Informácie a diskusia o histórii a aktuálnych otázkach vojenstva a bezpečnosti, sociálnych otázkach a činnosti neziskových organizácií

Počas júla a augusta sa malo na konferenciách diskutovať o reformách, ktoré by sme mali predložiť do 15. októbra Európskej komisii. Má ísť o zmeny, na ktoré môžeme použiť sľúbených 7,5 miliardy eur z fondu obnovy.

Namiesto verejných debát diskutovali za zavretými dverami analytici z Inštitútu finančnej politiky, Útvaru hodnoty za peniaze a ďalší experti. Výsledkom ich práce je 97-stranový národný reformný plán nazvaný Slovensko 2.0, ktorý má INDEX k dispozícii.

Celý dokument má osem základných kapitol a predkladá ho ministerstvo financií. Je prešpikovaný dátami, ľahko implementovanými návrhmi i víziami.

Z nich si má koaličná rada vybrať priority, ktoré sa zhrnú do menšieho dokumentu zvaného Plán obnovy. Ten následne pošleme do Bruselu. Premiér Igor Matovič pritom ešte v polovici augusta tvrdil, že potom, ako sa pripravia jednotlivé reformy, prebehne k návrhu aj verejná diskusia.

Problémom je, že Európska komisia počas leta zmenila stratégiu a nebude od nás požadovať len hrubé reformy, ktoré po splnení míľnikov preplatí, ale chce zoznam investičných projektov so zameraním na zelenú ekonomiku a digitalizáciu. Tie sa pritom ešte len majú definovať.

Z pohľadu kvality života na Slovensku sú najväčšie výzvy zdravotníctvo, vzdelávanie a dostupnosť bývania. V týchto oblastiach patrí krajina medzi tri najslabšie spomedzi európskych krajín patriacich do OECD.

INDEX zosumarizoval, čo sa v dokumente, z ktorého vznikne Plán obnovy, nachádza, aké problémy určili experti a aké sú návrhy reforiem.

1. Fiškálne reformy: zmena daní aj II. piliera

V pláne je zamerať sa viac na zaistenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, udržateľnosť dôchodkového systému či zlepšenie daňovej disciplíny obmedzením únikov na DPH, kde sme stále na chvoste EÚ.

V rámci týchto reforiem sa pripravujú zmeny v druhom pilieri dôchodkového systému:

  • Zavedenie predvolenej sporiacej stratégie, ktorá prinesie efektívne rozloženie aktív sporiteľov medzi akcie a dlhopisy.
  • Výkonnosť fondov sa zároveň bude porovnávať s referenčnými indexmi.
  • Zmena nastavenia výplatnej fázy obmedzí možnosť jednorazového výberu úspor a podporí sa dlhodobé poberanie dôchodku či automatický vstup do druhého piliera.
  • Definovanie garantovanej minimálnej sadzby povinných príspevkov do druhého piliera zabráni znižovaniu jeho úlohy v dôchodkovom systéme.

Problémom je, že výška minimálneho dôchodku rastie rýchlejšie než starobné dôchodky, preto treba naviazať rast minimálneho dôchodku späť na rast životného minima. Zároveň s cieľom predchádzať špekuláciám sa určí minimálny odvod na starobné poistenie ako podmienka na získanie kvalifikovaného obdobia pri výpočte minimálnych dôchodkov.

V pláne je zmeniť aj daňový mix . To znamená, že znížiť dane a odvody práce a sústrediť sa na vyššie zdaňovanie spotreby, majetku a negatívnych externalít. Nejde len o vyššie dane na autá, ktoré vypúšťajú viac emisií. V pláne je zdanenie napríklad vizuálneho smogu z vonkajšej reklamy.

Popri zmene daňového mixu je v pláne zamerať sa na zvýšenie jednoduchosti, transparentnosti a zrozumiteľnosti daňovo-odvodového zaťaženia. Víziou je aj zdigitalizovať systém pri plnení daňových povinností (napríklad predvyplnené daňové priznania, e-faktúry).

Majetkové dane pôjdu nahor, pretože sú podľa dokumentu efektívne a spravodlivé, keďže sú naviazané na trhovú hodnotu. Zvýšením daní z nehnuteľností sa posilnia aj vlastné zdroje samospráv. Opatrenia si vyžiadajú vytvorenie cenových máp, elektronizáciu a digitalizáciu služieb katastra.

2. Zelená ekonomika: menej skládok, viac ľudí vo vlakoch

Kým Slovensko aj v dôsledku štrukturálnych zmien v ekonomike výrazne znížilo svoje emisie skleníkových plynov, v mnohých oblastiach ako odpadové hospodárstvo, obnoviteľné zdroje energie či kvalita ovzdušia zaostáva.

Vzhľadom na nárast automobilovej dopravy je nutné riešiť rozvoj verejnej a bezmotorovej dopravy a prechod na nízkouhlíkové palivá a významne zvýšiť počet kilometrov najazdených vlakom na obyvateľa.

Odpadové hospodárstvo, čistenie odpadových vôd, znečistenie ovzdušia a ochrana biotopov sú oblasti životného prostredia, v ktorých Slovensko najviac zaostáva. Pre nadpriemerné znečistenie ovzdušia prachovými časticami u nás predčasne každoročne umiera 4 600 ľudí.

Hoci sa miera recyklácie a pripojenie obyvateľstva na čistiareň odpadových vôd postupne zvyšuje, v prípade miery recyklácie i v čistení odpadových vôd sa nachádzame za priemerom EÚ.

Na Slovensku sa momentálne nachádza 1 817 environmentálnych záťaží, z toho iba 808 je sanovaných. Ich sanácia sa odhaduje rádovo na miliardy eur, preto záťaže predstavujú najväčší investičný dlh v oblasti životného prostredia.

Motivácie na prechod k zelenej ekonomike sú dnes nedostatočné, lebo v pomere k HDP boli výnosy z environmentálnych daní v roku 2018 nižšie ako v roku 1994. Naopak, fosílne palivá sú v mnohých prípadoch stále dotované alebo daňovo zvýhodnené.

Jedným z pilierov prechodu na zelenú ekonomiku je preto daňová reforma uplatňujúca princíp „znečisťovateľ platí“.

Systém odpadového hospodárstva stagnuje a potrebuje výraznú reformu. Kým miera skládkovania v EÚ je približne 24 percent, Slovensko posiela na skládky stále viac ako 50 percent komunálneho odpadu. Miera recyklácie sa síce od roku 2005 takmer strojnásobila, no do veľkej miery za to môže zmena vykazovania a iba v menšej miere skutočný rozvoj recyklácie.

Riešením znižovania skleníkových plynov je komplexná obnova budov spolu s modernizáciou teplárenstva. Iba 25 percent verejných budov bolo obnovených, obnova rodinných domov napreduje len pomaly. Preto treba zabezpečiť diverzifikáciu zdrojov tepla smerom k obnoviteľným zdrojom, zmenu rozvodnej sústavy a inteligentné riadenie. Po ukončení spaľovania uhlia je na hornej Nitre priestor na transformáciu teplárenstva.

Podiel železničnej dopravy je na Slovensku v porovnaní s EU nízky, situáciu zhoršuje rastúca automobilizácia, ktorá vzrástla za posledných desať rokov o 46 percent a je pravdepodobné, že aj v budúcnosti bude negatívne ovplyvňovať využívanie MHD. Okrem udržania kvality a modernizácie cestnej siete je preto kľúčové zamerať sa na zvýšenie atraktivity alternatívnych druhov dopravy a efektívnejšie plánovanie investícií do železníc.

3. Trh práce: vyšší počet bytov aj zmena rodičovskej dovolenky

Dlhodobým problémom je umiestňovanie znevýhodnených skupín obyvateľov na trh práce. Takmer 60 percent nezamestnaných sa nachádza v dlhodobej nezamestnanosti , pričom len Grécko dosahuje vyššie hodnoty.

Pandémia koronavírusu prerušila pozitívny vývoj na trhu práce a prehĺbila štrukturálne problémy. Opatrenia zamerané na rekvalifikáciu, získavanie zručností a podporu mobility pracovnej sily zo zahraničia a medzi regiónmi Slovenska je určitým riešením.

Podpora bývania by mala cieliť nielen na zvýšenie mobility pracovnej sily, ale aj na kvalitu bývania a základnej infraštruktúry s dopadom na zdravie populácie.

V preľudnenom bývaní nízkej kvality býva na Slovensku 14,3 percenta ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, výrazne viac ako priemer EÚ (10,5 percenta).

K najproblémovejším lokalitám z pohľadu kvality bývania a infraštruktúry patria viaceré koncentrované rómske osídlenia a Slovensku chýba ucelená koncepcia riešenia bezdomovcov.

V najbližších mesiacoch sa majú detailnejšie hodnotiť účastníci aktivačných prác koordinátorom alebo organizátorom a zaviesť vyšší aktivačný príspevok pre ľudí, ktorí sa zúčastňujú na vzdelávaní.

V pláne je zavedenie samostatného príspevku na bývanie, čím sa má znižovať takzvaná energetická chudoba. Príspevok bude vyňatý zo systému pomoci v hmotnej núdzi a jeho výška bude zohľadňovať veľkosť a zloženie domácnosti, ako aj reálne náklady spojené s bývaním.

Súbežne s rozvojom zariadení starostlivosti o dieťa je v pláne zaviesť flexibilné poberanie rodičovského príspevku . Umožnil by sa výber rôznej dĺžky platenej rodičovskej dovolenky s rovnakou celkovou sumou v súčasnosti trojročného rodičovského príspevku.

Do júna 2021 sa má chváliť aj nová Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2030. Bude sformulovaná tak, aby z nej vyplýval cieľ – zvýšenie mobility pracovnej sily či zlepšenie podmienok bývania.

V rámci prioritizácie cieľov bude kľúčové zvýšenie celkového počtu bytov a zvýšenie podielu nájomných bytov s trhovým nájmom, ako aj cenovo dostupných nájomných bytov podporených z verejných zdrojov.

4. Vzdelávanie: rast platov aj menej fakúlt

Oblasť vzdelávania pokrývajú v dokumente dva základné piliere: učitelia a obsahová reforma vzdelávania.

Predpokladom zvýšenia kvality a motivácie učiteľov je skokový nárast ich platov, no aj ich kvalitná príprava na pedagogických fakultách, kontinuálne vzdelávanie, metodická podpora či mentoring.

Nevyhnutnosťou je reforma zameriavajúca sa na kognitívne a nekognitívne zručnosti a digitálnu výučbu.

Vzdelávanie na stredných odborných školách, ako aj na vysokých školách nie je v súlade s potrebami trhu práce, čo spolu so štrukturálnymi zmenami v ekonomike vedie k tomu, že absolventi sa nevedia uplatniť v oblastiach štúdia.

Navyše, vysoké školstvo produkuje zbytočne veľa absolventov druhého stupňa, ktorí sa uplatňujú na pozíciách, kde by prakticky postačoval prvý stupeň.

V dokumente sa objavilo niekoľko zmien. Jednou z nich je povinné predškolské vzdelávanie detí od piatich rokov či otvorenie trhu s učebnicami, aby učitelia mali prístup k učebným materiálom pre rozličné spôsoby učenia.

Výrazne sa zvýšia platy učiteľov, pričom sa posilní variabilná zložka platu, vďaka čomu sa podporí zásluhovosť pri odmeňovaní učiteľov.

V rámci posilnenia variabilnej zložky platu sa vytvorí metodika prideľovania osobných príplatkov a odmien. Do roku 2022 má dôjsť k skokovému nárastu platov na 85 percent platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí (súčasná úroveň je okolo 70 percent, priemer EÚ je 88 percent).

V pláne je optimalizovať počet základných škôl, čo by malo zabezpečiť vyššiu kvalitu výučby, vyššiu nákladovú efektívnosť škôl a snahu zabezpečiť školské autobusy.

Reforma financovania a riadenia vysokých škôl umožní ich efektívnejšie smerovanie. Zavedie sa nový finančný nástroj tzv. „výkonnostné zmluvy“. Školy budú zaviazané plniť stanovené a dohodnuté ciele.

Dotácie vo vyššej miere zohľadnia uplatniteľnosť absolventov, spoluprácu so súkromným sektorom, internacionalizáciu učiteľov aj žiakov. Do roku 2024 sa počet fakúlt verejných vysokých škôl zníži o 10 percent.

Slovenské univerzity dlhodobo zaostávajú za najlepšími univerzitami nielen v západnej Európe, ale aj v regióne. Mimoriadne kritické je zaostávanie za Českou republikou, kam odchádza najviac slovenských študentov. Slovensko nemá ani jednu Top 500 univerzitu v žiadnom z najviac relevantných medzinárodných rebríčkov.

Nízka úroveň domácich univerzít a výskumu vedie k výraznému úniku mozgov. Absencia kvalitného univerzitného podhubia brzdí vyššiu mieru domáceho podnikového výskumu.

5. Veda, výskum a inovácie: lákanie mozgov a motivačné štipendiá

Dokument počíta s nevyhnutným zvýšením verejných zdrojov na výskum a inovácie. Podporovať chce užšiu spoluprácou univerzít a súkromného sektora a stratégiu na prilákanie startupov a výskumníkov zo zahraničia.

Prioritou pre Slovensko bude zvrátenie trendu odlevu mozgov do zahraničia a prilákanie vysokokvalifikovanej pracovnej sily. A to nielen vo výskume. Celý koncept lákania mozgov do krajiny má byť zastrešený jednou zodpovednou inštitúciou, ktorá bude mať na zodpovednosti aj hospodársku diplomaciu.

Majú sa vytvoriť podporné schémy na udržanie mladých ľudí na Slovensku, ako aj na podporu imigrácie expertov. Súčasťou je takzvaný fast-track program pre vysokokvalifikovaných zamestnancov z tretích krajín, ktorý skráti čakanie na pracovné povolenie a povolenie na pobyt na maximálne 15 dní.

Na spomalenie ďalšieho odlevu mozgov sa vytvorí pomocný nástroj – tzv. „stabilizačné pôžičky“. Ide o motivačné štipendiá pre 10 percent najlepších maturantov, ktoré budú podmienené odpracovaním si istého obdobia na Slovensku. V opačnom prípade sa zmenia na návratné pôžičky.

Ak Slovensko má byť atraktívnou destináciou pre podnikový výskum a vývoj, je nevyhnutné vytvárať podhubie aj výdavkami na kvalitný výskum na univerzitách a iných verejných výskumných inštitúciách. Verejné výdavky na výskum a vývoj dosahujú 0,4 percenta HDP, čo je v európskom porovnaní podpriemerná hodnota.

Kvalita výskumu vysokých škôl je degradovaná nielen nízkym financovaním, ale najmä nízkou kvalitou vyplývajúcou z ich uzavretosti. Univerzity nespolupracujú so súkromným sektorom a nereagujú na výskumné požiadavky praxe.

6. Zdravie: málo všeobecných lekárov aj sestier

Hlavným cieľom v oblasti zdravotníctva je zníženie odvrátiteľných úmrtí na priemer EÚ do roku 2030.

V zdravotníctve preto analytici navrhli niekoľko reforiem.

Prvou je reforma ambulantnej starostlivosti. Slovensko výrazne zaostáva za priemerom EÚ v počte všeobecných lekárov, ktorí pre nedostatok času nadmerne predpisujú vyšetrenia u drahších špecialistov.

Na Slovensku zároveň pracuje v porovnaní s najvyspelejšími krajinami EÚ menej zdravotných sestier. Zároveň je nepriaznivá aj veková skladba sestier – len 15 percent sestier má menej ako 35 rokov. Ak súčasný trend pretrvá, v budúcnosti sa nedostatok sestier výrazne zvýši.

Mzdy zdravotných sestier sa síce dostali na 1,1-násobok priemernej mzdy (porovnateľné s priemerom V3 a EÚ), no ich práca zostáva neatraktívna aj pre časť kompetencií, ktoré by mohli byť podľa vzoru zahraničných praxí presunuté na nižší zdravotnícky personál.

V ústavnej zdravotnej starostlivosti dokument navrhuje optimalizovať sieť nemocníc podľa nároku pacienta, zabezpečiť kvalitu starostlivosti a zefektívniť procesy. Medzi slovenskými nemocnicami existujú výrazné rozdiely v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

7. Verejné inštitúcie a regulácie: kilečká aj reforma Ústavného súdu

Slovensko má zlé výsledky vo vnímaní korupcie s prevládajúcou nedôverou v súdnictvo, prokuratúru a políciu. Vo vnímaní korupcie patrí medzi najhoršiu spomedzi krajín EÚ a v miere nedôvery v políciu má krajina nelichotivé prvenstvo.

Pretrváva aj nepriaznivé postavenie krajiny v rebríčku Doing Business. Preto sú v pláne ďalšie balíky deregulačných opatrení, medzi ktoré patria takzvané kilečká ministra hospodárstva Richarda Sulíka.

Počíta sa:

  • s reformou samospráv,
  • novelou stavebného zákona,
  • digitalizáciou stavebných konaní
  • a reformou verejného obstarávania.

Podľa vzoru Veľkej Británie vznikne centrálna jednotka s odborníkmi so znalosťami verejného obstarávania, s cieľom podporných a konzultačných činností pre mestá a obce.

V tejto sfére sa analytici zamerali na boj proti korupcii a reformu Súdnej rady a Ústavného súdu. Pre zefektívnenie boja proti korupcii sa zavedie nová koncepcia preukazovania pôvodu majetku. Odstráni ústavné rozpory súčasného nefunkčného zákona a zavedie efektívny nástroj na postihovanie nelegálnych príjmov.

Zlepšiť sa majú pravidlá na kontrolu majetku verejných funkcionárov. Zaviesť by sa napríklad mala povinnosť deklarovať zmeny v majetku a uvedenie prírastku majetku verejného funkcionára.

8. Digitalizácia: rozvoj e-governmentu

Slovensko zaostáva za EÚ aj v digitalizácii verejnej správy. Spomedzi 28 hodnotených krajín kleslo z 24. pozície v roku 2018 na 26. pozíciu v roku 2020. Napriek zvýšenej miere online komunikácie so štátom a online dostupnosti služieb verejnej správy využívanie e-governmentu stagnuje.

V roku 2019 vyše polovice Slovákov využilo internet na komunikáciu so štátom, čo predstavuje najvyšší podiel v regióne V4. Napriek tomu sa miera používania digitálnych služieb verejnej správy nezvyšuje okrem subjektov, od ktorých ju vyžaduje legislatíva. Miera elektronického predkladania dokumentov úradom a inštitúciám patrí k najnižším v EÚ.

Prioritou má byť budovanie sietí, zvyšovanie kapacít IT špecialistov na strane štátu, ďalší rozvoj informačných systémov a rozvoj e-governmentu.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

Jozef Tvardzík

PS:

Skoro by som povedal, dokonalé, je tam takmer všetko, čo nás bolí, čo nás páli i čo nás ohrozuje.
Nájdu sa zaiste medzi nami aj skupiny, ktoré budú prevolávať, že o nich nič. Nuž uvážil by som, či je všetko odrazu ozaj možné, a okem toho, ak tu napríklad nie je reč o vojsku, to ešte neznamená, že v každoročnom rozpočte je tento rezort odsúdený na hladovku.
Inak, niektoré formulácie svojou prílišnou všeobecnosťou až kričia po konkretizácii:

“Počíta sa:
-s reformou samospráv,
-novelou stavebného zákona,
-digitalizáciou stavebných konaní
-a reformou verejného obstarávania.”

O čom je tu reč, v akom zmysle rozumieť týmto reformám, čo sa bude meniť… táto mastná kosť je zrejme určená k diskusii, aby proti ostatným riešeniam nešli davy na barikády.
Taktika je to správna, hoci na doladenie sa ešte nájde toho možno dosť, ostatne, až posledné verzie ukážu, koľko z týchto ideálov je aj ozaj realizovateľných v danom rámci a koľko prázdnych ilúzií, že by na to nestačil ani desaťnásobok sumy na účte.
Ján Pinter