Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

 

Elitní prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry

chcú špeciálnym testom z polície, tajnej služby či armády dostať ľudí náchylných ku korupcii, či páchaniu trestnej činnosti.

Prostriedkom, ako očistiť ozbrojené zložky, by mal byť takzvaný test integrity, ktorý prokurátori popisujú v správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Tú každoročne do národnej rady predkladá špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Poslanci o nej rokovali minulý týždeň.

Test spoľahlivosti má významným spôsobom rozšíriť právomoci polície. V praxi by znamenal namodelovanie ideálnej situácie pre spáchanie trestného činu, ktoré by bolo lákadlom pre podozrivého policajta či vojaka.

„Spočíval by v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by táto osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie,“ popisuje v správe prokurátor ÚŠP.

Takto provokovať by nebolo možné len tak hocikoho. „Testu integrity by samozrejme muselo predchádzať určité penzum informácií svedčiacich o tom, že príslušník alebo zamestnanec by takýto čin spáchal bez ohľadu na vykonanie testu integrity,“ argumentuje špeciálna prokuratúra.

Od opatrenia, po ktorom volajú už od minulého roka, si sľubujú očistenie ozbrojených zložiek od problémových ľudí.

„Toto opatrenie by mohlo prispieť k tomu, že príslušníci a zamestnanci ozbrojených zborov, ktorí sú náchylní k páchaniu trestnej činnosti, resp. napr. k úmyselnému neplneniu si svojich povinností, by ozbrojené zbory museli opustiť,“ konštatuje správa.

Obvinili aj policajta z protikorupčnej jednotky

Šéfka policajnej akadémie Lucia Kurilovská zdôrazňuje, že toto opatrenie pripomína inštitút agenta provokatéra, ktorý už v trestnom poriadku je. Apriori ho však neodmieta.

„V kontexte aktuálneho zásahu na NAKA by sa o tom dalo uvažovať, keď sú indície napríklad o korupčnej trestnej činnosti, a toto je určitá cesta, ako odhaliť možných páchateľov. Mohlo by to mať aj vysoký preventívny účinok,“ myslí si odborníčka na trestné právo.

Policajná inšpekcia zasahovala minulý týždeň na Národnej protikorupčnej jednotke. Jeden z elitných policajtov práve z tejto jednotky skončil s obvinením z korupcie v súvislosti s nelegálnou skládkou odpadu v Podunajských Biskupiciach.

Prečo len ozbrojené zbory?

Kurilovská si však kladie otázku, prečo by sa opatrenie malo vzťahovať len na ozbrojené zbory. „Prečo u policajtov áno, ale už nie u prokurátorov, oni predsa dozorujú danú trestnú vec.

Takýto test možno aplikovať na všetkých, ktorí v takomto korupčnom správaní môžu vystupovať,“ dodala.

Šéfka policajnej akadémie pripúšťa, že tento test by bolo možné zneužiť.

„V trestnom práve sa na každý inštitút môžeme pozerať aj tak, že by mohol byť nástrojom šikany ale nie je dobre takto k tomu pristupovať od začiatku. Dôležité je nastaviť pravidlá tak jednoznačne, aby sa eliminovali všetky riziká a zabezpečiť dozor,“ zdôraznila.

Nezávislá inšpekcia

Dobre nastavený test spoľahlivosti podľa Kurilovskej môže byť cestou. „Kto je čistý a nemá korupčné pozadie, alebo úmysly, nemá žiaden problém a možno by došlo k určitej eliminácii takýchto ľudí.“

Exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) tvrdí, že takýto test funguje aj v susednom Česku, či Maďarsku. U nás si ho vie predstaviť len ak budeme mať skutočne nezávislú inšpekciu ozbrojených zborov. Dnes policajná inšpekcia spadá priamo pod ministra vnútra a ten si vyberá jej šéfa. Zároveň je napojená na rozpočet ministerstva vnútra.

„Teraz určite nie, lebo by sa dal zneužívať na odstavenie nepohodlných policajtov,“ dodal.

Ivor: Je to neprípustné

Navrhovaný test sa nepozdáva bývalému šéfovi policajných vyšetrovateľov a profesorovi Paneurópskej vysokej školy Jaroslavovi Ivorovi.

„To je vlastne agent provokatér, a to je absolútne vylúčené, aby sa takto v normálnej demokratickej spoločnosti odhaľovala trestná činnosť,“ upozornil.

Pripomenul, že k tejto téme existuje množstvo rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj verdikty našich súdov. „Ani agent provokatér sa nevyužíva, lebo viaceré prípady, kedy bol na policajta bol nasadený a zobral úplatok, museli súdy zrušiť, lebo takýto dôkaz je nezákonný,“ pripomína Ivor.

Podľa neho je neprípustné, aby sa štát postavil do pozície návodcu na trestnú činnosť. „Človek pôsobiaci v teste navádza na trestnú činnosť, a toto je neprípustné keď štátny zamestnanec pôsobí ako návodca k trestnej činnosti,“ vysvetlil vysokoškolský pedagóg.

Keď už polícia reálne vedie trestné stíhanie, sú podľa neho už teraz zákonné dôkazné prostriedky, ktoré sa dajú použiť – napríklad predstieraný prevod.

-monitor z aktuality.sk

———————————–

Čo si SBS-kar môže dovoliť voči bežným ľuďom

 

Na jednej strane sú ľudia, ktorí reálne porušujú zákony, na strane druhej aj takí, na ktorých sa muži v rovnošatách len vyvŕšia.

Zamestnanci bezpečnostných služieb obmedzili osobnú slobodu ľuďom páchajúcim trestný čin v 1307 prípadoch, na strážne stanovisko predviedli 6479 osôb prichytených pri priestupku.

SBS-kari v 12 prípadoch použili vecné bezpečnostné prostriedky, 23 pracovníkov SBS služieb utrpelo pri výkone služby zranenia. Také je stručné hodnotenie roka 2017 z pohľadu polície.

Koľkým ľuďom spôsobili zranenia zasahujúci SBS-kari, polícia neuviedla.

Čo si vlastne môžu SBS-kari voči bežným ľuďom dovoliť, ako vás môžu „prešacovať“? Ako sa možno brániť proti neprimeraným zásahom, sa dozviete vo videu s titulkami tu:

https://www.aktuality.sk/clanok/599046/co-si-sbs-kar-moze-dovolit-voci-beznym-ludom/?AT=wgt.category_kategoria-najcitanejsie.c.x…B.

 

 

5 Komentárov na MONITOR: Test spoľahlivosti policajtov a vojakov:

  • Naplnenie OSSR je na úrovni cca 75%, a stále rapídne klesá. To je výsledok všetkých tých koncepcii, modelov,reforiem reforiem…. V minulosti boli uskutočnené zmeny zákonov o štátnej službe a soc.zabezpeceni, ktoré boli namierené proti ludom iba za účelom šetrenia všetkých možných prostriedkov daňových poplatníkov. Z generácie Husakovych deti sú pomaly štyridsiatnici, ty to už nezachránia a mladým dvadsatrocnym ľuďom už v dnešnom prostredí OSSR v stave v akom sú ťažko poskytnú nejakú stabilnú prespektivu.

  • S dovolením ešte jedna poznámka k piatemu odstavcu článku:
    “Napriek tomu v minulom roku počet žiadostí o prijatie klesol. Kým v roku 2016 sa do zboru hlásilo takmer 5 000 uchádzačov, v roku 2017 to bolo 3 100. „Predpokladáme, že pokles je zapríčinený zvýšením vekovej hranice uchádzačov z 18 na 21 rokov. K tomuto kroku sme však boli nútení pristúpiť, pretože u 18-ročných novoprijatých uchádzačov nebola dostatočná osobnostná zrelosť a ešte v skúšobnej dobe opúšťali rady polície,“ domnieva sa rezort vnútra”.
    Doplnil by som k predpokladu MiV nie menej zásadnú skutočnosť, ktorá mala tiež vplyv na zníženie počtu novoprijatých uchádzačov, prípadne mala a má priebežne vplyv tiež na zvýšenú odchodovosť zo silových zložiek a to prijatie novelizácie zákona č. 328/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2013 a to postupné zvýšenie počtu odslúžených rokov služobného pomeru na dosiahnutie nároku na priznanie výsluhového dôchodku a to na dobu dĺžky služobného pomeru až na 25 rokov.Potvrdzuje to aj zverejnenie-publikovanie a organizovanie Petície Novými odbormi Polície za návrat k sociálnemu zabezpečeniu silových zložiek a záchranných zborov do stavu spred účinnosti novelizácie zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov spred 1. mája 2013.Tých príčin nezáujmu, resp. zníženého záujmu o službu v silových zložkách /u vojakov to isté/ bude zrejme viac… (len sa to kompetentnými doteraz prehliadalo-nepripúšťalo./možné zle nastavenie nášho zákona o sociálnom zabezpečení/.).

  • monitor z pravda.sk
    zdroj: Prezídium Policajného zboru, zdroj: Eurobarometer
    vybral som z článku: v článku ma upútalo zopár nepresností:
    -- ” Práca v polícii neláka a v zbore chýbajú stovky ľudí. Zatiaľ nepomáha ani zvyšovanie nástupných a priemerných platov”
    -- ” Ministerstvo uznáva, že platy policajtov boli dlhodobo poddimenzované, najmä tie nástupné.V minulosti bol nástupný plat na úrovni 520 eur, dnes policajt v prípravnej štátnej službe dostane počas denného štúdia na získanie základného policajného vzdelania mzdu vo výške 717 eur. V roku 2009 zase priemerný plat predstavoval 1 260 eur. Počas krízového obdobia výrazne nerástol, v roku 2015 bol 1 337 eur. Vlani už stúpol na 1 417 eur”… každý vieme, ako sa vytvárali a vytvárajú priemerné platy.Je to štatisticky presný súhrn nepresných čísiel, alebo naopak.MiV SR tiež zavádza čitateľov-občanov, pretože neuvádza čisté nástupné platy, čo je podstatný rozdiel a to najmä v neprospech policajtov v priamom výkone služby.
    -- “„Je to strašne subjektívne. Laická verejnosť nie je schopná kvalitne a odborne vyhodnotiť prácu polície. Je to len o pocitoch a tie sa odvíjajú od negatívneho obrazu polície v médiách,“ hodnotí prieskum Eurobarometra bezpečnostný analytik Milan Žitný. Vinu za to však pripisuje najmä politikom. „Keď chceme kritizovať políciu, v prvom rade kritizujme politickú moc. Každá jedna vláda vymenila celé vedenie polície a dala si tam svojich. Považujem to za nehoráznosť, pretože polícia je odborné teleso, a nie politický nástroj na vykonávanie záujmov nejakej strany, ktorá obsadila ministerstvo vnútra,“ zdôraznil Žitný, podľa ktorého takýto prieskum netreba v súvislosti s klesajúcim záujmom o prácu polície preceňovať. Mieni, že väčší vplyv na to má nízke platové ohodnotenie a nepredvídateľnosť kariérneho postupu.Žitný ako príklad uviedol oblasť boja s počítačovou kriminalitou. „Využívanie moderných informačných technológií dnes zvláda organizovaný zločin na jednotku. V tejto oblasti na tom dobre nie sme, pretože kvalitných informatikov nevieme zaplatiť, a preto to bude vždy vo veľmi zlej kondícii,“ pripomenul.Podľa bezpečnostného analytika treba políciu stabilizovať tak, aby bol kariérny postup vypočítateľný…
    Súhlasím s bezpečnostným analytikom pánom Žitným… kariérny postup nie je vypočítateľný, pretože prechodné ustanovenie § 143 aa zákona č. 328/2002 Z.z. novelizovaného po 1. máji 2013, je samo o sebe diskriminačné a diskriminuje tú časť policajtov, ktorí v čase novelizácie zákona mali odslúžených menej ako 6 /slovom šesť/ rokov… tu sa § 143 aa prelína s § 38 nášho zákona -- je potrebných 25 rokov služby na dosiahnutie nároku na priznanie a výplatu výsluhového dôchodku.
    diskusia čitateľov v príspevkoch-debate k článku je tradičná ako obyčajne: silové zložky versus civilní občania…

  • Najprv treba poriadne otestovať ” tých ELITNÝCH ” , ktorí chcú testovať tých ostatných čo majú len jednu desatinu z ich platu.Keď budú mať všetci platy na jednej úrovni, tak potom určite nebudeme mať koho testovať.

  • neviem na čo testovať.prax je dostatočným testom.rozhoduje správny výber a príprava kádrov.potom je tu zodpovedná kontrola a riadenie podriadených.no a nesmieme zabudnúť na orgán vojenskej prokuratúry a vojenských súdov,ktoré riešili príslušníkov ozbrojených zložiek.ozbrojené zbory mali a majú svoje špeciffiká a tieto treba zohľadniť.prokurátor nemôže byť pán boh a niekoho testovať a potom ho podľa toho súdiť.to je zvrhlosť!!!platí to čo som napísal úvodom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

:-)
 
:-)
:good:
 
:good:
:negative:
 
:negative:
:wacko:
 
:wacko:
:bye:
 
:bye:
:yes:
 
:yes:
;-)
 
;-)
:scratch:
 
:scratch:
:-(
 
:-(
:unsure:
 
:unsure:
more...
 

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.