Vyberte stranu

Opustil nás plk.v.v.MUDr. Michal MARKO

 

Rozlúčka s plk. v.v. MUDR. Michalom  M   A   R   K   O   M …

25.2.2021 navždy dotĺklo šľachetné srdce plk. v.v. MUDr. MICHALA   M  A  R  K  A. Celý život sa venoval medicíne, liečeniu pacientov a záchrane ich života v prípade ohrozenia.

Narodil sa 15.11.1940 v Beloveži, okres Bardejov, kde úspešne absolvoval gymnázium a rozhodol sa pre povolanie vojaka profesionála so zameraním na medicínu. Štúdium na Vojenskej lekárskej akadémii Karlovej univerzity v Hradci Králove ukončil slávnostnou promóciou v roku 1964 a bol mu udelený titul MUDr. Počas štúdia sa zoznámil so svojou Ivankou a lásku zavŕšili svadbou v roku 1965.
Venoval sa profesne kardiológii a internému lekárstvu. Vojenská i lekárska prax sa začala vo Vojenskej nemocnici v Košiciach, odkiaľ odišiel v roku 1966 k vojenskému útvaru v Lušteniciach, okres Mladá Boleslav.
V roku 1969  nastúpil na významnú funkciu hlavného lekára divízie v Topoľčanoch, kde pôsobil do roku 1978. Jeho odborné i profesné vedomosti sa rozhodli využívať vo Vojenskej nemocnici Bratislava, kde sa sám zdokonaľoval a odovzdával svoje skúsenosti mladým, nielen vojenským lekárom ako kardiológ a zástupca primára interného oddelenia.
V roku 1988 bol premiestnený do Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe na funkciu primára 1. interného oddelenia, kde získal aj výberovú hodnosť plukovník.
Po 4 rokoch, od roku 1992 pôsobil opäť vo Vojenskej nemocnici Bratislava až do odchodu do výsluhového dôchodku. Pracoval ako zástupca riaditeľa nemocnice a neskôr ako primár interného oddelenia.
Stále, počas všetkých rokov, myslel nielen na svoj odborný profesný rast, ale aj na nádejných mladých lekárov.
V dôchodkovom veku pôsobil na kardiologickej ambulancii  a MarkoMedik so synom Petrom, ktorý sa rozhodol ísť v šľapajach svojho otca.
Plk. v.v. MUDr. Michal  MARKO ochotne pomáhal všetkým, ktorí ho o pomoc požiadali alebo jeho pomoc potrebovali.

Na rozlúčke 4.3.2021 v bratislavskom krematóriu sa s ním rozlúčila manželka Ivanka, syn Peter s rodinou, dcéra Monika s rodinou, kolegovia z nemocnice sv. Michala Bratislava a osobne jej riaditeľ plk. v.v. MUDr. Branislav Delej. Prítomní boli jeho priatelia a známi, pokiať to pandémia dovolila…

ĎAKUJEME VÁM, VÁŽENÝ PÁN DOKTOR, ZA STAROSTLIVOSŤ O NAŠE ZDRAVIE, ZA ĽUDSKÉ SRDCE, KTORÝM STE LIEČILI NAŠE UBOLENÉ  S    R    D    C    I    A . . . a nielen srdcia.

ČESŤ VAŠEJ PAMIATKE  !

MUDr. Michal Marko (v strede) sa v roku 2017 stal členom o.z. Vojenský veterán Bratislava.

Opustil nás plk.v.v.Vojtech KÚKOĽ

8. februára 2021 takmer po 93 rokoch života, v spánku navždy dotĺklo úprimné a ľudské srdce

 plukovníka vo výslužbe Vojtecha K Ú K O Ľ A 

Celý život sa venoval okrem svojej rodine a druhej láske – vojenskej žurnalistike.
Pracoval v redakcii DUKLA a v roku 1963 prišiel do Československej televízie s pracoviskom v Bratislave, v spravodajskom štúdiu na Námestí SNP. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia založil Hlavnú redakciu armády, bezpečnosti a brannosti a stal sa jej prvým šéfredaktorom.
Venoval sa dokumentárnej tvorbe, magazínovej tvorbe s armádnou a brannou problematikou, prenosom, ale aj zábavným silvestrovským programom z prostredia armády. Veľký dôraz kládol na prípravu a výchovu mladých civilných, i vojenských redaktorov, ktorí mali veľký priestor pre rozvoj svojej profesie. Funkciu šéfredaktora opustil v roku 1990, kedy odišiel do výsluhového dôchodku. Vedel byť prísny, nezvyšoval hlas, dôrazne upozorňoval na chyby, ale na druhej strane vedel objektívne posúdiť televíznu tvorbu každého jednotlivca, každého redaktora, každého člena jemu zverenej redakcie a vedel výborné relácie ohodnotiť na prospech tvorcov..

V plukovníkovi Vojtechovi KÚKOĽOVI odišiel nestor vojenskej, hlavne televíznej žurnalistiky. Tí, ktorí s nim žili a dlhé roky pracovali a spolupracovali, budú na neho spomínať s vďakou a určite na neho nezabudnú.

ČESŤ VAŠEJ PAMIATKE A PROFESIONÁLNEJ PRÁCI ZA DLHÉ ROKY POSOBENIA VO VOJENSKEJ NOVINÁRSKEJ RODINE. Nech Vám je, vážený pán plukovník, slovenská zem, ktorú ste celý život tak milovali, ľahká… 

N E Z A B U D N E M E …