–
Vážení priatelia, vojaci vo výslužbe, vojnoví a vojenskí veteráni,
s hlbokým pohnutím oznamujeme
že dňa 8. júna 2018 svoj boj dobojoval keď
vo veku iba nedávno dožitých 86 rokov (nar. 3.5.1932)
nás navždy opustil
zakladajúci člen a dlhoročný prezident o.z. Pontonieri a ženisti,
náš priateľ a kolega
plukovník v.v. Ing. Juraj DYKIJ
Česť jeho pamiatke !
Vyslovujeme úprimnú sústrasť manželke a rodine zosnulého.
Posledná rozlúčka so zosnulým bude 12. 6. 2018 (utorok) o 14,00 v Krematóriu v Bratislave.
–
Poznal som ho v Seredi (70-72), ako radový vojak. Všetkú úctu.!
Vážená smútiaca rodina, bolo mi cťou ako čerstvému absolventovi Vojenskej akadémie Brno byť podriadeným pána Juraja v Seredi. Bol mi vzorom ako ženista a veľmi som si ho vážil. Spomienka na neho ostane navždy vo mne. Česť jeho svetlej pamiatke.
Ing. Cyril Fučík, CSc. , plk. v.v.
Cyro,díky za smutné sdělení,znal jsem ho je z málo vyprávění.
Čest jeho památce!!!!Psali mi to už kámoši z Litoměřic a Palo Bada!!!Bob.
Spomínam si na Ďurka, ako na dlhoročného priateľa. Napriek tomu, že sme neboli v podriadenom, ani nadriadenom vzťahu, spájala nás láska k našľemu spoločnému rodnému mestu, Košiciam. Teda ak sme sa stretli, vždy sme sa pomenovávali po košicky, ˇja jeho Šrác a ON mňa Šrácko. Obaja sme síce boli krstení vodou Hornádu, ale vode sme ostali verní, či už Dunajom, Labe, Bečvou, Moravou, Vltavou a hlavne Váhom. Všetci sme na Matičke Zemi na dočasnej návšteve. Odteraz už Ďurko bude “komandírovať na Nebeskom sapérskom cvičisku”. Nech mu je zem Slovenská ľahká a nech odpočíva v mieri a pokoji! Česť jeho pamiatke! S hlbokou úctou, Doc. Ing. František Blaško, PhD., plk. v.v.
Jménem Klubu přátel ženijního vojska v Litoměřicích a Terezíně, Česká republika, zasílám upřímnou soustrast manželce, rodině a všem přátelům zesnulého. Pan plukovník Juraj Dykij byl uznávaným odborníkem ženijního vojska v tehdejší ČSLA a řada ženistů na něj s úctou vzpomíná dodnes. Čest jeho památce.
Ing. Václav Lepší, plk. vv – předseda klubu
Párkrát jsem se s ním setkal,byl to výborný borec!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!Bob.
Milá zarmoucená rodino,přátelé,z hlubokou lítostí jsem přijal zprávu o odchodu Jurajka,poznali
jsme se v Litoměřickém ŽTU později v Seredi i na SŽV-MNO kdy jsme měli příležitost ke spolupráci ve služební
vstahu,tak i v osobním životě.Vzpomínky mám uloženy hluboko ve svém nitru a proto mi dovolte,abych
Vám vyjádřil upřimnou soustrast nad ztrátou mažela,otce a našeho dobrého přítele.
Čest Tvé památce Jurko
Smutná pravda života říká, že nic netrvá věčně a i život každého z nás se jednou skončí. Tuto pravdu si zvlášť uvědomujeme ve dnech, když se loučíme s milovaným člověkem. Rodině přejeme hodně síly k překonání toho jediného, co v životě nemůžeme změnit a prosíme o přijetí upřímné soustrasti ve Vašem hlubokém zármutku.
Alena a František Ondrouškovi
Mal som tú možnosť a česť slúžiť s týmto výnimočným človekom v Seredi,kde plk Ing Dykij bol ako NŠ a neskôr ako veliteľ ženijného pluku.Bol to človek náročný ale spravodlivý.Stretávali sme sa aj na akciách “Združenia Pontonieri a ženisti.Stretnutia s ním zanechali vo mne len tie najlepšie dojmy a spomienky.Jeho osobitný humor bol výnimočný a nezabudnuteľný.Navždy budem spomínať na neho ako na človeka,ktorý vedel zodpovedne riešiť problémy a úlohy pre dosiahnutie stanoveného cieľa.Spolu s manželkou Vierou vyslovujem úprimnú sústrasť manželke Ruženke a celej pozostalej rodine.Nech odpočíva v pokoji,česť jeho pamiatke!
Lánik Jozef,pplk v.v.
Juraj bol dobrý priatel a kolega.Jeho rodine vyjadrujem úprimnu sústrat. Čest jeho pamiatke. Phdr.Emil Barkol
Plukovník Ing. Juraj Dykij bol pre mňa veľká osobnosť, aktívny človek a bol to môj priateľ. Naše vojenské životy sa po dobu 20 rokov navzájom prelínali a veľmi si vážim že som mal možnosť s nim slúžiť. V Seredi kde po redislokácii ženijného pluku vykonával funkciu NŠ pluku a neskôr aj veliteľa pluku, mal neľahkú úlohu postaviť pluk bojovo aj mobilizačne na nohy a ešte k tomu vytvoriť poddôstojnícku školu, podmienky pre výcvik strojníkov a špecialistov pre všetky ženijné ČVO celej ČSLA. Naše cesty sa časom rozišli – on načas do Prahy na MNO-SŽV, ja do Pardubíc veliť žen. brigáde, aby sme sa opäť po rokoch stretli v Bratislave a dotiahli život do dnešných dní.
Nezaháľal ani po odchode do dôchodku, musel pracovať nakoľko z vtedy stanovenej almužny pre vyslúžilca v žiadnom prípade nebolo možné v Bratislave vyžiť, pracoval ďalších cca 22 rokov v civilnom sektore ako referent s vysokoškolským vzdelaním (plukovník) na vrátnici, prevažne v nočnej smene. Nezúfal si, i keď túto skrivodlivosť neniesol s ľahkým srdcom, východisko hľadal v spolupatričnosti ženistov a pontonierov, v ich spoločnosti, organizovaním spoločných podujatí.
Bol iniciátorom a zakladateľom občianskeho združenia Pontonieri a ženisti, kde väčšiu časť doby, od založenia začiatkom 90-tich rokov, bol vo funkcii ako jeho prezident. Bol osobnosťou, pracovitý, čestný, tolerantný, otvorený, racionálne rozmýšľajúci bez ohľadu na osobný prospech.
Nedá sa všetko napísať, bolo by to na román, preto takáto krátka spomienka.
Neúprosný prejav smrti pretrhol jeho životnú púť, aby nám pripomenul cenu jeho života, aby nám pripomenul ľudské hodnoty, pre ktoré žijeme.
Náš priateľ, kolega a spolubojovník pán Juraj Dykij bude žiť naďalej medzi nami, lebo smrť necharakterizuje človeka, ona je len nevyhnutným ukončením našej cesty. Odišiel od nás navždy. Smrť, ktorá neľútostne dopĺňa odveký zákon prírody, ho vytrhla z našej spoločnosti.
Ako svojho priateľa Juraja naposledy pozdravujem, skláňam sa pred ním a pred dielom jeho života. V duchu si sľubujem, že naňho nikdy nezabudnem, že jeho pamiatka vo mne bude žiť, pokiaľ ja budem žiť.
Nech odpočíva v pokoji, úprimnú sústrasť dcéram, vnúčatám a manželke Ruženke.
Ing. Pavol Bada, plk. v.v.