Na vládu v auguste

K stabilizačnému príspevku by sa od januára budúceho roka mal pridať ešte príspevok na bývanie vo výške 200 eur. Návrh je zatiaľ neoficiálny, pre Aktuality.sk ho však potvrdilo niekoľko zdrojov vrátane policajných odborov.

V auguste by mal ísť na rokovanie vlády nový materiál, ktorý silové rezorty prediskutovali s ministrom financií Ladislavom Kamenickým. Ten ich totiž uzemnil, že pôvodný plán na okamžité zvýšenie príspevku na bývanie a rizikového príplatku zhodne po 200 eur je nereálny, lebo naň štátu jednoducho chýbajú peniaze.

„Sú tam aj tieto návrhy, ale nerád by som to rozoberal do detailov, pretože rokovania nie sú ukončené,“ potvrdil informácie nášho portálu podpredseda policajných odborov Roman Laco. Stále však trvá na tom, že pôvodné riešenie v podobe zvýšenia príspevku na bývanie a rizikového príplatku – v oboch prípadoch o 200 eur – by bolo efektívnejšie. „Stabilizoval by sa osobitný účet a vďaka príspevku na bývanie, ktorý nie je zdanený, by policajti dostávali reálne viac peňazí na ruku,“ vysvetľuje Laco.

Minister vnútra hovoril o motivačnom príspevku na rokovaní s odborármi už začiatkom roka. Vtedy tvrdil, že táto suma musí byť atraktívna pre policajta.

Takýto príspevok už dnes majú vojaci. Vypláca sa mesačne vo výške necelej tretiny platu – vlani to bolo takmer 350 eur, teda 4200 eur ročne. Vojaci v Bratislave majú príspevok ešte o niekoľko stoviek eur vyšší.

Najhoršia situácia, aká kedy bola

Snahy o udržanie policajtov v uniforme prichádzajú preto, lebo aktuálna situácia v zbore je podľa ministra vnútra najhoršia, aká kedy bola. Do civilu odchádza tak veľa policajtov, že ich nestíhajú nahradiť novými.

Na jeseň však hrozí oveľa väčší odliv príslušníkov. Tento rok bude mať nárok na výsluhový dôchodok až päťtisíc policajtov. „Je to približne päťtisíc ľudí, ktorí by mohli odísť už tento rok. Odchody však hrozia aj u mladých policajtov, lebo v konečnom dôsledku tá záťaž prejde na nich. Keď odíde tisícka policajtov, tretina z toho sú vždy mladí, aj tých treba počítať. Máme informácie zo základných organizácií, že desiatky ľudí na každom okrese chcú odísť. Oni tie žiadosti v septembri podajú a potom ich už nikto nezastaví, preto požadujeme urýchlené riešenia,“ vysvetľoval Laco na začiatku leta.

Šéf policajných odborov Pavol Paračka pritom už pred časom upozorňoval, že stabilizačný príspevok aktuálne nie je v zákone. Na zvýšenie príspevkov, ktoré navrhovali odborári, žiadnu zmenu zákona netreba.

Stopka od Kamenického

Zvýšiť príplatky o 400 eur pre každého policajta pritom nechceli len odborári, ale aj ministri súčasnej vlády. Malo to byť rýchle riešenie na stabilizáciu bezpečnostných zložiek, aby nebola „ohrozená vnútorná bezpečnosť Slovenska“.

Takýto návrh predložil v máji do pripomienkového konania minister spravodlivosti Boris Susko spolu s ministrom vnútra Šutajom Eštokom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom.

Narazili však na rezort financií a ministra Ladislava Kamenického, ktorý jasne povedal, že na takéto opatrenia nie sú peniaze a štát potrebuje, naopak, šetriť. Neskôr už o nereálnych očakávaniach začal hovoriť aj minister vnútra Šutaj Eštok, ktorý tento materiál s kolegami predkladal.

Zvyšovanie platov len pre vybranú skupinu zamestnancov štátu v čase najväčšieho šetrenia v krajine je riskantné. „Môžete vyskakovať iba do výšky svojho platu. Dáme policajtom, ozvú sa učitelia, zdravotné sestry, to nie je také jednoduché. Ja si uvedomujem tú zodpovednosť,“ vysvetľoval Šutaj Eštok.

Dostali odmeny

Čiastočne sa to pokúsil vyriešiť plošnými odmenami vo výške minimálne 530 eur v júlových výplatách. Len tieto odmeny vyšli štát na približne 10,6 milióna eur. V prípade zvýšenia pravidelných príplatkov by sme však hovorili o stovkách miliónov eur.

Konfederácia odborových zväzov vyhlásila minulý týždeň štrajkovú pohotovosť z dôvodu, že sa so zástupcami vlády nedohodli na valorizácii platov v štátnej a vo verejnej správe.

„Vláda nezohľadnila naše požiadavky, najmä v otázke valorizácie platov. Zo strany vlády bola ponúknutá jednorazová odmena na roky 2025 a 2026,“ vysvetlila prezidentka KOZ Monika Uhlerová s tým, že nejde o systematické riešenie a nezohľadňuje potrebu rastu platových taríf. Niektorí štátni zamestnanci majú totiž podľa odborárov dodnes platy pod hranicou minimálnej mzdy.