Vyberte stranu

 

Stalo sa zvykom hodnotiť parlamentné voľby na Slovensku slovom prelomové. Toto označenie platí aj teraz, pretože odišla politická garnitúra spojená s menom Roberta Fica, človeka, ktorý vstúpil do politiky krátko po revolúcii v roku 1989 a spoluutváral Slovensko dlhé roky z pozície poslanca a najdlhšie slúžiaceho premiéra.

Jeho silnou stránkou bolo, že vedel štát stabilizovať a posunúť smerom k európskym štruktúram, to bola jeho hlavná prednosť. Keď predchádzajúce Dzurindove vlády urobili štrukturálne reformy (dane, penzie) pochopil ich význam a podstatu prevzal, iba spresnil parametre systému.

Jeho slabinou bolo, že žiadnu víziu usporiadania štátu sám nemal, bol to veľmi kvalitní údržbár systému. Vzhľadom k búrlivým dejinám v strednej Európy to nie je málo, za jeho éry nedošlo k vyhroteniu konfliktu s žiadnou z okolitých zemí a životná úroveň šla pomaly hore.

Za pripomenutie stojí jedno: keď išiel v roku 2002 so Smerom do svojich prvých volieb, volili ho najviac mladší, časom sa stále viac začal prejavovať jeho ideologický ťah, takže počas niekoľkých rokov celkom vymenil voličskú základňu a stal sa hlavným hovorcom postkomunistickej ľavice, ktorú vcelku dokázal zjednocovať a mal jej podporu i keď odveta nebola adekvátna (valorizácie..).

Postupne však prišli momenty, ktoré sa mu stále viac a častejšie vytýkali – mafiánske praktiky a korupcia v štátnej správe, súdnictve a verejnom živote vôbec, atď..

Žijeme tu a vieme, ako na Slovensku ľudia majú k sebe blízko, každý tretí je naším bratom, bratrancom, krstným otcom alebo proste len známym známych. Tieto rodinné a pseudorodinné lojality sú silnejšie než úcta k obecným princípom, na ktorých stojí demokracia. Tzv. rodinkárčenie, plodí porušovanie obecných princípov, od „rodinkárčenia“ ku korupcii už je iba krátka cesta, o tom sa popísalo už veľa a nie iba v poslednej dobe.

 Za hlavnú vinu Ficovi, ako premiérovi by som dal to že ako právnik nerozpoznal, že „rodinkárčenie“ likviduje justiční systém a vôbec spôsob vnímania spravodlivosti a prechod na korupčné správanie na Slovensku. Žltá karta Počiatkovi a J&T za miliardu pri prechode z koruny na euro nestačila, dodala odvahu a rozhýbala korupčný systém, začala lámať krk premiérovi, potom nezostalo nič lepšie iba lepiť ďalšie diery (Váhostav..).

Ak s tým bude chcieť nová vládna koalície niečo urobiť, bude musieť cez ústavné a iné zákony zarezať do celého systému a vymeniť dôležitých sudcov a prokurátorov na rôznych stupňoch systému a obmedziť ich samosprávu. Bude zaujímavé sledovať, ako na to bude reagovať Európska únia a aktivisti typu „Milión chvíľok pre demokraciu“, ktorí dnes ostro kritizujú za to isté Poľsko a ako to dokážeme svetu zdôvodňovať.

Keď dnes nová vládna koalícia sľubuje, že vyrieši korupciu a protekciu v slovenskom verejnom živote, pravdepodobne ponúka ilúziu niečoho, čo k plnej spokojnosti nemôže doviesť, môže tieto javy zmierniť. I tak sa dnešné veľké očakávania obrátia časom proti nej. Politika totiž nie je bezmocná, ale ani všemocná, historické a kultúrne zvyky a väzby sa menia na Slovensku veľmi pomaly, ak vôbec.

Som optimista, ale keď to všetko prebehne v optimálnej variante, i tak sa systém takto dá upraviť iba v určitých oblastiach a do určitej miery. Rodinkárske lojality, korupcia, budú síce potierané, ale neznamená to, že zmiznú úplne. Dôležité ovšem je, aby bol minimalizovaný ich vplyv v justícii.
Držme palce aspoň tej malej náprave aby sa podarila a neodniesli sme to my občania. Ak budú rozhodnutia novej vlády racionálne a nepoškodia nás, podporme ich, život ide ďalej.