrnástim stovkám nemeckých policajtov povraždiť asi dvestotisíc volynských Židov.“
    Na severovýchod od slovenských hraníc sa odohrávali zverstvá, o ktorých sa dodnes málo vie, a je Snyderovou zásluhou, že ich podáva naturalisticky aj analyticky.
    „Na jar nasledujúceho roka, v marci a apríli 1943, prakticky všetci títo ukrajinskí policajti odišli z nemeckých služieb a pridali sa k ukrajinským partizánom UPA (ukrajinská povstalecká armáda)… Títo partizáni, ktorí hromadne vraždili Poliakov v roku 1943, používali techniku masového zabíjania, ktorú sa naučili od Nemcov,“ upozorňuje Snyder.
    Spolu UPA v roku 1943 pozabíjala vo Volyni štyridsať- až šesťdesiattisíc poľských civilistov.
    A potom prišla pomsta
    A čo bolo ďalej?
    „Väčšina Poliakov, ktorí hrôzy vo Volyni prežili, utiekli z domu. Spomienky na krutosti spáchané na tých, ktorých milovali, prinútila tisíce z nich chopiť sa prvej príležitosti pomstiť ich smrť…
    Keď volynskí Ukrajinci odišli z nemeckej polície, aby vstúpili do UPA, snažili sa ich Nemci nahradiť Poliakmi. Za všeobecného vraždenia Poliakov bol taký nábor ľahký,“ vysvetľuje strašný paradox dejín Snyder.
    “
    Nikdy som nevidel, že by niekto z našich mužov nabodol nemluvňa alebo malé dieťa na špičku bajonetu a hodil ich do ohňa. To však bolo jediné zverstvo, ktorého sme sa nedopustili.
    „
    Aká bolo poľská odveta? Snyder cituje jedného poľského partizána: „Reagovali sme na ich útoky, ktoré dosahovali nevýslovnú silu barbarstva, vlastnou bezohľadnosťou.
    Keď sme sa zmocnili ukrajinskej osady, systematicky sme vybrali bojaschopných mužov a popravili sme ich, často sme ich nechávali bežať štyridsať krokov pred nami a strieľali sme ich do chrbta…
    Nikdy som však nevidel, že by niekto z našich mužov nabodol nemluvňa alebo malé dieťa na špičku bajonetu a hodil ich do ohňa, ale videl som spálená telá poľských nemluvniat, ktoré takto zahynuli.
    Ak to nikto z našich radov nerobil, bolo to jediné zverstvo, ktorého sme sa nedopustili.“
    Po rokoch sovietskej a nacistickej okupácie sa Poliaci a Ukrajinci vzájomne zabíjali ďalšie štyri roky, čo si vyžiadalo viac ako stotisíc životov a 1,4 milióna ľudí bolo nútených k presídleniu.
    Snyder podáva zrozumiteľné vysvetlenie, prečo mohli zverstvá nadobudnúť obludné rozmery: „Z toho, čo sa začínalo ako útok neveľkého počtu ľudí na určité lokality, sa v dôsledku predvídateľnej pomsty, nacionalistického slovníka a moci jazyka stalo bojom národa proti národu…
    Dospievajúci a dospelí, ktorí v štyridsiatych rokoch vykonávali vzájomné etnické čistky, sa v tridsiatych rokoch spolu ako deti hrali.“
    Ako Poliaci zariadili mier
    Toľko o vzťahoch medzi Poliakmi a Ukrajincami a – ako detailne dokladá Snyder – s Bielorusmi a Litvou to nebolo oveľa lepšie.
    Potom prišiel koniec vojny, Poľsko stratilo na východe 47 percent svojho predvojnového územia v prospech Sovietskeho zväzu, naopak, získalo na západe územia na úkor Nemecka. A premiestnilo „svojich“ obyvateľstvo zo sovietskej Ukrajiny (vrátane 140 660 osôb označených za Ukrajincov) do nových teritórií.
    Nasledovalo štyridsať rokov tvrdej sovietskej nadvlády, potom pád železnej opony, zrútenie Sovietskeho zväzu, balkánske vojny a – mier na severovýchode Európy. Poľsko a Litva (a ďalšie pobaltské krajiny) zamierili do NATO a Európskej únie. Ako dokázali predovšetkým Poliaci – im pripisuje Snyder hlavné zásluhy – skrotiť minulosť, nenechať ovplyvniť politiku vraždami a nespravodlivosťou minulosti?
    Pretože mali realistický a premyslený plán, ako odvrátiť poľský nacionalizmus, pretože neochvejne sledovali štátne záujem budúceho suverénneho Poľska. Kľúčovú úlohu zohral minister zahraničia Krzysztof Skubiszewski.
    Snyder o ňom píše, že najvyššou hodnotou pre neho bol poľský štát, a nie poľský národ, že presadzoval orientáciu nie na minulosť, ale na budúcnosť. A Skubiszewski ako profesor medzinárodného práva navyše stavil na príťažlivosť európskych inštitúcií pre stredo- a východoeurópske štáty. A na dôležitosť medzinárodného práva pri riešení národnostných problémov z minulosti.
    A tak v prvom rade Poliaci zaručili svojim susedom – dlhoročným nepriateľom, že „poľské hranice sú tam, kde majú byť“. Skubiszewski obhajcom revízie hraníc tvrdil, že kurz, ktorý chcú sledovať, by viedol ku krvavej vojne a vyprovokoval by nemecké požiadavky na západe.
    Poliaci tiež zásadne podporovali nezávislosť Ukrajiny, Litvy a Bieloruska, niekde boli rýchlejší a prezieravejší ako Spojené štáty a ostatné západné mocnosti. Pre Poľsko a vďaka nemu aj pre jeho susedov bolo zásadným záujmom už na začiatku 90. rokov smerovať do NATO a EÚ. Len žiadna ďalšia Juhoslávia…
    Áno, aj v Poľsku sa ozývali hlasy o krivdách, ukradnutom majetku, o reparáciách a dali sa v domácej politike ľahko zneužiť. Dnes vidíme, aké ťažké asi bolo pre politickú reprezentáciu (Jaruzelski, Walesa, Skubiszewski, Geremek, Kuroň, Michnik a mnoho ďalších) udržať históriu na uzde a sledovať strategický záujem krajiny – vrátiť sa do Európy.
    Snyder v Obnove národov sprostredkúva objavný pohľad na históriu jednej časti Európy za humnami Slovenska. Na príkladoch vysvetľuje vzťah histórie a politiky. A dôrazne pripomína, ako ľahko sa môžu ujať moci strašní démoni prítomní v každom kúsku starého kontinentu.

    ————–

    viete, že?
    –
    Platí a do budúcna bude platiť, že sloboda, slobodné podnikanie, vláda zákona, rovnosť šancí, otvorenosť a férová konkurencia budú predpokladmi úspechu.
    Keď sa Paula Samuelsona, jedného z najuznávanejších ekonómov 20. storočia a autora najrozšírenejšej učebnice ekonómie na sklonku života opýtali na jeho najdôležitejšiu životnú skúsenosť v oblasti ekonómie a na to, čo by robil inak, odpovedal, že by omnoho väčšiu pozornosť venoval histórii a historickým skúsenostiam.
    Aj to potvrdzuje, že história sa síce doslovne a do detailov neopakuje, ale poznanie histórie je veľmi dôležité na to, aby sme neopakovali staré chyby a prijímali správne riešenia.
    Nástup Európy
    Spomenul som si na toto Samuelsonovo vyjadrenie pri čítaní skvelej knihy Yuvala Noaha Harariho „Sapiens“, ktorá sa stala svetovým bestsellerom najmä preto, že veľmi zaujímavým spôsobom vysvetľuje, prečo a ako práve človek (homo sapiens) ovládol zem a vytvoril dnešnú ľudskú civilizáciu.
    Je to síce kniha najmä o minulosti, ale veľa nám napovie aj o dnešných výzvach, pred ktorými stojí liberálna demokracia, trhová ekonomika a otvorená spoločnosť.
    Konkrétnejšie povedané, historická skúsenosť, historické fakty a súvislosti ukazujú (alebo aspoň jasne naznačujú), že liberálna demokracia a otvorená trhová ekonomika nemajú a v dohľadnom čase ani nebudú mať alternatívu a takouto alternatívou v žiadnom prípade nemôžu byť tzv. neliberálne demokracie alebo diktatúry, rovnako ako nimi nemôžu byť politiky založené na protekcionizme a izolacionizme.
    Najlepšie o tom svedčia hybné sily európskeho pokroku. Ešte v roku 1775 mala Ázia 80-percentný podiel na svetovej ekonomike. Čína a India v tom čase vytvárali dve tretiny svetového HDP a Európa bola oproti nim ekonomickým trpaslíkom. Globálne ekonomické centrum sa do Európy presunulo v období rokov 1750 – 1850.
    Do roku 1900 mala už Európa svetovú ekonomiku aj väčšinu územia sveta pevne pod kontrolou a okolo roku 1950 USA a západná Európa už mali asi 50-percetný podiel na svetovej ekonomike, kým čínsky podiel klesol na päť percent.
    Na otázku, prečo sa tak stalo a čo umožnilo Európe (západnej civilizácii) dosiahnuť túto dominanciu, Harari odpovedá, že rozhodujúce boli dve veci – moderná veda a kapitalizmus. Obidva tieto predpoklady sú však podmienené slobodou a vládou zákona.

    Ukážme si to aj na inom príklade v rámci Európy, ktorý uvádza vo svojej knihe Harari. Ide o rozdielny vývoj Španielska a Holandska.
    V 16. storočí bolo Španielsko najmocnejším štátom v Európe, ktorý mal pod kontrolou veľké globálne impérium. Holandsko bolo v tom čase len malou, bezvýznamnou okrajovou časťou španielskej ríše, ako píše Harari „drobným, veterným bahniskom bez prírodných zdrojov“.
    “
    A rovnako ako vtedy, aj teraz platí a do budúcna bude platiť, že sloboda, slobodné podnikanie, vláda zákona, rovnosť šancí, otvorenosť a férová konkurencia budú predpokladmi úspechu.
    „
    Od roku 1568 Holanďania bojovali za nezávislosť od Španielska a „za osemdesiat rokov si nielen zaistili nezávislosť od Španielska, ale dokonca nahradili Španielov a ich portugalských spojencov v postavení pánov zaoceánskych ciest, vybudovali holandské impérium a stali sa najbohatším štátom v Európe“.
    V čom bol hlavný rozdiel medzi Španielskom a Holandskom? Stručne povedané v systéme založenom na slobode, slobodnom podnikaní, úvere a na vláde zákona. Holandská expanzia bola spojená s obdobím raného kapitalizmu, so vznikom a rozmachom obchodných spoločností a bánk.
    Holanďania financovali svoj rast aj svoju teritoriálnu expanziu doslova na úver a boli schopní získať si dôveru finančníkov hlavne z dvoch dôvodov – svoje úvery dôsledne splácali a zároveň súdny systém krajiny bol nezávislý a veľmi efektívny v ochrane súkromného vlastníctva, teda aj v ochrane práv veriteľov.
    Holandský rozmach totiž nebol financovaný, ale ani organizovaný holandskou vládou. Celé to zariadili súkromné obchodné spoločnosti, ktoré si požičiavali peniaze od súkromných bánk alebo predávali svoje obchodné podiely individuálnym investorom.
    Napríklad celá Indonézia, ktorá je najväčším súostrovím na svete, bola takmer 200 rokov ovládaná holandskou obchodnou spoločnosťou Vereenigde Oostindische Compagnie (VOC) a až v roku 1800 prebral kontrolu nad Indonéziou holandský štát a stala sa jeho kolóniou.
    V Španielsku neexistovalo v tom čase nezávislé súdnictvo a ochrana súkromného vlastníctva, v dôsledku čoho sa mu kapitál vyhýbal. Kolónie boli spravované a udržiavané centrálnou vládou a financované priamo vládou (najmä daňami), čo sa ukázalo ako omnoho menej efektívne a perspektívne.

    Aké je poučenie z histórie pre dnešok? Svet je, samozrejme, iný a inde, ale mnohé veci sú principiálne také isté.
    Dnes je svet omnoho dynamickejší a prepojenejší, ale nová, globálna konkurencia je stále najmä konkurenciou o dve komodity – kapitál a talenty. Teda to isté – kapitalizmus a moderná veda – čo umožnilo ekonomický rozmach od 18. storočia. A rovnako ako vtedy, aj teraz platí a do budúcna bude platiť, že sloboda, slobodné podnikanie, vláda zákona, rovnosť šancí, otvorenosť a férová konkurencia budú predpokladmi úspechu.
    Skeptici namietnu, že to tak nemusí byť. Čo Čína alebo Maďarsko, ktoré práve zvíťazilo nad Slovenskom v súboji o BMW?
    Áno, nemusí to platiť automaticky a môžu existovať aj dočasné výnimky z pravidla. Dokonca, ak sa bavíme o historickej perspektíve a historickom pravidle, tak takéto výnimky môžu trvať aj niekoľko desaťročí. Len pripomeniem, že nie tak dávno, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, bolo na svete stotridsať štátov a len v tridsiatich vládla liberálna demokracia.
    Liberálna demokracia a trhová ekonomika alebo ak chcete tak liberalizmus a kapitalizmus nemajú lepšiu alternatívu z jednoduchého dôvodu – všetky ostatné alternatívy nás podvádzajú ako voličov a ako zákazníkov. Neexistujúca, obmedzená či neférová politická súťaž nám neumožňuje naozajstnú voľbu ako voličom a rovnako deformovaná ekonomická súťaž nás obmedzuje ako zákazníkov.
    My skôr narodení si to veľmi dobre pamätáme z obdobia pred novembrom 1998, mladším by sme to mali neustále pripomínať.

12. 

    Monitor 29. júla 2018 o 13:09

    viete, že?
    Mečiar a jeho „silný štát“!
    Kde bola a prečo nekonala polícia? Prečo sa policajt bál nastúpiť do služby?
    To obdobie si zaslúži dôkladnú analýzu a vyvodenie poučenia nakoľko dôsledky pretrvávajú,

    Mnohí si na Slovensku pamätajú krvavý masaker v Dunajskej Strede v marci 1999, keď bolo zavraždených desať členov Pápayovcov – miestnej mafie, medzi nimi aj boss dunajskostredského podsvetia. Brutálnu vraždu vykonal ich mafiánsky rival. Hlavné postavy nového románu od maďarskej spisovateľky Katariny Durica však nie sú mafiáni, ktorí dlhé obdobie držali Dunajskú Stredu v strachu, ale ich obete – ponížené, znásilnené ženy (Nasleduje slovenský preklad rozhovoru so spisovateľkou Katarinou Durica, ktorý bol uverejnený na stránke http://www.hvg.hu).

    HVG (názov maďarského internetového portálu http://www.hvg.hu): Vo svojej novej knihe s názvom „A rendes lányok csendben sírnak” (v preklade „Slušné dievčatá plačú potichu”; kniha je zatiaľ dostupná len v maďarčine!) ste mali za cieľ dať hlas bezhlasným?
    Durica Katarina: V Európe sa pokladá za ojedinelé, ak gangster a jeho obeť bývajú v rovnakom paneláku. Dunajská Streda bolo v 1990-tich rokoch mesto fungujúce podľa vlastných pravidiel, kde mafiáni trýznili každého, ešte aj vlastných susedov. Silne nacionalisticky orientovanému Mečiarovi to prišlo vhod, lebo mohol povedať: Hľa, takto sa navzájom zabíjajú Maďari, akí to barbari! V tých časoch tieto udalosti prežívali muži a ženy rozdielne. Najviac boli tomu vystavené ženy a museli trpieť kvôli násilnostiam mužov. Samozrejme obete sa našli aj na strane mužov. Stretla som sa s takým chalanom, ktorému za jasného dňa priamo na ulici zapálili vlasy. Na jeho tvári a na tele dodnes vidieť jazvy.
    HVG: Vo svojom románe ste naturalisticky predstavili skupinové znásilnenie ženy. Mafiáni teda skutočne nemali zábrany?
    D. K.: Hocikoho dokopali už len preto, že sa im nepozdravil dosť hlasno. Podobne ako väčšinu knihy, aj spomínanú časť o skupinovom znásilnení som napísala na základe skutočných udalostí. Rozprávala som sa s mnohými ľuďmi, rok a pol som robila rozhovory s preživšími a obeťami predtým, než som začala písať svoj román. Mnoho mužov dodnes nevie o tom, že jeho manželka bola toho času obeťou skupinového znásilnenia. Tieto ženy si dodnes myslia, že tieto hrôzy sa prihodili len im, pričom veľa iných žien prežilo to isté. Bolo takmer zaužívané, že ak niekto nezaplatil v čas mafiánom, pred jeho očami znásilnili jeho manželku a dcéru. Ani nemusím spomínať, aké citovo náročné bolo vypočuť a napísať tieto príbehy.
    HVG: Kvôli čomu sa stali takými divými títo ľudia?
    D. K.: Gangsteri sa stali predovšetkým z tých, ktorí boli prepustení z väzenia v čase udelenia amnestií počas zmeny režimu. Títo zablúdilí mladíci sa zrazu ocitli v takom svete, kde boli ešte spoločenské, hospodárske a politické vzťahy silne plastické. Žitný ostrov (Csallóköz) bola poľnohospodárska oblasť, kde veľmi rýchlo zbohatli tí, ktorí sa po zmene režimu začali zaoberať trhovým predajom a dovážať do Bratislavy kvalitnú miestnu papriku a paradajky. Keďže v 90-tich rokoch chcel každý podnikať, mnohí zobrali úžernícku pôžičku práve od mafiánov, ktorí sa potom veľmi rýchlo prihlásili pre splatenie úroku aj s úrokmi. Ale stávali sa aj také veci, že keď im jeden môj známy-plynár nechcel zaplatiť výpalné, o tri dni prišli po neho, zobrali ho na lesnaté, ľudoprázne miesto, priviazali vzadu k autu a vliekli po zemi. Po troch metroch sa vzdal a radšej peniaze zaplatil.
    HVG: V 1990-tich rokoch ste vyrastali na okolí. Boli ste ako dieťa svedkami nejakých udalostí?
    D. K.: Medzi rokmi 1994 a 1999, keď Dunajská Streda vyzerala skutočne tak, akoby ju okupoval Islamský štát, som chodila len do základnej školy. Mafiáni lovili predovšetkým na stredoškoláčky. Pamätám si, že toho času sa pomerne málokedy konali svadby, kolovalo totiž, že mafiáni žili s právom prvej noci. Raz celé mesto upadlo do smútku, lebo zomrel mladší brat jedného z mafiánov, a tak každý musel ísť domov o druhej popoludní, museli vypnúť dokonca aj rádiá a televízory. V čase pohrebu všetci v meste trčali vo svojich bytoch. Najsymbolickejším však bolo predsa len to, keď sa na hlavnej ulici stretli dvaja mafiáni, vystúpili z áut a začali sa rozprávať. Doprava sa v celom meste zastavala, predsa sa nikto neodvážil ich na nič upozorniť.
    HVG: Vo vašej širšej-užšej rodine bol niekto taký, kto sa stal terčom mafiánov, prípadne prešiel k temnej strane?
    D. K.: V kruhu mojej rodiny zmizol syn jedného z priateľov, ktorý bol požehnane dobrým synom, akurát len zbieral výpalné. Počas jednej takejto akcie niekto stiahol z jeho tváre lyžiarsku masku a spoznal ho. Udusili ho jeho vlastní, aby stopy nezaviedli ku nim. Chalanovo telo našli po sedemnástich rokoch.
    HVG: Ako dokázali jeho rodičia spracovať túto tragédiu? Aké traumy a deformácie spôsobilo v psychike miestnych obyvateľov to, že museli prežiť toľko hrôz?
    D. K.: Celý Žitný ostrov je dotknutý týmito traumami, ktoré dodnes nie sú spracované a vyrozprávané. Nikto nešiel za psychológom, lebo ako vraveli, nestalo sa nič také veľké, aby bol potrebný špecialista. Blokujú a bránia sa, ale predovšetkým majú pocit hanby. Keď som zbierala materiály, vyhľadal ma úspešný, štyridsaťročný podnikateľ. Porozprával mi, čo sa mu prihodilo pred dvadsiatimi rokmi. Mal sedemnásť rokov keď sa musel prizerať tomu, ako jeho lásku hromadne znásilnili. Jeho zbili, nemohol sa ani pohnúť v kaluži krvi. Po našom osobnom stretnutí mi napísal list, že potom, ako si v sebe vyvolal roky potláčané spomienky, vrátili sa jeho problémy s udržiavaním moču.
    HVG: Koľko obetí môže byť, ktorých dodnes neobjavili?
    D. K.: Je ich viac ako sto, ale skutočné čísla obetí sa nikdy nedozvieme. Mnohí sú dodnes zakopaní, zaliatí do betónu, ale z času na čas sa ich telá objavia.
    HVG: Svoju knihu ste takmer na deň presne dokončili vtedy, keď vysvitlo, že bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho družka, ktorý pracoval na odhaľovaní chápadiel talianskej mafie v bezprostrednej blízkosti premiéra Roberta Fica. Keď ste začala písať tento román, mysleli by ste, že bude mať plno paralel s prítomnosťou, ba čo viac, v horšom prípade aj s budúcnosťou?
    D. K.: Príbeh je zarážajúci počnúc od toho, ako sa novinár a jeho priateľka presťahovali z východného Slovenska do Maďarmi obývaných regiónov Slovenska, na ulicu v malej dedinke, a snažili sa tam vyžiť z malých peňazí. Kňaz, ktorý ich mal zosobášiť, ich teraz musel pochovať. Je to desné, že sme si mysleli, že toto obdobie je už za nami, Mečiarova éra skončila a my sme konečne občanmi Európskej únie.
    HVG: Aký to bol pocit zúčastniť sa protivládnych demonštrácií po vražde Jána Kuciaka?
    D. K.: Bol to pekný a povznášajúci zážitok pochodovať ako Maďarka medzi Slovákmi. Je dôležité, že výzvy na demonštrácie boli na Facebooku preložené aj do angličtiny a maďarčiny. Veľa demonštrujúcich študentov malo na transparentoch nápisy v slovenčine aj v maďarčine. Prekvapilo ma aj to, že Slováci predtým nepoužívali žiadne národne symboly, trikolóry, bielo-modro-červenú stuhu a pod., lebo kedysi si to privlastnili Mečiarovci. Teraz sa ale húfne rozdávali slovenské trikolóry.

13. 

    Jano Kovac 13. júla 2018 o 18:47

    Tu je odpoveď, prečo tisíce Slovákov nemajú ani len MINIMÁLNY DÔCHODOK!

    https://www1.pluska.sk/Rady-a-tipy/Tu-je-odpoved-preco-tisice-Slovakov-nemaju-ani-len-MINIMALNY-DOCHODOK-Doplatili-ste-aj-vy?utm_source=freemail&utm_medium=M47&utm_campaign=welcomepage

14. 

    Monitor 10. júla 2018 o 12:03

    – –
    viete, že?
    Možno vám prídu peniaze.
    Zdravotné poisťovne opäť vracajú poistencom peniaze v rámci ochranného limitu na doplatky za lieky a po novom už aj za zdravotné pomôcky a dietetické potraviny. Vyše 240.000 ľuďom posielajú za prvý kvartál tohto roka naspäť vyše 4,8 milióna eur. Poistenci ich dostávajú automaticky na účet alebo poukážkou, nie je potrebné o ne žiadať.
    Všeobecná zdravotná poisťovňa vracia doplatky za lieky 177.815 poistencom v sume vyše 3,53 milióna eur. Najvyššia suma je 384 eur.
    Dôvera pošle naspäť peniaze za lieky 51.000 poistencov, ide o 1,1 milióna eur. Najvyššia vrátená suma je 695 eur zdravotne postihnutej žene.
    Union zdravotná poisťovňa vracia doplatky 11.509 poistencom, ktorým vyplatí 212.255 eur. Najvyššia vrátená suma za tento kvartál je 714 eur.
    Viacerým dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutým vracajú poisťovne peniaze za lieky od roku 2011. Každý kvartál im pošlú naspäť doplatky, ktoré presiahnu ochranný limit. Ten je u starobných dôchodcov, invalidných dôchodcov a držiteľov preukazu ZŤP 25 eur. U detí je limit vo výške osem eur, nulový je u zdravotne ťažko
    postihnutých detí.
    Ochranný limit sa vzťahuje na všetky lieky, ktorých úhradu čiastočne hradí poisťovňa. Treba však pamätať na to, že do limitu sa započítava doplatok za najlacnejšiu verziu lieku na trhu. Pokiaľ suma nepresiahne tri eurá, zdravotná poisťovňa ju pripočíta v ďalšom kvartáli. Od januára sa ochranný limit týka nielen liekov, ale
    aj zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.

    – –
    viete, že?

    Na čo máte nárok pri ošetrení chrupu
    Predpokladajme, že chodíte na pravidelnú preventívnu prehliadku k zubnému lekárovi každý rok. Ak ste ju vlani
    vynechali, v zásade si budete za ošetrenie chrupu tento rok platiť všetky práce a materiál v ich plnej cene. Mnohé tiež závisí od toho, s ktorou zdravotnou poisťovňou ste v klientskom vzťahu a či práve váš lekár má s ňou podpísanú zmluvu. Aj preto by mal lekár pacienta informovať pred tým, než ho začne ošetrovať, že na výkon bude doplácať a koľko.
    Dospelí však všeobecne nemusia platiť za vstupné vyšetrenie pri prvej návšteve stomatológa, preventívnu prehliadku
    – raz ročne, dva razy ročne preventívnu prehliadka tehotnej ženy, ošetrenie zubného kazu, odstránenie zubného kameňa
    – 2-krát ročne, RTG snímku, inštruktáž, nácvik ústnej hygieny, ošetrenie zubných krčkov, anestéziu (znecitlivenie) pri extrakciách, chirurgickom ošetrení a odstránení zubnej drene (vytiahnutie nervu), chirurgické výkony ako vytrhnutie zubov aj komplikované a chirurgické, vrátane komplikácií, ošetrenie hnisavých a zápalových ochorení, odstránenie malých slizničných nádorov, ošetrenie úrazov zubov, plastické výplne (plomby) v celom rozsahu chrupu zo základnej hmoty, biele výplne v rozsahu predných zubov (rezáky a
    očné zuby), pri protetickom ošetrení sa stomatoprotetické náhrady uhrádzajú na základe zdravotného poistenia úplne pri použití štandardných materiálov a postupov.
    V ďalšom príspevku vám poradíme, za čo nemusia pri ošetrení zubov platiť pacienti do 18 rokov veku a dôchodcovia.

    viete, že?

    Na čo máte nárok pri ošetrení chrupu II
    V predošlom príspevku sme popísali takpovediac všeobecné nároky pacientov, na splnenie ktorých majú bezplatné právo (za určitých podmienok) u svojho zubného lekára. Dnes pokračujeme špecifickejšie.
    Deti do 18 rokov –
    Majú nárok na bezplatné vstupné vyšetrenie pri prvej návšteve stomatológa, preventívnu prehliadku – 2-krát ročne, odstránenie zubného kameňa, plus inštruktáž, nácvik ústnej hygieny, odstránenie zubných povlakov a lokálna fluoridácia – 2-krát ročne, ošetrenie zubného kazu, injekčnú anestézu, odstránenie zubného kameňa – 2-krát ročne, RTG snímku, ošetrenie zubných krčkov, chirurgické výkony ako vytrhnutie zubov aj komplikované a chirurgické, vrátane komplikácií, ošetrenie hnisavých a zápalových ochorení, odstránenie malých slizničných nádorov, ošetrenie úrazov zubov, plastické výplne (plomby) z amalgámu, ošetrenie koreňových kanálikov.
    Pacienti nad 60 rokov –
    Tak ako dospelí, navyše majú plne hradené, ošetrenie koreňových kanálikov, celkové náhrady snímateľné,
    protézy, tzv. tretie zuby.
    Čo treba vedieť
    – Pri plombovaní zubov nemusíme nič platiť len v prípade, ak stomatológ použije štandardné materiály (zverejnené vo Vestníku MZ SR).
    Stomatológ vás musí vopred informovať, ak chce použiť nadštandardné materiály, nepreplácané poisťovňou, umiestniť na viditeľnom mieste cenník vybraných výkonov, ktoré čiastočne alebo celkom uhrádza pacient, vydať pacientovi účtovný doklad o poskytnutej zdravotnej starostlivosti a výške úhrady, ktorú si
    uhrádza pacient.

    – –
    viete, že?

    Uzlík nervov
    „Už viac ľudí mi povedalo, že som „samovytáčací“ typ. Ale vôbec tomu nerozumiem, prečo som taký.“
    Ide o to, že sa človek rozčúli ešte skôr, než sa odohrá reálna situácia. Mechanizmy, ako sa u  vás môže takýto
    hnev spustiť, sú viaceré.
    Môže sa vám to diať pri ľuďoch, pri ktorých dlhodobo pociťujete nejakú negatívnu emóciu, alebo s nimi máte zažité viaceré nepriaznivé situácie. Akonáhle s  nimi prídete do kontaktu, v hlave vám už dopredu víria všetky tieto negatívne pocity, či skúsenosti a potom sa naozaj pravdepodobnosť konfliktu zvyšuje.
    Taktiež sa stáva, že svoje nepríjemne pocity prenášame na druhého človeka a v tom svetle ho potom aj vnímame.
    Najčastejšie sa tak deje, keď počas dňa zažijeme viaceré vypäté situácie, alebo problémy, ktoré musíme riešiť. Nahromadené emócie potom vypúšťame nekontrolovateľne a častokrát v situácii, ktorá je v ten deň už len akousi čerešničkou na torte a za iných okolností, by v nás hnev vôbec nevyvolala. Taktiež môže byť takéto správanie v nás dlhodobo generované, ak sme často zažívali pocity, že v ničom nie sme dosť dobrí a kritiku očakávame na každom rohu.
    Dôležitá je sebareflexia. Treba si spätne prebrať tieto vaše samovznetlivé situácie. O čo vlastne išlo, čo sa reálne odohralo, čo ste si dotvorili sami, komu váš hnev v skutočnosti patril…
    Je potrebné naučiť sa orientovať v tom, čo cítite, prečo a kedy sa to vo vás štartuje a postupne skúšať riešiť dané situácie inak.
    Prajem trpezlivosť.

    – –
    viete, že?

    Slovenská lekárnická komora vlani spustila projekt INTERAKCIE LIEKOV – jeho súčasťou je bezplatná internetová aplikácia, v  ktorej si ktokoľvek môže overiť riziko kombinácie liekov, ale aj rizikové potraviny či nápoje a tiež prístup do najväčšej vedeckej databázy určený pre farmaceutov vo viac než dvesto zapojených lekárňach.
    Okrem množstva pozitívnych reakcií verejnosti, však zvlášť na sociálnych sieťach mnohí reagujú v  duchu
    …načo je to potrebné? Lekár by mal poznať interakcie… V karte sú všetky lieky,… Zodpovednosť nesie predsa
    lekár. A podobne.
    Áno, väčšina lekárov pri predpisovaní liekov zvažuje aj potenciálne interakcie. Mnohí sa zaujímajú aj o  ostatné lieky, ktoré pacient užíva. Avšak rizikové potraviny, nápoje, doplnky výživy, či voľnopredajné lieky, ktoré užívate bez záznamu v  zdravotnej dokumentácii, nikto okrem vás nepozná a častokrát lekár nepozná ani lieky, ktoré vám predpísali iní lekári. A nakoniec – najväčšiu zodpovednosť nesie každý sám za seba – viaceré publikácie popisujú, že približne 5 – 10 percent hospitalizácii nie je spôsobených chorobou,ale zlou liečbou.
    V slovenských lekárňach máme dostupných viac než päťtisíc ľudí s doktorátmi a atestáciami, ktorých vedomosti nevyužívame. Buďte k nám lekárnikom nároční, pýtajte sa nás a dožadujte sa podrobných odpovedí o vašej liečbe.
    Je to pre vaše dobro.
    Ondrej Sukeľ,
    prezident Slovenskej lekárnickej komory

15. 

    Monitor 19. mája 2018 o 21:41

    –
    viete, že?

    Rozhodovanie o nákupe vojenskej techniky nebude mať na starosti rezort obrany.
    O nákupe vojenskej techniky bude rozhodovať vláda SR, a nie ministerstvo obrany. Táto technika musí spĺňať najmodernejšie technické parametre, Slovensko ju musí získať za primeranú cenu a pôjde o techniku, ktorú vyžadujú spojenci v NATO. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy 19.05.2018 to uviedol predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD).
    „Ak tieto tri parametre budú splnené, tak do toho pôjdeme,“ povedal Pellegrini. Pripomenul, že v nachádzajúcom období príde na Slovensku k najmasívnejšej obmene techniky armády SR od jej vzniku.
    Okrem transparentnosti, kompatibility s technikou NATO a primeranej ceny požaduje, aby časť obrnených vozidiel bola vyrábaná aj na Slovensku. K samotnej transparentnosti uviedol, že nákup bojovej techniky je špecifický a mnohé veci podliehajú utajeniu.
    „Ja nebudem nič prikrývať, ja ako predseda vlády predložím na vládu materiál, aby vláda rozhodla o nákupe len vtedy, keď budem osobne stotožnený s tým, že Slovenská republika vynaloží prostriedky efektívne, účelne a presne na to, na čo ich vynaložiť v oblasti vyzbrojovania má,“ dodal Pellegrini.

    –

    viete, že?

    Je to fascinujúci obraz!
    Naozaj skvelé! Môžeš pred ním stráviť hodiny!!!
    Kliknutím na akúkoľvek postavu v obraze sa o nej dozvieš všetko…
    Keď klikneš na osobu, ktorú sa chystáš študovať, jej meno sa objaví na obraze a kliknutím prejdeš priamo na Wikipédiu, aby si mohol preštudovať jej životopis. Naviac si po ľavej strane môžeš vybrať, v akom jazyku. Skutočne, je to úžasné!
    http://www.frizou.org/divers/10/18-qui-est-personnage/index.html

    –

    viete, že?

    Pri pamätníku na Veľkej lúke v Národnom parku Muránska Planina sa konala spomienka na obete druhej svetovej vojny.

    Za účasti ministra obrany SR Petra Gajdoša (SNS) si v sobotu pietnou spomienkou pri pamätníku na Veľkej lúke v Národnom parku (NP) Muránska Planina uctili pamiatku obetí druhej svetovej vojny.

    „Veľmi rád som prijal pozvanie na druhý ročník tejto akcie, pretože budovanie obrany a slobody na tradíciách je jednou z dôležitých úloh vlády. Aj preto som tu dnes, aby som podporil takéto podujatia, pretože v každom kúte Slovenska prebiehali nejaké boje a je to 73 rokov od oslobodenia našej krajiny,“ zdôraznil Gajdoš.
    Prešiel viaceré miesta

    Minister postupne prešiel kladenia vencov od Kalinova až po Muránsku planinu a pred dvoma týždňami bol aj na Makove, ktorá bola poslednou oslobodenou obcou na Slovensku. Podľa neho je potrebné mladým ľuďom, deťom i dospelým občanom pripomínať, že sloboda nie je samozrejmá a nie je zadarmo.

    „Práve naopak, naši starí rodičia položili za obranu a oslobodenie Slovenska to najcennejšie, svoje životy. My musíme bojovať za to, aby sme udržali mier, slobodu a demokraciu,” konštatoval Gajdoš.

    Na sobotňajšej pietnej spomienke sa zúčastnilo aj množstvo malých detí a práve im je podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Radovana Baláža (SNS) najdôležitejšie hovoriť o tom, čo sa pred 73 rokmi stalo.

    „Dnešná mládež je zahlcovaná rôznymi dezinformáciami a my im musíme hovoriť, aby sa vyvarovali chýb z minulosti. Určite takýchto akcií by malo byť čo najviac, ale myslím si, že dôležité je začať v školách, kde by mali zdôrazňovať významné udalosti v histórii Slovenska,“ dodal.
    Chov koní pre armádu

    Lokalita Veľká lúka Piesky v NP Muránska planina v 50. rokoch minulého storočia slúžila na chov koní pre armádu. Hoci po nástupe techniky sa armáda chovu vzdala, ten sa v lokalite udržal a nedávno sa tam začal krížiť hucul s norikom muránskym. Vzniklo pritom uznávané plemeno slovenský horský kôň.

    –
    viete, že?
    Čerešne nie sú všemocné Považovať sviatok prvého mája za sviatok lásky nie je zlé. Láska by mohla mať sviatok každý deň a každú jeho hodinu. No, sviatok práce, to už je náročnejšie, veď práca si vždy zaslúži úctu, ale… Predsa len je to práca. Niekedy veľmi ťažká a často zle ohodnotená. U nás ešte stále. V posledných rokoch sa nad tým všetkým čoraz viac vypína čerešňa. Je to nádherný strom, veď prečo nie. Jeho ovocie bývalo kedysi u nás najdostupnejším, najlacnejším, najbežnejším. Dnes iba tak z dovozu a drahé. A nedobré. Také tie naše srdcovky, chrumkavé, mäsité, kam sa len podeli? Zostali iba symboly srdca. Bozky pod čerešňami. Podľa starých zvykov by mali muži pobozkať svoju milovanú na prvého mája a just pod rozkvitnutou čerešňou. Nuž ale prečo nie aj inokedy? A inde? Vraj rímsky cisár Flavius Valerius Konštantín I. Veľký (275-337) o bozku hovoril, že je to ušľachtilá záruka predbežnej manželskej zmluvy. Mesiacom lásky je však celý máj. A čo len máj. Život bez lásky je ako pôda bez vody. Neúrodný, zaprášený, praskajúci. Nenechajme to iba na tie čerešne. Radšej sa postarajme, aby ich u nás rástlo toľko, čo kedysi… veď naše sady, to bývali predovšetkým čerešne, jablká, hrušky či slivky. A dnes to musíme dovážať. Vráťme lásku aj tej našej prírode – aspoň skúsme! A mimochodom, pobozkať možno aj starú mamu, ruky starého otca… Inšpirácii sa medze nekladú. IB

16. 

    Monitor 20. apríla 2018 o 22:37

    viete, že?
    –
    Je to odklepnuté! Výsluhové dôchodky sa v roku 2018 zvýšia o pevne stanovenú sumu.

    Predpokladá to novela zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorú v piatok (20.04.2018)schválila vláda. S návrhom prišiel zastupujúci minister vnútra Peter Pellegrini (Smer-SD), valorizácia by sa mala v nasledujúcich troch rokoch (2018 až 2021) dotknúť celkom 46.000 osôb.

    Výsluhové dôchodky sa podľa návrhu zvýšia za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 eura. O pevnú sumu 15 eur sa majú zvýšiť invalidné výsluhové dôchodky, rovnako aj vdovské výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky. Okrem policajtov a vojakov sa zlepšia aj výsluhové dôchodky niekdajších príslušníkov Slovenskej informačnej služby, finančnej polície a Zboru väzenskej a justičnej stráže.
    Valorizácia sa má uskutočniť k 1. júlu 2018, novela má preto nadobudnúť účinnosť 30. júna. Z tohto časového hľadiska bola predmetom skráteného medzirezortného konania. V tomto roku si podľa ministerského materiálu vyžiada zvýšené výdavky vo výške 2,5 milióna eur, v ďalších rokoch potom sumu necelých osem miliónov eur ročne.
    Rezort tiež zvýhodňuje kúpeľnú liečbu policajtov a vojakov, ktorí už nebudú musieť za letnú kúpeľnú starostlivosť uhrádzať päť percent z ceny kúpeľného poukazu. Ruší aj obmedzenie, podľa ktorého je možné poskytnúť kúpeľnú starostlivosť indikovanú pre tú istú skupinu chorôb len raz za dva roky. Úprava podľa ministerstva totiž nepriniesla významný finančný efekt a skôr sa ukázala ako obmedzujúca.
    Autori: TASR

    .

    viete, že?
    –
    Spravodlivosť by mala byť slepá a zákony platiť rovnako pre všetkých. Slováci však tomu neveria a ich pocit, že veľké ryby sú beztrestné, potvrdzujú aj štatistiky. Nám sa podarilo získať autentický rozhovor s policajtom, ktorý popísal, prečo je to tak. Jeho odhalenie je šokujúce a naznačuje, že ho nemusí zmeniť ani odchod riaditeľa policajného zboru Tibora Gašpara.
    NAKA marí policajné vyšetrovanie – to vyplýva zo slov policajta, ktorý nám šokujúci spôsob, akým dochádza k zneužívaniu systému, priblížil len pod podmienkou zachovania anonymity.
    Systém je v podstate jednoduchý. Aby na jednom podozrivom nepracovalo viacero vyšetrovateľov súčasne (bez toho, aby o tom vedeli), funguje v NAKE systém „blokovania“. „Na NAKE majú interné normy, aby nedochádzalo k tlačeniciam medzi vyšetrovateľmi. Konkrétne ak ja budem robiť na vlamačoch a dakto sa mi do toho pripletie a pokazí mi to, tak sa dané osoby blokujú,“ vysvetľuje nám Stanislav s tým, že tento legitímny systém nabral na Slovensku priam obludné rozmery.
    Ak má totiž vyšetrovateľ z NAKY niekoho „bloknutého“, vždy sa dozvie o tom, že danú osobu začína vyšetrovať niekto iný. „Ja si vás ako osobu zablokujem v systéme a ak začne na vás niekto iný robiť, alebo si vás lustruje a chce vás vyšetrovať, tak si musí dať požiadavku, či je tento človek voľný. Tomu, kto si ho prvý blokoval, príde správa, že tento a tento policajt sa o neho zaujíma.“
    Keďže NAKA je nadriadený útvar, môže policajtom nariadiť, aby danú osobu nepreverovali a navyše celú agendu okolo blokovanej osoby musia odovzdať NAKA. Takto je nezávislé vyšetrovanie de facto nemožné. „Toto je výmysel na NAKA a oni si takto blokujú svojich ľudí, vagabundov, ktorí sú potom nedotknuteľní. Robí sa to najčastejšie cez štatút informátora, ale sú aj prípady umelých vyšetrovacích spisov,“ vysvetľuje náš zdroj.
    Dodáva, že takto jednoducho si môžu zamestnanci NAKA zablokovať kohokoľvek – vrátane oligarchov, politikov či iných významných ľudí – a cez ich systém sa nikto nikdy nedostane. Ak by chcel nejaký spravodlivý policajt niečo riešiť, nemá šancu. „Lebo hneď mu príde odpoveď, že ním vyšetrovaná osoba je už blokovaná. A najlepšie na tom je , že sa nikdy nedozvie prečo. Iba dostanete správu, že je blokovaná. Všetko je to v utajenom režime, čiže verejnosť sa informácie o tom, kto je blokovaný a kým, nikdy nedozvie. Bonusom je, že všetko, čo máte na toho človeka, čo sa vám podarilo zozbierať, musíte tomu, kto ho mal blokovaného, poslať,“ hovorí Stanislav.
    Okrem veľkých rýb sa však tento systém uplatňuje už aj na menších zlodejov. Jedným z dôvodov, ktoré vedú agentov NAKY k takejto činnosti, sú podľa neho aj peniaze. Za svoje „blokovanie“ (teda v podstate nemožnosť svojho vyšetrovania) sa údajne platí okolo 2000 eur mesačne. „Dostalo sa to do štádia, že si takto beztrestnosť kupujú aj menšie ryby. Stal sa z toho biznis vo veľkom.“
    Predstavme si modelovú situáciu. Policajt Jozef prichytí istého Ivana pri krádeži. Chce ho vyšetrovať, no po zadaní jeho mena do systému mu príde správa, že Ivan je „bloknutý“ Národnou kriminálnou agentúrou. Tá Jozefovi nedá povolenie na jeho vyšetrovanie a Jozef musí NAKE navyše odovzdať všetky materiály a informácie, ktoré k osobe Ivana má. Keďže si teda Ivan platí „blokovanie“, môže pokojne kradnúť ďalej s vedomím beztrestnosti. Policajt Jozef sa tak iba môže domnievať, prečo nikdy danú osobu nikto neobviní.
    K téme, ktorá v policajnom zbore začína rezonovať, sa vyjadril aj šéf polície Tibor Gašpar na včerajšej tlačovej konferencii. Tvrdil, že do systému s názvom NAKATOK nemá prístup.
    Krytie SIS a inšpekcie
    Celú sieť kontaktov a blokovaných osôb by mohla ešte rozkryť aj SIS. Jej analytici sú však v poslednom čase pod novým tlakom. Ľudia okolo Gašparovej skupiny totiž už prenikli aj do tajnej služby. „Po tom, čo sa stal Miháľ námestníkom SIS, priniesol si viacero ľudí z polície. Držia svojich ľudí na polícii, to je verejným tajomstvom medzi kolegami,“ uviedol Stano.
    Podobným prípadom je aj inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá má vyšetrovať zločiny policajtov. „Tam to funguje rovnako. Sú to stále tí istí ľudia, ktorí sa len striedajú vo funkciách. Chápete, takéto vyšetrovanie sa nikdy neuskutoční, ak toto vedenie polície zostane,“ uzatvára policajt, ktorý verí, že zverejnením tohto obludného obchodu s beztrestnosťou konečne príde k náprave – odstúpeniu policajného prezidenta Gašpara a zmene zákona.

17. 

    Monitor 19. februára 2018 o 17:03

    –
    viete, že?
    –
    Patrí sa prehodiť pár slov aj o športe
    Príjemné žieňa pred kamerami s pôsobivým ruským akcentom v lahodne zmäkčenej slovenčine lámalo v sobotu 17. februára 2018 opäť raz, podobne ako pred štyrmi rokmi v Soči a pred ôsmimi vo Vancouveri, fanúšikovské srdcia (tá piata rana bola nekonečná!). Epitetám o „biatlonovej hviezde“ hier a „našej Nastenke“ nebolo konca. Kým Anastasia Kuzminová, 32-ročná absolventka Právnického inštitútu z naftárskeho 600-tisícového mesta Ťumeň, s obdivuhodne vžitým sebavedomím, tak typickým pre odchovancov ruskej športovej školy, rozdávala s nenútenými úsmevmi priehrštia vďaky.

    Netuctový príbeh odsotenej ruskej Popolušky, ktorú vlastní vymkli uprostred sezóny 2006/2007 z biatlonového raja iba preto, že pre ženu žila najradostnejšie očakávanie v požehnanom stave, a teda sa pre „zbornú“ javila ako neperspektívna.
    Nik jej nevnucoval pozývací list, nelákal ju na post športovej výnimočnosti, tobôž na financie podvyživeného športu pod Tatrami. Ponúkla sa a prišla sama. Najmä po tom, čo generalita slovenského biatlonu v čele s Jurajom Sanitrom, intuitívne cítiacim súvislosti aj „za rohom“, nepremeškala okamih športového tokania. Slovanská vzájomnosť brnkla na vhodne naladené struny z oboch strán, pričom Nasťu pod Urpín podvedome priťahovala aj výzva, že sa musí vzoprieť športovej i ľudskej skrivodlivosti.
    Nikdy o tom nehovorila, ale od prvých kontaktov s blízkymi ľuďmi na sídlisku Sásová, z ktorých sálala žičlivosť, Nasťa akoby cítila nesplatený dlh. O to viac zatúžila po maximálnej sebarealizácii v bielej stope s puškou na pleci. Z vďaky za vľúdne prijatie v novej vlasti, na ktoré nenachádza slov vari ani v rodnej ruštine.
    „Spolovice som Ruska, veď odtiaľ pochádzam. To ani nikdy nezapriem, sú to moje korene. Ale cítim sa ako Slovenka, hoci tu žijem iba tretí rok. Slovensko mi veľmi pomohlo, som mu vďačná. Cítim aj vnútorne, že sem patrím…

    –

    viete, že?
    –

    Prišli z Východu, za menom značka SVK
    Príbeh Anastasie Kuzminovej nie je v kontexte športovcov z Ruska či bývalého Sovietskeho zväzu ojedinelým. Naopak, zvučné mená z ďalších športov iba potvrdzujú, že Slovensko si – tak pre polohu, keďže sme „bližším oknom do Európy“, vyššiu kvalitu života, ako aj pre blízky faktor ľudského povahového i zvykového naturelu, bez problémov osvojili ako novú vlasť.
    Kým kedysi prvou medailovou „lastovičkou“ bola stolná tenistka Vaľa Popovová, ani ďalší, hoci v drese s dvojkrížom „nemedailisti“, neboli bezvýznamní. Veď atlétka Galina Čisťjakovová (rodáčka z ukrajinského Izmailu dostala slovenský pas v roku 1996, žije v Bratislave s manželom a trénerom Alexandrom Beskrovným, ich dcéra Irina reprezentovala SR v trojskoku, pričom Beskrovnyj prilákal na Slovensko od roku 2005 aj trojskokana a ďalšieho reprezentanta Slovenska Dmitrija Vaľukeviča…) dodnes drží z roku 1988, keď reprezentovala ZSSR, svetový rekord v skoku do diaľky žien výkonom 752 cm! Ktoré hviezdy z „Východu“ – teda niekdajšieho „sojuzu“ a súčasného Ruska vybojovali medaily na OH, MS či ME pre Slovensko?

    Valentina Popovová – stolná tenistka je rodáčkou z azerbajdžanského Sumgaitu, občianstvo SR získala v roku 1991. V roku 1994 na ME s Jaromírom Truksom získala bronz v zmiešanej štvorhre, dnes pôsobí ako trénerka.
    Rodion Kertanti – je priekopníkom slávnej osetskej školy voľnoštýliarov u nás. Zápasník získal občianstvo SR v roku 1996, aby vzápätí vybojoval na ME striebro. Následne pôsobil ako tréner reprezentácie SR.
    David Musuľbes – rodák z Vladikavkazu, centra Severného Osetska, odhadol, že napriek zlatu z OH 2000 v tíme “zbornej“ isté miesto. Musuľbes pozlátil so slovenským pasom žinenku na ME 2008, v Pekingu na OH 2008 získal bronz.
    Sergej Movsesjan – pôvodom Armén sa narodil v gruzínskom Tbilisi. Hoci s rodinou žije v českých Pardubiciach, rozhodol sa v roku 2002 pre slovenský pas. V roku 2009 vybojoval na ME v Plovdive za šachovnicou so skratkou SVK za menom 2. miesto.
    Anastasia Kuzminová – prvá zlatá medailistka samostatnej SR na zimných olympiádach, zároveň aj naša najúspešnejšia medailistka na ZOH. S čerstvým zlatom v Pjongčangu zo soboty 17. februára 2018 rozšírila zbierku svojich medailí zo ZOH pre Slovensko – tri najligotavejšie zlaté kovy a tri strieborné!

18. 

    Monitor 31. januára 2018 o 10:09

    viete, že?

    –
    Ministerstvo obrany chce zlepšiť kvalitu života vojnových veteránov, chce im postaviť penzión

    Penzión pre vojnových veteránov sa postupne stáva realitou. Jeho vybudovanie umožní Ministerstvu obrany SR novela zákona o vojnových veteránoch, ktorú 24.1.2018 schválila vláda SR.

    „Zámer vybudovania tohto penziónu plne zapadá do celkovej koncepcie starostlivosti o vojnových veteránov ministerstva obrany pod vedením Slovenskej národnej strany. Skvalitnenie života ľuďom, ktorí za nás bojovali, či už počas vojny, alebo sa podieľali na zabezpečovaní mieru vo svete, považujeme doslova za našu povinnosť,“ zdôraznil minister. Ako ďalej vysvetlil, napriek tomu, že v mnohých iných krajinách je takéto ubytovacie zariadenie samozrejmosťou, u nás doteraz absentuje.

    Novela zákona určuje rozsah poskytovaných služieb a nákladov spojených s ubytovaním a stravovaním. Taktiež umožňuje, aby v penzióne bývali s manželom/manželkou alebo druhom/družkou, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Má ísť o dlhodobé, cenovo prijateľné ubytovanie pre vojnových veteránov, ktorí majú problém so zabezpečením bývania. Zákon počíta aj s možnosťou, že ministerstvo obrany im bude do určitej výšky uhrádzať náklady na ubytovanie, v prípade, že si to nebudú môcť zo svojho príjmu dovoliť. Avšak až po splnení zákonom stanovených podmienok.

    Ak kapacity penziónu rezort nenaplní vojnovými veteránmi, bude možné prijať do penziónu aj bývalých profesionálnych vojakov. Konkrétne tých, ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, čiže tých, ktorí odslúžili minimálne 25, resp. 15 a viac rokov. Ministerstvo obrany plánuje penzión vybudovať v priestoroch už existujúceho objektu v správe rezortu.

    Na Slovensku je v súčasnosti evidovaných 173 vojnových veteránov z obdobia II. svetovej vojny a viac ako 7500 novodobých veteránov.

    Autor: MO SR – KOd, Dátum: 24.01.2018

19. 

    Monitor 23. januára 2018 o 12:36

    viete, že?
    –
    Čo píše náš kolega na doko.blok.sk
    Cit.: „ …V ich prípade by tak všetky VD, nižšie ako 1050 euro, a tých je absolútna väčšina, mali byť valorizované o menej ako je určená pevná suma ( 8,4 euro). Napríklad 500 euro VD by podľa toho mal byť valorizovaný iba vo výške 4 euro, ale civilný 500 euro SD bude valorizovaný o pevnú sumu 8,4 euro. Unisono sa poberatelia VD pýtajú, prečo tak a nie rovnako ako civilné SD. Odpoveď nenachádzajú. Príslušné ministerstva to nekomentujú.
    A tak rastie nespokojnosť a nedôvera vyslúžilcov k svojej vláde. Tá z ich pohľadu totiž, vodu káže ale víno pije. Na jednej strane sa síce vláda oprávnene spolieha, že všetci aktívni príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníci a profesionálni vojaci jej budú spoľahlivo slúžiť, ale len čo odídu mimo aktívnu službu, už sú pre vládu príťažou. A to je aj podľa mňa iste nesprávne. Preto im v ich snahách o spravodlivosť pri valorizovaní ich VD držím palce. doko.
    Viac na :

    http://doko.blog.sk/detail-vlada-sr-opakovane-diskriminuje-vysluhovych-d%F4chodcov.html?a=d7efcc964063890e22225bbfebc5149a
    –

    viete, že?
    –
    S daňovým priznaním netreba otáľať
    Od januára 2018 beží základná trojmesačná lehota na priznanie dane z príjmov za rok 2017.
    Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2017 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2017 presiahli sumu 1901,67 eura. Od roku 2017 sa zvýšila percentuálna sadzba paušálnych výdavkov zo 40 percent na 60 percent z úhrnu príjmov. Ročný limit sumy paušálnych výdavkov sa zvýšil z 5 040 € na 20 000 €. Maximálny ročný limit paušálnych výdavkov vo výške 20 000 € môžu uplatniť daňovníci, ktorí podnikali celý rok 2017, ako aj daňovníci, ktorí podnikali len jeho časť (napr. začali podnikať v septembri 2017). Úprava percenta paušálnych výdavkov a limitu vo výške 5 040 € sa netýka príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva.
    Pri prenájme nehnuteľnosti nie je možné ani za rok 2017 uplatniť paušálne výdavky, ale len skutočné výdavky, napríklad vedením daňovej evidencie.
    Termín priznania dane z príjmu je spravidla posledný marcový deň, v roku 2018 však spadá práve do obdobia sviatkov Veľkej noci. Preto je krajný termín tohto podania posunutý až na 4. apríla 2018.

    viete, že?
    –

    Maďari už nebudú trestaní, ak vo vlastnom dome zastrelia lupiča
    V Maďarsku platí od nového roku 2018 nový trestní zákonník. Je prísny, nekompromisný a pre mnohých kontroverzný. Podľa miestnych komentátorov si berú maďarské zákony príklad z tých amerických. Po novom totiž môžu zabiť celkom beztrestne zlodeja vo vlastnom dome.
    Zákon oproti predchádzajúcemu značne pritvrdil. Sudcovia budú niektoré delikty trestať prísnejšie. Odborníci však najviac diskutujú o uvoľnení pravidiel oprávnenej sebaobrany.
    V minulosti napríklad zlodej zomrel, pretože plotom u domu, ktorý chcel vykradnúť, prechádzal elektrický prúd. Neklasifikovalo sa to síce ako vražda, majiteľov čin bol napriek tomu trestným činom.
    Teraz je zákon benevolentnejší a za istých okolností povoľuje Maďarom, aby svoj majetok chránili elektrickým plotom. Avšak prúd nesmie byť taký silný, aby zabíjal.
    Trestní zákonník taktiež pracuje so zvláštnym pojmom „povolená vražda“. Dáva tak ľuďom možnosť vo vlastnom dome zastreliť útočníka alebo lupiča.
    Nejaké obmedzenia pravdepodobne budú, pokiaľ ale nezvaná osoba vnikne do cudzieho bytu a chová sa agresívne, alebo je dokonca útočníkov viac, Maďari budú môcť beztrestne strieľať.
    Pomerne veľká skupina odporcov namieta, že v extrémnom prípade by bolo možné zastreliť takisto človeka, ktorý by si len skracoval cez cudziu záhradu cestu a zhodou náhod mal v ruke predmet pripomínajúci zbraň.

    viete, že?
    –
    Je možné vydediť svojho syna?
    Niekedy sa v rodine môže stať, že dobré vzťahy zaniknú a rodič začne uvažovať o uplatnení inštitútu vydedenia. Občiansky zákonník takúto možnosť zakotvuje, je však potrebné splniť zákonné podmienky na to, aby bol úkon vydedenia platným úkonom. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Potomkovia, deti poručiteľa sú zaradení do prvej skupiny dedičov zo zákona. Podľa zákona musí vydedenie spĺňať materiálne a formálne náležitosti ustanovené zákonom. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov upravených v Občianskom zákonníku.
    Takýmito dôvodmi sú nasledovné skutočnosti:
    a) potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
    b) potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
    c) potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
    d) potomok trvalo vedie neusporiadaný život. Vyššie uvedené dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia.

    Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania. Listina o vydedení ďalej (rovnako ako závet) musí obsahovať osobitné formálne náležitosti, ktoré striktne stanovuje zákon. Pri rozhodnutí vyhotoviť takúto listinu o vydedení odporúčam navštíviť advokáta alebo notára, ktorý Vás môže ochrániť od prípadných problémov s danom listinou v budúcnosti.
    Následkom vydedenia je, že potomkovia, ktorí sú vydedení, sa nestávajú dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. V takom prípade dedičské podiely prechádzajú na ich deti (pravnukov).
    V prípade ďalších otázok je možné nás kontaktovať mailom na: advokat@zavaseprava.sk alebo telefonicky na čísle 0918 803 803. JUDr. Barbora Koncová advokát
    –

20. 

    Monitor 15. januára 2018 o 15:02

    viete, že?
    –
    Na TA3 prebehla 15.1.2018 tlačová beseda k téme „Rozvoj ozbrojených síl a priority“.
    Na besede vystúpili minister obrany Peter Gajdoš (SNS), poslanci NRSR Anton Hrnko (SNS), Tibor Bernaťák (SNS) a generálny tajomník služobného úradu MO Ján Hoľko (SNS).
    Aj v roku 2018 chce rezort obrany plniť svoje medzinárodné záväzky orientované na proeurópske a proatlantické smerovanie, implementovať strategické dokumenty v praxi a pokračovať v zmysluplnej modernizácii. “A predovšetkým chceme nastaviť systémové riešenie personálnej politiky a s ňou súvisiace zmeny príslušnej legislatívy,” zdôraznil minister Gajdoš. Prioritou naďalej zostáva aj to, aby občania ozbrojeným silám dôverovali a vedeli, že sa na ne môžu vždy spoľahnúť.
    Celú besedu môžete pozrieť tu:
    https://www.ta3.com/clanok/1120059/tb-ministerstva-obrany-o-modernizacii-a-prioritach-na-rok-2018.html
    Spomenula sa aj otázka penziónov a starostlivosti o veteránov.

21. 

    Monitor 13. januára 2018 o 11:33

    –
    viete, že?

    To se musí pořádně zapít! Dělejte pro své zdraví to nejlepší, co můžete.

    Po dovršení šedesátky jako by docházelo k zásadní změně: alkohol se z nepřítele mění ve spojence. Ovšem jen u těch lidí, kterym v požívání ,,ohnivé vody” nebrání nějaké choroby. Zdravému člověku začíná pár každodenních panáků kořalky či jejich ekvivalent ve víně a pivu velmi svědčit. Na univerzitě v americkém Texasu snesli až překvapivě mnoho důkazů, dokládajících toto tvrzení. Mírné dávky alkoholu prý, u zdravého jedince podporují práci srdce a vůbec oběhové soustavy, zřejmě fungují i jako prevence Alzheimerovy choroby a možná dokonce stařecké cukrovky.
    Uplnou novinkou pak je poznatek, že alkohol v pokročilém věku oddaluje vznik demence a posiluje paměť! ,,Lehká a střední konzumace alkoholu také prokazatelně zlepšuje epizodickou paměť,” říká autor studie Brian Downer. ,,Rovněž je spojena s větším objemem hippocampu (část mozku).” Výsledky studie naznačují, že lihové nápoje iniciují regeneraci buněk hippocampu a stimulují tvorbu chemikálií zapojených do poznávání a zpracování informací v mozku. Senioři se díky alkoholu také lépe učí! ,,Jinak ale pořád platí, že častější popíjení pěti a více panáků denně u mladších lidí mozek ničí.” varuje Brian Downe

22. 

    Monitor 23. decembra 2017 o 7:38

    –
    viete, že?
    Toto sú Naše a teda aj Európske stáročné tradície a hodnoty a nie tie kultúrne hodnoty, ktoré nám prezentuje súčasná “kultúra” z “vyspelých zemí”.
    http://vianoce.ai-maps.com/

    –
    viete, že?

    My, Srbi nikdy nezabudneme

    Novozvolený srbský prezident Aleksander Vučič sa vyjadril ohľadom vstupu Srbska do NATO:

    My, Srbi nikdy nezabudneme, čo NATO urobilo našej krajine, srbský ľud nezabúda a preto nikdy do NATO nevstúpime. Srbsko nie je bohatá krajina, ale hrdá a náš osud bude určovať náš národ, nie EU ani NATO. Rovnako nikdy nedovolíme, aby bolo Srbsko použité ako nástroj nátlaku proti bratskému ruskému národu. Srbský národ a ruský národ spoločne bojovali a zomierali celé stáročia, preto nás spája puto najsilnejšie. Srbsko nikdy nepredá svoju hrdosť ani slobodu za žiadne peniaze ani iné výhody. Nikdy nedovolíme, aby nám Európska únia vnútila falošnú solidaritu ohľadom kvót na imigrantov. My sme nebombardovali ani Sýriu ani iné štáty a preto nedovolíme, aby Srbsko ohrozovali hordy utečencov.
    –

    viete, že?

    Na Slovensku stačí vyhlásiť sa za sociálneho demokrata.
    Keď však verejnosť začína tušiť, že sociálna demokracia vyzerá v praxi vyspelých demokratických krajín úplne inak vo svojom dosahu na občanov krajiny a správa sa tiež úplne inak vo výkone moci, potom si náš sociálny demokrat zaumieni, že on chce byť sociálny demokrat „slovenského typu“. „Žiadne Európska sociálna demokracia, žiadna Bruselská sociálna demokracia“. V praxi teda nielen žiadna sociálna demokracia, ale ani demokracia. Spomeňme si teda na človeka, ktorý bol predstaviteľom skutočnej sociálnej demokracie bez ďalších prívlastkov, na človeka, ktorého pokračovateľom chcela byť aj naša sociálna demokracia po prevrate v roku 1989 až kým sa nenechala skanibalizovať iným politickým subjektom.
    Willy Brandt pôvodným menom Herbert Ernst Karl Frahm sa narodil18. Decembra1913 v Lübecku, v Nemecku a zomrel 8. októbra 1992 v nemeckom Unkli. Bol to nemecký ľavicový politik a kancelár NSR od roku 1969 do 1974. Sociálny demokrat Willy Brandt (Sociálnodemokratická strana Nemecka, SPD) dostal Nobelovu cenu mieru v 1971 za prácu na zlepšení vzťahov s NDR, Poľskom a Sovietskym zväzom.
    V sobotu druhého adventného víkendu bolo veľmi zaujímavé sledovať dianie a výroky na sneme SMERU v Martine. Našej jedinej „sociálnej demokracie“. Tam sa predseda tejto strany záhadne vyjadril, že on bude budovať „sociálnu demokraciu slovenského typu“. (Bez žartu a irónie.) Je to zrejme výrok, ktorý mu nechtiac ušiel v súvislosti s čoraz horšími a popritom dlhodobo zlými vzťahmi s európskymi socialistami a ich frakciou v parlamente v Bruseli.
    Je známy Brandtov výrok: „Die Zukunft wird nicht gemeistert von denen, die am Vergangenen kleben.“ Vo voľnom preklade – budúcnosť nemôžu budovať tí, ktorí sú prilepení k minulosti. Takže u nás „socdemáci“ asi už pochopili, že sú ďaleko ďaleko za mantinelmi európskej civilizovanej sociálnej demokracie…. Aj keď bol Willy Brandt v nemilosti mnohých nemeckých politikov, bol nesmierne populárny najmä medzi mladou generáciou. To mu pomohlo vôbec k najlepšiemu výsledku SPD v spolkovej histórii vo voľbách roku 1972. Aby vyvrátil všetky podozrenia zo sympatií ku komunizmu, presadil tvrdú legislatívu, ktorou chcel odstrániť radikálov z verejného života. Napriek tomu, že tieto zákony boli teoreticky aplikovateľné na extrémnu ľavicu aj pravicu, boli vždy považované za výlučne proti extrémnej ľavici.
    –

23. 

    Monitor 21. decembra 2017 o 18:35

    –
    viete, že?

    Pravidlá slávnostnej chvíle na Štedrý večer
    Štedrý deň a spoločná večera je v takomto duchu jedinečná a neopakovateľná chvíľa v roku. Prečo si ju kaziť, prečo ju neprežiť naozaj v plnej emócii? Predovšetkým – nervozita
    v tento deň a večer je neospravedlniteľná. Aj keď je to nervozita, vyplývajúca z atmosféry predchádzajúcich týždňov. Sviatky sú obdobím, keď by si mali byť ľudia bližšie, nie okolo seba hromadiť nabitú atmosféru. Majú sa odohrávať v pokoji a v medzi- ľudskej pohode, inak sú iba inscenáciou, predstavením. Žena nesmie byť v tomto prostredí slúžkou, ale rešpektovanou hostiteľkou. Možno to mnohí nechápu, ale zmyslom Štedrej večere nie je najesť sa, ale byť spolu, porozprávať sa. Ide o slávnostnú hostinu, mali by sme jej prispôsobiť odev a úpravu zovňajšku. Muži nemusia mať oblek, ale kravata či sako sú žiaduce. Spoločenský odev by mali mať aj deti – v tento deň sa džínsy naozaj nepatria. Na stole by nemala chýbať nízka živá kvetina a taktiež svietnik. Živý oheň je rituál, vytvára dojem istoty a tepla. K stolu by sme nemali meškať. Za vrchom stola sedí najstarší prítomný. Jedlo podáva matka, ale ostatní začnú jesť až po tom, ako začne ona. Rukami jeme len oblátky s cesnakom. Lakte by sme si nemali opierať o slávnostnú tabuľu. A mimochodom, mobilné telefóny by mali mať nastavené vypnuté zvonenie. Aspoň raz v roku. Nehovoriac o vypnutých počítačoch, laptopoch a podobne, ak sa práve nespájate s najbližším príbuzným niekde na druhom konci sveta. Dobrú chuť.
    –

    viete, že?
    Susedove presahujúce stromy „Ako vyriešiť problém so susedovými dvomi stromami, ktoré sú vysoké asi 15 metrov, zasadené tak, že konáre presahujú z veľkej časti na môj pozemok?“ Právne vzťahy medzi susedmi sa vo všeobecnosti riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vlastník veci, v tomto prípade stromu, musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nešetrne, prípadne v nevhodnom ročnom období odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Prerastaním konárov nad mieru primeranú pomerom na pozemok suseda dochádza k rušeniu najmä tienením, vysávaním živín z pôdy, bránením výhľadu a podobne. Inak, povedané, existujú určité limity, v rámci ktorých možno vykonávať občianske práva a tieto limity sú dané najmä existenciou práv iných subjektov. V tomto prípade ide o konflikt vášho vlastníckeho práva ako vlastníka pozemku a vlastníckeho práva vášho suseda, vlastníka susedného pozemku a na ňom stojacich stromov. Sused, do ktorého práva sa takýmito prevismi zasahuje, je oprávnený odstrániť prerastajúce konáre. Nesmie to však urobiť v nevhodnom ročnom období a nešetrným spôsobom. Za zmienku určite stojí a problém s plodmi stromu. Pokiaľ ide o stromy, ktoré majú plody a tieto padajú na váš pozemok, je potrebné mať na pamäti, že sused ako vlastník stromu si môže prisvojovať jeho plody. Tieto plody sa v zmysle § 135a OZ považujú za prírastky veci a patria vlastníkovi veci aj po ich fyzickom oddelení od hlavnej veci. Čiže plody patria susedovi aj napriek tomu, že rastú na konári, ktorý prečnieva hranicu vášho pozemku. Plody zostávajú vo vlastníctve suseda aj vtedy, keď spadnú zo stromu na váš pozemok – tým, že sa oddelia od hlavnej veci a stanú sa samostatnou vecou, sa subjekt vlastníctva nemení, ostáva rovnaký. Plody stromu sú teda vždy majetkom vlastníka stromu. Domáhať sa môžete taktiež úpravy výšky susedovho stromu, ak preukážete, že vás to obťažuje nad mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozuje výkon vašich práv. Ak sa so susedom nedohodnete, ostáva vám možnosť domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Okrem uvedeného vám odporúčam zistiť, či vaša obec vydala všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by upravila bližšie údržbu o stromy a inú zeleň. Je teda na vás, ako sa rozhodnete, či budete vec riešiť svojpomocným odstránením konárov (vo vhodnom období), či ďalšou písomnou výzvou, prípadne súdnym konaním. V prípade, že by ste chceli konáre odstrániť, odporučila by som vám informovať o tom suseda písomne ako aj poslať tento váš zámer na vedomie obci. V prípade ďalších otázok je možné nás kontaktovať mailom na: advokat@zavaseprava.sk alebo telefonicky na čísle 0918 803 803. JUDr. Barbora Koncová advokát

    –
    viete, že?

    Pohanské zvyky prežili dodnes
    Pre našich predkov boli Vianoce sviatkami zimného slnovratu. Z predkresťanské- ho obdobia pochádzajú aj niektoré vianočné zvyky, ktoré dodržiavame dodnes. Zimný slnovrat sa začína 21. decembra a pre Slovanov znamenal znovuzrodenie slnka. Keďže sa živili najmä poľnohospodárstvom, najdôležitejšie pre nich boli úroda, zdravie pre rodinu aj pre poľnohospodárske zvieratá. Ak by niektoré z týchto priorít v rodine chýbali, mala by problémy s vyžitím. Preto naši predkovia dávali prírode úctu aj prostredníctvom zvykov. Pod obrus kládli počas sviatočnej večere slamu, symbolizovala klasy budúcej úrody. Zelené vetvičky mali zabezpečiť zdravie a bohaté hospodárenie. Neskôr ich vystriedal stromček, v minulosti však visel zo stropu. Ľudia ho zdobili sladkosťami a trblietavými ozdobami, darčeky pod stromček však nekládli. Vzájomné obdarúvanie, hoci skromné, si zaužívali až v 20. storočí, v jeho druhej polovici si už mohli dovoliť aj vzácnejšie dary.
    –

    viete, že?

    „Ako prežiť Vianoce?“
    Život nám prináša rôzne situácie a nie vždy je možné prežiť Vianoce v kruhu svojich najbližších. Deti vylietajú z hniezda, odchádzajú ľudia, ktorých máme radi, rozvádzame sa, pracujeme… Všetko sú to situácie, ktoré v nás môžu vyvolávať pocity smútku. Najdôležitejšie však je, aký postoj zaujmete vy sami. Ak viete vopred, že sviatky strávite sami, môžete sa na to pripraviť. Dodržiavajte tradície, ktoré vás tešia, alebo naopak využite tento čas ako príležitosť, začať ich tráviť úplne inak. Po čom ste vždy túžili, no nikdy na to nebol čas, či vhodná situácia? Hlavne sa zamestnajte vecami, ktoré vás bavia a tešia. Píšte pohľadnice, vyzdobujte svoj príbytok, upečte si chutný koláčik, pozrite svoju obľúbenú rozprávku, alebo sa ozvite svojim priateľom a známym. Aj krátky rozhovor, či návšteva vám môže dobre padnúť. Čo je podľa mňa veľmi dôležité, je uvedomiť si, že aj keď trávite sviatky sami, nemusíte sa cítiť osamelo. Taktiež to neznamená, že to tak bude navždy. Jediná istota je, že veci sa neustále menia a život beží, a to bohužiaľ, alebo našťastie, preto zaujmite ten správny postoj, ktorý vám energiu dodá a nezoberie. Určite poznáte citát, že „dnes strávim večer v tej najlepšej spoločnosti,- sám so sebou.“
    –

    viete, že?

    Pozor pri nákupe potravín
    S blížiacimi sa vianočnými sviatkami a zvýšenom dopyte po potravinách je potrebné venovať zvýšenú pozornosť obsahu nákupných košíkov. Je dobré vsadiť na overených dodávateľov, ktorí ponúkajú čerstvé a kvalitné produkty. Potravinoví inšpektori uskutočnili počas roka 43 tisíc celoslovenských kontrol potravín. Nedostatky zistili v 3 775 kontrolách, čo je takmer deväť percent ich počtu. Inšpektori kontrolovali všetky stupne potravinového reťazca od primárnych producentov, až po výrobcov predávajúcich hlavne v maloobchode. Inšpektori udelili 1 943 blokových pokút v nedodržaní minimálnej trvanlivosti, predaj klobásy a salámy bez dokladu o pôvode, ako problematické sa podobne ako vlani ukázalo ovocie a zelenina.
    Väčšinou išlo o problémy s čerstvosťou, napr. balené čerstvé komodity boli plesnivé, a teda nevhodné na ľudskú spotrebu, pri hlive ustricovej neboli dodržané podmienky skladovania výrobku. Namiesto teploty 0-6 °C, bol uchovávaný na regáli pri ovocí a zelenine pri teplote prostredia 19,4 °C. Medzi najčastejšie porušované pravidlá pri predaji ovocia a zeleniny patria už snáď tradične jablká, banány, paradajky, papriky. Kontrolóri sa zamerali aj na importované suroviny a potraviny rastlinného pôvodu z tretích krajín a krajín mimo EÚ (napr. výživové doplnky, rafinované oleje, citrusy, nealko nápoje, káva, arašidy).
    Počas 2 505 úradných kontrol preverili 3 309 zásielok. Z 309 odobratých vzoriek nevyhovelo 12 (kokosové mlieko z Vietnamu, kakaová nátierka s lieskovcami zo Srbska, nelúpané arašidy z Číny, paradajková pasta z Iránu, sušienky polomáčané v kakaovej poleve s posypom škorice). Medzi ďalšie potraviny, u ktorých našli inšpektori závady, patria orechy.
    Prekročené množstvo chemických látok našli inšpektori vo včelom mede kvetovom, podobne ako vlani neuvádzali niektorí výrobcovia čokolády a čokoládových figúrok množstvo kakaovej sušiny alebo produkt predávali po dátume exspirácie. V ananásových rezoch sa našla prítomnosť syntetických farbív, v údenom bôčiku došlo k prekročeniu najvyššieho prípustného množstva uhlovodíka benzoapyrén, v konzerve tresčej pečeni sa vyskytovali mŕtve škrkavky, u domácej bravčovej masti namerali kontrolóri prekročený limit kyseliny olejov.
    –

24. 

    Monitor 8. decembra 2017 o 12:03

    –
    viete, že?
    V končiacom sa týždni sme si pripomenuli dva svetové dni – varujúce pred násilím na deťoch a pred násilím na ženách. Venuje naša spoločnosť dostatok pozornosti tejto vážnej téme?
    Pod násilím si predstavujeme fyzické násilie, neraz však oveľa krutejším týraním je psychické násilie, o tom sa prakticky ani nediskutuje. Modriny a zlomené kosti je vidieť, bolesť v duši je však skrytá, preto je psychické násilie krutejšie.
    Vo verejnej diskusii sa však zabúda na starých a chorých ľudí, mnohé mamy a otcovia zažívajú v starobe od svojich dospelých detí násilie, zanedbanie starostlivosti a hygieny, dokonca aj nedostatok jedla. Práve beží adventný čas, je to možná príležitosť na zmenu medziľudského správania sa lebo práve vianočné sviatky bývajú v rodinách, kde sa pácha násilie, najťažšími dňami v roku. Na Slovensku bol nedávno prijatý zákon o obetiach trestných činov, ktorý poslanci Národnej rady SR schválili 139 hlasmi! Zákon predstavuje nové prístupy k zvlášť zraniteľným obetiam, medzi ktoré deti, ženy a seniori patria.
    –

    viete, že?

    Babky a dedkovia, nepoddávajte sa!
    Stretávam ich na prechádzkach, lavičkách alebo v kostole. Niektoré s paličkou iné bez. Kráčajú opatrne, aby nespadli. Na hlavách majú rôzne baretky a klobúčiky. Občas na nich vidieť taký zvláštny úsmev. Keď sa dáte s nimi do reči, cítite nadhľad a pokoj. Niektoré sprevádza partner – starý, šedivý pán s pomalšou chôdzou. Iné už chodia samé, pravidelne zapaľujú na cintoríne sviečky a starajú sa o hrob svojho partnera. Koľko pokoja a zmierenia sála z mnohých starých babiek a dedkov. Mohli by si nájsť množstvo dôvodov na nespokojnosť a sťažovanie sa – choroby, bolesť, neistá chôdza, krivdy z minulosti, odchádzajúci priatelia a deti, ktoré nemajú čas. Aj tí náhliaci sa mladí, raz budú premýšľať s opretou paličkou v záhrade, nad tým, ako všetko rýchlo prebehlo. To, za čím sa dnes mnohí mladí tak ženú, tí starší pomaly opúšťajú. Kto z nich je slobodnejší? Tí, čo musia plniť prísne kritériá úspechu? Alebo tí čo sa presúvajú do sveta duchovna? Všetci tí, ktorí dnes tak rýchlo bežia, raz spomalia, zastavia sa a možno uvidia veci, ktoré predtým nevideli. Aj oni budú sedieť na lavičke a novým mladým a produktívnym sa budú zdať pomalí, staromódni a prekážajúci.
    Veru, pomaly sa tmolia a občas zakopnú, z rúk im padajú predmety, stráca sa šikovnosť a niekedy aj pamäť. Čo všetko by mohli rozprávať o svojich mladých rokoch, ale nemajú poslucháčov. Koľko užitočných rád by nám mohli dať, ale nikto o ne nestojí. Sú dni, keď sú samé a nemajú sa s kým pozhovárať.
    Babky, boli kedysi mladé a krásne, plné sily a energie. Športovali a provokovali mladých mužov, neskôr vychovávali deti a vnúčatá. Mnohým obohatili tento svet. Je to však dávno a na vďačnosť nezostáva čas. Niektoré sedia doma alebo na lavičkách, iné pracujú v záhradách, ďalšie sú v nemocniciach alebo v útulkoch pre starých a chorých. A mnohé sa tešia zo slobody, ktorú prináša posledná etapa života – už nič nemusia, a často ani nemôžu. Ich telesné schopnosti sa premieňajú na duchovnú silu. Prijímajú tento stav a za odmenu dostávajú oslobodenie a pokoj. Hovorí sa o starobe ako o jeseni života, keď prichádza žatva.
    Aj staroba má svoju krásu

    –

    viete, že?

    Tradícia predvianočného času
    Rýchlo a často zabúdame na pôvodné zvyky, ktoré si ctili bývalí obyvatelia Slovenska, naši predkovia. Aspoň na niektoré z nich by sme si však aj kvôli deťom mohli spomenúť. Pre nás by to znamenalo krátke zastavenie sa a relax pre dušu a pre deti by bol zase potrebný kontakt s minulosťou, aby nezabúdali na to, čo je ľudskej duši blízke.
    Vence so štyrmi sviečkami sú už bežnou súčasťou kostolov. Lenže v minulosti to bol skôr pohanský zvyk, ktorý však postupne nielen zľudovel a dostal sa do našich končín, ale oslovil aj veriacich. Prvým tvorcom adventného venca bol pracovník istého chudobinca, ktorý chcel deťom takto spríjemniť čakanie na Vianoce. Tie ho každý deň otravovali s otázkou, kedy sa už sviatok priblíži, aby zažili aby trošku radosti. Urobil teda kalendár, na ktorom bolo 24 sviečok, ktoré postupne zapaľoval. A práve každá nedeľa bola zdôraznená väčšou sviecou, čo sa prenieslo aj do adventných vencov.
    Adventný kalendár je svojrázny druh kalendára, ukazujúci 24 dní spojených s kresťanskými Vianocami a dobou adventu. Kalendár slúži na odpočítavanie dní adventu ku štedrému dňu. Rozšírená je papierová verzia, v ktorej sa nachádza 24 políčok vyplnených malými sladkosťami, často čokoládou rôzneho tvaru.
    Pôvodne pochádza pojem advent z gréckeho pojmu zjavenie, ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa.
    Adventné obdobie má kajajúci charakter, ale nechápe sa ako čas pokánia v tom zmysle, ako je to vo Veľkom pôste. Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí z kresťanského Východu do Galie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s očakávaním Krista na konci časov. V Galii sa od 5. storočia advent začínal už na sv. Martina a v Španielsku 24. novembra. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna.
    V ľudovej kultúre Slovenska má advent magický charakter začiatku, kedy môžu pozitívne či negatívne ovplyvniť budúcnosť nadprirodzené sily (stridžie dni). S tým súvisia rôzne ľudové obyčaje a povery, ako veštenie, vinšovanie, zatváranie dvier pri rannom zvonení a podobne.

    –
    viete, že?

    až štvrtina úrazov detí sa stane práve v domácnosti?
    Kuchyňa je miestom, kde sa môže prihodiť najviac úrazov, resp. najviac tých najnebezpečnejších. Deti vám chcú často zo všetkým „pomáhať“ a napodobňovať vás pri práci. Preto si treba dávať pozor hlavne pri varení, aby sa nestalo, že dieťa na seba prevrhne hrniec s horúcim obsahom. Odporúčaním napríklad môže byť to, aby ste rukoväte a uchá hrncov natáčali k stene alebo k stredu sporáku. Prípadne varte prioritne na zadných platničkách sporáka. Ďalšou hrozbou sú nože, sekáčiky a nožnice na mäso. Nezabúdajte ani na rôzne rastliny, deti radi ochutnávajú a nie všetko, čo je zelené, je aj jedlé.

    –
    viete, že?

    aj vaša posteľ – matrac, môže byť plná alergénov? Ako často vysávate posteľ? Ono sa nám to veľmi nechce, ale je to dôležité. Navyše, často si berieme do postele rôzne sladkosti a potom tie omrvinky! Vysávanie bežným vysávačom síce vašu posteľ dokonale neočistí, ale vždy je to lepšie ako nič. Ak by ste ju chceli naozaj dôkladne vydezinfikovať a zbaviť rôznych žijúcich potvor, ktorých je viac-menej plná a máte doma horské slnko, potom posteľ pár minút „opaľujte“. Horské slnko je vynikajúca dezinfekcia. Trošku pomôže aj to balkónové, ak tam necháte na chvíľu matrace.

    –

    viete, že?

    na Slovensku trpí väčšina obyvateľstva závažným nedostatkom jódu? A že jód je kľúčový pre zdravú štítnu žľazu?
    Od množstva jódu a funkcie štítnej žľazy závisí či sme malí, veľkí, chudí, obézni, mentálne vyspelejší alebo zaostalejší a či sa dožijeme vysokého veku v plnej vitalite alebo budeme závisí od liekov a starostlivosti iných. Dnešná strava nie je bohatá na jód, a ak ho aj obsahuje ničí sa varením aj pečením, a navyše telo si ho vo zvýšenej miere spotrebúva v strese. Bolo by preto vhodné raz za čas vypiť minerálku so zvýšeným obsahom jódu.

25. 

    Monitor 15. novembra 2017 o 17:39

    –
    viete, že?

    sú dostupné zadarmo filmy a videá o ČSLA na: https://www.youtube.com/vhumovie

    –

    viete, že?

    České firmy podpísali počas novembrovej týždňovej návštevy českého prezidenta Miloša Zemana v Rusku zmluvy, memorandá a dohody až za viac ako 19 miliárd českých korún! Okrem týchto významných kontraktov podpísal český prezident Miloš Zeman v Moskve aj memorandum o vzniku česko-ruského diskusného fóra.
    Minister zahraničia ČR Zaorálek (ČSSD) rozpútal kampaň na zrušenie Zemanovej cesty v Rusku z dôvodu článku uverejneného v novinách Krasnaja zvezda.
    Článok, o ktorom posledné 2 dny každý hovorí, ale málokto ho čítal, tu je v plnom znení.
    http://leva-net.webnode.cz/products/plne-zneni-clanku-zvezdy-o-roku-68/
    Zdroj: Článok v ruštine bol zverejnený na portáli zvezda.ru jeden deň, následne bol zmazaný.
    –

    viete, že?

    Štátny tunel s prívlastkom právny
    Na Slovensku má každá inštitúcia či firma svoje vlastné právne oddelenie. Môžeme ho nazvať aj odbor či sekcia, je to úplne jedno. V súkromných firmách títo právnickí odborníci strážia všetko tak, aby činnosť firmy i všetko s čím tá firma prichádza v súvislosti s podnikaním do nejakej súvislosti, bolo v poriadku v zmysle zákona. Aj keď hoci v neporiadku v zmysle „nejakej“ morálky či etiky. Ak príde k riešeniu sporu, „zaberie“ právne oddelenie a spory buď vyhráva, alebo prehráva. Možno aj za nejakú províziu k mzde, ale vždy vyjadrenú zlomkovým percentom hodnoty sporu.
    Štátne firmy a inštitúcie majú tiež svoje právne oddelenia. Možno iba na odsúhlasovanie pracovných zmlúv.
    A inak – veď viete na čo.
    Ak príde k sporu inštitúcie s nejakým iným subjektom, potom sa najímajú súkromné právnické kancelárie. Aby bolo cez koho prefinancovávať obrovské čiastky, ktoré by inak legálne z inštitúcie odísť nemohli. Zo štátnej inštitúcie a teda ide o čiastky z našich peňazí. Právnické odbory, oddelenia či sekcie v štátnych inštitúciách sú teda legalizovaným tunelom.
    Prečo inak sa potom spory zadávajú do externého prostredia? Štát prijíma do pracovného pomeru ako svojich zamestnancov hlúpych úradníkov? Prečo ich potom platí? Iba preto, že to je podľa tabuliek? Za to by sa štát mal pred občanmi, ktorí ho financujú, riadne hanbiť. A nielen to.

    –

    viete, že?

    Policajtova radosť
    Bežný dokumentárny film o práci diaľničnej polície v Kanade. Policajná hliadka patroluje po diaľnici, kontroluje zverený úsek, na ktorom má práve službu. Už na prvý pohľad zaujme to, o čom sa rozprávajú policajti v aute. „Našou úlohou je, aby diaľnica bola čistá, aby sa nikto nezranil. Teraz je obdobie padania skál, tak sledujeme, či sa niektorá z nich nedostala až do jazdnej dráhy“. Zatiaľ nič o pokutách a prekročení rýchlosti. Nič o vodičoch. Z vysielačky im prichádza hlásenie z dispečingu. Potvrdili príjem, zapli majáky a zvukové výstražné znamenia a policajné auto viditeľne zrýchlilo. „Vidíš to tam? Vidíš tú bodku? Vypni sirénu, nech sa nevyplaší!“ Pomalou jazdou sa policajný voz blíži k bodke, z ktorej sa napokon vyvinie sova – výr – učupený pri stredových zvodidlách diaľnice. Policajt si dáva hrubé rukavice – zjavne to nie je prvý raz. Druhý vysielačkou žiada dispečing uzavrieť diaľnicu v oboch smeroch. Uloviť vyplašeného zraneného výra im obom dá potom zabrať. Ale podarilo sa. Krásneho operenca so zraneným krídlom vezú na veterinárne ošetrenie. V policajnom aute. Diaľnica je zas otvorená. „Pre toto mám túto prácu rád“ – usmieva sa do kamery policajt. „Zvieratá potrebujú našu pomoc a ochranu a nás za to platia, aby sme pomáhali.“ Dokument sa končí.

    –
    
    viete, že?

    Apolitický pohľad
    Stranícky uhol pohľadu sa v našej spoločnosti takpovediac zakorenil. A je úplne jedno, o pohľad konkrétne ktorej strany ide. Všeobecne platí, že tej, ktorá je momentálne pri moci. V súčasnosti je pri moci – ak nespomenieme doplnkové hlasovacie zariadenia s názvami MOST a SNS – strana SMER. Zatiaľ pri moci. Ale výkon moci je spojený so zodpovednosťou, ako aj so zodpovedaním sa. Raz. Samozrejme, nikdy nie v čase, keď má tá stranícka moc v rukách súdy, políciu, prokuratúru, najrôznejšie špecializované kriminálne agentúry a ešte aj inšpekciu polície ako takej. Stačí nám aj to slovíčko „raz“. Veď ani Lenin nie je večne živý, hoci sa to boľševici snažili vtĺcť do hlavy každému, koho mali takpovediac vo svojej moci. Odjakživa. Takže určite raz príde čas na zodpovedanie sa zo skutkov, svojvôle a nespravodlivosti.
    Vráťme sa však k tichému, nenápadnému a v skorých ranných hodinách zverejnenému názoru Ústavného súdu.
    „Ústavný súd rozhodol, že Ladislav Bašternák by nemal mať nárok na účinnú ľútosť. Pri podvodoch s vratkami DPH sa totiž účinná ľútosť nedá uplatniť. Pred šiestimi rokmi rozhodol ten istý senát inak. Ak by sa na Bašternáka účinná ľútosť nevzťahovala, hrozilo by mu väzenie.“
    Tak znie správa z tlače. Je to pre spoločnosť veľmi dobrá správa a samozrejme, je to veľmi správny názor Ústavného súdu SR. Zámerne napísané názor, pretože verdikty tejto inštitúcie by sa komentovať či inak hodnotiť nemali. Iba vziať na vedomie. Verme, že aj tento vezme súčasná moc na vedomie a hlavne, že bude konať. Aj keď ide o „nášho“.

    –

    viete, že?

    Nielen dve kategórie občanov
    Minimálne. Ak ich nie je viac. A vôbec nejde o potraviny. Na ne môžeme zabudnúť, sú aj vážnejšie témy ako zvýšený podiel vody v rybích prstoch či cukru v kolovom nápoji, ktorý má rád pán premiér. Naopak, pán premiér nemá rád, ak by vznikalo nejaké podozrenie, že Európa nás považuje za občanov druhej kategórie. Áno, môže to nasrdiť. Ale nie až tak, ako mnohé iné fakty, ktoré nasvedčujú tomu, že na Slovensku sú občania aj druhej, aj tretej a dokonca aj štvrtej kategórie. A netreba sa porovnávať s Európou, úplne nám na to stačia naše vlastné hranice – geografické i tie mentálne.
    Poďme na to!
    Orava a Kysuce nepotrebujú dokončenie diaľničného ťahu na Poľsko, lebo minister dopravy má inú národnosť a preferuje výstavbu južného ťahu na Košice. Voličov predsa treba, aj preventívne. Tých vlastných. Ostatní sa môžu na cestách hoc aj pozabíjať. Hlavne ak volia iné strany. Aj celý východ sa môže vysťahovať za prácou a lepším životom, pretože perspektívu na aspoň prijateľné živorenie dlhodobo nemá žiadnu.
    Tu je však divné, že najvplyvnejšie skupiny kapitálokratov pochádzajú z východu, polovica vlády a parlamentu je odtiaľ… asi je to mentalitou. Nechať na sebe orať. A voliť koho zaplatia. V každom prípade na našom východe žijú ľudia inej kategórie ako na západe. Nie ich vinou. Ani vinou tých na západe. Dobre viete, komu to treba spočítať!
    Najnovšie sa zas v radoch našich emigrantov vytvorilo niekoľko kategórií. A prečo vravieť v zvratnom tvare keď to navrhol sám predseda vlády?
    Tí, ktorí sú vzdelaní a úspešní vo Veľkej Británii, sa môžu za úplatok od desať do päťdesiattisíc vrátiť. Za vládny úplatok. Ostaní looseri, outsideri a niemandi nech tam zostanú! Po slovensky – niktoši. Zúfalci, ktorí sa museli ísť živiť do emigrácie ako nájomní otroci, aby tu na Slovensku mohli našim oligarchom zaplatiť dane a iné požitky. A až potom kúpiť deťom svetrík či cvičky.
    Pán predseda vlády neznáša, keď z nás Európa robí občanov druhej kategórie. Prečo potom on sám a jeho kolegovia vo vláde robia presne to isté v rámci Slovenska? Prečo v rámci jedného princípu takzvanej demokracie nie sú si všetci občania Slovenska rovní? Lebo nesmú byť viac rovní ako tí rovnejší?

    –

    viete, že?

    Opäť jeden z „premyslených“ zákonov

    Naši poslanci – rozumej koaliční, teda vládni, sa opäť raz vytiahli. Schválili čosi, čo je úplným logickým nezmyslom. Účet zadarmo v banke bude totiž len pre ľudí s príjmom do 400 eur. Ak máme tento rok minimálnu mzdu 435 eur a na budúci rok sa má administratívne zvýšiť na závratných 480 eur, potom je tu otázka, pre koho vlastne taký bankový účet je.
    Pre dôchodcov asi nie, tí si po dôchodok ešte stále väčšinou chodia na poštu.
    Deti a študenti majú vlastné cenovo a inak zvýhodnené bankové produkty.
    Zamestnanec, ktorý zarába minimálnu mzdu by účet zdarma privítal, lebo ho od neho žiada zamestnávateľ, teda, účet akýkoľvek. Ale nemôže ho mať, lebo už má príjem takpovediac „privysoký“. Hoci iba minimálny.
    V súčasnosti podmienkou zriadenia a vedenia základného bankového produktu je, že klient nevlastní v žiadnej banke, ani v žiadnej pobočke zahraničnej banky osobný účet, jeho mesačný príjem ku dňu podania žiadosti nepresahuje 400 eur a súčet kreditných transakcií pripísaných na účet za kalendárny rok nepresiahne 5600 eur. Opoziční poslanci navrhovali, aby sa podmienka pre poskytnutie základného bankového produktu upravila, a to tak, aby mesačný príjem nebol vyšší ako tisíc eur. Opozičné návrhy zákonov však v našom parlamente iba ak na stenu možno ako povestný hrach hádzať. A keď sú príliš dobré, potom ich po zamietnutí koalícia o pol roka predloží ako vlastné. Biedna vizitka práce poslancov, opitých mocou.
    –

26. 

    Monitor 12. novembra 2017 o 19:42

    viete, že?

    Najmocnejšie armády. Vyzbrojený je takmer každý kút Zeme
    Ktorá krajina má najsilnejšiu armádu? Odborníci každoročne zostavujú rebríček Global Firepower Index v ktorom zohľadňujú nielen veľkosť armády, ale dokopy 50 rôznych faktorov. Napríklad rôznorodosť jednotiek, výšku rozpočtu, dostupnosť prírodných zdrojov, logistiku a iné. V tomto roku detailne porovnali armády 133 krajín.
    Na prvom mieste sú USA pred Ruskom, Čínou a Indiou. Až na piatej pozícii sa nachádza európska krajina, konkrétne Francúzsko. USA jednoznačne vedú v leteckej sile, zatiaľ čo Rusko v pozemnej sile a Čína má najvyšší počet aktívnych vojakov (2,26 milióna).
    Štatistiku, ktorá zohľadňuje aj vojakov v zálohách, vedú Severná Kórea, Južná Kórea a Vietnam (všetci nad päť miliónov). KĽDR je síce mediálne spájaná najmä s raketami, no napríklad v porovnaní sily ponoriek sa nachádza na prvej pozícii pred USA.
    Slovensko v druhej polovici
    Ďalšie európske krajiny figurujú v celkovom rebríčku na šiestom (Veľká Británia), deviatom (Nemecko), jedenástom (Taliansko), respektíve devätnástom mieste (Poľsko), Česko na 32. a Slovensko na 74. mieste.

    –
    –
    viete, že?

    Keď sa chce, tak sa dá
    Existuje viacero podobných výrokov, hoci aj tento – „kde je vôľa, tam je cesta“. Všetky však svorne vyjadrujú rokmi praxe overenú skutočnosť, že porazenectvo nemá v modernej občianskej spoločnosti miesto
    Vari najsilnejšou inšpiráciou uplynulých mesiacov, ak nie celej desiatky rokov je skutočnosť, že keď občan vezme „správu vecí verejných“ do svojich rúk, v podstatnej miere môže ovplyvniť vývoj celej spoločnosti, v ktorej žije. Voľby do vyšších územných celkov boli odpoveďou všetkým tým, ktorí rezignovali na svoje práva a používajú argumenty „radšej zmysluplne strávim víkend“ tak či onak. A pritom úplne nezmyselne stratí jednu celú dekádu vlastného života. Účasť voličov v „župných“ voľbách oproti tým minulým vzrástla. Nadpriemerne vzrástla práve vo vyššom územnom celku, v ktorom už išlo o veľa. O to, kedy a ako zastaviť rozmach extrémizmu a popri ňom úspešne ukrývanom rodinkárstve a hlúpom narábaní s verejnými zdrojmi. Odpovede boli dve – 1.čo najskôr a 2.jedine osobnou účasťou na voľbách.
    Voliči zo Stredného Slovenska vzali svoje možnosti vážne a uplatnili si právo nad populistickými politikmi rozhodovať o tom, ako sa im a ich deťom bude žiť. Presne toto, keďže zámer sa zjavne podaril, by malo byť inšpiráciou každého plnoletého občana do budúcnosti u nás na Slovensku – či už blízkej v podobe komunálnych volieb, alebo tej vzdialenejšej, ktorou budú parlamentné voľby.
    –
    –
    viete, že?

    Odkázanosť v starobe …
    Prečo štát nevytvorí také podmienky, aby bolo možné odkázaného starého občana dochovať doma? Preto,lebo financie štátu pre odkázaných ľudí na Slovensku smerujú nie za človekom, ale za inštitúciou (Tomanovej kód). Koho štát podporí, rozhodne “štát” podľa vlastného uváženia. Toto je prežitok vo vyspelých krajinách. Náš štát doslova podporuje inštitucionálnu starostlivosť na úkor starostlivosti doma, ktorá je s dennými službami najlacnejšou a najefektívnejšou starostlivosťou o príbuzného.
    Predkladaný je (opozičný) návrh na zavedenie štátnej dávky v odkázanosti, ktorá by sa vyplácala človeku a on by rozhodol, či ju použije na opateru doma, alebo z nej zaplatí zariadenie.
    Vybavovanie v sociálnom rezorte je nesmierne zdĺhavé. Kto zažil mať doma odkázanú osobu, ten vie, koľko potvrdení, súhlasov, vyjadrení, dobrozdaní, žiadostí a povolení musí vybaviť hoci len pre získanie preukazu ZŤP. Všetko trvá týždne, ale zdravotné pomôcky potrebuje chorý okamžite. Byrokracia! Ak by ministerstvo zaviedlo iba jednu posudkovú činnosť odkázaného človeka, tak by sa ľuďom uľahčil život. Dnes sa odkázaný človek posudzuje 4 inštitúciami. Stále čaká návrh na zavedenie jednotnej posudkovej činnosti pre ťažko zdravotne postihnutého človeka.
    Občania odkázaní na pomoc akoby sa stali príťažou štátu. To sa prenáša aj do rodín. Stanú sa odkázaní časom iba bezcenným ľudským odpadom? To je náš osud? Odkázaný človek je už dnes iba artiklom politického boja pred voľbami. Ak sa pozriete bližšie na kroky štátu po voľbách, tak v skutočnosti trpiaci človek je pre politiku nezaujímavý. Pritom napr. OĽaNO už viac ako rok pracuje na reforme dlhodobej starostlivosti na Slovensku, v koaličnom zoskupení je to stále bez povšimnutia. Lebo… Kým skutoční odkázaní a ich príbuzní živoria, stáva sa na druhej strane existujúci sociálny systém výnosným biznisom. Ale iba pre zdravých. Nie je to morbídne? Samozrejme, že aj v sociálnom systéme parazitujú na starostlivosti o trpiacich ľudí zvláštne „sociálne“ a zdravotné subjekty. Z toho dôvodu navrhujú zaviesť dávku v odkázanosti, ktorá pôjde na človeka a nie na (Tomanovej)inštitúciu.

27. 

    Monitor 3. novembra 2017 o 18:41

    viete, že?

    S bezpečnosťou sa nekšeftuje
    admin@edochmelar.sk
    –
    Do parlamentu ide v týchto dňoch návrh novej Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky. Oproti doterajšej koncepcii predstavuje výrazný posun, no o týchto zmenách, ako to už býva zvykom, sa nevedie nijaká otvorená verejná diskusia. Nie je to žiadne prekvapenie. Zahraničná a bezpečnostná politika Slovenskej republiky sú jedinými sektorovými politikami, v ktorých neprebieha žiadna pluralitná diskusia o ich podobe a rozvoji. Tvoria ich uzavreté komunity neprístupné kritike, ktoré berú iný názor ako útok a každý alternatívny návrh ich rozruší ako osamelá zdvihnutá ruka hlasujúca na zasadnutí politbyra proti. Vždy, keď som sa ocitol medzi takýmito ľuďmi, cítil som sa tam nepríjemne ako medzi aparátčikmi v bývalom režime. Omieľajú frázy o našich záväzkoch, o našej spoľahlivosti a pripravenosti plniť si úlohy, o našej zodpovednosti – rozumej ochote podporiť každý hlúpy nápad z Pentagonu. Ešte aj koalično-opozičný spor neprebieha v hodnotovej rovine, ale v prekáračkách, či je preukazovaná servilnosť voči hegemónovi dostatočne hlboká. Dokonca ani tradične hyperkritickí novinári si nekladú žiadne dôležité otázky, prestávajú byť ostražití, bezmyšlienkovite preberajú názory zahraničných lídrov ako fakty a namiesto analýzy kárajú domácich politikov, že sa odkláňajú od vopred stanovenej línie. Je v tom niečo desivo orwellovské a choré, ale väčšina si na to zvykla. Je zvláštne, že novinári i opoziční politici, ktorí inak žiarlivo strážia každé vynakladané euro zo štátneho rozpočtu, nemajú v prípade obrany žiadne problémy s netransparentným mrhaním finančných prostriedkov. Šermovanie dvoma percentami, ktoré sme sľúbili vynakladať na obranu, zastiera skutočné náklady, ktoré tento záväzok bude znamenať. Vo vyčíslení to znamená, že do roku 2030 má táto krajina investovať do armády závratných 27 miliárd eur.
    Neviem, či si vie bežný smrteľník prerátať, aká nezmyselne obrovská suma je to na takú malú krajinu a čo všetko by sa mohlo za čo i len polovicu týchto peňazí vybudovať. Tí, ktorí omieľajú frázy, že ich prioritou je zdravotníctvo a školstvo, by mali mlčať, ak súhlasia s takmer dvojnásobným navýšením rozpočtu pre rezort, ktorý sa ani nenamáha vecne a exaktne zdôvodniť reálne potreby zabezpečenia našej obrany, ktorý ako jediný sa neriadi zásadou „hodnota za peniaze“ prijatou na vládnej úrovni. Vytvára sa tu neprimeraný tlak na šialené zbrojenie, ktorý neberie do úvahy ani len priority potrieb armády, čo sa najviac odráža na dlhodobom spore ministra obrany Petra Gajdoša so štátnym tajomníkom Róbertom Ondrejcsákom. Gajdoš je síce komunikačne nemotorný vojak zo starej školy, ale musel si uvedomiť to, na čo slovenská generalita márne poukazuje už dlhodobo: že im chýbajú obyčajné vozy, že prioritou je prezbrojiť pozemné vojsko, nie nakupovať drahé stíhačky, do ktorých sme tlačení. Na takéto strategické nákupy sme príliš malí, tu by bolo potrebné dohodnúť sa minimálne s Čechmi.
    Úlohou Ondrejcsáka na ministerstve je však strážiť kšefty. Tento chránenec americkej ambasády, ktorý má v rezorte podobnú úlohu ako sovietski poradcovia v päťdesiatych rokoch, tlačí na čo najväčšie armádne investície vo všetkých oblastiach. Výdatne mu v tom pomáhajú nátlakové lobistické skupiny, najmä think-tank Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI), ktorý vytrvalo odmieta vyjasniť svoje financovanie, aj keď nie je problém nájsť súvislosti. V minulosti bola väčšina takýchto skupín financovaná prostredníctvom National Endowment for Democracy, ktorý bol napojený priamo na rozpočet Kongresu Spojených štátov.
    SSPI sa objavil ako blesk z jasného neba bezprostredne po ukrajinskom štátnom prevrate na Majdane a hneď sa zameral na odhaľovanie ruskej propagandy a masívnu propagáciu zbrojenia, pričom mal vyhradený takmer monopolný priestor v spravodajstve RTVS. Pre týchto ľudí je typické, že odmietajú ísť do polemiky s každým, kto odhalí ich lži a manipulácie. Ich cieľom nie je konfrontácia rôznych pohľadov, ale totálne ovládnutie informačného priestoru. Ak nám teda normalizáciu spoločnosti priniesli sovietske tanky, potom nám indoktrináciu spoločnosti vnútili proamerické think-tanky. V tejto atmosfére, prirodzene, nie je možné viesť racionálnu verejnú diskusiu o reálnych potrebách našej obrany a prioritách našej bezpečnosti. Sme tlačení do vzorca vypracovaného mimo tejto republiky bez akýchkoľvek výhrad. Otázky sa nepripúšťajú, pochybnosti sa škandalizujú.
    –
    Opakujem: v žiadnom inom sektore neexistuje taká dusivá nedemokratická atmosféra bez možnosti zvažovania rôznych alternatív ako vo sfére slovenskej obrany. Peniaze sa tu nevynakladajú efektívne a hospodárne, podľa potrieb štátu, ale podľa záujmov zbrojárskych koncernov. Vôbec sa nepracuje s exaktnými údajmi a reálne čísla o zbrojení vo svete sa ignorujú. Rusko investovalo minulý rok do vojenských výdavkov len 10 percent sumy, ktorú vynaložili Spojené štáty a len 27 percent nákladov európskych členských štátov NATO. Už dnes má Severoatlantická aliancia nad Ruskom bezprecedentnú prevahu, ale títo najatí lobisti zbrojárskych firiem vo vládnych či mimovládnych funkciách nám tvrdia, že je to málo a musíme zbrojiť dvojnásobne. Nemá to žiadnu logiku a my by sme si mali klásť otázky, prečo by mali mať také zoskupenia ako SSPI – ktoré nie sú klasickými mimovládnymi organizáciami v zmysle zoskupenia občanov, ale nátlakovými skupinami platenými Spojenými štátmi a zbrojárskymi koncernami, ktoré nesledujú naše štátne záujmy, ale záujmy cudzích mocností a korporácií – taký veľký vplyv na formovanie našej bezpečnostnej politiky. Tým skôr, ak sa ignoruje verejná mienka, podľa ktorej väčšina občanov európskych krajín s výnimkou Poľska a Holandska nechce dávať viac na zbrojenie (údaje sú z prieskumu, ktorý vykonal Pew Research Center na jar 2016).

    Vráťme sa však k číslam.
    Podľa údajov SIPRI investovalo Rusko minulý rok do obrany 69 miliárd dolárov. USA však vynaložili na vojenské výdavky až 611 miliárd dolárov, pričom Donald Trump už avizoval, že táto neuveriteľná suma tento rok ešte výrazne vzrastie. Porovnajme si to s rokom 1985, teda s časom, keď vrcholilo tzv. horúčkovité zbrojenie medzi ZSSR a USA. Spojené štáty vtedy investovali do zbrojenia 180 miliárd dolárov, Sovietsky zväz 192 miliárd. Na úrovni aliancií však bol pomer mierne odlišný: náklady celej Varšavskej zmluvy predstavovali 293 miliárd, náklady NATO 373 miliárd dolárov.
    –
    A teraz ten najdôležitejší rozdiel. Žiadny politik alebo analytik sa ešte nepozastavil nad tým, že napriek oficiálnemu právnemu statusu Severoatlantickej aliancie (spojenecká zmluva suverénnych štátov) sa NATO čoraz častejšie správa ako nadnárodná organizácia, ktorá má právo zasahovať do rozhodovania svojich členských štátov. Ponechajme teraz bokom propagandistické táraniny novodobých politrukov, ktorí vám tlačia do hláv, že všetci sme rovnocenní – každý z nich veľmi dobre vie, že za každým dôležitým rozhodnutím Severoatlantickej aliancie je hrubý nátlak Spojených štátov hraničiaci neraz až s vydieraním (ako to bolo napríklad v prípade „spoločného záväzku“ zvyšovať vojenské výdavky). Popiera sa tým samotný zmysel spojeneckej zmluvy ako zväzku suverénnych štátov, ktoré by si mali v prípade vojenského ohrozenia pomáhať bez ďalších podmienok. Je zvláštne, že tomuto agresívnemu nátlaku sa podriaďujú formálne demokratické štáty a ešte zvláštnejšie je, že takýto autoritatívny mechanizmus nepoznalo ani vojenské zoskupenie komunistických štátov.
    Minulý rok vydal Ústav pro studium totalitních režimů v Prahe rozsiahlu odbornú publikáciu Varšavská smlouva 1965 – 1989, v ktorej podrobne opisuje aj spôsoby rozhodovania tejto aliancie. Okrem iného sa v nej uvádza, že Moskva svojim satelitom výdavky do vojenskej oblasti nikdy nenariaďovala, že výdavky na obranu zostávali v rámci Varšavskej zmluvy všeobecne striktnou záležitosťou členských krajín.
    –
    Rozprával som sa s viacerými politikmi a bývalými ministrami obrany o nedávnom spore ministra obrany s jeho štátnym tajomníkom o nákupe stíhačiek a všetci mi potvrdili, že aj keby boli ruské Migy lacnejšie, nikdy by nám ich nedovolili kúpiť, hoci spojenecké Turecko s takýmto obchodom s Ruskom nemalo problém.

    Čo sme to dovolili urobiť s našou slobodou? Ide tu naozaj ešte o našu bezpečnosť alebo o bezprecedentné tunelovanie štátneho rozpočtu v prospech vybraných zbrojárskych firiem?
    –
    V zmysle toho, čo som uviedol, mi dovoľte formulovať konkrétne pripomienky a výhrady k navrhovanej Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky.
    Na prvý pohľad je vidno, že dokument pripravovali „jastraby“ našej zahraničnej politiky. Oproti doterajšej platnej verzii z roku 2005 nová stratégia nenalieha na dodržiavanie princípov medzinárodného práva a čo som si všimol na prvom mieste – úplne sa z nej vytratilo slovo MIER.
    Mier ako najvyššia hodnota a cieľ medzinárodných vzťahov. Priateľstvo so všetkými, ktorí chcú žiť s nami v mieri, spolupráci a porozumení. Zásadne sa teda mení filozofia našej bezpečnostnej politiky.
    Túto zmenu pocítime najmä v nenápadne vložených vetách ukrytých v mori bezobsažných fráz.
    Nová bezpečnostná stratégia chápe ako hlavnú hrozbu vojenský potenciál a aktivity Ruskej federácie. Takto otvorene nebol pomenovaný nepriateľ ani v doktrínach NATO počas prvej fázy studenej vojny. Dá sa povedať, že dokument výrazne preceňuje ruskú hrozbu a výrazne podceňuje riziká spojené so zmenou klímy, chudobou a migráciou. Veľmi znepokojujúce je vytváranie dojmu, že hybridné hrozby a šírenie propagandy k nám prichádzajú len z Ruska a z toho vyplývajúci záver, že štát sa bude sústreďovať na „strategickú komunikáciu s verejnosťou“. Takýto orwellovský newspeak nie je ničím iným ako šifrovaným označením pre masívnu propagandu, s ktorou máme tie najhoršie skúsenosti, lebo už neraz sme analyzovali, že je plná zámerných lží. Slovenská republika by mala bojovať proti skresleným informáciám a dezinformačným webom absolútnou komunikačnou otvorenosťou a pravdivosťou – to je ten najúčinnejší nástroj proti propagande – ak jej naozaj ide o pravdu a transparentnosť.

    Bezpečnostná stratégia kladie extrémny až nezmyselne veľký dôraz na vzťahy so Spojenými štátmi. NATO vníma ako „najvyššiu medzinárodnú záruku obrany“, čo je strategicky zle postavený cieľ.
    V iných textoch a mediálnych vystúpeniach som už veľakrát zdôraznil, že najvyššou medzinárodnou zárukou je iba teritoriálna obrana, čo predpokladá vytvorenie európskej armády. Naše historické skúsenosti nám hovoria, že na spojenecké zmluvy sa nedá spoľahnúť a naším cieľom preto musí byť dosiahnuť vyššie záruky bezpečnosti ako aliančné. V tomto zmysle ide dokument proti duchu spoločnej európskej obrany, a to celkom zámerne (presadzuje doslova „ucelený prístup“ s NATO), čo považujem z hľadiska našich štátnych záujmov za vyslovene škodlivé.
    Nepotrebujeme opakovať zaklínadlá o európskom jadre – stačí, keď budeme preferovať európske riešenia. Aj Slovensko by si malo rozmyslieť, či chce kráčať spoločne s francúzskym prezidentom Macronom, ktorý dnes v smelom a vizionárskom prejave vyzval na zjednotenie európskej zahraničnej a obrannej politiky alebo bude nasledovať temné predstavy Donalda Trumpa ako pudlík americkej moci. A za seba odpovedám, že chcem, aby bolo Slovensko rovnocennou súčasťou zjednotenej európskej civilizácie, nie kolóniou amerického impéria.
    Aj z tohto dôvodu mi v navrhovanej koncepcii bezpečnostnej stratégie chýba ustanovenie, že zahraničné aktivity slovenských ozbrojených síl sú neprípustné v prípade, ak sa uskutočňujú výlučne na podporu mocenských záujmov veľmocí a ak porušujú medzinárodné právo.

    Nová Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je v predkladanej podobe neprimerane militaristická s dôrazom na vyššie zbrojenie, pripravenosť zúčastňovať sa na intervenciách a dokonca záväzok podieľať sa na kontroverznom programe protiraketovej obrany, ktorý vyvolal na celom svete vlnu protestov mierových a ľudskoprávnych organizácií. Chýba širšie chápanie bezpečnosti, ktoré by bralo do úvahy rast rozsahu a významu nevojenských aspektov bezpečnosti. Na iných miestach som už niekoľkokrát upozornil na to, že Slovensko absolútne nevyužíva svoj potenciál sprostredkovateľa mierových rokovaní.
    Namiesto toho sa sústreďuje na vojenské riešenia a traumatizuje verejnosť čoraz frekventovanejším presunom cudzích vojsk cez naše územie. V posledných mesiacoch sa počet týchto presunov dramaticky zvýšil. Len tento rok ich bolo 24, pričom každý z nich trvá niekoľko dní a od polovice mája majú frekvenciu každý týždeň. Vrcholom cynizmu bol transport armády USA počas výročia intervencie vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta. Na takúto militarizáciu nášho životného priestoru by sme si rozhodne nemali zvykať a mali by sme urobiť všetko pre to, aby naše bezpečnostné prostredie zodpovedne a systematicky formovali holubice, a nie jastraby.
    Eduard Chmelar – publicista

28. 

    Monitor 30. októbra 2017 o 23:22

    –
    viete, že?

    Ministerstvo obrany SR sa ohradzuje voči cieleným útokom údajne nezávislého analytika Jaroslava Naďa. Tie tento týždeň už prekročili hodnotenie odbornej práce a prerástli do osobných útokov a urážok voči nielen najvyšším predstaviteľom ministerstva a Ozbrojených síl SR, ale aj radovým štátnym zamestnancom.
    Svojím konaním poškodzuje dobré meno ministerstva obrany a ozbrojených síl, ktoré sú z pohľadu verejnosti dlhodobo vnímané ako jedna z najdôveryhodnejších inštitúcií štátu. Jaroslav Naď však svojimi vyjadreniami dehonestuje prácu zamestnancov a profesionálnych vojakov, ktorí sa napríklad podieľali na príprave strategických dokumentov. Bez akejkoľvek zodpovednosti cielene uráža a dehonestuje prácu ľudí.
    Napríklad nevieme, z akých zdrojov, pochádza jeho tvrdenie, že predstavitelia rezortu obrany majú na rokovania pripravené nekvalitné podklady. Nie je to pravda. Jaroslav Naď to však očividne opäť tvrdí iba s úmyslom, aby spochybňoval rezort obrany aj pred zahraničnými partnermi. Veď napokon tak, ako to ešte ako politický riaditeľ poradil aj svojmu ministrovi Galkovi, v prípade návrhu stiahnutia vojakov z Cypru, bez akéhokoľvek politického konsenzu.
    Jaroslav Naď sa rád prezentuje ako odborník, ktorý pochádza z rezortu obrany. Určite si preto pamätá, že na viaceré informácie sa v rámci neho vzťahuje povinnosť mlčanlivosti a podliehajú ochrane utajovaných skutočností. A páve povinnosť mlčanlivosti platí aj po ukončení služobného pomeru, čo Jaroslav Naď dlhodobo nerešpektuje a tieto informácie zneužíva. A to hraničí až s porušovaním zákona. Zároveň pripomíname, že tak, ako aj v každom inom rezorte, aj v tom našom, platí zákon o ochrane osobných údajov. Vedenie ministerstva obrany a velenie ozbrojených síl si ctí zákony, a preto nepodľahne nervozite Jaroslava Naďa, ktorý by sa rád zapojil ako civilná osoba do rozhodovacích procesov na ministerstve obrany.
    „Rešpektujeme slobodu prejavu aj právo na iný odborný názor, ako je ten náš. Avšak vyjadrenia niekoho, kto nenesie za tento rezort žiadnu zodpovednosť, sú vyskladané z klebiet a prerastajú do osobných urážok bežných zamestnancov, dehonestujú prácu každého jedného zamestnanca a profesionálneho vojaka,“ povedal minister obrany SR Peter Gajdoš.
    „Vyjadrenia Jaroslava Naďa o absencii zanietenia bojovať za ozbrojené sily ma urážajú a považujem ich za účelové, s cieľom poškodiť naše dobré meno,“ vyjadril sa náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Milan Maxim.
    Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v prípade, že to bude nevyhnutné, Ministerstvo obrany SR zvažuje do budúcnosti ochranu svojej dobrého mena aj právnou cestou.
    Danka Capáková, hovorkyňa Ministerstva obrany SR
    –
    –
    viete, že?
    SNS spôsobila na obrane personálny rozvrat
    Rozhovor s analytikom Jaroslavom Naďom o stave v riadení obrany SR.

    Riadi SNS obranu lepšie alebo horšie, než ju riadil Smer?
    Ťažká otázka. Myslím, že viac ako od politickej strany to závisí od konkrétnych osôb. Ak sa však pýtate na strany, povedal by som, že v niektorých oblastiach lepšie obranu zvládal Smer a v niečom je možné pochváliť aj SNS.
    Konkrétne?
    V prípade Smeru je dobrou správou, že jeho mentálne nastavenie je v posledných rokoch prozápadné, ak teda nepočítame občasné výkyvy. Na ministerstve obrany sa to prejavilo napríklad pri rozhodnutí nakúpiť americké vrtuľníky Black Hawk, čo bolo veľmi zásadné rozhodnutie. Počas éry bývalého ministra za Smer Martina Glváča totiž existovala jasná vízia, že sa ideme zbavovať ruskej techniky. To sa však s príchodom SNS zmenilo.
    A čo robia lepšie nominanti SNS?
    Za súčasného vedenia ministerstva sa viac plánuje. Nedávno vláda schválila nové strategické dokumenty, ktoré ponúkajú dlhodobú víziu, akou cestou chceme ísť pri budovaní našej obrany. Musíme si však ešte počkať, či v rovnakej podobe prejdú aj parlamentom. Počul som totiž, že SNS žiada od koaličných partnerov, aby už schválenú bezpečnostnú stratégiu nepredkladali do Národnej rady. Prekáža im, že je z ich pohľadu až príliš protiruská.
    Čo by ste, naopak, nominantom SNS najviac vyčítali?
    Asi najväčším problémom je personálna situácia. Z ministerstva odchádzajú kvalifikovaní ľudia s dlhoročnými skúsenosťami, ktorých nahrádzajú nominanti SNS. Do centrály NATO posielame ľudí, ktorí na to nemajú žiadne predpoklady a na ktorých sa už neoficiálne sťažovalo aj ministerstvo zahraničia. Napríklad dôležitú oblasť, akou je financovanie rozvoja vojenskej infraštruktúry, sme v Bruseli zverili pani Martine Majerníkovej, ktorá dovtedy nemala s obranou nič spoločné.
    Avšak tento fenomén predsa neprišiel s SNS. Napríklad minister obrany za Smer Martin Glváč vyslal pár týždňov pred voľbami do Bruselu svoju hovorkyňu Martinu Ballekovú.
    Súhlasím. Za éry SNS to však nadobudlo ešte väčšie rozmery. Na ministerstve sa po voľbách vymenili desiatky ľudí. Vlani na jeseň napríklad bezdôvodne odvolali z Bruselu skúseného odborníka Dalibora Pavolku, ktorý sa zúčastňoval najvyšších rokovaní na úrovni ministrov obrany. Doteraz ho nikým nenahradili. Na samotnom ministerstve odvolávali nielen generálnych riaditeľov sekcií, čo sa dialo aj v minulosti, ale išlo sa oveľa hlbšie. Menili sa riaditelia odborov, menili sa dokonca radoví úradníci. Miestami sa až nezmyselne menili štruktúry bez ohľadu na funkčnosť.
    O čom presne hovoríte? O akých štruktúrach?
    Dôležitou, hoci pre verejnosť málo známou postavou na ministerstve sa stal Oleg Havasi. Po príchode SNS nastúpil ako riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov. Zároveň však dostal na starosť aj obrannú politiku, ktorá je v úplne inej sekcii. Vďaka tomu je veľmi vplyvný. Takzvaný “defence policy director” je v krajinách NATO a EÚ významná funkcia. Človek v tejto pozícii odborne zodpovedá za podklady na rokovania ministrov. Popritom sa podieľa na hodnotení stavu obrany, na príprave národných stanovísk smerom k Európskej únii a NATO alebo aj na príprave strategických dokumentov.
    K čomu tieto zmeny vedú?
    Podklady, ktoré dostáva na stôl minister alebo štátni tajomníci pred dôležitými rokovaniami, sú nekvalitné. Ľudia sú frustrovaní, demotivovaní, medziľudské vzťahy sú veľmi zlé.
    .
    Personálne veci má na starosti generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko. Je to primárne jeho zodpovednosť?
    Generálny tajomník je tam na to, aby sa staral o personálnu politiku. Ten súčasný sa však snaží zasahovať aj do oblastí, s ktorými by nemal mať absolútne nič spoločné. Je pravda, že aj v minulosti mohol mať vedúci služobného úradu silné postavenie, čo sme videli napríklad za ministra Františka Kašického (prvý minister za Smer, ktorý odstúpil v roku 2008 pre predraženú zákazku na upratovacie služby – pozn. red.). Ale vtedy aspoň navonok nespochybňoval pozíciu ministra a politického vedenia rezortu.
    Ján Hoľko má teda na ministerstve pozíciu, akú nemal žiadny z jeho predchodcov?
    Súčasný šéf služobného úradu od svojho nástupu prekračuje svoje kompetencie a robí to úplne verejne. On je zo zákona najvyšším štátnym zamestnancom na ministerstve, ktorý by mal riešiť štátno-zamestnanecké vzťahy. V skutočnosti rieši aj obranné plánovanie, vojenské nákupy, pletie sa do obrannej politiky a medzinárodných vzťahov, rozpráva na tlačových konferenciách, napríklad aj o nevhodnosti jednomotorových stíhačiek, dokonca chodí miesto ministra do televízie. Takúto prax sme tu zatiaľ nemali a rovnako to nie je štandardom ani na iných ministerstvách.
    O čo opiera Ján Hoľko svoju autoritu? Vnímajú ho ako predĺženú ruku Andreja Danka?
    Je zjavné, že Ján Hoľko má veľmi silnú pozíciu vo vedení SNS. To sa prejavilo aj počas nedávnej koaličnej krízy, keď sa zúčastnil na rokovaní straníckych špičiek, hoci oficiálne nemá v SNS žiadnu významnú funkciu. Na ministerstve je vnímaný ako človek, ktorého úlohou je uvádzať do praxe priania SNS a samotného Andreja Danka. Aj vďaka tomu Hoľko vie, že keď sa naňho bude sťažovať minister, štátni tajomníci alebo niekto zvonku rezortu, tak sa nič nestane. Môže sa totiž oprieť o podporu SNS, v ktorej má oveľa silnejšiu pozíciu než minister Peter Gajdoš. Potom sa stáva, že minister Gajdoš je pravidelne kritizovaný za veci, na ktoré v skutočnosti nemá dosah.
    Z toho však zároveň vyplýva, že Peter Gajdoš je ako minister slabý.
    Peter Gajdoš to má z objektívnych dôvodov ťažké, pretože je nestraník. Poznám ho dlho. Boli sme kolegovia na ministerstve, pracovali sme spolu v delegácii pri NATO. Je to fajn človek, ktorý sa snaží držať slovo a posúvať veci ďalej. Do funkcie ministra nastúpil z pozície zástupcu náčelníka generálneho štábu. Vtedy som aj ja doňho vkladal nádej. Bral som ho ako človeka, ktorý má skúsenosti z ministerstva aj z Bruselu a ktorý má zároveň autoritu v rámci armády, takže si bude vedieť urobiť poriadok. Realita je, žiaľ, taká, že od prvého dňa mu boli nanútení nominanti SNS, ktorých musel akceptovať, a tí mu veľmi nepomáhajú. On sám si mohol priviesť len minimum vlastných ľudí a ešte aj im postupne okresali kompetencie alebo radšej sami odišli.
    Takže minister Gajdoš ani nevládne?
    Minister nemá ten rezort vo svojich rukách, hoci politicky zaň zodpovedá. Dokonca to môže byť ešte horšie. V apríli poslal niekto do televízie Markíza tajné dokumenty, v ktorých boli údajne plány vojenských objektov, v ktorých sa nachádza raketová technika. Ten človek ich vraj našiel pri ceste blízko kasární v Nitre. Počul som verziu, že mohlo ísť o spravodajskú hru, ktorej cieľom malo byť diskreditovať ministra. Nerozumiem, prečo je Peter Gajdoš za takýchto podmienok ochotný zostať vo funkcii.
    Ďalšie dve koaličné strany majú na ministerstve tiež svojich štátnych tajomníkov. Tí nemajú vplyv?
    Za Smer je tam štátny tajomník Maroš Saloň, ktorý bol predtým na ministerstve vnútra. On je viac politik než odborník na obranné záležitosti. Pochopil, že na obrane budú mať hlavné slovo ľudia z SNS, a to rešpektuje. Rieši len rôzne ad hoc úlohy, ktorými ho poveruje Smer alebo minister, na ministerstve rieši napríklad domáci krízový manažment.
    Ešte je tam štátny tajomník za Most-Híd Róbert Ondrejcsák, ktorý občas aj v médiách opatrne kritizuje pomery na ministerstve.
    Róbert Ondrejcsák má na starosti medzinárodné vzťahy a obrannú politiku. Je tam ako odborník, ktorý roky viedol vlastný think-tank, a bol štátnym tajomníkom aj za ministra Ľubomíra Galka (SaS). Jeho misiou je robiť všetko, aby garantoval proatlantické a proeurópske smerovanie rezortu. Zahraniční partneri vrátane diplomatov sú vďační, že na ministerstve majú o týchto témach s kým diskutovať. Aj Ondrejcsákovi však od prvého momentu kladú rôzne prekážky. Podobne ako minister mal problém priviesť si vlastných ľudí, nominati SNS skúšajú zasahovať do jeho práce. Keď potrebuje ísť na pracovnú cestu, tak sa mu k nej musí kadekto z vedenia ministerstva vyjadriť. Pravidelne sa dostáva do konfliktu s riaditeľom odboru medzinárodných vzťahov Havasim. Minister Gajdoš sa snaží s Ondrejcsákom komunikovať, aj mu občas niečo sľúbi, ale úradníci pod ním to potom zmenia.
    Takže ostatné koaličné strany uvoľnili SNS na obrane priestor?
    To nie. Most-Híd a Smer síce o týchto témach nekomunikujú v médiách, ale to neznamená, že ich neriešia. Situácia na ministerstve obrany sa opakovane preberala aj na koaličných schôdzkach. Od ľudí z týchto strán viem, že voči aktivitám SNS zaznievajú tvrdé výhrady, len nie sú v médiách. Ani zo strany Mosta-Híd nezostalo bez odozvy, keď nominanti SNS zaútočili na ich štátneho tajomníka alebo keď koketujú s myšlienkou, že by sme si nechali ruské stíhačky.
    Počas koaličnej krízy sa Fico ohlásil na ministerstve obrany a za prítomnosti ministra hovoril, že pri stíhačkách a transportéroch očakáva “európske riešenie”. Čo to podľa vás znamenalo? Nešlo len o nejaké vnútrokoaličné hry?
    Nemyslím si. Celú tú agendu okolo európskeho jadra myslí Fico vážne. Veľkú prácu v tomto robí ministerstvo zahraničných vecí, ktoré mu dáva podklady, aby sme sa snažili byť v tej prvej európskej lige. Do toho je však nutné zahrnúť aj európsku spoluprácu v oblasti obrany. Preto aj v auguste pred stretnutím s francúzskym prezidentom Macronom išiel premiér na ministerstvo obrany a túto správu tam odovzdal.
    O čo teda ľuďom SNS na ministerstve obrany ide?
    Ich prioritou sú modernizačné projekty. Pri nich to vyzerá, že už majú dopredu vybraté riešenie a teraz iba hľadajú cestu, ako sa k nemu dopracovať.
    Poďme postupne: nominanti SNS aktuálne vybrali pre pozemné vojsko transportéry od fínskej zbrojovky Patria. To však vyzerá ako európske riešenie, po ktorom volá aj Fico.
    Áno, je to európske riešenie. Dospeli sme však k nemu bez toho, aby bol vyhlásený medzinárodný tender, a dokonca bez toho, aby v rámci ministerstva prebehlo štandardné vnútrorezortné pripomienkové konanie. Vôbec netušíme, prečo majú byť fínske transportéry najlepším riešením. Dokument pre vládu, ktorý ich navrhuje kúpiť, je utajený.
    Transportéry Patria však vyzerajú ako dobrý variant. Sú to moderné stroje, ktorými sa vyzbrojilo aj susedné Poľsko.
    S vozidlami ako takými nemám problém. Patria je jedným z piatich, možno šiestich výrobcov, ktorí ponúkajú špičkovú techniku. Ale prečo sme vybrali práve Patriu? Môžeme len špekulovať, či v tom celom nákupe nevystupuje nejaký sprostredkovateľ, ktorý tieto vozidlá presadil.
    Teraz myslíte koho? Skupinu Slavia Capital?
    Ako hovorím, môžeme len špekulovať. O Slavii Capital sa často píše, že má blízko k SNS, a zároveň je aktívna aj v obrannom priemysle. Do tých rozhodovacích procesov nevidíme. Viem však, že viaceré firmy zo slovenského obranného priemyslu, ako aj manažéri zahraničných zbrojoviek očakávali, že na transportéry bude vyhlásený medzinárodný tender. Dokonca im to naznačovali aj ľudia z ministerstva. Nakoniec nákup prebieha v podstate priamym zadaním.
    Ani v tejto oblasti nerobí SNS nič, čo by nerobili jej predchodcovia. Aj exminister za Smer Martin Glváč nakupoval bez akejkoľvek súťaže. Za éry SDKÚ zase prebehol pochybný tender na komunikačný systém Mokys, v ktorom uspela o miliardu korún drahšia ponuka.
    To je možno pravda, ale tieto súvislosti SNS neospravedlňujú. V roku 2017 sme sa snáď už niekam posunuli. Na európskej scéne sa ako krajina snažíme správať zodpovedne, lenže pri vojenských nákupoch to stále vyzerá, akoby sme boli v deväťdesiatych rokoch.
    Prejdime teraz k stíhačkám: o čo SNS ide pri tejto téme?
    Som presvedčený, že im ide o to, aby celý proces čo najviac zdržovali. Najprv v SNS hovorili, že nemôžeme teraz obstarať nové stíhačky, pretože nemáme peniaze. Na to minister financií Kažimír povedal, že peniaze na takýto projekt uvoľní. Potom nominanti SNS začali hovoriť, že dostali ponuky na stíhačky aj od ďalších štátov, takže ich musia vyhodnotiť. V skutočnosti ich mali mať už dávno vyhodnotené.
    Vybrať nové stíhačky nie je jednoduché rozhodnutie.
    Ministerstvo neoficiálne od roku 2013 a oficiálne od roku 2015 rokuje so Švédskom o možnom prenájme stíhačiek Gripen. Už viac než rok zároveň komunikuje s Američanmi o možnosti kúpiť americké stíhačky. Máme všetky dostupné informácie, aby sme mohli urobiť rozhodnutie, zároveň naň máme aj vyčlenené peniaze. Dokonca môžeme urobiť rozhodnutie a dodávky lietadiel naplánovať až za horizont tohto volebného obdobia. Prechod na západnú techniku podporujú všetky koaličné aj opozičné strany, ak nepočítame extrémistov. Nič nebráni tomu, aby padlo finálne rozhodnutie. Jediný, kto to brzdí, sú nominanti SNS.
    Takže podľa vás SNS iba naťahuje čas, aby sme si ponechali ruské stíhačky MiG-29?
    Pomôžem si takýmto slovným obratom: keby SNS chcela, aby sme si ponechali migy, nekonala by inak. Veď pri nových transportéroch urobila SNS rozhodnutie ani nie za pol roka. Prečo to nejde pri stíhačkách? Napríklad Chorvátsko začiatkom tohto mesiaca požiadalo rôznych výrobcov, aby im predložili ponuky na nové stíhačky. Víťaza chce vyhlásiť do konca roka.
    Aký by mala SNS záujem na tom, aby si Slovensko ponechalo migy?
    Zase môžeme len špekulovať. V posledných týždňoch sme však počuli viac proruských stanovísk zo strany SNS. Predseda parlamentu Danko bol na návšteve Ruskej federácie, pritom len nedlho predtým zrušil návštevu Švédska, členského štátu EÚ. Vysvetľoval to tým, že chce zamedziť lobingu Švédov pri stíhačkách. Vychádzajúc z tejto logiky by som očakával, že zruší aj cestu do Ruska, ktoré je tiež súčasťou výberu stíhačiek, keďže samotné ministerstvo potvrdilo, že požiadalo aj ruskú stranu o cenovú ponuku. Navyše s Ruskom budeme musieť teraz rokovať aj o predĺžení zmluvy na prevádzku migov, keďže ministerstvo odložilo rozhodnutie o prezbrojení na západné stíhačky. Vo výsledku až tak nezáleží na tom, prečo SNS takto koná. Podstatné je, že tým podľa môjho názoru poškodzuje záujmy Slovenska.
    Vedenie ministerstva argumentuje, že naše migy prešli modernizáciou a ich technická životnosť vyprší až najskôr v roku 2029. Nemáme dôvod sa niekam ponáhľať.
    Naše migy sa modernizovali za úplne inej situácie. Dnes je veľkou témou budovanie vojenských spôsobilostí v rámci EÚ. Ak sa na tom chceme zúčastniť, potrebujeme západnú techniku, ktorá bude kompatibilná s technikou našich spojencov. Navyše sú tu veci, o ktorých sa príliš nehovorí. Na letisku Sliač sú kvôli prevádzke migov 24 hodín denne ruskí technici. Na leteckej základni členského štátu NATO je non-stop ruský personál. Pokiaľ by sme sa rozhodli, že tento stav chceme predlžovať, tak by to zo strany našich spojencov nezostalo bez odozvy.
    To, akú má Slovensko výzbroj, je predsa naším suverénnym rozhodnutím.
    Zároveň však ako Slovensko jasne deklarujeme, že chceme patriť do širšieho európskeho spoločenstva. Otázka nadzvukových stíhačiek však nie je len otázkou nejakého zahraničnopolitického ukotvenia. Je v našom vlastnom záujme, aby sme sa súčasných migov zbavili.
    V celom procese je ešte jeden dôležitý aktér, o ktorom sa veľa nehovorí, a to sú vojaci. Majú nejaké slovo pri rozhodnutiach ministerstva?
    Majú oveľa menšie slovo, než majú vojaci v iných krajinách. Velenie našich ozbrojených síl si zvyklo, že je absolútne podriadené politikom. Na odbornej úrovni síce vojaci posielajú ministerstvu rôzne informačné správy, napríklad aj o tom, aké sú problémy so stíhačkami. Tieto správy však prídu na civilnú časť, ktorá sa už k tomu postaví po svojom. Dokonca viem o snahách ovplyvňovať odborné stanoviská vojakov. Keď za Glváča v tichosti nakúpili dve turbovrtuľové lietadlá L-410, neboli to vojaci, kto o túto techniku žiadal. Ani ju nepotrebovali. Napriek tomu potom vystupoval veliteľ letectva s ministrom pred novinármi a pomáhal mu tento nákup obhajovať.
    Takže ako sa hovorí: generáli sú zvyknutí držať ústa a krok?
    A je to smutné. V Rakúsku, vo Francúzsku aj v Česku velenie armády nemá problém vystúpiť a povedať, aká je realita. Veď tie modernizačné projekty sa robia primárne pre vojakov, priamo ich sa to dotýka. Na Slovensku sa to však nenosí. Rozprával som sa o tom viackrát so súčasnými generálmi a aj s bývalými náčelníkmi generálneho štábu. A oni mi k tomu len povedia: radšej zavriem oči a som ticho, pretože inak by vojakom nekúpili vôbec nič.
    Nepomohlo ani to, že sa vlani stal ministrom obrany aktívny vojak?
    Nič sa nezmenilo. Ak niekto v minulosti hovoril, že rezort obrany nefunguje, pretože ho riadia civili, ktorí mu nerozumejú, tak súčasné vedenie dokazuje, že je to úplne jedno. Na ministerstve obrany sú čiastkové záujmy rôznych politických nominantov a tomu sa podriaďuje všetko ostatné.
    Z ministerstva odchádzajú kvalifikovaní ľudia s dlhoročnými skúsenosťami, ktorých nahrádzajú nominanti SNS. Do centrály NATO posielame ľudí, ktorí na to nemajú žiadne predpoklady.

    (25.10.2017; Denník N; mut. , rozhovor , s. 4,5; VLADIMÍR ŠNÍDL)
    Jaroslav Naď (1981)
    Vyštudoval Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela. Absolvoval školenia v zahraničí, dokončuje si doktorandské štúdium na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 2003 až 2013 pracoval na ministerstve obrany. Podieľal sa na tvorbe strategických dokumentov, pôsobil aj v Bruseli v Stálej delegácii pri NATO. Po odchode z ministerstva pracoval pre inštitút Globsec, v súčasnosti je riaditeľom Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI). Ako konzultant ad hoc spolupracuje s rôznymi firmami z domáceho aj zo zahraničného vojenského priemyslu.

    –

29. 

    Monitor 29. októbra 2017 o 15:20

    —

    viete,že?
    Sviatok všetkých svätých – Halloven či dušičky?
    Katolícka Cirkev si začiatkom novembra pripomína dva významné sviatky.
    Prvým je Slávnosť všetkých svätých (1. november). Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých. Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 – 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 – 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je Slávnosť všetkých svätých dňom pracovného pokoja.

    Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci.
    –
    Halloween je niečo, čo k k nám priniesla amerikanizácia po roku 1989, niečo, čo sa prieči podstate toho, čo oslavuje katolícka cirkev a v čo by mal každý človek veriť – dobro, spravodlivosť a kultúra života. Myslí si to rímskokatolícky kňaz František Galvánek z Považskej Bystrice. „Halloween ponúka niečo, čo oslavuje smrť, zdôrazňuje strach, je to zamerané na násilie a ubližovanie. Masky strašidiel sú napríklad považované za zaujímavejšie, keď sú na nich znázornené znetvorenia. Z utrpenia sa však žarty nemajú robiť,” zdôraznil Galvánek. Ako dodal, mnohé bytosti, za ktoré sa deti počas Halloweenu prezliekajú, predstavujú zlé vzory – bytosti spojené s hriechom. „V nemalej miere je tento pohanský sviatok spojený s okultizmom, s oslavou zlého diabla ako takého. Niekto sa na tom možno pousmeje, no tieto nečisté sily majú svoju moc aj v tejto pretechnizovanej dobe,” varoval kňaz. Zdôraznil, že zo svojej skúsenosti aj z rozprávania rodičov vie, že je to niečo, čo neprináleží povahe dieťaťa a je to aj cudzí prvok. Robí sa to síce z recesie, no treba si uvedomiť, že do živej duše človeka sa zasadzuje niečo veľmi podstatné, čo môže neskôr priniesť aj negatívnu odozvu, alebo nepríjemnú skúsenosť. „Deti v Amerike prezlečené za strašidlá chodia počas Halloweenu od dverí ku dverám a keď im niekto otvorí, zakričia ‘trick or treat’, čo vo voľnom preklade znamená ‘dajte mi sladkosť, lebo vám niečo vyvediem’. Táto veta však pochádza z čias, keď pohanskí kňazi druidi žiadali od ľudí obety pre zlých duchov,” doplnil Galvánek s tým, že i keď je to celé zahalené do kostýmov a prikryté sladkosťami, podstata zostáva. Autorstvo Halloweenu, ako pôvodne pohanského sviatku, sa pripisuje starým Keltom. V 16. storočí sa v anglosaských krajinách cirkevný Sviatok všetkých svätých a Halloween „zliali”. Dnešná podoba Halloweenu vznikla v Amerike. Írski a škótski prisťahovalci boli predovšetkým protestanti, ktorí neslávili cirkevné Dušičky. Vrátili sa preto k pohanskej verzii sviatku. Íri, ktorí sa do Ameriky prisťahovali najmä v 19. storočí, začali robiť svetlonosov z dýň, namiesto dovtedy tradičnej repy a sviatok sa rýchle „uchytil”.

    Halloween nemá podľa kresťanských cirkví s oslavami Sviatku všetkých svätých a pamiatky na všetkých verných zosnulých nič spoločné. Proti oslavám pôvodne pohanského sviatku sa vyjadril aj Vatikán. „Kresťanstvo hlása evanjelium, teda radostnú zvesť. To je kultúra života, úcty k životu. Halloween propaguje kultúru smrti, temna, beznádeje,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Nemyslí si pritom, že zvyky spojené s týmto „exportovaným“ sviatkom, ľudí lákajú. „Je to skôr o určitom diktáte komercie a trhu,” domnieva sa hovorca KBS.
    –

    viete, že?
    Prišla jeseň a s ňou veľa tradícií
    Jesenná rovnodennosť priniesla rovnako dlhú noc a deň, pričom dni budú už len stále kratšie. Slnečný boh akoby starne a v lone bohyne matky rastie dieťa. Príroda sa chystá na zimný spánok, ponúka posledné plody a semená. Podľa tradícií archanjel Michael a jeho nebeské zbory čelia nastupujúcej temnote. V tomto čase naši predkovia ďakovali a obetovali poliam, stromom a prírode za úrodu. Zelenina a bylinky kraľovali v kuchyni. Domovy si zdobili jesennými plodmi, červenou, hnedou a zlatou farbou obilia. Aj dnu sa prenášala pestrosť jesene. Tekvice a obilné snopy sú vhodnými ozdobami do domácnosti i dvorov a vášmu domovu prepožičajú pozitívne vibrácie. Napríklad mäta ochraňuje pred negatívnymi energiami. Poprechádzajte sa v lese, zbierajte semienka a sušte si bylinky. Použite ich nielen k výzdobe domova, alebo na čaje či rituály. Tradične by sa malo jesť to, čo sme zožali pri poslednom zbere, takže ovocie, zelenina, obilie, strukoviny a kukurica. Moderný človek znáša príchod jesene negatívne a môže ovplyvniť jeho zdravie. Aj napríklad konzumáciou „bio“ jedál. Ľudia v súčasnosti vôbec nemajú informácie o obrovskej škodlivosti látok, ktoré korunujú súčasnú civilizáciu a bežne sa denne používajú.
    Jesenné nostalgie nás nabádajú dať si do poriadku dušu, upratať si v sebe i okolo seba a dostať sa do vnútornej rovnováhy. Isto si spomínate na veľké perové periny starých mám. Boli nadýchané a voňali tak, ako to len periny z husieho peria vedeli. Získať takúto perinu ale nebolo vôbec jednoduché. Bolo treba napárať veľa peria. To si gazdiné počas celého roka odkladali a v jesenných a zimných mesiacoch ho potom v skupinách párali. Počas páračiek sa stretli príbuzné aj susedy a spolu sa venovali páraniu. Nikdy si nemohli vziať viac peria ako by zvládli, inak by gazdinej husi v budúcom roku zle rástli. Pravidiel bolo viacero, no vždy šlo o spoločenskú udalosť, keď sa okolité ženy a dievčatá stretli a rozprávali sa. Takto sa šírili nie len klebety, ale aj príbehy a tradície. Podobnou udalosťou boli priadky.

    –
    viete, že?
    neznáme zobrazenie Trnavy z roku 1775 objavili odborníci na skúmanom džbáne iba náhodou? Ten si nechali vyhotoviť drábi z Hornej brány. Džbán sa nachádza v zbierke Maďarského národného múzea v Budapešti a jeho fotografia je súčasťou novej publikácie Posthabánske keramické umenie. Motív architektúry sa na fajansových džbánoch, krčahoch či tanieroch vyskytuje dosť často. Zobrazovaná býva však prevažne architektúra neurčitá. V prípade džbánu trnavských drábov ide preto v rámci Slovenska pravdepodobne o raritu – vedutu konkrétneho mesta. Dajú sa na nej pomerne ľahko identifikovať viaceré mestské dominanty.

30. 

    Monitor 8. októbra 2017 o 12:03

    viete, že?
    SNS spôsobila na obrane personálny rozvrat
    Rozhovor s analytikom Jaroslavom Naďom tu:
    https://www.uloz.to/!dQ0ESnIcMUjz/sns-sposobila-na-obrane-personalny-rozvrat-pdf

    (25.10.2017; Denník N; mut. , rozhovor , s. 4,5; VLADIMÍR ŠNÍDL)
    – –
    viete, že?
    Kým nebudeme vedieť čo chceme,
    dovtedy máme dve možnosti – buď to nikdy mať nebudeme a budeme mať niečo iné ako chceme, alebo nám nezostane nič iné, ako zmieriť sa s tým, že budeme musieť strpieť to, čo nechceme. Je totiž jednoduché odmietať, ale čosi zložitejšie je uskromňovať sa z už existujúcej ponuky. Platí to najmä pre politický výber potenciálnych voličov. Áno, som ľavičiar i demokrat, ale… Nuž demokracia je fajn, ale tá liberálna… A čo si sa zbláznil? Liberálna? Keď tak, tak kresťanská… Aká kresťanská, najlepšia je konzervatívna. V tomto jedinom odstavci sa nám zatomizovali voličské názory a potreby na fragmenty, ktoré takmer nemajú šancu prejsť cez voľby do parlamentu. A potom to vyzerá tak, ako u nás na Slovensku. Milión strán a straničiek a kto ešte nebol nejakej predsedom, nech sa hlási u súdruha Žinčicu…
    Viac ako 50 percent voličov na Slovensku vie, čo nechce. To je veľmi dobre. Nechce skorumpovanú vládu, stojacu svorne ruka v ruke na barličkách nacionalistov maďarských i slovenských – čo už samo o sebe je paradoxom politológie. Ale moc a peniaze robia svoje. Tí, ktorí vedia, že chcú práve toto, sú síce v menšine, ale keďže vedia čo chcú, ich vízia, akokoľvek šialená, sa vo voľbách napĺňa. Vážení, ktorí toto nechcete, skúste najskôr chcieť nejakú alternatívu. Lebo alternatívy sú, iba chcieť treba. Vy však a priori nechcete. Kým nebudete vedieť, čo chcete, je zbytočné povýšenecky si vyberať. Ak si neuvedomíte, že to, čo potrebujete najviac, je demokracia, dožijete v totalite. Až keď opäť pomôžete demokracii do čela štátu, až potom začnite byť fajnoví a dávajte si na ňu požiadavky, aby bola trochu liberálna, aby niesla znaky tradičnej rodiny, aby bola kresťanská a aby sadla aj liberálom. Šialené je to iba na oko. Iba dovtedy, kým si neuvedomíme, že demokracia je vláda ľudu. Nie politbýr a finančného kapitálu. Demokracia je sloboda. Až raz na Slovensku nastúpi do spravovania štátu sloboda, potom sa poďme baviť, ako tá sloboda má byť oblečená. Teraz je privčas. Teraz je to demokratická samovražda!
    .

    viete, že?
    Premena moci na bezmoc
    V predstavení, ktoré trvá na Slovensku s krátkymi osviežujúcimi prestávkami 69 rokov. No v posledných desiatich rokoch už bez prestávok a bez ohľadov na kohokoľvek či čokoľvek. Machiavelli v svojom pojednaní o vladárovi Il Principe z r. 1513 za základnú skutočnosť politiky pokladá sústredenie a udržanie čo najväčšej moci nad všetkým obyvateľstvom v rámci určitého územia. Zdá sa, že Machiavellizmus má na Slovensku naozaj životodarné prostredie. Iba sa volá trošku inak, ale to je detail. Sústredenie a udržanie si čo najväčšej moci ako ekonomicko – politický imperatív. Bez ohľadu na to, že tá moc je „iba“ delegovaná. Prepožičaná a že tá moc spravuje to, čo patrí všetkým, nielen trom straničkám – teda, náš štát. Hanbou týždňa a zároveň pracovnou metódou tejto moci je zneužívanie štátnych inštitúcií na kompromitáciu politických a názorových oponentov. Ak je to treba, moc sa dostane k chorobopisom, ak je to treba, moc sa dostane k údajom o vojenských záložníkoch a držiteľoch modrých knižiek. Ak je to treba, moc sa dostane k daňovému tajomstvu. A nielen to, ak je to treba, moc nehanebne a hlavne beztrestne verejne používa toto zákonmi oficiálne chránené tajomstvo. Je načase, že takéto praktiky sa už verejne nazývajú praktikami mafiánskeho štátu. Napokon, je načase aj zakročiť.
    .

    viete, že?
    Kto koná poctivo a čestne, nemá čo skrývať
    „Politikom sa slepo neverí. Politici sa kontrolujú,“ hovorieval Karel Kryl. Na Slovensku je to však problém. Nejde o to, že by politici nemohli byť bohatí. Veľmi dôležitý je však pôvod ich majetku a jeho skutočný stav. Aby sme minimalizovali riziko, že urobíme capa záhradníkom. Ako obvykle, dnes je všetko v súlade so zákonom. Zákon, ktorý verejným funkcionárom prikazuje zverejňovať svoj majetok, je však nedostatočný a veľmi formálny. Poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) preto pripravili návrh zákona, ktorý to zmení. Vládna koalícia a špeciálne predseda parlamentu Andrej Danka o potrebe takéhoto zákona už dlho hovoria. Avšak iba hovoria. Ak to myslia vážne, stačí, aby už na najbližšej októbrovej schôdzi parlamentu za návrh zahlasovali.
    Po prvé, rozširuje v ňom okruh ľudí platených z daní občanov, ktorých majetkové priznanie má byť zverejnené. Pôjde o spoločensky dôležité funkcie, ako napríklad špeciálny prokurátor, prezident policajného zboru či generálny riaditeľ a členovia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.
    Po druhé, majetkové priznanie musí byť jasné a transparentné. V priznaniach mnohých ústavných činiteľov totiž nájdeme státisícové sumy stručne označené ako „Iné“ či „Ostatné príjmy“, z ktorých nemožno vôbec zistiť reálny stav a pôvod majetku.
    Po tretie, každý politik musí bez vykrúcania priznať, odkiaľ jeho majetok pochádza. Ak je všetko v poriadku, nemá čo skrývať. Ťažko veriť napríklad vysvetleniam ministra vnútra, ktorý pred pár dňami na otázku, na čom zo svojich ostatných príjmov v celkovej výške 268 461 eur zarobil najlepšie, odpovedal, že presný názov nevie, lebo je veľmi komplikovaný a má skratku, ktorú si nepamätá.
    Po štvrté, nejasnostiam zabráni rozšírenie majetkových priznaní o údaje o daroch a iných výhodách, ktoré verejný funkcionár v danom kalendárnom roku prijal, ak hodnota daru presiahne 5 000 eur. Za súčasného stavu si občan bude darmo lámať hlavu nad tým, kto a z čoho vlastne nadobudol napríklad apartmány v Chorvátsku, najmä ak je v majetkovom priznaní uvedený ako jediný len príjem z výkonu verejnej funkcie. Najlepšie slová sú skutky.
    .

    viete, že?
    V akom štáte vlastne žijeme
    Skúste. Hľadajte vo vyhľadávačoch slovo štátnosť a k nemu slovenské výklady pojmu. Hľadajte, koľko chcete, okrem jednej jedinej televíznej diskusnej relácie na túto tému, ktorá sa na Slovensku kedysi uskutočnila, o štátnosti, o slovenskej štátnosti, nenájdete nič. Iba tony fráz.
    Štátnosť je na Slovensku čosi ako pani Colombová. Alebo prinajlepšom Maigretová. O oboch vieme takmer úplne všetko, prvú však nikto nikdy reálne nevidel a druhá sa zjavila na verejnosti tuším dvakrát. Zatiaľ. Imaginárnou štátnosťou sa radi zaštiťujú samozvaní „štátnici“ a rozprávajú nám o nej ako o čomsi posvätnom. No, rozprávajú – oni na nás priam kričia, akí sú štátnici.
    Poznáte to, ak v rodine zlyháva výchova, rodičia na deti musia kričať, aby si vynútili aký-taký rešpekt a časom už nezaberie ani to. Je to útecha. Veď naši „štátnici“ na nás už dlho kričia… Asi nám nezostane nič iné, iba to, čo inteligentným deťom – považovať tých, čo kričia za smiešnych slabochov.
    Podľa Aristotela základné úlohy štátu spočívajú v zabraňovaní nadmernému hromadeniu majetku občanov a nadmernému rastu politickej moci jednotlivca. Aristoteles sa domnieval, že existujú tri dobré a tri zlé formy štátu. Zlou formou štátu podľa neho je tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia bezmandátovej moci).
    Platón spomínal päť druhov usporiadania štátu a im zodpovedajúcich politických vzťahov:
    1. aristokracia a monarchia,
    2. timokracia (prístup k moci na základe veľkosti majetku),
    3. oligarchia,
    4. demokracia,
    5. tyrania.
    Každá z nasledujúcich v tomto poradí je horšia. Ideálnou politickou organizáciou spoločnosti je podľa neho aristokracia alebo monarchia.
    Demokracia podporovaná oligarchiou oproti tomu je zlo, ktoré môže ľahko prerásť do najhoršej zo všetkých foriem vlády – do tyranie. Umožňuje vládu občanov nie najlepších, ale najhorších.
    V akom štáte to vlastne žijeme?
    V štáte, postavenom na timokracii, v štáte nadvlády oligarchie a v štáte, ktorý príliš sebavedome a nekriticky sám seba vyhlasuje za demokratický… Nie je to už tá Platónova tyrania?

31. 

    Monitor 1. októbra 2017 o 20:01

    .
    viete, že?
    Recepty po novom
    Vari každý človek už držal v ruke recept od lekára, s ktorým musel po lieky do lekárne. Najskôr boli vypisované ručne, v súčasnosti ich tlačia počítače a lekár pripojí podpis, no pripravuje sa novinka. Veľkou výhodou bude (možno už od januára) to, že pri predpisovaní liekov lekár dostane upozornenie na možnú interakciu predpisovaného lieku s liekom, ktorý pacient aktuálne berie. Upozornenie dostane aj vtedy, ak systém zistí kontraindikáciu na užívanie lieku. Predpísaním lieku proces končiť nebude – pacient následne pôjde do lekárne, a ak si vyberie predpísaný liek, lekár o tom dostane informáciu. Stačiť má na to novší druh občianskeho preukazu, ktorý je vybavený elektronickým čipom. Recepty sa teda medzi vystavovateľom receptu a lekárňou budú doručovať elektronickou cestou. Pacient získa lekárom vystavený potrebný liek v lekárni na základe informácie, ktorú lekárnik dostane z informačného systému. Elektronickým predpisovaním liekov by sa malo zamedziť aj falšovaniu receptov a fiktívnym predpisovaniam liekov, a to upozornením (napr. e-mailom, sms) pacienta a lekára o liekoch, ktoré si vybral z lekárne. Ak sa podarí tento systém zaviesť, dobrou správou pre pacienta môže byť aj to, že kým je výdaj liekov na základe klasického receptu v lekárni spoplatnený, elektronický recept bude „zadarmo“. Možno aj preto sa oplatí uvažovať nad obnovením si občianskeho preukazu. Ten čipový sa totiž už dosť rýchlo stáva naozajstnou nevyhnutnosťou.

    .

    viete, že?
    Svätý otec o korupcii
    Ku knihe o korupcii od kardinála Turksona s názvom „Korózia“ napísal úvod pápež František. Pre jeho rozsiahlosť z neho redakčne vyberáme: „Korupcia vo svojom etymologickom základe definuje roztrhnutie, rozkol, rozklad a dezintegráciu. Či už ako vnútorný stav alebo ako sociálna skutočnosť, jej účinok možno pochopiť pri pohľade na vzťahy, ktoré má človek vo svojej najhlbšej prirodzenosti. Ľudská bytosť má totiž vzťah s Bohom, vzťah so svojím blížnym, vzťah so stvorenstvom, teda s prostredím, v ktorom žije. Tento trojitý vzťah – do ktorého vstupuje ešte vzťah človeka so sebou samým – poskytuje kontext a zmysel jeho konaniu, a vo všeobecnosti jeho životu. Keď človek rešpektuje požiadavky týchto vzťahov, je úprimný, berie na seba zodpovednosť s poctivosťou srdca a pracuje pre spoločné dobro. Keď však utrpí pád, teda skorumpuje sa, tieto vzťahy sa narúšajú. Takto korupcia vyjadruje všeobecnú formu neusporiadaného života padlého človeka… …Korupcia nahradzuje spoločné dobro jednostranným záujmom, ktorý kontaminuje každú všeobecnú perspektívu. Rodí sa v skorumpovanom srdci a je tou najhoršou sociálnou pliagou, lebo plodí tie najťažšie problémy a zločiny, ktoré postihujú všetkých. Slovo «skorumpovaný» (tal. corrotto) pripomína rozbité srdce (tal. cuore rotto), srdce naštrbené, niečím zašpinené, zruinované ako telo, ktoré prirodzene vstupuje do rozkladu a vydáva zápach.“

    .

    viete, že?
    priority sú predsa priority
    Stačí chvíľa, nie však všetkým. Naozaj, stať sa môže každému z nás kedykoľvek čokoľvek. A „skončíme“ v nemocnici. Z človeka nadávajúceho na zdravotníctvo je zrazu pacient, prahnúci po pomoci sestier a dobrej správe od lekára. Uhol pohľadu sa zrazu mení.
    Zaujímavé je však – odpusťte – matematické porovnanie počtu ponôs občanov na zdravotníkov a ponôs zdravotníkov na pacientov. Lebo nie všetci z nás „skrotnú“, keď potrebujú pomoc, keď sú na zamestnancoch nemocníc doslova závislí. Nie, nejde o rezignáciu, ide naozaj o trošku pokory, ktorá chýba mnohým. Pacientka, ktorú treba každých desať minút polohovať a vzhľadom na jej hmotnosť sa o to musia pokúšať až tri sestričky naraz, ktorej treba podkladať misu a umývať – veď viete čo, tak tá pacientka sa rozkrikuje, neustále vyzváňa privolanie sestry, kritizuje nasadenie infúzie a spoluležiace „obete“ otravuje kázaním bludov akejsi sekty. Keď nemôže v noci spať, zobudí všetkých na izbe, lebo čo by mali oni spať, keď práve ona nemôže. Generálske tykanie s každým, s ktorým sa ani nepozdravila, nezoznámila, je samozrejmosťou. Tykaním sa totiž ľahšie nadáva a otravuje. Koľko takých pacientov je na našich nemocničných oddeleniach a koľko sestier, ktorým sa práve končí služba a len tak-tak stíhajú vlak domov im ešte v posledných minútach musí slúžiť ako otroci. Nuž, niekomu chvíľa výstrahy stačí, ale mnohým z nás už ani to nie. Mnohým Slovákom chýba pokora, aj preto je to u nás tak, ako je…

32. 

    Monitor 27. septembra 2017 o 20:57

    .
    viete, že?
    Ako sa chráni Švajčiarsko
    Švajčiarsko – zem so sedemmiliónovou populáciou má armádu o sile 1.365.220 vojakov (údaj je síce z roku 2010, ale +-platí). Profesionálnych je z nich iba 3.600 príslušníkov letectva, špeciálnych jednotiek a výcvikových inštruktorov. Ostatní sú príslušníci milície. Každý dospelý muž pri dosiahnutí veku 19 rokov „vyfasuje“ od štátu erárnu automatickú útočnú pušku SiG 550 nebo SiG 751 a pištoľ Glock 21a k nej tisíc kusov nábojov. K tomu kompletnú výstroj. Od uniforiem, obuvi, stanu, lopaty až po bicykel. Túto základnú výzbroj a výstroj má doma každý vojak, ktorý absolvuje základní výcvik v dĺžke 18 až 21 týždňov (podľa druhu zbrane).

    Viac než milión tri sto tisíc vojakov sú Švajčiari schopní mobilizovať do plnej bojovej pohotovosti behom 12 hodín. Čo je svetový unikát.

    Pre netrestaných mužov je služba povinná. Pre ženy je otvorená dobrovoľne. Ten, kto slúžiť v zbrani odmietne alebo nemôže (zo zdravotných dôvodov alebo preto, že bol trestaný pre úmyselný trestný čin) musí počítať so službou v civilnej obrane a dvojpercentnou prirážkou k platným sadzbám dane z príjmu. Aby platil na tých, ktorí slúžia vlasti.

    Okrem základného výcviku sa každý Švajčiar vo veku 19 až 42 rokov musí zúčastňovať cvičení alebo bojového nasadenia v rozsahu 3 týždňov každý rok. Už druhým rokom sa v rámci tohto systému Švajčiari striedajú v trojdenných až týždenných intervaloch pri ochrane svojich hraníc. Hranice Švajčiarska sú fakticky obložené vojakmi v palpostoch. Zastavujú všetkých, ktorí by chceli hranicu prekročiť inde, než je legálny hraničný prechod. Každého, kto by chcel nelegálne preniknúť do Švajčiarska „po zuby ozbrojená“ skupina vojakov vykáže. A trúfam si povedať, že by neváhali strieľať ani sekundu. A v prípade streľby by za vojakom stál celý národ.

    Švajčiari sa nespoliehajú ani na EU ani na NATO, ale iba sami na seba. A svoju zemi si bránia. Ukazuje sa, že obidve uvedené organizácie sú v tomto ohľade k ničomu. EU, ktorá chce všetkých občanov v rámci novej smernice odzbrojiť, je skôr na škodu.

    Jedine švajčiarska cesta sa ukázala ako účinná. Áno, je drahá. Švajčiari dávajú na obranu 1% svojho HDP, ktoré je však päť až šesťkrát vyššie než to naše. Ale dávajú do toho hlavne seba a svoj čas. Asi ako jediní v Európe totiž chápu, že nikto iný to za nich neurobí. Každý Švajčiar sa zapojuje. Pretože žiadny z nich nechce, aby im ktokoľvek nezvaný prišiel vykradnúť dom alebo znásilniť ženu či dcéru, tak sa striedajú, aby ich vôbec nepustili do svojej zeme. Iná účinná cesta nie je. A majú doma pokoj.
    https://www.uloz.to/!dQ0ESnIcMUjz/sns-sposobila-na-obrane-personalny-rozvrat-pdf

33. 

    Monitor 17. septembra 2017 o 14:23

    viete, že?
    niekedy dokážete zjesť celé jedlo bez toho, že by ste si vôbec uvedomili jeho chuť?
    To platí aj pre veľa iných vecí v našom živote. Môžete stráviť hodinu s vašimi deťmi bez toho, aby ste sa s nimi hrali a rozprávali, môžete ísť na prechádzku do lesa bez toho, aby ste si všimli, že prúd potoka je slabší ako inokedy a že práve dnes zamrzla ranná rosa a stromy sú už bez listov. Všade okolo vás je veľa krásnych vecí a javov, ktoré máte šancu každý deň vždy nanovo objavovať a tešiť sa z nich. Stačí len chvíľočku postáť, zahľadieť sa správnym smerom a vychutnávať si tajomstvá, ktoré vám svet ponúka. Ak si dokážete aj malé veci vychutnávať, vaše dni budú krajšie a váš život bude bohatší a nebude plynúť tak rýchlo a jednotvárne.
    .

    viete, že?
    Jericho je jedno z najstarších miest sveta?
    Nachádza sa v Palestíne v Jordánskom údolí asi 250 m pod hladinou mora, 35 km severovýchodne od Jeruzalema. Staré Jericho zodpovedá svojou polohou dnešnému Tell-es-Sultánu a leží 2,5 km severozápadne od dnešného mesta. Každé osídlenie Jericha vďačilo za svoju existenciu tamojšiemu výdatnému prameňu vody a oáze, ktorú zavlažuje. V Starom zákone sa Jericho nazývalo aj „Palmové mesto“. Poloha mesta sa počas vekov menila. To dosvedčujú aj archeologické výskumy. Starozákonné Jericho v roku 1600 pr. Kr. zničili faraóni 18. egyptskej dynastie. Jediné osídlenie v neskorej dobe bronzovej spadá do obdobia asi 1400 – 1325 rokov pr. Kr., kedy došlo k obliehaniu mesta Izraelitmi na čele s Jozuem.
    .
    viete, že?
    manna, hebrejsky man, česky mana, bola zázračný pokrm?
    Boh ním živil počas štyridsaťdňovej cesty púšťou Izraelský ľud. Každé ráno totiž začali z neba padať akési zvláštne vloč- ky, ktoré sa dali jesť a chutili ako koláč s medom. bolo ich dosť pre všetkých a každý si mohol ráno nazbierať zásoby na celý deň. Toto „nebeské jedlo“ sa nazýva manna. Neskôr sa manna začala považovať za akýsi chlieb a aj preto sa mu dodnes hovorí, že je to Dar Boží.
    .

    viete, že?
    premiér, ktorý sa v roku 1932 stal v Portugalsku predsedom vlády, Antonio Salazar, dokázal, že počas jeho vlády sa v Portugalsku zvýšil podiel manželstiev, uzavretých v súlade s kánonickým právom až na 91 percent?
    António de Oliveira Salazar sa narodil ako posledné z 11 detí do chudobnej rodiny. Za svoju prácu a nasadenie v prospech rodiny dostal osobitné požehnanie od pápeža Pia XII. Viete si predstaviť život v krajine, kde je 91 percent sviatostných manželstiev a kde páry, ktoré vstupujú do manželstva, akceptujú skutočnosť, že rozvod neprichádza do úvahy?
    .

    viete, že?
    Zamlčané smutné výročie Náhoda alebo úmysel?
    Pri súčasnej miere intelektu, ktorým disponujú niektorí predstavitelia nášho štátu a mnohí „naši“ zástupcovia v parlamente ide možno naozaj iba o náhodu. Nemôžeme predsa od nich žiadať znalosť faktu, ktorý nám pripomína napríklad začiatok druhej svetovej vojny. Veď v nej padlo „iba“ čosi medzi 50 až 80 miliónmi ľudí.
    Kým nám teda nad hlavami slávnostne lietali takmer letu neschopné stíhačky, tak myslenia takmer neschopní nás utápali v slávnostnosti atmosféry dňa 1. septembra – Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Pokojne im nechajme túto nie lacnú hračku a dobíjačku vlastného ega na zásluhách iných, je to taký náš folklór.
    Ťažko však pochopiť, že nikto, ani jednou vetou nespomenul, že 1. septembra 1939 sa začala druhá svetová vojna. V spoločnosti dlhé mesiace a najmä v nudných príhovoroch spoza parlamentného „kecpultu“ počúvame, aké dôležité je zastaviť rast extrémizmu, rast náklonnosti k fašizmu a adorácie nacizmu. Nikto z týchto sa nezmohol ani len na to elementárne – „vážení, v tento deň pred 78 rokmi sa začala druhá svetová vojna, prosím, uctime si milióny jej obetí minútou ticha“. Ak ste zabudli, tak potom pár faktov. Keď sa Hitlerovi podarilo v marci 1939 rozbiť Česko-Slovensko a úplne ovládnuť jeho bývalé územia, obrátil pozornosť na Poľsko. Nacistické Nemecko napadlo Poľsko 1. septembra 1939 po nacistami zinscenovanom „poľskom“ útoku na nemecký vysielač Glivice. Vopred naplánovaný nemecký vpád do Poľska mal byť „odvetou“ za „poľský incident“ a zdôvodnením nemeckej agresie pre celý svet. Po boku nacistického Nemecka sa na prepadnutí Poľska zúčastnil aj vojnový slovenský štát. Opäť ide o jednu zaujímavú, no málo známu epizódu našich dejín. Asi preto, že sa to nehodí do celkového obrazu o Slovenskom štáte v tomto období ako o „oáze pokoja a ľudskosti s výraznými ekonomickými úspechmi“. „Poľná armáda Bernolák“ mala 50 tisíc vojakov a skladala sa z troch divízií („Jánošík“, „Škultéty“ a „Rázus“). Tak isto nikto nikde nespomenul, že Sovietsky zväz vojensky vstúpil na územie Poľska dňa 17. septembra 1939. Tento vojenský postup ZSSR vyplýval z tajného protokolu k zmluve o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR, v ktorom si obidva štáty rozdelili sféry vplyvu v stredovýchodnej a východnej Európe. Žiada sa Poliakom povedať „prepáčte, naozaj sme nezabudli. To iba naši politici“… Lebo sa im asi „chcelo“ zabudnúť. Ak je to tak, je to ešte horšie, ako si myslíme.
    .

    viete, že?
    Nastáva „psí“ čas
    Jeseň môže byť aj krásna, aj zábavná – najlepšie to vedia asi majitelia psíkov. Psy totiž toto ročné obdobie priam milujú. Málokedy majú takú šancu príjemne sa vonku vyšantiť, ako na jeseň. Veď čo môže byť väčšou zábavou, ako sa s chuťou vrhnúť do veľkej kopy šuštiaceho lístia? Áno, možno ešte závej, ale v zime je potom jeden pes mokrý a zima je, v tom lístí je to najlepšie. Po horúcom a vyčerpávajúcom lete, jeseň a babie leto ochladí každého z nás. Pritom ešte stále cez deň príjemne zohrieva.
    Aj psíkom a alergikom sa lepšie dýcha, nehrozí prehriatie a úpal, dni sú vhodné na dlhšie prechádzky v lese a v prírode. Treba však myslieť na niekoľko tém. Už koncom leta zvážte prevenciu a pomôžte naštartovať obranný systém. Na výber je široká škála podporných potravinových doplnkov – vitamínov, minerálov, výťažkov z hlivy ustricovej a podobne. Ak má váš pes problém s príjmom tabliet, existujú aj iné aplikačné formy – prášky, ochutené sirupy, pasty.
    Pri pravidelnej prehliadke u veterinára je možné multivitamíny aplikovať aj injekčne. Čo a ako dlho podávať poradí veterinárny lekár. Pamätajte tiež na to, že psík už potrebuje aj teplejší podklad, ak sa zdržuje celý deň vonku či na terase. A práve teraz je najlepší čas na kontrolu jeho „domčeka“ – búdy.
    .

    viete, že?
    Odišiel na večnosť majster Vladimír Brabec
    Vo veku 83 rokov zomrel český herec Vladimír Brabec, Túto informáciu priniesol pred týždňom spravodajský portál iDNES.cz s odvolaním sa na jeho vnučku, ktorá úmrtie významnej osobnosti československej a českej kultúry oznámila prostredníctvom služby Instagram. Vladimír Brabec mal dlhodobo problémy so srdcom, a preto sa tiež v poslednom čase radšej venoval fyzicky menej náročnému dabingu. V roku 1974 dostal infarkt priamo na javisku Národného divadla v Prahe. Srdcový kolaps prekonal aj v roku 2002, pri- čom lekári mu následne voperovali trojitý by-pass. V roku 2015 ho museli hospitalizovať po tom, ako ho srdce zradilo už tretí raz. Narodil sa 15. mája 1934 v Novej Vsi pod Pleší. K divadlu ho ťahalo už od detstva, spieval tiež v detskom zbore. Hneď po vojne hral v Pražskom divadle pro mládež Míly Mellanové, v roku 1953 absolvoval DAMU u profesorov Nedbala, Krejčiho a Lukavského, v ročníku študoval napríklad s Petrom Haničincom, Vlastimilom Haškom, Josefem Zímom a Janou Štěpánkovou. Vladimír Brabec mal so svojou ženou Naďou (vzali sa v apríli 1955) dcéru Helenu a syna Pavla, obe deti idú v otcových šľapajach. V roku 1980 získal titul zaslúžilý umelec (možno práve vďaka úlohe majora Zemana) a v roku 1998 v Přelouči dostal Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v oblasti dabingu. Posledné mesiace prežil na umeleckom odpočinku, ale často ešte chodil pred rozhlasový a dabingový mikrofón, hosťoval tiež na divadelných scénach. Najväčšiu slávu získal v seriáloch. O majorovi Zemanovi napísal tiež knihu Major Zeman – Jak to vidím dnes. Vždy tvrdil, že mu táto herecká úloha zničila jeho umeleckú kariéru. Samostatnú kapitolu v Brabcovej kariére tvorí český dabing. Dabing tvorí tretinu jeho životnej práce. Vladimír Brabec za túto prácu získal viacero prestížnych ocenení. Odišiel herec viacerých generácií a určite bude chýbať.
    Česť jeho pamiatke!

34. 

    Monitor 1. septembra 2017 o 11:29

    –
    viete, že?
    jeseň sa na Slovensku tento rok začne v piatok, 22. septembra?
    Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo v jarnom bode. Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar. V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc.

    –
    viete, že?
    najvražednejším živočíšnym druhom na planéte je komár?
    Krv potrebuje na vývoj a dozretie vajíčka. Predstavuje totiž dôležitý a veľmi bohatý zdroj bielkovín. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie komáre pripravia o život viac ako 725-tisíc ľudí. Len maláriou sa za rok nakazí približne 200 miliónov ľudí, 600-tisíc z nich zomrie. Okrem malárie patrí medzi obávané ochorenia prenášané komármi aj žltá zimnica, horúčka dengue, japonská encefalitída či západonílska horúčka.

    –
    viete, že?

    bezdetní Slováci patria k najchudobnejším na svete
    Našej ekonomike sa darí, vláda sa chváli kde a ako môže, ale, je tu jedno veľmi pozoruhodné ale. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD je autoritatívna organizácia, ktorá v každoročnej publikácii vydáva množstvo overených a verifikovaných údajov. Takže ešte raz, oficiálne, podľa vyjadrení našich politikov sa máme super, ekonomika funguje na plný výkon s perspektívou rastu, nezamestnanosť už nemôže byť ani menšia, mzdy stúpajú, stúpa aj minimálna mzda. Znie to naozaj dobre. Až kým nezačneme porovnávať. Teda, kým to nespraví OECD. Slovenská ekonomika je v dobrej kondícii, politici sa chvália najnižšou mierou nezamestnanosti v histórii, nedostatok pracovníkov vytvára tlak na rast miezd. V porovnaní s vyspelou západnou Európou ale ostávajú bezdetní Slováci aj naďalej chudobnými príbuznými. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vydala ročenku, kde porovnáva hrubý príjem občanov členských zemí, ale aj hodnoty, ktoré pracujúcim reálne prídu na účet. Tieto hodnoty sú prepočítané podľa kúpnej sily. Bezdetný Slovák si v roku 2016 podľa OECD ročne v čistom zarobil 17 542 dolárov, čo je v prepočte 14 850 eur. Táto suma je nielen ďaleko od priemeru krajín OECD (31 607 dolárov), ale aj väčšiny členských krajín. Vyššie sumy na výplatných páskach videli Česi, Poliaci, Estónci, Gréci, ale aj Turci či Čiľania. O Nemcoch, Francúzoch či Američanoch nehovoriac. Darí sa nám dobre.
    Škoda však, že iba tým viac „našim“.

    –
    viete, že?
    kedysi nás, občanov, nazývali „masy“
    Tí, ktorí stáli na druhej strane a alibisticky to zakrývali tým, že k nám stáli „čelom“. Na jednej strane bol blahobyt a moc a na druhej masy. Masy sa zväčša medzi sebou nerozprávali. Rozhovory uprostred más sa považovali za vysoko rizikové. Nikto nevedel, čo povedané v danej chvíli nebolo neskôr možné použiť proti nemu samotnému. Systém bol totiž takmer dokonalý. Uši mal všade. A svojich donášačov tiež. Nerozprávanie sa más blahobytnej moci vyhovovalo. Nešírili sa myšlienky, nevymieňali sa názory, nevznikal tak vzdor. A ak aj nejaký pokus bol, donášači veľmi rýchlo zariadili, že sa rýchlo skončil. A moc mohla naďalej stáť voči masám „čelom“. Ešte aj na bohoslužbách v kostoloch boli prítomní donášači, ktorí svedomito hlásili, ktorá učiteľka bola v nedeľu v kostole či ktorá dala pokrstiť svoje dieťa. Dnes mnohí z nich na školách riaditeľujú a učia. Dnes. Tí donášači z kostolov. Dnes sú mnohí z tých donášačov úradníkmi štátnej správy. V minulosti evidovaní ako spolupracovníci ŠTB či dokonca jej dôvernejší zamestnanci, dnes úradníci štátnej správy. Pamätáme sa aj na iných donášačov, ktorí ešte v Novembri 1989 plnili horlivo svoje povinnosti a dnes robia kariéru – no kde inde, ako v štátnej správe. Akurát už sa netvária, že k masám stoja čelom, ale naopak, že sú ich organickou súčasťou. Masy sa ani dnes nerozprávajú. Časť spoločenského vedomia navždy vybielila tuposť mediálnej ponuky a najmä produkcia bulváru. Takýchto ľudí dnes už zaujíma iba to, kto má akú kabelku, odkiaľ a za čo. A prípadne to, ako sa k tej alebo takej kabelke dostať, nechať sa kúpiť a užívať si. Tí, ktorí ešte myslia, rezignovali na akúkoľvek komunikáciu. Veď o čom aj? O beznádeji? Zúfalstve? Sklamaní? Demotivácii? A blahobytnej moci to vyhovuje. Lebo názory zapadli, prestali sa šíriť, nehrozia zmenou. Rezignácia sa rozprestiera ponad našou spoločnosťou. Blahobytná moc nekomunikuje s občanmi a tí nekomunikujú navzájom. Podarilo sa im to, hoci to trvalo až neuveriteľných 27 rokov.

    –

35. 

    Monitor 27. augusta 2017 o 10:04

    –
    Viete, že?

    Pozornosť učiteľke
    Niektorí z nás budú aj toho roku 2. septembra vyprevádzať vnúčatko do školy, ako sa vyhnúť trapasu, resp. čo poradiť bezradnému rodičovi?
    Čo vraví spoločenská etiketa na situáciu, keď vaše malé dieťa (škôlka, prvý stupeň základnej školy) nastupuje prvý deň do výchovno-vzdelávacej starostlivosti školy a jej učiteľov? Mnohé mladé mamičky túto situáciu riešia z pohľadu „a kto donesie im do práce“ kvety, a riešia situáciu prípadným balíčkom kávy. Ide však o spoločenský trapas nad trapas, ktorý veľa vypovedá o rodičovi a jeho vzťahu ku škole ešte skôr, ako ju jeho dieťa začne navštevovať. Žiadna učiteľka nie je odkázaná na nejakú kávu. Napokon, zodpovedná učiteľka v práci na ňu vôbec nemá čas. Učiteľ nie je žobrák, ani sluha, aby sa mu podhodila „z povinnosti“ káva a tým to je vybavené. Kvet je niečo iné, je to vyjadrenie úcty za to, že sa ktosi vzorne bude celodenne starať o moje dieťa, je to vďaka. Málo moderných mamičiek dnes vie, koľko detí musia učiteľky učiť to, čo vôbec nesúvisí s vyučovacím procesom a čo dieťa malo zvládať ešte v domácom prostredí. Od viazania šnúrok na topánkach až po osobnú hygienu pred jedlom a po vykonaní potreby. Toto nikde nenájdete v učebných osnovách a predsa to učiteľky robia. Určite nie s radosťou. Avšak, dobrovoľne. Ak sa teda rozhodujte či kytica alebo káva, … v žiadnom prípade to neberte ako povinnosť. Slušnosťou je však ešte stále v tejto spoločnosti prejaviť vďaku. Kytica na začiatku školského roka takým prejavom je a pripúšťa ju aj spoločenská etiketa.
    (P.S. Mladým učiteľom mužom vraj urobí radosť čokoláda, čo už oni s kvetmi).

    –
    viete, že?
    Aj na našom území sme mali (pod)maršala.
    Ján Pálfi „Kto myslí iba na svoj osoh, tomu nepatrí meno Pálffy.“ Nie, nie je to chyba, skôr sa skutočne meno šľachtického rodu písalo v tvare Pálffy, neskôr sa zaužívalo v tvare Pálfi. Uhorský šľachtic, vojvodca, palatín, krajinský sudca a chorvátsky bán Ján Pálfi sa narodil 20. augusta 1663 na Červenom Kameni a zomrel v Bratislave 24. marca 1751. Narodil sa do jedného z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. Ako osemnásťročný vstúpil do cisárskej armády. V roku 1686 bol za statočnosť pri oslobodzovaní Budína vymenovaný za pobočníka hlavného veliteľa cisárskeho vojska vojvodu Karola V. Lotrinského. V roku 1693 bol povýšený na generála a v roku 1700 na poľného podmaršala. Na začiatku vojny o španielske dedičstvo bojoval proti cisárovým nepriateľom v Bavorsku. Neskôr sa zúčastnil mnohých víťazných bojov. V roku 1709 bol povýšený na poľného maršala. Po Heisterovom zosadení ho cisár Jozef I. vymenoval za veliteľa habsburských vojsk v Uhorsku. Dňa 1. mája 1711 prijal na Majténskom poli (v dnešnom Rumunsku) kapituláciu posledných 12 000 kuruckých bojovníkov. Po porážke Rákociho povstania sa stal hlavným županom Šarišskej stolice. Vo vojne proti Turkom v rokoch 1716-1718 bol hlavným veliteľom cisárskeho jazdectva. Po uzavretí Požarevackého mieru (21. júla 1718) ho cisár Karol VI. vymenoval za uhorského miestodržiteľa, dedičného hlavného kapitána Bratislavského hradu a župana Bratislavskej stolice. Po nástupe Márie Terézie od roku 1741 zastával post palatína.

    –
    viete, že?
    novinári ešte stále nevidia prečo…
    Bombastické titulky v novinách oznamujú, že maslo nikdy nebolo také drahé, ako bude, že „štvrtinka“ bude stáť aj viac ako tri eurá. A hneď zasvätene v článkoch mladí novinári informujú, že masla je málo preto, lebo nám prestávajú chutiť margaríny.
    Omyl, vážení. Masla je preto málo, lebo sme si nechali zlikvidovať chovy, dokonca vo vidine dotácií sme ich dobrovoľne vybíjali.. V spoločnosti sa totiž už krátko po prevrate začal ako mentálna rakovina usádzať názor, že poľnohospodárstvo je relikt socializmu. Že je to čosi, čo páchne „družstevníctvom“. Ak nie priam hnojom. Veľká naivita sa prevalila krajinou medzi Tatrami a Dunajom. Vraj všetko zvládne všemocný „trh“.
    Nezvládne a vidieť teraz, že nezvláda. Súčasná situácia na trhu s maslom (a čoskoro sa budú zdražovať ďalšie výrobky z mlieka) je iba konkrétny dôkaz toho, čo sa deje s potravinovou bezpečnosťou Slovenska. Nie, tu vôbec nejde o margaríny… Tu ide o to, že nemáme dojnice a tiež o to, že ak by sme ich aj náhodou mali, nemá kto v sektore poľnohospodárskej výroby robiť. Kto bude dnes vstávať ráno o štvrtej, 365 dní v roku – pretože krave je jedno, či je sviatok, nedeľa, alebo pracovný deň a pôjde dojiť? Za nejakých 300 eur? Potravinovú bezpečnosť je možné definovať ako stav, kedy majú všetci ľudia kedykoľvek fyzický a ekonomický prístup k dostatočnej, bezpečnej a výživnej potrave, ktorá spĺňa ich výživové potreby a potravinové preferencie pre aktívny a zdravý život. Potravinovú bezpečnosť určuje kvalita, cenová prístupnosť a dostupnosť potravín. Je základným právom človeka mať zaručenú dostupnosť ku kvalitným a bezpečným potravinám, ktoré si môže kúpiť na voľnom trhu v rámci svojich príjmov.
    U nás ide v týchto rokoch už takmer o potravinovú „nebezpečnosť“. Potravinová bezpečnosť na Slovensku už klesla pod 40 percent.
    Už to nebude iba o masle, syroch, jogurtoch. Alebo o zemiakoch cesnaku a cibuli.
    Vážení, nesťažujme sa tentoraz na obchod. Ten iba využíva mieru dopytu a vyrovnáva ju s možnou a dostupnou ponukou. Správa sa rýdzo ekonomicky. Tento stav zapríčinili naši politici. Všetci, rad radom od roku 1990.

    –
    viete, že?
    Prečo práve my?
    Nechápem to a nech visím,
    všetci majú v sýpke myši,
    iba my nenažrané krysy.
    –
    Nestúpiš dvakrát
    A keď vyschnú rieky,
    treba hľadať pravdu inú,
    napríklad, že nestúpiš
    dvakrát na tú istú mínu.

    –
    viete, že?
    Ako správne sušiť ovocie…
    Ak máte doma stále veľa ovocia a neviete čo s ním, sušte ho. Správnym sušením zachováte v ovocí vitamíny, vlákninu a zvýrazníte jeho chuť. Ale pozor na skonzumované množstvo, pretože sušením sa zvyšuje v ovocí koncentrácia cukru. Ideálna je sušička s nastaviteľnou teplotou, no poradíte si aj bez nej. Na sušenie je dobrá aj elektrická rúra, pretože si viete presne nastaviť teplotu. Pri sušení musíte mať otvorené dvierka na rúre, aby ste zabránili hromadeniu vzniknutej pary. Ideálna teplota pre sušenie ovocia je 30 až 50 stupňov, maximálne 70. Pri nižších teplotách sušíte síce pomaly, no zachováte čo najvyššie množstvo živín. Sušenie začnite aj skončite pri najnižšej teplote. Všeobecne platí, že čím je ovocie dužinatejšie a šťavnatej- šie, tým je aj teplota pri sušení vyššia. Ovocie nesušte na plechu. Ak ste zručnejšia, alebo máte šikovného partnera, vyrobte si z pletiva poschodové rošty (na mieru do vašej rúry). Sušením na rošte zabezpečíte prísun vzduchu a sušenie bude rovnomernejšie. Použite iba zdravé, dozreté a nečistôt zbavené ovocie. Vždy sušte iba jeden druh ovocia. Jabĺčka a hrušky po odstránení jadra nakrájajte na plátky hrubé 0,3 až 0,5 cm. Aby nezoxidovali (nestmavli), namočte ich pred sušením na chvíľu do citrónovej vody. Slivky, marhule a čučoriedky zasa pred sušením na pár sekúnd sparte vo vriacej vode, aby im zmäkla šupka. Ak slivky odkôstkujete, doba sušenia sa skráti. Slivky je nutné sušiť prerušovane (po 10 hodinách pri 55 stupňoch na 5 hodín sušenie prerušíme a potom proces opakujeme). Marhule tiež zbavte kôstok, prekrojte a sušte reznou plochou nahor.

36. 

    Monitor 21. augusta 2017 o 21:23

    –
    viete, že?
    Každý vojak má vo svojej torbe maršalskú palicu…

    Hodnosť maršala dostávali vojenské osobnosti – vojvodcovia, veľkí stratégovia na prísne individuálnom základe (ak abstrahujeme od politickej podmienenosti vojen a vojenskej činnosti). V dejinách sa vytvorili tri početnejšie – výnimočné – skupiny maršalov, ktorí pôsobili v historicky krátkych etapách a svojim konaním ovplyvnili nielen vojnové dianie, ale ich činnosť mala aj širšie spoločenské súvislosti a následky. Všetky vznikli v obdobiach veľkých vojen v Európe a boli spojené aj so zmenami v usporiadaní medzinárodných vzťahov.

    Prvým prípadom bolo napoleonské Francúzsko, keď v rokoch 1804 – 1814 cisár Napoleon I. menoval 26 maršalov. Menovanie napoleonských maršalov má aj ďalšiu skupinovú historickú jedinečnosť. Osemnásti maršali, z ktorých štyria boli čestnými maršalmi, dostali túto hodnosť naraz 29. mája 1804. Takáto početnosť menovania maršalov v jednom dni sa už nikdy nezopakovala.

    Z napoleonského obdobia pochádza fráza, že každý vojak má vo svojej torbe maršalskú palicu, ktorá vyjadrovala nový vzťah nastupujúcej buržoáznej moci k vojsku. Išlo najmä o potrebu relatívnej demokratizácie formovania masových ozbrojených síl na základe všeobecnej brannej povinnosti a vojenskej kariéry v nich.

    Druhým prípadom bolo menovanie 26 maršalov v nacistickom Nemecku od 20. apríla 1936 do 25. apríla 1945. Aj v Nemecku došlo k jednému veľkému skupinovému menovaniu maršalov, keď 19. júla 1940 boli v nadväznosti na úspešné francúzske ťaženie vymenovaní do tejto hodnosti 12 generálplukovníci.

    Príbeh tretej veľkej skupiny maršalov – sovietskych – je iný ako dvoch predchádzajúcich. Ich pôsobenie prekročilo samotnú vojnovú éru – druhú svetovú vojnu, v ktorej bojovali proti nemeckým maršalom – a vytvorili v dejinách už asi neopakovateľný fenomén. V súvislosti s pripomienkou konca druhej svetovej vojny treba zdôrazniť, že ani francúzska ani nemecká skupina maršalov neviedla operácie na takom veľkom priestore ako sovietski maršali.
    Možno doplniť štvrtú – menšiu – skupinu čínskych maršalov, ktorej pôsobenie je málo známe. Európska (západná) hodnosť maršala sa v Číne udomácnila až po zániku cisárstva. V roku 1955 bola táto hodnosť zavedená aj v ČĽR a bolo do nej vymenovaných 10 generálov, z ktorých sa všetci podieľali na bojoch proti Japonsku v druhej svetovej vojne. V roku 1965 boli maršalské hodnosti v socialistickej Číne zrušené.

    Prví piati maršali ZSSR boli menovaní 20. novembra 1935. V dobových sovietskych materiáloch sa ich poradie uvádza podľa hierarchie zastávaných funkcií:
    – Kliment Jefremovič Vorošilov (*1881) – ľudový komisár obrany ZSSR,
    – Michail Nikolajevič Tuchačevskij (*1893) – námestník ľudového komisára obrany,
    – Alexandr Iljič Jegorov (*1883) – náčelník generálneho štábu Červenej armády,
    – Semjon Michajlovič Buďonnyj (*1883) – inšpektor jazdectva Červenej armády,
    – Vasilij Konstantinovič Bljucher (*1890) – veliteľ Zvláštnej ďalekovýchodnej armády.
    (M. Tuchačevskij a A. Jegorov boli popravení a V. Bljucher zomrel vo vyšetrovacej väzbe)
    Ďalší maršali boli menovaní 7. mája 1940:
    – Semion Konstatinovič Timošenko (*1895) – v deň menovania sa stal aj novým ľudovým komisárom obrany,
    – Boris Michajlovič Šapošnikov (*1882) – náčelník generálneho štábu Červenej armády,
    – Grigorij Ivanovič Kulik (*1890) – náčelník Hlavnej delostreleckej správy Červenej armády.

    Najzložitejší osud z týchto maršalov mal G. Kulik. Podľa viacerých prameňov je považovaný za jedného z najmenej schopných vojenských odborníkov vymenovaných za maršala. Po začiatku Veľkej vlasteneckej vojny bol po viacerých neúspechoch postavený pred súd a vo februári 1942 degradovaný na generálmajora. Neskôr sa vrátil na front a zastával viacero veliteľských funkcií vrátane veliteľa armády. Po vojne bol však znovu obvinený, opätovne degradovaný na generálmajora, neskôr uväznený a v roku 1950 popravený. V roku 1956 bol rehabilitovaný a vrátila sa mu aj hodnosť maršala ZSSR. Rehabilitovaní boli vtedy aj mŕtvi traja maršali, menovaní v roku 1935.
    Maršali Veľkej vlasteneckej vojny

    Počas Veľkej vlasteneckej vojny bolo menovaných 8 ďalších maršalov, ktorí v čase svojho menovania zastávali s výnimkou A. Vasilevského (náčelník generálneho štábu Červenej armády) funkcie veliteľov frontov:
    – Georgij Konstantinovič Žukov (*1896) – menovaný 18. januára 1943,
    – Alexandr Michajlovič Vasilevskij (*1895) – menovaný 16. februára 1943,
    – Ivan Stepanovič Konev (*1897) – menovaný 20. februára 1944,
    – Leonid Aleksandrovič Govorov (*1897) – menovaný 18. júna 1944,
    – Konstantin Konstantinovič Rokossovskij (*1896) – menovaný 29. júna 1944,
    – Rodion Jakovlevič Malinovskij (*1898) – menovaný 10. septembra 1944,
    – Fjodor Ivanovič Tolbuchin (*1894) – menovaný 12. septembra 1944,
    – Kirill Afanasjevič Mereckov (*1897) – menovaný 26. októbra 1944.

    Špecifickú pozíciu medzi maršalmi ZSSR menovanými v tomto období mal Josif Vissiaronovič Džugašvilli – Stalin (*1878) – generálny tajomník KSSZ, predseda Rady ľudových komisárov (vlády) ZSSR a ľudový komisár obrany. Od 30. júna 1941 stál aj na čele Štátneho výboru obrany (a od 10. júla tiež Hlavného stanu najvyššieho velenia, ktorý bol tomuto výboru podriadený). Nebol síce príslušníkom ozbrojených síl, ale 8. augusta 1941 bol ustanovený do funkcie ich najvyššieho veliteľa. 7. marca 1943 bol menovaný za maršala ZSSR. W. Churchill na stretnutia Veľkej trojky počas druhej svetovej vojny údajne chodil v rovnošate britského maršala letectva preto, aby na nich príliš nevynikala Stalinova rovnošata maršala ZSSR. 27. júna 1945 bol J. Stalin menovaný generalissimom ZSSR.
    Najprotirečivejšiu osobnosť, ktorá sa stala maršalom ZSSR a zásadne sa odlišuje od všetkých ďalších, predstavuje Lavrentij Pavlovič Berija (*1899). Od júla 1945 sa začali v orgánoch sovietskej štátnej bezpečnosti tiež používať vojenské hodnosti. L. Berija – ľudový komisárom vnútra, patril k najsilnejším mužom vedenia štátu a jediný mal hodnosť generálneho komisára štátnej bezpečnosti, a preto bol 9. júla 1945 menovaný za maršala ZSSR.

    Niekoľko mesiacov po smrti J. Stalina a následnom boji o moc v strane a štáte bol L. Berija obvinený zo špionáže, sprisahania s cieľom uchvátiť moc a ďalších trestných činov. 23. decembra ho mimoriadny súdny tribunál, ktorému predsedal maršal ZSSR I. Konev, odsúdil na trest smrti zastrelením, čo bolo vykonané ešte v ten deň. Podľa niektorých zdrojov prvý na odsúdeného vystrelil generál P. Batickij, ktorý sa neskôr stal tiež maršalom ZSSR. Rozsudkom bola L. Berijovi odňatá aj maršalská hodnosť.
    Ďalší maršali ZSSR boli menovaní 11. marca 1955, a to hneď šiesti, čo bolo naraz najviac po celý čas existencie hodnosti maršala ZSSR. Išlo o Ivana Christoforoviča Bagramjana (*1897) – hlavného inšpektora Ministerstva obrany, Sergeja Semjonoviča Birjuzova (*1904) – hlavného veliteľa protivzdušnej obrany a námestníka ministra obrany, Vasilija Ivanoviča Čujkova (*1900) – veliteľa Kyjevského vojenského okruhu, Andreja Antonoviča Grečka (*1903) – hlavného veliteľa Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku, Andreja Ivanoviča Jeremenka (*1892) – veliteľa Severokaukazského vojenského okruhu a Kirilla Sergejeviča Moskalenka (*1902) – veliteľa Moskovského vojenského okruhu.

    K ďalšiemu menovaniu maršalov došlo už po kratšom čase, 8. mája 1959 sa ním stal Matvej Vasiljevič Zacharov (*1898) – hlavný veliteľ Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku, 6. mája 1961 Filipp Ivanovič Golikov (*1900) – náčelník Hlavnej politickej správy Sovietskej armády a vojenského námorníctva a 28. mája 1962 Nikolaj Ivanovič Krylov (*1903) – veliteľ Moskovského vojenského okruhu.

    Menovaním N. Krylova sa skončila éra menovania do hodností maršalov tých veliteľov, ktorí v druhej svetovej vojne velili armádam a frontom (popr. boli na čele štábov frontov), a teda formálne ich možno zaradiť medzi skutočných vojvodcov. Do roku 1962 bolo vymenovaných 29 maršalov ZSSR, pričom traja z nich neboli vojvodcami – veliteľmi veľkých bojových zoskupení, ale najmä „politickými nominantmi“ (zaradíme k nim aj J. Stalina).
    Ďalšiu generačnú skupinu maršalov ZSSR tvorili velitelia, ktorí ku koncu vojny boli v hodnostiach generálporučíka a generálmajora. Išlo o Ivana Ignatjeviča Jakubovského (*1912) – náčelníka štábu Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, menovaného 12. apríla 1967, Pavla Fjodoroviča Batického (*1910) – hlavného veliteľa protivzdušnej obrany štátu a Pjotra Kirriloviča Koševoja (*1904) – hlavného veliteľa Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku, ktorých vymenovali do hodnosti 15. apríla 1968.
    Do zoznamu maršalov ZSSR patria aj dvaja špecifickí politickí nominanti menovaní v roku 1976. Išlo o Leonida Iljiča Brežneva (*1906) – súdobého najvyššieho predstaviteľa ZSSR, generálneho tajomníka ÚV KSSZ (7. mája) a Dmitrija Fjodoroviča Ustinova (*1908) – ministra obrany (30. júla).
    Štvrtú generačnú skupinu maršalov ZSSR tvorili generáli, ktorí vo vojne boli v hodnostiach dôstojníkov a zastávali funkcie na nižšej – taktickej – úrovni. 14. januára 1977 sa stali maršalmi Viktor Georgijevič Kulikov (*1921) – hlavný veliteľ Spojených ozbrojených síl členských štátov Varšavskej zmluvy a prvý námestník ministra obrany ZSSR a Nikolaj Vasiljevič Ogarkov (*1917) – náčelník generálneho štábu a prvý námestník ministra obrany ZSSR. 17. februára 1978 bol menovaný Sergej Leonidovič Sokolov (*1911) – prvý námestník ministra obrany ZSSR. V jeho prípade išlo o najstaršieho vojaka vymenovaného do tejto hodnosti. 25. marca 1983 sa stal maršalom ZSSR Sergej Fjodorovič Achromejev (*1923) – prvý zástupca náčelníka generálneho štábu. 25. marca 1983 boli menovaní opäť dvaja maršali ZSSR a to Semjon Konstatinovič Kurkotkin (*1917) – náčelník tyla Ozbrojených síl ZSSR – námestník ministra obrany a Vasilij Ivanovič Petrov (*1917) – hlavný veliteľ pozemných síl.
    Posledným menovaným maršalom ZSSR bol 28. apríla 1990 Dmitrij Timofejevič Jazov (*1923) – minister obrany od 30. mája 1987. v auguste 1991 členom Štátneho výboru pre mimoriadny stav (Gosudarstvennyj komitet po črezvyčajnemu položeniju – známy pod skratkou GKČP), ktorý sa pokúsil zvrhnúť prezidenta M. Gorbačova. Po neúspechu prevratu ho odvolali z funkcie ministra obrany a neskôr uväznili a odsúdili. Z väzenia ho prepustili po amnestii vo februári 1994 a vzápätí preradili do výslužby, čo bolo tiež výnimkou. Maršal S. Achromejev, ktorý sa po odvolaní z funkcie náčelníka generálneho štábu v roku 1988 stal poradcom M. Gorbačova (ale si s ním nerozumel), po neúspechu prevratu spáchal samovraždu.
    41 maršalov ZSSR a 3 admiráli loďstva ZSSR – Skupina sovietskych maršalov nakoniec prestala existovať znenazdajky, rýchlo – po rozpade ZSSR, ku ktorému došlo vlastne za necelého pol roka od augustového pokusu o prevrat na konci decembra 1991. Rozpadu ZSSR sa dožilo päť maršalov. Individuálne síce neboli nikým súdne stíhaní či perzekvovaní (s výnimkou D. Jazova za účasť na pokuse o prevrat) ako mnohí francúzski a nemeckí maršali po prehratých vojnách, ale ich vojenský a politický život sa vlastne skončil, hoci všetci (okrem D. Jazova) prešli ďalej slúžiť do ozbrojených síl Ruskej federácie.
    Najvyššieho veku sa dožil S. Sokolov, ktorý zomrel 31. augusta 2012 v 102. roku svojho života. Maršali podľa sovietskej tradície „do dôchodku nechodili“ a aj vo vysokom veku boli, ak nezastávali inú pozíciu, v „odkladacej“ funkcii generálnych inšpektorov skupiny inšpektorov Ministerstva obrany ZSSR. Najdlhšie žil s maršalskou hodnosťou S. Buďonnyj – bez necelého mesiaca 38 rokov. Dodnes žijú 3 maršali ZSSR – V. Petrov má 95, V. Kulikov 91 (je z nich maršalom najdlhšie – už viac ako 35 a pol roka) a „najmladší“ D. Jazov 88 rokov.

37. 

    Monitor 11. augusta 2017 o 14:07

    –
    viete, že?
    Správa MO SR 3.8.2017 uvádza na mod.gov.sk 3.8.2017:
    Vojaci z Vrtuľníkového krídla Prešov pomáhajú hasiť požiar kalamitného dreva pri obci Betliar. Na základe požiadavky hasičského a záchranného zboru nasadili na hasenie vrtuľník Mi-17 s bambi vakom. Vodu na hasenie čerpajú približne z 10 kilometrov vzdialeného rybníka. Ozbrojené sily SR sú pripravené na nasadenie v rámci domáceho krízového manažmentu v prospech občanov Slovenskej republiky nepretržite.

    –

    viete, že?
    Čierny jastrab – veľká sláva a či hanba ?
    … načo sú vojakom vrtuľníky, ktoré nemajú vo svojej výbave žiadnu zbraň ? …
    Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov dnes (3.8.2017) oslavovalo. Bol tam minister obrany a exminister Martin Glvač a slávnostne odovzdali do užívania 2 kusy vrtuľníkov Sikorsky UH-60 Black Hawk. Úmyselne nepíšem, že ide o vojenské vrtuľníky, lebo tieto majú s vojakmi spoločné akurát to, že ich budú vojaci obsluhovať. V správach RTVS totiž oznámili, že minister obrany chce spomínané vrtuľníky používať najmä na likvidáciu požiarov a pri povodniach. Zrejme nimi chce suplovať úlohy hasičského a záchranného zboru. No ale vážne.
    Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov má na svojej web stránke uvedené okrem iného aj toto:
    „ Hlavné úlohy
    – obrana vzdušného priestoru SR;
    – priama podpora pozemných jednotiek;
    – plnenie úloh leteckého výcviku so zameraním na letové úlohy doma a v zahraničí pod velením NATO a EÚ;
    – zúčastňovať sa na mierových humanitárnych operáciách na zabezpečenie a podporu mieru podľa požiadaviek OSN;
    – zabezpečenie leteckej pátracej záchrannej služby a pozemnej pátracej záchrannej služby;
    – výcvik v rámci Integrovaného záchranného systému s dôrazom na činnosť pri priemyselných haváriách a živelných pohromách (vyhľadávanie, hasenie, vyslobodzovanie, preprava ranených);
    – v dobe mieru a v krízových situáciách sa podieľať na eliminácii nevojenských a zmiešaných ohrození, vrátane eliminácie a odstraňovania následkov spôsobených živelnými katastrofami, mimoriadnymi udalosťami, záchrana osôb, majetku;
    – plniť ďalšie dopravné a výsadkové úlohy.
    Na splnenie týchto úloh využíva vrtuľníky Mi–17M, ktoré slúžia na prepravu osôb a materiálu a vrtuľníky Mi–17 LPZS, ktoré sa špecializujú na úlohy leteckej pátracej a záchrannej služby. (LPZS).“
    Podľa portálu
    https://mapy.cz/zakladni?x=21.3019887&y=49.0276039&z=18&base=ophoto&source=ward&id=20547
    ich v roku 2016 „sedelo“ na tzv stojánkach spolu 7 kusov. A tak sa nahlas pýtam. Ako, a s ktorými vrtuľníkmi plní Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov tieto dve hlavné úlohy:
    – obranu vzdušného priestoru SR;
    – priamu podpora pozemných jednotiek ?
    Nahlas odpoviem! Ničím ! ! !
    Pôvodne totiž na tento účel slúžili vrtuľníky Mi-24D (v označení NATO: Hind – laň). Išlo o viacúčelový bojový a prepadový vrtuľník sovietskej výroby používaný na priamu podporu pozemných vojsk. Vo výzbroji mali jeden štvorhlavňový guľomet 12,7 mm s 1470 nábojmi v prednej otočnej streleckej veži. Pod krídlami osem protitankových navádzaných rakiet 9M114 (AT-6 „Spiral“). Ďalej nosiče rôznych druhov neriadených rakiet vzduch-zem. Niektoré boli vyzbrojené aj raketami vzduch-vzduch. Do nákladného priestoru Mi-24 sa zmestílo 1 500 kg nákladu alebo 8 sediacich alebo 16 stojacich plne vyzbrojených vojakov. Tieto vrtuľníky ale od 20.9.2011 už vo výzbroji vzdušných síl OS SR nie sú. Pritom vojenské letectvo SR tieto stroje prevádzkovalo od svojho vzniku 1.1.1993 vo verziách D,V a DU, ktoré získalo v celkovom počte 19 kusov pri delení majetku bývalej ČSFR.
    Inak povedané, pán minister obrany nám daňovým poplatníkom dlhuje odpoveď na otázku. Načo je nám také vrtuľníkové letectvo, ktoré už takmer 6 rokov nedokáže splniť dve zo svojich najhlavnejších úloh – obranu vzdušného priestoru SR a priamu podporu pozemných jednotiek ?
    Príjemný deň praje doko 03.08.2017 15:29
    –
    Správa TASR: ” Vo štvrtok večer (3.8.2017) priletelo na Slovensko nelegálne lietadlo z Ukrajiny. Po pristátí v Hatalove, v okrese Michalovce nechalo na zemi desať osôb a odletelo späť na Ukrajinu. Vzdušné sily SR boli informované”
    Komentár 4.8.2017 : Kto chce a kedy chce spokojne priletí aj odletí. Tak totiž chránia, nové vrtuľníky Sikorsky UH-60 Black Hawk, ktoré nemajú namontované ani gumipušky, vzdušný priestor SR ! | autor: doko
    Doporučujeme: http://doko.blog.sk

38. 

    Monitor 10. augusta 2017 o 10:31

    viete, že?
    Priemerný starobný dôchodok na Slovensku na konci júla tohto roka (2017) predstavoval 427,51 eura. V porovnaní s koncom júla minulého roka ide o nárast o 11,59 eura. Tento druh dôchodku pritom na konci minulého mesiaca poberalo vyše 1,05 milióna osôb.
    Predčasný starobný dôchodok, ktorý dostávalo 19,8 tisíca penzistov, dosahoval v priemere 406,70 eura. Medziročne išlo o nárast o 14,79 eura.
    Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 percent bol na konci minulého mesiaca na úrovni 200,48 eura, čo je v medziročnom porovnaní zvýšenie o 2,82 eura.
    Invalidnú penziu pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 percent vyplácala Sociálna poisťovňa v priemernej výške 360,51 eura. Oproti koncu júla vlaňajška je to nárast o 6,67 eura. Sociálna poisťovňa pritom ku koncu minulého mesiaca evidovala 237,9 tisíca poberateľov invalidných dôchodkov.
    Vdovské dôchodky dosahovali ku koncu minulého mesiaca v priemere 250,09 eura, čo je medziročný nárast o 4,56 eura. Tieto dôchodky pritom dostávalo 295-tisíc ovdovených žien. Priemerná výška vdoveckých dôchodkov, ktoré poisťovňa vyplácala 46,7 tisíca vdovcom, bola na úrovni 194,77 eura. Oproti koncu júla minulého roka je to nárast o 4,52 eura.
    Sirotské dôchodky dostávalo na konci júla 20,2 tisíca osôb, a to v priemernej výške 128,92 eura. Priemerná sirotská penzia tak bola medziročne vyššia o 1,20 eura.

    –
    viete, že?
    Počet penzistov s exekúciami neustále narastá, od začiatku roka sa zvýšil o 352 ľudí. Momentálne Sociálna poisťovňa kráti dôchodok 36- tisíc penzistom. Peniaze od dôchodcov zväčša exekvujú pôžičkové firmy, telekomunikační operátori či zdravotné poisťovne.
    Sociálna poisťovňa vyzýva, aby boli penzisti obozretní pri požičiavaní si peňazí, pretože ona exekúciu penzie zastaviť nevie.
    –

39. 

    Monitor 30. júla 2017 o 10:31

    viete, že?
    S rastúcim vekom sa stávate neviditeľnými. Čo si budeme nahovárať, ak ľudský jedinec nie je prínosom pre spoločnosť, stane sa príťažou.
    Zastávka električky, rad pri pokladnici v supermarkete, čakárne u lekárov, to sú miesta, kde si senior dokáže zabezpečiť trocha ľudského kontaktu, štipku konverzácie, pocit že je viditeľný. Zdá sa totiž, že od istého veku sa stáva človek čoraz priesvitnejším.
    Hustota ľudského tela je zrejme v priamej úmere veku, fyzickej príťažlivosti, finančnej sile a užitočnosti pracovného zaradenia pre okruh známych.
    Dopravný policajt, primár, doktor, stomatológ, úradník majú toľko priateľov ako rocková hviezda až do chvíle, kým nedostanú prvý dekrét o výške starobného dôchodku. Potom si ich mobily od zvonenia oddýchnu. Postupne, ale definitívne.
    Ľudský jedinec sa zatiaľ síce neposudzuje úplne ako hospodárske zviera („na jatky“), ale čo si budeme nahovárať, ak nie je prínosom, je príťažou.
    Užitočnosť, aj keď zníženú, vieme preukázať, ak sme schopní strážiť vnúčatá zadarmo, produkovať a dodávať domáce potraviny, a pomáhať na prípadných rodinných latifundiách …
    Starec je obľúbeným dodávateľom narodeninových , vianočných a promočných darov. Prepisovanie nehnuteľností na potomkov už za života býva tiež vysoko cenené.
    S pokračujúcim vekom a zhoršujúcim sa zdravím sa však všetky plusy strácajú. Seniori potrebujú lieky, sprevádzať na vyšetrenia, treba im nakupovať a variť, neskôr, ak majú to pofidérne šťastie, že sa toho dožijú, potrebujú aj vymieňať plienky. Na rozdiel od dojčenských zadočkov, tie zošúverené nevzbudzujú potrebu hladiť(na rozdiel od rakúskych). Toto celé platí pre šťastlivcov obdarených potomkami, ktorí sa môžu donekonečna hádať, kto je na rade ísť navštíviť otca, matku.
    Tí, menej šťastní ktorí sú celkom sami, motajú sa po uliciach so svojimi nákupnými vozíkmi, prekračujú koľajnice a štvorprúdové cesty zásadne mimo semafora, privrávajú sa alebo aj nie, často schúlení do seba ako holuby, ktoré to už majú „za pár“.
    Mladší by nás mali brať ako zrkadlo. Ak sa za mladi neobesíte, budete na tom rovnako.

    –

    viete, že?
    Preventívne prehliadky by sa mali po novom rozšíriť u všeobecných lekárov a zubárov. Širší rozsah vyšetrení má byť k dispozícii deťom i dospelým. Navrhuje to Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú schválila vláda, ešte tak bude musieť urobiť parlament.
    Možnosť bezplatnej prevencie formou pečeňových testov by mala pribudnúť u dorastu a dospelých. U stomatológa bude súčasťou preventívnej prehliadky prehmatanie uzlín.
    “Vyšetrenia pomôžu k včasnému zachyteniu rakoviny pečene či ústnej dutiny,” povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). Pacienti s rakovinou ústnej dutiny prichádzajú podľa neho k lekárovi často už v neoperovateľnom štádiu rozvoja choroby, pretože takéto vyšetrenie sa v rámci prevencie u zubára zatiaľ nevykonáva.
    Poistenci nad 40 rokov majú nárok na vyšetrenie cholesterolu a triacylglycerolov a EKG záznam činnosti srdca. Ľudia nad 50 rokov a s pozitívnou rodinnou anamnézou karcinómu hrubého čreva a konečníka zase na preventívne vyšetrenie raz za dva roky (test na okultné krvácanie), pri pozitívnom výsledku nasleduje kolonoskopia.
    U stomatológa majú pacienti počas preventívnej prehliadky právo na podrobné vyšetrenie chrupu, parodontu, mäkkých tkanív ústnej dutiny, kontrolu vzájomného postavenia zubov, zubných náhrad, dentálnej hygieny a hygienických návykov.

    –

    viete, že?
    Bolesť je veľmi subjektívna. Každý ju cíti inak. Ako dokážete pri diagnóze vyhodnotiť jej závažnosť a intenzitu?
    Nedá sa objektívne zmerať. Sú metódy, ktorými je snaha pacientovu bolesť premietnuť na škálu. Najčastejšie sa používa vizuálna, alebo analógová škála bolesti. Deti majú nakreslené smajlíky, od tváre so slzičkou až po usmiatu. Dospelí znázorňujú bolesť napríklad na metri, kde nula centimetrov označuje bezbolestný stav a sto je najhoršia bolesť, aká existuje.
    Takto získame predstavu, no význam nemá ani tak absolútne číslo, ktoré pacient povie, ako jeho zmena. Ak počas vyšetrenia pacient na škále do desať bolesť ohodnotí na osem, a po zákroku povie štyri, vieme, že preňho prišlo k polovičnému zlepšeniu.

    –

    viete, že?

    Priemerná doba, za akú sa dokáže väčšina cicavcov vyprázdniť, je 12 sekúnd. Univerzálnu konštantu objavil rovnaký vedecký tím, ktorý v roku 2015 získal Ig Nobelovu cenu za konštantu doby močenia cicavcov. Mimochodom, je to 21 sekúnd.
    Napriek tomu, že človek patrí medzi cicavcov, s dvanásť sekundovým priemerom sa vie stotožniť iba málokto. Pobyt na toalete pri veľkej potrebe zvyčajne trvá rádovo dlhšie. Príčina tkvie najmä v neprirodzenej a fádnej modernej strave a následne v zlom stave črevnej fóry.
    Pre pravidelnú stolicu a hladké vylučovanie je dôležité spojenie zdravej črevnej flóry a dostatočného príjmu vlákniny. Rozpustná vláknina (súčasť ovocia a zeleniny) totiž v tráviacom trakte napučí a uľahčuje odvod stolice, zatiaľ čo nerozpustná vláknina v obilninách naviaže vodu a zlepší činnosť čriev.
    Keď črevná flóra obsahuje príliš veľa škodlivých baktérií, tráviaci systém je v nerovnováhe. Výsledkom môže byť inzulínová rezistencia, prírastok hmotnosti, zápal a karcinómy..
    Vo všeobecnosti možno povedať, že črevná flóra je zdravá, ak je bohatá a rozmanitá. Ak nie je rôznorodá, ťažko sa zotavuje zo škodlivých vplyvov infekcií, alebo po konzumácii antibiotík. Rozmanitú črevnú flóru u zdravých ľudí zaručuje strava bohatá na celozrnné obilniny, ovocie, zeleninu. Zloženie baktérií v črevách sa mení už v priebehu niekoľkých dní po zmene jedálnička.
    –

40. 

    Monitor 22. júla 2017 o 18:09

    viete, že?
    Rakovina není nemoc, ale byznys. ( Zadaný název souboru není chyba.)

    Slova rakovina se nepřestáváme obávat, protože jsme často obklopeni lidmi, kteří na ni onemocněli. Vypadá to někdy, jako by se tato nemoc ani nedala porazit. Rakovina však není skutečná nemoc, tedy nemusela by jí vůbec být. Rakovina je v první řadě byznys a my všichni za ni platíme obrovskou daň.
    Miliony lidí trpí rakovinou, bez ohledu na svůj věk a pohlaví. Většina z nich si ani neuvědomuje, jak se s nimi manipuluje.
    Existuje kniha s názvem “Svět bez rakoviny” (World Without Cancer), která byla z angličtiny přeložena do mnoha světových jazyků.

    Pokusíme se vám ukázat, proč rakovina není skutečné onemocnění.
    Rakovina je jen jednoduchý nedostatek vitaminu B17 podobně, jako je kurděje nedostatkem vitamínu C. Zajištěním si dostatku tohoto vitamínu tak dokáže člověk předejít zbytečným operacím, chemoterapii či ozařování.
    Paralely mezi rakovinou a kurdějemi
    V minulosti miliony lidí umírali na kurděje. Zřejmě stejné množství lidí na jeho léčení i profitovali.
    Až později se zjistilo, že se nejedná o skutečné onemocnění, ale o jednoduchý nedostatek vitaminu C!
    Stejná věc dnes zřejmě platí o rakovině.
    Rakovinový průmysl (onkologové, farmaceutické firmy, zdravotní pojišťovny, výrobci přístrojů) je obrovským byznysem, který vydělává miliardy eur každý rok. Tento průmysl se začal ve velkém rozvíjet po druhé světové válce. Pokud si však uvědomíme, že lék na rakovinu je již dlouho známý, pak nás to přivádí k jasnému závěru: rakovina plní kapsy těch, kteří se na jejím “léčení” přiživují.

    Jak předcházet a léčit rakovinu
    Rakovině se dá předcházet, případně ji i vyléčit následováním těchto 2 jednoduchých tipů:
    1. Nepanikařte, zhodnoťte si váš zdravotní stav a snažte se zjistit, o jaký typ rakoviny jde a v jakém je stádiu.
    2. Jelikož rakovina je podle této teorie jen obyčejným nedostatkem vitaminu B17 v těle, začněte konzumovat potraviny, které jej obsahují – 15 až 20 jader pecek ze stromového ovoce (jablka, hrušky, švestky, meruňky, třešně a podobně).
    Vitamin B17, občas nazýván i leatril, se vyrábí i v čisté formě, bohužel zatím pouze v Mexiku, odkud se pak pašuje do USA a jiných zemí, kde jeho používání kvůli lobbingu farmaceutických firem zatím není povoleno. Jak uvádí Harold W. Manner, autor knihy “Smrt rakoviny” (Death of Cancer), leatrilu je schopen vyléčit až 90% všech případů rakoviny. Nemusí stačit jen v některých velmi pokročilých stadiích. Podobně jako ani vitamin C člověka nezachrání, pokud kurděje pokročil až příliš daleko.
    –
    Které potraviny obsahují vitamin B17
    Jak jsme již uvedli výše, nejvyšší koncentrace vitamínu B17 se nachází v peckách stromového ovoce.
    Kromě toho ho v nižších koncentracích najdete také v následujících potravinách:
    sezamová a lněná semínka, otruby ovesných vloček, pšenice, ječmen, hnědé rýže, Razula, pohanka, luštěniny jako fazole, čočka, hrách, hořké mandle, borůvky, ostružiny, maliny, jahody, sladká oranžová dýně, pivovarské kvasnice, makadamové ořechy, kešu oříšky, klíčky (pšeničné, fazolové, ale i z mnoha jiných semen)

    Závěr
    O schopnostech selektivního ničení rakovinných buněk vitamínem B17 se ví už celá desetiletí. Nicméně tato informace se dlouho tajila a lékaři, kteří se opovážili ho používat, byli pronásledováni.
    Naštěstí dnes v době internetu a sociálních sítí, již nelze takové důležité informace před lidstvem nadále ukrývat. I vy můžete pomoci jejich šířením, například sdílením tohoto článku.
    /PS: nevyhadzujte a sušte marhulové kostky/.

41. 

    Monitor 17. júla 2017 o 10:58

    viete, že?

    Dne 2. července uplynulp 100 let od bitvy u Zborova, v níž se Čs. střelecká brigáda ruských legií zapojila do ofenzivy ruské armády a dobyla tři obranné linie rakousko-uherské armády. Toto úspěšné vystoupení příslušníků čs. legií v Rusku vyvolalo značný mezinárodní ohlas a podpořilo snahu o vznik samostatného Československa. Meziválečná československá armáda si pak bitvu u Zborova každoročně připomínala jako svůj svátek. Na tyto oslavy, především ty jubilejní v letech 1927 a 1937 k 10. a 20. výročí bitvy, chce navázat současná Československá obec legionářská, a to jednak přímo na místě bitvy, a pak také u nás doma. Došlo k tomu v sobotu 8. července v Milovicích, kde byl v 10 hodin pietní akt na Vojenském hřbitově, ve 14 hodin rekonstrukce bitvy u Zborova formou bojové ukázky a v 17 hodin pak divadelní představení „Zborov aneb Hrdinové bez patosu“. Kromě toho byla po celý den k vidění ukázka dobové výzbroje a výstroje, výcviku jednotek a vojenské tábory. Podrobnosti o oslavách, zborovské bitvě a jejích souvislostech lze najít ve zvláštním vydání časopisu Legionářský směr a na webu Československé obce legionářské http://www.csol.cz, kde je také možné si prohlédnout časopis Legionářský směr v elektronické podobě.
    ««« Kde hledat informace o příslušnících čs. poválečné armády : http://www.spolubojovnici.armyburza.cz, http://www.zelenaleta.cz nebo http://www.vojacisobe.cz

42. 

    Monitor 14. júla 2017 o 21:27

    viete, že?
    Nákup potravín nás stojí čím ďalej, tým viac. Priplatíme si najmä za ovocie
    BRATISLAVA 14.7.2017- Celkovo spotrebiteľská inflácia v júni naplnila očakávania analytikov, keď sa podľa údajov Štatistického úradu SR medzimesačne nezmenila a v medziročnom porovnaní spomalila dynamiku rastu z 1,1 percent na 1,0 percent.
    “Hlavným dôvodom júnového spomalenia medziročnej inflácie bol odznievajúci bázicky efekt pri cenách pohonných látok, ktorý bol navyše znásobený poklesom cien ropy na svetových trhoch,” zhodnotil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Naopak, mierne podľa neho prekvapil pokračujúci silný rast cien potravín.
    Ceny potravín totiž aj v júni ďalej relatívne dynamicky rástli, medzimesačne o 0,3 percent, pričom dynamika ich medziročného rastu ostala nezmenená na úrovni 3,5 percent.
    “Zatiaľ sme tak nepozorovali žiadnu korekciu silnejšieho májového rastu cien niektorých potravín. Práve naopak, potraviny, ktoré vykázali silný rast cien v máji, pokračovali v tomto trende aj v júni,” konštatoval. Dynamicky sa podľa jeho slov opäť zvyšovali najmä ceny ovocia, mäsa a olejov a tukov.
    Cena zeleniny klesá
    “Ceny ovocia tak druhý mesiac v rade vykazovali dvojcifernú dynamiku medziročného rastu, medziročný rast cien okolo 6 percent vykazujú aj mäso a oleje a tuky a okolo 5,5 percent aj mlieko, syry a vajcia, ktorých ceny však ostali v porovnaní s májom nezmenné,” vyčíslil Koršňák.
    Na druhej strane, rast cien potravín spomaľuje podľa neho aspoň lacnejšia zelenina. Ceny zeleniny sa totiž v júni znížili o 7,8 percent a medziročne boli nižšie o približne 2 až 2,5 percent.
    Keďže júnová inflácia naplnila očakávania, výhľad do budúcnosti sa podľa analytika Tatra banky Tibora Lörincza nemení.
    “Medzimesačné zmeny cien budú mierne, ale z dôvodu bázického efektu bude v lete inflácia na medziročnej úrovni rásť k úrovni 1,5 percent, ku koncu roka môže mierne poklesnúť,” odhadol. Priemerná inflácia za rok 2017 by mala byť podľa jeho slov v okolí 1 percenta

43. 

    Monitor 8. júla 2017 o 12:28

    viete, že?
    –
    Je tu “Veľký letný prehľad zliav pre seniorov“: Do akvaparkov aj zámkov sa dostanete lacnejšie!
    Letné dni nemusia dôchodcovia tráviť na lavičke pred domom či v záhradke. Veľké množstvo atrakcií od vodných parkov cez expozície na hradoch a zámkoch až po jaskyne ponúkajú seniorom znížené ceny. Pozrite si, kde sú zľavy až 50 % a kam sa dá ísť úplne zadarmo!
    Do relaxačného bazéna s termálnou vodou na kúpalisku Eva v Piešťanoch sa seniori dostanú za zlacnené vstupné.
    Mnohé zariadenia majú pre seniorov lacnejšie vstupenky nielen vtedy, keď prídu ako organizovaná skupina, ale aj pre jednotlivcov. Niektoré dôchodcovské zľavy platia len do konca júna, inde je vstupné nižšie počas pracovných dní ako cez víkend.
    Nezabudnite si občiansky
    Jozef Lipiansky, predseda Jednoty dôchodcov Slovenska, si pochvaľuje najmä verejné a štátne kultúrne zariadenia ako múzeá, hrady a zámky, kde majú seniori zľavnené vstupné do všetkých expozícií. „Pozitívny trend je aj na kúpaliskách, kam chodíme väčšinou ako doprovod s vnúčikmi,“ hovorí.
    Oplatí sa mať pri sebe občiansky preukaz. Niektoré zľavy totiž platia pre návštevníkov od 60 rokov, inde sú zľavy až od 62 rokov. S naším prehľadom si môžu dôchodcovia naplánovať letné výlety s rovesníkmi aj rodinou. Vlakom sa do mnohých miest odvezú zadarmo.
    –
    Aquapark Senec
    Zľavy pre seniorov nad 60 rokov ponúka len júni – s 20% zľavou zaplatia za 3-hodinový vstup namiesto 15 € len 12 €.
    –
    Šírava Thermal Park
    Ušetríte v júni od pondelka do štvrtka, kedy dáte za trojhodinový vstup 7,65 € (dospelý 9 €), celodenný lístok stojí 11,90 €.
    Víkendy a prázdniny vyjdú drahšie, celodenný vstup je za 15 €.
    –
    Tatralandia Liptovský Mikuláš
    Seniorsky lístok na celý deň stojí v pokladni 23 €, klasické vstupné pre dospelých je 26 €. Ak chcete ušetriť, kúpte si lístky cez internet. Pri zakúpení online aspoň 4 dni vopred pred návštevou akvaparku vyjdu na 17 €.
    –
    Vital park Lúčky
    Pre seniorov nad 60 rokov ponúkajú zľavy vo výške 25 %. Za 3-hodiný vstup zaplatia 7,50 €. Bežné vstupné je 10 €.
    –
    Vodný raj Bešeňová
    Seniorsky lístok platí pre návštevníkov vo veku nad 60 rokov. V pokladni vyjde celodenné vstupné na 23 €, čo je o 3 € menej ako lístok pre dospelého.
    Lacnejšie lístky kúpite online aspoň 3 dni vopred, stoja 20 €.
    –
    Aquapark Oravice
    Zľavy platia pre seniorov nad 62 rokov. Celodenný lístok za 14,50 €, čo je o euro menej ako za lístok pre dospelých. Oplatí sa hodinový vstup podvečer po 17.hod, kedy je vstup za 5 €. Oproti bežnej cene 7 € ušetríte 2 €.
    –
    Termálne kúpalisko Izabela Vyšné Ružbachy
    Seniori nad 60 rokov majú dvojhodinový vstup za 5 €, kým dospelí platia 9 €. Trojhodinový vstup je za 7 €.
    –
    Santovka wellness
    Celodenný vstup pre seniorov nad 60 rokov je najlacnejší v pondelok, vychádza na 4 €. V ostatné dni je 5,50 €.
    –
    Thernal Corvinus Veľký Meder
    Seniori nad 62 rokov majú v lete trojhodinový vstup za 6 €, celodenný lístok je za 7,50 €. Mimo sezóny sú lístky o euro lacnejšie.
    S balíkom pre starých rodičov za 16,50 € môže ísť aj jedno dieťa zadarmo.
    –
    Biokúpalisko Sninské rybníky
    Za celodenný vstup zaplatia seniori po 2,50 €. Domáci dôchodcovia s kartou obyvateľa majú vstup lacnejší – za 1,80 €. Poldenný vstup je za 1,70 € a platí od 9. do 14. hodiny, prípadne od 14. do 19. hodiny
    –
    Kúpalisko Eva Piešťany
    Oproti bežnému vstupnému vo výške 4,80 € majú dôchodcovia vstupné za 3,20 €. Ak sa na kúpalisko vyberú po 16. hodine, zaplatia 2,70 €.
    –
    Holidaypark Kováčová
    Celodenný vstup pre seniorov od 60 rokov je za 11 €, teda o euro menej ako je bežné vstupné. Skupinové vstupné vyjde výhodnejšie, len 9,90 €, podmienkou je minimálne 10 ľudí.
    –
    Thermalpark Dunajská Streda
    Seniori nad 62 rokov majú zľavu jedno euro oproti bežnému vstupnému, za trojhodinový vstup zaplatia 6 € a za denný lístok 7,50 €.
    –
    Vodný svet v kúpeľoch Číž
    Celodenný vstup pre seniorov nad 60 rokov je za 5 €, dospelí platia o dve eurá viac.
    –
    Tip:
    Zdajú sa vám akvaparky aj napriek seniorskym zľavám pridrahé pre peňaženku slovenského penzistu? Skúste si pozrieť ponuku zľavových portálov, často sa tu dá kúpiť vstup do akvaparku aj za polovicu v porovnaní s cenníkom. Napríklad celodenný vstup do akvaparku Oravice je aktuálne v ponuke za 12,50 €, Bešeňová je za 11,90 €.

44. 

    Monitor 5. júla 2017 o 12:01

    viete, že?
    Komu sa oplatí pracovať a o akú penziu
    Dôchodkový vek je v súčasnosti 62 rokov a 76 dní. Od januára sa zvýši o ďalších 63 dní. Slováci tak budú pracovať ešte 5 mesiacov po dovŕšení veku 62 rokov. S odborníčkou na sociálne zabezpečenie Ľubicou Navrátilovou je rozhovor aj o tom, či naozaj nezamestnaní dostávajú penziu vyrátanú z priemernej mzdy.
    Väčšina ľudí nadáva, že budú robiť až do sedemdesiatky. Naozaj to hrozí?
    – Musím povedať, že ľudia panikária. Ročne sa u nás bude zvyšovať vek asi o 60 dní. Uplynie viac ako šesť rokov, kým sa zvýši dôchodkový vek o celý jeden rok. V Nemecku je v súčasnosti dôchodkový vek 65 rokov a postupne sa zvyšuje na 67 rokov. Terajší nemecký dôchodkový vek dobehneme približne za 18 rokov.
    Ak niekomu chýba do dôchodku 10 rokov a už nebude pracovať, lebo napríklad prišiel o zamestnanie alebo nevládze robiť, čo to spraví s jeho penziou?
    – Ak má človek príjem na úrovni priemernej mzdy, tak pri 35 rokoch dôchodkového poistenia mu vyjde dôchodok 397,30 eura. Ak by mal o 10 odpracovaných rokov viac, je to 510,80 eura. Čiže absencia obdobia dôchodkového poistenia na desať rokov môže znížiť starobný dôchodok aj o viac ako jednu štvrtinu. Slovenská republika je právny štát a ak niekto nechce pracovať, štát ho nesmie poslať na nútené práce. Problém je, či si to každý môže dovoliť. Celkom prestať pracovať môže iba ten, kto má prostriedky na živobytie.
    Čo teda majú robiť ľudia, ktorí prídu krátko pred dôchodkom o prácu? Oplatí sa im predčasná penzia?
    – Ak majú život ohrozujúce choroby, vždy radím uprednostniť predčasný starobný dôchodok pred starobným dôchodkom. Pokiaľ má poistenec zdravie adekvátne jeho veku a má možnosť zarábať, nemal by sa hnať do predčasného dôchodku. Stratil by 6,5 % na dôchodku za každý rok pred dovŕšením dôchodkového veku a to je veľa.
    A čo ak mu ponúknu slabo platenú prácu, len minimálnu mzdu? Nezníži mu to budúci dôchodok?
    – Na to sa nedá jednoznačne odpovedať, ale s vysokou pravdepodobnosťou takáto zárobková činnosť nezníži starobný dôchodok. U ľudí, ktorí neboli nezamestnaní, čiže boli kontinuálne dôchodkovo poistení, je pravdepodobnosť zníženia dôchodku prácou za minimálnu mzdu takmer vylúčená.
    Má vôbec bežný človek šancu zistiť, aký dôchodok raz bude dostávať?
    – Sociálna poisťovňa vedie každému poistencovi individuálny účet a má povinnosť mu ho sprístupniť. Z tohto účtu je možné celkom presne odhadnúť sumu budúceho dôchodku. Len sú na to potrebné vedomosti, ktoré sa neučia v žiadnej škole, ale dajú sa získať štúdiom zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa má problém dodržať termíny na vydanie rozhodnutí o dôchodkoch a neviem si predstaviť, že by jej vznikla povinnosť poskytovať informácie o potenciálnej sume starobného dôchodku.
    Mnohí ľudia si myslia, že tým, čo nikdy nepracovali, sa dôchodok vyráta z priemernej mzdy. Je to pravda?
    – Je to mýtus, ktorý šíria ľudia neznalí zákona o sociálnom poistení a patrí do argumentačnej výbavy extrémnych nacionalistov. Každému občanovi tohto štátu sa starobné dôchodky určujú rovnako a v súčasnosti nemáme žiadnych mužov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek a nikdy nepracovali.
    Treba si pripomenúť, že za socializmu bola povinnosť pracovať a ročníky poistencov, ktoré si v súčasnosti uplatňujú nárok na starobný dôchodok, prežili takmer polovicu svojho produktívneho veku v socializme. Navyše v období po roku 1989 boli roky, keď štát platil poistné na dôchodkové poistenie počas obdobia nezamestnanosti, neskôr za obdobie, keď nezamestnaný poberal podporu v nezamestnanosti.
    Takto mohol i dlhodobo nezamestnaný získať aj 35 rokov dôchodkového poistenia. Iná situácia je u žien. Ženám sa do obdobia dôchodkového poistenia zahŕňajú roky starostlivosti o deti a v mnohodetných rodinách môže matka detí získať dôchodok aj bez toho, aby niekedy bola zamestnaná.

    .
    viete, že?
    Všade počujeme o tom, ako Slovensko starne a v budúcnosti nebude dosť peňazí na dôchodky pre narastajúci počet penzistov. Je to naozaj také vážne?
    – Relevantné zdroje dlhodobo upozorňujú na demografické ohrozenie priebežne financovaného dôchodkového systému, čo je presný názov prvého piliera. Každý slušný štát sa musí postarať o svojich najstarších obyvateľov. Otázka neznie, či sa štát postará, ale ako dobre sa postará o zabezpečenie príjmov v starobe.
    Prvý pilier je postavený na medzigeneračnej solidarite. Bol vymyslený v období, kedy ľudia mali veľa detí. Zaviedol ho v Nemecku Konrád Adenauer po 2.svetovej vojne. Vychádzal z premisy, že ľudská túžba po vlastnej reprodukcii je stála, historicky potvrdená a nie je ohroziteľná ani vojnami, ani chudobou, ani chorobami.
    Ukázalo sa však, že má svoj zdroj ohrozenia, a tou je paradoxne rastúci blahobyt. Viem si predstaviť, ako čitatelia týchto riadkov začnú krútiť hlavami nad tým, či je na Slovensku blahobyt. Len v súvislosti so zmenou reprodukčného správania sa musíme pohybovať v odlišnom meraní blahobytu, ako je porovnanie napr. s Nemeckom. Ja patrím do generácie, v ktorej rodiny so štyrmi čo piatimi deťmi neboli nič zvláštneho, a to boli povojnové roky s prídelovým hospodárstvom, nedostatkom mäsa, sladkostí o južnom ovocí ani nehovoriac. Voči tomuto obdobiu zažívame dnes blahobyt a detí sa rodí málo.
    Východiskom priebežne financovaného dôchodkového systému bol predpoklad, že počet platiteľov poistného bude násobne vyšší ako počet poberateľov dôchodkových dávok. Tento predpoklad má už dnes veľké trhliny, ale to nezbavuje dnešnú generáciu osôb v produktívnom veku platiť na dôchodky svojim rodičom.

45. 

    Monitor 4. júla 2017 o 21:16

    viete,že?
    Koncom júna poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh Eriky Jurinovej (OĽaNO-NOVA), ktorým sa rozšíri počet starodôchodcov, ktorí budú mať nárok na zvýšenie dôchodku. Zmierni sa výberové kritérium na určenie okruhu dotknutých starodôchodcov a zníži sa suma priemerného mesačného zárobku na 1,1-násobok priemernej mzdy, od ktorej sa budú starodôchodcom dôchodky prepočítavať. Okruh dôchodcov sa tak má rozšíriť približne o 15 000.
    Kto pomohol 15 000 starodôchodcom?
    Hnutiu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sa podaril malý zázrak. V parlamente sme vybojovali vyrovnanie dôchodkov ďalším 15 000 starodôchodcom, na ktorých vláda zabudla. Dlhé roky sa starodôchodcovia márne obracali na vládu SMER-u. Tá však riešenie zjavnej nespravodlivosti stále odkladala. Naše hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti opakovane predkladalo návrh zákona na odstránenie týchto krívd. Poslanci vládnej koalície SMER, MOST, SNS ho však nikdy nepodporili. Teraz, keď konečne prišli so svojim návrhom, bol stále voči mnohým dôchodcom nespravodlivý. My sme poukázali na chyby, ktorými by mnohých starodôchodcov vylúčili z úpravy ich dôchodkov. Náš tlak bol úspešný. Boj za starodôchodcov sa podaril. Ďalšou skupinou ľudí, na ktorých vláda SMER-MOST-SNS zabudla, sú invalidní dôchodcovia. Ich životná úroveň sa neustále zhoršuje a dostávajú sa na prah chudoby. Je na- šou povinnosťou hľadať spôsoby, aby títo ľudia neživorili
    Týmto nekončíme.
    Bojujeme aj za zlepšenie života rodín a mladých ľudí. Chceme, aby zostali žiť a pracovať na Slovensku. Na júnovej schôdzi sme predložili zákon na zvýšenie daňového bonusu pre pracujúcich rodičov. Teraz je iba 21 eur na dieťa. V susedných krajinách je oveľa vyšší. Rodiny tam majú vyšší príjem do domácnosti a životnú úroveň. Takzvaná sociálna vláda strán SMER, MOST, SNS sa o slovenské rodiny nestará.
    erika jurinová

    .
    možno neviete, že?
    Spomalené legislatívne konanie
    V prípade vyrovnania dôchodkov starodôchodcom ide v priamom prenose o spomalené legislatívne konanie. Načasované tak, aby konečná úprava vyšla v spomínanej Zbierke zákonov až vo volebnom roku. Potom sa deduškovia a babičky predsa poďakujú hlasom do urny a žiaľ, do urny sa čoskoro aj poberú. Ak to dovtedy vydržia. A nebudú „nás“ stáť až tak veľa. O úpravách dôchodkov starodôchodcom smerom nahor počúvame už roky. Vždy sa do médií pustí, že „už čoskoro“, že „ už sa na tom pracuje“, že sú „nutné ešte prepočty“. Aj najnovšie sa dozvedáme, že „už o rok“.
    Dôvod? Zjavne sa čaká na moment, kedy už nebude koho zo starodôchodcov odškodňovať, keď sa všetci poberú na svoj konečný odpočinok. Potom sa symbolicky pár stovkám ešte zázrakom z nich prežívajúcich zdvihnú penzie a nebude treba toľko zo štátnej kasy soliť občanom. Jej obsah je predsa určený inam a pre iných.
    Konkrétne? Pozrite sa, milí dôchodcovia okolo seba a aj vzhľadom na vašu celoživotnú skúsenosť a múdrosť – odpovedzte si na otázku, či tie okázalé majetky niektorých našich politikov možno dosiahnuť celoživotnou poctivou prácou. Úprava dôchodkov starodôchodcom sa deje naozaj v spomalenom legislatívnom konaní. Až tak spomalenom, že niet pochybností, že ide o chladno a neľudsky vykalkulovaný zámer. V tomto kontexte možno naozaj za neslýchanú drzosť považovať tlačové správy o náročných prácach na úpravách dôchodkov pre našich najstarších dôchodcov. Nie sú ničím iným ako tým, keď hladnému poviete, že o rok ho ponúknete polievkou. Pritom ide v priemere iba asi o 46 eur na dôchodcu, ktorých už naozaj veľa nežije. A do roka nedožijú ďalšie stovky z nich.
    Okrem starodôchodcov stúpnu dôchodky aj tzv. “socialistickým dôchodcom”. Ide o časť starodôchodcov, ktorí išli do dôchodku do 30. septembra 1988 a ich starobný dôchodok bol priznaný z upraveného priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2333 slovenských korún.
    Týmto ľuďom dôchodok stúpne o pevnú sumu 25,50 eura. Dôvodom zvýšenia o pevnú sumu je to, že Sociálnej poisťovni “chýbajú záznamy o zárobkoch spred októbra 1988”. Zvýšenie by sa v roku 2018 malo dotknúť približne 12.900 ľudí, v roku 2019 približne 10.500 a v roku 2020 by si malo polepšiť 8400 dôchodcov.
    Náklady na zvýšenie dôchodkov dosiahnu približne 50 miliónov eur v roku 2018, v roku 2019 by to malo byť vo výške 47 miliónov eur a v roku 2020 by malo predstavovať 45 miliónov eur.
    Takže tak, p. vyslúžilci, vojaci a policajti.

46. 

    Monitor 2. júla 2017 o 10:42

    Viete, že?
    Začiatok leta je už časom zberu
    Leto sa začalo, prázdniny sú už tu. Najkrajšie bývali tie u starej mamy. Spomínate si, čo všetko ste s ňou zažili? Dobré gazdiné ešte raz vysievali kaleráb, karfiol, hlávkový šalát a pór, ale aj, červenú repu či hrášok. V júli možno ešte vysadiť aj neskoré odrody zemiakov. V júli začína hlavná paradajková sezóna. Môžete ich obrať už keď sa žltnú a nechať ich dozrieť na slnečnom mieste. V júli už možno zbierať cibuľu a cesnak na uskladnenie. Cibuľa sa zberá akonáhle začnú žltnúť vňate, nechá sa presušiť na mieste chránenom pred dažďom a uskladní v debničkách. Je dobré čo najviac odkrútiť či odrezať zelenú časť. Cesnak sa po zbere najlepšie uskladňuje zviazaný do vencov. Pri cesnaku naopak vňať nikdy neodstraňujeme.
    V liečivej záhrade rozdeľujeme úrodu na bylinky do kuchyne a na bylinky do domácej lekárničky. Môžeme začať s ich sušením – nikdy nie na priamom slnku!
    Medzi najbežnejšie kuchynské bylinky radíme rôzne pažítky, cesnaky, saturejku horskú (zmierňuje nadúvanie napríklad v jedlách zo strukovín), šalviu, tymián, rozmarín, levanduľu, medovka, palinu estragón, materinu dúšku a pamajorán. Do domácej lekárničky si nasušíme ľubovník bodkovaný (do čajov na zlepšenie spánku a nálady, liečivé oleje, tinktúry), echinaceu purpurová (posilnenie imunity), nechtík lekársky (čaje, masti), kostihoj lekársky (liečivé masti), valeriánu lekársku (spánok, upokojenie), repík lekársky (hojenie rán), skorocel kopijovitý (kašeľ, celí rany), rebríček – myší chvost (ženská rastlinka, krvácanie rany), alchemilku žltozelenú (ženská rastlinka), mätu piepornú a iné druhy (čaje na trávenie, do jedla, zmrzliny…), rôzne druhy paliny (abrotská, pravá, černobyľ – trávenie, paraziti), púpavu lekársku a oman pravý (trávenie, pečeň), ostropestrec mariánsky (pečeň, regenerácia) a pŕhľavu (celková jarná očista). Vysaďte si nové kvitnúce ruže s koreňovým balom. Starším doprajte zálievku a odstráňte im odkvitnuté kvety. Odkvitnutým trvalkám zrežte suché kvety. Niektoré sa odmenia opätovným kvitnutím. Začiatkom mesiaca ešte môžete vysiať osivo dvojročných rastlín – sirôtok, nezábudiek, sedmokrások, náprstníkov a cheirantov. Aby georgíny bohato kvitli až do neskorej jesene, začnite s ich prihnojovaním.
    .
    viete, že?
    Matica Slovenská má hlavný cieľ upevňovať vlastenectvo a národné povedomie Slovákov?
    Rozhodnutie predsedu Matice slovenskej (MS) Mariána Tkáča násilným spôsobom otvoriť bezpečnostnú skriňu so zámerom zistiť aktuálny stav kovovej časti Národného pokladu SR, umiestneného v budove Matice v Martine, bolo nelegitímne. Nadácia MS podala z dôvodu nezákonného otvorenia trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Vo vyhlásení to uviedol správca Nadácie MS Jozef Steiner.
    “Takmer tri mesiace bol tento čin, spočívajúci vo vyvŕtaní zámkov a následnom zmocnení sa obsahu trezoru, prísne utajovaný. Rozhodne odmietam tvrdenia, že Nadácia MS nechcela spolupracovať pri otvorení trezoru a inventarizácii kovovej časti Národného pokladu SR,” zdôraznil Steiner.
    Predseda Matice slovenskej dostal výhražný list. Podáva trestné oznámenie. Doplnil, že po predchádzajúcej písomnej dohode požiadala Nadácia MS 9. februára 2017 vedenie Matice o sprístupnenie priestorov za účelom vykonania periodickej inventarizácie, keďže členovia správnej rady Nadácie MS nemajú voľný prístup do priestorov Matice. “Vedenie MS zmarilo pripravenú inventarizáciu vyhlásením, že Matica je vlastníčkou celej zbierky a mieni sa jej ujať vydržaním. V tejto súvislosti vyhlasujem, že predmetný hnuteľný majetok nemala a nemá MS vo svojej účtovnej evidencii. Bola to práve Nadácia MS, ktorá v snahe nevyhrocovať vzájomné vzťahy navrhla 25. marca 2017 venovať celú kovovú časť Národného pokladu SR Matici. Túto ponuku vedenie a výbor MS rázne odmietli,” podotkol správca Nadácie MS.
    Nemali povolenie
    “Dôrazne odmietam tendenčné tvrdenie, že za obdobie môjho výkonu funkcie správcu od roku 2012 došlo k úbytku, teda k strate zlata z kovovej časti národného pokladu alebo k porušeniu zákona o účtovníctve. Notárska zápisnica z preberacej inventúry v roku 2012 vyvracia skutočnosti uvádzané MS o otvorení bezpečnostnej skrine. Od roku 2006, kedy bola kovová časť Národného pokladu SR prevezená z VÚB banky až dodnes, nemali členovia orgánov nadácie bez povolenia MS vstup do jej chránených priestorov,” dodal Steiner.
    Za nepravdivé označil aj tvrdenie, že obrazy Vincenta Hložníka boli z dôvodu nedbalosti Nadácie MS poškodené. “Obrazy boli so súhlasom nadácie a ubezpečením zo strany MS, že je o ne odborne postarané, uložené od počiatku ich darovania v MS, ktorá ich využívala na organizovanie výstav a prezentáciu,” doplnil správca Nadácie MS.
    “Medializované tvrdenie predsedu MS, že z kovovej časti Národného pokladu SR údajne chýba niekoľko predmetov z drahých kovov, je s ohľadom na násilný spôsob nelegitímneho vniknutia do trezoru bez prítomnosti druhej strany a bez podrobnej inventúry nielen predčasné, ale pochybné a účelové. Opätovne upozorňujem na fakt, že MS objektívne nepreukázala vlastníctvo kovovej časti národného pokladu. V súvislosti so stupňujúcou sa diskreditačnou kampaňou mojej osoby zo strany vedenia MS zvažujem podniknúť príslušné právne kroky na ochranu osobnosti,” uzavrel Steiner.
    Kde je zbierka “na ALWEG”? Treba využiť “právo trnavské”?

47. 

    Monitor 30. júna 2017 o 20:20

    –
    viete, že?
    Najväčšie vládou chránené zviera je údajne Kočner?
    Kočner povedal, že Sulík zobral od podnikateľa Jozefa Špirka päť miliónov eur na predvolebnú kampaň. Podnikateľ tiež vyhlásil, že líder SaS označil vtedajšiu premiérku Ivetu Radičovú za “ožratú židovskú trúbu, ktorá keď príde domov, dá si s tým fratričkárom omšového vína”.
    “Tieto veci sa určite neudiali. Príprava trestného oznámenia bude trvať niekoľko dní a potom bude podané. Tieto dva výroky v žiadnom prípade nie sú pravdivé,” zopakoval Sulík.
    Na margo Kočnerovej ambície vstúpiť do politiky odkázal, že je to jeho právo. “On už kandidoval na primátora Bratislavy. Nech si to pokojne skúsi a potom zistí. Ale možno že dovtedy by mohol vysvetliť niekoľko káuz ako Technopol, zmenky Markízy či Glance House. Uvidíme,” dodal Sulík.
    V podobnom svetle vidí Kočner aj trestné oznámenie poslanca Jozefa Rajtára. “Hovorí v ňom, že som predal z jednej svojej spoločnosti do druhej svojej spoločnosti 17 bytov za jedno euro. Ale firma, ktorá kúpila, prebrala aj pohľadávku, ktorá na tých bytoch visela. Je možnosť, že Rajtár tomu, buď nerozumie, alebo veľmi dobre vie, že to trestný čin nie je a vyšetrovateľ ho zamietne s formuláciou, že skutok nie je trestným činom,” pripustil. Odmietol tiež, že v kauze DPH a predaja svojich hotelov jeho firmy dostali vratku DPH. “Moje firmy odviedli DPH. V kauze, kde sa hovorí o ôsmich miliónoch eur, žiadna spoločnosť, v ktorej som mal majetkové prepojenie, nikdy nedostala vratku, ale zaplatili sme štátu 4,4 milióna eur,” upozornil. Skutok sa stal – no „nie je trestným činom“. Vyšetrovanie neoprávneného odpočtu DPH v prípade podnikateľa Mariána Kočnera (54) polícia zastavila. Polícia nevyšetruje, prokuratúra nekomentuje a Kočner má opäť dôvod na úsmev. Štát mu vyplatil osem miliónov eur na vratkách DPH za prevody budov Residence Hotel a Šport Hotel Donovaly. Vlády sa menia, no Kočner zostáva.

    –

    viete, že?
    právo Trnavské – urážka na cti
    „Stemmatograpfia nobilium familiárum regni Hungariae, Posonii 1796 pars. I. pag. 242. seg“ uvádza nasledujúce predpisy práva trnavského:
    „Akby kto potupnými slovami meno a statočnosť dakoho napadol a zneuctil, menujúc ho synom nevestky alebo synom kmína, zbojníka, podpaľača, klamára, svätokrádežníka, cudzložníka alebo vraha, obvinil z kacírstva, alebo inak čímkoľvek pošpinil dobré meno a rod jeho, akby toto zneuctenie dostatočným spôsobom dokázať sa mohlo; vtedy vinný človek musí stáť predo dvermi radného domu, alebo ak je väčšie zhromaždenie ľudu, pred kostolými dverami, alebov čas jarmoku nech sa vinný ta zavedie skrz biriča (poverený vykonávateľ úradnej moci, dráb, najatý vojak), a tam birič nech mocným hlasom triráz vyzve ľud, aby bol ticho a poslúchal; po tom oslovení nech vinný triráz hlasne soznáva svoju vinu, držiac v ruke psie lajno a hovorí:
    „Všetko, čo som bol povedal proti tomuto mužovi, luhal som ako pes čo najhoršie a utrhovačne.“ Pri tom nech triráz uderí psincom cez ústa svoje. Ak by sa vzpieral tak urobiť, nech sa mu vytiahne jazyk a odreže.
    –
    זה………שוד (1)

    viete, že?
    právo Trnavské – nečestný právnik
    „Akby daktorý pravotár (právnik) opovážil sa zastávať obe súdiace sa stránky dľa urobeného záväzku, taký zle robí, len právo spravodlivého potlačuje a právo nespravodlivého ako spravodlivého háji. Tu pochlebuje jednému, tu druhému; takí zaiste podobní sú Judášovi zradcovi. Akby taký pravotár v takom zločine dopadnutý bol, má sa vyviesť naprostred mesta a pevno priviazaný k pranieru, potom nech sa donesie biľag mestský, ktorým holby a pinty a iné miery štemplovať sa zvykly, tým biľagom v žeravom uhlí dobre rozpálenom nech sa pravotárovimu vypáli znak na škráňach (tvári) na výstrahu iným, podobné veci páchajúcim.“
    Tu máme, teda v krátkosti vyobrazené staré právo, toto právo sa menovalo právo trnavské, tak ho menoval už Štibor I., veľmož beckovský a vojvoda sedmohradský, vo výsade roku 1396 Seničanom udelenej.
    –

48. 

    Monitor 29. júna 2017 o 13:18

    –
    viete, že?
    Maďari postavia most medzi Komáromom a Komárnom?
    Správy z oficiálnych médií
    29.2.2016
    Maďarsko a Slovensko bude spájať nový most. Bude dlhý vyše 600 metrov, v strede povedie dvojpruhová cestu, na jednej strane chodník pre chodcov a na druhej cyklotrasa širokú 2,5 metra. Ministerstvo dopravy píše, že táto predstava sa má zhmotniť v roku 2018, stavať sa má začať už tento rok. Lacné to nebude, predpokladané náklady na nový most sa šplhajú na vyše 117 miliónov eur, z toho 100 miliónov nám práve schválili preplatiť v Bruseli.
    “Maďarsko môže počítať s príspevkom vo výške viac ako 52,5 milióna eur, Slovensko získa z fondov na projekt vyše 47,6 milióna eur,” píše ministerstvo dopravy. Na most by sme sa inak skladali iba s Maďarmi.
    viete, že?
    24.4.2016
    Európska komisia schválila na stavbu nového cezhraničného cestného mosta cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom vyše 100 miliónov eur. Ministerstvo dopravy koncom februára informovalo, že s výstavbou mostu by sa mohlo začať predbežne ešte v tomto roku a most by mal byť hotový v roku 2018. Celkový odhadovaný rozpočet tohto projektu je vyše 117 mil. eur, Slovensko získa z EÚ na projekt viac ako 47,6 mil. eur a Maďarsko vyše 52,5 mil. eur.
    Navrhovaná verzia je asymetrický most s jedným pylónom a závesnými káblami. Cez most povedie hlavná cesta s dvomi jazdnými pruhmi. Na prítokovej strane vozovky bude obojsmerný chodník pre chodcov o šírke 1,8 metra a na druhej strane (odtokovej) je plánovaná cyklotrasa o šírke 2,5 metra. Stavebný projekt mosta a príjazdových ciest na oboch stranách hranice je rozdelený na časti, ktoré majú postaviť maďarská a slovenská strana. Ministerstvo dopravy spolu s maďarským ministerstvom národného rozvoja plánujú ďalšie spoločné projekty, zamerajú sa aj na modernizáciu prístavov na Dunaji.
    –

    viete, že?
    30.07.2016
    Obyvatelia Komárna dostanú novú možnosť, ako prekročiť rieku Dunaj tvoriacu prirodzenú hranicu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. V súčasnosti je Komárno spojené s Komáromom len jediným mostom, ktorý však musí zvládať aj tranzitnú dopravu. V súčasnosti však cezeň nesmú jazdiť vozidlá ťažšie ako 20 ton. V októbri tohto roku štát začne stavať druhý most. Nepôjde o diaľničné prepojenie, ale o cestu prvej triedy.
    „Predpoklad ukončenia výstavby je do konca roka 2019, berúc do úvahy ďalšie postupy ako odovzdanie, kolaudácia a podobne, možno predpokladať, že do prevádzky bude most odovzdaný v roku 2020,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
    Nový most sa stane dôležitou dopravnou tepnou v regióne. Denne po ňom bude jazdiť niekoľko tisíc automobilov. Podľa ministerstva dopravy by v roku 2019 až 2020 malo po moste jazdiť 5 600 vozidiel denne. V rozpätí ďalších deviatich rokov sa má ich počet takmer zdvojnásobiť. V roku 2028 bude už denne most zaťažovať 10 100 automobilov každý deň.
    K mostu však štát bude musieť vybudovať aj prístupovú cestu, pretože v súčasnosti žiadna cesta v danom území neexistuje. Do cestnej siete Slovenska vďaka tomu pribudne 0,7 kilometra cesty prvej triedy. „Na oboch stranách Dunaja budú vystavané cesty I. triedy, spolu bude potrebné k mostu postaviť 2 kilometre cesty, z toho 0,7 kilometra na slovenskej strane s napojením na cestu prvej triedy I/63 kruhovou križovatkou,“ dodáva Ducká.
    Alžbetin most bol do prevádzky uvedený v roku 1892.
    –

    viete, že?
    28.9.2016
    Rozhodujúcim medzníkom na uskutočnenie tejto stavby bol podpis dohody medzi vládami Slovenskej republiky a Maďarska o výstavbe cestného mosta cez rieku Dunaj na spoločnej štátnej hranici medzi mestami Komárno a Komárom dňa 2. 10. 2012 v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) v Maďarsku. V rokoch 2013 až 2015 boli vypracované projekty na stavebné povolenia v oboch štátoch a realizačný projekt. Aktualizoval sa celý proces EIA, aj s ohľadom na skutočnosť, že stavba prechádza cez územie NATURA 2000. Zároveň boli vydané všetky potrebné povolenia. Plánovaná výstavba mosta vstupuje v poslednom štvrťroku do realizačnej fázy, v rámci ktorej sa uskutoční výber zhotoviteľa. Stavba, ktorá je financovaná z fondu CEF EÚ a sčasti zo štátnych rozpočtov dvoch susedných krajín, musí byť v zmysle zmluvy s príslušnou inštitúciou EÚ ukončená v 1. polroku 2019.
    Zakladanie mosta (okrem opory na slovenskej strane) je riešené železobetónovými pilótami s priemerom 1,5 m a dĺžkami 12, 15 a 17,5 m, ktoré podopierajú základové dosky. Z hľadiska výstavby oceľových mostov na Dunaji žijeme vo výnimočnom období. V týchto piatich rokoch sa na úseku rieky Dunaj s dĺžkou 100 km vybudujú až tri cestné mosty, prednedávnom bol daný do užívania Starý most v Bratislave. Most v Komárne opísaný v tomto článku a most na diaľnici D4 cez rieku Dunaj majú byť dokončené v nasledujúcich štyroch rokoch.
    –

    viete, že?
    26.10.2016
    Slávnostným poklepaním základného kameňa projektu “Nový cestný most cez Dunaj medzi mestami Komárno – Komárom – prístupová cesta” odštartovala oficiálne výstavba mosta na slovenskej strane. Šéf rezortu pripomenul, že verejné obstarávanie výstavby mosta, ktorý by mal byť dostavaný v roku 2019, robí SR spolu s maďarskou stranou, ktorá je teraz na ťahu s dokončením obstarávania. Minister v reakcii na novinársku otázku podotkol, že sa už začali práce na štúdiu uskutočniteľnosti obchvatu mesta Komárna.
    K širším súvislostiam nového komárňanského mosta Érsek povedal, že ak sa do roku 2020 podarí vybudovať rýchlostnú cestu R7 a diaľnicu D4, potom tento budúci most bude prirodzeným obchvatom Žitného ostrova.
    Podľa generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest (SSC) Romana Žemberu finančné náklady na výstavbu prístupovej komunikácie k budúcemu novému mostu dosiahnu 3,5 milióna eur. Na ceste dlhej 630 metrov bude vybudovaný aj cyklistický chodník a chodník pre peších, na cestu prvej triedy I/64 bude napojený kruhovým objazdom.
    –

    viete, že?
    30.5.2017, 14:44
    Maďari v lete začnú stavať most medzi Komáromom a Komárnom. Hotový má byť o dva roky.
    Maďarsko začne v lete s výstavbou dunajského mosta medzi Komáromom a Komárnom. Verejné obstarávanie vyhralo konzorcium H-M DUNAHÍD Konzorcium, ktorého členmi sú spoločnosti Hídépítő Zrt. a Mészáros és Mészáros Kft. Podľa spravodajského servera 444.hu o tom dnes informovala Národná spoločnosť pre rozvoj infraštruktúry (Nemzeti Infrastruktúrafejlesztő Zrt.). Viaceré maďarské médiá v súvislosti s výsledkom verejnej súťaže poukázali na skutočnosť, že majiteľom spoločnosti Mészáros és Mészáros Kft. je starosta obce Felcsút Lörinc Mészáros, ktorý je blízkym priateľom premiéra Viktora Orbána.
    Celkový odhadovaný rozpočet projektu je viac ako 117 miliónov eur. Slovensko získalo z fondov EÚ z Nástroja naprepojenie Európy viac ako 47 miliónov eur, Maďarsko môže počítať s príspevkom vo výške viac ako 52 miliónov eur.
    Každá krajina vybuduje vlastnú príjazdovú cestu k mostu. Na slovenskej strane slávnostne poklepali základný kameň výstavby prístupovej cesty vlani 26. októbra.
    Termín ukončenia výstavby nového mosta cez Dunaj je koniec mája 2019.
    –

49. 

    Monitor 28. júna 2017 o 22:29

    možno neviete, že
    Slováci majú veľké zásluhy na objavoch v guatemalských pralesoch? Archeologický projekt SAHI v guatemalskom Peténe bol mimoriadne úspešný nielen v programe vykopávok Uaxactúnu, ale aj v prieskume blízkeho aj vzdialeného okolia. Projekt mohol byť realizovaný vďaka nezištnej podpore JUDr. Zoroslava Kollára, honorárneho konzula Guatemalskej republiky na Slovensku. Naši archeológovia objavili uprostred pralesa postupne až štyri doteraz neznáme mestá starých Mayov z klasického obdobia (3. až 9. storočie n. l.).

    viete,že?
    Maďarsko opraví našu nemocnicu
    Mesto Komárno má v pláne obnovu budovy bývalej polikliniky na Klapkovom námestí a vytvoriť z nej polyfunkčný objekt. Samospráva odsúhlasila zámer vyčlenenia finančných prostriedkov z kapitálových výdavkov mesta vo výške 22.000 eur na vypracovanie projektovej dokumentácie. Zástupca primátora mesta Imre Knirs sa zúčastnil na viacerých rozhovoroch v maďarských vládnych kruhoch a vo vládnych inštitúciách. Dostal sľub, že obnova bývalej polikliniky bude zaradená do prioritných programov maďarskej vlády s cieľom zachrániť historicky dôležité budovy mimo hraníc Maďarska, ktoré majú súvislosť s maďarskými dejinami, podporiť ich obnovu a budúce využitie.

50. 

    Monitor 27. júna 2017 o 20:00

    možno neviete, že
    Pocta pre slušného občana
    Ján Benčík sa stane držiteľom Ceny európskeho občana za rok 2017 za Slovensko. Získa ju spolu s ďalšími 49 laureátmi z krajín EÚ. Na ocenenie ho navrhol europoslanec Ivan Štefanec. Verejné odovzdávanie ceny zorganizuje Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Víťaz sa zúčastní na hlavnom podujatí so všetkými laureátmi 11. a 12. októbra v Bruseli. Európsky parlament každoročne udeľuje Cenu európskeho občana za výnimočné výkony v oblasti podpory vzájomného porozumenia a užšej integrácie medzi občanmi členských štátov, cezhraničnej alebo nadnárodnej spolupráce v rámci EÚ, nadnárodnej kultúrnej spolupráce, ktorá prispieva k posilneniu európskeho ducha, za príspevok k projektom, ktoré súvisia s Európskym rokom, či za činnosti, ktoré sú prejavom hodnôt zakotvených v Charte základných práv EÚ. Ján Benčík je ružomberský dôchodca, občiansky aktivista a bloger. Za svoju odvahu čeliť extrémistom aj napriek vyhrážkam už získal ocenenie Biela vrana. Niekoľko rokov neohrozene odkrýva správanie slovenských neonacistov, extrémistov, konšpirátorov i žoldnierov bojujúcich na Ukrajine. Podľa Ivana Štefanca si Ján Benčík cenu zaslúži práve „za vytrvalú činnosť pri odkrývaní extrémistických síl v spoločnosti v dobe, keď chýba ochota overovať si zdroje informácií“.