Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií
Možno toto bola pre Slovensko doposiaľ najľahšia úloha. Odteraz nás čaká úloha najťažšia, lebo o týchto sumách si budeme v prevažnej miere rozhodovat sami.
Môj osobný názor: nepripustiť k týmto peniazom všetko, čo sa len obtrelo o stranu SMER a SNS, nech sa ukážu strany ktoré sú doteraz bez korupcie.

Po piatich dňoch sa v utorok o pol šiestej ráno unavení lídri členských štátov EÚ v Bruseli dohodli, ako bude vyzerať budúci európsky rozpočet a aj koľko peňazí pôjde na obnovu ekonomík po pandémii koronavírusom. Ten si len v Európe doteraz vyžiadal 200-tisíc obetí.

1. Koľko peňazí štáty schválili?

Európski lídri sa dohodli na úniovom rozpočte na roky 2021 až 2027 vo výške 1,074 bilióna eur. Okrem tejto sumy sa schválil aj mimoriadny záchranný balík na boj s dôsledkami pandémie vo výške 750 miliárd eur. Práve zloženie tohto balíka vyvolávalo v Bruseli najväčšie kontroverzie. Kým krajiny ako Taliansko, Španielsko či Francúzsko chceli, aby väčšinu z neho tvorili nenávratné granty, takzvaná „šetrná štvorka“ pozostávajúca z Holandska, Rakúska, Švédska a Dánska žiadala zodpovednejší prístup a väčšiu časť balíka vo forme úverov. Obe strany napokon dosiahli kompromis – krajiny EÚ dostanú 360 miliárd vo forme pôžičiek a 390 miliárd vo forme grantov. Peniaze si Európska únia spoločne požičia na finančných trhoch.

2. Koľko dostane z balíka Slovensko a kto dostane najviac?

Premiér Igor Matovič po návrate z Bruselu oznámil, že z fondu obnovy Slovensko získa na najbližšie tri roky 7,5 miliardy eur. V rozpočte na roky 2021 až 2027 je pre Slovensko vyčlenených 18,6 miliardy eur.
Okrem toho Slovensko môže vyčerpať aj ďalších osem miliárd eur, ktoré sme ešte nevyčerpali z rozpočtu do roku 2020. “Máme tiež možnosť čerpať pôžičky vo výške 6,8 miliardy eur za AAA rating, s úrokovou sadzbou blízkou nule, ktoré si požičia Európska únia,” dodal Matovič.

Najväčším príjemcom bude po summite Taliansko, krajina, ktorá bola tiež najviac postihnutá koronavírusom. Z fondu obnovy by mala krajina podľa webu euractiv.com získať 127 miliárd eur v pôžičkách a viac ako 82 miliárd vo forme grantov. Susedné Česko získa z fondu obnovy takmer deväť miliárd.1

3. Na čo sa budú dať použiť peniaze z fondu obnovy?

Záchranný balík Next Generation EU má pomôcť členským štátom prekonať ekonomickú krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu. Peniaze sú rozdelené do siedmich samostatných kapitol. Najviac peňazí pôjde na obnovu ekonomiky. Po debatách bol najviac zosekaný Fond na spravodlivú transformáciu, celkovo v ňom bude len 10 z plánovaných 40 miliárd. Záchranný balík tak nebude tak moderný, ako požadovali niektoré štáty, uvádza Euractiv. Štáty tiež znížili objem peňazí na rozvoj vidieka.

Až 70 percent peňazí by malo byť vyplatených v rokoch 2021 a 2022, zvyšných 30 percent vyplatia v roku 2023.

Peniaze sa budú postupne splácať do roku 2058. Únia tak bude rokovať aj o možnostiach spoločných daní, ktoré by mali pôžičku splatiť – napríklad daň na nerecyklovateľný plast. Od roku 2023 by mali byť vyššie clá na tovar z krajín, ktoré majú nižšie normy pre emisie uhlíka.

4. Čo má spoločné s fondom obnovy a rozpočtom klíma?

Európski lídri sa zaviazali, že tridsať percent všetkých investícií v rámci ozdravného balíka aj rozpočtu pôjde na klimatické ciele. Zároveň použitie celého balíka musí byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Cieľ je, aby Európska únia dosiahla do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Lídri sa dohodli tiež, že sprísnia klimatické ciele do roku 2030.

Slovensko podporuje cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050, ale zároveň odmieta navrhnutý sprísnený cieľ do roku 2030. Aj spolu s ďalšími krajinami V4, Bulharskom a Rumunskom avizovali pred summitom, že tento cieľ nepodporia. Nie je jasné, či sa ich pozícia zmenila.

5. Aké podmienky sa ešte viažu na fond obnovy?

Dlho sa debatovalo aj podmienke dodržiavať princípy právneho štátu. Najmä Nemecko, Holandsko a Francúzsko trvali na tom, že ak nejaká krajina obmedzuje súdnictvo či občiansky sektor, členské štáty by mali právo vetovať rozpočet a zablokovať vyplácanie fondov. Lídri napokon čiastočne Poľsku a Maďarsku, ktoré s návrhom mali najväčší problém, ustúpili. Formulácia vo finálnom dokumente je tak oveľa vágnejšia ako bol pôvodný návrh. V záujme „ochrany finančných záujmov Únie“ je potrebné dodržiavať princípy právneho štátu. Právo veta tak členské štáty strácajú. Ak Európska komisia zistí porušovanie princípov, o treste môže rozhodnúť len kvalifikovaná väčšina členských štátov.

Prevzaté zo Sme.sk

———————-

Čo urobí s takou peňažnou injekciou SR?

Vďaka členstvu v Únii dostaneme zdroje na reštart, no záchrana bude predovšetkým na nás samotných.

Miliardy eur z EÚ, ktoré by mali prúdiť z mimoriadneho „antikorona“ balíka a aj z bežných eurofondov, môžu slovenskej ekonomike výrazne pomôcť.

No okrem prísnych pravidiel čerpania, ktoré Brusel avizuje, je v hre ešte jeden háčik, ktorý sa takmer vôbec nespomínal – diera v našom rozpočte.

Bude taká gigantická, že zatieni aj balík pomoci.

Miliardy proti miliardám

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) sa z Bruselu vrátil s vyhlásením, že Slovensku sa po sčítaní aktuálne ešte nevyčerpaných eurofondov, eurofondov, ktoré sa majú spustiť v ďalšom takzvanom programovom období (2021 – 2027), mimoriadneho balíčka a špeciálnej pôžičky z EÚ ujde takmer 44 miliárd eur.

Expremiér Robert Fico (Smer-SD) vzápätí kontroval, že po odrátaní pôžičky, aktuálnych eurofondov a peňazí, ktoré Slovensko do spoločného rozpočtu odvádza, ide v „čistom“ o 13,5 miliardy eur.

Bola to však koalícia na čele so Smerom-SD Roberta Fica, kto odštartoval hotový masaker vo verejnej pokladnici.

Do návrhu verejného rozpočtu si trio Smer-SD, SNS a Most-Híd napísalo schodok vo výške zhruba pol miliardy eur. Experti už vlani na jeseň tvrdili, že je to nereálne optimistický odhad a po predvolebnom kupovaní voličov sa situácia ešte zhoršila.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť koncom februára odhadla „sekeru“ na tento rok vo výške 2,37 miliardy eur.

Keď by sa Ficových 13,5 miliardy eur z eurofondov rozpočítalo na sedem rokov – koľko trvá programové obdobie – vychádza na rok 1,93 miliardy eru.

Koalícia, v ktorej bol Fico dva roky premiérom, po sebe teda zanechala deficit, ktorý by sme nevyrovnali, ani keby sme na jeho krytie použili všetky sľubované eurofondy (je to len teoretická možnosť – z eurofondov sa neuvážané míňanie vlád preplácať podľa pravidiel EÚ nesmie).

Dôchodky, zdravotníctvo a obce

Balík pomoci z Bruselu, hoci aj pri pohľade na Matovičových 44 miliárd eur, stráca na sile v porovnaní s tým, koľko ročne minieme na chod štátu. Ak by sa 44 miliárd opäť vydelilo siedmimi (programové obdobie), vychádza na rok 6,3 miliardy eur.

Slovensko malo podľa predloženého verejného rozpočtu (skladá sa zo štátneho rozpočtu /napríklad ministerstvá/ – naplánované výdavky: 18,6 miliardy eur – a ostatných subjektov verejnej správy, napr. Sociálna poisťovňa či zdravotné poisťovne) minúť v roku 2020 spolu 39,3 miliardy eur.

Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca napríklad dôchodky, mala naplánované výdavky vo výške 8,7 miliardy eur.

Zdravotné poisťovne mali do nemocníc, ambulancií či na nákup liekov poslať 5,4 miliardy eur.

Fungovanie obcí a miest si malo vyžiadať 4,8 miliardy eur.

Pre ministerstvo vnútra bolo vyčlenených 2,9 miliardy (vnútro rozdeľuje po reforme Roberta Kaliňáka aj peniaze pre veľkú časť škôl), pre ministerstvo práce 2,8 miliardy eur. Žiadne ďalšie ministerstvo už viac než dve miliardy eur nedostalo.

Staré dobré časy

Schodok vo výške 2,37 miliardy eur, ako ho prognózovala rozpočtová rada, vyzeral hrozivo, no v súčasnosti pôsobí dojmom „starých dobrých čias“.

Aktuálne totiž vláda očakáva deficit v štátnom rozpočte na úrovni 12 miliárd eur. Ako by mal dopadnúť celý verejný rozpočet, ani podrobnosti o tom, o koľko klesnú príjmy a o koľko stúpnu výdavky, zatiaľ nezverejnili.

Viazaním 10 percent výdavkov ministerstiev (ak by sa to vzťahovalo na celý plánovaný štátny rozpočet, išlo by o 1,9 miliardy eur), s ktorým prišiel ako s receptom na problém minister financií Eduard Heger (OĽaNO), by nezaplátal ani deficit zanechaný predošlou vládou (2,37 miliardy eur).

Politici naprieč celým svetom dúfajú, že ekonomika sa znovu rozbehne a deficit klesne najmä vďaka zvýšenej hospodárskej aktivite.

Ak sa reštart nepodarí, prípadne bude trvať dlhšie obdobie, ostáva grécka cesta. Gréci pod tlakom hroziaceho bankrotu zoškrtali verejný rozpočet medzi rokmi 2009 a 2017 o 43 miliárd eur, teda zo 128 miliárd na 85 miliárd eur. Odvrátenou stranou šetrenia je vysoká nezamestnanosť. V lete 2013 bolo bez práce takmer 28 percent ľudí, pod 15 percent kleslo Grécko až v úvode tohto roka a s prepuknutím pandémie koronavírusu nezamestnanosť zase stúpla – na 15,5 percenta (údaj za apríl 2020).

monitor z Aktuality.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

:-)
 
:-)
:good:
 
:good:
:negative:
 
:negative:
:wacko:
 
:wacko:
:bye:
 
:bye:
:yes:
 
:yes:
;-)
 
;-)
:scratch:
 
:scratch:
:-(
 
:-(
:unsure:
 
:unsure:
more...
 

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.