Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

Bratislava, 25. jún 2020 – V rámci prvých 100 dní od nástupu súčasnej vlády predkladá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková do medzirezortného pripomienkovania rozsiahly návrh zákona k zaisťovaniu majetku. Jeho cieľom je zefektívniť systém zaisťovania majetku a zabezpečiť jeho správu. Návrh zákona tiež zavádza dve nové skutkové podstaty trestných činov, a to trestný čin zneužitia práva (ohýbanie práva) a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (prikrmovanie). Celý materiál je naplnením Programového vyhlásenia vlády v časti Obnova dôvery v právny štát.

Funkčný zákon o zaisťovaní majetku potrebujeme. Ukázalo sa to aj v známych kauzách, či už je to prípad Kočnera alebo Bašternáka. Nemôžu sa opakovať situácie, kedy si úrady medzi sebou prehadzujú zodpovednosť, zatiaľ čo páchateľ sa tohto majetku priamo pred očami verejnosti zbavuje špekulatívnymi prepismi. 

Hlavné okruhy, ktoré rieši návrh predloženého zákona, možno zhrnúť do nasledovných bodov:

1. Správa zaisteného majetku – úplne nová právna úprava

2. Zefektívnenie nástrojov pre zaisťovanie majetku v trestnom konaní – zmena Trestného zákona a Trestného poriadku

3. Zriadenie úradu pre správu majetku

Návrh zákona ďalej v súlade s programovým vyhlásením vlády zavádza dve nové skutkové podstaty trestných činov, a to trestný čin zneužitia práva (ohýbanie práva) a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (prikrmovanie).

SPRÁVA ZAISTENÉHO MAJETKU 

Upravujeme správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v trestnom konaní, pri správe daní, pri preukazovaní pôvodu majetku a pri výkone medzinárodných sankcií. V súčasnosti vykonávajú správu zaisteného majetku orgány činné v trestnom konaní. Toto považujeme za nevyhovujúce. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní je primárne riešiť odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti a nie starať sa o zaistený majetok. 

Navrhujeme, aby správu zaisteného majetku vykonával nový úrad pre správu majetku, ktorý bude rozpočtovou organizáciou ministerstva spravodlivosti. Pri špecifickom type majetku (napr. zbrane, strelivo, rádioaktívne materiály, drogy a pod.) budú správu tohto majetku vykonávať osobitné orgány (polícia, JAVYS a pod.). Ak možnosti novozriadeného úradu nebudú na správu majetku postačovať, bude môcť poveriť správou aj iné subjekty. Rovnaké oprávnenie majú už aj dnes orgány činné v trestnom konaní alebo súd.  

Keďže preferujeme zachovať hodnotu zaisteného majetku aj za cenu zmeny povahy tohto majetku, zaistený majetok bude možné predať, a to aj bez súhlasu vlastníka, ak ide o veci podliehajúce rýchlej skaze, rýchlo strácajúce na hodnote, alebo veci, so správou ktorých sú spojené neprimerané náklady a pod. Ide napríklad o predaj automobilov zabavených v rámci odhaľovania trestnej činnosti. 

ZEFEKTÍVNENIE NÁSTROJOV PRE ZAISŤOVANIE MAJETKU V TRESTNOM KONANÍ 

Precizujeme právnu úpravu doplnením špecifických zaisťovacích inštitútov vo vzťahu k zaisteniu nehnuteľnosti, zaisteniu obchodného podielu, zaisteniu inej majetkovej hodnoty, zaisteniu náhradnej hodnoty. Zaisťovacie inštitúty v trestnom konaní bude možné využívať už aj pred vznesením obvinenia, resp. v rámci postupu pred začatím trestného stíhania. V tomto prípade ide o rovnaký koncept, ako už v súčasnosti platí pre zaistenie peňažných prostriedkov na účte, ktoré možno zaistiť pred vznesením obvinenia. Úpravou riešime situácie, kedy sa páchateľ v medzičase od začiatku vyšetrovania po vznesenie obvinenia účelovo zbavoval majetku. 

Zaistenie majetku v trestnom konaní bude mať absolútnu prednosť pred inými zaisťovacími inštitútmi, ako je napr. záložné právo, exekúcie, konkurz a pod. Nebude tak možné fiktívnymi pohľadávkami zmenšovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. Zamedzí sa tak napríklad situáciám, kedy si páchateľ trestného činu, ktorý zistí, že sa „niečo ide diať“, zriadi povedzme záložné právo na nehnuteľnosť, začne si cez fiktívnu pohľadávku toto záložné právo uplatňovať a zoberie si vlastne takýmto spôsobom späť ten dom, ktorý je z „čiernych“ peňazí.  

TRESTNÝ ČIN ZNEUŽITIA PRÁVA (OHÝBANIE PRÁVA)

Pri uvedenej úprave sa inšpirujeme nemeckým modelom. Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde. V prípade takéhoto konania sa bude môcť potrestať odňatím slobody na jeden až päť rokov. 

TRESTNÝ ČIN PRIJATIA A POSKYTNUTIA NENÁLEŽITEJ VÝHODY (PRIKRMOVANIE)

Súčasný Trestný zákon umožňuje trestať len prípady, v ktorých je zrejmá a preukázateľná súvislosť medzi prijatím (poskytnutím) úplatku a konaním v rozpore s povinnosťami. Pomerne rozšíreným je však aj na prvý pohľad nevinné prijímanie a poskytovanie pozornos¬tí, darčekov, pozvaní na kultúrne alebo športové podujatia, “sponzorovanie” osláv a podobne len preto, že osoba zastáva pracovnú pozíciu s dôležitými právomocami. Takéto konanie odporuje elementárnym štandardom etiky a morálky, avšak nie zákonu. Pričom je zrejmé, že takéto „prikrmovanie“ verejne činnej osoby sa deje s vyhliadkou, že raz bude rozhodovať napríklad o splnení podmienok súťaže drobnejšieho alebo väčšieho významu a pri rozhodovaní si na tieto príjemné drobné pozornosti spomenie. Pri tejto príležitosti definujeme aj to, čo je nenáležitá výhoda. Tá je definovaná ako plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny  nárok, a ktorého hodnota prevyšuje 100 eur ako aj neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je možné oceniť v peniazoch. Zjednodušene povedané, ide o prijímanie akejkoľvek výhody verejným činiteľom v hodnote 100 a viac eur, pričom nezáleží na tom, či príjemca výhody urobil niečo, čo by inak, bez poskytnutia nenáležitej výhody, neurobil. Už samotné prijatie výhody bez ohľadu na súvislosti a bez podmienky bezprostredného porušenia svojich povinností je „prikrmovaním“ a naplnením obligatórneho znaku skutkovej podstaty. 

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2021. Odložená účinnosť k 1. júlu 2021 sa navrhuje vo vzťahu k zriadeniu nového úradu pre správu majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu pre výkon navrhovanej pôsobnosti.

Kompletný materiál predložený do medzirezortného pripomienkového konania je zverejnený na postáli slov-lex: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/234.

Pripomienkovať ho je možné do: 15.7.2020