Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

Médiá sa idú zblázniť pripomínaním nezvaného vstupu vojsk Varšavskej zmluvy-spojencov 21. augusta 1968 do Československa. Prosím, históriu si treba pripomínať, poučiť sa z nej aby sa národy rovnakých chýb vyvarovali.

Ale využívame dostatočne naše skúsenosti a využívame ich v prospech nás všetkých?
Uvádzam článok  Stanislava Martinčka, predsedu strany ODVAHA – Veľká národná a proruská koalícia, ktorý jasne hovorí ako málo sme sa poučili z histórie. Bohužiaľ.

Páni, ste horší ako 21. August?!

21.8.2018 

Keď pred 50-timi rokmi vpadli na územie ČSSR cudzie vojská, tak si mnohí mysleli, že už nás nič horšie nemôže stretnúť!

Bol to však krutý omyl! Vládcovia, ktorí nám dnes vládnu majú s vojakmi mnoho spoločných znakov. Síce neprišli na tankoch, ale na valcoch, tvárili sa, že nám ako tí v auguste, chcú pomáhať. Sedia na valcoch doteraz a ukazujú nám svoju spupnosť, papalášstvo, aroganciu a bohorovnosť. Normalizáciu po 68, dnes volajú sociálny štát, za ktorý sa skrývajú, aby mohli beztrestne rabovať na vlastných ľuďoch. Tanky vyhnali z ČSSR tisíce občanov a dnešní vládcovia dokázali vyhnať zo Slovenska státisíce občanov bez tankov, inváziu vojsk zaplatilo životom niekoľko desiatok občanov, tí dnešní vládcovia odprevadili na druhý svet už tisíce z nás, tým, že tolerovali, alebo sa sami podieľali na systematickom rozkrádaní nášho zdravotníctva, ktoré rozkradnuté, nedokáže adekvátnym spôsobom liečiť chorých, alebo tak, že mnohí nemajú na drahé lieky. Terajší mocipáni idú vo svojich činoch ešte ďalej, svojou neschopnosťou dokázali zdevastovať naše poľnohospodárstvo tak, ako keby cez naše polia a maštale prešla fronta. Tak, ako vtedy sme stáli bezmocne proti tankom, aj dnes stojíme bezmocne proti neprávu a nespravodlivosti, sme bezmocní a porobení, nie cudzími tankami, ale vlastnými ľuďmi, ktorí moc danú vo voľbách zneužívajú na vlastný prospech. Dokážeme sa ako národ, konečne zbaviť jarma, ktoré nás tlačí k zemi ?

 

  • –  – – — …..

Download (PDF, 182KB)

 

4 Komentáre na Spomienka na august1968:

  • „To najcennejšie, čo z pražskej jari pretrvalo, je ako obvykle v dejinách varovanie: neverte nikdy svojím vodcom tak, aby ste stratili schopnosť zbaviť sa ich.“ Táto veta Petra Pitharta, niekdajšieho českého premiéra, predtým disidenta a do septembra 1968 člena KSČ vydá za viac než reči o étose 68. a hodnotách Pražskej jari.
    Pretože je realistická a pamätá na to, čo je podstatné -- pevné ústavné inštitúcie, nezávislé súdy, prokuratúru, políciu, médiá, vyvažovanie mocí.
    Pithart, autor skvelej knihy Osmašedesátý, k tomu v Lidových novinách dodal: „Najlepšia vláda je tá, či už vládne ktokoľvek, ktorej sa dá ľahko zbaviť, keď nevládne dobre. To je to, čo zostalo z onej dôverčivej, dojemnej, bájivej jari -- a nie je to málo.“
    Tiež si tak predstavujem poučenie.

  • Aj ja mám poučenie.
    Dubček bol vraj podľa zaužívaného názoru dobrý politik a navyše ľudský. Dobrý nebol zo zásady, pretože žiadny politik nie je dobrý a len sa priživuje na práci iných. Možno bol ľudskejší než tí jeho partajní súkmeňovci, ale potom neviem, čo medzi nimi hľadal? Však oni ho potom sami vykopli, keď im podpísal zákon, podľa ktorého mohli dokopať kdekoho. Však ten podpísaný lajster potom v plnej miere využili. Jediné poučenie, ktoré som od tej nemilej udalosti spred 50 rokov získal, že na politikov si treba dať pozor a neveriť im, a to i tým dnešným príživníkom. Natárajú nám všeličo, ale pravdu nám nepovedia. Dajte si na nich bacha, mladí priatelia.

  • Mnohí z nás maju jar 1968 v živej pamäti. “Nie vždy bolo jasné, kto je aj doma, vo vlastnej strane, priateľ alebo zločinec. Znova treba pripomenúť, že socializmus nemohol byť lepší, dokonalejší : nie cieľmi, ale prostriedkami ich dosahovania – teda humánnejší a demokratickejší -- než bola doba, v akej vznikal. Niesol všetky jej odtlačky, jej problémy, neistotu, rozpory, nedostatky i nádeje. Takým bol aj náš rok 68.
    Drvivá väčšina spoločnosti si úprimne želala socializmus a netúžila po návrate predfebruárových pomerov. Dubček to vyjadril heslom: socializmus s ľudskou tvárou. Aby sa odlíšil od etapy radikalizmu, od chýb a tragických omylov, ktoré boli po vojne a do začiatku 50-tých rokov sú-časťou rodiaceho sa systému.
    Nepriatelia socializmu snahy o očistu, o renesanciu socializmu pochopili ako príležitosť naň zaútočiť. Spochybniť a rozvrátiť. Sebakritiku považovali (rovnako ako dnešní mocipáni) za slabosť, nie ako podmienku prekonania chýb. Poučenie spoločnosti chýba.

  • Falošní proroci ovládli veľkú časť sveta, kde egoizmus, chamtivosť a najmä bezohľadnosť sú podmienkou úspechu. Hlúposť a neznalosť, hore i dole, podmienkou moci. Svet bez ľudí sa stáva globálnou realitou. Náš príspevok k nej začal novembrom 89. Ale mohol i skôr.
    Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

:-)
 
:-)
:good:
 
:good:
:negative:
 
:negative:
:wacko:
 
:wacko:
:bye:
 
:bye:
:yes:
 
:yes:
;-)
 
;-)
:scratch:
 
:scratch:
:-(
 
:-(
:unsure:
 
:unsure:
more...
 

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Kalendár udalostí
Nové komentáre: