Vážení kolegovia,
dovolil som si použiť tento názov podľa televízneho seriálu. Budem tu zverejňovať príspevky venované najmä individuálnym prípadom. Zovšeobecnenie prípadov je určené širokej verejnosti najmä poberateľom výsluhových dávok. Existujú medzi nami kolegovia, ktorí nie vždy majú potrebné informácie a vedomosti aby mohli uplatniť svoje práva a nároky v sociálnom zabezpečení, poprípade ktorí rezignovali alebo nemajú chuť bojovať s byrokratickou mašinériou úradov.
Dnes(1.4.2018)uverejňujem prvý prípad:
Pri analýze rozsudkov v oblasti sociálneho zabezpečenia ma zaujal prípad bývalého príslušníka 11.brigády Pohraničnej stráže. Zo služby bol prepustený z dôvodu “vyženenia” príbuzného v kapitalistickej cudzine. Službu vykonával od 25.8.1971 do 31.8.1982. Menovaný sa narodil 9.12.1951. Požiadal Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný vo výške 241,80€ !!! (po valorizácii). Keďže fyzicky odslúžil len 11 rokov myslí si, že nemá nárok na výsluhový dôchodok . Kedže nádej zomiera posledná, myslím si, že by v jeho prípade sa mala posúdiť možnosť započítania zvýhodneného zápočtu (služba PS), čím by mohol získať požadovaných 15 rokov služby a v spojení s dosiahnutím dôchodkového veku aj nárok na výsluhový dôchodok.
Menovaný už “prešvihol” možnosť mimosúdnej rehabilitácie, prepustenie zo služby z politických dôvodov a teraz ak mu nepomôžeme, “prešvihne” aj prípadnú možnosť získať výsluhový dôchodok.
Vzhľadom k tomu, že súdne rozhodnutia sú anonymizované nepoznám jeho meno a priezvisko a ani adresu. Krajský súd Prešov mi odmietol zaslať tieto údaje z dôvodu ochrany osobných údajov.
Obraciam sa na čitateľov tohto webu (najmä bývalých príslušníkov 11.b PS), ktorí by mali možnosť zistiť konkrétne údaje nášho kolegu (meno a priezvisko a adresu) aby mi pomohli v pátraní. Vieme kedy slúžil, všeobecne kde slúžil, kedy a ako bol prepustený, kedy sa narodil a vieme že býva v pôsobnosti Krajského súdu v Prešove.
Požiadal som o informácie aj Ústav pamäti národa a jeho prostredníctvom aj archív HS PS OSH v Kánici u Brna.
Ďakujem za pomoc v pátraní .
Ďalší prípad „ústretového“ konania štátnych orgánov voči staro-dôchodcovi – poberateľovi výsluhového príspevku.
Náš kolega, poberateľ výsluhového príspevku a bývalý pilot konal službu od 1.1.1957 do 31.3.1996.
Vzhľadom k zmenám v starobných dôchodkoch t.j. uvoľnenie maximálnych výšok starobného dôchodku a výhodnejší spôsob výšky SD zistil, že by bolo pre neho výhodnejšie poberanie SD. Navyše pri valorizácii SD sa zhodnotia všetky roky poistenia pričom vo výsluhovom zabezpečení to sú len roky služby.
x
Z uvedených dôvodov si podal žiadosť o SD na Sociálnu poisťovňu dňa 31.10.2013. Sociálna poisťovňa „horúci zemiak“ prehodila na Vojenský útvar sociálneho zabezpečenia dňa 2.4.2014. VÚSZ kontrovala a prehodila „horúci zemiak“ späť na Sociálnu poisťovňu dňa 20.5.2014.
Náš kolega si pre istotu podal žiadosť o starobný dôchodok aj na VÚSZ dňa 7.10.2014.
x
VÚSZ dňa 26.11.2014 správne konanie vo veci SD zastavil z dôvodu nepríslušnosti. Náš kolega podal odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení konania na MO SR, ktorý rozhodnutie VÚSZ zrušil. VÚSZ trval na svojom názore a opäť vydal nové rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu nepríslušnosti dňa 9.12.2015. Náš kolega opäť podal odvolanie, ktoré bolo však MO SR zamietnuté dňa 8.3.2016. Preto náš kolega podal ihneď žalobu na Krajský súd Bratislava. Krajský súd Bratislava si dal načas a dňa 8.10.2020 zrušil rozhodnutie MO SR. Keďže MO SR nepodalo kasačnú sťažnosť voči rozsudku KS Bratislava jeho rozhodnutie sa stalo právoplatné.
x
Ak si myslíte, že MO SR (VÚSZ) rešpektovali právoplatný rozsudok súdu, tak sa mýlite. Namiesto toho VÚSZ podal na Najvyšší správny súd SR kompetenčnú žalobu a trval na svojom názore, že on nie je oprávnený priznať starobný dôchodok nášmu kolegovi. NSS SR dňa 8.12.2021 zamietol kompetenčnú žalobu a vysvetlil právnikovi VÚSZ, že ak nesúhlasil s rozsudkom Krajského súdu Bratislava mal podať kasačnú sťažnosť čo neurobil a že nadobudnutím právoplatnosti sa stal rozsudok záväzný pre MO SR (VÚSZ).
x
Na jednej strane je občan (aj keď „len“ bývalý vojak) a na druhej strane mašinéria úradníkov platená z daní občanov, ktorí tvrdohlavo trvajú na svojej neomylnosti už 10 rokov. Ak sa dostanete do tohto úradníckeho súkolia spoliehajúceho sa na prírodu (nikto nežije večne) tak Vám nikto a nič nepomôže. Jediná obrana je žiť čo najdlhšie a „otravovať“ úradníkov so svojimi zákonnými nárokmi. A tieto prípady nie sú až tak ojedinelé, veď sa o tom písalo aj na tomto webe.
Moja úvaha sa bude týkať bývalej kolegyni, ktorá po rozdelení ČSFR (ČSA) zostala slúžiť určitú dobu v Armáde Slovenskej republiky a neskôr sa vrátila do Českej republiky, kde neskôr vstúpila do Armády ČR.
Po ukončení služby v Armáde SR jej bol priznaný dočasne vyplácaný výsluhový príspevok (1-2 roky).
Po ukončení služby v Armáde ČR jej bol taktiež priznaný výsluhový príspevok odborom sociálneho zabezpečenia MO ČR, ale len za roky strávené v Armáde ČR.
Zdôvodnenie takéhoto postupu podľa slov orgánu MO ČR bolo, že doba služby konaná pred dňom rozdelenia ČSFR na území druhého štátu sa považuje za dobu služby na území toho zmluvného štátu , ktorého príslušný orgán bude priznávať dávku (čl.30 Zmluvy ČR a SR) t.j. uvedená doba jej už bola zhodnotená pre účely pôvodného výsluhového príspevku priznaného VÚSZ Bratislava po prepustení zo služobného pomeru z Armády SR . Navyše dodal, že Zmluva odráža princíp zamedzenia dvojakého zápočtu dôb oboma zmluvnými štátmi.
S daným stanoviskom sa naša bývalá kolegyňa neuspokojila a podala žalobu na Mestský súd v Prahe a vo veci neskôr rozhodoval aj NSS ČR.
NSS ČR konštatoval, že dobu služby vo federálnej armáde je potrebné započítať bez ohľadu na to, kde vojak službu fyzicky vykonával.
V Zmluve ČR a SR nie je stanovené, že by sa doba služby vo federálnej armáde započítavala len jeden krát a to len orgánom armády, v ktorej vojak slúžil od 1.1.1993. Naopak teda môže byť započítaná viackrát a to v závislosti na tom, v ktorej krajine bude vojak o výsluhovú náležitosť žiadať.
Inak povedané, žiadateľ o výsluhovú náležitosť si federálnu dobu “prenáša” so sebou do druhého zmluvného štátu, s výnimkou len ak by bol takýto postup výslovne vylúčený.
Podľa právneho názoru NSS ČR prináleží teda našej bývalej kolegyni výsluhový príspevok vo výške, kde je zhodnotená aj doba služby vo federálnej armáde (napriek tomu, že táto doba bola už zahrnutá do výpočtu výsluhového príspevku priznaného VÚSZ Bratislava).
Aj keď pôjde o ojedinelé prípady, odporúčam obdobným prípadom sa zaujímať o možnosť zhodnotenia aj federálnych dôb služby pri výpočte ich výsluhového príspevku.
Nepriznanie invalidného dôchodku bývalému colníkovi (zatiaľ nepoberajúcemu výsluhový dôchodok).
Náš kolega, bývalý colník (p. Marian Molnár) sa stal invalidným v roku 2018 vo veku 49 rokov. Pred vznikom invalidity získal 9 rokov a 339 dní civilného poistenia a výkon služby 23 rokov a 7 dní.
Jeho žiadosť o výsluhový dôchodok Finančné riaditeľstvo SR v roku 2015 zamietlo z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov.
Keďže sa stal neskôr invalidným požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa mu jeho žiadosť o ID zamietla z dôvodu nesplnenia podmienky poistenia 15 rokov, pričom vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zdôraznila skutočnosť, že nebol v období služby zaradený v I. a (alebo) II. kategórii funkcií.
Sociálna poisťovňa aj na súdnom pojednávaní trvá na svojom názore, že je nepodstatné, či náš kolega poberá alebo nepoberá výsluhový dôchodok, rozhodujúci je fakt, že získal obdobie služby zakladajúce nárok na výsluhový dôchodok.
Uvedený názor SP potvrdila 10.8.2022 na pojednávaní aj sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr.Malichová (pojednávania k žalobe z roku 2019 sa uskutočnilo až v roku 2022, čo je ešte dobrý termín pre KS Bratislava).
Nášho kolegu pravdepodobne nikto nezamestná (znížená pracovná schopnosť o 45%) a výsluhový dôchodok mu do 62 rokoch veku nemôže byť priznaný.
Zaujíma niekoho v tomto “demokratickom a právnom” štáte z čoho bude žiť? Na jeho mieste môže byť aj oveľa mladší kolega s rodinou.
Keďže má priznanú invaliditu asi má výrazne zhoršený zdravotný stav a ľahko sa môže stať, že sa nedožije dôchodkového veku 62 rokov a zomrie a tak mu nebude priznaný výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok mu nemôže byť priznaný lebo v budúcnosti (62 rokov veku) mu bude priznaný výsluhový dôchodok. Hotová Hlava XXII. A čo keď v budúcnosti zmenia podmienky na priznanie výsluhového dôchodku? Tu už zdravý rozum zostáva stáť. Kde sú tak farizejsky zdôrazňované ústavné práva na primerané hmotné zabezpečenie v invalidite , na dôstojný život?
V tejto spoločnosti je najväčší hriech byť starý, chorý a chudobný. Do toho si úrady radi kopnú.
Som prekvapený z fyzického dôchodkového veku 62 rokov pre priznanie a výplatu výsluhového dôchodku, keďže podľa zákona č. 328/2002 Z.z. § 1 ods. 2 sú aj colníci zahrnutí pod náš zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
§1 ods. 2 – Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Možno by mal náš kolega opätovne požiadať o VD aj pred dosiahnutím fyzického veku 62 rokov.Podľa § 143 aa zákona č. 328/2002 Z.z. účinného od 1. mája 2013 nie je pre priznanie a výplatu VD potrebných odslúžených zatiaľ až 25 rokov v služobnom pomere príslušníka.
https://www.bezpzlozky.eu/2015/12/zakon-3282002-zmeny-od-1-januara-2016/
Plné znenie: 328-2002 účinná 01.01.2016
Je to špecifický prípad Prečítal som si to rozhodnutie KS Bratislava Mne z toho vyšlo, že tento colník spáchal TČ, resp. úmyselný prečin alebo zločin a na VD má nárok až
po dosiahnutí fyzického veku 62 a viac, nakoľko je colník. 328/2002 paragraf 38. Nárok na IVD nemá, nakoľko k invalidite došlo až po prepustení zo služobného pomeru a invalidita by musela súvisieť s služobným úrazom alebo chorôb. Jedine, že sa odvolá na NSS SR, ale musí sa dať zastupovať výborným právnikom.
Stačí mať zbytkový alkohol a nastúpiť do služby. Alebo v osobnom voľne byť odchytení dopravkou pri jazde a nafúkať. Na konci tu je prepustenie zo služby (vplyv na odchodné) a 62 rokov pre výplatu VD.
Nie je nutné hneď vidieť napr. vraždu.
Život prináša rôzne situácie, ktoré dokáže ešte zhoršiť Sociálna poisťovňa.
Náš kolega, bývalý vojak z povolania (viac ako 20 rokov služby v I.kategórii) poberateľ výsluhového dôchodku požiadal až po dlhšej dobe Sociálnu poisťovňu spätne o starobný dôchodok . Krátko po podaní žiadosti náš kolega zomrel. SP nebohému zaslala zamietavé rozhodnutie s tým, že nesplňuje podmienku 15 rokov civilného poistenia. SP nerešpektovala ani svoju internú smernicu pre prípady, keď žiadateľ splňuje podmienku pre zníženie dôchodkového veku.
Vdova po nebohom upozornila SP na nezákonnosť pri vydaní zamietavého rozhodnutia a súčasne si podala aj žiadosť o vdovský dôchodok.
Ako správne tušíte SP rozhodla, že jej nič nenáleží.
V odvolaní sme popísali hrubé nezákonnosti v postupe správneho orgánu SP a upozornili na porušenie internej smernice SP týkajúcej sa obdobných prípadov. Súčasne sme informovali SP, že sa obrátime na kontrolný orgán MPSVaR SR a Dozornú radu SP.
Po tejto výstrahe (ešte pred obdržaním príslušných rozhodnutí) vdova po našom nebohom kolegovi obdržala starobný dôchodok nebohého za 3 roky ako i vdovský dôchodok.
Vyčítam tejto spoločnosti a zriadeniu, že bežní ľudia, ktorí celý život pracovali a odvádzali dane sú prehliadaní, ponechaní sami na seba a pokiaľ sa nenájde niekto, kto im nezištne podá pomocnú ruku tak buď nežiadajú čo im náleží alebo to pôsobením byrokratických obštrukcií po určitej dobe vzdajú.
Myslím si, že je potrebné trvať na svojich právach, oprávnených nárokoch, nevzdávať to pri stretoch s byrokraciou štátnych orgánov. Počas našej náročnej službe pre štát sme to nevzdávali, slúžili aj na úkor našich rodín a teraz by sme nemali poľaviť a bojovať. Veď nemáme čo stratiť len získať a nechceme nič čo nám nenáleží. Pokiaľ nám to príslušné orgány nedokážu alebo nechcú zabezpečiť je potrebné si navzájom pomáhať, či už jednotlivci alebo naše občianske združenia.
Preplatok dávky a dedičské konanie.
Aj v oblasti sociálneho zabezpečenia sa v živote vyskytnú raritné prípady. Jedným z nich je aj prípad sporu MV SR s vdovou (dedičkou) po bývalom poberateľovi pôvodne príspevku za službu.
Zomretý manžel žalovanej bol pôvodne príslušníkom PZ SR. Po uvoľnení zo služobného pomeru mu bol priznaný príspevok za službu. Neskôr bol opätovne prijatý do služobného pomeru, ale už v rámci SIS , túto skutočnosť mal menovaný ohlásiť plátcovi, pričom mal zaniknúť nárok na výplatu príspevku za službu. Nakoľko to neohlásil, menovaný naďalej poberal príspevok za službu vyplácaný MV SR aj počas služobného pomeru v SIS.
Po skončení služobného pomeru v SIS mu bol sociálnym orgánom SIS priznaný ďalší výsluhový dôchodok. Takýmto spôsobom menovaný poberal dve výsluhové dávky, od MV SR a súčasne aj od SIS až do svojej smrti.
Po zistení tejto skutočnosti sociálny orgán MV SR požadoval od manželky zosnulého vrátenie vyplatenej výsluhovej dávky (len 10 rokov spätne od zistenia), pohľadávku si uplatnil aj v dedičskom konaní, ale neúspešne. Preto MV SR podalo žalobu na okresný súd voči dedičke (pozostalej manželke) z titulu bezdôvodného obohatenia.
Okresný súd a neskôr aj krajský súd správne žalobu zamietol a konštatoval, že povinnosť vrátiť nesprávne prijatú dávku vzniká poberateľovi dávky (nie pozostalej manželke) a to na základe právoplatného rozhodnutia orgánu, ktorý dávku priznal. Pokiaľ tento orgán za života poberateľa dávky právoplatne nerozhodol o povinnosti vrátiť dávku, tak v čase smrti poberateľa dávky neexistoval dlh voči žalobcovi, ktorý by mohol prejsť na dediča poberateľa dávky. Zákon počíta len s prechodom nároku na dávku na právnych nástupcov poberateľa nie s prechodom povinností.
Obdobne napr. nárok zdravotnej poisťovne na neuhradené poistné, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté, zaniká smrťou poistenca a nemožno ho predpísať dedičom a ani ho od nich vymáhať.
Autor článku pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave a text obsahuje jeho názor.
Zvýhodnene započítaná doba výkonu funkcií profesionálneho vojaka Armády SR.
Možnosť zvýhodneného zápočtu doby služby niektorých funkcií umožňoval zákon č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (§130 ods.2), ktorý delegoval právomoc ministrovi obrany možnosť stanoviť dobu služby výkonného letca a dobu výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania (pre účely dôchodkového zabezpečenia) zvýhodnene. K tejto možnosti bol vydaný RMNO ČSSR č.17/1988, ktorý určoval okruh funkcií vojakov z povolania a spôsob vykazovania zápočtu.
x
Toto zvýhodnenie bolo súčasne sprostredkovane vykazované aj pre účely zákona č.76/1959 Zb. zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov (napr. výsluhový príspevok).
x
Po vzniku Armády SR bol uvedený rozkaz ministra obrany ČSSR „bezmyšlienkovito“ zrušený k 28.11.1994 (a to bez náhrady a kontinuity) a to rozkazom ministra obrany SR, ktorým sa hromadne zrušili bývalé interné normy FMNO.
Od uvedeného dátumu nemala byť žiadna funkcia v Armáde SR započítavaná zvýhodnene (ani pre účely starobného dôchodku a ani pre účely výsluhového príspevku).
x
Roky plynuli, nikomu z kompetentných to nevadilo, „postihnutí“ si to neuvedomovali a naďalej vykonávali svoje nebezpečné funkcie (piloti, výsadkári, pyrotechnici, spravodajci…) a to bez zvýhodnenia.
x
Dňom 1.mája 1998 vznikol úplne nový, poistný osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov podľa zákona č.114/1998 Z.z., podľa ktorého (§48) mohol minister obrany SR ustanoviť zvýhodnený zápočet služby pre vymenované funkcie a to pôvodne pre nárok ako aj pre výšku dávok výsluhového zabezpečenia (výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok).
x
Ako už býva na MO SR zvykom, zodpovední funkcionári MO SR sa „zobudili“ oneskorene a až 14.decembra 2000 bol vydaný RMO SR č.46/2000 o zvýhodnenom započítaní doby výkonu funkcií profesionálneho vojaka Armády SR a Železničného vojska. Účinnosť rozkazu bola stanovená dňom 15.12.2000.
x
Vzniknutý stav, skutočnosť , že v období od 29.11.1994 do 30.4.1998 neexistoval žiadny rozkaz ministra obrany, ktorý by určil okruh zvýhodnene započítaných funkcií (a taktiež v období od 1.5.1998 do 14.12.2000) „vyriešil“ autor RMO č.46/2000 retroaktívne.
Spätne určil zvýhodnený zápočet pre nárok na výsluhový dôchodok (výsluhový príspevok) za dobu od 29.11.1994 do dňa účinnosti uvedeného rozkazu ministra, aj keď takáto spätná možnosť nebola stanovená zákonom č.114/1998 Z.z.
x
Neviem ako sa potom spätne vyhľadávali a riešili prípady profesionálnych vojakov prepustených v období od 1.5.1998 do 14.12.2000, ktorí pri prepustení nesplnili podmienky pre priznanie buď dôchodkových dávok alebo výsluhových dávok, pričom spätným pôsobením uvedeného rozkazu ministra by im nárok na dávky vznikol v uvedenom období.
x
Pre oblasť vykazovania zvýhodnene započítanej doby výkonu funkcií bola uvedeným rozkazom ministra zavedená aj evidencia tejto doby, jej zverejňovanie v príslušnom rozkaze služobného orgánu, vyhotovenie evidenčného listu pri ukončení funkcie a každoročné overovanie správnosti záznamu zvýhodnenej doby v evidenčnom liste podpisom profesionálneho vojaka. Akým spôsobom spätne sa toto dalo zabezpečiť? To vedia len „kúzelníci“ na MO SR.
x
A na záver ako perlička potvrdzujúca „maslo na hlave“ (ne)kompetentných funkcionárov MO SR, uvedený rozkaz ministra obrany vlastne ani nebol rozkazom ministra, nakoľko bol schválený len štátnym tajomníkom MO SR v.r., pričom zákon č.114/1998 Z.z. splnomocnil konať vo veci len ministra obrany SR.
x
Zaujímavé je, že uvedené skutočnosti boli a sú prehliadané kompetentnými funkcionármi MOSR dlhé roky (vyše 20 rokov). Pokiaľ by sa chcel niekto zoznámiť so skutočnosťami, ktoré viedli k takémuto neštandardnému postupu MO SR tak má smolu, príslušná dokumentácia týkajúca sa podmienok a priebehu prijímania uvedeného rozkazu ministra obrany SR bola „samozrejme“ zničená a tak všetky stopy usvedčujúce vinníkov tohto stavu zahladené.
Autor článku pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave a text vyjadruje jeho osobný názor opierajúci sa o príslušné právne normy.
Zaradenie funkcií profesionálnych vojakov do I.kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia v roku 1999.
Zákon č.100/1988 Zb. (§130 ods.2) o sociálnom zabezpečení umožňoval ministrovi obrany v jeho pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I.kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Minister obrany túto svoju právomoc využíval formou vydania príslušného rozkazu ministra (napr. RMNO č.1/1976, 17/1988), keď v nadväznosti na to v tabuľkách mierových počtov bola uvedená u každej funkcii buď I. alebo II.kategória funkcií.
x
Po vzniku Armády SR túto možnosť využíval aj minister obrany SR, s tým rozdielom, že všetky funkcie profesionálnych vojakov sa zaraďujú do I.kategórie (napr. RMO SR č.21/1993, 33/1994 … 9/1998).
x
V roku 1999 zákon č.355/1999 Z.z. (účinný od 22.12.1999) naposledy predĺžil možnosť zaraďovania aj funkcií profesionálnych vojakov až do 31.12.1999. V nadväznosti na tento zákon, vydal štátny tajomník MO SR rozkaz ministra č.20/2000, ktorým spätne ustanovil, že všetky funkcie profesionálnych vojakov Armády SR sa v období od 1.1.1999 do 31.12.1999 na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do I.kategórie.
x
Uvedený rozkaz ministra bol vydaný v období, keď kategórie funkcií už neexistovali, bol vydaný spätne a podľa môjho názoru aj v rozpore s §103 zákona č.114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, keďže od 1.5.1998 sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú §130 až 145 tohto zákona.
Najpodstatnejším nedostatkom je však skutočnosť, že hoci zákon o sociálnom zabezpečení umožňoval len ministrovi stanoviť okruh funkcií zaradených do I.kategórie a spôsob takéhoto zaradenia, príslušný rozkaz ministra (RMO č.20/2000) bol vydaný len štátnym tajomníkom MO SR (nie v zastúpení ministra).
x
Odporúčam príslušným funkcionárom MO SR, aby posúdili zákonnosť a možné dopady takýmto spôsobom vydaného rozkazu ministra.
x
Pozn.
Sociálna poisťovňa v nadväznosti na potvrdenie VÚSZ o počte rokov služby a ich kategórii priznáva zníženie dôchodkového veku bývalým vojakom, žiadateľom o starobný dôchodok.
“Sociálna” poisťovňa?
Názov “Sociálna” poisťovňa je niekedy výsmechom sociálneho a vystihuje ju skôr druhá časť názvu a to “poisťovňa”. A mnohí z nás majú ťažké srdce na poisťovne pričom SP nie je výnimka v mnohých prípadoch.
x
Dovolím si uviesť Vám fakty v prípade občana SR, ktorý okrem iného bol aj 6 rokov profesionálnym vojakom a ktorému vážny zdravotný stav nedovolil sa neskôr plnohodnotne zapojiť do pracovného procesu. Z uvedeného dôvodu požiadal Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok. Ako správne tušíte, Sociálna poisťovňa mu jeho žiadost zamietla, nakoľko podľa posudkového lekára pobočky SP nemá menovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac než 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Náš kolega s tým nesúhlasil a podal odvolanie. K tomu by som chcel dodať, že podľa mňa, Sociálna poisťovňa ako “poisťovňa” pre istotu zamietne takéto žiadosti s tým, že nie všetci žiadatelia sa odvolajú a čo je doma to sa počíta. Človek je v takýchto prípadoch až druhoradý na prvom mieste sú peniaze, čo je podstatou fungovania spoločnosti.
V odvolacom konaní však generálny riaditeľ Sociálnej poisťovni zrušil pôvodné zamietavé rozhodnutie SP-ústredia a priznal menovanému invalidný dôchodok. Tento raz zdravotný stav posudzoval posudkový lekár ústredia SP a ajhľa “osvietil ho duch svätý” a zrazu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa zmenila na 65%.
x
Ak si myslíte, že týmto sa to skončilo a Sociálna poisťovňa reagovala na námietky žiadateľa tak sa mýlite. Náš kolega musel podať žalobu z dôvodov, že podľa jeho názoru, má väčšiu mieru poklesu schopnosti výkonávať zárobkovú činnosť, nesúhlasil so stanovením dátumu priznania invalidného dôchodku a namietal aj skutočnosť, že SP mu nezapočítala 6 rokov služby vojaka a ani sa neunúvala vysvetliť prečo.
x
V súdnom konaní sa Sociálna poisťovňa vyjadrila, že všetko je samozrejme v súlade so zákonom (ako vždy). Žalobca (náš kolega) namietol, že SP opäť v rozhodnutí len konštatuje a neodpovedá na jeho námietky. Žalovaná SP sa potom už k replike žalobcu pre potreby súdu radšej ani neozvala.
x
Krajský súd v Trnave , na ktorý sa obrátil náš kolega, zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa SP z dôvodu nepresvedčivosti postupu SP a nereagovania na skutkové okolnosti prípadu. Voči rozsudku Krajského súdu v Trnave sa SP radšej už neodvolala, ale z praxe poznám veľa prípadov , že k úspešnému poberaniu dávky vedie ešte dlhá cesta, nakoľko SP často naťahuje čas a robí obštrukcie. Veď v prípadoch invalidov s vážnymi zdravotnými diagnózami sa SP podľa mňa spolieha na prírodu, ktorá rozhodne za SP.
x
Takže v prípadoch ak SP ohýba zákonné normy a zahmlieva odporúčam ísť do sporu a to i do súdneho sporu a navyše žalobu v sociálnych veciach môžete podať sami bez zastúpenia advokáta.
x
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík a ide o jeho osobný pohľad.
Vrátim sa trochu do histórie a oboznámim Vás , že ešte aj v roku 1964 do roku 1974 sa spätne hodnotili “zásluhy”, ktoré mali spätne vplyv na dôchodok.
x
Riešila to “Úprava nárokov podnikateľov a predstaviteľov predchádzajúceho politického a hospodárskeho riadenia i niektorých príslušníkov potlačovateľského aparátu”.
x
Vyhláška č.120/1964 Zb. zmocnila príslušné orgány aby upravili dôchodky z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ,ktoré uznajú za neprimerane vysoké so zreteľom na to, že náležia:
x
– predstaviteľom predchádzajúceho politického alebo hospodárskeho zriadenia alebo
– bývalým predstaviteľom, ktorí vykorisťovali cudzie pracovné sily alebo
– osobám, ktoré za predchádzajúceho režimu najmä v období neslobody ako príslušníci potlačovateľského aparátu postupovali s osobitnou horlivosťou a iniciatívou voči pracujúcim a tým účinne napomáhali k ich vykorisťovaniu a perzekúcii.
x
Týkalo sa to napr. bývalých ministrov, reakčných politikov a novinárov, riaditeľov, členov správnych rád a iných vysokých funkcionárov bánk, veľkých priemyselných a obchodných spoločností alebo družstiev, vysokej byrokracie (zemskí prezidenti, prezidenti a viceprezidenti najvyšších, vrchných a krajských súdov, vedúci odborov ministerstiev a iných ústredných úradov, vedúci štátny zastupitelia, okresní hajtmani, policajní riaditelia, vyslanci).
x
Potlačovateľským aparátom sa rozumejú bývalí četníci, polícia štátna a mestská, väzenská stráž, vládne vojsko, armáda Slovenského štátu, súdy a ďalšie štátne a verejné orgány.
Do tohto okruhu sú zahrnutí vplyvní pracovníci, funkcionári a dôstojníci, ktorí s mimoriadnou horlivosťou pracovali pre udržanie vykorisťovateľského spoločenského poriadku napr. bývalí četníci v akejkoľvek hodnosti zasahujúci proti štrajkujúcim robotníkom, proti účastníkom manifestácií a schôdzí.
x
Dôchodok nebude upravovaný osobám, ktoré naša spoločnosť prevychovala do tej miery, že zmenili svoje pôvodne záporné stanovisko k robotníckej triede a plnia svoje občianske povinnosti.
x
Konanie o znížení dôchodku je možné vykonať len po predchádzajúcom zistení skutkových okolností.
x
Miera zníženia dôchodkových nárokov sa riadi predovšetkým stupňom protiľudovej činnosti. Výška zníženia sa neurčuje mechanicky len pomerom dĺžky doba postavenia bývalého predstaviteľa predošlého zriadenia ako tomu bolo do 30.9.1964.
x
Upravené môžu byť starobné dôchodky, invalidné dôchodky a dôchodky pozostalých. Nová úprava sa týka dôchodkov na ktoré už vznikol nárok, tak i na dôchodky na ktoré ešte len vznikne nárok. Zníženie môže byť uskutočnené až na minimálnu výmeru stanovenú zákonom.
x
x
Takže po zmene spoločenského zriadenia boli postihnutí všetci, ktorí udržiavali predchádzajúce zriadenie.
x
Naopak teraz a i v minulosti po roku 1989 rezonovali názory, že je potrebné postihnúť len represívny aparát a to len jeho časť t.j. správy ZNB zahrnuté pod Štátnou bezpečnosťou. Podľa môjho názoru bolo potrebné odviesť pozornosť od toho čo sa chystalo, nájsť obetného baránka a vytvoriť chiméru, že za všetko mohli len príslušníci vymenovaných správ ZNB.
Predčasný starobný dôchodok.
Nadväzujem na príspevok z 1.9.2018, kde som rozobral nárok poberateľov výsluhového príspevku (príspevku za službu) na zhodnotenie doby služby v prípade predčasného starobného dôchodku priznaného Sociálnou poisťovňou. Nakoľko judikatúra a aj právne názory súdov sa vyvíjajú zaregistroval som prvé rozsudky krajských súdov, ktoré konštatujú ,že takýto nárok majú aj poberatelia výsluhových dôchodkov. To znamená, že pre nárok a výšku predčasného starobného dôchodku im musí Sociálna poisťovňa zahrnúť dobu služby a v nej dosiahnuté zárobky a potom nasleduje krátenie teoretickej výšky predčasného starobného dôchodku.
Autor komentára pôsobí ako konzultant pre advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošik v Bratislave.
Všetko nasvedčuje tomu, že história má po 32 rokoch od r. 1989, resp. po takmer 50 tich rokoch tendenciu opakovať sa.Táto téma rezonuje tiež u kolegov na web stránke PVV.Je to pochopiteľné.Každé jedno zníženie, či odobratie dôchodkovej dávky (VD, SD) je neprimeraný zásah do majetkového práva občana, ktoré garantuje aj Ústava SR v Čl. 39 v práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
https://www.bezpzlozky.eu/2015/01/verejny-priestor-pre-diskusiu/comment-page-15/#comment-36759
Pozastavenie vyplácania výsluhových dôchodkov niektorým príslušníkom Hasičského a záchranného zboru SR.
Iste si všetci spomínate na koniec roka 2017 a začiatok roka 2018, keď desiatky bývalých hasičov z celého Slovenska dostali rozhodnutia z MV SR o odobratí výsluhových dôchodkov. Na základe medializovaných informácií vykonalo nezávislé zisťovanie Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo veci pozastavenia vyplácania výsluhového dôchodku niektorým príslušníkom Hasičského a záchranného zboru SR. Zo správy o zisťovaní vyplýva, že MV SR uviedlo už v Dôvodovej správe k zákonu č.519/2007 Z.z. z 23.10.2007 skutočnosť, že je predpoklad straty vyplácania výsluhového dôchodku u cca 150 hasičom, čo pri priemernej dávke cca 500,- € mesačne bude predstavovať úsporu výdavkov ročne v sume 27 mil. Sk (približne 900 000 €).
Stredisko oslovilo riaditeľa odboru sociálneho zabezpečenia MV SR ako i oddelenie metodiky Sociálnej poisťovni pričom z ich vyjadrení zistilo, že existuje badateľný rozličný výklad ustanovení legislatívy týkajúcej sa vyplácania resp. nevyplácania výsluhových dôchodkov hasičov, ktorí si svoj nárok na výsluhový dôchodok uplatnili v období od 1.januára 2008 do 31.decembra 2010 príslušným odborom MV SR a Sociálnou poisťovňou.
V závere zisťovania Slovenské stredisko pre ľudské práva dospelo k názoru, že legislatíva SR je v tejto oblasti vyplácania výsluhových dôchodkov v rozpore s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania. Došlo k porušeniu zákazu diskriminácie pri vyplácaní výsluhových dôchodkov konkrétnej skupine príslušníkov Hasičského a záchranného zboru SR, táto skupina je tvorená hasičmi, ktorí si uplatnili nárok na starobný dôchodok v prechodnom období od 1.1.2008 do 31.12.2010. Slovenské stredisko pre ľudské práva dospelo k jednoznačnému záveru o naplnení všetkých definičných znakov skutkovej podstaty porušenia zákazu diskriminácie.
Na veci ma najviac zaráža skutočnosť, že príslušní funkcionári MV SR vedeli že takýto stav nastane už roky predtým a nič nepodnikli, až kým veci neboli medializované. Šokoval ma aj diametrálne rozličný pohľad na vec zo strany MV SR a Sociálnej poisťovni, pričom SP bola ústretovejšia voči hasičom. Z postoja MV SR mi vychádza, že muríni splnili svoju úlohu tak môžu odísť , čakal by som ľudskejší a kolegiálnejší prístup k riešenu celej kauzy.
Možnosť poberania starobného dôchodku od Socálnej poisťovni počas služby profesionálneho vojaka alebo policajta (ďalej len vojak).
Pokiaľ vojak dosiahne dôchodkový vek (napr.55, 57 rokov ) počas služby a súčasne spĺňa aj požiadavku odslúžených rokov môže si podať žiadosť o priznanie SD na Sociálnu poisťovňu. Bude poberať plat a zároveň aj starobný dôchodok. Aj keď sa jedná o ojedinelé prípady, existujú a sú k tomu aj judikáty Najvyššieho súdu SR .
Vo februári 2019 sa objavil ďalší prípad a to ešte ojedinelejší ,slúžiaci vojak poberajúci výsluhový dôchodok kvôli prechodu na neletovú funkciu. Sociálna poisťovňa mu priznala starobný dôchodok aj keď mu ho krátila v nesprávnom rozsahu. Sám som zvedavý ako sa SP vysporiada s dvojnásobným zápočtom výkonného letca. Viď KS Ba č.8Sa/82/2017 z 13.2.2019.
Vojak spĺňajúci nárok na SD počas služby sa môže rozhodnúť pre poberanie starobného dôchodku alebo ho nepoberať a zhodnocovať budúcu výšku tejto dávky za ďalšiu prácu popri nepoberaní starobného dôchodku.
Priznávanie starobných dôchodkov kolegom slúžiacim v III.pracovnej kategórii .
Naďalej pokračuje bezprávne vákuum zo strany Sociálnej poisťovni voči bývalým príslušníkom colnej správy (týka sa to aj hasičského a záchranného zboru a železničnej polície). Sociálna poisťovňa odmieta do požadovanej doby 15 rokov dôchodkového poistenia započítať aj dobu ich služobného pomeru vykonávaného v III. (II.) pracovnej kategórii. Argumentuje skutočnosťou,že doba služby získaná v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok sa u nich nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a teda nemôže byť hodnotená pre nárok na starobný dôchodok.
SP tvrdí, že ustálená judikatúra súdov SR, ktorá umožňuje zohľadniť pre nárok a výšku SD aj dobu služby v I. (II.) kategórii funkcií sa netýka služby vykonávanej v pracovných kategóriach aj keď žiadateľ poberá za túto službu výsluhový dôchodok.
Sociálna poisťovňa namieta, že v prípade žiadateľov o SD (bývalých colníkov,hasičov a železničných policajtov) nedochádza nezapočítaním ich služby k diskriminácii oproti iným poistencom v osobitných systémoch sociálneho zabezpečenia, ktorí získali službu v I.(II.) kategórii funkcií a Sociálna poisťovňa postupuje rovnako ako u poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii resp. kategórii funkcií.
Hlavný argument SP je, že právny názor súdov SR (20 rozsudkov Najvyššieho súdu SR a 60 rozsudkov krajských súdov) o nutnosti zohľadnenia služby aj v III.pracovnej kategórii nebol doposiaľ zovšeobecnený.
Pritom ignoruje rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci zachovania právnej istoty pri riešení rovnakých (obdobných) prípadov rovnakým (obdobným) spôsobom a vo veci záväznosti judikatúry.
Podľa názoru NS SR nie je prijateľné, aby správny orgán (SP) za situácii, že účastník konania argumentuje skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v rozhodnutí NS SR iba konštatoval, že právny názor dosiaľ nebol zovšeobecnený a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach.
V roku 2016,2017 a 2018 sa Sociálna poisťovňa odvolávala voči zrušujúcim rozhodnutiam krajských súdov, ale ani v jednom prípade nebola úspešná a NS SR potvrdil právny názor súdov na danú vec.
V súčasnosti teda SP započíta dobu služby v pracovnej kategórii len kolegom (bývalým colníkom, hasičom a železničným policajtom) ak ju k tomu zaviaže príslušný krajský súd alebo NS SR. Preto je potrebné aby naši kolegovia podávali odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu SP a správnu žalobu voči druhostupňovému rozhodnutiu GR SP. Len tak sa môžu domôcť svojich oprávnených nárokov voči SP.
Z analýzy rozhodnutí krajských súdov SR je vidieť, že stále viac našich kolegov sa nezmieri s protiprávnym postojom Sociálnej poisťovne a riešia svoje veci na súdoch, ktoré im dávajú za pravdu.
Autor komentára pôsobí ako konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Ďalší prípad administratívneho a neprofesionálneho prístupu MV SR k bývalej policajtke.
Policajtka bola prepustená v roku 2011 zo služby na základe rozhodnutia o nespôsobilosti na výkon štátnej služby a bol jej priznaný invalidný výsluhový dôchodok. V rozhodnutí o prepustení sa konštatuje,že jej schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o 30% a nie je schopná vykonávať ani administratívne práce v rezorte. Naša kolegyňa vo veku 35 rokov dostala chorobu z povolania kombinovanú tuberkulózu, keď bola s najväčšou pravdepodobnosťou infikovaná pri práci s nelegálnymi migrantami.
Požiadala MV SR o náhradu za stratu na zárobku a argumentovala nedostatkom vhodných pracovných príležitostí v civile. Poukazovala takisto na skutočnosť, že jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydal preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a stanovil mieru funkčnej poruchy na 60%.
MV SR jej žiadosť zamietol a takisto jej odvolanie aj Krajský súd Bratislava. Najvyšší súd SR v roku 2016, zrušil rozsudok KS Bratislava a vrátil vec na ďalšie konanie. KS Bratislava na jeseň 2018 viazaný právnym názorom NS SR zrušil rozhodnutie MV SR a vrátil vec na ďalšie konanie správnemu orgánu.
Na veci by nebolo nič až tak zarážajúceho ( postup bývalého zamestnávateľa a časové obdobie 7 rokov ), nie je nič ojedinelého, ale zarážajú ma na prípade nasledujúce fakty na ktoré poukazuje aj NS SR:
– na jednej strane MV tvrdí, že ju nemôže nikde zamestnať ani v administratíve (myslím si, že dôvod je nákazlivá choroba) ale na druhej strane poukazuje na jej schopnosť sa zamestnať v civilnom sektore
– MV SR tvrdí, že preukaz ZŤP a prehodnotenie na 60% boli až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a preto na tento fakt neprihliadlo, pričom ale Správny poriadok umožňuje zohladniť dôkazy predložené aj po vydaní prvostupňového rozhodnutia
– MV SR tvrdí, že jedným z dôvodov nepriznania dávky je aj skutočnosť, že v rozhodnom období Sociálna poisťovňa neevidovala dočasnú pracovnú neschopnosť a preto si naša kolegyňa mala nájsť prácu. Sociálna poisťovňa však oznámila, že neeviduje dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu, že podľa zákona č.461/2003 Z.z. sa nevzťahuje na policajtov. Súčasne odporučila aby sa MV SR obrátilo na príslušný služobný úrad MV SR, ktorý jej vyplácal služobný príjem počas trvania služobného pomeru.
Takže jedno Kocúrkovo, na jednej strane bohorovní úradníci MV SR a na strane druhej postihnutá a chorá bývalá policajtka v súkolí štátnej byrokracie.
Žiadatelia o starobný dôchodok pozor!!!
NS SR sp.zn. 9 So/8/2018 zo dňa 26.9.2018 potvrdil rozhodnutie KS Bratislava zo dňa 6.12.2017 ktorým bolo prerušené konanie o starobnom dôchodku do rozhodnutia Ústavného súdu SR. ( v inom konaní o invalidnom dôchodku NS SR sa obrátil na ÚS SR aby posúdil ústavnosť § 60 ods.2 a §255 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z.).
Prakticky každý súd, ktorý koná vo veci SD alebo ID poberateľa výsluhovej dávky, teraz nemusí rozhodnúť, preruší konanie a bude čakať (roky), aké stanovisko zaujme ÚS SR k pôvodnej žiadosti NS SR.
Zaujímavý je fakt, že KS Bratislava zdôvodnil prerušenie konania ale dôvodom §60 ods.1 a §255 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z.
Náš kolega argumentoval, že v stovkách prípadoch o priznaní starobného dôchodku krajské súdy a NS SR rozhodli v prospech poberateľov výsluhových dávok a v jeho prípade bolo prerušené konanie, čo považuje za diskrimináciu. NS SR túto skutočnosť odôvodnil, že práva priznané právoplatným rozsudkom konkrétnemu účastníkovi konania nemožno automaticky považovať za priznané v inom súdnom konaní. Právoplatný rozsudok je individuálny akt záväzný pre účastníkov konania, ktorý sa vzťahuje na konkrétnu vec a nemá všeobecnú záväznosť.
Nevyriešiteľný problém v Sociálne poisťovni.
Všetci výsluhoví dôchodcovia poberajúci aj starobný dôchodok od Sociálnej poisťovni sa stretli s tzv. krátením teoretickej výšky starobného dôchodku v zmysle Dohovoru MOP č.128. V súčastnosti sa objavilo niekoľko ojedinelých rozsudkov krajských súdov týkajúcich sa priznania starobných dôchodkov činným policajtom (MV SR a ZVJS),ktorí dosiahli dôchodkový vek počas služby.Kedže kolegovia sú v služobnom pomere, nepoberajú výsluhový dôchodok ale splnili podmienky na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanie alebo služba nie je dôvodom na nepriznanie starobného dôchodku. SP má hlavu v smútku a nevie ako im vypočítať starobný dôchodok. Kolegovia majú naň nárok podľa Ústavy SR a sú diskriminovaní voči ostatným občanom, ktorí aj keď pracujú môžu poberať starobný dôchodok. SP nevie vypočítať krátenie za roky služby nakoľko služba trvá a ani nevie výšku výsluhového dôchodku nakoľko nie je ešte priznaný.
Sám som zvedavý ako to dopadne.
Ďalší prípad ignorovania ustáleného právneho názoru súdov SR tentoraz nielen zo strany Sociálnej poisťovne ale aj zo strany sudcu Krajského súdu Banská Bystrica:
KS B.Bystrica svojim rozsudkom sp.zn.20Sa/6/2017 zo dňa 12.3.2018 potvrdil zamietavé rozhodnutie Sociálnej poisťovne o žiadosti o starobný dôchodok. Žalobca bol náš kolega výsluhový dôchodca Jozef Malatinec. Dôvodom na zamietnutie bola skutočnosť, že menovaný v čase trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II.kategórie funkcií. Preto mu do doby zamestnania nebola započítaná doba služby v HZZ a tým nedosiahol stanovenú dobu poistenia pre nárok na starobný dôchodok.
SP a ani KS B.Bystrica vôbec nezdôvodnili, prečo sa na daný prípad nedá aplikovať rozsiahla judikatúra v obdobných prípadoch. Na druhej strane NS SR napr. 30.5.2018 opäť zaujal opačné stanovisko ako v tomto prípade SP a KS B.B. a zdôraznil ,že pre nárok na starobný dôchodok postačuje akákoľvek doba služby.
Náš kolega mal možnosť podať kasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku, ale neviem či ju využil.
Predčasný SD.
Mnohí z našich kolegov poberatelia výsluhových dávok sú už vo vyššom veku a niektorí sú nezamestnaní. Rozmýšľajú, či si nepožiadať o predčasný starobný dôchodok u Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa vo viacerých prípadoch ich žiadosti zamieta z dôvodu, že nezískali požadovaný počet rokov (15) dôchodkového poistenia pričom dobu služby neberie do úvahy.Takto títo naši kolegovia sú bez zárobku alebo majú veľmi nízky zárobok a čakajú až dosiahnu stanovený vek pre priznanie starobného dôchodku. Samozrejme táto skutočnosť má dopad na budúcu výšku ich starobného dôchodku.
Z judikatúry krajských súdov ako i NS SR však vyplýva, že v prípadoch poberateľov pôvodne výsluhových príspevkov ako i príspevkov za službu nie je dôvod, aby SP nezahrnula do doby poistenia aj dobu služby. SP vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku za celú dobu poistenia a následne túto výšku kráti stanoveným pomerom.
Toto platí nielen pre nových žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, ale je tu možnosť aj pre súčasných poberateľov predčasného starobného dôchodku (kde SP do výpočtu nezahrnula dobu služby) aby požiadali Sociálnu poisťovňu o prepočet.V tomto prípade odporúčam pre istotu konzultáciu s odborníkom alebo právnikom,aby nedošlo k prípadnému kompetenčnému sporu a zastaveniu výplaty už poberaného predčasného starobného dôchodku (aj keď v nižšej sume).
Autor príspevku pôsobí ako konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík V Bratislave.
Máme čas dovoleniek a uhorkovú sezónu. Pre Vašu informáciu som vybral niektoré údaje o trendoch v osobitnom systéme sociálneho poistenia bývalých vojakov:
rok 2015
vybraté poistné na výsluhové zabezpečenie 63,494 mil. €
vyplatené výsluhové dôchodky 141,674 mil. €
príspevok z rozpočtu MO SR 91,751 mil. €
počet poberateľov VD 14.620
rok 2016
vybraté poistné na výsluhové zabezpečenie 67,195 mil. €
vyplatené výsluhové dôchodky 143,386 mil. €
príspevok z rozpočtu MO SR 90,899 mil. €
počet poberateľov VD 14.911
rok 2017
vybraté poistné na výsluhové zabezpečenie 70,288 mil. €
vyplatené výsluhové dôchodky 145,287 mil. €
príspevok z rozpočtu MO SR 88,988 mil. €
počet poberateľov VD 15.023
Autor komentára je konzultantom pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Život je zložitý a je možné sa stretnúť s najpodivnejšími prípadmi, ktoré sa riešia na súdoch. Kádrový príslušník 1.správy ŠTB, ktorý konal službu v rokoch 1956 až 1982 prevažne v zahraničí a prevažne pre KGB ZSSR. V roku 1982 sa rozhodol emigrovať do USA a v nadväznosti na to mu bol rozkazom federálneho ministerstva vnútra ČSSR ukončený služobný pomer. Časť jeho nevyplatených služobných príjmov bola uložená na výhernej vkladnej knižke ( 856.321,20 Kčs – čo na vtedajšie pomery bola veľmi slušná čiastka) ,ktorú jeho bývalý zamestnávateľ zrušil a v septembri 1982 vrátil na účet veľvyslanectva ZSSR.
V roku 1993 sa tento bývalý príslušník 1.správy ako cudzí štátny občan domáhal súdnou cestou vydania uvedených finančných prostriedkov. Nasledovali súdne ťahanice najskôr o príslušnosť súdu, pasívnu legitimáciu žalovaného a potom o kvalifikáciu nárokov. Potom nasledovali odvolacie konania a skončilo to ústavnou sťažnosťou.Skončilo to zamietnutím na stupni Ústavného súdu ČR (2001) z dôvodov premlčania, nepreukázaním vlastníckeho nároku a napokon záverom, že Česká republika v jeho prípade nie je nástupníckym štátom zaniknutého subjektu medzinárodného práva ČaSFR).
Autor komentára je konzultantom pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Vážení kolegovia výsluhoví dôchodcovia.
V roku 2016 a aj v roku 2017 som Vás informoval, že Sociálna poisťovňa nesprávne postupuje pri priznávaní starobných dôchodkov bývalým colníkom (prípadne bývalým príslušníkom ZOOŽ), ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku. Podľa ustáleného právneho názoru súdov SR nárok na zhodnotenie celého obdobia poistenia (vrátene doby služby) majú aj poberatelia výsluhového dôchodku, ktorí nemali službu v I. a II.kategórii funkcií ale len službu v III.pracovnej kategórii.
Sociálna poisťovňa napriek tomu, že v každom prípade súdneho sporu prehrá, tvrdošijne odmieta týmto kolegom do doby poistenia započítať aj dobu služby a to v prípadoch priznania starobného dôchodku alebo prepočtu už poberaného starobného dôchodku.
Sociálna poisťovňa napriek tomu, že je povinná sa riadiť ustáleným právnym názorom súdov SR, pokračuje v protiprávnom postupe nezhodnotenia doby služby v III.pracovnej kategórii ako som sa mal možnosť presvedčiť napr. v rozsudkoch Krajských súdov Nitra a Košice z apríla tohto roku. To, že nemá šancu v takýchto prípadoch byť úspešná a vedomo pokračuje v súdnom spore znamená, že musí uhradiť trovy konania svojmu advokátovi a aj úspešnej protistrane. Myslím si, že ak by tieto trovy SP zosobnila príslušnému zodpovednému pracovníkov, tak by sa veľmi rýchlo zmenil postoj SP v týchto prípadoch.
Je nanajvýš potrebné aby všetci naši kolegovia bývalí colníci v prípade, že už poberajú nesprávne stanovený starobný dôchodok požiadali Sociálnu poisťovňu o jeho prepočet a v prípade,že ešte len budú žiadať o SD trvali na tom, že do doby poistenia im musí Sociálna poisťovňa započítať aj dobu zhodnotenú pre výsluhový dôchodok (samozrejme s príslušným krátením).
V problematike sociálneho zabezpečenia sa niekedy vyskytujú jedinečné a individuálne prípady a s jedným z nich Vás zoznámim.
Súdy všetkých stupňov ČR potvrdili zamietnutie žiadosti občana ČR a SRN o starobný dôchodok z dôvodu nedostatočného počtu rokov poistenia a z dôvodu,že žiadateľ tajný spolupracovník ŠTB MV ČSSR nebol v služobnom pomere kádrového pracovníka.
Žiadateľ bol vyslaný ako tajný spolupracovník kontrarozviedky na plnenie úloh na území bývalej NSR. Po dosiahnutí dôchodkového veku si požiadal o starobný dôchodok aj v Českej republike. V SRN mu priznali starobný dôchodok cca 350 € a väčšina rokov zostala pre starobný dôchodok nezhodnotená. Česká správa sociálního zabezpečení spolu s príslušnými úradmi (BIS,ÚZSI a MV ČR) zistila, že jeho meno sa nachádza v príslušných registroch a bol tajným spolupracovníkom-agentom.
Príslušný zväzok s dokumentáciou sa však v archíve nenachádza. Všetky uvedené úrady sa zhodli na fakte, že navrhovateľ nebol v služobnom pomere kádrového príslušníka a preto sa jeho činnosť v prospech ČSSR a desaťročia strávené v zahraničí nehodnotia ako dobu zamestnania.
Žiaden z kompetentných sa nezaoberal otázkou ako bola táto doba pôvodne hodnotená v príslušných právnych normách a interných predpisoch. Pritom sú verejne prístupné a s trochou námahy mi boli poskytnuté v archíve v Prahe.
Je to typický prípad postoja úradov k jednotlivcovi, pritom noví páni po roku 1989 nezabudli poskytnúť údaje o tajných spolupracovníkoch krajinám, kde pôsobili. Potvrdzujú to jednotlivci ktorých sa to týka, odborné články a aj nová kniha bývalého riaditeľa ÚZSI.
Takže žiadateľ o dávku si musí sám poradiť aj s pomocou jednotlivcov,ktorým nie je jeho prípad ľahostajný a opäť otvoriť svoj prípad.
Autor komentára je konzultant pre Advokátsku kanceláriu plk.v.v JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Ďakujem kolegom čitateľom tohto webu za informácie, vďaka ktorým som sa mohol spojiť s hľadanými kolegami a teraz spoločne sa snažiť o presadenie ich práv a nárokov v dôchodkovom zabezpečení. Aj keď to nebude jednoduché a rýchle, ale verím v úspešné zakončenie.
Autor komentára je konzultant Advokátskej kancelárie plk.v.v. JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Podarilo sa konkretizovať meno a priezvisko nášho bývalého kolegu, ktorý bol prepustený zo služby v 11.brigáde PS a OSH z dôvodov príbuzného manželky v kapitalistickej cudzine. Vďaka ochote Archívu bezpečnostných zložiek oddelenie Kanice V ČR bolo zistené, že sa jedná o npor.v zál. Ing.Ladislava Gruška. Teraz už len zistiť kontaktné údaje na menovaného (vieme, že má trvalé bydlisko v Prešovskom VÚC. Pokiaľ by mal niekto vedomosť o menovanom, prosím o zaslanie správy na : lubomir.duben@zoznam.sk.
Autor komentára je konzultantom pre Advokátsku kanceláriu plk.v.v. JUDr.Július Jánošík v Bratislave.
Dnes pokračujem ďalším prípadom,kde podľa môjho názoru nie je všetko s kostolným riadom.
Krajský súd Košice č.5 Sa/7/2016 zo dňa 17.10.2017 potvrdil zamietavé rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku. Náš kolega bývalý policajt mal odslúžené 15 r 35 d v I.kat funkcií a spolu so zvýhodneným zápočtom (príslušník PS a OSH) viac ako 21 rokov služby. MV SR mu priznalo príspevok za službu k 1.1.1993.
Odbor sociálneho zabezpečenia MV SR (ďalej len OSZ) vydal pre potreby súdu oznámenie,že na určenie výšky príspevku bola zhodnotená doba len 15 r a 35 dní skutočného výkonu služby (bod 11 rozsudku). V rozsudku sú ďalej ustanovenia, kde sa OSZ púšťa do vysvetľovania a analýz so záverom, že sa zvýhodnená doba služby počíta len pre účely príspevku za službu a “nezabudol” zdôrazniť,že táto doba sa nepočíta pri zvyšovaní (valorizácii). To, že sa v určitých obdobiach zvýhodnená doba zohľadňovala pri valorizácii však neuviedol aneviem čo má valorizácia v osobitnom systéme spoločné s dobou poistenia vo všeobecnom systéme.
OSZ ďalej vysvetľuje, že sa zvýhodnený zápočet nehodnotí ako doba zamestnania pre účely dôchodkového poistenia podľa zákona č.461/2003 Z.z. (aj keď nie je kompetentný dávať usmernenia a výklady k zákonu č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Navyše ako malé dieťa žaluje na nášho kolegu, že pôvodne vydané potvrdenie obsahujúce dobu služby vrátane zvýhodneného zápočtu bolo vydané na základe jeho výslovného želania (trval na tom, aby v predmetnom potvrdení bola uvedená aj doba služby zhodnotená zvýhodneným započítaním).
Samozrejme odporkyňa Sociálna poisťovňa najmä s poukazom na vyjadrenie OSZ trvala na svojom zamietavom rozhodnutí o žiadosti o starobný dôchodok (bod 34 a 46 rozsudku).
Záver:
Náš kolega na základe “nadpráce” a podľa môjho názoru aj protiprávneho konania OSZ prehral svoj spor na krajskom súde. OSZ mal podľa môjho názoru ako zamestnávateľ vystaviť potvrdenie o dobe služby vrátane zvýhodneného zápočtu bez svojich názorov a úvah ako a či sa táto doba počíta pre potreby starobného dôchodku priznávaného Sociálnou poisťovňou podľa zákona č.461/2003 Z.z.
P.S.
Vzhľadom k tomu, že rozsudky sú zverejňované len v anonymizovanej forme a súdy v rámci ochrany osobných údajov nezašlú osobné údaje nedá sa z rozsudku vyčítať meno, priezvisko a adresa nášho kolegu.
Šetrením sa mi podarilo získať aspoň meno a priezvisko. JUDr.Jozef Matejíček.
Ak by niekto z čitateľov tejto webovej stránky vedel kontakt na nášho kolegu Matejíčka, prosím o jeho zaslanie na mail: lubomir.duben@zoznam.sk.
Autor komentára je konzultantom pre Advokátsku kanceláriu JUDr.Július Jánošík v Bratislave.