Národnej rade SR bola predložená správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020. V niekoľkých častiach Vám sprostredkujem vybrané znenie týkajúce sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Časť 1
V správe o činnosti za rok 2018 a za rok 2019 som opakovane upozorňovala na mnohé nedostatky súvisiace s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov. Jedným z najzávažnejších zistení je existencia nejednoznačnej právnej úpravy spôsobujúca nejasnosti v tom, ktorý orgán verejnej správy je príslušný na rozhodnutie o nároku príslušníkov zborov na dôchodkovú dávku za doby poistenia získané v civilnom zamestnaní. Poukazovala som aj na existenciu rozdielnych prípadov, v ktorých otázky príslušnosti na rozhodnutie buď súdy ešte neposudzovali, prípadne ich posudzovali rozdielne. Dôsledkom tohto nedostatku je existencia osôb, ktoré nedokážu realizovať svoje základné právo na primerané hmotné zabezpečenia v starobe. Musím konštatovať, že ani v roku 2020 nedošlo zo strany zákonodarcu v tomto smere k odstráneniu existujúcej právnej neistoty. Pozitívne však vnímam prístup NS SR, ktorý poskytol odpoveď na nejednoznačnú prax správnych súdov zjednocujúcim stanoviskom Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020. Naďalej je však, podľa mojich zistení, v tejto veci žiadúca aj intervencia zákonodarcu.
x
PS autora článku:
K uvedenému dodávam, že spory o príslušnosti medzi Sociálnou poisťovňou a VÚSZ(sociálnymi orgánmi ministerstiev) evidujem cca 8 rokov a v nie ojedinelých prípadoch som zaznamenal ping-pongové zbavovanie sa zodpovednosti riešiť priznanie starobného dôchodku týchto orgánov, ktoré trvalo viacero rokov a ústavné právo výsluhového dôchodcu na primerané hmotné zabezpečenie nebolo príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia (poistenia) dodržiavané.
Aj rozhodovanie súdov SR (vrátane NS SR) nebolo jednotné a ani prvé kompetenčné rozsudky NS SR neboli zo strany VÚSZ rešpektované. Až zjednocujúce stanovisko NS SR prispelo k pomernému ukľudneniu tohto stavu.
Samozrejme, tak ak o konštatuje Verejná ochrankyňa práv najčistejšie riešenie a konečné pre žiadateľov výsluhových dôchodcov a by bola legislatívna úprava zákona o sociálnom poistení, čo je hlavne úloha MPSVaR SR.
Je vidieť, že poznatky výsluhových dôchodcov z oblasti sociálneho zabezpečenia sa neustále zvyšujú o čom svedčí aj viacero podaní verejnej ochrankyni práv v posledných rokoch. Na druhej strane to svedčí o niektorých medzerách vo výklade zákonov zo strany orgánov sociálneho zabezpečenia (poistenia) a nedokonalej legislatívy veď napr. len zákon č.461/003 Z.z. o sociálnom poistení má už 110 novelizácií.
—
Časť 2
V súvislosti s invalidnými dôchodkami sa v roku 2020 na mňa (VOP) obrátil podávateľ, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Hoci tejto osobe bola v rámci lekárskej posudkovej činnosti stanovená invalidita, z dôvodu nesplnenia podmienky aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nebol jej invalidný dôchodok priznaný. Podávateľ sa tak rozhodol, že „chýbajúce roky“ dopracuje a následne opätovne požiada o dôchodok. Tak aj učinil, získal vyše 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, avšak nárok na invalidný dôchodok mu nevznikol.
Už pri prvej žiadosti o invalidný dôchodok mu totiž bola určená invalidita spolu s dátumom jej vzniku, pričom podľa zákona o sociálnom poistení sa počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný pre nárok na invalidný dôchodok zisťuje len z obdobia pred vznikom invalidity. Inak povedané, nech by podávateľ akokoľvek dlho ďalej pracoval, nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému mu už nevznikne. Sociálna poisťovňa tak v tejto veci postupovala v súlade s právnou úpravou.
Na druhej strane vyvstáva otázka o opodstatnenosti tejto právnej úpravy, podľa ktorej sa prihliada len na obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Vznik invalidity totiž nemá žiaden vplyv na odvodové povinnosti tejto osoby voči Sociálnej poisťovni. To znamená, že ak aj osobe bola priznaná invalidita, či dokonca poberá invalidný dôchodok, aj naďalej odvádza poistné na sociálne poistenie v rovnakej sadzbe, a to aj do základného fondu invalidného poistenia. Napriek tejto skutočnosti však, zákon o sociálnom poistení pre účely posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok, rozlišuje medzi účasťou na invalidnom dôchodkovom poistení pred a po vzniku invalidity. V tejto súvislosti bolo oslovené aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré mi vo svojom liste uviedlo, že zvažuje legislatívne zmeny v oblasti invalidných dôchodkov, pričom nevylučuje aj umožnenie „dopracovania chýbajúcich rokov” do vzniku nároku na invalidný dôchodok. Napokon, právna úprava pred 1. januárom 2004 takéto dopracovanie umožňovala.
Na tomto mieste podotýkam, že takéto rozlišovanie období dôchodkového poistenia v závislosti od toho, či išlo o obdobie pred alebo po vzniku invalidity, balansuje na samej hrane ústavnej prípustnosti. Z tohto dôvodu zvažujem, že v tejto veci podniknem ďalšie kroky v rámci svojich právomocí.
X
PS autora článku:
Stretol som sa s viacerými prípadmi poberateľov výsluhových dávok, ktorí sa neskôr stali invalidnými a požiadali Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku zo všeobecného systému. Kľúčovou a spornou otázkou bolo pri priznávaní invalidného dôchodku, či má SP do požadovanej doby poistenia podľa veku (napr.15 rokov) započítať ako dobu poistenia aj dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok. Súdy SR ako i Najvyšší súd SR mali v jednotlivých prípadoch rôzne právne názory a až Plénum Najvyššieho súdu SR v roku 2019 rozhodlo, že do požadovanej doby poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa doba služby zhodnotená na výsluhový dôchodok nepočíta.
V praxi to znamená, že napr. 45 ročný poberateľ výsluhového dôchodku potrebuje okrem invalidity aj 15 rokov civilného poistenia a to do doby vzniku invalidity. Nič mu nepomôže ak bude naďalej pracovať až do roztrhania tela a platiť si poistné aj na invalidný dôchodok už nikdy túto dobu nedosiahne lebo zamestnanie po vzniku invalidity sa do tejto lehoty nepočíta. V tom vidím priamu diskrimináciu našich kolegov, ktorí sa neskôr stanú invalidnými.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave.
Tretia časť zo Správy VOP za rok 2020, teraz sa zaoberajúca spôsobom zmien zákona č.328/2002 Z.z. uskutočnených začiatkom roka 2013.
Zaoberala som sa aj viacerými podnetmi, ktorými podávatelia namietali porušenie ich
základných práv a slobôd novelou zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
z roku 2013, ktorou zákonodarca zvýšil jednu zo zákonných podmienok vzniku nároku
na výsluhový dôchodok príslušníkov zborov – dobu trvania služobného pomeru
z 15 na 25 rokov. Rovnako učinil aj vo vzťahu k výsluhovému príspevku z 5 na 10 rokov,
a upravil tiež mechanizmy poskytovania a výpočtu dávok sociálneho zabezpečenia
príslušníkov zborov. V ostatnom období vnímam v rámci odborov príslušníkov zborov vlnu
aktívneho odporu voči tejto novele a záujem na jej odstránení.
x
Preskúmajúc doručené podnety som zistila, že Ústava v zásade neobsahuje explicitné
právo na výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok je sociálnym benefitom, ktorý sa
zákonodarca rozhodol priznať príslušníkom zborov, reflektujúc osobitosti ich povolania.
Pokiaľ však tento typ sociálnej dávky nie je výslovnou realizáciou jedného z ústavných
práv, je v zásade na zvážení zákonodarcu, či a za akých podmienok takýto typ sociálnej
dávky poskytne. Je však potrebné stále prihliadať na to, aby vo vzťahu k príslušníkom
zborov boli napĺňané všetky ostatné, ústavným poriadkom garantované sociálne istoty,
napr. aj právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré podľa aktuálnej
judikatúry napĺňa aj výsluhový dôchodok, ale až po nadobudnutí veku staroby a pod.
x
Preto samotné predĺženie potrebnej doby trvania služobného pomeru pre vznik nároku
na výsluhový dôchodok či na výsluhový príspevok je legitímne, a podľa môjho názoru,
nemohlo vyvolať pochybnosti o súlade namietanej právnej úpravy s Ústavou.
Na druhej strane však dodávam, že aj nárok na výsluhový dôchodok či na výsluhový
príspevok je peňažným plnením, pričom ak dochádza k zmene podmienok vzniku nároku
na takéto dávky, je potrebné dodržiavať základné požiadavky vyplývajúce z princípu
právneho štátu, z princípu právnej istoty a z legitímnych očakávaní viažucich sa
na vlastnícke právo (resp. právo na majetok). Zásadné zmeny v úpravách rôznych dávok
preto môžu vyžadovať prijatie prechodných ustanovení, ktoré zjemnia potenciálne
nespravodlivé dôsledky, ktoré by mohli priniesť príliš rýchle a neočakávané zmeny.
Zistila som, že tieto limity nemuseli byť vo všetkých prípadoch, na ktoré sa vzťahovala
novela z roku 2013, dodržané. Je pravdou, že zákonodarca prijal prechodné ustanovenia,
ktoré mali zjemňovať dopady zmeny (aby nedošlo k okamžitému predĺženiu potrebnej
doby výkonu služby bez ďalšieho opatrenia o 10 rokov), avšak v niektorých prípadoch
mohla byť osobám, ktorým chýbal jeden či dva dni k vzniku nároku na výsluhový
dôchodok, potrebná doba služobného pomeru neočakávane, a bez potrebnej
legisvakačnej doby, predĺžená o ďalší rok. Dokonca niektorým príslušníkom, ktorí už
spĺňali podmienky vzniku nároku na výsluhový príspevok, boli tieto doby neočakávane
predĺžené, alebo im bola skrátená dĺžka vyplácania tohto príspevku.
Takéto zásahy napriek tomu, že môžu mať charakter nepravej retroaktivity, možno
len ťažko považovať za primerané a spravodlivé. Z ústavnoprávneho hľadiska sa tiež
javia minimálne ako podozrivé.
Rovnako môžu vyvolávať oprávnený pocit krivdy medzi príslušníkmi zborov,
že sa s nimi a s ich právami nezaobchádzalo korektne.
V preskúmavaných podnetoch však bolo relevantné, že s odstupom siedmich rokov už
negatívne následky novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
pominuli, keďže dotknutí príslušníci si už dopracovali potrebné doby služobného pomeru
tak, aby im vznikol nárok na výsluhový dôchodok či na výsluhový príspevok aj podľa
nových právnych predpisov, pričom je otázne, či zistené nedostatky v právnej úprave už
nie sú obsoletné. Preto som ani nemohla v predmetnej veci využiť ďalšie svoje
oprávnenia. Napriek tomu by však tento prípad mal byť mementom, ako by sa nemali
prijímať zásadné zmeny týkajúce sa finančného a sociálneho zabezpečenia fyzických
a právnických osôb, teda týkajúce sa existenčných otázok ich ďalšieho života.
Niekoľko poznámok autora komentára:
Som rád, že naše vtedajšie názory (výsluhových dôchodcov a aj profesionálnych vojakov) na spôsob a priebeh pripravovaných zmien potvrdila aj Verejná ochrankyňa práv. Vrátim sa v čase do obdobia tvorby novely zákona do roku 2012.
Celý tento proces bol chaotický a názory sa menili z mesiaca na mesiac a len vďaka odporu a protestom, to ešte pomerne dobre dopadlo. Pre tieto zmeny pripravoval pôdu hlavne vtedajší minister vnútra R.Kaliňák napr. v rozhovore pre Hospodárske noviny dňa 24.4.2012 povedal:
„Ak chce niekto pracovať a poberá už výsluhový dôchodok, musí pochopiť, že je aktívny a výsluhový dôchodok je súčasťou jeho príjmu. Bude teda musieť platiť dane zo všetkého, čo zarobí“. Podľa R.Kaliňáka je v hre aj zrušenie súbehu výsluhového dôchodku a platu od štátu.
Ministerstvo vnútra SR koncom leta roku 2012 pripravilo návrh zmien zákona č.328/2002 Z.z. kde okrem iného mali poberatelia výsluhových dôchodkov do doby dosiahnutia veku 62 rokov platiť 10% odvod.
O „kvalite“ návrhu zákona svedčí aj počet pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (termín bol daný pre istotu veľmi krátky, aby nebol čas na dôkladnú analýzu návrhu zákona 28.8.-6.9.2012) t.j. 293 vznesených pripomienok z toho 104 zásadných.
Ako perličky uvediem napr.
– návrh na zastavenie výplaty výsluhového dôchodku v prípade výkonu trestu a tak nechať rodinných príslušníkov sa pásť, nehovoriac o tom, kto bude platiť náklady na výkon trestu (pritom odsúdení masoví vrahovia a pedofili nárok na poberanie svojich dôchodkov nestrácajú). Na toto porušenie Ústavy SR museli poukázať Ministerstvo spravodlivosti a Generálna prokuratúra SR, pričom zodpovední zo silových rezortov držali hubu a krok
– návrh na vylúčenie súbehu výsluhových dôchodkov so starobnými dôchodkami (takisto nabrala odvahu nesúhlasiť najmä Generálna prokuratúra SR)
– a to už nehovorím o „paskvile“ v tomto návrhu zákona vytvorením kategórie pomocníkov Verejnej bezpečnosti, pardón Policajného zboru
– Generálna prokuratúra presne vyjadrila svoj názor na vecné a formálne spracovanie návrhu zákona a konštatovala:
x
„Niektoré navrhované zmeny sú zjavne v rozpore s Ústavou SR a princípmi na ktorých musí byť vybudovaný demokratický a právny štát, ako je princíp ochrany majetkových práv a rovnosti pred zákonom, právnej istoty a zákaz retroaktivity a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ktoré neumožňujú odňať už nadobudnuté majetkové práva.
x
O tom, že za tejto vlády niekedy pravá ruka nevedela čo robí ľavá ruka, svedčí aj fakt, že Ministerstvo financií súbežne pripravovalo aj 19% zdanenie výsluhových dôchodkov a hrozil súčasne aj 10% odvod z týchto dôchodkov.
Nikto nespochybňuje nutnosť korekcií v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale takýto už „tradičný“ chaos spôsobený (ne)kompetentnými funkcionármi sme si nezaslúžili. A nebolo to po prvý krát a myslím si, že ani naposledy.
Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a úvaha odráža jeho osobný názor.
–
Vybral som z príspevku
“V preskúmavaných podnetoch však bolo relevantné, že s odstupom siedmich rokov už negatívne následky novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
pominuli, keďže dotknutí príslušníci si už dopracovali potrebné doby služobného pomeru tak, aby im vznikol nárok na výsluhový dôchodok či na výsluhový príspevok aj podľa nových právnych predpisov, pričom je otázne, či zistené nedostatky v právnej úprave už nie sú obsoletné. Preto som ani nemohla v predmetnej veci využiť ďalšie svoje oprávnenia. Napriek tomu by však tento prípad mal byť mementom, ako by sa nemali prijímať zásadné zmeny týkajúce sa finančného a sociálneho zabezpečenia fyzických a právnických osôb, teda týkajúce sa existenčných otázok ich ďalšieho života”.
Mne vyšiel iný výpočet.Negatívne následky novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov naďalej pretrvávajú.Podľa novelizácie zákona č. 328/2002 Z.z. platnej a účinnej od 1. mája 2013 je, že služobný pomer na nárok pre dosiahnutie výsluhového dôchodku sa postupne do budúcnosti predlžuje až na dĺžku 25 rokov. Podrobnosti sú obsiahnuté (dnes mimo § 38 – 25 rokov sl. pomeru ešte neplatí, resp. neplatí pre každého) v prechodnom ustanovení § 143 aa zákon č. 328/2002 Z.z.Podľa mnohých už pri schvaľovaní novelizácie zák. č. 328/2002 Z.z. v parlamente bolo poukazované aj poslancami NR SR na diskriminačnú skutočnosť prechodného ustanovenia §143 aa … a to, že rozdeľuje slúžiacich príslušníkov do dvoch skupín.Prvá je skupina, ktorá vo svojich nárokoch bude dobiehať na priznanie VD ešte pred ukončením služ. pomeru 25 r.Druhá skupina slúžiacich príslušníkov je ktorá v čase prijatia novely mala odslúžených menej ako 6 rokov, v tej časti §143aa rovná sa §38, t.j. na priznanie a výplatu VD je potrebných až minimálne 25 rokov služobného pomeru.
Čiže negatívne vplyvy novelizácie uvedeného zákona nezmizli už po siedmych rokoch,
ale vyrovnanie obidvoch skupín príslušníkov, resp. vyrovnanie sa prechodného ustanovenia §143aa s §38 zák.č. 328/2002 Z.z. nastane až po roku cca 2032.
dakujem