Prečo ideme 17. novembra na zhromaždenia?
Ide o demokraciu a jej udržanie. Demokracia sa nestráca vo voľbách. Stráca sa keď občan mlčí! V tichu, keď si povieme, že „veď to nejako bude“.
Ale demokracia „nejako nebude“. Buď ju budeme chrániť, alebo ju necháme vziať tými, ktorí sa jej boja.
V demokratickej spoločnosti vláda a jej ministerstvá nemajú byť hrady moci, ale služby občanom. Ich zmyslom nie je ovládať, ale podporovať tých, ktorí v danej oblasti tvoria hodnoty.
Čo ak ministerstvá už prestali slúžiť ľuďom? Čo ak sme si nevšimli, že štát sa potichu mení na mocenský aparát? Nie navonok, nie veľkou kauzou. Tichom, na ktoré si pomaly zvykáme. A strachom, ktorý tu už je.
Aj vy máte pocit, že bude lepšie mlčať? Aj vy sa už bojíte hovoriť o politike vonku aj doma? Vo vojenských a policajných dôchodcovských kluboch, bolo a je to už dávno tabu. Aj preto o členstvo v nich a účasť na ich spoločenských aktivitách klesá.
O ministerstve kultúry a ministerstve životného prostredia, dvoch ministerstvách a o tom, čo sa v nich deje, ešte ako-tak vieme. Pretože kultúrna a environmentálna obec neostala ticho. Umelci, ochranári, vedci, herci, niektoré občianske združenia, ešte stále hovoria. Dokonca kričia, protestujú… A hoci sú často zosmiešňovaní a zastrašovaní, stále majú odvahu.
Stále odvahu majú ľudia čo nie sú nuly… Zatiaľ. A práve vďaka nim sa o tom ešte hovorí.
Ale… čo ak sa pozrieme ďalej? Na ministerstvo hospodárstva, na ministerstvo financií, na tie „tiché rezorty“. Tam, kde sa rozhoduje o tom, kto má, kto nemá, čo sa finančne podporí a čo sa nechá padnúť.
Čo ak celá „konsolidácia“ nie je o zodpovednosti, ale o rozpade?
Čo ak to, že štát „na nič nemá peniaze“, nie je náhoda, ale dôsledok toho, že ho riadia rovnako ako tie dve dnes už zjavne nefunkčné inštitúcie pre demokraciu?
Čo ak sa nám pred očami nedeje kríza financií, ale kríza dôvery?
Čo ak to nie je len o rozpočte, ale o rozvrate morálky?
A čo ak o pár rokov zistíme, že štát neriadili odborníci, ale ľudia, ktorí sa báli pravdy, a milovali moc a vlastné peniaze viac než krajinu?
Vtedy už bude neskoro pýtať sa „čo ak“. Preto sa treba pýtať teraz. A nahlas. Nie v diskusiách na facebúkoch, tam je už priveľa trollov. Na námestí. Aby sme si videli do očí.
17.november býval sviatkom. Dnes by to mal byť deň zodpovednosti.
Deň, keď ukážeme tým, ktorí nám majú slúžiť, že sme stále tu, pripravení chrániť demokraciu, našu budúcnosť a naše deti.
Lebo dnes sa oni vyhrážajú nám. Zajtra tu my, starší, už nebudeme ale ticho po nás sa môže zmeniť na búrku.
Ale nemusí. Môže tu ostať prikázané ticho. Ticho keď sa trpí. Lebo slušný človek sa nevyjadril. Čakal, že to niekto spraví za neho.
Je to aj na nás, na dôchodcoch, nech nás občania vidia že ešte sme, existujeme a nie je nám “všetko jedno”.
Máme povinnosť nemlčať.
PS:
“nemlčať…”, netreba kričať, ale treba prísť, zúčastniť sa !
Citujem pána Fica: “Dajte konečne, prosím, pravdu slovenskému národu, ako to v roku 2018 s novinárom a s jeho priateľkou bolo,“ apeloval v pondelok (17.11.2025) premiér Robert Fico na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a generálneho prokurátora Maroša Žilinku z pódia nitrianskeho Agrokomplexu.” Pre puntičkárov link
Čítajte viac: https://www.sme.sk/domov/c/fico-znova-konspiruje-o-vrazde-novinara-sorosa-vymenil-za-epsteinahttps://www.sme.sk/domov/c/fico-znova-konspiruje-o-vrazde-novinara-sorosa-vymenil-za-epsteina
A ja dodávam, súhlas pán Fico, ale začnite prosím od seba. Preto nám prosím vysvetlite, odkiaľ ste vzali ten 1 mil. euro, pri ktorom stojíte spolu s 2 ďalšími občanmi, ak to neboli štátne peniaze ? Ale pravdu prosím, žiadne báchorky !!!!!
Len jednou vetou – už sa nepamätám, kedy som počul od Fica pravdu, teda celú a zmysluplnú pravdu. V Nitre hecoval dôchodcov tým, že aj pred r. 1989 ľudia pracovali, vytvárali hodnoty, … a potom sa všetko sprivatizovalo, rozkradlo. Potlesk! Pokračovanie, čo on už nepovedal je, že na privatizácií zanechal svoju stopu – minimálne nečinnosťou pri bezbrehej privatizácii, ale hlavne – ŽE PRIVATIZÉRI SU DONORMI JEHO SMERu!!!!!!!!!!!!! Ktorý štátny podnik hospodári efektívnejšie ako súkromný? Na ministerstvách (štátny podnik) vykopnú ľudí za pochybenia, pritom im poďakujú za odvedenú prácu (dobrú? nemôže za to že “TO” prasklo), súkromník by to tiež urobil. Náš politruk sa od akcie dištancoval, žeby aj JDS bola riadená priamo, z úradu vlády?
“Dajte konečne, prosím, pravdu slovenskému národu,…” Myslím, že pravdu by sme chceli poznať na viaceré problémy. Napr. čo sa deje v justícii a to nie len teraz, ešte niekto v tomto štáte verí v nezávislosť a objektívnosť súdnych rozhodnutí?
https://sudcovia.sk/index.php?lang=sk
***https://sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=569:analyza-sudna-rada-pouziva-pri-obrane-sudcov-dvojaky-meter&catid=18&Itemid=337&lang=sk
***https://dennikn.sk/blog/4973140/kosicky-justicny-karusel-ked-otec-sudi-kauzu-kde-syn-obhajuje-a-miliony-sa-stracaju-v-ciernej-diere/
Neunikol nám ani konflikt žilinskí prokurátori verzus Žilinka. No, aspoň ja si to myslím, zaujímavé na tom je, že kým Žilinka zastavoval trestné konania (proti smerákom) §-om 363 nebol žiaden problém. Keď GP neschválili doživotnú rentu, začal si všímať aj nedostatky v “právnej sfére” a prišli konflikty, s výkonnou mocou a teraz aj so svojimi podriadenými, no ich argumenty sa mi zdajú “politický ovplyvnené”.
Nedá sa nič iné, pán Bada, len plne súhlasiť s Vašimi slovami. Ako svojho času komentovali niektorí z nás, budeme tam poskakovať ako “nejaké opice”, lebo ešte žijeme a niektorí vnímame to čo sa deje okolo nás.
Ja by som nedával na konci viet otázniky, lebo prežívame krízu demokracie (nie len na Slovensku), krízu dôvery i krízu morálky. Rozvrat spoločnosti už začal! Ide o to či sa podarí ho zastaviť. Ako som už raz spomenul, vidíme že táto vládna garnitúra nepracuje pre dobro národa ale “našich ľudí”, oligarchov, donorom strán, ale…ale vidíme tu želanú nádej na lepšie časy v súčasnej opozícií? Tak poďme teda na námestia a nezabudnime pripomenúť aj opozícii, že námestia tam zostanú, aj keď budú, dúfajme, vládnuť oni! Klišé, vláda má slúžiť ľudu, nie svojim podporovateľom.
PS: Nepovažujem kriedové nápisy za niečo vulgárne, stačí si vy počuť “výkvet národa” keď sú náhodou zapnuté mikrofóny, alebo sledovaná poľovnícka chata.
Zabudnutí hrdinovia Nežného novembra. V rozhodujúcich novembrových dňoch to boli práve vojaci, ktorí zabránili rozsiahlemu násiliu, možno aj občianskej vojne v Československu. Viac na http://doko.blog.portal.sk/detail-zabudnuti-hrdinovia-nezneho-novembra.html?a=610cd813ab1eeec6f35434d3b0a0d56b
Kolegovia, sme na omyle, keď si myslíme a tvrdíme, že študenti budú tvoriť budúcnosť Slovenska.
Tí najlepší budú tvoriť budúcnosť inde, pretože platiť si dôchodkové poistenie tu nedáva pre nich zmysel. Ich starí rodičia, poberatelia dôchodkov im vysvetlia aké neistoty a nespravodlivosť vytvára každá vláda zmenami vo valorizácii či tzv. 13/14. dôchodkoch – nesystémových úplatkoch – každoročne!
A platiť dane, ktoré potom odčerpajú „naši ľudia“ ich asi tiež neláka.
Táto vláda to nezmení!
Len tak medzi nami, akú budúcnosť by mali mladí tvoriť? Podľa prieskumu vyše 20% Slovákov si myslí, že za socializmu sa im žilo lepšie! Dedukujem, že to musia byť ľudia v “strednom veku”- cca 50 a starší. Mladší nedokážu posúdiť ako sa žilo boli ešte deti a ak by to tvrdili, tak zase len podľa tvrdení tých čo to zažili. Takže nám zostáva len stále a neúnavne opakovať náš pohľad na život za ostnatým drôtom. Tu nejde o dovolenky pri mori, alebo nie len o tie, alebo banány či mandarínky(kubánske) ale o skutočnú slobodu. Mohol by som tu vymenovávať, ale aspoň tí, čo vysielame na rovnakej vlne to nepotrebujeme.
Mladým stav “diktatúry proletariátu” musíme ozrejmovať aj z pohľadu doby. Spomínam si, že keď som si kupoval písací stroj, musel som dať meno, adresu a samozrejme vzorku písma!!! Ako nám kontrolovali počty “blán” k rozmnožovaniu v liehovom rozmnožovacom stroji,… To by dnes nešlo, ale dnes nás kontrolujú na každom kroku -GPS mobil aj auta, stiahnu vám všetky SMS-ky aj hovory, čo, kedy, s kým, čo sledujete píšete na internete, atď., atď.,…. Ak by toto všetko kontrolovala štátna moc, diktátorská? Nie žeby sa tieto veci nedali zneužiť aj dnes, ale v demokratickej spoločnosti je predsa len aká – taká kontrola, ochrana. Musíme im pomôcť pochopiť, že aj tu sa dá a musí sa žiť, len tu slobodu a demokraciu si musia chrániť aj brániť aj sami. My, mnohí o barlách, s paličkami či nebodaj na vozíku tu môžeme fungovať väčšinou už len ako morálna podpora. Námestia v pondelok, aj prístup viacerých inštitúcií k voľnu na 17.11. sú sľubnou víziou.