1. decembra 2021 bol podaný na Ústavný súd návrh skupiny poslancov v zastúpení advokáta JUDr. Eduard Bárány na vyslovenie nesúladu zák. č. 283/21 Z.z. s Ústavou a pozastavenie účinnosti zákona.
Text podania tu:
https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/161674490/9c3b20de-4053-442c-943b-f9a42b64a1f2
Na tomto webe sme problematiku riešili v článkoch:
18. apríla 2021/ Zníženie dôchodkov niektorým dôchodcom
V náväznosti na článok uverejnený na tomto portály a následné komentáre najdete aj tu: https://www.bezpzlozky.eu/2021/04/znizenie-dochodkov-dochodcom/
PS: aj naďalej budeme sledovať transparentnosť postupu v tejto veci.
Uznesenie Najvyššieho súdu Poľskej republiky z 16.9.2020:
x
Kritérium služby v totalitnom štáte stanovené v čl.13b ods.1 zákona z 18.2.1994 o dôchodkovom zabezpečení príslušníkov polície, agentúry vnútornej bezpečnosti, zahraničnej spravodajskej služby, vojenskej kontrarozviedky, vojenskej spravodajskej služby, pohraničnej stráže, hasičskej služby, colnej a daňovej služby, väzenskej služby a ich rodín (Zb. zákonov z roku 2020 položka 723) by sa malo posudzovať na základe všetkých okolností prípadu vrátane jednotlivých činov a ich overenie z hľadiska porušenia základných ľudských práv a slobôd.
x
Sudca spravodajca ďalej dodal:
Nemôžeme sa správať ako totalitný štát, ktorý nerešpektoval žiadne pravidlá a žiadne individuálne práva a spravodlivý proces. Potom by sme sa aj my stali takým istým systémom, ktorý kritizujeme. Preto miesto výkonu práca a doba služby nemôžu byť jediným kritériom na zbavenie sociálnych práv ľudí, ktorí napríklad už prešli procesom overovania a pracovali alebo slúžili v slobodnom Poľsku.
x
Zákon nariaďuje znížiť dôchodok ľuďom, ktorí slúžili v totalitnom štáte. Najvyšší súd Poľskej republiky však poukázal na to, že služba totalitnému štátu sa dá chápať buď v širšom zmysle t.j. boli Ste zamestnaní v určitom čase a na určitom mieste a preto stratíte svoje dôchodkové práva alebo v užšom zmysle t.j. stratíte svoje dôchodkové práva, len ak Ste vo svojej službe porušovali základné práva a slobody iných ľudí, najmä bojujúcich za nezávislosť, suverenitu a za slobodné Poľsko.
Podľa názoru NS Poľskej republiky je prijateľný iba druhý výklad zákona t.j. užší zmysel a navyše dodal, že ak sa má výklad zákona robiť v hneve, bez dodržania obozretnosti, výsledok takéhoto výkladu je neospravedlniteľný.
x
Ak vyššie uvedený právny názor použijeme na naše pomery, tak sa zákon prijatý na Slovensku javí ako norma prijatá NR SR poslancami s krvavými očami a s nepríčetnou penou okolo úst. Takýto právny názor NS Poľskej republiky odkrýva právne bezvedomie poslancov NR SR a účelový spôsob prijatia takéhoto zákona s cieľom pomsty. Asi týmto poslancom (poslankyniam) prezentujúcim sa “kresťanskými” hodnotami chýba pokora a odpustenie, čo nahradili pomstou.
Takže okrem Českej republiky (zákon je prijímaný až teraz), aj Najvyšší súd Poľskej republiky má iný názor, ako viacerí terajší koaliční poslanci Slovenského parlamentu – predkladatelia zákona, ktorí pri prijímaní zákona č. 283/2021 Z.z. v rozprave zavádzali verejnosť aj výsluhovú verejnosť ohľadom ďalších štátov, kde okrem toho sa v Rozhodnutí ÚS SR o pozastavení účinnosti a prijatí návrhu na ďalšie konanie píše, že je to aj Maďarsko, Srbsko a Čierna Hora, kde sa Ústavný súd SR opiera o ďalšie z dôvodov pre pozastavenie účinnosti zákona.
” Ústavný súd v prvom rade konštatoval, že sociálne dávky či dôchodkové dávky, ktoré jednotlivec poberá, predstavujú jeho majetok na účely čl. 20 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu (rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Fábián c. Maďarsko, sťažnosť č. 78117/13, § 64 alebo rozsudok ESĽP vo veci Lakićević a ostatní Čierna Hora a Srbsko, sťažnosť č. 27458/06, § 64). Právna úprava vyjadrená v napadnutom zákone č. 283/2021 Z. z. preto predstavuje právny základ pre zásah (obmedzenie) do tohto majetku vo forme zníženia dôchodku
pre adresátov právnej normy. Ústavný súd však musí predísť tomu, aby osobám bolo do ich majetku zasiahnuté predtým, ako príde k posúdeniu ústavnosti napadnutého zákona. Osobitne, ak ide o kategóriu poberateľov dôchodku, pri ktorej často tento dôchodok tvorí jediný zdroj príjmu. K tomu práve slúži aj inštitút dočasného pozastavenia účinnosti právneho predpisu “.
Tlačová správa č. 8/2022 – výber
J.Simon 5. januára 2023 o 16:31
Českej republike (ďalej len „ČR“) bol pri rokovaní dňa 12. 10. 2022 v Poslaneckej snemovni parlamentu k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č.155/1995 Sb., o dôchodkovom poistení, bol skupinou poslancov predložený pozmeňujúci návrh k zníženiu dôchodkov niektorým predstaviteľom komunistického režimu. Návrh zákona bol nakoniec schválený a bol publikovaný v Sbírke předpisů ČR ako zákon č. 455/2022 Sb. s účinnosťou od 01. 01. 2023, ale.proces.znižovania.dôchodkov.sa.spustí.od.01.03.2024.
Pozn.: V Slovenskej republike (ďalej len „SR“) sa právna úprava obdobného zákona javí ako príliš extenzívna, neurčito formulovaná a to má za dôsledok, že bola už napadnutá na ÚS SR……….pokračuje….
Tento zákon upravuje v ČR, možnosť zníženia starobných dôchodkov niektorým bývalým vrcholovým predstaviteľom komunistického režimu a to percentuálnej výmery t.j. o 300 (asi 12,4 €) za každý i začatý rok doby, počas ktorej bol poistenec predstaviteľom komunistického režimu.
Zákon sa vzťahuje na tieto osoby:
— členovia alebo kandidáti ÚV KSČ alebo ÚV KSS,
— vedúci tajomníci krajských, okresných alebo obvodných výborov KSČ alebo KSS,
— členovia vlády ČR, ČSSR alebo SSR,
— predsedovia Národného zhromaždenia ČR, ČSSR, Federálneho zhromaždenia ČSSR,
ČNR alebo SNR
— predsedovia alebo primátori národných výborov, zemeských, ústredných, krajských,
a okresných NV,
— predsedovia Najvyššieho súdu ČR, ČSSR, ČSR a SSR,
— generálni prokurátori ČR, ČSSR, ČSR a SSR,
— plukovníkom alebo generálom Hlavnej správy MNO alebo FMNO, politickej správy
vojenského okruhu, útvaru vojenskej kontrarozviedky jako zložky ŠtB alebo
SDspravodajskej správy GŠ ČLA a ich predchodcov,
— plukovníkom alebo generálom zaradeným v ZNB, vojskách MV, Pohraničnej stráže alebo
ZVaJS a predchodcoch týchto útvarov alebo
— členom Hlavného štábu Ľudových milícii.
Prevzaté, krátené zo stránky APVV zo dňa 4.1.2023 , celá dôvod. Správa vid. tamtiež.
Z webstránky APVV – dňa 4.1.2023 – krátené – pokračovanie a doplnenie
Doplnenie k predmetnému príspevku:
Zákon sa vzťahuje aj na dôchodky vyplácané:
– plukovníkom alebo generálom zaradeným v ZNB, vojskách MV,
Pohraničnej stráže alebo ZVaJS a predchodcoch týchto útvarov
alebo členom Hlavného štábu Ľudových milícii.
– Okrem toho z okruhu dotknutých osôb sú vyčlenené:
– osoby, ktoré v určitej fázy svojho života aktívne presadzovali komunistický režim, ale v neskoršej fázy svojho života sa chovali naopak spôsobom, ktorý smeroval proti záujmom tohto režimu a
– aj osoby, ktoré boli preverované občianskymi komisiami po roku 1989 a bolo preukázané, že ich predchádzajúca kariéra nebola poznamenaná činnosťou pôsobiacou v prospech komunistického režimu nakoľko sankčné krátenie dôchodkov sa pri týchto osobách nejaví spravodlivé a súladné s jeho účelom.
Po aktualizácii 4.1.2023 – skompletizované
https://www.asociaciapolicajtov.sk/index.php/9-uvod/359-zakon-o-odobrati-nezasluzenych-benefitov-predstavitelom-komunistickeho-rezimu-2
prezident APVV
Tlačová správa č. 8/2022 – výber z článku
https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/165401480/TS_8_2022/4a90d862-5f7a-409a-b1c2-fb58cef9c8b4
Ústavný súd v rozhodnutí o pozastavení a ďalšom konaní konštatoval: „Sociálne dávky či dôchodkové dávky, ktoré jednotlivec poberá, predstavujú jeho majetok. Právna úprava vyjadrená v napadnutom zákone preto predstavuje právny základ pre zásah (obmedzenie) do tohto majetku vo forme zníženia dôchodku pre adresátov právnej normy. Ústavný súd však musí predísť tomu, aby osobám bolo do ich majetku zasiahnuté predtým, ako príde k posúdeniu ústavnosti napadnutého zákona. Osobitne, ak ide o kategóriu poberateľov dôchodku, pri ktorej často tento dôchodok tvorí jediný zdroj príjmu.“
Aj v tomto článku je opäť mylne uvedená Česká republika – pri ČR poslanci nášho parlamentu a média predbehli dobu: “Dôchodky bývalých vrcholných predstaviteľov komunistickej moci i ďalších, ktorí sa podieľali na fungovaní totalitného štátu, znižovali v Česku, Estónsku, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku i Poľsku”.
https://www.aktuality.sk/clanok/IZuPAkr/byvali-estebaci-z-polska-na-europskom-sude-pre-ludske-prava-nepochodili-ako-sa-postavi-k-znizovaniu-penzii-nas-ustavny-sud/ … zdroj: Aktuality.sk
V ČR rozhodli o znížení dôchodkov prominentom komunistického režimu
https://www.teraz.sk/zahranicie/v-cr-rozhodli-o-znizeni-dochodkov-p/672177-clanok.html
Na jednej strane im znížia SD , a potom im valorizáciou zvýšia. Super
Napriek pozastaveniu účinnosti zákona Ústavným súdom SR, pracuje Úrad pamäti národa naplno pri stotožňovaní “páchateľov” v súčinnosti s príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia.
x
Čo sa týka príslušníkov zložiek FMV-Štátnej bezpečnosti odovzdal ÚPN na stotožnenie príslušným úradom sociálneho zabezpečenia 4.608 príslušníkov dňa 31.8.2021 z ktorých bolo týmito úradmi 3.478 príslušníkov stotožnených. Do konca roka 2021 bolo z nedelimitovaných spisov v držaní MV SR stotožnených ďalších 419 príslušníkov ŠTB, ktorí boli následne odoslaní úradom sociálneho zabezpečenia.
x
Čo sa týka príslušníkov Vojenskej kontrarozviedky bola vytvorená databáza 647 príslušníkov, z počtu ktorých úrady sociálneho zabezpečenia identifikovali 218 poberateľov dôchodkov. Do konca roku 2021 bolo odovzdaných 109 potvrdení o období služby príslušníkov VKR.
x
Čo sa týka civilných funkcionárov (napr. KSS, vláda atď.) bolo 404 členov ÚV KSS zaradených do evidencie osôb vykonávajúcich službu, z počtu ktorých bolo úradom sociálneho zabezpečenia stotožnených 56 osôb. Ďalej bol vytvorený zoznam 52 členov Zboru povereníkov, 121 členov vlád ČSR, 91 členov vlád ČSSR a 52 členov vlád SSR. Takisto bol vytvorený zoznam poslancov SNR celkom 563 mien.
x
Zostáva len veriť, že takémuto “budovateľskému” úsiliu nakoniec dá stopku Ústavný súd SR.
Niekto robí nadprácu a myslí si, že bude pripravený ….. nebudú uvažovať o zmene postoja ku gardistom? Veď tí vlastne bojovali proti komunistom….
Plénum Slovenského parlamentu odhlasovaním a schválením zákona č. 283/2021 Z.z., v r. 2021 daroval a vystavil Ústavu pamäti národa bianko šek, kde tento ústav pri jeho realizácii v praxi “rúbe” naďalej hlava – nehlava, bez ohľadu a napriek pozastaveniu účinnosti zákona Ústavným súdom SR.Praktické skúsenosti sú aj také, že jeden z nemenovaných útvarov sociálneho zabezpečenia silových rezortov v neďalekej minulosti ani nevedel, netušil, že účinnosť tohto zákona je ÚS SR už pozastavená a až na sťažnosť, upozornenie a odvolanie sa konkrétneho občana – výsluhového dôchodcu, ktorý mimochodom odišiel do civilu už podľa neskoršieho zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a to zákona č. 328/2002 Z.z., teda už po kalendárnom roku 2002, už nemenovaný útvar sociálneho zabezpečenia silových rezortov konanie v tejto veci zastavil.
Ak je na prvý pohľad zreteľná odchýlka nášho zákona č. 283/2021 Z.z od pravdy v Českej republike, potvrdená v linku:
https://www.mpsv.cz/documents/20142/2786931/TZ_d%C5%AFchody_prominenti_12.10.20221.pdf/b9252e41-3430-97e1-1b10-838469f3febb
nie je zrejme možné vyvrátiť, že svoje špecifiká pri obdobných zákonoch versus náš zákon nebudú mať aj okolité štáty uvedené a čo je potvrdené aj v úvodnom článku doplňujúcej rubriky Zníženie dôchodkov niektorým dôchodcom.Niektorí slovenskí politici to ale vidia ináč, pričom je zrejmá ich zaujatosť a nie objektivita, kde dilemu v tom podľa všetkého videl aj náš ústavný súd keď pozastavil účinnosť zákona č. 283/2021 Z.z., a Návrh prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.Pozastavenie účinnosti zákona zatiaľ zdá sa byť – na neurčito…
Teda pred viac ako rokom pri predkladaní návrhu zákona č. 283/2021 Z.z. v parlamente poslankyňa Andrujevová a spol. zavádzali nás verejnosť, ak v rozprave k tomuto zákonu uvádzali, že Česká republika už podobnú právnu úpravu v minulosti prijala.
Podľa predchádzajúcich 5 – 6 komentárov tomu tak zatiaľ nie je.Šírili niektorí terajší slovenskí koaliční poslanci či už vedome, alebo nevedome v parlamente hoax, aby tým ovplyvnili celkové hlasovanie pléna parlamentu? , alebo to bola iba ich neznalosť problematiky.
Tento hoax s Českou republikou, t.j. zavádzanie verejnosti aj výsluhovej verejnosti niektorými poslancami parlamentu SR o zdaňovaní dôchodkov v ČR sa musel konať niekde už od roku 2013 … ” Obdobné snahy o zdanenie výsluhových a starobných dôchodkov príslušníkov silových rezortov už tu raz bolo, v roku 2013 sa o to usilovala 42-ročná (v tom čase) pani Ing. Erika JURINOVÁ ” …
https://www.bezpzlozky.eu/2021/05/dopis-casod-pre-poslankynu-andrejevuvovu/
Pravda o zdaňovaní dôchodkov tzv. nezaslúžených benefitov v Českej republike sa ukazuje byť ale niekde celkom inde …
Nie všetko čo sa javí ako HOAX aj v skutočnosti je HOAX. Pravda je taká, že v rokoch 2011-2016 boli v ČR v mene úsporných opatrení zrušené výnimky, ktoré z daňových povinnosti oslobodzovali výsluhový príspevok a odbytné vyplácané bývalým profesionálnym vojakom a výsluhový príspevok pre bývalých príslušníkov bezpečnostných zborov.
Systém výsluhového zabezpečenia v ČR je odlišný od toho nášho – a tak to niektorí interpretovali tak, že sú zdanené všetky výsluhové dôchodky a použili to pri argumentácii na presadenie osobitných opatrení pre príslušníkov niektorých zložiek z éry budovania socializmu, aj keď reálne ide o dve rôzne veci.
V ČR výsluhové dôchodky tak ako ich poznáme u nás neexistujú – reálne boli v ČR 6 rokov danené výsluhové náležitosti ktoré sú obdobou našich výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov. Niečo podobné pripravovalo u nás ministerstvo vnútra pod Kaliňákovým vedením v rokoch 2011-2012 zavedením 10% osobitného odvodu na stabilizáciu osobitných systémov.
V druhom odstavci sme sa zhodli – takže vo vzťahu k ČR išlo predsa len v tom čase zo strany niektorých poslancov parlamentu o hoax.
Dnes v Poslaneckej snemovni ČR bol podaný pozmeňovací návrh poslancov k prerokovávanému zákonu o dôchodkovom poistení pod názvom Snížení starobních duchodu některým představitelum komunistického režimu.
Myšlienka je inšpirovaná slovenským zákonom, ale nie je tak extenzívna, týka sa len stoviek maximálne pár tisíc ľudí. Česká strana sa poučila z nedostatkov slovenského zákona, bude znižovať len dôchodky starobné, krátenie bude jednoduchšie 300 Kč za rok zamestnania (služby).
Zahŕňa však aj niektorých sudcov, prokurátorov, predsedov niektorých národných výborov a členov Hlavného štábu Ľudových milícií.
Na druhej strane postihne len plukovníkov a generálov HPS, PS voj. okruhov, VKR, ZS GŠ, ZNB a ZNV. Zmierňujúci prvok je vylúčenie vojakov podliehajúcich dobrovoľnej reatestácii (VKR).
Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že slovenská verzia je slušnými slovami povedané “spackaná” a preto je napadnutá na Ústavnom súde SR, čo ma teší a určite to bude mať vplyv na ústavných sudcov pri rozhodovaní.
Po p o z a s t a v e n í účinností zákona č. 283/2021 Z. z. Ústavným súdom Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. marca 2022 by mal ÚS SR dočkať na prijatie – neprijatie právnej normy na Českej strane a postupovať s Českým návrhom, Českou stranou synchronizovane, nakoľko sme do r. 1989 – 1993 mali s ČR rovnakú legislatívu.ÚS ČR už raz zdaňovanie výsluhových dôchodkov (v ČR výsluhových príspevkov) v inej veci z r u š i l. Náš ÚS SR Návrh prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu a teraz po viac ako trištvrte roku od prijatia zákona a od podania návrhu opozičnými poslancami NR SR už myslím nemá žiadnu lehotu na rozhodnutie…
Dobrý deň, prajem,
môj názor ku kratučkému stanovisku kolegu pána Mira Palfiho zo 14. októbra 2022 o 7:50 / dnes / je takýto.
Aj keď je pravdou, že spoločné dejiny bratov Slovákov a Čechov sú nám veľmi blízke, v období po zániku spoločného štátu a teda aj samozrejme vzniku dvoch samostatných štátov sa v bezpečnostných zložkách odohrávala a ešte aj stále odohráva veľmi odlišná personálna politika . Po prejdení desaťročí sa ukazuje prezieravosť mnohých múdrych slovenských politikov / z mojich neverejných zdrojov je ním aj pán Vladimír Mečiar / na strane jednej a na strane druhej úplne zvrátené , ba dovolím si povedať choré stanoviská niektorých tvorcov právneho prostredia spoločnosti. Jasným dôkazom je aj prijatie oného zákona č. 283/2021 Z.z. Ale o tom sme tu už hovorili a myslím, že ešte aj budeme. Takže si myslím, že spoločná cesta / rozumej českej a slovenskej spoločnosti / v tejto otázke vysporiadania sa s bezpečnostnými zložkami určite nebude.
Ako sa píše v komentári Lubomir Duben 12. októbra 2022 o 13:52 – ” …Česká strana sa poučila z nedostatkov slovenského zákona, bude znižovať len dôchodky starobné, krátenie bude jednoduchšie 300 Kč za rok zamestnania (služby)…” To poučenie vyplýva možno práve z toho, že ÚS ČR už raz zdaňovanie výsluhových dôchodkov (v ČR výsluhových príspevkov) v inej veci z r u š i l a preto chce ČR siahať iba na ich starobné dôchodky, pričom už vo svojom návrhu rešpektuje rozhodnutie ich ÚS SR.(možno je to iba náhoda…)Teda hoci nemáme s ČR spoločnú právnu cestu, ale podľa všetkého sa Poslanecká snemovňa ČR práve od nás (SR) poučila a inšpirovala, kadiaľ cesta nevedie.
pardon… správne ÚS ČR – a preto chce ČR siahať iba na ich starobné dôchodky, pričom už vo svojom návrhu rešpektuje rozhodnutie ich úst. súdu ČR.
Tisková zpráva Ministerstva práce a sociálnich věci ČR z 12.10.2022 o návrhu Ministra práce a sociálnich věci Mariána Jurečku (KDU-ČSL) uviedla k danému problému nasledujúce vyjadrenie : https://www.mpsv.cz/documents/20142/2786931/TZ_d%C5%AFchody_prominenti_12.10.20221.pdf/b9252e41-3430-97e1-1b10-838469f3febb
Miro Palfi 16. októbra 2022 o 7:21
pardon… správne ÚS ČR – a preto chce ČR siahať iba na ich starobné dôchodky, pričom už vo svojom návrhu rešpektuje rozhodnutie ich úst. súdu ČR.
Česká strana inú možnosť ako siahnuť na starobné dôchodky nemá. Príslušníci bezpečnostných zborov v ČR po dosiahnutí veku starobného dôchodku majú vypočítaný normálny starobný dôchodok za celé obdobie ekonomickej činnosti, teda aj za obdobie činnej služby v bezpečnostných zložkách. Výsluhový príspevok na ktorý získajú nárok po 15 rokoch služby je im vyplácaný maximálne 2 roky po dosiahnutí dôchodkového veku, potom o neho prichádzajú. Len tí, ktorí majú starobný dôchodok nižší ako výsluhový príspevok dostávajú doplatok, ktorým sa ich starobný dôchodok navyšuje na úroveň predtým poberaného výsluhového príspevku. A to nehovorím o tom, že aj výška tohto príspevku je percentuálne nižšia ako u nás.
Formálne títo dôchodcovia nepoberajú výsluhové dôchodky, poberajú starobné dôchodky s tým, že niektorí (neviem či ich je väčšina, alebo menšina) majú sociálny príspevok z osobitného systému, ktorým sa ich starobný dôchodok dorovnáva na výšku predtým poberaného výsluhového príspevku. Otázka znie, či schopní advokáti nedokážu, že znížením starobného dôchodku u týchto osôb musí dôjsť k navýšeniu toho “vyrovnávacieho” príspevku z osobitného systému. Neštudoval som český zákon ako to majú ošetrené. .
Iba čo som našiel na tomto webe – od Lubomir Duben napísal: 19. júla 2018 o 13:50 – možno v niečom už nastali zmeny.Tiež nemám naštudovaný český zákon.
Výsluhové zabezpečenie v Českej republike.
V určitých obdobiach sa objavujú názory na správnosť koncepcie výsluhového zabezpečenia v SR, sú rôzne pohľady na jeho výšku a spôsob výpočtu. Preto je užitočné sa pozrieť aj do zahraničia napr. do ČR.
Niekoľko faktov z výsluhového zabezpečenia v ČR:
Bezpečnostné zložky (napr. colníci, hasiči, policajti, ÚZSI a BIS)
15 r služby 20% služobného príjmu
16-20 r služby nad 16 r za každý rok 3% max 50% služobného príjmu
21-25 r služby nad 21 r za každý rok 2% max 50% služobného príjmu
26 a viac nad 26 r za každý rok 1% max 50% služobného príjmu
Armáda ČR
15 r služby 5% služobného príjmu
16-20 r služby nad 16 r za každý rok 6,2% max 55% (letci 60%) služ. príjmu
21-26 r služby nad 21 r za každý rok 2,5% max 55% (letci 60%) služ. príjmu
27 a viac nad 27 r za každý rok 1% max 55% (letci 60%) služ. príjmu
Zvýhodnená doba služby sa počíta len pre výšku výsluhového príspevku nie pre nárok.
Priemerná výška výsl. príspevku je 12.500 CZK a poberá ho cca 16 tis. bývalých vojakov.
Pozn. Od 1.1.2017 sa prestal zdaňovať výsluhový príspevok.
Skúste si porovnať svoju pozíciu (výsluhový dôchodok) keby Ste slúžili v Českej republike a dá Vám to určitý argument na hodnotenie výsluhového zabezpečenia v SR.
Uverejnené: 28. september 2022 – Správa prezídia APVV – XVII. kongres APVV
Na kongrese sa zúčastnili zástupcovia 42. zo 47. miestnych organizácii združenia, Generálny riaditeľ Sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR, zástupcovia Klubu príslušníkov policajného zboru vo výslužbe Trebišov, klubov priateľov polície Trenčín, Banská Bystrica a Lučenec a Asociácie hasičov na dôchodku.
Kongres prerokoval a odsúhlasil napr. zmenu niektorých smerníc, zabezpečenie volieb nových predsedníctiev v niektorých miestnych organizáciách začiatkom roka 2023, odsúhlasil ďalší postup v kauze nevalorizácie výsluhových dôchodkov v roku 2012, k schválenému zákonu č. 283/2021 Z. z. k odobratiu nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu, valorizácii výsluhových dôchodkov v roku 2022 a 2023, k 13. dôchodku, k novele zákona č. 461/2003 Z. z. – zosúladenie ustanovenia zákona s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci posudzovania nároku na starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov, postupy voči Sociálnej poisťovni, novela zákona č. 73/1998 Z. z. (policajt vo výslužbe) a ďalšie aktuálne otázky napr., spoluprácu s Odborovým zväzom polície v SR a s Jednotou dôchodcov na Slovensku, aktivity APVV súvisiace: s inflačnou pomocou pre dôchodcov, s ochrannými známkami názvu a znaku APVV, s vytvorením organizácie združujúcej stavovské združenia poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia v SR atď.
Viac na stránke:
https://www.asociaciapolicajtov.sk/index.php/9-uvod/378-sprava-prezidia-apvv-xvii-kongres-apvv
Po niekoľkonásobnom prečítaní aktualizovaného článku na APVV sa mi vynorilo niekoľko otázok, ktoré si neviem sám zodpovedať a myslím, že nie sú jasné ani mnohým iným kolegom.Najmä nám neprávnikom.
Výber z článku nižšie – citujem: “Keďže na web stránke NR SR nebolo možné zistiť či NR SR takéto stanovisko pripravila a poslala na ÚS SR, prezídium APVV požiadalo NR SR dňa 11.5.2022 o poskytnutie informácie podľa zákon č. 211/2000 Z. z. NR SR nám ale takúto informáciu odmietla sprístupniť s odvolaním sa na to, že sa to týka rozhodovacej činnosti súdu a verejným záujmom je záujem na nezávislom a nestrannom výkone súdnictva a vylúčenie verejnej diskusie, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov pri ich rozhodovaní”.
Teda nerozumiem tomu: ” .a vylúčenie verejnej diskusie, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov pri ich rozhodovaní”
Ale, ako sa píše nižšie – stanovisko, ktoré v zastúpení vlády spracovalo pre ÚS SR Ministerstvo spravodlivosti SR, atď… Ak som správne pochopil obsah článku je tu otázka, či tu nie je ovplyvňovanie úst. súdu, možno aj ohýbania práva zo strany MS SR, resp. Vlády SR.ÚS SR chcel predsa vyjadrenie a kamerové záznamy od NR SR a nie aby MS SR pripravovalo nejaké stanovisko pre vládu.Ak som dobre pochopil nižšie písaný text.Teda, štátne orgány (MS SR, Vláda SR) môžu ovplyvňovať ÚS SR, ale verejnosť nie.” … a vylúčenie verejnej diskusie, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov pri ich rozhodovaní” …
Tiež nerozumiem tomu, prečo sa do veci angažovala Vláda SR prostredníctvom MS SR až tak oneskorene (takmer po funuse – po p o z a s t a v e n í účinnosti zákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov ), predsa to bol poslanecký návrh zákona (NR SR) a vtedy to Vládu SR a MS SR nezaujímalo.
Tento príspevok je kvôli mottu tejto rubriky: ” aj naďalej budeme sledovať transparentnosť postupu v tejto veci. “
Dnes pribudla aktualizácia na web stránke APVV k Zákonu o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu zák. č. 283/2021 Z.z.
V súčasnosti prebieha v tejto veci na Ústavnom súde konanie a ÚS SR dňa 8.3.2022 vyzval NR SR, aby mu zaslala písomné stanovisko k jeho uzneseniu spolu s dôvodovou správou a so záznamom z rozpravy na schôdzi k návrhu napadnutého zákona (je to štandardný postup podľa zákona o Ústavnom súde SR). NR SR ale v stanovenej lehote toto „nestihla“ a preto požiadala ÚS SR o predĺženie lehoty s čím predseda ÚS SR dňa 13. 4. 2022 súhlasil. Keďže na web stránke NR SR nebolo možné zistiť či NR SR takéto stanovisko pripravila a poslala na ÚS SR, prezídium APVV požiadalo NR SR dňa 11.5.2022 o poskytnutie informácie podľa zákon č. 211/2000 Z. z. NR SR nám ale takúto informáciu odmietla sprístupniť s odvolaním sa na to, že sa to týka rozhodovacej činnosti súdu a verejným záujmom je záujem na nezávislom a nestrannom výkone súdnictva a vylúčenie verejnej diskusie, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov pri ich rozhodovaní. Prezídium APVV ale získalo stanovisko, ktoré v zastúpení vlády spracovalo pre ÚS SR Ministerstvo spravodlivosti SR a toto spolu so stanoviskom APVV poskytlo advokátskej kancelárii, ktorá poslancov v tejto kauze pred ÚS SR zastupuje. Advokátska kancelária zaslala 14. 6. 2022 predsedovi ÚS SR vyjadrenie k stanoviskám NR SR zo dňa 6.5. a 13.5. a vlády SR zo dňa 13.5.2022.
Je možné s určitosťou predpokladať, že ÚS SR k tejto veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom bude NR SR zastupovať poslanec PhDr. Juraj Šeliga (Za ľudí).
Viac na stránke:
https://www.asociaciapolicajtov.sk/index.php/9-uvod/359-zakon-o-odobrati-nezasluzenych-benefitov-predstavitelom-komunistickeho-rezimu-2
Neverejné zasadnutie pléna Ústavného súdu SR
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. marca 2022 rozhodol:
2. Vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 2/2022:
O návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania podľa
čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí
nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1
a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a návrh podľa
čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho
predpisu, takto rozhodol:
1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.
2. P o z a s t a v u j e účinnosť zákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov
predstaviteľom komunistického režimu.
Ak by ústavný súd nepozastavil účinnosť napadnutej právnej úpravy, vzniknutý následok by mohol
byť, resp. by bol nenapraviteľný pre adresátov právneho predpisu (PL. ÚS 95/2011). Prípadné
vyhovenie podanému návrhu vo veci samej (derogačným nálezom ústavného súdu) by totiž nemalo
spätné účinky. Aj keď ústavný súd nevylučuje, že by na prípadnú nesúladnosť tohto zákona
s referenčnými kritériami prihliadol zákonodarca v legislatívnej činnosti, takéto riešenie nie je
možné predpokladať s absolútnou istotou. Povedané inak, spätne navrátiť stratený majetok osobám,
na ktoré zákon dopadá, by mohlo byť v prípade konštatovania nesúladu právnej úpravy
s referenčnými kritériami obťažné (por. aj PL. ÚS 18/2014).
Ústavný súd dospel k záveru, že hrozba nepriaznivých dopadov do sféry adresátov zákona je reálna,
priama a konkrétna. Z týchto dôvodov rozhodol tak, že pozastavil účinnosť zákona
č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.
Viac informácií môže médiám poskytnúť
hovorkyňa Ústavného súdu SR PhDr. Martina Ferencová, PhD.
telefón: 055/7207 295, mobil: +421 918 827 344, e-mail: martina.ferencova@ustavnysud.sk
Dňa 13. 01. 2022 APVV zaslala na MV SR, GR ZVaJS, Sociálnej poisťovni a Ústavu pamäti národa oznámenie a podnet (žiadosť), aby do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod číslom konania: Rvp 2441/2021 bolo upustené od konaní na ťarchu poistencov, u ktorých by tieto subjekty vychádzali, či už priamo alebo nepriamo zo zákona č. 283/2021 Z. z., ktorý je v súčasnosti predmetom ústavného prieskumu podľa Čl. 125 ods.1 písm. a) Ústavy SR v spojení s §78 Zákona č. 314/2018 Z. z.
Aktuálny postup niektorých útvarov sociálneho zabezpečenia k Potvrdeniam o období služby, ktoré im zaslal Ústav pamäti národa:
a) Ministerstvo vnútra začína vydávať rozhodnutia o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod číslom konania: Rvp 2441/2021. a tieto bude zasielať dotknutým osobám.
b)Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia začal zasielať dotknutým osobám Upovedomenia účastníka správneho konania o začatí konania, poučenie účastníka konania, a výzva na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom s lehotou na vyjadrenie do 15 dní od jeho doručenia.
APVV pre takéto osoby v rámci právnej pomoci pripravila vzor vyjadrenia, ktorý si môžete stiahnuť TU:
https://www.asociaciapolicajtov.sk/index.php/9-uvod/359-zakon-o-odobrati-nezasluzenych-benefitov-predstavitelom-komunistickeho-rezimu-2
prezident APVV
V prílohe Vám posielam oficiálnu odpoveď, ktorú som včera dostal z kancelárie Ústavného súdu SR ohľadom riešenia podania poslancov proti zákonu 283/2021 Zz na vyslovenie jeho nesúladu s Ústavou a pozastavenie účinnosti zákona.
Text ako som ho elektronický dostal v plnom znení:
KÚS-Spr xx/2022
Inf xx/2022
Dobrý deň,
Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“) bola doručená Vaša žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), v ktorej ste žiadali o sprístupnenie informácie o konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pod evidenčným číslom spisu Rvp 2441/2021.
V nadväznosti na Vašu žiadosť Vám oznamujeme, že návrh na vyslovenie nesúladu zákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vedený na ústavnom súde pod evidenčným číslom spisu Rvp 2441/2021 bol pridelený sudcovi spravodajcovi JUDr. Liborovi Duľovi. Vo veci bude v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) rozhodovať plénum ústavného súdu. Termín predbežného prerokovania veci v pléne aktuálne nie je možné určiť.
—
S úctou
xxxxxxxxx
Odbor tlačový a informačný
Kancelária Ústavného súdu
Slovenskej republiky
Hlavná 110
042 65 Košice