OV-Mimoriadna-valorizacia-dochodkovych-davok
Text vo Worde:
Odborné vyjadrenie podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov
Vážený pán prezident,
Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva (ďalej ako „Stredisko“) ste dňa 16. júna 2023 doručili žiadosť, v ktorej sa na Stredisko obraciate vo veci diskriminácie vyplývajúcej z existencie hmotnoprávnej úpravy, ktorá stanovuje mimoriadnu valorizáciu dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia.
V zmysle § 1 ods. 2 písm. e) zákona o zriadení Strediska1, Stredisko zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Stredisko vydáva v predmetnej veci nasledovné odborné vyjadrenie.
Skutkový stav
Sociálna poisťovňa mimoriadne zvýši od 1. júla 2023 všetky dôchodkové dávky. Vyplýva to z novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“), podľa ktorej, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla 2023. Dôchodkové dávky sa teda od 1. júla 2023 zvyšujú o 10,6 %.
Uvedené sa však dotýka len poberateľov dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Poberateľov dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, teda vojakov a policajtov, sa predmetná novela zákona o sociálnom poistení netýka. Zvyšovanie výsluhových dôchodkov upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej ako „zákon o sociálnom zabezpečení“) v § 68 ods. 16. V zmysle tohto ustanovenia sa od 1. júla 2018 výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.
Právny rámec
Ústavou Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava SR“) garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, podrobnejšie upravuje zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktoré explicitne vymedzujú podmienky vzniku nároku na dôchodkové dávky a výsluhové dôchodkové dávky.
1 Zákon č. 308/1993 Z .z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
Všeobecný princíp rovnosti, ako aj antidiskriminačný normatív, sú zakotvené v Ústave SR v čl. 12 ods. 1 (všeobecný princíp rovnosti)2 a v čl. 12 ods. 2 (normatív zákazu diskriminácie)3. Ustanovenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR má všeobecný, deklaratívny charakter a nie charakter základného ľudského práva a slobody. Jeho použitia je možné sa dovolávať len v spojitosti s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd uvedených v Ústave SR.4 Relevantným v posudzovanom prípade je čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.
V zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Čl. 39 Ústavy SR je ústavnou normou, ktorá garantuje základné práva v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Všetkých základných práv priznaných čl. 39 Ústavy SR sa možno domáhať iba v medziach zákonov, ktoré vykonávajú ustanovenia čl. 39 Ústavy SR.5 V zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
V posudzovanom prípade je zásadnou právna úprava stanovujúca podmienky mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok.
Právne posúdenie
Zákony musia rešpektovať princíp rovnosti – k rovnakým situáciám musia pristupovať rovnako a k odlišným odlišne a zaručovať rovnosť s ohľadom na akékoľvek dôvody prípadnej diskriminácie. Zákonná úprava, ktorá zvýhodňuje určitú skupinu osôb, nemôže byť len z tohto dôvodu označená za takú, ktorá porušuje princíp rovnosti. Zákonodarca však musí zvážiť, či je dôvod na takéto zvýhodnenie, čo je jeho cieľom a medzi takýmto cieľom a v zákone zakotveným zvýhodnením musí byť vzťah primeranosti – proporcionality.6 Zákonodarca je v rámci svojej normotvornej činnosti výrazne limitovaný, a to práve obsahom ľudských práv, pričom má povinnosť zaistiť súlad právnej úpravy s ľudskými právami tak, ako sú vymedzené v záväzných vnútroštátnych a medzinárodných prameňoch práva. Princíp proporcionality však nedisponuje absolútnou povahou, len aproximatívnou. V konkrétnom individuálnom prípade je tak úlohou súdov kolizujúce princípy vyvažovať.
2 Čl. 12 – Ľudia sú si slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
3 Čl. 12 – Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
4 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 17/1999, zo dňa 22. septembra 1999.
5 DRGONEC, J., Ústava Slovenskej republiky, komentár, 2. vydanie, Heuréka 2007, Šamorín.
6 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2000 zo dňa 15. novembra 2000.
Stredisko pri skúmaní nerovnosti a jej ústavnoprávnej intenzity sa vo svojich odborných vyjadreniach prikláňa, rovnako ako Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústavný súd SR“), k testu aplikovanému k posudzovaniu zákazu diskriminácie aplikovaným Európskym súdom pre ľudské práva. Test nachádza odpovede na túto množinu otázok:
- či došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe alebo
v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd,
- či sa tak udialo na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného neospravedlniteľného dôvodu,
- pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine a
- uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny záujem) alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah.
V zmysle prvého bodu testu diskriminácie je potrebné vyhodnotiť, či v posudzovanom prípade došlo vo väzbe alebo v spojitosti s výkonom daného základného práva a slobody k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny. Ako totiž konštatoval Ústavný súd SR
,,o odstránenie zvýhodnenia sa nemôže uchádzať každý, ale len ten, kto sa nachádzal v rovnakej situácii ako neprimerane zvýhodnený, pretože vo vzťahu k nemu sa priznanie neprimeranej výhody javí ako porušenie princípu rovnosti.“7
Kľúčovým je vyhodnotenie toho, či sa uvedené dve skupiny poberateľov dôchodkových dávok, a to poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a poberatelia dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, nachádzajú v porovnateľnej situácii.
Východiskovým bodom hodnotenia je povaha jednotlivých dôchodkových dávok. Podľa
- 68 ods. 16 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.
7 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 5/03 zo dňa 19. februára 2003.
Z dôvodovej správy8 k zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002
- z. vyplýva, že cieľom zákonodarcu bolo vytvoriť legislatívne predpoklady pre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia a to, okrem iného, aj zmenou mechanizmu zvyšovania dôchodkov z výsluhového zabezpečenia v nadväznosti na mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok v civilnej sfére (napríklad podľa zákona č. 461/2003 Z. z.) tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Základom pre mechanizmus valorizácie sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Táto pevná suma sa delí číslom 30, čo zodpovedá priemernej dobe trvania služobného pomeru 30 rokov a prepočíta sa koeficientom, zohľadňujúcim počet skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru.
Výška valorizácie sa viaže na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti; princíp zásluhovosti sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov, pretože za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2 (napríklad u policajta, u ktorého služobný pomer trval 19 rokov sa podiel pevnej sumy a čísla 30 prepočíta koeficientom 9).
Mechanizmus valorizácie je nastavený tak, že bude podporovať dlhodobejší skutočný výkon štátnej služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojenom zbore, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a možno od neho očakávať, že prispeje aj k zníženiu výdavkov z osobitného účtu.
Od 1. júla 2018 sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.
V návrhu zákona sa zachováva osobitná valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia, ktorá súvisí s prekvalifikovaním dôchodkov zo všeobecného systému dôchodkového poistenia po
- júli 2002; rovnako sa zachováva aj mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia v prípade zániku nároku na ich výplatu a jeho následného obnovenia.
Schválené znenie mimoriadnej valorizácie v zákone č. 210/2023 Z. z. v § 293fzc stanovuje:
- Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.
- Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí 82 ods. 3 až 9 rovnako.
8 Dôvodová správa dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=353
V zmysle dôvodovej správy9 k zákonu č. 210/2023 Z. z. sa zavádza mechanizmus mimoriadnej valorizácie pre prípad, že sa inflácia vymkne spod kontroly v priebehu príslušného roka a zvýši sa vysoko nad dlhodobé inflačné ciele ECB a NBS, čím spôsobí prudký pokles reálnych príjmov dôchodcovských domácností. Navrhované zmeny v zákone poskytnú potrebnú mieru istoty poberateľom dôchodkových dávok pokiaľ ide o stabilizáciu ich kúpyschopnosti.
Ako poznamenáva Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. 9Sžso/25/2016: „Na rozdiel od starobného dôchodku ako dávky v starobe, výsluhový dôchodok je dávkou odvodenou od získania potrebného počtu najmenej 15 rokov služobného pomeru a jeho zavedenie zákonodarca odôvodnil najmä potrebou stabilizácie osôb vykonávajúcich zamestnanie v zložkách zabezpečujúcich významné úlohy štátu, pričom zohľadnil aj rizikovosť a náročnosť týchto povolaní. Na rozdiel od poberateľov starobných dôchodkov, kde sa už takmer nepredpokladá ekonomická činnosť ich poberateľov, v prípade poberateľov výsluhových dôchodkov je oprávnený predpoklad, že aj po priznaní výsluhového dôchodku budú dlhodobo vykonávať ekonomickú činnosť a je u nich predpoklad ďalšieho zvýšenia príjmov. Výsluhový dôchodok pred dovŕšením dôchodkového veku nemá charakter dávky v starobe. Zákonodarca môže pri posudzovaní nákladov na valorizáciu výsluhových dôchodkov posudzovať ekonomickú únosnosť takého opatrenia vzhľadom na možnosti štátu, môže prihliadnuť aj na celkovú úroveň (výšku) zabezpečenia výsluhovou dávkou a nemusí upraviť valorizáciu výsluhových dávok spôsobom obdobným valorizácii starobných dôchodkov.“
V zmysle uvedeného je systém výsluhových dôchodkov autonómny od systému všeobecného dôchodkového poistenia a štát má plné právo rozhodnúť o kritériách na priznanie výsluhových dôchodkov, ako aj spôsobe ich valorizácie, a to aj rozdielne počas doby ich vyplácania. Je nepochybné, že poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a poberatelia dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii.
Podľa právneho názoru Strediska sa však uvedené nevzťahuje na poberateľov dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia charakter dávky v starobe.
Druhým krokom testu posúdenia zákazu diskriminácie je vyhodnotenie, či k vyčleneniu skupiny osôb došlo na základe kvalifikovaného kritéria. Zakázané dôvody diskriminácie sú vymenované v článku 12 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zahŕňa aj dôvod iné postavenie. Pri vyhodnocovaní otázky toho, či istý dôvod menej priaznivého zaobchádzania možno podradiť pod dôvod iné postavenie, je potrebné vychádzať z vymedzenia obsahu pojmu iné postavenie, ktorý formuje rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, predovšetkým Ústavný súd SR.
9 Dôvodová správa dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=520871
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR pod iné postavenie nie je možné subsumovať akýkoľvek dôvod, ale len dôvod, ktorý „musí byť za každých okolností spätý s ľudskou jedinečnosťou, čo znamená, že musia byť vopred dané také vlastnosti, ktoré sú imanentne dané človeku ako ľudskej bytosti a ktoré ho odlišujú od iných ľudí. To však neznamená, že ochrana poskytovaná týmto ustanovením sa obmedzuje na odlišné zaobchádzanie založené na vlastnostiach, ktoré sú osobné v tom zmysle, že by boli vrodené alebo nemenné, môže ísť aj o dôvody spočívajúce na osobných voľbách odrážajúcich osobnostné rysy.“10
Ústavný súd SR pri vymedzení pojmu iné postavenie tiež použil argumentačnú líniu podľa ktorej, dôvod iného postavenia ,,musí byť vždy aspoň latentne známy vopred a musí byť jednou z príčin alebo dôvodov nerovnakého zaobchádzania. Zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý aspekt porovnávania a v najvšeobecnejšej rovine ho možno vymedziť ako zákaz neospravedlniteľného rozličného zaobchádzania na základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu.“11
Z pohľadu druhého kritéria, chráneného dôvodu diskriminácie, právna úprava znevýhodňuje poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek. Podľa právneho názoru Strediska, poberanie dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia možno subsumovať pod chránený dôvod iného postavenia, a to z dôvodu toho, že v podstate ide o právny status dotknutej osoby. Osobitosť nárokov podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov by mala spočívať v zohľadnení špecifík služby v ozbrojených zložkách, nie v umožnení rozdielneho zaobchádzania pre túto službu. Uvedenú argumentáciu podporuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR vo veci posudzovania nároku na dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.12
10 Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2012 z 3. júla 2013 a PL. ÚS. 8/2014 z 27. mája 2015. Uvedeným vymedzením Ústavný súd SR reagoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v rozhodnutí z 13. júla 2010 o sťažnosti č. 7205/07 vo veci Clift proti Spojenému kráľovstvu, k dôvodu iného postavenia vymedzeného v čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach rovnako konštatoval, že ,,ochrana poskytovaná týmto ustanovením sa neobmedzuje na odlišné zaobchádzanie založené na vlastnostiach, ktoré sú osobné v tom zmysle, že by boli vrodené alebo nemenné.“
11 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2014 z 27. mája 2015.
12 Napr.: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 9 Sk/9/2019, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010, sp. zn. 4 So 11/2019, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2006, sp. zn. 1 Sdo 20/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2011, sp. zn. 7 So/138/2011.
Tretím kritériom testu proporcionality je posúdenie vzniku ujmy, a teda či je jednotlivcovi alebo skupine osôb právna úprava na príťaž. Ujma v posudzovanom prípade je vyjadriteľná v peniazoch a vzniká ako priamy následok súčasnej právnej úpravy. Skutočnosť, že poberatelia dávok výsluhového zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, sú poberateľmi dôchodkových dávok práve z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, by im nemalo byť na ujmu. Mimoriadne zvyšovanie spotrebiteľských cien sa v rovnakej miere dotýka tak poberateľov dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ako aj poberateľov dôchodkových dávok (ktorí dosiahli dôchodkový vek) z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Je teda nespochybniteľnou skutočnosťou, že súčasná právna úprava zapríčiňuje majetkovú ujmu poberateľom dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek.
Predmetom štvrtého bodu testu diskriminácie je posúdenie, či nie je možné vyčlenenie jednotlivca, prípadne skupiny ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny záujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah. Zákonodarca môže jednej skupine osôb priznať viac práv, prípadne uložiť viac povinností ako inej skupine osôb iba v prípade, ak je to odôvodnené verejnými hodnotami a ak pri ustanovení práv a povinností zákonodarca nepostupoval so zjavnou svojvôľou.13 Za diskriminačnú úpravu však možno považovať takú úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže alebo ani nevie rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením.14
Pri posudzovanej právnej úprave je teda potrebné sledovať legitímny cieľ. Nestačí však tento cieľ sledovať, ale zvolená úprava musí objektívne smerovať aj k realizácii cieľa. Stredisko konštatuje, že súčasná platná a účinná legislatíva týkajúca sa mimoriadnej valorizácie úplne opomenula poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dosiahli dôchodkový vek. Takúto právnu úpravu nemožno ospravedlniť, keďže nemá žiadne opodstatnenie a nie je zrejmý žiaden legitímny cieľ, ktorý by túto diferenciáciu odôvodňoval. Masívny pokles reálnych príjmov spôsobených skokovo rastúcou infláciou sa v totožnej miere dotýka oboch porovnávaných skupín dôchodcov. Za legitímne by bolo možné považovať len stanovenie vekovej hranice, t. j. mimoriadne nevalorizovať výsluhové dôchodky policajtov a vojakov, u ktorých vzhľadom na ich vek možno predpokladať ekonomickú aktivitu.
13 DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019.
14 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2000 zo dňa 15. novembra 2000.
Záver
Stredisko sa v odbornom vyjadrení venovalo mimoriadnej valorizácii dôchodkových dávok, ktorá sa však netýka dôchodkových dávok výsluhových dôchodkov.
Stredisko na základe vyššie uvedenej argumentácie konštatuje, že došlo k znevýhodneniu časti výsluhových dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek tým, že zákonodarca súčasne s novelizáciou zákona o sociálnom poistení nenovelizoval aj zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Nečinnosť zákonodarcu tak predstavuje porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.
S pozdravom
PhDr. Silvia Porubanová
výkonná riaditeľka
Príspevok má náznaky zasahovania do predvolebnej kampane, bol preto zmazaný.
Žiadam aj ďalších prispievateľov aby sa vyhli tejto problematike.
Webmajster
Môj manžel mal odslúžené 34 rokov a 59 ročný zomrel. Tak kde si mal privyrobiť? Služba v zbore je náročná po každej stránke.
Doplnenie podnetu ÚVD SR pre VOP SR vo veci nepriznania mimoriadnej valorizácie
V súvislosti so schválenou zmenou valorizovania dôchodkov a aj ich tzv. skoršou mimoriadnou valorizáciou, po analýze možností dosiahnutia nápravy (aj na základe odborného vyjadrenia SNSĽP vrátane jeho doplnenia a stanoviska advokátskej kancelárie) zaslala Únia výsluhových dôchodcov SR dňa 21. 7. 2023 doplnenie podnetu Verejnému ochrancovi práv SR a doplnenie žiadosti prezidentke SR, ktoré boli zaslané 7.7.2023.
Súčasťou citovaných doplnení je aj návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov (paragrafové znenie, viď príloha) prechodným ustanovením tak, aby aj dávky výsluhového zabezpečenia boli zvýšené ako všetky dôchodkové dávky vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia tzv. skoršou zálohovou mimoriadnou valorizáciou v polročnom predstihu a to od 01. 01. 2024 do 30. 06. 2024. Toto mimoriadne skoršie zvýšenie je navrhované tak, aby sa vzťahovalo na všetkých poberateľov výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktorí dosiahli dôchodkový vek, poberateľov vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov.
Tento postup bol zvolený aj preto, lebo Národná rada SR už zasadá iba mimoriadne a predloženie poslaneckého návrhu na novelu zákona tak ako pri iných podobných prípadoch v ostatnom období (rodičovský dôchodok a vdovské dôchodky) je nereálne a v tomto období je takýto postup jedným z mála možnosti na dosiahnutie odstránenia stavu spôsobeného nečinnosťou zákonodarcu.
Bolo potrebné čo najskôr navrhnúť VOP a prezidentke ďalší postup nakoľko aj jedna z advokátskych kancelárii potvrdila, že tento postup je v tomto období najvhodnejším riešením. Okrem toho zo SNSĽP zaslali doplnenie odborného vyjadrenia s tým, že sa to vzťahuje aj na invalidné, vdovské, vdovecké a sirotské výsluhové dôchodky.
Návrh je pripravený tak, že je to totožné ako to bude pri dôchodkoch vo všeobecnom systéme, ale s posunom pol roka (časove sa to už nedá spätne riešiť) a bude to tiež obdobie na pol roka vopred tak ako vo všeobecnom systéme.
Ak by VOP prípadne pani prezidentka nekonali alebo nebudú úspešní tak sa navrhuje hneď po voľbách vyvíjať aktivity, aby sa to riešilo či už vládnym alebo poslaneckým návrhom na novelu zákona tak je to teraz navrhované.
Únia výsluhových dôchodcov SR (APVV, ZV SR, ABSD, AHD) – prezident Hristo Gluškov
Takže sa to zase nebude týkať všetkých?!?!?!?: Výsluhový dôchodca (57 ročný) nedosiahol dôchodkový vek…. Zase nič…
Bolo by dobre poznať znenie: ” Súčasťou citovaných doplnení je aj návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov (paragrafové znenie, viď príloha) prechodným ustanovením tak, aby aj dávky výsluhového zabezpečenia boli zvýšené ako všetky dôchodkové dávky vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia tzv. skoršou zálohovou mimoriadnou valorizáciou v polročnom predstihu a to od 01. 01. 2024 do 30. 06. 2024. … ” ako uvádza v druhom odstavci článku Únia výsluhových dôchodcov SR.To paragrafové znenie, viď príloha návrhu novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa na našich stránkach (ZV SR, APVV) aspoň zatiaľ nedá nájsť.Všetci VD by sme boli viac v obraze.
Myslim si, kolegovia, ze so suasnou valorizaciou – nevalorizaciou to dopadne presne ako v roku 2012. Ziadna sa konat nebude. Vtedajsi predseda vlady prizmuril oci, ked jeho verni prepasovali nasu nevalorizaciu do uplne ineho zakona. Teraz zasa prizmurili oci SaS a Hlas, ked vynechali ZAMERNE z mimoriadnej valorizacie ozbrojene zlozky, vdovy, sirotky…a to sa nezmeni. Kompetenti- nekompetentni z MV aj MO si akoze nevsimli, ze pri mimoriadnej valorizacii, nie je novela zakona 328. Vsetko okolo toho ten balast su iba recicky starej Blazkovej. Osprvedlnujem sa starej Blazkovej. Uz neverim ani zastupcom z MO ani MV.
Aktuálne znenie zákona 328/2002 jasne definuje, že valorizácia sa robí k 1.7. kalendárneho roka. A rovnako definuje aj to, že výška valorizácie je rovnaká ako vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia – teda o hodnotu tzv. “dôchodcovskej” inflácie za prvých 6 / 9 mesiacov predchádzajúceho roka určenej štatistickým úradom. Zatiaľ je známa výška tejto inflácie k 1.7.2023 – 14,5%, čiže o túto hodnotu by mali rásť VD k 1.7.2024 (“civilný” zákon totiž počíta presne s rovnakými údajmi, akurát má doložku pre úpravu výšky valorizácie k riadnemu termínu – čiže 1.1. – ak sa valorizuje predčasne – táto úprava sa ale netýka VD). Aby sa niečo zmenilo, tak by musela budúca vláda ZMENIŤ náš sociálny zákon…
Takže voľte SMER, Hlas a Republiku – a potom sa nečudujte, že sa zopakuje rok 2012. Túto vetu myslím všeobecne, nie na autora príspevku na ktorý reagujem.
Od roku 2012 nastal určitý posun a terajšie znenie zákona č. 328/2002 Z.z. §68 ods. 16 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktoré je pozitívne pre výsluhových dôchodcov najmä pri vyššej dôchodcovskej inflácii sa odráža pri vyššej valorizácii VD, je už výsledkom najmä terajšej opozície, v schvaľovacom procese v parlamente.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1338) – druhé a tretie čítanie.
Dátum: 16. 5. 2019
Číslo schôdze: 45, Bod programu: 42, Číslo tlače: 1338
Uviedol: Denisa Saková (ministerka vnútra SR)
Výsledok hlasovania o návrhu zákona ako o celku: NR SR schválila návrh zákona.
Prítomní: 130, Za: 115, Proti: 0, Zdržali sa: 14(OĽANO), Nehlasovali: 1(SaS)
V praxi to znamená, že od roku 2022 (ak sa opäť nezmení zákon) bude platiť to, že dávky výsluhového zabezpečenia sa budú zvyšovať „iba” podľa inflácie t.j. o percento zvýšenia dôchodkových dávok (rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov) ale už bez garancie minimálnej sumy valorizácie.
To platí dodnes
@Miro Palfi 30. júla 2023 o 9:59
….a terajšie znenie zákona č. 328/2002 Z.z. §68 ods. 16 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktoré je pozitívne pre výsluhových dôchodcov najmä pri vyššej dôchodcovskej inflácii sa odráža pri vyššej valorizácii VD, je už výsledkom najmä terajšej opozície, v schvaľovacom procese v parlamente…
…Dátum: 16. 5. 2019
Číslo schôdze: 45, Bod programu: 42, Číslo tlače: 1338
Uviedol: Denisa Saková (ministerka vnútra SR)…
To myslíte vážne toto čo ste napísal?
Pre všetkých čo trpia sklerózou pripomeniem, že spomínaný ods. 16 bol do zákona včlenený s účinnosťou od 1.5.2013 – teda v rovnakom čase, ako sa prekopal celý systém sociálneho zabezpečenia v rámci bezpečnostných zložiek – a áno, je to dielo SMER-SD. Len Vám uniká fakt, že zrovna v tomto čase sa okrem iného zaviedla dočasná bulharská konštanta, ktorá valorizáciu VD nadväzovala na počet odslúžených rokov (ods. (3) § 68) a práve tento odsek (16) nám mal zavrieť huby – vydržte 5 rokov a opäť budete mať percentá (skúste hádať prečo práve 5 rokov)! To čo vo svojej citácii spomínate je práve ukážka toho, ako SMER+SNS a dnes HLAS, (keďže Saková aj vtedajší predseda vlády Pellegrini prevrátili kabát) v roku 2019 opäť SUROVO zneužili svoju silu v parlamente a na ďalšie TRI roky miesto percent ktoré stanovoval ods. (16) zaviedli ďalšiu bulharskú konštantu, ktorá ZNEVÝHODŇOVALA 80% poberateľov VD (dostávali sme o desiatky eur menej, ako keby sa valorizovalo podľa pôvodného návrhu) – nebohý pán Kolen tu v tom čase zverejnil analýzu dopadov a v rámci pripomienkového konania sme proti zmene, na ktorú sa odvolávate a ktorá podľa Vás bola prínosom protestovali.
Prečítajte si to, čo bolo schválené 16.5.2019 – je to § 143ai Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2019 – miesto valorizácie o percentá tzv. “dôchodcovskej” inflácie podľa § 68 ods. (16) schválila vtedy súčasná opozícia opäť na 3 roky valorizáciou o bulharskú konštantu – 2% priemerného starobného dôchodku / 15 * počet odslúžených rokov!
Takže opakujem – voľte SMER, voľte HLAS, voľte SNS – a potom sa nečudujte že opäť zmenia valorizáciu z percent na rôzne bulharské konštanty – ako v roku 2013 a 2019!
Len na pripomenutie toho čo súčasná “sociálna opozícia” schválila, keď bola pri moci a na čo Jednota dôchodcov Slovenska a ďalší zabúdajú – august 2012 – zákon 252/2012 – novela zákona o všeobecnom sociálnom zabezpečení, ktorou sa zrušil pevný dôchodkový vek a zaviedlo sa jeho nadviazanie ma strednú dĺžku života (a ktorý neskôr s veľkou slávou zrušila) – hlasovanie o zákone prebehlo 10.8.2012 a za predlžovanie odchodu do dôchodku hlasoval SMER takmer jednotne (len dvaja poslanci sa zdržali).
65a
(1)
Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.
Pán Bukovan má pravdu. Spoliehať sa na to, že Smer a jeho odnože zase neupravia 328-ku k horšiemu je naozaj naivné, veď to boli práve oni, čo opakovane systém valorizácie zhoršovali – od pôvodného stavu 1/2 rastu služobných platov +1/2 inflácie cez pamätný rok 2012 až po tie smiešne konštanty, a najhoršie , že aj za aktívnej asistencie policajných odborárov Litvu a Magdoška
Aktualizované a zverejnené 22.7.2023 / web APVV /
“Na odstránenie vzniknutého stavu, v súvislosti s tzv. skoršou mimoriadnou valorizáciou dôchodkov od. 1. 7. 2023 do 31. 12. 2023, ktorý podľa odborného vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva vrátane jeho doplnenia a stanoviska advokátskej kancelárie vznikol nečinnosťou zákonodarcu Únia výsluhových dôchodcov SR dňa 21. 7. 2023 zaslala Verejnému ochrancovi práv SR a prezidentke SR doplnenie nášho podnetu (resp. žiadosti), v ktorom navrhla novelizovať (precizovať) zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov prechodným ustanovením tak, aby aj dávky výsluhového zabezpečenia boli zvýšené ako všetky dôchodkové dávky vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia tzv. skoršou zálohovou mimoriadnou valorizáciou v polročnom predstihu a to od 01. 01. 2024 do 30. 06. 2024.
Toto mimoriadne skoršie zvýšenie by sa podľa predloženého doplnenia podnetu, ktorého prílohou je aj paragrafové znenie prechodných ustanovení navrhované tak, aby sa vzťahovalo na všetkých poberateľov výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktorí dosiahli dôchodkový vek, poberateľov vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov.
Doplnenie podnetu (resp. žiadosti) sme odôvodnili najmä tým, že:
*ide o priame nápravné opatrenia odvolávajúce sa aj na odborné vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva,
*ho predkladáme z dôvodu naliehavosti riešenia, možného spôsobu nápravy a existencie časového priestoru na nápravu,
*vzniknutú situáciu je možné ešte objektívne „zachrániť“ novelizáciou zákona č. 328/2002 Z.z. a
*poukázali sme aj nato, že v tomto roku boli Národnou radou SR schválené minimálne dve novely zákonov (rodičovský dôchodok a vdovské dôchodky), v ktorých sa podobne „pozabudlo“ na osobitný systém výsluhového zabezpečenia a vzniknutý stav sa nakoniec odstránil ďalšou novelou zákonov v prospech týchto osôb.
V súčasnosti, keďže Národná rad SR už zasadá iba mimoriadne a predloženie poslaneckého návrhu na novelu zákona tak ako v predchádzajúcom odseku je nereálne, je v tomto období tento postup jedným z mála možnosti na odstránenia nečinnosti zákonodarcu pri schvaľovaní mimoriadnej valorizácie dôchodkov”.
https://www.asociaciapolicajtov.sk/index.php/9-uvod/387-aktualny-stav-navrhov-noviel-zakonov-v-nr-sr
Iba pre doplnenie komentára pána Jozefa Kotuliča 15. júla 2023 o 18:33 o ďalšie postrehy – Mnohí poberatelia výsluhových dôchodkov z radov policajtov, vojakov, hasičov, záchranárov, príslušníkov ZVJS, prípadne ďalších bezpečnostných zborov nemôžeme podať odvolanie proti Rozhodnutiu o nevalorizácii 10,6 % aj keby sme chceli, pretože sme zatiaľ nedostali písomné Rozhodnutia o valorizovanom 11,8%, priznanom a vyplácanom výsluhovom dôchodku z konkrétneho útvaru sociálneho zabezpečenia.Tak napr. ministerstvo vnútra písomné Rozhodnutia zasiela tradične až v auguste, dokonca jeden rok to bolo začiatkom septembra so spätným dátumom valorizovania už priznaného a vyplácaného výsluhového dôchodku.Takže mnohým nám ostáva iba čakať, ako postupuje Únia výsluhových dôchodcov SR (ÚVD SR), ktorej postup je zverejnený aj na webstránkach APVV, či ZV SR.
Páni, som toho názoru, že by sme mali ostať pri momentálnom riešení problému 2. valorizácie v roku 2023 o 10,6% a nezahmlievať to niečím, čo bude až o rok. Totiž, to ako sa dajú riešiť vágne napísané zákony v záujme tých, ktorým má zákon pomôcť a slúžiť – teda nás občanov, názorne ukázal pán minister školstva, keď svojim písomným usmernením vysvetlil ako bude jeho rezort plniť zákon o 3 hodinách telesnej výchovy na školách. Riešil to jednoznačne v záujme škôl a nie poslancov, ktorí zle zákon naformulovali. A tak si kladiem otázku. Prečo pri uplatňovaní ust. § 68 ods. 16 v rezorte ministerstva obrany, nepostupoval takýmto spôsobom ako pán minister školstva aj pán minister obrany ? Veď sú z jednej vlády! Totiž, zo strany VÚSZ podľa mňa, nebolo v plnom rozsahu dodržané ust. § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré totiž explicitne nestanovuje, že výsluhové dôchodky sa zvyšujú len podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ale naopak obligatórne určuje, že to má byť podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Prečo potom neboli na vyplatenie 2. valorizácie o 10,6 % uplatnené aj „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023“ (napr. § 293fzc) uvedeného zákona, ktorý rigorózne určil, že dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázané štatistickým úradom a to bolo určené na 10,6% ? Vychádzam totiž aj z obecne platného cieľa valorizácie dôchodkov, ktorým je kompenzácia inflácie a zabezpečenie primeranej úrovne dôchodkov pre všetkých seniorov a z faktu, že dôchodcovská inflácia predstavuje percentuálnu hodnotu medziročného nárastu cien v domácnostiach všetkých dôchodcov – nielen starobných ! Takže, ak by pán minister obrany chcel, podľa mňa sa mohol oprieť o precedens, ktorý už v tejto vláde použil pán minister školstva. Žiaľ, asi mu na vyslúžilcoch z podriadenosti rezortu obrany, vôbec nezáleží ! Škoda, lebo na prvý pohľad na mňa pán minister zapôsobil ako seriózny a problematiky znalý človek !?!?
Dostal som otázku. Mám dať odvolanie proti rozhodnutiu o valorizácii ? Môj názor je, že je to každého osobná vec. Výpovednú hodnotu má ale nielen podanie odvolania, ale paradoxne aj nepodanie odvolania. Tí čo odvolanie pošlú, takto vyjadria svoju nespokojnosť s tým ako sa zaobchádza s nami vojenskými dôchodcami. Naopak, tí čo odvolanie nedajú, vlastne vyslovia tichý súhlas, že sú so všetkým, čo sa okolo našich dôchodkov deje, vlastne spokojní. Takže vyberte si, kam chcete patriť. Čas na odvolanie je len do 15 dní od prevzatia rozhodnutia.
Dovolím si informovať čitateľov tohto webu, že 1.8.2023 som prevzal doporučenú zásielku z VÚSZ, kde ma pán riaditeľ VÚSZ upovedomil, že moje “odvolanie predložil spolu so spisovým materiálom Ministerstvu obrany SR ako odvolaciemu orgánu.” A tak čakám na rozhodnutie.
RE Miro Palfi 14. júla 2023 o 9:42
Pozor!!!
zák. 328/2002 § 68
(16) Od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú……… o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.
Pokiaľ teda starodôchodcom odpočítajú (mimoriadnu) valorizáciu 10,6% od určeného valorizačného percenta na rok 2024, nám by sa dôchodky valorizovali len o túto zníženú sumu a žiadnym spôsobom by nám nebola (mimoriadna) valorizácia 10,6% refundovaná.
Naopak, zrejme by sme nekompetentnosťou kompetentných
prišli o náhradu za časť inflácie, ktorá bola zarátaná do mimoriadnej valorizácie, ktorá sa nás VRAJ netýka
Laco, diskutovali sme túto problematiku a práve toto riziko, ktoré uvádzaš, sme už na tomto webe v inej rubrike riešili a prišli sme viacerí k záveru, že tých valorizačných 10,6 % bol iba presun do roku 2023 práve z roku 2024 a odpočítaných (dnes už vieme) od 14.5 % zverejnených Štatistickým úradom SR 14. júla (včera), odvolávajúcim sa na dôchodcovskú infláciu prvého polroka 2023, ktorá sa pôvodne malá celá zobraziť a premietnuť do valorizácie dôchodkov 1. januára 2024.Nakoniec bola zákonom č. 461/2023 Z.z. rozdelená na 10,6 % v r. 2023 a 3,9 percenta na 1.1.2024,Ja som uviedol známe a zverejnené údaje ŠÚ SR, ktoré sa už nebudú meniť.V každom prípade sa už nami v tomto volebnom období parlament zaoberať nebude, aby tak prípadne novelizoval zákon č. 328/2002 Z.z. §68 ods. 16, ako je odpoveď v poslednom odstavci v liste od ministra vnútra pre prezidenta APVV.Čo je jednou z možnosti riešenia problému.Žiaľ, ostali sme už len pozorovateľmi a ostáva nám už len čakať…
…nevzťahuje na poberateľov dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek…
Otázka znie aký dôchodkový vek. Pretože zákon o štátnej službe PrV (ako je to v iných zložkách som nehľadal) obligatórne stanovuje ako dôvod prepustenia z činnej služby dosiahnutie vekovej hranice (§ 83 ods. (1) pís, i) – čo je fyzický vek 55 rokov (sú tam zákonné výnimky). Ak chce niekto slúžiť ďalej a nemá výnimku zo zákona, tak jeho ďalšiu službu po vekovej hranici musí povoliť minister obrany.
Čiže vojak má 55 rokov a bez ohľadu na počet odslúžených rokov je prepustený, ale dôchodkový vek podľa civilného zákona nespĺňa. ´
Máte pravdu, u colníkov je to rovnako, po dovŕšení 55 rokov môže byť prepustený, ak má nárok na výsluhový dôchodok alebo starobný dôchodok. Okrem toho, existuje predsa aj možnosť predčasného odchodu na starobný dôchodok, myslím, že teraz je to po odpracovaní 40 rokov, takže teoreticky už 56-57 ročný civil môže byť starobný dôchodca, aj keď s kráteným dôchodkom. Celá tá argumentácia je vágna
SNSĽP síce na začiatku správne konštatuje, že na základe novelizácie zákona 431/2003 budú valorizované všetky dôchodkové dávky, ale následne sa venuje len analýze vo vzťahu k starobných dôchodkom, kde konštatuje (podľa mňa správne)
– že je diskriminačné, pokiaľ sa mimoriadna valorizácia nevzťahuje na poberateľa VD po dosiahnutí dôchodkové veku,
– chýba mi však následná analýza ( možno to je len neznalosť?) k ostatným dávkam podľa 328-čky a 461- čky, teda invalidné, vdovské, vdovecké, sirotské. Prečo invalid, vdova, vdovec, sirota po príslušníkovi OS nemá nárok na mimoriadnu valorizáciu dôchodku, keď tým istým skupinám vo všeobecnom systéme to zákon umožnil
– predčasné dôchodky – konštatujú, že u poberateľa VD, ktorý nedosiahol dôchodkový vek sa predpokladá ekonomická aktivita, a teda pripúšťa dirimináciu poberateľov VD v dôchodkovom veku. Prečo teda 461-čka pripúšťa valorizáciu vo všeobecnom systéme aj pred dosiahnutím tohto veku? Toto všetko vyzerá, ako aj sami konštatovali u poberateľov VD v dôch. veku, ako diskriminácia, keďže aj iným skupinám je na ujmu, že sú poberateľmi dávok z osobitného systému.
Vážení kolegovia,
keď čítam odborné stanovisko SNSLP k “mimoriadnej valorizácii” tak sa mi vynárajú spomienky aj na iné odborné stanoviská tejto inštitúcie k zákonu č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, kde bolo konštatované , že niektoré časti tohto zákona sú v rozpore s Ústavou SR. Tohto roku to bolo napr. aj odborné vyjadrenie k diskriminácii časti vdovských výsluhových dôchodkýň viď link: https://www.snslp.sk/wp-content/uploads/Odborne-vyjadrenie-Podmienky-naroku-na-vdovsky-vysluhovy-dochodok.pdf
x
Myslím si, že takéto vyjadrenia svedčia o “odbornosti” a právnom “bezvedomí” autorov tohto zákona prípadne sa jedná o snahu “šetriť” za každú cenu aj keď je to v rozpore s Ústavou SR (podľa odborných stanovísk SNSLP).
x
Väčšina z nás ako laici práva sociálneho zabezpečenia osobitného systému vychádzame z odborných stanovísk SNSLP a nemáme dôvod ich spochybňovať alebo im nedôverovať. Veď SNSLP si robí len svoju prácu a poukazuje na protiústavnosť a dopady na časť občanov tohto štátu.
Z toho ich stanoviska vyplýva, že valorizované by mali byť VD iba tým, ktorí dosiahli dôchodkový vek, pritom Soc. poisťovňa bude valorizovať všetky vyplácané dôchodkové dávky, čiže aj vdovské, sirotské, invalidné a podobne, teda bez ohľadu na vek poberateľa. Inými slovami, ďaľšia diskriminácia výsluhových dôchodcov a poberateľov vdovských a sirotských VD. Apriori predpokladať , že v 60 rokoch si výsluhový dôchodca privyrába, aby mal z čoho žiť a teda valorizáciu nepotrebuje, je od Strediska pre ľudské práva dosť čudné.
Presne mi napadlo to isté, ako niekto určí, či je človek ešte schopný si privyrábať, alebo nie. Zase by sa tu vyrobil legislatívny mačkopes.
Naši priatelia ,by si mohli ustáliť , že človek nešiel do VD aby sa zamestnal niekde v automobilke alebo v hutníctve, ale mal toho dosť a chcel vypnúť. Výška VD mala zabezpečiť jeho dôstojný život a nie pozerať ako ho podnikateľ s minimálnym dôchodkom predbieha v životnej úrovni.
Zdravím,
je takmer pravidlom, že takmer každý zákon, ktorý sa dotýka sociálneho zabezpečenia pre ozbrojené zložky je POLOTOVAR ! Je to preto, že k týmto zákonom sa nevyjadrujú včas zástupcovia ozbrojených zložiek a potom chytajú tygra za chvost..
Tým, že sa ozbr.zložkám nevalorizuje k 01.01. každoročne prichádzame o 6. mesiacov valorizácie a tým nám každoročne parlament znižuje výsluhový dôchodok !!! Ide , samozrejme aj v tomto prípade ( valorizácia o 10, 6 % ) o zámer úzkej skupiny poslancov o čom sa ani nehlasovalo, alebo sa mýlim?
Výsluhový dôchodok sa už v podstate vyrovnal a je už aj nižší ako sú civilné starobné dôchodky. Ak to bol zámer, potom je zbytočný zákon 328/2002 Z. z. Nových vojakov ťažko prilákajú do ozbrojených zložiek, ak sa každoročne bude znižovať výsluhový dôchodok, ako to funguje v súčasnosti.
S pozdravom
pplk. v. v. Dr. Zoli Kolompár,
Rysujú sa mi pri valorizácii 10,6 percenta aj tieto možnosti:
– Ministerstvo vnútra SR ako gestor zákona č. 328/2002 Z.z. a §-fu 68 ods. 16 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov tento novelizuje po predčasných parlamentných voľbách.Plynie to z posledného odstavca listu Ministra vnútra Ivana Šimka pre prezidenta APVV.Valorizácia 10,6 % by mala byť vyplatená spätne, ináč budú VD poškodení.
– Na základe žiadosti Únie výsluhových dôchodcov (ÚVD) SR prezidentke SR a aj podnetu verejnému ochrancovi práv, ako oprávneným navrhovateľom o podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR o súlade zákona č. 210/2003 Z. z. s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, bude podanie na Ústavný súd SR – a tento rozhodne.
– Do 1. júla 2024 nestihne dôjsť k novelizácii zákona č. 328/2002 Z.z. § 68 ods. 16, ani k Rozhodnutiu Ústavného súdu SR a súčet všetkých percent za júl 10,6 % + január 2024 budeme mať valorizovaných až k 1. júlu 2024.
– 10,6 % + percenta za január 2024 budú musieť byť pre VD valorizované so spätnou platnosťou k 1. júlu 2023, ak v prospech VD kladne rozhodne ÚS SR.
Ťažko je si tipnúť, ktorá z možnosti bude správna a konečná… valorizácia VD o10,6 % sa pre nás do augustového výplatného termínu so spätnou platnosťou k 1. júlu 2023 už nestihne.
Inflácia ďalej padá. Nové čísla podľa Štatistického úradu za jún to potvrdzujú.V súhrne za prvý polrok roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 13,6 % (za domácnosti zamestnancov o 13,5 %, za nízkopríjmové domácnosti a za domácnosti dôchodcov zhodne o 14,5 %).Výber z TASR.
Rozdiel percent 14,5 % – 10,6 % bude valorizácia starobných dôchodkov od 1. januára 2024, t.j. 3,9 %.Ak by sa nič nezmenilo v zákone č. 328/2002 Z.z. § 68 ods. 16 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, valorizácia výsluhových dôchodkov k 1. júlu 2024 by bola 14,5 %, podľa dôchodcovskej inflácie za prvý polrok 2023.Inflácia má tendenciu klesať, tak dôchodcovská inflácia za 9 mesiacov sa pravdepodobne nebude brať do úvahy.Ostáva otázka, kde by sa zobrazila prípadná “mimoriadna valorizácia SD” nad 5 %, ktorá bude známa až v prvom polroku roku 2024 a mala by byť aj pre výsluhových dôchodcov, resp. či by bola až k 1. júlu 2025?(zatiaľ tiež nie je známe).