od Pavol Bada | 20. sep 2023 | Bezpečnostné analýzy
Národná kriminálna agentúra dnes zasahovala počas akcie Vírus, ktorá sa má týkať rozkrádania peňazí vo Vojenskom spravodajstve. Medzi obvinenými sú mená ako podnikateľ Michal Gučík, exriaditeľ vojenských tajných Ján Balciar a exšéf Vojenského obranného spravodajstva Ľubomír Skuhra.
Polícia dohromady obvinila 16 osôb a dve firmy, ďalšie štyri osoby zadržala ako podozrivé. Podľa slov policajného prezidenta môžu byť obvinené aj ďalšie osoby. Polícia zadokumentovala škodu, ktorá je minimálne 74 miliónov eur.
„Dlhé roky som upozorňoval na špinavosti, ktoré sa diali na rezorte obrany a vo Vojenskom spravodajstve za vlád Smeru, Hlasu, SNS a ďalších,” uviedol bývalý minister obrany Jaroslav Naď.
Išli to vo veľkom v Obrannom spravodajstve. Tu sa podnikalo bez konkurencie. Aspoň zdokumentovaná škoda štátu sa tu vyšplhala na viac ako 74 mil. Otvorí to ľuďom oči a uvidia, čo a kto je to za hnoj Smer, Hlas a SNS (…ministrami obrany boli slávny Glvač a gen.Gajdoš)? Povedal by som, že je tu pár desiatok chrapúňskych ľudí, ktorí ešte chodia po slobode a spravodlivosť zatiaľ na nich nedosiahla. Ak v tom ide Žilinka, tak je to niečo, čo nemá obdobu ani v Taliansku. Naď a Šeliga sú skutočnými bojovníkmi proti mafii, som rád, že sa stretli v jednej strane.
Na zastavenie citlivých vyšetrovaní nemusí byť v novej vláde SMER, bude stačiť už aj Hlas vo vláde( s Nitrankou na ministerstve vnútra ). Hlas v lubovoľnej koalícii…Bohužiaľ. Preto treba volit tak, aby mohol vzniknut zlepenec antimafianskych stran bez HlasoSmeru a mohlo tak pokracovat dosetrenie vsetkych kauz Smeromafie. Ficovo Referendum (účasť) bol ten najdôverihodnejší prieskum, ktorý ukázal že ho bude voliť max. 27% tých, ktorí ešte nepochopili že nás už roky odrbáva. Tu je oklieštený výkvet:
plk.v.v. Ľubomír Skuhra, generalisimus v.v. Ján Balciar a Michal Gučík
Ak tu niekto politizuje policajnú prácu, prípadne prácu orgánov činných v trestnom konaní, tak je to predseda Smeru a jeho propagandisti na sociálnych sieťach. Čo im treba uznať, vedia, čo robia, a vedia, ako to urobiť. Fico už dlhší čas zastrašuje nielen vedenie polície, NAKA, policajnej inšpekcie, vyšetrovateľov a operatívcov, ale aj vedenie špeciálnej prokuratúry a špeciálnych prokurátorov a ďalších. Logicky sa otvára otázka, čo by urobil, ak by sa po predčasných voľbách ujal moci.
Len silné inštitúcie sa dokážu ubrániť nedemokratickým politikom. Potrebujú pritom vysokú profesionalitu, osobnú angažovanosť v práci, vytrvalosť, odhodlanie, ale aj podporu občianskej spoločnosti a politických strán hlásiacich sa k princípom, na ktorých stoja civilizované západné demokratické systémy.
od Pavol Bada | 20. júl 2023 | Bezpečnostné analýzy
Na úvod:
Asi nato “nebude mať čas”, ale ako nominant PS by mohol zaviesť spravodlivosť do tejto doneba volajúcej nespravodlivosti o ktorej denne píšeme.
Rozhovor viedol novinár Marek Biró z Aktuality.sk
Podľa bývalého policajného prezidenta vyslovil Ivan Šimko smerom k polícii svoj politický názor, ktorý nemá oporu v zákonoch. Ako vysvetlil bývalý policajný prezident Jaroslav SPIŠIAK, minister nemá právomoci zasahovať do vyšetrovania polície. Navyše môže byť informovaný len v takej miere, ako mu dovolí vyšetrovateľ či prokurátor
Ivan Šimko včera skončil na poste ministra vnútra. Špekulovalo sa, či chcel zasahovať do práce polície. Vás Šimko v roku 2001 vymenoval za prvého viceprezidenta policajného zboru. Máte s ním skúsenosti, že by chcel byť neprimerane informovaný o vyšetrovaniach?
Nikdy som nič také nezažil. Minister Šimko bol v tom čase korektný, správne zameraný a minister, aký mal podľa mňa byť.
Avšak v čase, keď bol ministrom, tak sekcia vyšetrovania, ktorej súčasťou boli orgány činné v trestnom konaní, nepatrila pod Policajné prezídium. Neviem teda, ako túto sekciu minister riadil.
Myslíte si, že aj teraz v kresle ministra vnútra si myslel, že spadá vyšetrovanie pod jeho rezort?
Nie.
Vy ste ho teda vnímali ako ministra, ktorý bol zástancom „rozviazaných rúk“ polície?
Rozviazanie rúk je veľmi zlý pojem, nerád ho používam. Polícia musí konať podľa zákona a podlieha zákonnej kontrole na to ustanovených orgánov štátu. Ale nemal som s ním konflikt. Jeho vôľa niečo riešiť alebo do niečoho zasahovať nebola v rozpore so zákonmi a vtedy platnými internými predpismi.
Hovorí sa aj o tom, že Šimko chcel byť informovaný aj o práci vyšetrovateľov. Musí minister vedieť, na čom pracujú?
Každý štátny orgán musí podľa ústavy informovať verejnosť o svojom pôsobení. Čiže aj policajný zbor, minister vnútra a dokonca aj orgány činné v trestnom konaní. Ale to, akým spôsobom, spresňujú nižšie právne normy.
Nariadenie ministerstva vnútra hovorí, že ak ide o spoločensky významnú vec, tak o činnosti má informovať minister alebo policajný prezident. Aby si mohli splniť túto povinnosť, musia mať informácie, ale len také, aké umožňuje Trestný poriadok – ak ide o trestné konanie. Navyše, o rozsahu informácií rozhoduje vyšetrovateľ prípadne prokurátor.
Takže minister je závislý od toho, ako vyšetrovateľ rozhodne?
Samozrejme, a nemajú to byť informácie pre neho, ale pre informovanie verejnosti. Ak sa napríklad kriví nejaká udalosť a ovplyvňuje verejná mienka, tak minister musí zaujať stanovisko. Musí teda mať nejaké informácie. Ale len také, aké mu dovolí mať vyšetrovateľ a prokurátor.
Navyše to majú byť len informácie o stave vyšetrovania a nie o tom, akým smerom sa uberá, aký je plán, kto je podozrivý a aké sú plánované meritórne rozhodnutia. O takýchto skutočnostiach minister vnútra nemá mať informácie nikdy.
Šimko to vidí pravdepodobne opačne. Napísal status, že „žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú! Patria pod kontrolu politiky“.
Je to potrebné vnímať ako jeho politický názor, ktorý nemá v súčasnosti oporu v žiadnom zákone. Polícia je pod zákonnou kontrolou. Politická moc nemôže vziať nad tento rámec policajný zbor pod nejakú kontrolu. Jedine, ak upravia zákony. Vysloviť tento názor v súčasnosti je obzvlášť nebezpečné. Preto je dobré, že pán Šimko odišiel.
Prečo bol ten výrok nebezpečný?
Pretože vyslovil svoj politický názor a navyše v predvolebnom boji. Sú tu politické sily ako Smer, Hlas, Republika, Sme rodina, ktoré preferujú túto možnosť politiky. Teda politickú kontrolu polície nad rámec súčasných zákonných možností.
Výrokom Šimko ovplyvňuje verejnú mienku týmto smerom. Hovorí, že to je dobré a nie je dobré, keď má polícia „rozviazané ruky“.
Navyše to bol výrok vyslovený človekom, ktorý je v súčasnosti úradník poverený riadením ministerstva vnútra. Jeho názor je teda v súčasnosti nerealizovateľný, pretože by musel presadiť zmenu zákonov, čo ako minister úradníckej vlády bez dôvery nedokáže.
Takže sa obávate, že jeho názor ovplyvňuje verejnú mienku v prospech Smeru?
Vidíme, ktorí politici zastávajú názor, že to má byť tak, ako hovorí Šimko, a že má odstúpiť šéf polície Štefan Hamran. Obzvlášť, keď to povedal minister, ktorý sa nedostal do funkcie na základe volieb.
Jeho vládny program ani neschválil parlament, aj keď ani v tom sa nehovorilo, že treba políciu politicky kontrolovať. Išiel teda nad rámec svojej roly v úradníckej vláde a vyslovil svoj súkromný politický názor.
Nepomohlo, že mu prezidentka odobrala poverenie. Už teraz hovoria, že Šimka odstavili, aby mohla polícia pokračovať v politickom prenasledovaní opozície.
To, čo hovorí Smer, nedáva zmysel. Prezidentka a premiér sa postavili proti názoru, že políciu treba mať politicky pod kontrolou. Fico teraz vlastne hovorí, že polícia má mať ruky zviazané. Čiže on najprv hovorí, že sú proti politike v polícii a potom sú zas za ňu.
Áno, ale pre korektnosť uvediem, že Robert Fico oficiálne nehovorí o tom, že chce polícii zviazať ruky. Skôr, že si policajti robia, čo chcú a na základe politickej objednávky.
Čiže si robia, čo chcú, ale na základe objednávky? To nedáva zmysel.
Asi to myslia tak, že si robia, čo chcú tak, že nedodržujú zákon.
O tom, či dodržujú, alebo nedodržujú zákony, rozhodnú orgány na to určené a nie politici na tlačovkách.
Nemal by byť politik, ktorý je volený ľudmi a zodpovedá za prácu polície, informovaný o tom, čo policajti robia?
Tu treba rozlíšiť bežnú políciu a policajtov, ktorí sú určení ako orgány činné v trestnom konaní. To sú tí, ktorí vedú trestné konanie, toto nepodlieha ministrovi ako ústrednému orgánu štátnej správy, ale prokuratúre. To je obrovský rozdiel. Voči akejkoľvek činnosti polície je minister vnútra ústredným orgánom štátnej správy okrem trestného konania.
Boli ste poradcom ministra vnútra Romana Mikulca. Myslíte si, že on nebol nikdy informovaný o tom, ako vedie polícia vyšetrovania? K niektorým skutočnostiam sa aj verejne vyjadroval.
Ja som o tom stopercentne presvedčený. Rovnako ani nežiadal žiadne informácie. Ak sa k niečomu vyjadril, tak len na základe medializovaných informácií. Boli zverejňované rozhodnutia súdov, prokurátorov či meritórne rozhodnutia vyšetrovateľov. Z takto medializovaných informácií si vytvoril vlastný úsudok.
Podľa informácií magazínu Plus 7 dní si mal Mikulec pýtať od Milana Lučanského konkrétny spis. Toto nebolo zasahovanie do vyšetrovania?
Nie, keďže nešlo o vyšetrovací spis.
V tomto smere však zvláštne vyznievajú aj vyjadrenia členov bývalej vlády, ktorí hovoria, že Robert Fico sa bojí, že ho zatknú. Môže to pôsobiť, ako keby vedeli niečo viac.
To, že sa pán Fico bojí, je vidieť z jeho správania a vyjadrovania sa. Smer totiž navodil atmosféru, že kukláči prídu po každého. Chceli tak ovplyvniť verejnú mienku, spochybňovať postup polície a vyvolať paniku a strach.
Veľa ľudí, o ktorých si mysleli, že môžu mať vplyv na ministra, strašili tým, že aj na nich polícia pracuje a chce ich zadržať. Boli vypracované zoznamy, v ktorých bolo približne 18 ľudí, ktorých mala polícia pozatvárať. Dokonca aj ja som bol na tom zozname a aj Roman Mikulec.
Šírili sa fámy, že keď bude zadržaný pán Kažimír alebo pán Imrecze, tak títo potom budú vypovedať proti Romanovi Mikulcovi. Takto chceli zvrátiť priebeh vyšetrovania v domnienke, že Mikulec tento proces zastaví. Napriek tomu do vyšetrovania nezasiahol.
Na tlačovej besede po odobratí poverenia Ivan Šimko povedal, že neodišiel pre spomínaný status, ale preto, že nebol ochotný stať sa „automatom na podpisy“. Konkrétne spomenul presun vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku na policajnú inšpekciu.
Ako som vysvetľoval, pre mňa bol ten nešťastný status dostatočný dôvod na to, aby Šimko odstúpil. Lebo podľa mňa konal nad rámec svojho poverenia, ktoré malo byť apolitické a vysoko profesionálne.
Chcel by som povedať, že neviem, do akej funkcie bol pán Ďurka ustanovený, ale ak ide o funkciu, na ktorú má personálnu právomoc šéf inšpekcie, nemôže do jeho rozhodovania zasahovať minister vnútra.
Ďurku nominoval na inšpekciu Peter Juhás. Je to podľa vás dobrá nominácia?
K tomu sa nechcem vyjadrovať. Každý je zodpovedný za svoje konanie a pán Juhás tiež.
Nie je podľa vás pán Ďurka v konflikte záujmov, keď má byť súčasťou inšpekcie, ktorá voči nemu vzniesla obvinenie?
Tí, ktorí si to budú myslieť, budú môcť v konaniach vedených inšpekciou podať námietku zaujatosti. Potom o nej rozhodnú kompetentné orgány.
Pre konflikt s Ivanom Šimkom bolo pripravených odísť vraj až 20 vrchných predstaviteľov polície. Premiér Ódor povedal, že to nebolo ultimátum. Vám to nepríde ako ultimátum?
Záleží na tom, ako to bolo myslené. Keď povedia, že odídeme, a nedajú si žiadne podmienky, tak to nie je ultimátum. Ale ja neviem, ako to presne bolo.
Šéf Hlasu Peter Pellegrini komentoval odvolanie Šimka tak, že si ozbrojená zložka štátu vynútila odvolanie ministra. Je to podľa vás pravda?
Nie je. Lebo Ivan Šimko nie je štandardný minister. Síce je ministrom, ale je členom úradníckej vlády. Nebol ustanovený do funkcie na základe volieb. Ak by to bol takýto minister, tak si štátny úradník nemôže nič také vynucovať. V tomto prípade by musel rozhodnúť parlament alebo premiér, ktorí boli demokraticky zvolení.
V septembrových predčasných voľbách kandidujete za Progresívne Slovensko z 15. miesta. Hnutie v predvolebnom programe píše, že chce zmeniť voľbu policajného prezidenta. Zachovali by ste, že policajný prezident je priamym nominantom ministra?
Áno, naďalej by bol policajný prezident nominantom ministra. Prezident policajného zboru totiž v rámci zákonných možností plní program ministra vnútra – napríklad zníženie kriminality mládeže, zvýšenie objasnenosti ekonomickej trestnej činnosti, zvýšenie dôveryhodnosti policajného zboru a podobne.
Minister je zodpovedný za činnosť polície a prezident PZ musí byť stotožnený s programovým vyhlásením vlády, ktoré musí byť schopný pretransformovať na činnosť polície. Keď to tak nie je, tak tam budú konflikty tak, ako to je teraz.
Ako chcete teda výber policajného prezidenta zmeniť?
Nechceme, aby výber prezidenta bol úplne svojvoľný. Svojho kandidáta musí minister predstaviť neverejnej komisii, ktorá bude zložená z odborníkov – z policajného zboru, generálnej prokuratúry, ombudsmana, ako aj policajných odborov.
Tí ho môžu grilovať a sám minister sa môže presvedčiť, či vyberá dobre alebo zle. Následne svojho kandidáta predstaví aj verejnosti pred brannobezpečnostným výborom. Zúčastniť sa ho môžu predstavitelia tretieho sektora, médiá a poslanci.
Na základe takýchto predstavení sa minister rozhodne, či kandidáta vymenuje, alebo nevymenuje. Ak sa rozhodne vymenovať, nesie za neho plnú zodpovednosť. Vymenovanie prezidenta je síce dôležité, ale oveľa dôležitejšie je jeho odvolávanie.
To by ste ako zmenili?
Keďže minister nesie plnú zodpovednosť za vymenovanie prezidenta, musí mať kompetenciu na jeho odvolanie – ak neplní svoje úlohy, tak ako sa predpokladá. Osobitný prípad je však pri nástupe nového ministra vnútra. On nemôže svojvoľne odvolať pôvodného prezidenta len preto, že má svojho vyvoleného kandidáta.
Pôvodného prezidenta musí vyhodnotiť, zadať mu rozpracovanie PVV v podmienkach polície. Ak nebude spĺňať požadované kritéria, len vtedy ho môže odvolať. Aj toto rozhodnutie musí písomne zdôvodniť, predložiť brannobezpečnostnému výboru na verejnom zasadnutí. Zároveň odvolávaný prezident musí mať právo predniesť svoju obhajobu na tomto zasadnutí.
Ak by po voľbách prišla ponuka, že sa môžete stať ministrom vnútra, išli by ste do toho?
Zrejme áno.
……………………
Najnovšie komentáre: