Dňa 11.12.2020 zomrel bývalý veliteľ 14.td a neskorší náčelník CO VVO
generálmajor
Ing. Marián HORSKÝ
Narodil sa 28.augusta 1945 v Pribeniku
Karierny postup
– 1962 maturoval na JSŠ v Kráľovskom Chlmci
– od 1.10.1962 žiak školskej jednotky pri 6.msp v Uherskom Hradišti
– od 09.1963 do júla 1966 poslucháč vo VVU O.Jaroša vo Vyškove
– od 09.1966 poručík ČSLA
– 09.1966 vel. čaty 57. motostreleckého pluku v Stříbre
– od 08.1967 vykonával funkcie vel. roty 57.msp, dôst. štábu
– 1.8.1970 nadporučík, 1.8.1975 kapitán, 15.7.1978 major
– od 09.1976 až 07.1978 postgraduál VAAZ Brno, odbor vševosk., smer veliteľsko-štábny, titul Ing.
– 09.1978 NŠ a od 10.1980 veliteľ 63.msp v Michalovciach
– 15.11.1981 podplukovník
– 11.1982 ZV 14. td v Prešove
– 09.1984 až 07.1986 absolvoval VA GŠOS ZSSR (Vorošilovka) v Moskve
– 1.5.1987 plukovník
– od 10.1987 veliteľ 14. tankovej divízie v Prešove
– 07.1990 ZV VVO pre CO a člen Vojenskej rady VVO
– 1.10.1990 generálmajor,
– 1993 náčelník org. správy GŠ ASR
– k 31.10.2002 bol po splnení záväzku prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka prevedený do zálohy
– 5.12.2002 v súvislosti so zavedením novej stupnice hodností OS ho prezident SR povýšil na generálmajora v zálohe ako druhej generálskej hodnosti
Žil v Prešove
ODPOČÍVAJ V POKOJI !
Úprimnú sústrasť rodine. Poznáme sa z Prešova, a potom zo Žiliny, kde mi dal počas cvičenia k dispozicii svoju Volgu, keď som neočakavane dostal byt a trebalo promptne vybaviť kadejaké doklady na meste a na posádke. Česť jeho pamiatke.
Úprimnú sústrasť celej rodine a celej slovenskej generalite. Nech mu je slovenská zem ľahká. R. I. P.
Pomaly, ale isto, bojím sa otvárať túto webstránku: kto ďalší nás opustil?
Včera odišiel vzácny človek, kompromisný, čestný a veselý muž, výborný veliteľ i štábny dôstojník, jeden z najlepších generálov akých kedy Slovenská republika mala/má.
Stále sa s Palom Honzekom (na Vorošilovke boli spolužiaci) preli kto bol lepší a kto horší študent. A ja som to mal rozhodnúť … hoci som tam nebol. Niektore jeho hlášky tak zľudoveli, že ich smelo môžeme dať na úroveň slovenských porekadiel a ľudových múdrostí. Napr: “Prekreščaju ťa na vodu”, alebo ” Ženy, kec nebudzece plakac na mojim pohrebe, tak takoj večar berem bilu plachtu a pridzem Vás strašic”. Vždy sme sa na tom pobavili.
Vyslovujem úprimnú sústrasť rodine.
Marian, odpočívaj v pokoji!