Mýtus o chudobnom susedovi z 90. rokov definitívne padol.
Zabudnite na trhy v Novom Targu. Z chudobného príbuzného z 90. rokov vyrástol ekonomický predátor, ktorý úspešne dobieha Európu a Slovensku nastavuje nepríjemné zrkadlo. Kým my prešľapujeme na mieste a bojujeme so skostnateným systémom, oni riskujú a vyhrávajú. Kde presne sme urobili chybu?
Predstava o Poľsku ako o chudobnom severnom susedovi, kam sa v deväťdesiatych rokoch chodilo na trhy do Nového Targu nakupovať lacný textil, je definitívne minulosťou. Ak dnes niekto na Slovensku alebo v Česku stále žije v tomto stereotype, tvrdé ekonomické dáta ho rýchlo vyvedú z omylu. Náš oveľa väčší severný sused prešiel masívnym ekonomickým rozvojom a nielenže úspešne dobieha Európu, ale v mnohých ohľadoch necháva za sebou aj nás.
Ako hovorí český ekonóm Miroslav Zámečník, poľský úspech nie je dielom náhody, ale priamym dôsledkom dravosti, strategického plánovania a odvahy riskovať. Ukazuje nám totiž nepríjemné zrkadlo: kým Varšava rástla, Praha a Bratislava začali doplácať na vlastnú skostnatenosť, prebujnenú byrokraciu a strach zo zmien.
Kríza ako zrkadlo pravdy a odvaha riskovať
Zlomový moment, kedy sa cesty Poľska a Česka so Slovenskom začali výrazne rozchádzať, nastal počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. Kým väčšina vyspelého sveta čelila hlbokej recesii a prepadu hrubého domáceho produktu (HDP), Poľsko sa ako jediná krajina v Európskej únii udržalo nad nulou. Tento úspech nebol náhodný, ale bol výsledkom dvoch odlišných ekonomických prístupov.
Česká ako aj slovenská ekonomika sú extrémne otvorené a pupočnou šnúrou naviazané na nemecký export. Akýkoľvek výpadok u západných susedov sa okamžite prejaví doma.
Navyše, keď prišla kríza, vtedajší český minister financií Eduard Janota naordinoval krajine prísny fiškálny konzervativizmus – teda drastické škrty a konsolidáciu rozpočtu. Výsledkom bola dvojitá recesia a ekonomická stagnácia.
„Poliaci na to išli úplne opačne. Využili výhodu o niečo väčšej a uzavretejšej domácej ekonomiky, dohodli si aranžmány s Medzinárodným menovým fondom a spustili masívnu fiškálnu expanziu. Zjednodušene povedané: namiesto šetrenia začal poľský štát obrovské peniaze sypať do ekonomiky, predovšetkým do výstavby infraštruktúry a diaľničnej siete,“ vysvetľuje Zamečník.
Tento masívny štátny impulz udržal krajinu v raste, zatiaľ čo Česi a Slováci sa utápali v šetrení. Každé percento HDP, ktoré Poliaci investovali, prinieslo vďaka vysokej domácej spotrebe oveľa väčší efekt, než by mal v malých otvorených a proexportne orientovaných ekonomikách.
Diaľnice verzus rozhľadne a fiktívne penzióny
Strategické myslenie Poliakov sa najlepšie ukázalo na tom, ako dokázali naložiť s európskymi peniazmi. Rozdiel v prístupe k eurofondom medzi Poľskom a nami je priam hmatateľný.
Poliaci vzali európske miliardy a vybudovali za ne modernú, strategickú infraštruktúru – tisíce kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré dnes spájajú celú krajinu. „A ako dopadlo Česko? To sa stalo európskym unikátom v počte rozhľadní. Postaviť rozhľadňu je totiž administratívne jednoduché, netreba na to zložité stavebné povolenia a peniaze sa rýchlo „minú“,“ dodáva s miernym sarkazmom Zámečník.
Slovenský príbeh s eurofondmi je ešte smutnejší. U nás sa bruselské peniaze namiesto strategických investícií často prehajdákali v korupčných kauzách. Typickým príkladom boli dotácie na vidiecke penzióny, z ktorých sa nakoniec vykľuli súkromné luxusné sídla pre vyvolených. Keď potom ľudia vidia, že v Česku musel kvôli podozreniam z kradnutia eurofondov chodiť po súdoch aj samotný premiér, pôsobí to síce výchovne, no stratený čas a peniaze to krajine nevráti. Na Slovensku sa podľa Zámečníka navyše kradlo s oveľa menším strachom z následkov.
Syndróm „smrádku, ale teplúčka“ a zablokovaný rozvoj
Jedným z najväčších balvanov, ktoré brzdia rozvoj Česka a Slovenska, je byrokratický aparát a legislatíva, ktorá dáva minoritným záujmovým skupinám obrovskú moc zablokovať akúkoľvek stavbu. V Česku sa proces povoľovania veľkých projektov zacyklil.
Veľký podiel na tom má takzvané rozpočtové určenie daní. „České obce nemajú takmer žiadnu finančnú motiváciu na to, aby na svojom území privítali nového investora alebo továreň. Daňový systém je nastavený tak, že z úspechu danej firmy obec takmer nič neuvidí. Miestni obyvatelia tak v každom novom projekte vidia len diskomfort – prach, hluk, kamióny a zničené cesty. Keďže z toho nemajú existenčný profit, radšej stavbu zablokujú,“ pokračuje Zámečník.
K tomu sa pridáva pasca plnej zamestnanosti. V situácii, kedy je na trhu nedostatok ľudí, neohúrite obyvateľov novou fabrikou. Existujúce miestne podniky vidia v novom investorovi len nežiaducu konkurenciu, ktorá im preplatí zamestnancov, a preto robia všetko pre to, aby prostredníctvom neustálych odvolaní výstavbu stopli. Výstižným príkladom je plánovaná výstavba obrovskej továrne na batérie (gigafactory) na severovýchode Moravy, ktorú miestni obyvatelia v referende zmietli zo stola.
Podobný silný odpor zažili aj Šurany na Slovensku, hoci tam sa projekt napokon podarilo pretlačiť. V Poľsku je prístup k investorom diametrálne odlišný. Samosprávy tam súťažia o to, kto priláka lepší biznis. Podľa ekonóma tamojší miestni politici vedia, že ak sa k investorovi budú správať zle, nebudú mať peniaze a ľudia ich poženú k zodpovednosti. V Poľsku sa pre investorov rozprestierajú červené koberce, zatiaľ čo u nás sa špekuluje s pozemkami. V Česku legislatíva umožňuje vykupovať pozemky pre infraštruktúru až za osemnásobok ich odhadovanej ceny, čo vytvára ideálne prostredie pre špekulantov s privilegovanými informáciami.
Zámečník jasne nastavuje zrkadlo českej a slovenskej spoločnosti a hovorí bez servítky: „Prečo chcete byť bohatí, keď robíte všetko pre to, aby ste boli chudobní? Nezáviďte Poliakom. Urobte to, čo oni, a možno sa vám tiež bude dariť.“
Obe naše krajiny podľa neho trpia kultúrnou averziou voči riziku. Zatiaľ čo Poliaci sú odvážni a draví, my uprednostňujeme status quo. „V Česku sa pre tento prístup udomácnilo trefné príslovie: „smrádek, ale teploučko,“ tvrdí.
Sebavedomie veľkého národa a dravý kapitalizmus
V neposlednom rade rozdiely nájdeme aj v tom, ako prebehla ekonomická transformácia a privatizácia po páde socializmu. V Poľsku sa privatizovalo najmä cez varšavskú burzu. Vďaka tomu majú Poliaci dodnes neporovnateľne agilnejší kapitálový trh plný mladých, dravých firiem, ktoré si zvykli chodiť po peniaze na burzu.
Bratislavská burza je v porovnaní s tým paródiou a tá pražská je oproti Varšave len drobným hráčom. Poľská ekonomika sa opiera najmä o silný domáci kapitál a vplyv štátu. V Česku a na Slovensku naopak dominuje zahraničný kapitál – haly a automobilky lemujú naše diaľnice, no zisky z nich často odtekajú do cudziny. Česko má síce vďaka inému modelu privatizácie viac miliardárov, ktorí dokážu na stôl položiť sto miliónov dolárov a investovať ich v zahraničí (často preto, že doma pre byrokraciu niet príležitostí), ale Poľsko má silnejší ekonomický substrát priamo doma.
Naši severní susedia majú taktiež v sebe zakorenené silné sebavedomie veľkého národa. Na rozdiel od Švédov, ktorí sa napriek desiatim miliónom obyvateľov necítia malí, Česi a Slováci trpia komplexom malého národa. „Poľské sebavedomie dnes, ruka v ruke s ekonomickým úspechom, rastie kvadratickým tempom. Ich manažérsky štýl je oveľa tvrdší a dravší ako u nás. V Česku a na Slovensku ľudia obľubujú svoju pohodu – „tabáček“ –, zatiaľ čo v Poľsku pulzuje čistá, energická kapitalistická súťaživosť,“ približuje Zámečnik.
Wellness, bicykle a zmena prestíže
Tento posun je viditeľný aj v bežnom živote. Podľa neho v minulosti sa Slováci pri cestovaní porovnávali najmä s Maďarskom, ktoré v 80. a 90. rokoch vnímali ako to rozvinutejšie a slobodnejšie miesto. To sa však skončilo, Maďarsko po rokoch chýbajúcich investícií viditeľne schudobnelo. Dnes sa všetci hrnú do Poľska.
Česi aj Slováci masovo objavujú poľské wellness rezorty v Krkonošiach či Tatrách. Kým na slovenskej strane Tatier po osemnástej hodine večer skapal pes, na poľskej strane v Zakopanom to žije. Poľské hotely a služby sú novšie, modernejšie, na vyššej úrovni a paradoxne za nižšie ceny. Čoraz populárnejšie sa stáva aj poľské pobrežie Baltu, najmä po tom, čo tradičné destinácie ako Chorvátsko extrémne zdraželi.
Zmenil sa aj samotný poľský turista. Miroslav Zámečník spomína na 90. roky, kedy bol cyklista na poľskom vidieku väčšinou dedinčan vracajúci sa tackavo z krčmy. Dnes sú poľské cyklotrasy plné rekreačných športovcov na špičkových bicykloch a v drahom športovom výstroji. Poľsko skrátka zbohatlo na osobnej úrovni a niekdajší rešpekt či dešpekt zo strany Čechov a Slovákov definitívne zmizol.
Ak chcú Česko a Slovensko opäť nakopnúť svoj rast a nestratiť s Poľskom kontakt nadobro, musia sa zbaviť legislatívnych bŕzd, zjednodušiť investičné procesy a dať samosprávam jasnú finančnú motiváciu na rozvoj. Dane totiž nie sú ten hlavný problém – tie máme všetci plus-mínus rovnaké. Problém je v hlave, v prístupe a v odvahe chcieť skutočne uspieť.
Martin Odkládal, redaktor /aktuality.sk/
.
Väčšina seniorov u nás aj v zahraničí musí po odchode do penzie prehodnocovať svoje finančné možnosti a neraz otáčať každé jedno euro, aby pokryli neustále rastúce náklady na život, lieky či energie. Dosiahnuť na dôchodku skutočný finančný komfort je náročné.
Existujú však aj extrémne prípady, ktoré vymykajú všetkým tabuľkám a bežným štandardom. Príkladom je susedné Poľsko, kde Sociálna poisťovňa (ZUS) vypláca aj také penzie, o akých sa bežným smrteľníkom ani nesníva.
Priemerný dôchodok v Poľsku dosahuje približne 4509,64 PLN hrubého (cca 1 060 eur). Pre mnohých poľských seniorov táto suma stačí len na pokrytie základných výdavkov. Medzitým však jeden z tamojších dôchodcov poberá dávku, ktorá je mnohonásobne vyššia ako priemer. Jeho prípad patrí medzi tie najneobvyklejšie v celej histórii.
Rekordný dôchodok je výsledkom extrémne dlhého pracovného pomeru a výrazného odloženia odchodu do dôchodku. Väčšina Poliakov by sa však pre takéto radikálne riešenie nerozhodla, čo potvrdzuje aj prieskum agentúry IBRiS realizovaný pre denník Rzeczpospolita. Podľa neho len 14 % mužov deklaruje ochotu pracovať aj po dovŕšení 65 rokov a len 30 % žien plánuje pokračovať v práci po šesťdesiatke.
Omnoho väčšiu popularitu si získava kombinácia poberania dôchodku a súčasnej práce. Podľa údajov poľskej Sociálnej poisťovne (ZUS) na konci roku 2025 kombinovalo prácu s poberaním dôchodku až 879,6-tisíc ľudí, píše Polstat News. Pre porovnanie, ešte v roku 2015 to bolo len 575-tisíc dôchodcov.
Aká je teda absolútne najvyššia dôchodková dávka v Poľsku? Ako v rozhovore pre agentúru PAP informoval Wojciech Ściwiarski, tlačový hovorca ZUS v Mazovskom vojvodstve, absolútny celonárodný rekord drží obyvateľ Sliezska. Ten odišiel do dôchodku až v neuveriteľnom veku 86 rokov.
Senior má za sebou viac ako 67 odpracovaných rokov, vďaka čomu jeho mesačný dôchodok v súčasnosti dosahuje približne 54-tisíc zlotých hrubého (viac ako 12 700 €).
Budeme nasledovať poliakov? Ja už nie, mne je 85 r. a najlepšie roky mám za sebou, ten rok do 86 ma nezachráni.
Na prebiehajúcej 52. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky je pod bodom 164 zaradená parlamentná tlač č. 1227. Rokovanie o tomto bode zatiaľ nebolo ukončené.
K návrhu boli predložené tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, vrátane už avizovaného presunu valorizácie výsluhových dôchodkov. Parlamentná tlač sa týka problematiky aktívnych príslušníkov a príslušníčok bezpečnostných zložiek, starovýsluhových dôchodcov, ako aj poberateľov výsluhových dôchodkov.
Viac informácií vrátane predložených návrhov a priebehu legislatívneho procesu je dostupných na stránke NR SR:
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=1227
Dnes poslanci schválili novelu zákona č. 328/2002, Parlamentnú tlač. 1227. Avšak návrh poslancov PS, aby boli výsluhové dôchodky valorizované od dátumu 1.1. príslušného kalendárneho roka nebol ani prejednávaný, keďže poslynkyňa PS Beáta Jurík dnešným listom požiadala o stiahnutie tohto návrhu z rokovania.
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=591990
áno, bol návrh zmien zákona 328/2002 bol schválený. Schválili ho hlasmi koalície a dokonca aj hlasmi KDH. Zvyšok opozície sa zdržal hlasovania, dokonca Pročko hlasoval proti….. to len pre poriadok. Čo sa týka návrhu na zmenu termínu valorizácie VD – opäť sa preukázala nevedomosť klubu PS ako funguje štát, ako sa pracuje so zmenou zákonov, minimálne u predkladateľov tejto zmeny sa to potvrdilo. Neviem, či si ich “návrh” máme už vysvetliť ako predvolebný ťah, alebo čo to malo byť. Viem však, že ten návrh vôbec nekonzultovali s MV, ako garantom zákona, jednoducho im ho niekto napísal a svete zbor sa, veď ak ho koalícia odmietne, bude zle na ňu, oni nám chceli dobre. No viem aj to, že po jeho predložení im bol vysvetlený postup, ako sa to robí a preto ho tá, čo sa volá Jurík stiahla….veľmi zodpovedne to táto opozícia s nami myslí, preto zákon nepodporili, iba Pročko sa ukázal ako “zodpovedný finacmajster” – zrejme bol proti úpravám zákona preto, aby štát ušetril.
Skôr bude pravda tá, že ak by opozičná PS návrh takého zákona predložila (valorizácia k 1.1.), tak s určitosťou neprejde. Faktom je že doteraz žiadne opozičné návrhy ani raz neprešli. Prečo by parta “hic” urobila výnimku kedˇ niečo predloží “…tá, čo sa volá Jurík”?
Počkajme a verme, až budú PS pri moci či urobia správnu vec. Ale to by muselá aj zbylá časť voličov dostať trochu viac rozumu a nevoliť už týchto nescopákov. Ja viem koho voliť nebudem a viac ma netrápi. 4x a dosť by malo naozaj stačiť.
Chápem jedno, že návrh zmeny termínu VD k 1.1. nepredložil SMER a spol, ktorý má v parlamente väčšinu teraz aj vo volebnom období 2012-2016 -nebol politický záujem. Mali nato iks rokov, nezmenili by ho ani v ďalšej svojej vláde. To ukazuje ako im ide o “spravodlivosť” pre ľudí, medzi ktorými sa najdú takí im veria. Ja teda nie!
Teraz sa niekto pohoršuje že tá čo sa volá Jurík návrh stiahla. Pritom dôvod je vysvetlený a logický.
Kolegovia – áno je pravda, že 28.5.2026 predložili páni poslanci NR SR: Beáta Jurík, Jaroslav Spišiak a Tomáš Valášek pozmeňujúci a doplňujúci návrh k prerokovanému zákonu 328/2002 Z.z parlamentná tlač 1227 , na základe ktorého by sa nám mal zmeniť termín valorizovania dôchodkov tak ako to majú civili, čiže od 1.1. v kalendárnom roku. Link https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=591665 Zmenu písomne podporili ďalší 20 poslanci. Žiaľ z návrhu nie je jasná navrhovaná účinnosť zmeny. V Čl. III návrhu zákona je totiž napísané toto: “Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2026.” Dúfam, že si to páni poslanci tiež všimnú. aby nedošlo k tomu, že nám nakoniec vôbec nevyplatia valorizované výsluhové dôchodky v roku 2026 .
Tiež tu vidím určité riziko (úskalie). Parlamentná tlač č. 1227 a k nej pozmeňujúci a dopĺňujúci návrh k § 68 (nie je známa účinnosť) má mať po schválení ako celok účinnosť od 1. júla 2026. K tomuto dátumu by už mali byť výsluhové dôchodky valorizované o 3,7 % a ak prejde pozmeňujúci a dopĺňujúci návrh, prakticky ďalšia valorizácia VD by mala byť už k 1. januáru 2027, podobne ako pri starobných dôchodkoch.
Dôchodcovská inflácia za rok 2026 by mala byť známa oznámením Štatistického úradu SR niekedy v októbri 2026 a mala by byť určujúca pre valorizáciu dôchodkov k 1. januáru 2027. Podľa odhadov NBS sa pritom dôchodcovská inflácia za 9 mesiacov tohto roka predpokladá približne na úrovni 6 %.
Je potrebné dúfať, že poslanci parlamentu budú natoľko pozorní a dôslední, aby sa nám tohtoročná oneskorená 1. júlová 3,7-percentná valorizácia VD „nestratila“.
V odôvodnení návrhu sa uvádza: „Navrhuje sa zmena dátumu valorizácie z 1. júla príslušného kalendárneho roka na 1. januára príslušného kalendárneho roka.“
Mne však v návrhu chýba výslovné zastavenie (zrušenie) účinnosti v § 68 ods. 16 až od 1. januára 2027, aby bol tento odsek ešte k 1. júlu 2026 účinný. To je však už otázka skôr pre právnikov a legislatívnych odborníkov.
Ak by návrh prešiel v predloženom znení, išlo by o zásadnú zmenu valorizácie výsluhových dôchodkov v prospech poberateľov. Preto by určite stálo za pozornosť, aby sa tejto téme venovala aj Únia výsluhových dôchodcov SR a priebežne informovala výsluhových dôchodcov o ďalšom vývoji.
Dopĺňajúci a pozmeňujúci návrh:
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=591665
Pozdravujem, kolegovia ( reakcia Miro Palfi 29. mája 2026 o 15:25), neviem, kde NBS získava informácie k výpočtu dôchodcovskej inflácie, ale z dostupných údajov ŠÚ SR je za uplynulé štyri mesiace táto inflácia na úrovni 3,6 %. Ak by mala za 9 mesiacov byť 6 %, tak by za ostatných 5 mesiacov musela byť v priemere viac ako 8 %, a to by asi bolo veľmi radikálne zvýšenie. Myslím a dúfam, že to takto asi nebude
Pán Jankovič, ďakujem za upresnenie. Máte pravdu, že pri valorizácii výsluhových dôchodkov je rozhodujúca dôchodcovská inflácia, ktorá býva spravidla nižšia ako celková inflácia. Ja som pri svojom príspevku vychádzal z prognózy NBS k celkovej inflácii prezentovanej na TA3, a preto som uviedol vyšší údaj. Napriek tomu si myslím, že ďalší vývoj cien môže ovplyvniť viacero faktorov najmä v druhej polovici a ku koncu roka – budúci rok, ktorých dopady sa ešte nemusia naplno prejavovať, napríklad situácia v Hormuzskom prielive, prípadný nedostatok dusíkatých hnojív či následné zdražovanie pohonných hmôt, energií, potravín a bývania. Samozrejme, budem len rád, ak zdražovanie nebude také výrazné, ako sa dnes predpokladá.
Prečo pani poslankyňa Beáta Jurík stiahla svoj pozmeňujúci návrh dnes 2.6.2026, vie asi vysvetliť len ona. Ale takto by vyzerali zmeny, keby bol návrh schválený: § 68 (1) Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok …
(2) Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania … účinnosť zmeny zákona je navrhovaná 1.7.2026. A zrejme práve v tomto dátume je to zaklínadlo ?!?!?!
Už vieme prečo bol stiahnutý poslanecký návrh. Páni poslanci ho nahradili návrhom na zmenu zákona. Citujem : “Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty JURÍK, Jaroslava SPIŠIAKA a Tomáša VALÁŠKA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov ….. Návrh nového zákona, parlamentná tlač 1405. Dátum doručenia: 2. 6. 2026. Navrhovateľ: poslanci NR SR. Účinnosť zmeny od 1.12.2026. ” Pozri https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10869
Dobrý večer, pán Kotulič,
iba taký letmý laický postreh k návrhu zákona (parlamentná tlač č. 1405). Účinnosť od 1. 12. 2026 by už mala byť v poriadku, no pri § 68 mi na prvý pohľad nesedia ostatné odseky vo vzťahu k odseku 16. V nich sa totiž uvádza už 1. január príslušného kalendárneho roka, čo sa mi nezdá byť úplne v súlade s navrhovaným znením odseku 16, keďže som v návrhu zákona nenašiel úpravu dátumu z 1. júla na 1. január príslušného kalendárneho roka. To, že je odsek 16 naviazaný na § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., sa mi naopak javí ako v poriadku.
Možno som však niečo prehliadol, preto by ma zaujímal Váš pohľad na túto otázku.
Ďakujem veľmi pekne. 🙂
Miro Palfi 3. júna 2026 o 19:59
Citujem presné znenie § 68 ods. 16 …”Od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. …”
Podľa mňa, toto zákonné ustanovenie s dátumom 1.7.2018, nemôže nijako ovplyvniť navrhovanú zmenu valorizácie VD na 1.1. 2027. Zmyslom ods. 16 v roku 2018 totiž asi malo byť aj zosúladenie jednotného termínu valorizácie s civilmi, teda na 1. január každého kalendárneho roku. Nedošlo k tomu, lebo legislatívci MV zrejme zabudli opraviť ostatné predmetné odseky § 68, čím sa tento paragraf stal rozporuplným, so všeobecnými predpismi o sociálnom poistení (zák. 461/2003 Z.z.) ale keďže zák. 328/2002 Z.z. je osobitným zákonom, tak mal prednosť pred všeobecným zákonom.
Podrobnejšie vysvetlenie k téme zmeny dátumu valorizácie na 1. január môžete nájsť na
https://doko.blog.portal.sk/detail-presun-datumu-valorizacie-vysluhovych-davok—v-roku-2027-na-1.-januar.html?a=7324d4d7be38b28e3176f4354364686e
Kde sme urobili chybu???: 4x sme si zvolili Fica za premiéra.a 2x Mečiara… = 25 rokov stagnácie a korupcie….
Kam sme dospeli pod ich vedením? Občania Poľska prejavujú odhodlanie brániť svoj štát (teraz do obrany 62 miliard USD), Slováci odmietajú i naznačiť že by nášmu štátu niečo hrozilo. Nepoučiteľný národ verí zločineckej skupine, ktorú si volí zas a znova.
Nakoniec nebudú peniaze ani na 12. dôchodok a siahať sa bude aj na VD!
Hlavne že máme 13 dôchodkov , v marci ženy dostanú karafiátik . Ale že patríme medzi bedárov to nezaujíma nikoho .