Kompetenčné spory zákon nerieši !
Vážení priatelia,
práve dnes (t.j. 12.04.2018) som sa vrátil z Krajského súdu v Bratislave, kde som právne zastupoval Vášho kolegu v spore o starobný dôchodok.
Súdny spor bol o to zložitejší, že vojenský vyslúžilec sa najprv domáhal svojho dôchodkového nároku (starobného dôchodku) pred Krajským súdom v Banskej Bystrici voči Sociálnej poisťovni. To preto, lebo v tom čase mal trvalý pobyt v tomto kraji. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že nie Sociálna poisťovňa, ale Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia musí poskytnúť vojenskému vyslúžilcovi starobný dôchodok. Pretože tak už predtým rozhodol v kompetenčnom spore čís. k.: 3 Komp/1/2016 zo dňa 11.10.2017 Najvyšší súd SR.
Podľa ustanovenia § 412 ods. 3 Súdneho správneho poriadku záporný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že žiadny z nich nechce vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý nechce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý svoju príslušnosť upraviť rovnakú vec vlastným postupom popiera.
V dôsledku nekonečných právnych ťahaníc sa vojenský vyslúžilec ocitol v ostrom strete dvoch dôchodkových inštitúcií, z ktorých ani jedna nehodlá ustúpiť. Veľmi často sa mi totiž dostávajú (vracajú) do rúk dokumenty, podľa ktorých má povinná strana (dôchodková inštitúcia) niečo vykonať alebo splniť a pod. Zaviazaná strana to vehementne odmieta a používa rôzne právne predpisy, ktoré jej to vraj nedovoľujú, zakazujú, alebo neumožňujú. Resp. sa vyhovárajú na všetko možné „ako sa to nedá“. Z oprávneného účastníka sa razom stal bezprízorný subjekt, ktorý sa ocitol medzi dvomi dôchodkovými inštitúciami a vôbec si nevie rady. Poznamenávam, že Váš kolega v civile odpracoval 14 rokov a nikto mu to dnes nechce dôchodkovo posudzovať, čo pokladám za absurdnosť celého dôchodkového systému SR. Dôchodkové inštitúcie ukazujú prstom na seba, ktorá z nich má poskytnúť starobný dôchodok a ktorá je zodpovedná na tento stav. Je smutné, aby sa vojenský vyslúžilec dnes súdil s bývalým vojenským zamestnávateľom, ktorý mu nechce ani pomôcť v jeho stresujúcej situácii a naopak, obracia sa mu chrbtom.
Upozorňujem, že tieto prípady sa začínajú naozaj množiť, nielen medzi vojakmi, ale aj policajtmi, príslušníkmi SIS a ďalšími.
Môj názor na vec je taký, že ak pripustíme akúkoľvek polemiku o tom, ktorá dôchodková inštitúcia je zodpovedná za uvedený stav, za vzájomné posúvanie si svojho poistenca medzi sebou a nikto z tých dvoch referentov nenesie zodpovednosť – dochádza k postupnému rozkladu základov právneho štátu (pozri čl. I Ústavy SR o právnom štáte). Ak ani jedna z dôchodkových inštitúcií nehodlá rešpektovať rozhodnutie orgánu štátnej moci, je to potom naozaj zlé a treba s tým akútne niečo robiť. Takto to naozaj nemôže fungovať.
Boli sme vojaci z povolania (aj ja) a rozkaz nadriadeného veliteľa sa musel vždy a za každých okolností splniť, aj keď sme mali na to svoj názor. Ešte si na to pamätáme. Ak sme tak nerobili a nepodriadili sa, museli sme znášať zodpovednosť, a potrestali nás. Ak by nedeliteľná veliteľská právomoc nefungovala, nastal by v armáde iba chaos a zmätok.
To naozaj nezostáva účastníkom súdneho konania nič iné, ako znovu na Najvyšší súd SR posielať ďalšie tzv. „kompetenčné“ žaloby a opäť čakať roky na rozhodnutie? Znovu zahlcovať NS SR súdnymi žalobami? Veď ide o poistencov dôchodkových inštitúcií — dôchodcov, starších ľudí, chorých ľudí a tí už nemajú toľko síl, aby sa dostatočne bránili. A možno sa ani nedožijú spravodlivého rezultátu.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A
bývalý vojak z povolania
POZNÁMKA red. k článku:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dal pripomienku k novele zákona 328/2002 Z.z., (pripomienkovanie prebiehalo 3.4. – 11.04.2018 Slov-lex) v nasledujúcom znení:
k bodu ad2) MS SR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky)
Dátum vytvorenia: 10.04.2018
Zásadná: Áno
Pripomienka: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vo vzťahu k zákonu č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má vedomosť o odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov Slovenskej republiky pri určení príslušnosti orgánu verejnej správy na rozhodovanie vo veciach starobných dôchodkov bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktorým vznikom nárok na starobný dôchodok za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, avšak títo príslušníci bezpečnostných zložiek nepožiadali o starobný dôchodok z rôznych dôvodov (napr. ostali naďalej v služobnom pomere), a ktorým bol následne priznaný výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, resp. podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Časť súdnych rozhodnutí v tejto oblasti konštatuje príslušnosť Sociálnej poisťovne (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Sa/24/2016 z 19.04.2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So 74/2014, sp. zn. 9So 147/2014 atď.) a časť súdnych rozhodnutí konštatuje príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, resp. iného príslušného orgánu verejnej správy, napr. odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, útvar sociálneho zabezpečenia zboru a pod. (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Sd/16/2014 z 03.06.2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So 95/2014 atď.), pričom doposiaľ nebola vyriešená otázka príslušnosti orgánu verejnej správy na konanie a rozhodovanie o starobných dôchodkoch v takýchto situáciách, čím vzniká stav právnej neistoty.
Vo vzťahu k uvedenému je preto potrebné túto otázku riešiť pro futuro prostredníctvom legislatívnych úprav príslušného právneho predpisu, a to zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorom sa riešenie tejto problematickej oblasti vymedzí jednoznačným spôsobom, čím sa najefektívnejším spôsobom dosiahne stav právnej istoty všetkých dotknutých subjektov.
Vzhľadom na uvedené preto požadujeme, aby predkladateľ jednoznačným spôsobom vymedzil, ktorý orgán verejnej správy je oprávnený konať a rozhodovať o nárokoch na starobný dôchodok vojaka a policajta, resp. bývalého vojaka a policajta, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok za účinnosti zákona č. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, avšak tento o nárok na starobný dôchodok nepožiadal a súčasne následne tomuto príslušníkovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení účinnom v rozhodnom období, resp. podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dúfajme že MV SR a Vláda SR na túto pripomienku zareaguje a predloží do NR SR materiál na schválenie kde sa navedie konečný poriadok.
Viac k pripomienkam: https://www.bezpzlozky.eu/2018/04/navrh-z-328-2002dochodky2018/
S kompetenčným problémom to už vyzeralo také sľubné: https://www.bezpzlozky.eu/2018/01/kompetencny-spor-vyrieseny/
K Ľubo Dubeň, dňa 09.11. 2020, o 15:37 hod.:
Ja mám Ľubo taký istý problém, len asi v opačnom garde, na ktorý som už ale rezignoval. Písal som tu niekde už o ňom, ešte začiatkom tohoto roka. No a aj som určite kroky robil- hlavne celý rok som si dopisoval s VUSZ,dôkazné listiny som posielal dokonca odvolanie na MO-SR som poslal a výsledok žiadný. Keďže som nadobudol dojem, že je to boj s veternými mlynmi, tak do roka a do dňa som sa to cele vykašľal a tým pádom fungujem podľa ich podľa ich pravidiel – nepravidiel. Vyhlásil som vojenským inštituciam prímerie.
Som tiež pôvodne poberateľ výsluhového príspevku, ktorý bol potom neskôr premenovaný na výsluhový dôchodok a samozrejme, už dajaku dobu aj poberateľ SD (mám 68 rokov). Mne neuznali 5 rokov služby u hasičov k teda tomu vojenskému VD- pôvodne výsluhovému prispevku. Je pravda, že tie hasičské roky mi uznala SP do SD,takže ten SD mám momentálne na hranici min.penzie- teda nič moc. No podľa boha pravdy, by tie roky u hasičov mali byť započítané do VD, čím by bol tento samozrejme vyšší. Som síce tiež bývalý prislušník letectva, takže ten VD(pôvodne výsluhový príspevok) mám taký priemerný. Čiže tiež žiadná sláva.
No a prečo som rezignoval po roku vypisovania kade tade (na súd som nikoho nedal, hoci som sa im v tej korenšpondencii aj súdom vyhrážal ,a nie len náčelníkom na VUSZ, ale aj kadejakým brigádným generálom na MO -SR, čo so mnou písomne komunikovali o ničom) ? Keď som to tak baj- oko zosumarizoval, vyšlo mi, že o čo asi by mi zvýšili vojaci VD, približne o to by mi znížili civilisti v SP SD.
No a tak to asi musi ostať. Leda,že by sa zmenil režim a penzie by boli prioritou. No ale to sa stane asi tak na svatého Dindy- a to nie je nikdy.
Staro-dôchodcovia-poberatelia výsluhového príspevku:
x
Ďalší prípad arogancie úradníkov rezortu MO SR voči staro-dôchodcovi. Náš kolega (vojenský pilot) ukončil svoju kariéru v roku 1996 a bol mu priznaný výsluhový príspevok (zhodnotené len roky služby). Vzhľadom k dosiahnutiu dôchodkového veku v roku 1995 ( a doby civilného zamestnania) sa v roku 2013 obrátil na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa jeho žiadosť zamietla a odkázala ho na VÚSZ. Preto sa v októbri 2014 obrátil so žiadosťou na VÚSZ, ktorý ale v decembri 2015 konanie zastavil z dôvodu, že nie je príslušným orgánom na konanie a vec nemá komu v SR postúpiť. Toto rozhodnutie v roku 2016 potvrdilo aj MO SR. Nezostávalo teda nič iné než podať žalobu na súd v roku 2016.
x
Pre vysvetlenie prečo sa kolega neuspokojil s poberaným výsluhovým príspevkom a žiadal priznať namiesto toho starobný dôchodok je v tom, že tieto dve dávky sa líšia rôznym zápočtom doby poistenia, rôznym výpočtom a veľký vplyv malo aj napr. uvoľnenie maximálnej výšky SD. Takto by mohol poberať starobný dôchodok, ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou bol vyšší než poberaný výsluhový príspevok. Veď si to odpracoval a má na to zákonný nárok.
x
Krajský súd v Bratislave v októbri 2020 dal za pravdu nášmu kolegovi a navyše konštatoval, že Ústava SR zaručuje právo občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a vylučuje akúkoľvek jeho diskrimináciu.
x
Je potrebné zdôrazniť, že pri vyhlásení rozsudku mal náš kolega už 80 rokov veku.
x
Zamýšľam sa nad “právnym bezvedomím” kompetentných z VÚSZ a MO SR, ktorí si dovolia tvrdiť, že v Slovenskej republike neexistuje žiadny orgán, ktorý by mohol nášmu kolegovi priznať zaslúžený starobný dôchodok. A v tomto blaženom bezvedomí VÚSZ a MO SR zotrvávali 5 rokov až do doby, keď ich príslušný krajský súd zaviazal rozhodnúť v súlade s jeho právnym názorom. Ale nie je to prvý a ani jediný takýto prípad takéhoto postoja voči našim staro-dôchodcom, ktorý je zverejnený na webových stránkach.
Zovšeobecnenie:
Staro-dôchodcovia poberatelia výsluhového príspevku, ktorí zároveň spĺňajú nárok na starobný dôchodok od VÚSZ, by si mali požiadať o jeho priznanie (najmä ak bybol vyšší než poberaný výsluhový príspevok). určite sa medzi nami nájdu ochotní kolegovia, ktorí im pomôžu s naformulovaním žiadosti o priznanie SD a budú ich vec sledovať. Už len z úcty k ich dlhoročnej a nie vždy ľahkej službe v prospech spoločnosti.
Ďalší kompetenčný spor na Najvyššom súde SR.
Najvyšší súd SR v júli 2020 opäť rozhodoval v kompetenčnom spore, tentoraz Sociálna poisťovňa zažalovala VÚSZ o povinnosť konať vo veci priznania starobného dôchodku bývalému vojakovi z povolania.
Náš kolega si “dovolil” v roku 2014 podať žiadosť o priznanie starobného dôchodku (veď mal len 74 rokov) na Sociálnu poisťovňu. SP jeho žiadosť zamietla a s jej názorom súhlasil aj Krajský súd v Trenčíne a i Najvyšší súd SR. Na základe toho Sociálna poisťovňa v roku 2017 postúpila jeho žiadosť o SD na VÚSZ. VÚSZ vo veci zastavil konanie, čo bolo odsúhlasené aj MO SR. Krajský súd Trenčín potom zrušil rozhodnutie MO SR (v roku 2018) a rozhodol, že vo veci nie je oprávnený konať VÚSZ. V nadväznosti na tento rozsudok podala Sociálna poisťovňa kompetenčnú žalobu v roku 2019 na Najvyšší súd SR, kde žiadala aby vo veci rozhodol VÚSZ.
Najvyšší súd SR v roku 2020 rozhodol v súlade so svojim zjednocujúcim stanoviskom k príslušnosti konania pri rozhodovaní o starobnom dôchodku vojakov a určil, že Sociálna poisťovňa je kompetentný orgán na rozhodnutie o priznaní SD.
Teraz už len zostáva dúfať, že sa veci pohnú správnym smerom, veď náš kolega má už 80 rokov.
Z vyššie uvedenej anabázy vyplýva, že orgány sociálneho poistenia (zabezpečenia) neboli 6 rokov schopné zabezpečiť ústavné právo nášho kolegu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Svoj podiel na tomto porušovaní Ústavy SR majú i súdy SR vrátane zákonodarcov, pretože k zákonu č.461/2003 Z.z. existuje už viacero desiatok novelizácií a už od počiatku od roku 2004 existovali v zákone niektoré problematické ustanovenia vo vzťahu k bývalým vojakom a aj dnes sa tam dajú niektoré nájsť.
Z pohľadu štátnych orgánov je hlavným vinníkom náš kolega, ktorý napriek takémuto stresovému nátlaku to nevzdal, súdil sa a hlavne sa dožil “spravodlivosti”. Na druhej strane orgány štátu vyžadujú od takéhoto občana dodržiavanie všetkých zákonov a predpisov a ich porušenie sankcionujú.
Spomenutý prípad nie je ojedinelý a máme kolegov, ktorých takáto strastiplná cesta trvala viac rokov a i takých, ktorí sa konca už nedožili.
Dovoľujem si Vás informovať, že pimpong medzi VÚSZ (soc. orgán MV SR) a Sociálnou poisťovňou v prehadzovaní si prípadov žiadateľov o SD by sa mal skončiť. Na stránkach NS SR bola zverejnená Zbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 01/2020 kde v stanovisku pod por.č.1 sú vysvetlené možnosti, ktoré môžu nastať v kompetencii priznávania SD.
Takže dúfam, že tieto orgány sa budú stanoviskom NS SR riadiť a nebudú nechávať čierneho Petra žiadateľom o SD (bývalým vojakom a policajtom) ako doteraz.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Ďalší príklad postupu VÚSZ a MO SR voči poberateľovi výsluhovej dávky.
V niektorých prípadoch starších poberateľov výsluhového príspevku (príspevku za službu) v minulom období nastala patová situácia a ich žiadosť o starobný dôchodok si Sociálna poisťovňa prehadzovala ako horúci zemiak s Vojenským úradom pre sociálne zabezpečenie. VÚSZ ako i MO SR sa držali svojho právneho názoru a odmietali rešpektovať názory Najvyššieho súdu SR ako i Krajských súdov. Ako prví museli iniciovať kompetenčný spor postihnutí – výsluhoví dôchodcovia prostredníctvom svojho advokáta. Až potom boli prvé lastovičky a VÚSZ priznal okrem výsluhovej dávky aj starobný dôchodok namiesto Sociálnej poisťovni. Ale len so škrípaním zubov a MO SR robí kroky, aby sa tento nový stav zmenil.
Najnovšie Krajský súd Trnava zrušil rozhodnutie druhostupňového orgánu MO SR o zastavení konania vo veci priznania starobného dôchodku a vec vrátil na ďalšie konanie. MO SR samozrejme nesúhlasí s názorom Krajského súdu, že VÚSZ je kompetentný na konanie vo veci SD a podalo kasačnú sťažnosť na NS SR, kde okrem iného žiada o priznanie odkladného účinku. Súčasne uvádza, že minister obrany inicioval na Ministerstve spravodlivosti SR konanie v tejto veci, čo si pravdepodobne vyžiada aj nevyhnutné legislatívne úpravy osobitného systému.
NS SR však zamietol žiadosť MO SR o priznanie odkladného účinku s tým, že priznaním starobného dôchodku v ojedinelom prípade sa nejedná o závažnú hrozbu ako to tvrdí MO SR. NS SR súčasne poučil právnikov MO SR, že podľa judikatúry sa odkladný účinok priznáva len pri ochrane dôležitého verejného záujmu napr. navrátenie vodičského preukazu duševne chorej osobe, vystavenie zbrojného preukazu nebezpečnému recidivistovi alebo udelenie povolenia k obchodovaniu s vojenským materiálom zločinnému podniku. Aké je to zo strany MO SR ocenenie pre výsluhového dôchodcu dostať sa do jedného koša s recidivistami, duševne chorými osobami a zločinnými podnikmi.
Na tomto postupe MO SR (ako i v predchádzajúcich prípadoch) ma zaráža skutočnosť, že pri pripomienkovom konaní návrhu nového zákona o sociálnom poistení (zákon č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) a ani v neskorších novelách vôbec neriešil a ani nezaznamenal problémy v priznávaní starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dávok. Do rokovaní so Sociálnou poisťovňou v decembri 2012 a vo februári 2013, kde sa vyriešil hlavný problém pre priznávanie SD sa zapojili len zástupcovia výsluhových dôchodcov a MO SR sladko spalo a nezaujímalo sa o problémy výsluhových dôchodcov. Až keď súdy SR určili, že VÚSZ musí v niektorých prípadoch konať vo veci priznania starobného dôchodku, tak MO SR ožilo a začalo podávať kompetečné žaloby voči Sociálnej poisťovni (ktoré prehralo) a teraz prelieva krokodílie slzy a zdôvodňuje najnovšiu vyššie uvedenú kasačnú sťažnosť citujem…: z dôvodu zabránenia vzniku nekonformnej situácie pre bývalých vojakov z povolania. Je to výsmech pre nás všetkých, ako keby od roku 2004 neboli desaťtisíce bývalých príslušníkov armády, ozbrojených a bezpečnostných zborov vystavení nie nekonformnej siutácii, ale v mnohých prípadoch aj existenčným problémom ich rodín. Kde boli títo “experti” MOSR 15 rokov a ako majú drzosť teraz argumentovať, že chcú nás ochrániť pred nekonformnou situáciou . To sa zobudili až teraz, keď musia s touto problematikou reálne pracovať? Prečo naše problémy neriešil minister obrany s Ministerstvom spravodlivosti SR prečo sa nenavrhovali legislatívne zmeny? Odpoveď je jasná, preto “lebo sa jednalo len o bývalých vojakov a policajtov”. Až keď sa objavili jednotlivé prípady, keď sa to začolo týkať VÚSZ a MO SR, tak sa vyvíja zo strany MO SR aktivita, aj to len so zámerom prehodiť tieto prípady na Sociálnu poisťovňu.
Záverom musím podotknúť, že právo na primerané hmotné zabezpečenie je ústavné právo jednotlivca a žabo-myšie vojny medzi Sociálnou poisťovňou a VÚSZ (MO SR) porušujú toto ústavné právo. Veď čo iné je stav, keď ani jeden zo sociálnych orgánov nechce rozhodnúť v priznaní nároku na dôchodkovú dávku a nechá bývalého vojaka, policajta roky bez jeho zaslúženého dôchodku?
Ďaľšie rozhodnutie NS SR v kompetenčnom spore medzi VÚSZ a Sociálnou poisťovňou sp.zn. 2Komp/1/2019 z 26.9.2019.
V dlhoročnom spore bývalého vojaka so Sociálnou poisťovňou, na základe rozsudku NS SR, rozhodol Krajský súd Prešov o tom, že o priznaní starobného dôchodku má rozhodnúť VÚSZ. Samozrejme VÚSZ odmietol rozhodnúť a radšej podal kompetenčnú žalobu proti Sociálnej poisťovni. Najvyšší súd teda opäť rozhodol, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veci starobného dôchodku má naozaj VÚSZ tak, ako to bolo v obdobnom prípade NS SR sp.zn. Komp/1/2016 z 11.10.2017. Záverom najvyšší súd uvádza, že strany kompetenčného sporu sú týmto rozhodnutím viazané.
Zostáva len veriť, že spor ,ktorý bol začatý v roku 2013 dospeje ku koncu.
Autor komentára pôsobí ako konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošik v Bratislave.
Anabáza nezákonností a porušovania základných ľudských práv voči niektorým poberateľom výsluhových dávok naďalej pokračuje.
Aj napriek ustálenému právnemu názoru súdov SR a aj usmerňujúcimi kompetenčnými rozsudkami Najvyššieho súdu SR pretrváva tvrdohlavé trvanie na svojich nesprávnych právnych názorov orgánmi sociálneho zabezpečenia všeobecného a aj osobitného systému. Ostatný rozsudok NS SR č.7 So/2/2017 zo dňa 28.6.2018 je o tom dôkazom. Sociálna poisťovňa najskôr nepriznala nášmu kolegovi starobný dôchodok z dôvodu, že nemá 10 rokov poistenia. Potom zmenila názor a priznala mu starobný dôchodok. Neskôr opäť zmenila názor a zastavila mu výplatu starobného dôchodku z dôvodu, že kompetentný na priznanie dávky je VÚSZ, ktorý ale priznať SD odmieta.
Najvyšší súd SR jasne v rozsudku konštatuje, že Ústava SR garantuje právo občana (občanom je aj poberateľ výsluhovej dávky aj keď si to niektorí zamestnanci úradov nemyslia) na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Sociálna poisťovňa mala pokračovať v plnení práva na hmotné zabezpečenie v starobe a SP a VÚSZ mali vyvinúť úsilie na vyriešenie záporného kompetenčného sporu. SP mala podať kompetenčnú žalobu a nie namiesto toho zastaviť vyplácanie starobného dôchodku( veď dôchodca sa nejak uživí).
Moja poznámka:
Pre niektorých úradníkov na SP a aj VÚSZ to však znamená prekročiť ich vlastný tieň, čo asi nedokážu a jednoduchšie je nepriznať, zastaviť a odmietnúť. Veď oni sú dôležití a nie nejakí dôchodcovia, čo sa stále dožadujú svojich práv a nárokov a znepríjemňujú zabehaný chod na úrade.
Autor komentára pôsobí ako konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave a tento komentár je jeho súkromný názor.
V roku 2018 som postrehol viacero rozhodnutí súdov SR kde napriek jasnému záveru kompetenčného senátu NS SR v kompetenčnom spore z roku 2017 Ministerstvo obrany SR ako odvolací orgán ako i VÚSZ neuznávajú jeho právoplatné rozhodnutie v obdobných sporoch.
Krajský súd Bratislava v rozsudku z apríla 2018 ohodnotil ich postoj takto:
… Zároveň súd musí konštatovať celkom zjavnú a nijako neospravedlniteľnú ignoráciu rozsudku kompetenčného senátu NS SR. Žalovanému neprináleží v tomto súdnom konaní (a ani v inom s obdobným predmetom konania) polemizovať a vyvracať tento aj pre neho celkom zrozumiteľne formulovaný právny názor NS SR, ale mal by ho plne rešpektovať a podľa neho aj postupovať. Po zverejnení rozsudku kompetenčného senátu NS SR a oboznámení sa žalovaným s ním je potrebné postup žalovaného v prejednávanej veci označiť za svojvoľný, nezákonný a nezlučiteľný s fungovaním a činnosťou orgánu verejnej moci v právnom štáte…
Krajský súd v Trnave v rozsudku z februára 2018 poukazuje na skutočnosť, že MO SR a aj VÚSZ sú viazaný právnym názorom správneho súdu vychádzajúceho z uvedeného kompetenčného senátu NS SR a pokiaľ by nerešpektovali tento právny názor správny súd im môže uložiť pokutu až do výšky 2.000 € . Je potrebné navrhovať súdu aby za nerešpektovanie právneho názoru uložil žalovanému pokutu.Toto je jedna z možností donútiť MO SR (VÚSZ) rešpektovať právny názor NS SR a nie si so Sociálnou poisťovňou medzi sebou posúvať žiadosti našich kolegov o priznanie starobného dôchodku a naťahovať čas aby spor vyriešila príroda.
Mnohé žiadosti o priznanie SD boli podávané v rokoch 2013 a 2014 a doposiaľ o nich nebolo právoplatne rozhodnuté.
Autor komentára pôsobí ako konzultant pre AK JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Ďaľšie rozhodnutie NS SR v kompetenčnom spore (MV SR -SP) č.2 Komp/1/2017-34 z 29.3.2018.
Rozsudok opäť potvrdil ustálený právny názor súdov SR, že pokiaľ služobný pomer policajta trval aj po dovŕšení dôchodkového veku nepretržite aj po 1.7.2002, právomoc rozhodnúť o vzniku nároku na starobný dôchodok ako aj o jeho zvýšení za dobu zamestnania (poistenia) po vzniku nároku na SD má Sociálna poisťovňa.
Podotýkam, že náš kolega bývalý policajt si podal žiadosť o SD už v marci 2013 a doteraz Sociálna poisťovňa odmietala svoju príslušnosť k rozhodnutiu a neustále tvrdila, že musí rozhodnúť sociálny orgán MV SR.
Autor komentára pôsobí ako konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík.
…ad Ing. Ľ. DUBEŇ,
aj v dnešnom súdnom spore MO SR argumentovalo tým, že vo februári 2018 požiadali ministerku spravodlivosti SR, aby vec riešila. Lenže MS SR nie je účastníkom sporu. Ja tvrdím, že túto spornú vec môžu riešiť len nezávislé a nestranné súdy. Zasahovanie do ich činnosti poznáme len spred roka 1989, vtedy to šlo. Dnes nie.
S priateľským pozdravom
JUDr. M. ĎURINA
Malá poznámka ku kompetenčným sporom:
Zaznamenal som v poslednom čase aj kompetenčný spor priamo Sociálnej poisťovni s VÚSZ bez zapojenia klienta. Ohľadom pripomienky Ministerstva spravodlivosti SR v rámci pripomienkového konania terajšieho návrhu novely zákona č.328/2002 Z.z. som skeptický, nakoľko v minulých rokoch som niekoľkokrát postrehol obdobné pripomienky Sociálnej poisťovne ku kompetenčným sporom a vôbec to nebolo vzaté do úvahy a prijaté novely to neriešili.
Podľa môjho názoru sa príslušné orgány sociálneho poistenia spoliehajú na skutočnosť, že príroda tieto spory vyrieši. Ak by tomu tak nebolo, tak by sa tieto kompetenčné spory neriešili 10 rokov.
Prenesené s tohto webu z rubriky PORADENSTVO:
–
Ing. Ľubomír Dubeň napísal: 23. januára 2018 v 22:47
Rôzne právny názor súdov SR:
Z najnovšieho rozsudku Krajského súdu Košice č. 1 Sa/29/2017 z 23.11.2017 vyplýva, že v prípade dosiahnutia max. výmery 30 (28) rokov služby sa považuje zbytková doba (vrátane ďalších celých rokov služby) za dobu poistenia nezhodnotenú pre výšku výsluhovej dávky a preto ju musí zhodnotiť Sociálna poisťovňa. Takýto názor nie je v poslednej dobe ojedinelý vrátane NS SR. Takisto Sociálna poisťovňa v poslednom období v niektorých prípadoch zaujala obdobné stanovisko a priznala SD aj za dobu nad 30 rokov služby a to bez súdneho sporu.
Samozrejme existujú rozsudky Krajských súdov vrátane NS SR kde je vyjadrený opačný názor t.j. roky služby nad maximálnu hranicu 28 (30) rokov nemôžu byť zhodnocované vo všeobecnom systéme Sociálnou poisťovňou, čo je podľa môjho laického názoru správne a spravodlivé nakoľko boli zhodnotené pre nárok a výšku výsluhovej dávky a jedná sa len o techniku výpočtu dávky.
K rôznym názorom súdov SR by mal zaujať zjednocujúce stanovisko NS SR a zverejniť ho v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR a súdov SR. Pokiaľ sa tak nestane je potrebné skúšať a očakávať,že sa v individuálnych prípadoch podarí uspieť buď priamo v SP alebo na príslušnom súde.
–
Ing. Ľubomír Dubeň napísal: 5. januára 2018 v 17:53 (Upraviť)
Kompetenčný spor medzi VÚSZ a Sociálnou poisťovňou:
V mnohých prípadoch pri riešení žiadosti našich kolegov o starobný dôchodok sme sa stretávali s “pinpongom” medzi útvarmi sociálneho zabezpečenia silových rezortov (vrátane VÚSZ) na jednej strane a Sociálnou poisťovňou na druhej strane.V praxi to vyzeralo tak, že výsluhový dôchodca (v staršom veku) si podal žiadosť o SD na Sociálnu poisťovňu, tá jeho žiadosť postúpila na VÚSZ, VÚSZ vrátil žiadosť o dôchodok na Sociálnu poisťovňu a tá opäť na VÚSZ. Oba orgány verejnej správy tvrdili,že nie sú oprávnené konať vo veci s tým, že nech to vybaví druhá strana a takto pokračovalo vzájomné zasielanie si a zamietanie z dôvodu nepríslušnosti.
A roky plynuli. Do toho prišlo niekoľko rozhodnutí Krajských súdov ako i Najvyššieho súdu, ale príslušné orgány odmietali rozhodnúť a výsledok bol pre žiadateľa o SD nulový.
Až príchodom nového Správneho súdneho poriadku dostal náš žiadateľ o starobný dôchodok možnosť prostredníctvom svojho advokáta vyriešiť takýto záporný kompetenčný spor a to kompetenčnou žalobou na Najvyšší súd SR. A NS SR rozhodol,ktorý orgán sociálneho zabezpečenia je povinný rozhodnúť vo veci SD, v našom prípade VÚSZ.
Dávam do pozornosti jednu z prvých lastovičiek v takýchto prípadoch a to rozsudok NS SR č.3 Komp/1/2016 z 11.10.2017. Nášho kolegu zastupovala Advokátska kancelária JUDr.Július Jánošík z Bratislavy.
Odporúčam v obdobných prípadoch sa s dôverou obrátiť na renomovanú advokátsku kanceláriu a jej prostredníctvom preťať bludný kruh beznádeje, rezignácie a pocitu bezmocnosti v mlynských kameňoch byrokracie, čo si naozaj v našom veku nezaslúžime.
Autor komentára spolupracuje ako konzultant s AK JUDr.Július Jánošík Bratislava.
PS:
je tam toho ďaleko viac ku pompetenčným sporom !