Niekoľko krát sa menil valorizačný mechanizmus v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa § 68 ods.1 tohto zákona sa od 01.07.2018 výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanovených vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. To je podľa ustanovení § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa dôchodkové dávky zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov o takzvanú dôchodcovskú infláciu. Pre roky 2018 -2021 sa dôchodkové dávky zvyšujú podľa § 293dx prechodné stanovenia najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodcovskej dávky.
Dňa 03.04.2018 MV SR do medzirezortného pripomienkovania predložilo návrh na novelizáciu § 68 ods.1 zákona č. 328 v závislosti od pevnej sumy ktorá sa zistí ako súčin 0,4 násobku percentuálneho zvýšenia funkčných platov, hodnostných platov alebo stupnice platových taríf a priemernej mesačne sumy VD zistenej ku dňu decembra predchádzajúceho kalendárneho roka zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a následne sa vydelí číslom 25. Takto zistená pevná suma sa vynásobí počtom skončených rokov doby trvania služobného pomeru. V rámci pripomienkového konania k tejto novele zákona Dr. Milan Kolen a prezident APVV JUDr. Hristo Gluškov predložili svoje Hromadné pripomienky ktorými žiadali, aby valorizácia VD v rokoch 2018 – 2021 bola rovnaká ako ju majú civilisti, to je o dôchodcovskú infláciu s garantovaným zvýšením najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky ak by dôchodcovská inflácia bola nižšia ako 2 % . Naše hromadné pripomienky neboli zrealizované. Pre pochopenie objasním dôvody prečo MF SR bolo proti takejto novelizácii.
K pripravovanej novelizácii zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov MF SR a Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v rámci rozporového konania začiatkom apríla 2018 predložili tieto zásadné pripomienky:
– MFSR žiadalo, aby sa valorizácia VD určovala podľa platného znenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (podľa novelizovaného § 82 podľa výšky dôchodcovskej inflácie a § 293dx s garantovaným 2 % zvýšením zákon č. 461/2003 Z. z.), pretože návrh predpokladá negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Od valorizácie VD zohľadňujúcej rast miezd upustila novelizácia zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v roku 2013, ktorá mala za cieľ valorizáciu VD vykonávať podľa inflácie a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
– Dôchodkový systém vojakov má záporné saldo a návrh spomalí znižovanie záporného salda vojakov. Približne polovica vyplácaných VD musí byť dotovaná z kapitoly ministerstva obrany, to je zo štátneho rozpočtu. Poberatelia VD z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v súčasnosti poberajú v priemere oveľa vyšší dôchodok (744 eur) v porovnaní so SD zo všeobecného systému sociálneho poistenia (439 eur). Navrhovaná valorizácia VD by tento rozdiel bola zväčšila. Udržanie reálnej výšky a kúpyschopnosti VD v čase dostatočne reflektuje dôchodcovská inflácia. Navrhované znenie zákona predpokladalo trvalú zmenu valorizácie v reakcii na dočasné opatrenie vo všeobecnom penzijnom systéme.
– Priemerný VD je oveľa vyšší ako priemerný SD (ozbrojenci na dôchodkové poistenie odvádzajú 7 % z svojho hrubého platu a občania len 4 %). Ak by bola novela zákona prijatá tempo rastu VD by bolo vyššie ako u SD a rozdiel v priemernom dôchodku by sa bol prehlboval. Navrhovaný spôsob valorizácie vychádzal zo súčasnej priemernej doby služby na VD 25 rokov. Po uplynutí prechodného obdobia bude minimálna služobná doba pre vznik nároku na VD 25 rokov, bude koeficient zohľadňujúci služobnú dobu v dlhom období úroveň valorizácie zvyšovať nad rámec 0,4 násobku percentuálneho nárastu funkčných platov.
– Osobitný účet vojakov je v deficite. Asi polovicu výdavkov na dávky výsluhového zabezpečenia sú hradené z kapitoly ministerstva obrany, teda zo štátneho rozpočtu. Osobitný účet MV SR v roku 2017 hospodáril s prebytkom približne 1 mil. eur, aj ostatné osobitné účty sú prebytkové. Ak by bolo došlo k prijatiu navrhovanej novelizácii zákona osobitný účet MV SR ako aj ďalšie účty by sa asi už v roku 2018 dostali do deficitu.
Objasním z akých dôvodov je osobitný účet vojakov v deficite, prečo je potrebné ho dotovať? Je to z dôvodu reorganizačných zmien v rokoch 2001 – 2005, kedy došlo k znižovaniu počtov vojakov (zo 46.000 vrátane VZS na 12.000 profesionálov), čím došlo k zníženiu sumy odvodov na dôchodkové poistenie. Na druhej strane došlo k zvyšovaniu počtu VD čím došlo k zvýšeniu výdavkov. Ďalej, tí ktorí mali odslúžených viac ako 15 rokov a menej ako 30 rokov sa im pre výpočet SD o polovicu zvýšil počet odslúžených rokov, čím sa zvýšili výdavky osobitného účtu vojakov. Ďalej, z dôvodu vstupu armády do NATO došlo k vyššiemu rastu platov len vojakov, čím v roku 2006 došlo k rastu VD o viac ako 10 % a v roku 2007 o viac ako 20 %. Ďalším dôvodom je, že ozbrojeným silám chýba asi 4.000 vojakov čo sa prejavuje v značnom znížení odvedenej sumy na dôchodkové poistenie atď. Uvedené skutočnosti, politické rozhodnutie (čo nezapríčinili vojaci) majú negatívny vplyv na deficit osobitného účtu vojakov. Osobitné účty ostatných ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov sú od roku 2017 prebytkové a nie je potrebné ich zo štátneho rozpočtu dotovať. Z uvedených dôvodov nie je osobitný účet vojakov prebytkový a je potrebné ho zo štátneho rozpočtu dotovať, čo bude trvať niekoľko rokov.
Na stav osobitných účtov majú vplyv aj tieto skutočnosti ktoré sa s stali v prechádzajúcich rokoch ako sú. Do 1.8.2008 prebytkové peniaze ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov z ich osobitných účtov boli odvádzané do štátneho rozpočtu. Napríklad z osobitného účtu MV SR bolo odvedených 137,912 mil. Eur, čo by postačovalo na vyplácanie všetkých druhov VD a nebolo by potrebné ich dotovať. Odvedené odvody na starobné poistenie do SP vojakov do 30. apríla 1998 a ostatných príslušníkov ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov do 30. júna 2002 po vzniku osobitných účtov neboli prevedené na osobitné účty, čo predstavuje niekoľko miliónov eur.
.- Novela zákona č. 328/2002 Z.z. z roku 2013 (zákon č. 80/2013 Z.z.) mala za cieľ znížiť výdavky osobitných účtov a zabezpečiť ich prebytkovosť a stabilizáciu, čo sa s výnimkou účtu vojakov v roku 2017 podarilo dosiahnuť. Tieto úpravy reagovali na negatívnu skúsenosť valorizáciu VD vykonávať na základe rast služobných platov, ktoré po vstupe do NATO vygenerovali prudký rast VD vojakov o viac ako 10% v roku 2006 a o viac ako 20% v roku 2007. Ako konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v apríli 2014, prijatím novely došlo k výraznému zlepšeniu udržateľnosti výsluhových penzijných systémov a naviazanie valorizácie na vývoj dôchodcovskej inflácie bolo v tomto kontexte jedným z najdôležitejších opatrení.
Na základe zaslaných zásadných pripomienok ministerstvom financií k novelizácii zákona o sociálnom zabezpečení z dôvodu, aby v roku 2018 boli valorizované VD ministerstvo vnútra na Legislatívnu radu vlády ktorá sa konala 17.04.2018 po rozporových konaniach predložilo návrh z ktorého vypustilo novelizáciu § 68 ods. 1, ale s dopracovaním ustanovenia § 143ah sa len v roku 2018 VD zvyšujú za každý skončený rok o pevnú sumu 0,60 eur, ktorá bola štedrá. Táto zmena nestabilizovala osobitné účty ale naopak, zbrzdila ich stabilizáciu. Všetkým poberateľom výsluhových dávok oproti poberateľom dôchodkových dávok zvýšila výšku valorizácie VD v rozmedzí od 9 eur pri 15 rokoch do 24 eur pri 40 rokoch. Invalidným, vdovským, vdoveckým a sirotským VD zvýšila o pevnú sumu 15 eur oproti valorizácii SD pevnou sumou o 8,40 eur a invalidných, vdovských, vdoveckých a sirotských ktoré boli valorizované nižšou sumou.
Pokiaľ nedôjde k novelizácii zákona o sociálnom zabezpečení v roku 2019 v ďalších rokoch by sa VD asi mali valorizovať podľa § 68 ods. 16 o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanovených vo všeobecných predpisoch, čím ale pravdepodobne môže, ale nemusí vzniknúť problém, lebo podľa novelizácii § 82 sa dôchodková dávka zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov o takzvanú dôchodcovskú infláciu. Uvidíme ako sa s týmto vysporiadajú legislatívci.
Ministerka vnútra Denisa Saková dňa 13.júna 2018 pre médiá povedala, aktuálna novela je dočasným riešením na rok 2018 preto, že MF SR malo k nej zásadnú pripomienku (aby sa valorizácia VD určovala podľa platného znenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), osobitný účet policajtov je v prebytku, ale osobitný účet vojakov je každý rok mínusový. Preto do budúcna chcú pripraviť taký spôsob valorizácie aby to osobitný účet vojakov uniesol. Ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom financií bude pripravovať úplne nový model valorizácie VD v ktorom by boli jasne stanovené pravidlá ako sa valorizuje, aby platil na dlhšie obdobie.
Predpokladám, že ministerka vnútra má pravdepodobne zámysel na rok 2019 a ďalšie roky novelizovať zákon 328 asi na základe nárastu funkčných, hodnostných a tarifných platov jednotlivých zložiek ozbrojencov (možno sa mýlim a hľadajú aj iné systémové opatrenia čo zatiaľ nie je známe). Ako vieme Sociálna poisťovňa v roku 2018 zo štátneho rozpočtu bude dotovaná 255,4 mld. eur. Z dôvodu legislatívnych zmien vykonaných v zákone č. 328 v roku 2013 zvýšením nároku na VD z 15 na 20 rokov, zvýšením odvodov na dôchodkové poistenie ozbrojencami z 5 na 7 % a zamestnávateľmi zo 17 % na 20 % z hrubého platu atď., osobitné účty okrem vojakov sú asi od začiatku roku 2017 prebytkové, plusové a nie je potrebné ich zo štátneho rozpočtu dotovať. Osobitný účet vojakov je potrebné dotovať najmä z dôvodov Reo Redi v rokoch 2001-2005 (znižovaním počtu vojakov došlo k znižovaniu odvodov na dôchodkové poistenie, došlo k zvyšovaniu počtu poberateľov VD čím vzrástli výdavky osobitného účtu vojakov), z dôvodu vyššieho nárastu platov vojakov po vstupe do NATO oproti nárastu platov ostatných ozbrojencov v rokoch 2006 a 2007 bola vyššia valorizácia VD vojakov ako u ostatných VD. Z dôvodu, že chýba asi 4.000 vojakov táto skutočnosť sa prejavuje v značnom znížení odvedenej sumy na dôchodkové poistenie čo zvyšuje deficit osobitného účtu vojakov. Z uvedených dôvodov najmä v rezorte obrany je potrebné prijať špecifické systémové opatrenia na stabilizáciu a znižovanie deficitu osobitného účtu vojakov. Predpokladám, že ak nedôjde k zásadným zmenám v stabilizácii za súčasného stavu osobitný účet vojakov by pravdepodobne asi do 15 – 20 rokov mohol byť prebytkový.
Tu je ale dilema akými opatreniami dosiahnuť stabilizáciu osobitných účtov s dôrazom na účet vojakov. Pre rok 2019 a 2020 vláda pripravuje nárast platov v štátnej službe a v službe vo verejnom záujme orientačne asi o 10 % ktoré sa niekoľko rokov nezvyšovali, čo je pre budúcu valorizáciu VD výhodné. Vynikajúce, ale čo ďalšie roky? Vieme, že niekoľko rokov sa platy ozbrojencov nezvyšovali. To by znamenalo, že v roku 2019 a 2020 by valorizácia VD bola vyššia ako valorizácia SD. Táto skutočnosť by mala vplyv na zvyšovanie výdavkov osobitných účtov ktoré by sa pravdepodobne stali deficitné. DÔVODY PREČO BY VALORIZÁCIA VD MALA BYŤ VYKONÁVANÁ PODĽA DÔCHODCOVSKAJ INFLÁCIE: – Medziročný nárast spotrebiteľských cien, dôchodcovská inflácia rovnako pôsobí na poberateľov VD, ako aj SD a na ich životnú úroveň – Na udržanie rovnakej výšky kúpyschopnosti VD dostatočne reflektuje, zabezpečuje dôchodcovská inflácia – Z dôvodu nerovnakého nárastu platov vojakov a v jednotlivých v ozbrojených bezpečnostných a záchranných zboroch sa v roku 2013 upustilo od valorizácii VD podľa nárastu platov a od 1.7.2018 bolo stanovené valorizáciu vykonávať podľa všeobecných predpisov – Nárast hodnostných, funkčných a tarifných platov nebol a možno ani nebude každý rok – Valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia by sa mala vykonávať podľa všeobecných predpisov, čo by zabezpečilo rovnaké tempo rastu VD a SD čo by nekritizovali médiá, čím by sa nezvyšovali rozdiely medzi priemernými výsluhovými a starobnými dôchodkami čo by prispelo k stabilizácii osobitných účtov – Ak tempo rastu valorizácie VD bude vyššie ako tempo rastu valorizácie SD, dôjde k zvýšeniu nákladov osobitných účtov ktoré sa stanú deficitné – Ak sa od roku 2019 a v ďalších rokoch budú VD valorizované podľa dôchodcovskej inflácie dôjde k ďalšiemu posilneniu stabilizácie osobitných účtov ktoré sa aj v ďalších rokoch bude zvyšovať – Ako konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v apríli 2014, prijatím novely došlo k výraznému zlepšeniu udržateľnosti výsluhových penzijných systémov a naviazanie valorizácie na vývoj dôchodcovskej inflácie bolo v tomto kontexte jedným z najdôležitejších opatrení. – Pri valorizácii VD podľa dôchodcovskej inflácie bude možné k ďalšej stabilizácii osobitných účtov s dôrazom na účet vojakov priebežne prijať aj ďalšie opatrenia k nárastu platov v zložkách ktoré majú vplyv na celkovú výšku platov príslušníkov ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zborov, čo prispeje k ďalšej stabilizácii jednotlivých osobitných účtov Z uvedených dôvodov valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia by mala byť vykonávaná rovnakým valorizačným mechanizmom, rovnakým spôsobom ako valorizácia dôchodkových dávok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Z dôvodu zmeny valorizačného mechanizmu v § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa dôchodková dávka zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Rovnakú zmenu odporúčam zapracovať do § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov kde navrhujem doplniť nový odsek 18 takto: § 68 ods. 18 Od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Z dôvodu urýchlenia, zabezpečenia stabilizácie osobitného účtu vojakov je súčasne nastavený systém potrebné zmeniť, riešiť prijatím takých opatrení ktoré aby v čo najkratšom časovom horizonte zabezpečili jeho stabilizáciu. Z dôvodu nezáujmu o službu v OS SR, (každým rokom sa početný stav znižuje) je potrebné zatraktívniť, zvýšiť prestíž zamestnania profesionálneho vojaka zvýšením záujmu o túto službu. Je to možné dosiahnuť aj väčším nárastom platov ako je avizované 10 % zvýšenie v štátnej a verejnej službe. Možno aj úpravou jednotlivých zložiek ktoré majúcich vplyv na nárast celkového platu vojakov. Zlepšením podmienok pre službu v OS SR atď. Vykonanie takýchto a ďalších opatrení prispeje k zatraktívneniu služby vojakov a k naplneniu chýbajúcich asi 4.000 vojakov, čím dôjde k zvýšeniu odvodov na dôchodkové zabezpečenie ktoré prispeje k stabilizácii osobitného účtu vojakov. Takéto opatrenia prispejú k zvýšeniu záujmu o službu v OS SR, ako aj k stabilizácii osobitného účtu vojakov. V súčasnosti ministerstvo obrany posudzuje dve varianty ako tento stav riešiť. Niektoré z uvedených opatrení k stabilizácii osobitného účtu vojakov je možná diferencovane vykonať aj v jednotlivých ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zboroch aj keď valorizácia v roku 2019 a v ďalších rokoch by sa vykonávala podľa dôchodcovskej inflácie. Uvidíme akú novelizáciu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, aké opatrenia pre valorizáciu VD a stabilizáciu osobitných účtov v roku 2019 a pre ďalšie roky pripravuje ministerka vnútra Denisa Saková prijať. Bolo by vhodné, aby sa do avizovanej prípravy novelizácii zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zapojili občianske združenia so vzťahom k ozbrojeným silám, najmä Klub generálov SR, Zväz vojakov SR, Vojenský veterán Bratislava a ďalšie, ako aj APVV. |
|
Spracoval:
Dr. Milan Kolen
člen VVB a člen sociálnej komisie ZV SR
No Comment
https://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/520636-valorizacia-2020-o-percento-ci-o-pevnu-sumu/
Palo, prosím vymaž ten môj príspevok z 10,57… v maili vysvetlím… a aj tento. Ďakujem.
Rast cien na Slovensku sa spomalil, inflácia v apríli klesla na 2,3 %
Rast cien na Slovensku sa v apríli zmiernil. Podľa údajov Štatistického úradu SR totiž medziročná inflácia dosiahla 2,3 %, čo v porovnaní s marcom znamenalo spomalenie o 0,4 percentuálneho bodu.
V priemere za prvé štyri mesiace roka tak spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne vzrástli o 2,4 %. Medzimesačne v apríli oproti marcu ceny stúpli o 0,2 %, kým v marci oproti februáru boli vyššie o 0,6 %.
V medziročnom porovnaní sa zvýšili najmä ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá o 4,1 % a v reštauráciách a hoteloch o 3,6 %. Potraviny a nealkoholické nápoje oproti vlaňajšiemu aprílu zdraželi o 2,9 %, rozličné tovary a služby o 2,7 %, zdravotníctvo o 2,4 %, alkoholické nápoje a tabak o 1,8 %, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti o 1,5 % a rekreácia a kultúra o 1,4 %. Viac ako vlani sme zaplatili tiež za vzdelávanie o 1 %, pošty a spoje o 0,8 % a odevy a obuv o 0,6 %. Klesli iba ceny v doprave o 1,6 %.
Medzimesačne v apríli oproti marcu stúpli najmä ceny za odevy a obuv o 1,2 %. Zdražela aj rekreácia a kultúra o 0,9 %, zdravotníctvo a doprava zhodne o 0,5 %, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti o 0,4 %, reštaurácie a hotely a rozličné tovary a služby zhodne o 0,2 % a potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá a vzdelávanie zhodne o 0,1 %. Na druhej strane klesli ceny alkoholických nápojov a tabaku o 1,5 %. Na marcovej úrovni zostali ceny za pošty a spoje.
Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblastí daní, v apríli dosiahla 1,9 %, pritom v marci predstavovala 2,4 %. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, dosiahla v apríli 1,6 %. V marci bola na úrovni 2,1 %. V medzimesačnom porovnaní bola jadrová inflácia v apríli na úrovni 0,2 % a čistá inflácia bola na úrovni 0,3 %. … zdroj: sita
Som poberatelom ID vo vyske 489 eur , mam odsluzenych 20 rokov a 8 mesiacov. Do ID som nastupil v roku 1993. Socialna poistovna prepocitavala vsetky dochodky, ktore vznikli pred rokom 2004. Vysluhovych docodkovMV sa to netyka ?
Naši páni poslanci dostali k platom tisícku ,št.zamestnanci 10 percent,poniektorí 15.Aby sme neboli o nič ukrátení,aby sa neznížil náš životný štandart tak sme dostali 7,80 .Neviem čo všetko z tých peňazí dokážem uhradiť.Či bude dosť na inkaso a koľko ostane na potraviny.
Pán Imrich ,klobúk dole ,tlieskam.
Národná rada Slovenskej
republiky
JUDr. Andrej D a n k o
B r a t i s l a v a
Bratislava 5. januára 2019.
Vec : Dôchodkový systém – likvidácia dôchodcov ?
Dňom 1. januára 2019 sa mi „zvýšil“ dôchodok zo zákona o 2,6%. Táto suma je však veľmi fiktívna. Na základe návrhu Vašej politickej strany sa „upravili“ ceny o 2,5%. Údajne z dôvodu dodatočného odvodu. Teda, tým pádom sa mi „zvýšil“ dôchodok o reálne 0,1%. Jednoduchá matematika. Prosím dočítajte do konca, môžete si zatiaľ myslieť čo chcete a komentovať to.
Od 1. januára t.r. sa však zvýšila aj cena tepla, elektriny, vody, plynu o x percent. Ako sa k výsledným cenám jednotlivé subjekty dopracovali, nezistí nikto. Zrejme sa používali albánske indexy, bulharské koeficienty a rumunské konštanty. Ak si napríklad žiadate v súlade so zákonom údaje o cene, BVS a.s. vám to nedá, odkazuje vás na iné úrady. Lenže, táto spoločnosť, ktorá si určuje ceny vody a stočného nemá ani základný prehľad o svojom majetku a žiada dokladovať ich majetok od vás, ako občana. To je sekundárne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, k tomto listu ma nedonútil nikto, ani hlad, ani iný problém. Som zhrozený nad tým, ako sa pristupuje k dôchodcom, k ich potrebám, k ich starostlivosti zo strany štátu. To ani nehovorím o tom, že sa porušuje aj základný zákon štátu – Ústava Slovenskej republiky. Som zhrozený tou zrejme tichou genocídou tejto sociálnej skupiny.
Lekári nemajú podpísané zmluvy so VšZP – všetci sú zhrození a skáču okolo nich, aby bol len ich záujem uspokojený. Nikoho však nezaujíma, že tí istí lekári bez potvrdenia si vypýtajú 25 € za vyšetrenie, lebo nemajú zmluvu. Nezaujíma ich, že pacient je dôchodca. Na drevo plať a hotovo.
Pri každoročnej „úprave“ dôchodkov ( 1,90 eura, to už len bola úprava) sa spomína tzv. dôchodcovská inflácia. Aká je to inflácia? Tu sa nejedná o skvalitnenie života tých ľudí, čo celý život pracovali ale zrejme o ich urýchlený znížený počet. Lebo podľa MPSVaR SR sú dôchodcovia príťažou štátneho rozpočtu. Ale ani ja, ani nikto z dôchodcov nechce od štátu nič, len vrátiť to, čo štátu požičal počas aktívnej pracovnej činnosti. To v tom parlamente skutočne schválite a akceptujete každý nezmysel? Lebo ide o politické body? Doteraz mi nikto nevedel vysvetliť, čo to tá dôchodcovská inflácia je, ani čo je to „dôchodcovská solidarita“ Načo sú potom v parlamente 3 čítania zákonov a dôvodové správy? To každý tam zhltne? V odôvodnení SP s v rozhodnutí o úprave dôchodku uvádza : „Váš starobný dôchodok je zvýšený o pevnú sumu 8,40 € mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného nárastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov , čo predstavuje 3,60 € mesačne.“
To si fakt celý sociálny výbor aj ministerskí úradníci myslia, že ak má niekto dôchodok, že stratil rozum, myslenie, úvahu a celá rodina sa mu presťahovala do Afriky?
Národná rada, ktorej ste predsedom a národ Vám dal dôveru by mala postupovať v súlade s platnou legislatívou. Tak prosím vysvetlite mi Vy, alebo sociálny výbor, alebo ústavný výbor, čo je to za pojem „ prednosta domácnosti“. Hľadal som to v Zákone o rodine, OZ, ObZ, platných súvisiacich predpisoch a nikde som to nenašiel. Ale SŠÚ mi bohorovne oznámi, že je to východzí podklad, od ktorého sa odvíja výška dôchodcovskej inflácie. Tak čo tu vlastne máme? Rodovú nerovnosť? Nerovnosť medzi manželmi? Prednostu domácnosti nepoznám, poznám prednostu úradu, kliniky, stanice, a pod.
Pri zbieraní politických bodov sa vytešujeme, že ako nám klesá nezamestnanosť, ako nám ide hore ekonomika. Ale kto povie, ako nám klesá životná úroveň dôchodcov? Zvýši sa minimálna mzda – zvýšia sa ceny, narastá kúpna sila ESO ( ekonomicky silný občan), ale dôchodca to pocíti len na zvýšení ceny, znížení svojej kúpnej sily. Dokonca sa už vyskytli verejne názory politikov, že dôchodcovia by si mali vymeniť byty za menšie ak im dôchodky nestačia. To je ďalší krok k tichej genocíde dôchodcov? Keď niekto niekde žije takmer celý život, má sa vysťahovať do absolútne cudzieho prostredia? Lebo tam sa veľmi ťažko prispôsobí so všetkými dôsledkami, bez priateľov, rodiny, spôsobu života ?
Nedoplácajú dôchodcovia na to, že štát si nevie vybudovať také mechanizmy, ktorými by vedel skontrolovať reálne príjmy, odvody, dane povinných subjektov? Ja nie som povinný byť solidárny s daňovými podvodníkmi, asociálmi, ktorí nikdy nechceli pracovať a ani nebudú, nemienim doplácať na to, že štát v mene ktorého schvaľujete zákony, ich novely, a pod. si nevie odkontrolovať správnosť odvodov. Štát má k tomu nástroje, ale ich nevyužíva, alebo nechce využívať. Naopak, ešte takýmto skupinám ľudí vyrovnáva tzv. minimálne dôchodky. Tu asi bude len jedno riešenie, ak si dôchodcovia založia politickú stranu a dôkladne budú svoje práva na slušný a zaslúžili dôchodok brániť. Čo myslíte, koľko hlasov by dostali pri voľbách? A zrejme nahradia to ROH pri JDS.
Moja otázka je, čo mienite ako predseda parlamentu urobiť, aby sa zabránilo doslova genocíde dôchodcov tým, že sa im neustále zhoršujú ich životné podmienky.
Kópiou tohto listu žiadam o stanovisko aj výbor pre sociálne veci a súčasne aj ministra p. Richtera. Nie je predsa možné, aby penzisti žili rok od roka horšie.
S úctou JUDr.Imrich Hurinský
V Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2019 v bode 5. na mesiac február 2019 je stanovená úloha prerokovať návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Dôvodom je zmena mechanizmu zvyšovania valorizácie dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia.
Pre Ivan napísal: 18. decembra 2018 v 17:15
Citujem: “No a čo to má spoločné s valorizáciou VD v roku 2019”? Má to veľmi veľa spoločného. Zvýšením platov profesionálnych vojakov v I.a v II etape dôjde k zvýšeniu odvodov na dôchodkové zabezpečenie, teda k zníženiu deficitu približne o 5 – 10 mil. eur ročne, čo prispeje k stabilizácii osobitného účtu vojakov a nebude dôvod na zrušenie osobitného systému výsluhového zabezpečenia o čo sa niektorí roky snažia. Na túto skutočnosť o ktorej sa tu veľa diskutovalo ste asi zabudol.Valorizácia podľa dôchodcovskej inflácie s 2 % garantovaným minimálnym zvýšením na základe priemerných VD má napomôcť k stabilizácii osobitných účtov z dôrazom na stav osobitného účtu vojakov ktorý je v značnom deficite. Je tu aj možnosť valorizáciu VD túto vykonať na základe priemeru priemerov VD. Týmto by došlo k ďalšej úspore asi od 360.000 – 400.000 eur ročne.
No a čo to má spoločné s valorizáciou VD v roku 2019?
Od 1.1.2019 dôjde k zmene, k zvýšeniu finančného ohodnotenia práce profesionálnych vojakov v rozsahu od 1,5 – 10 % atď. v súlade s platným zákonom č. 281/2018 Z. z. Týmto spôsobom dôjde k navýšeniu platov profesionálnych vojakov čím sa zvýšia odvody na výsluhové zabezpečenie. Týmto dôjde k zníženiu deficitu osobitného účtu vojakov. V súčasnosti rezort obrany pripravuje novelizáciu zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ktorá by mala nadobudnúť účinnosť do 30.6.2019. Pripravuje sa aj zmena hodnotenia z hodnostných platov na tarifné platy.
Malo by dôjsť k zmene ohodnotenia práce profesionálnych vojakov pri službe po roku na úroveň priemerného platu v SR, teda orientačne minimálne najmenej na 1050 eur mesačne. Súčasne je to 707 eur od januára asi na 778 eur. Toto zvýšenie je konkrétne avizované aj schválené 10 % navýšenie tarifných platov v štátnej služba a v službe vo verejnom záujme pre rok 2019. Rovnako 10 % navýšenie v štátnej službe a v službe vo verejnom záujme má byť aj v roku 2020. Pripravované zmeny v platoch profesionálnych vojakov sú rozdelené do dvoch etáp. I.etapa od 1.1.2019 a II. etapa po novelizácie zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov pravdepodobne od 1.7.2019. Z realizovaním I. a II. etapy dôjde k navýšeniu platov profesionálnych vojakov, k zvýšeniu odvodov čo sa prejaví v znížení deficitu osobitného účtu vojakov už v roku 2019 ale hlavne v roku 2020 v rozsahu pravdepodobne od 5 – 10 mil eur.
Dňa 17.12.2018 sa na TA3 bola odvysielaná tlačová beseda ministra obrany k úpravám platov profesionálnych vojakov od 1.1.2019 v súlade zo zákonom 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Ďalej na základe pripravovaných legislatívnych zmien v tomto zákone pravdepodobne od 1.7.2019 má dôjsť k zmene ohodnotenia profesionálnych vojakov na základe funkčných platov. Celú besedu je možné si pozrieť takto: cez GOOGLE napíšte Tlačová beseda ministra obrany na Ta3 dňa 17.12.2018, po otvorení kliknite na besedy.
Ak by v tomto roku prešiel vládou navrhnutý mechanizmus (0,4 * percentuálny rast platov atď.) navrhnutý na roky 2018, 2019 a 2020, tak budúcoročná valorizácia by pri priemernej výške VD 806 € predstavovala 1,2€ za každý obslúžený rok. Pre VD čo odslúžil 25 rokov a má priemerný dôchodok 806€ by to predstavovalo nejakých 32€. Ak zostane zachovaný valorizačný mechanizmus len o dôchodcovskú infláciu, tak tento dôchodca dostane 21€. Upozorňujem, že k 1.1.2020 má byť opäť zvýšenie platov o 10%.
Tak neviem či bol boj za dôchodcovskú infláciu v tomto roku ten správny krok. Pochybujem, že vláda bude pri budúcoročnej valorizácii taká ústretová a opäť navrhne valorizáciu s tým koeficientom 0,4!
K nižšie navrhovaným zmenám valorizácie vojenských výsluhových dôchodkov na rok 2019 (pani Bartko a Kolen) som si dovolil urobiť taký malý prepočet. Podklady som čerpal z Výročnej správy VÚSZ za rok 2017. Tam sa uvádza, že :
– príjmy z poistného na výsluhové zabezpečenie boli 70 288 031,72 euro.
– výdavky na výplatu výsluhových dôchodkov boli 145 287 717,64 euro
– výsluhové dôchodky poberalo 15 023 osôb
– priemerný výsluhový dôchodok teda bol asi 806 euro.
Z týchto údajov sa dá vypočítať, že v roku 2019, ak by prešla tu diskutovaná zmena zákona, by sa výsluhové dôchodky zvyšovali o 2,6 % . No najmenej by to bolo o 2 %, čo by tvorilo 16,12 euro. Na porovnanie u policajtov, by z ich priemerného výsluhového dôchodku asi 647,45 € tvorili 2 % – 12,94 euro. Civilné starobné dôchodky majú od 1.1.2019 stanovenú minimálnu valorizačnú pevnú sumu 8,70 eura.
Samozrejme, že navrhovaná zmena zákona č. 328/2002 Z.z., by priniesla poberateľom výsluhových dôchodkov štedrú valorizáciu, no kde nato zobrať peniaze, keď rozdiel medzi príjmami a výdavkami na predmetnom účte VÚSZ bol v roku 2017 asi mínus 75 miliónov euro ? Predpokladám, že podobný rozdiel bude aj v roku 2019 ! Pritom návrh štátneho rozpočtu na rok 2019 už bol v hrubých rysoch schválený a asi s takouto výškou valorizácie výsluhových dôchodkov nepočíta ! Śkoda.
Dňa 13.júna 2018 ministerka vnútra pre médiá povedala, že začne pripravovať novú valorizáciu výsluhových dôchodkových dávok na rok 2019 a na ďalšie roky. Od tejto doby intenzívne pracujem na danej veci. Dňa 30.8.2018 som na web zavesil základný článok ktorý na základe získaných informácií, postupne upravujem, doplňujem a rozširujem o získané poznatky.
Plne súhlasím a akceptujem právny názor JUDr. Bartka, ako aj názory ďalších ktoré vo veci sú zapracované. V texte základného článku, ako aj v návrhu znenia § 68 ods. 16, respektíve 18 som do dnešnej doby vykonal štyri úpravy čo nie je konečný návrh. Svoje podnety som zaslal kompetentným ministrom s dôrazom na gestora zákona č. 328 ako aj ďalším kompletným ministrom a očakávam od nich svoje stanoviská na ktoré priebežne reagujem. Predpokladám, že pravdepodobne pripravená novela zákona č. 328/202 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov do medzirezortného pripomienkovania bude zaradená niekedy v januári – februári 2019. Ak bude potrebné včas k nej spracujem hromadnú pripomienku a zároveň porosím oj jej podporu VD a ich rodinných príslušníkov čo včas na tomto webe zverejním.
Nemožno jednoducho prevziať právnu úpravu minimálnej dvojpercentnej valorizácie dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, pretože ide o iné dôchodky (napr. vznik nároku – nárok na VD vznikne na základe existencie a uplynutia iných skutočností ako pri vzniku nároku na SD, výpočet základu pre VD, výšky VD, výplata VD, atď.) na rozdiel od výsluhových dávok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Aby sa valorizácia výsluhových dávok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia ešte viac priblížila valorizácii dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia je potrebné doplniť ešte právnu úpravu o minimálnej valorizácii výsluhových dávok rovnakým percentom ako vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, avšak z priemeru príslušnej výsluhovej dávky, a nie z priemeru príslušnej dôchodkovej dávky. A na tento účel nie je potrebné pripájať nový odsek 18, pretože postačuje v § 68 odsek 16 právnu úpravu nahradiť novým znením, ktorý zabezpečí to, čo očakávame, teda valorizáciu výsluhových dávok podľa všeobecného systému sociálneho poistenia a aj minimálnu valorizáciu výsluhových dávok podľa rovnakých percent ako vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
A na tento účel je potrebné v zákone č. 328/2002 Z. z. vykonať napríklad takúto zmenu:
„V § 68 odsek 16 znie:
(16) Od 1. júla 2019 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú, najmenej však o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku policajta alebo profesionálneho vojaka vykázaného príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“.
Úlohou pripravovanej valorizácie VD v rokoch 2019 a v ďalších rokoch by malo byť zabezpečenie stabilizácie osobitných účtov s dôrazom na účet vojakov je možné riešiť niekoľkými spôsobmi:
1. Rovnakým spôsobom ako je riešená vo všeobecnom systéme v zákone o sociálnom poistení (civilisti) na základe medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov o takzvanú dôchodcovskú infláciu s s garantovaným zvýšením najmenej o pevnú sumu určenú 2 % priemernej dôchodcovskej dávky.
2. Na základe rastu tarifných, hodnostných a tabuľkových platov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov.
3. Prípadne inými systémovými opatreniami, čo ale zatiaľ nie je známe či takýto spôsob valorizácie VD sa pripravuje.
Z dôvodu zmeny valorizačného mechanizmu v § 82 zákona o sociálnom poistení rovnakú zmenu odporúčam zapracovať do § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov kde navrhujem doplniť nový odsek 18 takto:
„ § 68 ods. 18 Od 1. júla 2019 sa na ďalšie obdobie výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodcovskej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý prechádza príslušnému kalendárnemu roku .“
Z uvedených dôvodov valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia by mala byť vykonávaná rovnakým valorizačným mechanizmom, rovnakým spôsobom ako valorizácia dôchodkových dávok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Nezávidíme, porovnávame a prajeme im to, sú medzi nimi i kolegovia žijuci na Slovensku.
Citujem: …”dojde nejdříve ke zvýšení základní výměry důchodů o 300 korun (z 9 na 10 procent průměrné mzdy) již před valorizací od ledna 2019, poté budou navýšeny důchody podle statistických indexů a průměrná valorizace bude zhruba 900 korun místo 600 korun,…”.
.
Celý článok:
Důchodci si od ledna výrazně přilepší
Českým důchodcům vzroste od ledna rekordně penze. Včetně valorizace vzrostou důchody od ledna v průměru o 900 korun měsíčně. Senioři nad 85 let dostanou navíc přidáno o tisícikorunu.
Na konci srpna o tom na své mimořádné schůzi rozhodla Sněmovna, která zamítla senátní verzi a schválila vládní důchodovou novelu v původní verzi. Norma zvyšuje pevnou část penzí o procentní bod na deset procent průměrné mzdy, což podle ministryně práce a sociálních věcí Jany Maláčové (ČSSD) má vést ke zvýšení životní úrovně zejména důchodců s nízkými důchody.
Penze se automaticky valorizují podle poloviny růstu reálných mezd a podle růstu cen, což schválená novela nemění. Od ledna by se tak důchody měly zvednout v průměru asi o 600 korun. Vláda chce kvůli změně složení penze všem lidem, kteří pobírají starobní, invalidní a pozůstalostní důchod, přidat ještě dalších zhruba 300 korun.
Části seniorů se budou v budoucnu penze zvyšovat rychleji, části pomaleji než dosud.
Od ledna by se důchody měly zvednout v průměru o 600 korun, kvůli změně složení penze vláda všem přidá ještě další tři stovky
„Při zvyšování důchodů je celkové potřebné zvýšení důchodů podle statistických indexů rozděleno mezi základní a procentní výměru. Když bude základní výměra vyšší, pak její zvyšování (aby činila 10 procent průměrné mzdy po meziročním růstu – pozn. redakce) spotřebuje větší část celkového zvýšení důchodů, než kdyby byla základní výměra jen devět procent průměrné mzdy, a na procentní výměru bude určena o něco menší částka,“ vysvětlila mluvčí ministerstva práce Barbara Hanousek Eckhardová.
Změna poměru mezi základní a procentní výměrou tak podle ní povede k valorizacím procentních výměr důchodů o desetiny procent, 0,1 až 0,2 procenta nižším proti stavu, kdy by základní výměra zůstala na úrovni devíti procent. Naopak zvýšení základní výměry důchodů bude vždy o několik desetikorun vyšší.
Protože navýšením základní výměry na 10 procent vzrostou všechny důchody a tím se zvýší základna, ze které se určí částky valorizace (stejné procento navýšení z vyššího základu), bude pro převážnou část důchodů navýšení v budoucnu vyšší než podle současných pravidel, kdy je základní výměra důchodu 9 procent.
Valorizace u vyšších penzí může být nižší
„V některých případech vysokých důchodů, orientačně důchody 20 tisíc korun a vyšší, může nižší růst procentní výměry převýšit vyšší růst základní výměry a tyto důchody by měly valorizaci o několik korun nižší,“ sdělila Právu Eckhardová.
Nemělo by však k tomu docházet každý rok.
„Záleží na konkrétních parametrech statistických indexů, realističtější je scénář, že důchody všem porostou o jednotky korun rychleji,“ uvedla mluvčí.
„Podle přechodného ustanovení dojde nejdříve ke zvýšení základní výměry důchodů o 300 korun (z 9 na 10 procent průměrné mzdy) již před valorizací od ledna 2019, poté budou navýšeny důchody podle statistických indexů a průměrná valorizace bude zhruba 900 korun místo 600 korun, jak by vycházela bez navýšení základní výměry. Všichni příjemci důchodu tak na tom budou v lednu 2019 lépe,“ shrnula Eckhardová.
Ministryně Maláčová chce do budoucna v souladu s programovým prohlášením vlády prosadit dřívější odchod do důchodu pro zaměstnance pracující ve fyzicky náročných profesích.
„Vláda měla do konce letošního roku projednat varianty řešení. Širším cílem je potom potřeba zabývat se postavením žen v rámci důchodového systému, zejména těch, které vychovaly děti,“ odkryla pro Právo své další priority Maláčová.
Co vše ovlivní růst důchodů
Jaká opatření tedy ovlivní lednovou valorizaci a z jakých konkrétních čísel bude vycházet?
• Valorizace zahrne podle každoročního zákonného mechanismu 100 procent růstu cen za období červenec 2017 – červen 2018, tj. 2,6 procenta měřeno indexem spotřebitelských cen.
• Valorizace také zahrnuje polovinu růstu reálné mzdy v roce 2017, což je podle ministerstva práce polovina ze 4,2 procenta, tedy 2,1 procenta.
• To znamená, že penze se při zohlednění růstu cen a mezd budou od ledna 2019 valorizovat o 4,7 procenta.
• Průměrný samostatně vyplácený starobní důchod v červnu 2018, z jehož výše se stanovují konkrétní částky valorizace, dosahoval 12 386 korun.
• Ke každoroční valorizaci v lednu 2019 ale navíc proběhne navýšení základní výměry z 9 procent průměrné mzdy na 10 procent průměrné mzdy, tento průměrný samostatně vyplácený starobní důchod se proto zvýší o 300 korun na 12 686 korun.
• Takto zvýšený průměrný starobní důchod se poté podle statistických indexů zvýší o výše uvedených 4,7 procenta (2,6 + 2,1 %), tj. cca 600 Kč. Celkové zvýšení průměrného důchodu bude tedy zhruba 300 + 600 Kč = 900 Kč.
• Základní pevná výměra důchodu je stejná pro všechny a letos činí 2700 korun. Od ledna se podle konečných údajů, které Právu poskytlo ministerstvo práce a sociálních věcí, má celkem zvýšit o 570 korun na 3270 korun.
• V procentní výměře se odráží zásluhovost, tedy výše výdělků a odpracovaných let. Tato výměra mírně oslabí, což se v dalších letech promítne do valorizací. Od ledna se procentní výměry důchodů zvýší o 3,4 procenta.
• U průměrného sólo vypláceného starobního důchodu dosáhne zvýšení částky 900 korun (tj. 570 Kč zvýšení základní výměry a 330 Kč zvýšení procentní výměry).
• Důchodcům, kteří k prosinci 2018 dosáhli věku 85 let a více, bude od lednové splátky zvýšen důchod o dalších 1000 Kč, dalším starším příjemcům důchodu od prvního měsíce po dosažení věku 85 let.
• Stát bude nadále zvyšovat penzi lidem, kteří dosáhnou 100 let, a to o dva tisíce korun měsíčně.