Právo profesionálnych vojakov zakladať a združovať sa v odborových organizáciách?
Zákon o združovaní občanov §2 ods.4 prvá veta zakazuje profesionálnym vojakom vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. Porušenie tohto zákazu je dôvodom na skončenie služobného pomeru podľa §83 ods.1 písm. c) zákona o štátnej službe vojakov.
Dňa 6.marca 2020 doručilo občianske združenie Zväz vojakov SR (ZVSR) podnet Verejnej ochrankyni práv, ktorým namieta porušenie práva profesionálnych vojakov slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. ZVSR je znemožnené pôsobiť v pozícii odborovej organizácie profesionálnych vojakov a rovnako je všetkým profesionálnym vojakom znemožnené nielen vytvárať ale aj združovať sa v odboroch.
Verejná ochrankyňa práv (VOP) si vyžiadala stanovisko Ministerstva obrany (MO), ktoré ho zaslalo dňa 4.5.2020, s názorom, že právna úprava je v súlade s Ústavou a medzinárodnými záväzkami. MO SR dalo aj na vedomie, že profesionálni vojaci sa môžu združovať v záujmových občianskych združeniach s profesijným vzťahom k Ozbrojeným silám. V nadväznosti na to VOP neuznala takúto argumentáciu s tým, že existujúci stav môže porušovať základné práva a slobody profesionálnych vojakov. Preto dňa 8.júna 2020 podala VOP na ministerstvo obrany SR podnet na zmenu existujúcej právnej úpravy. MO SR na tento podnet ani po urgencii VOP zo dňa 24.9.2020 neodpovedalo. Dňa 2.marca 2021 sa verejná ochrankyňa práv stretla s ministrom obrany SR, kde okrem iného minister obrany trval na svojom stanovisku.
Verejná ochrankyňa práv preto v rámci svojich kompetencií sa 31.03.2021 obrátila na Ústavný súd SR z dôvodu možného ohrozenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov.
Podľa VOP štát môže obmedziť činnosť odborových organizácií, nemôže však obmedziť ich vznik a možnosť združovať sa bez ohľadu na charakter výkonu povolania. Dôvody tohto obmedzovania možno hľadať aj v historických súvislostiach vzhľadom k zmenám v roku 1989 (nedôvera voči silovým rezortom).
Právo zakladať odbory na ochranu svojich záujmov sa vzťahuje na súkromných zamestnancov, ale aj na zamestnancov štátu vrátane príslušníkov ozbrojených síl a policajtov.
Všeobecný zákaz združovať sa v odboroch, vstupovať do odborov alebo zakladať odbory pre príslušníkov ozbrojených síl je v rozpore s podstatou práva podľa čl.11 ods.1 Dohovoru. SR je tiež viazaná Chartou, ktorá má prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Čl.5 Charty zaručuje právo organizovať sa a vzťahuje sa na všetkých zamestnancov a nie je možné zakázať príslušníkom ozbrojených síl zakladať odbory a vstupovať do odborov. Podľa čl.6 ods.2 Charty musí vnútroštátna úprava garantovať organizáciám príslušníkov ozbrojených síl vyjednávanie pracovných podmienok či platových podmienok. Členom a zástupcom týchto organizácií musia byť zaručené právne garancie, že nebudú sankcionovaní za členstvo či vykonávanie funkcie v nich.
Zákaz pre profesionálnych vojakov vytvárať a združovať sa v odborových organizáciách je zásahom do základného práva podľa čl.37 ods.1 a 2 Ústavy SR, čl.11 ods.1 Dohovoru a čl.5 Charty. Štát však môže len obmedziť maximálne oprávnenia odborových organizácií profesionálnych vojakov napr. právo na štrajk, obmedzenia týkajúce sa krízových situácií a vojnového stavu.
Uvidíme ako sa k tomuto podaniu postaví Ústavný súd SR, aj keď ako laik mám pocit, že argumentácia verejnej ochrankyne práv je presvedčivejšia a pohľad späť na postoje ministerstva obrany v minulosti ma nie vždy presvedčil o správnosti ich názorov.
Vážení kolegovia,
keď som si prečítal stanovisko Ministerstva obrany SR obsahujúce vyjadrenie ministra mal som zmiešané pocity. Keďže zatiaľ sa nikto nevyjadril, ako radový člen niekoľkých občianskych združení so vzťahom k Ozbrojeným silám, mám k zverejnenému stanovisku MO SR niektoré pripomienky.
x
MO SR použilo už otrepané klišé “Budeme rešpektovať nález Ústavného súdu SR”, a čo iné im zostáva? Nerešpektovať ho? Ale MO SR by sa malo zamyslieť, prečo je jeho nesúhlas s vytvorením vojenských odborov v rozpore s niekoľkými rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva ( a MO SR ich nerešpektuje). Ako laik a výsluhový dôchodca upozorňujem funkcionárov MO SR a ministra nech sa pozrú na rozhodnutia ESĽP:
– Matelly /France z 2.10.2014, ktoré hovorí o ilegalite plošného zákazu vojenských odborov
– ADEFDROMIL/France (32191/09), ktoré hovorí, že interné normy (Defence Code) pojednávajúce o tom, že existencia a členstvo v zamestnaneckých organozáciach je v rozpore s vojenskou disciplínou sú zamedzením prístupu k právu
– CGIL vs. Italy zo 7.6.2015 (140/2016) zákaz založenia a vstupu do odborov pre vojenské osoby je v rozpore s Európskou sociálnou chartou
– Euromil vs. Ireland (112/2014) súd určil odborové práva pre vojenské osoby
Okrem toho Rada Európy už v roku 2002 vydala odporúčanie (č.1572), aby sa profesionálny vojaci mohli združovať a vyjednávať o mzdách a pracovných podmienkach (Chapter Military Unions) a opakovane aj v roku 2006 (č.1742).
Odporúčam príslušným funkcionárom MO SR si prečítať na stránke europarl.europa.eu ustanovenia Military Unions and Associations, Chapter 9 of the Handbook on Human Rights and Fundamental Freedoms of Armed Forces Personel, OSCE/ODIHR/DCAF.
Je pekné a chvályhodné, že nový minister osobne sa zasadzuje o vytvorenie vojenského ombudsmana. Má to zmysel a môže byť prínosom. Je nutné však zdôrazniť, že vojenský ombudsman by riešil neprávosti voči jednotlivým profesionálnym vojakom, ale nemá a ani nemôže mať úlohu nahradzovať odbory. Len odbory môžu viesť vyjednávania o mzdách, pracovných a sociálnych podmienkach svojich členov. A toto pán minister nepochopil.
x
V stanovisku sa spomína aj Írsko, kde dobre funguje inštitút vojenského ombudsmana. Ale sa už nespomína, že tam existujú aj silné vojenské odbory.
Vo Švédsku boli vojenské odbory (SAMO) založené v roku 1955, keď sa zlúčili Swedish Officers Assocition a National Assocition of Officers. SAMO má okolo 9.500 členov všetkých hodností.
V Holandsku je 80% vojakov organizovaných v odborových organizáciach pričom v civile je to len 10-15%. Vojaci majú právo cez odbory na konzultácie o mzdách a dôchodkoch so zamestnávateľom. Obdobne to funguje aj v Belgicku.
x
A záverom mi nedá nereagovať na vetu vyslovenú pánom ministrom:
„Pevne verím, že zvýšený záujem bývalých profesionálnych vojakov mimo aktívnej služby o inštitút odborov je motivovaný úprimným záujmom o ďalšie zlepšovanie podmienok výkonu služby vojakov a nie záujmom o osobný prospech vo vidine vlastného uplatnenia sa”.
Takisto som obdobného názoru a dodávam:
“Pevne verím, že zvýšený záujem vedenia MO SR a pána ministra o inštitút vojenského ombudsmana je motivovaný úprimným záujmom o ďalšie zlepšovanie podmienok výkonu služby vojakov a nie záujmom o osobný prospech vo vidine vlastného uplatnenia sa” (veď sú za to platení na rozdiel od výsluhových dôchodcov dobrovoľne organizovaných v občianskych združeniach).
Uvítal by som komentáre od profesionálnych vojakov či už súhlasné alebo nesúhlasné. Veď nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie.
A čože by sme sa my slúžiaci vojaci ozývali, však MO to vyrieši za nás, nemáme žiadne problémy a kde tieto nie sú neni čo riešiť. Žold dostávame, byty máme, na misie sa dostanú bez protekcie najlepší z nás, na buzerplac už nemusíme, “samu kráľovnú” už nespievame, voľného času máme habadej, spoločnosť si nás váži skrz pandemickú pomoc, tak očom? Ibaže by už zrušili výcvik v teréne, dnes v internetovej dobe je to prežitok. Je to snami asi takto “..robte snami čo chcete, len nám dajte pokoj..”.
Prevzaté z https://www.mosr.sk/ :
Rezort obrany je presvedčený, že súčasná právna úprava obmedzujúca združovanie sa vojakov do odborov má svoje opodstatnenie, bude však rešpektovať rozhodnutie ústavného súdu.
Starostlivosť a vytváranie kvalitného prostredia pre plnenie štátnej služby profesionálnych vojakov po všetkých stránkach vrátane garancie a ochrany práv, záujmov a právnej istoty vo vojenskom prostredí je pre vedenie rezortu prioritou.
Práve v záujme zvýšenia ochrany individuálnych ľudských práv a záujmov profesionálnych vojakov rezort obrany pripravuje alternatívu, ktorá im poskytne právo brániť sa prípadnému nezákonnému postupu zo strany nadriadeného alebo štátu. Tou má byť inštitút vojenského ombudsmana.
„Pripúšťam, že v otázke zavedenia práva profesionálnych vojakov združovať sa v odboroch, resp. spôsobe naplnenia tohto práva máme s verejnou ochrankyňou práv rozdielny názor. Práve preto vítam jej iniciatívu, ktorej cieľom je posúdiť ústavnosť zákonnej prekážky výkonu práva vojakov a vojačiek združovať sa v odboroch. Uvidíme, aký bude nakoniec nález Ústavného súdu SR v tejto veci. Samozrejme, budeme ho plne rešpektovať,“ uviedol v reakcii minister obrany SR Jaroslav Naď.
„Pevne verím, že zvýšený záujem bývalých profesionálnych vojakov mimo aktívnej služby o inštitút odborov je motivovaný úprimným záujmom o ďalšie zlepšovanie podmienok výkonu služby vojakov a nie záujmom o osobný prospech vo vidine vlastného uplatnenia sa. Vojaci a ich podmienky sú našou prioritou, avšak pri všetkých zmenách treba mať na zreteli ich systémovosť a úplný súlad so zaistením obrany SR a jej bezpečnostných záujmov,“ zdôraznil minister obrany s odvolaním sa na hierarchické usporiadanie systému Ozbrojených síl SR.
Zároveň pripomenul, že so zákonným obmedzením uplatňovania niektorých práv súhlasí každá profesionálna vojačka alebo vojak už pri svojom nástupe, pričom súčasná právna úprava združovania sa vojakov do odborov má podľa neho svoje opodstatnenie a je potrebné ju vnímať predovšetkým v kontexte špecifického poslania Ozbrojených síl SR a účelu, pre ktorý existuje armáda všade vo svete.
„Na istú neproporčnú dominanciu zamestnávateľa, v tomto prípade Ozbrojených síl SR, som osobne upozorňoval ešte ako tieňový minister obrany, čo len potvrdzuje môj, môžem povedať, osobný záujem v tejto veci. Svedčí o tom aj zapracovanie tejto témy do Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 – 2024. Už od nástupu do exekutívy robím spolu s kolegami na rezorte naozaj maximum pre zabezpečenie nápravy v tejto veci,“ povedal minister obrany SR Jaroslav Naď.
Ako ďalej priblížil, rezort obrany má za sebou spracovanie ideového konceptu na pomery nového inštitútu vojenského ombudsmana. „Do konca roku 2021 by sme ho chceli predložiť do legislatívneho procesu v rámci novely zákona č. 281/2015 z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorou máme za cieľ skvalitniť podmienky výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov,“ doplnil.
Minister obrany SR Jaroslav Naď je presvedčený, že vhodným riešením dlhoročného znevýhodnenia vojakov je inštitút vojenského ombudsmana, ktorý sa preukázal ako efektívny nástroj na ochranu práv vojakov a vojačiek už vo viacerých krajinách, ako napríklad vo Veľkej Británii, Nemecku, Írsku, Švédsku alebo Bosne a Hercegovine.
Autor: MO SR – KOd Dátum: 06.04.2021