Priatelia,
dostal sa mi do rúk od pána Ing. Jozefa Ozábala z Trnavy dokument, ktorý ma zaujal svojou historickým významom, priznám že doteraz nikde som sa o prápore nedočítal, viac ma však prekvapilo že VHÚ (príloha č.6) o jednotke nič nevie… Takže moja zvedavosť je namieste a možno bude aj Vaša.
Kam zmizli naši ľudia, vojaci, Slováci?
Kontakt na spracovateľa je možný cez upozornenie v komentároch pod článkom.
Dávam slovo spracovateľovi, autorovi p. Ing. Jozefovi Ozábalovi.
Dobrý deň prajem.
…..Som syn bývalého nadporučíka čs. armády v roku 1948 degradovaného a vyhodeného z armády. Na základe originálnych dokumentov z jeho pozostalosti som napísal drobnú prácu „Bludný Holanďan“ slovenskej vojenskej histórie. Predkladám Vám jeho doplnenú verziu o najnovšie zistenia (prvá bola už zverejnená na stránke KVH Tyrnau).
…..Ktovie, možno niekoho zaujme a dopomôže mi objasniť kde a prečo sa z československej jednotky, ktorá bojovala po boku sovietskej Červenej armády (ČA) (3 gardový výsadkový pluk Gromova) stal mnou popísaný Bludný Holanďan – prápor mŕtvych duší slovenských vojakov a partizánov.
…..Mnou hľadaný Samostatný či Dobrovoľný československý prápor mal určite k dátumu vzniku okolo 170 príslušníkov. Veľmi veľa z nich položilo životy na území od Ponitria na Považie až po mesto Myjava. Na tejto ceste, ktorou prešli, zanechali desiatky svojich hrobov. A my nepoznáme kde. Nepoznáme ani ich mená aby sme po prípade na nájdené hroby dali z úcty k ich obeti vyryť ich mená.
……Do dnešných dní je známy resp. identifikovaný len jeden jediný hrob. Ako bolo na pôvodnej náhrobnej doske z roku 1945 napísané vojak – partizán František Králik zo Žiliny, HRDINA. Aj to len vďaka zachovanej fotografii v pozostalosti po veliteľovi hľadaného československého práporu pri ČA.
…..V predchádzajúcom období sa historici VHÚ či SAV nemuseli spoliehať len na údaje z CAMORF. Boli žijúci svedkovia, príslušníci tohto práporu. No vyzerá to tak, že veci ponechali na tých, ktorým ctižiadosť a „politická príslušnosť a poslušnosť“ vnútorne prikazovala túto jednotku jednoducho prekryť niečím iným. Internacionálny prápor bol poruke. Dnes sú však vďaka internetu možnosti bádania oveľa lepšie. Veci určite pomohlo aj to, že CAMORF postupne otvára svoje zložky verejnosti. Ako autor viem, že táto téma nezaujme širokú verejnosť a ani tú ambíciu nemám. Možno zaujme historikov VHÚ či SAV.
…..Najväčšia moja túžba však je, aby sa k tejto práci dostali pozostalí po členoch tejto jednotky a poskytli mi k danej veci svedectvo a prípadne zachované dokumenty na preštudovanie – niektorí ich môžu mať ako osobnú pamiatku na predkov a venovať by ich iste nechceli. Ale ktovie…
Ak prácu aj napriek rozsahu uverejníte budem rád.
S pozdravom a úctou
Ing. Jozef Ozábal
Naša vojenskú účasť v Afganistane
Operácia Trvalá sloboda (2002 – 2005) mala za cieľ napomôcť obnove mierového života v desaťročia vojnami sužovanom Afganistane a zároveň eliminovať pôsobenie teroristických organizácií.
Operácia Rozhodná podpora vznikla 1. januára 2015. Jej hlavným cieľom bolo podporiť budovanie a rozvoj schopností Afganských národných bezpečnostných síl s konečným cieľom prevziať zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.
Dvadsať rokov trvajúca vojna si vyžiadala desaťtisíce mŕtvych, bilióny dolárov, nepredstaviteľné materiálne škody. Nasadenie jedného slovenského vojaka v Afganistane ročne naše ministerstvo obrany nikdy nezverejnilo. V prípade americkej armády je to 2,1 milióna dolárov na hlavu.
Celé to bolo od začiatku jeden veľký podvod. V Afganistane sme nebojovali za našu slobodu, ani za našu bezpečnosť, ani za obranu nášho spojenca. Bojovali a umierali sme v jednej neokoloniálnej vojne za geopolitické a obchodné záujmy USA. Nezabúdajme, že formálne to bola operácia NATO. A prispela do nej aj Slovenská republika. Ako členský štát sme ale dostávali klamlivé informácie o situácii v tejto krajine, a to podľa všetkého na všetkých úrovniach – politickej, diplomatickej aj spravodajskej.
Možno si ani neuvedomujeme, čo znamená porážka NATO ( vrátane SR) v Afganistane. Vzhľadom na skutočnosť, že sme porazená krajina v tejto vojne tak aspoň malá úvaha.
Ešte pred 2 týždňami “experti” (dobre platení, ale celkom nekompetentní) vydávali odborné posudky, že Kábulská vlády vydrží minimálne 3 mesiace. Pred týždňom ich opravili ruskí kolegovia, že maximálne 1 mesiac. 8.júla 2021 americký prezident na tlačovej besede vyhlásil, že Taliban nebude schopní ovládnuť situáciu, pretože na jednej strane je 300 tis. dobre vyzbrojených a vycvičených vojakov proti 75 tis. bojovníkom Talibanu (a to bosých). Pokračoval, že Afganské vojská sú lepšie vycvičené a vybavené a kompetentnejšie vo vedení vojny.
Určite vedel čo hovorí nakoľko tieto informácie má z nepredstaviteľných zdrojov rôznych inštitúcií rozviedok USA, takže to musí byť pravda tak ako Saddámov program zbraní hromadného ničenia. Dosť na tom, že aj v našej tlači sa objavilo obdivné híkanie našich odborníkov na problematiku.
Celá táto sranda stála USA do 2 biliónov USD, priama podpora ozbrojených a bezpečnostných síl Afganistanu stála za 20 rokov angažovania NATO 89 mld USD. Počet padlých vojakov USA činí 2.448 osôb a vystriedalo sa tam 800.000 vojakov USA. UK a Nemecko tam prešustrovali 50 mld USD pomoci. Česká republika investovala 1 mld CZK. Určite pomerne sa podieľala aj Slovenská republika.
Samotný záver grotesky, keď máme možnosť vidieť ako z odlietajúceho lietadla US Air Force odpadávajú utečenci, primitívne pripásaný opaskami k lietadlu sa ináč ani nedá nazvať. Na záberoch neuvidíte ženy, deti a starých, ale všetko sú to udatní bojovníci za demokraciu v najlepšom veku pre armádu. Demokracia v ich ponímaní hlavne znamená neobmedzená korupcia, vojská len na papieri, ich vycvičenosť a použiteľnosť je na smiech. Na ich volebné frašky sa pozerali západní demokrati s blahosklonnými úsmevmi veď to nie je Bielorusko. Ale na papierových hláseniach čísla o vycvičenosti vojenských policajtov a špeciálnych síl (kde sme mali svoj podiel) vyzerali pekne. Ale v reálnej činnosti skutek utek.
Paradoxne po stiahnutí kontingentu vojsk ZSSR v roku 1989 ,bojovala domáca vláda s duchmi od roku 1989 do roku 1992. Teraz sa po stiahnutí vojsk NATO domček z karát rozsypal za veľmi krátky čas. Pre osvieženie jeden prípad prevzatia moci v jednom mestečku pripravenom na obranu. Traja talibovia sa nechali odviesť k miestnemu lanlordovi taxíkom a prevzali vládu do svojich rúk.
Ani sa nečudujem takémuto koncu, keď v súčasných armádach NATO v Európe sú najväčšími “problémami” situácia LGBTI a ako majú vyzerať nové uniformy pre tehotné tankistky.
Pred 20.rokmi bolo nemysliteľné aby sa Al-kajda (Taliban) na niečom dohodli, situácia sa zmenila aj za našej malej účasti (pomoci), korupcia terajšej Afgánskej vlády už bola neúnosná, preto aj taká rýchla “porážka” systému. Teraz si afgánci nastolia svoj režim, pre nás možno neprijateľný a nepochopiteľný, ale očista bola nutná, a potvrdenie že: neplatený a hladný vojak nie je vojakom.
Z tlače: “Taliban vyzýva ľudí, aby sa vrátili k svojmu bežnému životu. Militantné hnutie Taliban (prečo “militantné”?) vyhlásilo v utorok v Afganistane všeobecnú amnestiu (únik peňazí) pre všetkých predstaviteľov vlády a vyzvalo ich, aby sa dva dni po tom, ako islamisti prevzali moc v krajine, vrátili k svojmu bežnému životu. Informovala o tom agentúra AFP”.
Takéto vyhlásenie pred 20 rokmi bolo nemysliteľné, nechajme ich na pokoji, mnoho američanov aj afgáncov na tej vojne zbohatlo.
Zaujímavý dokument od p. Ing. Ozábala, škoda že zostal bez komentárov, všeličo z konca vojny je aj po 76 rokoch zahalené tajomstvom, možno deti našich detí poodhalia ďalšie faktá.