Toto vystúpenie poskytuje jasný postoj pána Jozefa Černeka z Komárna a tísícok obyvateľov Slovenska a vysvetľuje prečo prebiehajú na Slovensku zhromaždenia takou intenzitou.
S takýmto názorom sa stotožňujem, po získaní súhlasu autora zverejňujem jeho (krátený) prejav na zhromaždení v Komárne.
Webmajster bezpzlozky.eu.
_ – – – – —-
Čo som povedal na zhromaždení?
Pravda a sloboda sa kúpiť nedajú. Na FB sa na mňa spustil lov.
Jozef Černek, Komárno
Priatelia, dobrý večer!
Od momentu, ako sa objavilo moje meno v programe, čakal som na inštrukcie… Od Soroša, Šimečku… Dokonca aj gruzínsky slovník som mal pripravený! A viete, čo? Nič! Nič mi neprišlo. Zabudli na mňa! Zase raz. Tak som si napísal niečo sám.
Milí spoluobčania,
ja tu dnes nestojím preto, že chcem povaliť vládu. Osobne si myslím, že keby boli voľby o pol roka, karty by sa rozdali viac-menej rovnako, možno by nám parlament len zas trochu zhnedol. A úprimne? Nám v divadle by ani výmena moci nepomohla. Ani opozičných politikov nedokážem presvedčiť, aby sa prišli pozrieť na to, čo sme za 20 rokov s našim divadielkom dokázali. Oni Maticu neznášajú a chcú ju zavrieť. Hotovo. Jedni sa nás snažia zrušiť, druhí na nás kašlú. Ja si jednoducho nerozumiem s politikmi naprieč celým spektrom. Lebo nie som ochotný zradiť slobodu divadla a umenia. Žijem v presvedčení, že politika a politici, vrátane ministrov, majú slúžiť občanom, a nie naopak. A tak má napríklad aj ministerstvo kultúry slúžiť divadlám. A divadlá sa nemajú čo skláňať pred ministerstvom…
Nestojím tu preto, aby som kričal s davom. Stojím tu preto, lebo mám dve deti.
Jedno z nich pôjde v septembri prvýkrát do školy. A s manželkou sa rozhodujeme medzi školou, kde sa prepadla podlaha a školou, kde opadáva omietka. Rozhodujeme sa len podľa učiteľky – či tam ešte bude niekto, kto to s touto krajinou nevzdal. A to začína byť vzácne.
Keď moje deti ochorejú, majú skvelú detskú lekárku. Ale je v dôchodkovom veku. A viete, čo sa stane, ak sa rozhodne odísť? No nič. Náhrada za ňu nie je. A nikoho to netrápi. V Komárne čoskoro nebudeme mať ani pľúcneho lekára. A nikoho to netrápi. V okrese Komárno už viac ako 5000 ľudí vraj nemá zubára – a bude to len horšie. Milí Komárňania, aj vás rozbolel zub cez víkend? Tiež ste museli ísť na pohotovosť až do Šurian alebo Nitry? Tak viete, o čom hovorím.
A toto by mala riešiť vláda! Nie hľadanie „triedneho nepriateľa“. Namiesto toho sledujú na sociálnych sieťach, kto má aký názor, a podľa toho sa tu rozdávajú funkcie a peniaze. To nie je vládnutie, to je šikana a cesta do pekiel.
Výchova vraj je základ. Ale kde sú teda tie školy, ktoré deťom dajú dôstojné podmienky? Kde sú učitelia, ktorých si spoločnosť váži? Kde sú vedci, ktorých sa bude vláda zastávať?
Keď som bol dieťa, hovorili nám, že kradnúť sa nemá. Že lož je zlá. Že pravda je dôležitá. Prečo to prestalo platiť s príchodom tejto vlády?
Viete, ako to vidím ja?
Prišiel vírus. A niekoľko ľudí, vystrašených, začalo pochybovať o všetkom, čo nás na školách naučili. Že tí najmúdrejší pôjdu študovať medicínu, aby ľudí liečili. A tí najmúdrejší z múdrych – medicínsku vedu. Aby hľadali nové spôsoby liečby. A toto sa zrazu začalo spochybňovať. Zrazu krikľúni nahradili (nie všetci úplne múdri alebo vzdelaní) vedcov. Začali určovať témy a ohýbať pravdu. Najprv len preto, aby boli zaujímaví. Fakty sú často nudné, tak ich nahradili hoaxy. Polopravdy, klamstvá. Jednoduché, ale dobre vyzerajúce lži. A časť ľudí v strachu začala veriť miesto funkčnému systému hoaxerom. A tí získavali stále viac a viac pozornosti. Nie pre pravdu, ale pre jednoduché skratky a polopravdy. A začali sa v tom vyžívať. Niektorí vedeli, že klamú, niektorí už ani nie. Vyžívali sa v tom, že majú publikum – asi 20 % prestrašených ľudí. Zvyšok sa nestaral alebo zo slušnosti mlčal. Lebo taká je demokracia. Každý má právo na názor.
Hoaxeri získali divnú slávu. Nie pre múdrosť, ale pre hlučnosť. A tu si niekto z nich uvedomil, že veď aha… tých 20 % na vládnutie vlastne stačí. “Poďme len dookola opakovať tie naše lži, poďme nenávidieť, poďme útočiť. Ovládnime diskusie a o zvyšok sa strach postará.” A vyšlo im to. A tak sa stalo to, že tí, čo klamali, sa stali tými, ktorých máme počúvať. Slušní ľudia mlčali, lebo len žasli nad tým, čo sa deje.
Potom prišla vojna.
Veľká krajina napadla menšiu. Ešte raz. Veľká krajina napadla menšiu.
Vtedy sme všetci na chvíľu stíchli. Aj tí najhlučnejší. Aj tí najväčší klamári. Lebo keď vidíte trosky domov, keď vidíte matku so zavraždeným dieťaťom v náručí, keď vidíte tanky, ktoré nemajú v cudzej krajine čo robiť – vtedy sa aj tí najhlasnejší musia na chvíľu zastaviť.
Ale dlho im to nevydržalo. Uvedomili si, že toto je ich príležitosť a treba ju využiť naplno. Prišli s novým klamstvom: „Ukrajina si za to môže sama.“ „Nie je to naša vec.“ „Možno je to vymyslené.“
Áno, vo vojne umiera ako prvá pravda. Ale minimálne jeden fakt je daný: Veľká krajina napadla menšiu. Veľký šikanista si vybral slabšieho. A nás vždy učili, že sa máme postaviť na stranu slabšieho. Lebo keď sa spojí veľa slabších, šikanista nevyhrá. Ale ak sa šikanistu bojíme a začneme sa mu klaňať, on nás nebude považovať za partnerov. Bude nás považovať len a len za otrokov.
A preto som tu. Nie preto, že chcem kričať hlasnejšie ako oni. Ale preto, že nemôžeme mlčať. Lebo klamstvo víťazí, keď dobrí ľudia rezignujú. A to, že dnes stojíme tu, znamená, že sme nerezignovali.
Pracujem s mladými ľuďmi. Mnohí z nich odchádzajú do zahraničia… A mimochodom, nikto do Ruska. Všetci na Západ. Časť z nich na politiku rezignovala, pretože si myslia, že politika je len o klamstvách na sociálnych sieťach. Že je to len o tom, kto najhlasnejšie kričí jednoduché lži a tým si zabezpečí 20 % v parlamente.
Chcem, aby videli – oni aj moje deti – že politika sa dá robiť aj slušne a cez pravdu. Preto som tu. Ja túto krajinu neopustím, lebo ju mám rád. Mám rád Slovensko, mám rád Komárno. A chcem, aby tu ostali aj moje deti a moji priatelia. Chcem, aby to mladí ľudia s touto krajinou nevzdávali. Pravdou a láskou sa dá zvíťaziť. Len sa nesmieme báť.
Nechcem svet, kde moc patrí tým, ktorí sú najhlasnejší. Chcem svet, kde moc patrí tým, ktorí sú múdri a spravodliví. Nechcem krajinu, kde pravda neznamená nič. Kde sa na školách, divadlách a nemocniciach šetrí, ale na klamstvách nikdy.
A hlavne – nechcem, aby moje deti vyrastali v strachu a lži.
Dnes je na nás, či sa koleso dejín bude točiť dopredu – alebo ho necháme otočiť späť. A ja viem jedno: ja ho otočiť späť nedovolím.
Naša vláda dnes hrá na dve strany. Nám budú hovoriť, že nechcú vystúpiť z EÚ ani z NATO, ale do Moskvy chodia s ohnutými chrbtami. A kto sa pred šikanistom skláňa, ten sa stáva jeho otrokom.
A ak dovolíte, na záver kúsok z básne ktorú poznáte.
..detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Priatelia,
odkedy som oznámil, že sa slobodne zúčastním tohto zhromaždenia, dostávam správy: „Stracate podporu.“ „Nikto už nepríde na vaše predstavenia.“ „Skončili ste!“ No možno aj áno. Ale ak skončí naše divadlo len preto, že som slobodne prejavil názor, tak to len potvrdzuje, aký veľký problém naša krajina má. V našom divadielku máme voličov z celého spektra našej politickej sféry, ale nikdy sme to neriešili. V našom divadle máme slobodu a demokraciu. A ak máme preto skončiť, tak to asi tak má byť.
Ale túto nedeľu ešte určite hrať budeme Helenku. Príbeh o neobyčajnej žene. Prestála, keď ju dvakrát politika vyhnala z vlastného domu, prestála smrť svojho dieťaťa. Ale nikdy nezanevrela na ľudí a na lásku. A tento príbeh je dnes dôležité vidieť – možno viac ako inokedy. Ak môžete, príďte. Hráme o 16:00.
Ďakujem za pozornosť.
Jozef Černek, Komárno
———
Pre spestrenie pripájam niekoľko fotiek z vystúpenia súboru REBELI pri Dome Matice Slovenskej v Komárne ktorého vedúcim a tanečníkom bol (je?) aj p. Černek.
Pán Černek, klobúk dole za Váš názor. So všetkým do bodky súhlasím. Krajšie sa to hádam ani napísať nedá.
Dnes 21.2.2025 sme sa zhromaždili aj na Považí, 18:38 – POVAŽSKÁ BYSTRICA – V Považskej Bystrici sa v piatok na ďalšom proteste Slovensko je Európa, tentokrát spojeného s pietnou pripomienkou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, zhromaždilo podľa odhadu organizátorov do 1000 ľudí.
Podujatie začalo minútou ticha a zapálením sviečky pri pamätníku na Jána a Martinu, organizátori následne prečítali list otca zavraždeného novinára. Ako nepohyblivý invalid bol som s vami a som na považanov hrdý.
Aj v Topolčanoch sme sa prebrali, bolo tam dosť veľký počet aj nás, neorganizovaných dôchodcov, ktorí chápeme o čo dnes ide. Božie mlyny pomali ale iste pracujú, všetko chce svoj čas.
Priatelia,
bojíme sa hovoriť o politike – o svojom názore, a to je zlá správa pre demokraciu. Demokracia nie je len o voľbách, ale aj o diskusii, o výmene názorov a o snahe hľadať riešenia pre lepšiu budúcnosť. Keď sa ľudia boja hovoriť o tom, čo ich trápi, keď mlčia zo strachu pred konfliktmi či stratou pokoja v rodine a na pracovisku, znamená to, že demokracia už nie je taká zdravá, ako by mala byť.
Mlčiaca, slušná väčšina Slovákov sa už dostala do štádia, kedy radšej o svojom názore na politiku či verejné dianie nehovorí. Nie je to preto, že by nemali čo povedať, ale preto, že si uvedomujú, ako agresívne môžu byť reakcie na ich názory. Politika sa stala témou, ktorá vyvoláva hádky, rozbíja priateľstvá a spôsobuje napätie medzi kolegami. A tak sa veľa ľudí rozhodne jednoducho mlčať – pre dobro rodiny, pokoja na pracovisku či len preto, že nemajú chuť na konflikty. Je to však správne riešenie?
Je dobré byť neutrálny – ale nie vtedy, keď ide o našu budúcnosť a budúcnosť našich detí. Nie vtedy, keď vidíme, ako spoločnosť smeruje nesprávnym smerom. Nie vtedy, keď si uvedomujeme, že ak nezdvihneme hlas, nikto iný to za nás neurobí.
Prečo sme nadobudli dojem, že ten, kto nie je s nami, je okamžite proti nám? Názory sú rôzne, svet nie je čierno-biely a práve diskusia je to, čo posúva spoločnosť dopredu. Ak prestaneme diskutovať, ak sa uzavrieme do svojich bublín a budeme umlčiavať ľudí s inými názormi, nebude to víťazstvo demokracie. Bude to jej koniec.
Preto sú také dôležité občianské zhromaždenia v mestách a obciach. Choďme na ne, ako plnohodnotní občania Slovenska.
Neviem, či mlčiaca väčšina je slušná, za predchádzajúceho režimu to boli „len“ opatrní, chrániaci si svoje rodiny, boli opatrní, no a niektorí aj obyčajní pokrytci. Koľko verných súdruhov po roku 89 vysedáva v prvých laviciach v kostoloch? Mám dojem, že sme taký „… národ holubičí a mier máme radšej, než spravodlivosť alebo vlastnú slobodu.“
Demokracia je ohrozená stále, demokracia je niečo, čo nevieme „betónovo“ definovať. Pamätné slová súdruha Pašku: „Vyhraj voľby a môžeš všetko“ = tiež predstava o demokracii. Súdruh Fico vybľakuje, že vyhral demokratické voľby a preto je oprávnený robiť to čo robí = demokracia?
Solón – otec gréckej demokracie, považuje demokraciu za najlepšie formu „polis“ a naproti tomu o dvesto rokov neskôr Platón hlása, že demokracia je ešte horšia forma vlády ako oligarchia. Je to moc vlády väčšiny ale v spoločnosti sa ešte viac prejavujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými.
To len tak na okraj, že obsah pojmu „demokracia“ sa časom a od „osobnosti k osobnosti“ menil a mení. Niekedy mám dojem, že je dnes je pojem „demokracia“ veľmi sprofanovaný. Ako aj iné, napr. dnes je každý druhý z nás pokorný a všetko prijíma s pokorou, a pokorne… Niekedy je to na zvracanie!
Predpokladám, že dnes sa na každom zhromaždení čítal list pána Kuciaka staršieho. A v súvislosti s tým, ako spomína nešťastný otec na vraždu svojho syna, na to, ako súčasná vládna moc zrušila skupinu na vyšetrenie Jankovej smrti, ako zrušila špeciálnu prokuratúru, ktorá zatvárala práve „našich ľudí“, ako zmenila trestný poriadok, ako prerušila trest bývalého gen. prokurátora Kováčika, a tak ďalej a tak podobne, do nekonečna a ešte ďalej. A taká tuposť, ako Katarína ROTH NEVEĎALOVÁ, europoslankyňa za SMER, uráža organizátorov protestov že zneužívajú túto tragédiu, že tancujú na ich hroboch…
Ta SMERacká hlupaňa si neprečítala slova Kuciaka st, Otec Jána Kuciaka sedem rokov od vraždy adresoval odkaz Robertovi Ficovi a Tiborovi Gašparovi aj tieto slová :„Aby sa konečne spamätali a nechali politiku. Majú nahrabané dosť, to je môj názor. Fico si zabezpečil do konca života rentu, tak čo vlastne ešte chce?“ hovorí Jozef Kuciak. A tuposť ďalšieho Ficovho spolupútnika, Ľuboš Blaha vyhlásil, že Jána Kuciaka „nechali zavraždiť tí, čo chceli povaliť vládu Roberta Fica“. Podpredseda Smeru a europoslanec v deň výročia vraždy píše, že vrahovia budú dnes možno stáť na tribúnach.
Môžeme viesť dialóg, rozumnú debatu s takýmito ľuďmi? Debatu v rámci demokracie? Nie len Jozef Kuciak a Zlatica Kušnírová si myslia, že objednávateľ vraždy ich detí, má najvyššie politické krytie, preto nebol doteraz odhalený!
Podľa Neveďalovej sme teda aj dnes „tancovali“ na hroboch aby sme tejto vládnej garnitúru ukázali, že dôveru, ktorú im časť národa dala pri voľbách nezdieľame a nesúhlasíme s politikou, ktorú v súčasnosti robia.
Boli zhromaždenia pokusom o štátny prevrat?
Ak by SIS skutočne odhalila pokus o štátny prevrat išlo by o operáciu, aká na Slovensku nemá obdobu. A ak sa príslušníkovi tajnej služby podarí niečo výnimočné, bežne dostane špeciálnu odmenu. SIS ale neodpovedá, či za odhalenie údajného pokusu o prevrat niekoho vyznamenala. Ak by SIS skutočne odhalila pokus o štátny prevrat, ako to v januári tvrdil premiér Robert Fico, išlo by o operáciu, aká skutočne na Slovensku nemá obdobu. Podobnými výrokmi o ohrození štátu sa v minulosti prezentoval len bývalý šéf HZDS Vladimír Mečiar.
Od mimoriadneho zasadnutia bezpečnostnej rady, kde sa údajnou hrozbou prevratu zaoberali najvyšší predstavitelia štátu, uplynulo 22 dní. Téma zatiaľ vyprchala a o prevrate stále nie sú známe žiadne bližšie informácie.
Búrka v pohári vody?