Vyberte stranu

 

Národnej rade SR bola predložená správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020. V niekoľkých častiach Vám sprostredkujem vybrané znenie týkajúce sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

Časť 1
V správe o činnosti za rok 2018 a za rok 2019 som opakovane upozorňovala na mnohé nedostatky súvisiace s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov. Jedným z najzávažnejších zistení je existencia nejednoznačnej právnej úpravy spôsobujúca nejasnosti v tom, ktorý orgán verejnej správy je príslušný na rozhodnutie o nároku príslušníkov zborov na dôchodkovú dávku za doby poistenia získané v civilnom zamestnaní. Poukazovala som aj na existenciu rozdielnych prípadov, v ktorých otázky príslušnosti na rozhodnutie buď súdy ešte neposudzovali, prípadne ich posudzovali rozdielne. Dôsledkom tohto nedostatku je existencia osôb, ktoré nedokážu realizovať svoje základné právo na primerané hmotné zabezpečenia v starobe. Musím konštatovať, že ani v roku 2020 nedošlo zo strany zákonodarcu v tomto smere k odstráneniu existujúcej právnej neistoty. Pozitívne však vnímam prístup NS SR, ktorý poskytol odpoveď na nejednoznačnú prax správnych súdov zjednocujúcim stanoviskom Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020. Naďalej je však, podľa mojich zistení, v tejto veci žiadúca aj intervencia zákonodarcu.

x

PS autora článku:
K uvedenému dodávam, že spory o príslušnosti medzi Sociálnou poisťovňou a VÚSZ(sociálnymi orgánmi ministerstiev) evidujem cca 8 rokov a v nie ojedinelých prípadoch som zaznamenal ping-pongové zbavovanie sa zodpovednosti riešiť priznanie starobného dôchodku týchto orgánov, ktoré trvalo viacero rokov a ústavné právo výsluhového dôchodcu na primerané hmotné zabezpečenie nebolo príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia (poistenia) dodržiavané.
Aj rozhodovanie súdov SR (vrátane NS SR) nebolo jednotné a ani prvé kompetenčné rozsudky NS SR neboli zo strany VÚSZ rešpektované. Až zjednocujúce stanovisko NS SR prispelo k pomernému ukľudneniu tohto stavu.
Samozrejme, tak ak o konštatuje Verejná ochrankyňa práv najčistejšie riešenie a konečné pre žiadateľov výsluhových dôchodcov a by bola legislatívna úprava zákona o sociálnom poistení, čo je hlavne úloha MPSVaR SR.
Je vidieť, že poznatky výsluhových dôchodcov z oblasti sociálneho zabezpečenia sa neustále zvyšujú o čom svedčí aj viacero podaní verejnej ochrankyni práv v posledných rokoch. Na druhej strane to svedčí o niektorých medzerách vo výklade zákonov zo strany orgánov sociálneho zabezpečenia (poistenia) a nedokonalej legislatívy veď napr. len zákon č.461/003 Z.z. o sociálnom poistení má už 110 novelizácií.

Časť 2
V súvislosti s invalidnými dôchodkami sa v roku 2020 na mňa (VOP) obrátil podávateľ, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Hoci tejto osobe bola v rámci lekárskej posudkovej činnosti stanovená invalidita, z dôvodu nesplnenia podmienky aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nebol jej invalidný dôchodok priznaný. Podávateľ sa tak rozhodol, že „chýbajúce roky“ dopracuje a následne opätovne požiada o dôchodok. Tak aj učinil, získal vyše 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, avšak nárok na invalidný dôchodok mu nevznikol.
Už pri prvej žiadosti o invalidný dôchodok mu totiž bola určená invalidita spolu s dátumom jej vzniku, pričom podľa zákona o sociálnom poistení sa počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný pre nárok na invalidný dôchodok zisťuje len z obdobia pred vznikom invalidity. Inak povedané, nech by podávateľ akokoľvek dlho ďalej pracoval, nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému mu už nevznikne. Sociálna poisťovňa tak v tejto veci postupovala v súlade s právnou úpravou.
Na druhej strane vyvstáva otázka o opodstatnenosti tejto právnej úpravy, podľa ktorej sa prihliada len na obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Vznik invalidity totiž nemá žiaden vplyv na odvodové povinnosti tejto osoby voči Sociálnej poisťovni. To znamená, že ak aj osobe bola priznaná invalidita, či dokonca poberá invalidný dôchodok, aj naďalej odvádza poistné na sociálne poistenie v rovnakej sadzbe, a to aj do základného fondu invalidného poistenia. Napriek tejto skutočnosti však, zákon o sociálnom poistení pre účely posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok, rozlišuje medzi účasťou na invalidnom dôchodkovom poistení pred a po vzniku invalidity. V tejto súvislosti bolo oslovené aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré mi vo svojom liste uviedlo, že zvažuje legislatívne zmeny v oblasti invalidných dôchodkov, pričom nevylučuje aj umožnenie „dopracovania chýbajúcich rokov” do vzniku nároku na invalidný dôchodok. Napokon, právna úprava pred 1. januárom 2004 takéto dopracovanie umožňovala.
Na tomto mieste podotýkam, že takéto rozlišovanie období dôchodkového poistenia v závislosti od toho, či išlo o obdobie pred alebo po vzniku invalidity, balansuje na samej hrane ústavnej prípustnosti. Z tohto dôvodu zvažujem, že v tejto veci podniknem ďalšie kroky v rámci svojich právomocí.

X

PS autora článku:
Stretol som sa s viacerými prípadmi poberateľov výsluhových dávok, ktorí sa neskôr stali invalidnými a požiadali Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku zo všeobecného systému. Kľúčovou a spornou otázkou bolo pri priznávaní invalidného dôchodku, či má SP do požadovanej doby poistenia podľa veku (napr.15 rokov) započítať ako dobu poistenia aj dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok. Súdy SR ako i Najvyšší súd SR mali v jednotlivých prípadoch rôzne právne názory a až Plénum Najvyššieho súdu SR v roku 2019 rozhodlo, že do požadovanej doby poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa doba služby zhodnotená na výsluhový dôchodok nepočíta.
V praxi to znamená, že napr. 45 ročný poberateľ výsluhového dôchodku potrebuje okrem invalidity aj 15 rokov civilného poistenia a to do doby vzniku invalidity. Nič mu nepomôže ak bude naďalej pracovať až do roztrhania tela a platiť si poistné aj na invalidný dôchodok už nikdy túto dobu nedosiahne lebo zamestnanie po vzniku invalidity sa do tejto lehoty nepočíta. V tom vidím priamu diskrimináciu našich kolegov, ktorí sa neskôr stanú invalidnými.

Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.  Július Jánošík v Bratislave.