Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

Už nám to ani nepríde, aj dnes je 1. MÁJ – SVIATOK PRÁCE

Na prvého mája sa všetko točilo okolo prvomájového sprievodu. Každé väčšie mesto malo ten svoj. Pionieri v rovnošatách mávali zástavkami. Dospelí pekne spolu s kolegovcami z podniku svorne pochodovali.
U nás budila obyvateľov miestna dychovka. Presne o 7:00 naložili muzikantov na Tatru 805 a vyvážali ich po celom meste, aby svojou rezkou muzičkou navnadili ľudí na tento „významný“ deň. V každom sprievode nemohli chýbať naleštené traktory, kombajny, technika, obvešané zástavami, girlandami a kadečím iným.

Bratislava, 1946.
Bratislava 1946

Na prvého mája boli otvorené brány takmer všetkých podnikov, deti si mohli prehliadnuť pracoviská svojich rodičov.

Keď nie inokedy, tak aspoň raz za rok pred prvým májom nastalo divoké čistenie. Drhli sa okná, chodníky, cesty, výrobné haly… Všetko muselo byť tip-top, a do okien zástavky a kvetiny.

Dubček na oslavách v Bratislave 1. mája 1964.
A. Dubček na oslavách – Bratislava 1964

Vo fabrike, kde otec robil, nafukovali héliom balóny a rozdávali ich deťom, ktoré išli s rodičmi do sprievodu. Mali klasické, ale i také mega veľké červené.

Pilo sa pred sprievodom, tak zvane “do kroku”, počas neho, veď stánky s „čapákom“ boli na každom rohu, a po skončení úplne najviac. Párky s horčicou a chlebom na papierových táckach, občerstvenie zdarma pre všetkých účastníkov pochodu.

Spievali sa počas celého pochodu, ľudovky i parádne budovateľské. Každý podnik mal svojich muzikantov, čo pochodujúcim vyhrávali do rytmu.

Bratislava, 1989.
Bratislava 1989

Ak všetko išlo podľa plánu, okolo 12:00 sprievod skončil, poobede kolotoče v lunaparku na pravom brehu Dunaja alebo tanečky v PKO.

KONIEC

lebo CORONA ?

1 Komentár na Ten kto stojí na chodníku, nemiluje republiku:

  • V piatok 1. mája uplynulo presne 130 rokov odvtedy, ako sa na dnešnom území Slovenska po prvýkrát oslavoval Sviatok práce. Oslavy sa uskutočnili 1. mája 1890 v Bratislave v areáli Železnej studničky, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok.

    História sviatku práce sa začala písať pred viac ako 130 rokmi, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk.

    V USA sa do neho zapojilo vyše 300 000 pracujúcich z viac ako 13 000 podnikov. V centre protestov v Chicagu – malo ulicami pochodovať až 80 000 ľudí. Miestna tlač vtedy písala, že „z vysokých komínov tovární a mlynov nevychádza nijaký dym“. Práve v tomto meste prerástol protest 3. mája do nepokojov medzi štrajkujúcimi a štrajkokazmi. Po zásahu polície sa udalosti zmenili na krviprelievanie, šesť osôb bolo zabitých a 50 ťažko zranených. O deň neskôr vybuchla medzi účastníkmi demonštrácie dokonca bomba, ktorá zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.
    Prvý máj nie je však len Sviatkom práce, ale má aj cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).
    V roku 1870 pápež Pius IX. oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za patróna ochrancu katolíckej cirkvi, a v roku 1955 pápež Pius XII. zasvätil sv. Jozefovi 1. máj ako patrónovi robotníkov.