Priatelia,
dostal sa mi do rúk od pána Ing. Jozefa Ozábala z Trnavy dokument, ktorý ma zaujal svojou historickým významom, priznám že doteraz nikde som sa o prápore nedočítal, viac ma však prekvapilo že VHÚ (príloha č.6) o jednotke nič nevie… Takže moja zvedavosť je namieste a možno bude aj Vaša.
Kam zmizli naši ľudia, vojaci, Slováci?
Kontakt na spracovateľa je možný cez upozornenie v komentároch pod článkom.
Dávam slovo spracovateľovi, autorovi p. Ing. Jozefovi Ozábalovi.
Dobrý deň prajem.
…..Som syn bývalého nadporučíka čs. armády v roku 1948 degradovaného a vyhodeného z armády. Na základe originálnych dokumentov z jeho pozostalosti som napísal drobnú prácu „Bludný Holanďan“ slovenskej vojenskej histórie. Predkladám Vám jeho doplnenú verziu o najnovšie zistenia (prvá bola už zverejnená na stránke KVH Tyrnau).
…..Ktovie, možno niekoho zaujme a dopomôže mi objasniť kde a prečo sa z československej jednotky, ktorá bojovala po boku sovietskej Červenej armády (ČA) (3 gardový výsadkový pluk Gromova) stal mnou popísaný Bludný Holanďan – prápor mŕtvych duší slovenských vojakov a partizánov.
…..Mnou hľadaný Samostatný či Dobrovoľný československý prápor mal určite k dátumu vzniku okolo 170 príslušníkov. Veľmi veľa z nich položilo životy na území od Ponitria na Považie až po mesto Myjava. Na tejto ceste, ktorou prešli, zanechali desiatky svojich hrobov. A my nepoznáme kde. Nepoznáme ani ich mená aby sme po prípade na nájdené hroby dali z úcty k ich obeti vyryť ich mená.
……Do dnešných dní je známy resp. identifikovaný len jeden jediný hrob. Ako bolo na pôvodnej náhrobnej doske z roku 1945 napísané vojak – partizán František Králik zo Žiliny, HRDINA. Aj to len vďaka zachovanej fotografii v pozostalosti po veliteľovi hľadaného československého práporu pri ČA.
…..V predchádzajúcom období sa historici VHÚ či SAV nemuseli spoliehať len na údaje z CAMORF. Boli žijúci svedkovia, príslušníci tohto práporu. No vyzerá to tak, že veci ponechali na tých, ktorým ctižiadosť a „politická príslušnosť a poslušnosť“ vnútorne prikazovala túto jednotku jednoducho prekryť niečím iným. Internacionálny prápor bol poruke. Dnes sú však vďaka internetu možnosti bádania oveľa lepšie. Veci určite pomohlo aj to, že CAMORF postupne otvára svoje zložky verejnosti. Ako autor viem, že táto téma nezaujme širokú verejnosť a ani tú ambíciu nemám. Možno zaujme historikov VHÚ či SAV.
…..Najväčšia moja túžba však je, aby sa k tejto práci dostali pozostalí po členoch tejto jednotky a poskytli mi k danej veci svedectvo a prípadne zachované dokumenty na preštudovanie – niektorí ich môžu mať ako osobnú pamiatku na predkov a venovať by ich iste nechceli. Ale ktovie…
Ak prácu aj napriek rozsahu uverejníte budem rád.
S pozdravom a úctou
Ing. Jozef Ozábal
Pridaj komentár