Vyberte stranu
Na úvod si dovolím uviesť, že tento WEB bol, je a bude vždy na strane objektívnej pravdy,
že sloboda slova sa nevzťahuje na ohováranie, zastrašovanie, prenasledovanie, šikanovanie a zdravie ohrozujúce hoaxy, fenomén je iba to, že si to niekto dovoľuje považovať za slobodu slova, ako keby vrah chcel slobodu vraždenia.

Ak by chcel niekto argumentovať, že Rusko započalo inváziu lebo ho provokoval Západ, tak sa zamyslime, čo za provokácia je tých 6000 vojakov NATO v baltských krajinách, o ktorých prítomnosť požiadali samotné baltské krajiny po tom, čo Rusko r.2014 anektovalo Krym a zaútočilo spolu s proruskými separatistami s cieľom destabilizovať a odtrhnúť od Ukrajiny oblasti Luhanska a Donecka.
Proruská, protiamerická  propaganda ignoruje, že Ukrajina má s Ruskom hrozné skúsenosti a určite o Rusku Ukrajinci neuvažujú ako o svojom dobrom priateľovi. Jednu z najväčších tragédií a zločinov, ktorým bola Ukrajina vystavená, spôsobilo Rusko, keď v roku 1933 v jeho čele spôsobil Ukrajine hladomor vtedajší diktátor Stalin. Proruská propaganda, má ľudí presvedčiť, že Rusko a Ukrajina by sa inak dohodli a mali by sa radi, ale to len tí zlí Američania ich rozhádali. Takéto naratívy ľudí oslovujú, lebo korelujú s ich predsudkami a sú tiež postavené na propagande, ktorú u nás v období studenej vojny šírili Rusi počas okupácie a tieto lži prebývajú v kolektívnom nevedomí v celom postsovietskom priestore.
Zdrojov klamnej propagandy sú nespočetné množstvá, rovnako aj spôsobov, ako to robia, je nespočetné množstvo. Cieľová skupina je taktiež nespočetná, nám seniorom chodia maily, dospelým to príde v newsfeede, mladým to ide na instagrame alebo na tik-toku. Prosto je to úplne všadeprítomné, ľudské vedomie sa v tom topí.

Analytici majú údaje o spiacom zdroji, ktorý sa začal aktivizovať až vypuknutím vojny na Ukrajine a dnes je na výslní, keďže vychŕli aj 100 manipulatívnych správ alebo videí denne.
Toxický informačný systém, ktorý napĺňa záujmy Ruskej federácie, funguje u nás až znepokojivo dobre a štát by mal okamžite zakročiť. Dokazujú to údaje technologickej spoločnosti Gerulata, ktorá sa snaží rozkrývať informačnú hmlu a vidieť cez ňu objektívnu pravdu.
O hrozbách proruskej propagandy, jej účinkoch na vnímanie vojny na Ukrajine a aký dopad môže mať na našu politickú scénu, je rozhovor  s expertom na informačnú bezpečnosť Tomášom Kriššákom.

Technologická spoločnosť Gerulata minulý týždeň zverejnila zoznam zdrojov, ktoré na Slovensku najviac šíria pro-ruskú propagandu. Na jeho čele stojí poslanec za SMER Ľuboš Blaha, ale v prvej päťke sú aj ďalší politici ako Tomáš Taraba či Milan Uhrík. Z webov predstavuje najväčšiu hrozbu šírenia propagandy Slobodný vysielač, ale sú tam aj ďalšie weby ako Hlavné správy, Hlavný denník či Infovojna.

Ako dlho ste skúmali podozrivé zdroje a na čo ste prišli?

Okrem spomínaných politikov pôsobí na Slovensku oveľa viac odlišne vplyvných stránok, ktorých obsah korešponduje so znením ruskej propagandy a záujmami Ruskej federácie. Niektoré sú aktívne niekoľko rokov. V našom monitoringu sme zhodnotili, ako tieto zdroje informujú nielen v kontexte vojny Ruska voči Ukrajine, ale aj v predošlom období, keď bola vojna zo strany Ruskej federácie zamrznutá.
Zoradili sme ich do niekoľkých kategórií, ktoré hovoria o tom, ako sú tie zdroje nielen naklonené Rusku a ako veľmi ochotne zdieľajú jeho propagandu, ale aj ako veľmi sú následne preberané inými médiami. Stáva sa, že dezinformáciu zakrátko šíria stovky iných stránok, ktoré fungujú anonymne a tvrdia, že „veď my neklameme, my sme povedali len to, čo povedal ten politik“.

Čo ten zoznam hovorí o našej spoločnosti?

Je to popis toxického informačného ekosystému, ktorý u nás funguje, a napĺňa v plnej miere záujmy Ruskej federácie, ktorá je už aktuálne otvorene vojensky agresívna voči Ukrajine a vyhráža sa jadrovou vojnou aj nám a našim spojencom. Dá sa povedať, že už bez akýchkoľvek prikrášlení či hypotéz sme, aj vďaka týmto aktérom, silne ohrození prebiehajúcou hybridnou vojnou.

Komu je zoznam určený?

Po zverejnení ho môže použiť každý, ale prednostne by mal byť určený odborníkom, ktorí by sa mali vďaka nemu lepšie zorientovať, čo sa tu v skutočnosti deje a zistiť, že tu už naozaj nejde o nejaký hypotetický scenár, ale o krízu ohrozujúcu národnú bezpečnosť.
Na základe tohto zoznamu by mal štát žiadať spoločnosti Facebook/Meta a Google, ktoré sú za tento stav zodpovedné, aby si začali ctiť spoločenskú zodpovednosť a prestali sa tváriť, že za vzniknutý problém nenesú žiadnu zodpovednosť. Deklarovanie nimi pokrivenej ochrany slobody prejavu je v podstate dlhodobo používaný PR trik, ktorým ospravedlňujú svoje tolerovanie rôznych zdrojov falošných správ a polarizácie v spoločnosti v ich platformách.
Takéto zneužívanie slobody prejavu pritom vytvorilo v minulom storočí podmienky pre nástup extrémistov a zvrhnutie demokratického poriadku v Európe. Sloboda prejavu má svoje historicky odôvodnené limity, sloboda nie je nekonečná, to by sme si ju zamieňali s anarchiou. Slobodu nie je možné oddeliť od zodpovednosti. Súčasné status quo násobne posilňuje aktérov a zdroje šíriace propagandu a dezinformácie. Pritom toto dianie existuje hlavne preto, že to zvyšuje ziskovosť týchto platforiem, pretože sú to práve polarizujúce a falošné správy, ktoré spôsobujú znepokojenie predlžujúce čas, ktorý sú ľudia ochotní venovať týmto platformám, čo pre ne generuje vyššie príjmy z reklamy.
Je tiež na čase, aby sa týmito informáciami začali zaoberať najvyššie orgány, ktoré majú právomoc s týmto problémom niečo robiť. Na Slovensku je to napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu, vo svete je to ERGA (European Regulators Group for Audiovisual Media).

Odkedy u nás šírenie dezinformácií pozorujete a ako sa zmenilo v súvislosti s vypuknutím vojny na Ukrajine?

V roku 2012 začali na Slovensku vznikať médiá, ktoré ako keby slúžili záujmom cudzej mocnosti a hybridnej vojne, spomeniem jeden príklad za všetky – Zem a vek a jeho šéfredaktor Tibor Eliot Rostas, ktorý sám na ruskej ambasáde pred viacerými rokmi žiadal o to, aby boli priamo finančne podporení práve na túto činnosť.
Neskôr vznikli ďalšie, skôr webové a anonymné, skryté portály na projekty, ktoré sa zameriavali na tieto činnosti. Nie je náhoda, že vznikli v rovnakom období, keď Rusko začalo svoju vojnu voči Ukrajine anektovaním Krymu a podporou separatistov, ktorí rozvrátili Doneck a Luhansk.
Bol to práve rok 2014, ktorý sa ukázal ako najsilnejší moment zrodu dezinformačných webov, ktoré dnes u nás operujú.
Aj neskôr, v súvislosti s migračnou krízou alebo inými vážnymi situáciami v spoločnosti, boli tieto zdroje pripravené polarizovať a rozhádať spoločnosť a vidíme, že túto agendu vykonávajú dodnes. V aktuálnej situácii, v súvislosti s vojnou na Ukrajine, sú plne zamestnaní tým, aby ľudí napĺňali rôznymi príbehmi, ktoré majú vytvoriť informačný chaos, demoralizovať a vystrašiť spoločnosť.
Demoralizovať ich napríklad v tom, aby vôbec neverili, čo čítajú vo vlastných médiách, ktoré sú zastúpené profesionálnymi novinármi a je to vlastne cieľavedomý program, ako zo všetkých možných smerov otráviť čo najviac ľudí, aby si ľudia mysleli nezmysly a dôverovali agresorovi, aby sme sa čo najmenej bránili a aby sme nekládli odpor, keď budeme ďalší, ktorých môže Rusko po Ukrajine cez rôzne cesty vrátiť do svojej sféry vplyvu.

2fotky v galériiZoznam médií, politikov a zdrojov, ktoré predstavujú najväčšie riziko z hľadiska šírenia pro-ruskej propagandyZdroj: Gerulata

Vedeli by ste kvantifikovať intenzitu zverejňovania dezinformácií, odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu?

Našli sme kanál, ktorý síce vznikol pred niekoľkými rokmi a v posledných mesiacoch ako keby spal (neprodukoval žiadne príspevky), ale odkedy začala ruská invázia na Ukrajinu, tak tento zdroj odrazu hyperpostuje.
Volá sa Zabráňme tretej svetovej vojne a za deň vie vytvoriť aj niekoľko stoviek príspevkov. Zdá sa, že videá zrejme preberá priamo od ozbrojených síl Ruskej federácie, pretože obsahujú také naratívy, ktoré vykresľujú Rusov ako vojakov hodných obdivu, naopak zaznáva ukrajinských obrancov a označuje ich hanlivými výrazmi ruskej propagandy, ktorá sa snaží presvedčiť domáce publikum, že Rusko v skutočnosti bojuje proti nacistom.
Ide o príklad najšialenejšej vojenskej propagandy, ktorá má za cieľ naše obyvateľstvo úplne oklamať, aby boli na strane agresora. Propaganda to robí agresívnym vykresľovaním agresora ako víťaza, čo bola taktika nacistickej propagandy.
Je úplne zrejmé, že je to spiaca stránka, ktorú mali pripravenú na takýto scenár a začali ju využívať, až keď začal konflikt. Potvrdzujú to nami vyhodnotené dáta a tie jasne popisujú aj štruktúru, ako táto propaganda prebieha.
Samozrejme, admin sa nikdy nepriznal k svojej identite, pôsobí anonymne, a Facebook sa tvári, že aj on má slobodu prejavu. Sú to spojené nádoby. Kým sa neskrotia nezodpovedné sociálne médiá, pre ktoré je prvoradý zisk, tak v tej informačnej vojne môžeme urobiť málo a nemalá časť verejnosti bude donekonečna pod vplyvom ruskej propagandy. Žiaľ, najväčším spojencom Vladimira Putina sú už 8 rokov miliardári zo Silicon Valley, ktorým chýba cit pre spoločenskú zodpovednosť a osud Ukrajincov je im, zdá sa, úplne ukradnutý.

Aká propaganda sa najčastejšie šíri?

Tých zdrojov, ktoré majú takúto agendu, je len na Facebooku okolo 1600. Potom tu máme desiatky tisíc profilov na Facebooku, ale aj na Instagrame, Telegrame, Tik-toku a obrovské množstvo webov. Jazyk tejto propagandy sa mení na určitú „hahagandu“, to znamená, že dopletení, nevzdelaní a nič netušiaci influenceri robia napríklad anekdotické videá, kde sa snažia žartovať, ale do pointy vtesnávajú odkazy prebraté z ruskej propagandy.

Napríklad?

Aktuálne je populárne video, kde dvaja chalani hrajú play-station. Jeden má nálepku Ukrajiny a druhý nálepku Ruska. Video ich zobrazuje, ako dobrých kamarátov. Zrazu k nim cez sklenené dvere príde tretí chalan a keď sa sústredia na hru, tak im dá zozadu obom facku. Záškodník má nálepku NATO. Tí dvaja sa začnú biť a ten, čo konflikt vyvolal, sa len spozadia smeje. Takýto príspevok pritom koreluje s ruskou propagandou, ktorá začala presviedčať tak domáce, ako aj zahraničné publikum, že toto je vojna, ktorú rozpútali USA, prípadne NATO. Pritom je to nezmysel, ktorý je v rozpore s históriou, ale aj súčasnosťou. Kým Rusko má pri invázii Ukrajiny nasadených 75 % svojich ozbrojených síl, tak na Ukrajine nenájdete žiadneho vojaka z NATO.
Ak by chcel niekto argumentovať, že Rusko započalo inváziu, lebo ju provokoval Západ, tak sa zamyslime, čo za provokácia je tých 6000 vojakov NATO v baltských krajinách, o ktorých prítomnosť požiadali samotné baltské krajiny po tom, čo Rusko anektovalo Krym a zaútočilo spolu s proruskými separatistami s cieľom destabilizovať a odtrhnúť od Ukrajiny oblasti Luhanska a Donecka.Táto propaganda tiež ignoruje, že Ukrajina má s Ruskom hrozné skúsenosti a určite o tejto krajine Ukrajinci neuvažujú ako o svojom dobrom priateľovi. Jednu z najväčších tragédií a zločinov, ktorým bola Ukrajina vystavená, spôsobilo Rusko, keď v roku 1933 v jeho čele spôsobil Ukrajine hladomor vtedajší diktátor Stalin. Takéto virálne videá sú tiež propaganda, ktorá má ľudí presvedčiť, že Rusko a Ukrajina by sa inak dohodli a mali by sa radi, ale to len tí zlí Američania ich rozhádali. Takéto naratívy ľudí oslovujú, lebo korelujú s ich predsudkami a sú tiež postavené na propagande, ktorú u nás v období studenej vojny šírili Rusi počas okupácie a tieto lži prebývajú v kolektívnom nevedomí v celom postsovietskom priestore.
Tých zdrojov sú nespočetné množstvá, rovnako aj spôsobov, ako to robia, je nespočetné množstvo. Cieľová skupina je taktiež nespočetná, seniorom chodia maily, dospelým to príde v newsfeede, mladým to ide na instagrame alebo na tik-toku. Prosto je to úplne všadeprítomné, ľudské vedomie sa v tom topí.

Štát teraz zareagoval na Hlavné správy a Infovojnu, ale podľa toho, čo hovoríte, je to pramálo oproti tomu, čo by sme potrebovali, aby sa stalo.

To sú kozmetické úpravy. Ako keby sme hodili malý kamienok na rozbehnutý tank.

Skúsme poodhaliť, ako to funguje a ako sa dezinformátori zamerajú na svoje ciele.

Je ich obrovské množstvo a tým pádom sa spoliehajú na to, že dokážu vyplniť ten priestor, aj keby boli veľmi netalentovaní a neúspešní. Oni vlastne fungujú ako živé laboratórium, pretože každý deň vyprodukujú niekoľko tisíc naratívov, ktoré vidí veľmi malá skupina ľudí, ale v takom veľkom množstve naratívov sa vždy raz za čas zrodí niečo, čo je veľmi funkčné a ľudia na to počúvajú.
Takto sa im darí testovaním obrovského množstva obsahu na dennodennej báze vždy nájsť niečo, na čo reaguje viac ľudí než na ostatný obsah. S tým začnú pracovať a začnú to podsúvať aktérom, ktorí sú dlhodobo úspešní. Niektorí majú zásah niekedy aj na viac ako milión osôb len cez svoj vlastný účet, znamená to, že dokážu manipulovať verejnú mienku veľmi efektívne.

Ako sa tomu brániť, okrem toho, že nebudeme lajkovať neoficiálne a neoverené zdroje?

Moja rada je, aby sa ľudia vrátili do návykov spred 15 rokov a aby sme si zase začali kupovať tlačené noviny, o ktorých vieme, že v nich pracujú profesionálni novinári, ktorí sa držia etických zásad a práve z týchto zdrojov by sme mali čerpať informácie o tom, čo sa deje vo svete. Zo získavania informácii by sme si mali znovu vytvoriť návyk, že je to špecifická čínnosť, pri ktorej venujeme plnú pozornosť tak detailom informácie, ako aj jej zdroju a reputácii, ktorú o tom zdroji máme.
Čím dôležitejšie informácie potrebujem vedieť, tým viac musím pozerať na to, aby bol môj zdroj pevný, koherentný, etický, profesionálny.
Ľuďom by som neodporúčal používať žiadne sociálne siete, nech Facebook, Instagram, Youtube, úplne ignorujú ako zdroj informácií o svete. Ak nebojujú s dezinformáciami, tak tam človek prakticky nemá, čo hľadať. Nemá z toho ani jeden životný benefit pre seba či pre svoje okolie, pretože je na platforme, ktorá z neho získava informácie preto, aby mu vedela dobre podsúvať vhodné reklamy a robí všetko preto, aby prehĺbila ľudskú závislosť na digitálnom svete, často plytkých, prchavých a falošných podnetov.
Moji priatelia vedia, že k aktuálnemu stavu digitálnych platforiem som veľmi kritický. Myslím si, že náš svet sa veľmi pokazil, príchodom a rozšírením týchto technológií, ktoré sa nepodarilo rozumne regulovať, a momentálne sú v pozícii, že dokážu meniť svetovú politiku, dokážu meniť rozloženie síl vo svete, a sú absolútne imúnne voči akejkoľvek snahe ich priviesť k zodpovednosti.

Ako by mal štát zakročiť štát voči týmto dezinformátorom?

Keby sme nemali vojnu, tak dostatočné by bolo ich vypnutie, či výrazne obmedzenie dosahu. To by malo prebiehať simultánne so strategickou komunikáciou a vzdelávaním verejnosti. Mali by sme dostať do televízie, rozhlasu také formáty, ktoré budú ľudí učiť, ako majú používať informácie, ako s nimi pracovať, ako ich vyhľadávať a robiť to na dennej báze.
Nestačí urobiť len nejakú vec, musí to byť kontinuálne a pokračovať v tom niekoľko rokov každý deň. Jednotlivé weby zároveň musia byť bez akéhokoľvek zľutovania vypnuté, nemôžu zneužívať slobodu prejavu na týchto doménach a platformách.
Tým, že je vojna, tak je potrebné hovoriť aj o trestno-právnej zodpovednosti aktérov, čo konajú proti mieru a bezpečnosti na Slovensku.

2fotky v galériiTrendy vo fecbookových interakciách, GerulataZdroj: Gerulata

Aký vplyv môžu mať dezinformácie na našu politickú scénu?

Máme graf, ktorý to presne popisuje a vysvetľuje, prečo máme takých politikov, akých máme a prečo to bude ešte horšie. Ukazuje nám to úspešnosť slovenských politikov na Facebooku.
Algoritmy sociálnych sietí roky zvýhodňujú obsah, ktorý v ľuďoch spúšťa a prehlbuje negatívne emócie, ako sú strach a hnev. Takýto obsah je násobne virálnejší a má väčší vplyv na spoločnosť.
Na Slovensku pôsobí niekoľko politických strán, ktoré vo svojej komunikačnej stratégii pracujú temer výlučne s takto vytvoreným obsahom. Takto sa napríklad Smeru, Republike a ĽSNS na sociálnych sieťach dlhodobo komunikačne darí a dosahujú zisk od 60% do 70% interakcií, ktoré za dané obdobie na sociálnych sieťach získavajú všetky z komunikujúcich politických strán. Nedeje sa tak len teraz, ale je to trend, ktorý trvá posledných niekoľko rokov.
Mnohé demokratické strany, ktoré ctia princípy kultivovanej a faktickej komunikácie často nedosahujú viac, ako 20-25% z celkového počtu interakcií všetkých ostatných politických strán. Tento priepastný rozdiel odhaľuje rozmer problému, ktorý deformuje našu spoločnosť a posilňuje jej vnútornú polarizáciu.

Tomáš Kriššák
Expert na informačnú bezpečnosť. S dezinformáciami v digitálnom priestore bojuje už 12 rokov. V technologickej spoločnosti Gerulata, ktorá sa zameriava na monitorovanie digitálnych platforiem ako YouTube, Facebook, Telegram a mnohých ďalších, pôsobí od roku 2021. Spoločnosť vyvíja technológie, ktoré umožňujú rôznym aktérom či už zo strany štátu, alebo súkromného či občianskeho sektora, vidieť, čo presne sa v skutočnosti na sociálnych sieťach odohráva.