Slovenská armáda v deň štvrtého výročia invázie tvrdo odsúdila ruskú vojnu na Ukrajine.
Na Facebooku uviedla, že táto bezprecedentná vojna pripomína, aké krehké sú hodnoty, ktoré sme ešte nedávno považovali za samozrejmé.
Doplnila, že myslí na všetkých, ktorí bránia svoju vlasť, rodinu a svoju budúcnosť.
Náčelník GŠ Slovenskej republiky
ŠTYRI ROKY: ŠTYRI ROKY BOLESTI, ODVAHY, STRÁT A NÁDEJE
Ďalšie – už štvrté – výročie bezprecedentnej plnoformátovej ruskej invázie na Ukrajinu nám pripomína, aké krehké sú hodnoty, ktoré sme ešte nedávno považovali za isté. Mier. Bezpečie. Sloboda. Hodnoty, ktoré dnes už nevnímame ako samozrejmosť, ale ako dar – a zároveň záväzok.
Žijeme v čase, keď sa svet mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. O to viac potrebujeme stáť pri sebe. Potrebujeme spolupatričnosť, ktorá nás spája silnejšie než strach rozdeľuje. Potrebujeme solidaritu, ktorá dáva nádej. Potrebujeme jednotu, ktorá je našou najväčšou silou.
Bezpečnosť Slovenska nestojí len na zmluvách a partnerstvách. Stojí na ľuďoch. Na našej ochote chrániť demokraciu, slobodu a dôstojnosť každého človeka. Na našej viere, že keď držíme spolu, dokážeme odolať akýmkoľvek výzvam.
Dnes myslíme na všetkých, ktorí so zbraňou v ruke bránia svoju vlasť, svoje rodiny a svoju budúcnosť. Vyjadrujeme im hlboký rešpekt a úctu. Ich odvaha je pripomienkou, že sloboda má svoju cenu – a že za ňu stojí bojovať.
Prajeme im silu v ťažkých chvíľach, nezlomnú vôľu a bezpečný návrat domov.
A nám všetkým prajeme, aby sme si dokázali vážiť to najcennejšie – mier, spolupatričnosť a ľudskosť.
#OSSR #ozbrojenesilysr #budemvojak #SmeTuPreVas #vojak
PS: Ozbrojené sily Slovenskej republiky tak, narozdiel od premiéra Roberta Fica, vojnu jasne odsúdili. Mierne tak urobil aj prezident Peter Pellegrini, ktorý na Facebooku uviedol, že je nejvyšší čas „ukončiť tuto tragédiu“.
Ukrajinci majú právo žiť na svojom vlastnom území.
Zelenský, Budanov i celé ukrajinské vedenie dávajú jasne najavo:
– žiadne územné ústupky, cieľom sú hranice z roku 1991.
A my?
My ich musíme podporovať až do víťazstva.
Sloboda nie je vyjednávacia položka.
Suverenita nie je prázdne slovo.
Agresia sa nesmie odmeňovať.
Nešpekulujme na štyri strany, buďme na správnej strane dejín.
Som rád, že vrcholoví predstavitelia slovenskej armády predsa len nemajú taký strach z Ficovej masírovky. Iba sa divím, že Fico len mlčal, očakával som, že hneď začne vrieskať, že sa Slovenská armáda tím odsúdením ruskej agresie dopustila najmenej vojenského prevratu. No – ale ono to možná ešte príde, až dorazí pojeb z Kremľu…, alebo sa ešte neprebral zo šoku z ropy?
Prejav takéhoto názoru nahlas a na Slovensku, to je prejav charakteru, ktorý Ficovi a spol chýba. Ani slovenský prezident nemá gule na to, aby sa vyjadril naplno.
Nuž, história je hlboko zapísaná.
Môžeme a sme hrdí na našu armádu za takýto postoj. Mal by to byť záruka (postoj armády) že v prípade problémov by nebola zneužitá a odolá politickým tlakom, ako tu už bol spomenutý postoj armády v r. 1989 = Zabudnutí hrdinovia. Fico si to neprečítal, inak by nemohol tárať, že súdruhovia mohli použiť armádu, ak by chceli zvrátiť udalosti v r. 1989. Vďaka GŠ za verejne prezentovaný postoj!!!
Ale pozor páni generáli! Kapitán Danko už píše návrh na vaše odvolanie!
Sledujem, snažím sa analyzovať a nedá mi nenapísať.
Znalosť taktiky, pružné rozhodovanie, zohranosť tímu…– to je to, čo sa Ukrajinci za tie 4 roky naučili a čo im umožňuje sa už 4 roky brániť brutálnej presile. Sebelepší výcvik nenahradí reálne skúsenosti z boja. Ukrajina sa stáva druhou najsilnejšou armádou sveta s množstvom modernej západnej techniky. Ukrajinsky priemysel prešiel na vojnovú výrobu, ďaleko sú v dronoch aj obrane proti nim..
Na začiatku vojny na Ukrajine pre nás bola podpora napadnutej zeme len morálnou povinnosťou. Chceli sme proste pomáhať napadnutému, slabšiemu, pretože to tak bolo správne. Nebrali sme ich ale ako partnera. Dnes je to úplne inak – nepomáhať Ukrajine by bola strategická hlúposť. Dnes už Ukrajinu potrebujeme. Jej velitelia, skúsení vojaci a priemysel sú najlepšou investíciou do našej vlastnej bezpečnosti. Každé euro poskytnuté boju za udržanie Ukrajiny znamená násobne viac ušetrených eur v budúcnosti. V prípade ich prijatia do NATO by sme neboli na styku s možným agresorom.
Pokiaľ by niekomu tento argument nestačil, skúsme sa na to pozrieť ešte obrátene:
Čo ak by Ukrajina padla, ak by sme sa na ňu vykašlali a prestali ju podporovať? Rusko by v nej nastolilo tvrdý režim. Ukrajinci by boli ponížení, vystavení násiliu, bezpráviu a bezmocnosti. Všetci tí vojaci, ktorým by sa nepodarilo utiecť, by dostali na výber medzi vezením ale službou Moskve. A proti komu by sa potom ich hnev obrátil? Pamätáme si, čo sa stalo s Čečenmi? Ako verne a poslušne slúžia Rusom?
Je rozumné zastavovať Ukrajine elektropomoc v týchto ťažkých chvíľach a stavať sa proti európskej pomoci???!
Som rád že sa OS SR vyjadrili.