Vyberte stranu

Platy policajtov na Slovensku

Platy slovenských policajtov vymedzuje zákon č. 73/1998 Z.z., na základe ktorého sa určí ich základný, tzv. funkčný plat, ale aj ďalšie príplatky, na ktoré majú zo zákona nárok.

Výška platu policajtov sa primárne odvíja od platovej triedy, hodnosti a odslúžených rokov.

Platové ohodnotenie príslušníkov PZ SR pozostáva najmä z tzv. funkčného platu, ktorý sa odvíja od platovej triedy a počtu rokov, ktoré policajt odslúžil. Okrem toho dostáva aj hodnostný príplatok na základe hodnosti.
Policajný kadet dostáva služobný príjem vo výške minimálnej mzdy.

Policajt je väčšinou povýšený na základe odslúžených rokov.

Platová trieda

Platovú triedu policajta určuje nadriadený na základe kvalifikačných predpokladov pre výkon konkrétnej funkcie. Celkovo zákon č. 73/1998 Z.z. vymedzuje 9 platových tried funkčného platu.

Výška funkčného platu v eurách mesačne na základe platovej triedy
Platová trieda Funkčný plat (mesačne)
1 536,50 eur
2 569,50 eur
3 606 eur
4 646 eur
5 695,50 eur
6 762 eur
7 802 eur
8 841,50 eur
9 881,50 eur

Prídavok za výsluhu rokov

Okrem funkčného platu pozostáva mzda príslušníka PZ SR aj z prídavku za počet rokov služby. Výška prídavku sa určuje percentuálnym podielom z funkčného platu na základe odslúžených rokov.

Percentuálny podiel prídavku na základe odslúžených rokov policajta
Počet odslúžených rokov Percentuálny podiel prídavku
do 2 rokov 0 %
od 2 do 4 rokov 6,1 %
od 4 do 6 rokov 12,2 %
od 6 do 9 rokov 18,3 %
od 9 do 12 rokov 24,4 %
od 12 do 15 rokov 30,5 %
od 15 do 18 rokov 36,6 %
od 18 do 21 rokov 42,7 %
od 21 do 24 rokov 48,8 %
od 24 do 28 rokov 54,9 %
od 28 do 32 rokov 61 %
nad 32 rokov 67,1 %

Hodnostný príplatok

Príslušník PZ SR má nárok aj na príplatok na základe hodnosti.

Výška hodnostného príplatku
Hodnosť Mesačný príplatok v eurách
strážmajster 2 eurá
nadstrážmajster 8,50 eur
podpráporčík – podporučík 18,50 eur
práporčík – poručík 25 eur
nadpráporčík – nadporučík 32 eur
kapitán 38,50 eur
major 45 eur
podplukovník 51,50 eur
plukovník 58,50 eur
generál 65,50 eur

Niektoré ďalšie príplatky

Príslúšník PZ SR môže na základe vykonávanej práce dostávať aj rôzne príplatky. O ich výške väčšinou rozhoduje minister vnútra, pričom napr. rizikový príplatok môže dosiahnuť výšku až 232,50 eur mesačne.
S prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh môže byť príslušníkovi PZ SR priznaný osobný príplatok až do výšky 30 percent súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za odslúžené roky.
Jazykový príplatok dostáva príslušník PZ SR v prípade, že funkčná náplň jeho práce nevyžaduje znalosť cudzieho jazyka, no tento policajt pri výkone služby cudzí jazyk používa. Výška príplatku môže byť až 50 eur mesačne, jeho výšku opäť určuje minister a výška príplatku závisí od preukázania stupňa ovládania cudzieho jazyka podľa Spoločného európskeho referenčného rámca.
V prípade, že má policajt do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa alebo koňa, má nárok na príplatok vo výške 20 eur mesačne. Túto sumu dostane za každého psa alebo koňa, ktorého má na starosť.
Rovnaký príplatok, čiže 20 eur mesačne, dostane aj v prípade, že mu je do osobnej starostlivosti zverené služobné vozidlo. Platí to pre osobný automobil, autobus, obrnený transportér, traktor, buldozér a ďalšie. V prípade, že má v starostlivosti motocykel, motorový čln alebo príves, príplatok môže byť do výšky 7 eur mesačne.
Policajt dostáva príplatok aj za výkon potápačskej činnosti, pričom jeho výška sa pohybuje od 33,50 eur do 23,50 eur na základe toho, či má potápačský kvalifikačný stupeň A, B alebo C.
Príslušník PZ SR má nárok na príplatok aj vtedy, ak má svoj základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas mesiaca. Výška príplatku môže byť až do výšky 100 eur mesačne.
V prípade nadčasov má príslušník PZ SR za každú hodinu nárok na 25-percentný príplatok a viacero ďalších prídavkov a finančných náhrad.

Hodnosti policajtov

Spomínaný zákon č. 73/1998 Z.z. hovorí aj o tom, koľko rokov trvá služba v jednotlivých hodnostiach. Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál zákon neustanovuje dobu výsluhy.
V prípade práporčíckych hodností je doba výsluhy
strážmajstra 2 roky,
nadstrážmajstra 3 roky,
podpráporčíka 4 roky
a práporčíka 5 rokov. Nasleduje nadpráporčík, ktorý je teda bez konkrétnej doby výsluhy.
V prípade dôstojníckych hodností má
podporučík dobu výsluhy 1 rok,
poručík 2 roky,
nadporučík 3 roky,
kapitán 3 roky,
major 4 roky
a podplukovník 5 rokov. Nasleduje plukovník bez doby výsluhy. V rámci generálskych hodností existuje hodnosť generál, pre ktorú taktiež zákon neustanovuje konkrétnu dobu výsluhy.

Zdroj:

Ego politikov a očkovanie ľudí

Podľa najnovších údajov, ktorými disponuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, až 91 percent hospitalizovaných pacientov s ochorením covid-19 nie je proti novému koronavírusu zaočkovaných alebo je zaočkovaných iba jednou dávkou vakcíny. Ako ministerstvo vo svojom stanovisku dopĺňa, očkovanie zásadne znižuje pravdepodobnosť, že niekto bude musieť byť hospitalizovaný:

Len deväť percent z hospitalizovaných tvoria plne zaočkované osoby. Ich priemerný vek je 67 rokov,“ priblížil rezort. Nakoľko je práve očkovanie veľmi účinným spôsobom, ako sa chrániť pred najťažšími priebehmi ochorenia covidom-19, Slovákom ponúka možnosť očkovať sa bez registrácie.

Počty skutočne stúpajú, pretože za 7.9.2021 pribudlo na Slovensku 417 pozitívne testovaných ľudí formou RT-PCR testov a 133 pozitívne testovaných antigénnymi testami.
O deň neskôr, 8.9.2021 bolo pozitívne testovaných 478 ľudí formou RT-PCR testov a 112 pozitívne testovaných antigénnymi testami.

Nárast pozitívnych prípadov nenechal chladného ani známeho primára z nemocnice v Považskej Bystrici, Milana Kulkovského: „Viac než 90 % pacientov hospitalizovaných s covidom-19 je neočkovaných. Desiatky pacientov bojujúcich o život by pri inom rozhodnutí boli doma s oveľa miernejším priebehom ochorenia. Z desiatok budú stovky, tisícky. A pri tom stačilo tak málo. Inak sa rozhodnúť. Vypočuť si rady odborníkov a nie názory a dojmy tých, ktorí za ne nenesú žiadnu zodpovednosť,“ začal svoj post na Facebooku Kulkovský.

Ako pokračoval, cíti sa ako horolezec, ktorý sa po niekoľkomesačnej príprave musí vrátiť spod vrcholu späť do základného tábora, je nahnevaný, frustrovaný, sklamaný a smutný.

„Málokedy majú politici možnosť vplyvom na svojich sympatizantov masovo rozhodnúť o ich živote. Tak ako teraz pri otázke očkovania. Voliči sa pri rozhodovaní riadia konaním politikov, ktorým plne dôverujú. Ak títo šíria nepravdy, priamo či nepriamo bojujú proti očkovaniu, posúvajú svojim oddaným voličom jednoznačný odkaz.

Napriek našej nedávnej skúsenosti mnohí z nás už zabudli na to, že nie všetkým politikom môžeme veriť a dôverovať. Som zvedavý na reakcie väčšiny opozičných politikov po tom, čo mnohí z ich voličov skončia v nemocniciach a nebodaj rozšíria štatistiku obetí ochorenia covid-19. Sú to politici, pravdu si nepriznajú. Rýchlo nájdu toho, na koho ukážu prstom. Ja ale ukazujem prstom na vás. Teraz. Ak by ste sa správali inak, ak by ste inak konali a aspoň trochu verili vede a faktom, nie politickým kalkulom, zachránili by ste stovky životov a ušetrili štátu milióny eur, ktoré investujeme do liečby tých, ktorí odmietli prevenciu v hodnote pár eur. Dôverujú vám státisíce občanov, ktorí by sa rozhodli inak, keby ste len trošku chceli. Vďaka vašej túžbe po moci, cesta, ku ktorej vedie cez šírenie nenávisti a ukájenie sa na ľudskom nešťastí, budú zomierať nevinní občania. Obete pandémie aj ňou spôsobenej obmedzenej a zhoršenej starostlivosti o pacientov s inými diagnózami.

Vy nezastupujete nezaočkovaných, vy ste len politikárčením urobili z malej antivax skupiny veľkú skupinu občanov, ktorí odmietaním očkovania nadobúdajú pocit protisystémového boja. Legitimizovali ste aj takých, ktorých doteraz nepočúvala ani vlastná rodina. Vy nezastupujete nezaočkovaných. Vy ich sprosto zneužívate. Hanbite sa. Nie ste lídri, ale lúzri, ktorých ego je tak veľké, že radšej obetujete svojich voličov, než by ste priznali zlé rozhodnutie. A pri tom stačilo tak málo. Byť viac človekom, než politikom…,“ rozpísal svoj postoj k aktuálnej situácii.

Může jít o kreativní obsah 1 osoba

 

 

Striedanie vo funkcii šéfa polície

 

Peter Kovařík po minulotýždňovom obvinení pre prerušenie akcie policajnej inšpekcie končí na poste šéfa polície. Sám sa rozhodol vzdať funkcie. Medzi štyrmi očami o tom hovoril aj s ministrom vnútra Romanom Mikulcom. Ten už včera naznačil, že šéf polície sa môže funkcie vzdať aj sám.

„Chcem vám oznámiť, že som dnes na ministerstvo vnútra doručil žiadosť o skončenie pracovného pomeru. Podpísal som ju včera v noci,“ povedal na tlačovej besede.

Ako dodal, celú svoju profesionálnu kariéru sa snažil dvíhať dôveryhodnosť policajného zboru. „Neviem si predstaviť ako trestne stíhaný pokračovať na poste policajného prezidenta. Stav je aký je, a to, že som obvinený, hoci si o tom obvinení myslím svoje. Jeden meter musí platiť pre všetkých. Dátum odchodu som navrhol dohodou k 15. septembru, musíme ešte zvládnuť návštevu svätého otca,“ dodal.

Pokiaľ ide o obvinenie zo strany bratislavskej prokuratúry, je pripravený brániť sa. „A budem sa brániť až po súdne konanie, ak k nemu príde. Skutok, tak ako je opísaný v uznesení, nie je trestným činom o tom som presvedčený.“ Po vznesení obvinenia odovzdal prokurátorovi aj oba mobilné telefóny a prístupové kódy k nim.

Kovařík pri svojom rozhodnutí zohľadnil aj hrozbu väzobného stíhania. „Reálne si viem predstaviť, že ako policajný prezident musím ďalej rozhodovať a mohol by som sa dosdtať do konfliktu záujmov. Ľahko sa dá nastaviť verzia, že som s niekým komunikoval a snažil sa ovplyvňovať. Nemienim špekulovať, či by ma niekto chcel strčiť do väzby ale do istej miery si to uvedomujem, že môže dôjsť k problémom,“ vysvetlil.

Rastúce napätie

Situáciu v ozbrojených zložkách vníma to ako rastúce napätie. „Vojnou by som to nenazýval. Čím vyššie pôjdeme, tým silnejšie budú tlaky,“ komentoval.

Na NAKA teraz chystajú audit skutkov a rozšíriť tím o ďalších policajtov, aby sa znížilo riziko tlaku na úzku skupinu ľudí.

V pondelok pred zriadením tímu sa udialo stretnutie na inšpekcii, kde bol aj vtedajší riaditeľ inšpekcie Adrián Szabó, jeho zástupca Róbert Zaplatílek, šéf NAKA Branislav Zurian a zrejme aj vyšetrovateľka Santusová.

„Chceli vyriešiť, ako sa vysporiadať s trestnými oznámeniami, ktoré sa týkali činnosti tímu Očistec. Tam som sa dozvedel, že to bude vyšetrovať úrad inšpekčnej služby a nie prokuratúra, ako sa pôvodne plánovalo a padlo rozhodnutie, že vytvoríme spoločný tím, keďže tam mali figurovať aj civilné osoby.“

Mikulec: vážim si ho

Minister vnútra reagoval na sociálnej sieti a Kovaříkovi poďakoval.

„Skutočnosť, že sa rozhodol z funkcie odísť preto, aby chránil česť a dôveryhodnosť Policajného zboru, svedčí o jeho vysokom morálnom kredite, snahe chrániť Policajný zbor a ísť príkladom pre jeho príslušníkov. Vnímam toto rozhodnutie ako skutočné štátnické gesto a vážim si Petra Kovaříka aj ako prezidenta Policajného zboru, aj ako človeka. Vážim si jeho rozhodnutie o to viac, že mám zásadné pochybnosti o obvinení, ktoré mu bolo vznesené a som presvedčený, že toto obvinenie bolo účelové,” reagoval minister Roman Mikulec.

Kovařík odchádza do civilu po 31 rokoch. Extra sa poďakoval policajtom z NAKA, špecificky v tíme Očistec aj tíme Fénix. „Ja tým chlapom dôverujem, neverím, že by niekoho ovplyvňovali a za tým si stojím.” Ako dodal, vyšetrovatelia mali opätovne uvoľnené kolesá na autách a muselo sa riešiť, kde môžu bezpečne parkovať autá.

Verí, že rozbehnuté kauzy sú postavené na reálnych základoch a podarí sa ich dotiahnuť do úspešného konca.

Políciu povedie Maškarová

„Pociťujem tlaky vo vzťaku ku mne. Som katalyzátorom tlaku na policajný zbor. Cítim, že ja ako osoba som bol spájaný s veľkým napätím v politickom spektre. Od ministra vnútra som mal ale plnú podporu,“ dodal v súvislosti s vyjadreniami opozičných i koaličných politikov.

Políciu do zvolenia nového šéfa bude viesť prvá viceprezidentka Jana Maškarová.

Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry obvinil vo štvrtok Kovaříka zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti.

Dôvodom má byť fakt, že ako šéf polície na viac ako hodinu stopol zásahovú jednotku Cudzineckej a hraničnej polície, ktorú si do Bratislavy na zatýkanie obvinených Csabu Domotora, Mateja Zemana a Petra Petrova povolal inšpekčný tím. Ten vyšetruje podozrenia z manipulovania svedkov veľkých káuz, ktoré rieš Národná kriminálna agenútra v rámci tímu Očistec.

Podal sťažnosť

Nasadení policajti zadržali Dömötöra, obvinený Zeman im však podľa bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu ušiel priamo pred nosom. V uznesení o Kovaříkovom obvinení sa píše, že operatívci videli na bratislavskej Bajkalskej ulici auto Zemanovej manželky a aj jeho vlastné. Zároveň sa na mieste mali pohybovať „hlavohrude“ s kapsičkami krížom cez chrbát, v ktorých mohli mať zbrane.

Kovařík obvinenia odmieta a proti uzneseniu prokurátora podal sťažnosť. Zároveň podal námietku zaujatosti proti všetkým prokurátorom bratislavskej prokuratúry. O jeho sťažnosti proti obvineniu by teda mala rozhodovať generálna prokuratúra.

Odchádzajúci policajný šéf svoju sťažnosť sprístupnil médiám. Urobil to v reakcii na uniknuté uznesenie o jeho stíhaní, ktoré dostali viaceré redakcie.

V sťažnosti pripomína, že „Matej Z. sa podľa svojich viacerých medializovaných výstupov už viackrát verejne vyjadril, že v čase zásahu sa nachádzal v Chorvátskej republike, teda v čase zásahu bol mimo Bratislavského kraja“.

Tvrdenie bývalej šéfky inšpekčného tímu Diany Santusovej je podľa Kovaříkovej sťažnosti účelové a v rovine domnienok. „Spolu s ostatnými zasahujúcimi príslušníkmi iba domnievala, že osoba Matej Z. sa nachádzal na určenom mieste, avšak toto tvrdili doteraz vypočutí svedkovia bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Aj z toho vyplýva, že v tomto kontexte nemôže byť naplnená skutková podstata trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti,“ argumentuje Kovařík.

Zásahovku si mala podľa Kovaříka vypýtať priamo vedúca tímu, a to považuje za neštandardné. Policajný šéf tvrdí, že by tak mala urobiť oprávnená osoba, teda šéf útvaru, alebo jeho nadriadení.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) už včera avizoval, že podnikne ďalšie kroky voči policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi. Jedným z riešení je podľa neho aj postavenie mimo služby, no na to musia byť splnené podmienky. Mikulec tiež v pondelok zopakoval, že šéfovi polície dôveruje a je presvedčený o tom, že nezastavil policajnú akciu.

Do roka a do dňa

Minister je presvedčený, že Kovařík nezneužil právomoc verejného činiteľa ani nezastavil policajnú akciu. „Nedošlo k prerušeniu ani zastaveniu policajnej akcie, došlo len k prerušeniu činnosti zásahovej jednotky, ktorá bola nasadená v rozpore s internými predpismi PZ,” pripomenul s tým, že dôveruje orgánom činným v trestnom konaní.

Kovaříkovu hlavu žiadal predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. To, že ešte nie je Kovařík postavený mimo služby, vníma ako problém. Považuje to za dvojitý meter vzhľadom na to, že vyšetrovateľka úradu inšpekčnej služby Diana Santusová bola podľa neho postavená mimo služby len preto, že chcel minister ešte niečo preveriť.

Riadnym policajným prezidentom sa Peter Kovařík stal v januári tohto roka. Uspel vo výberovom konaní, kde sa stretol so šéfom Lynx commanda Štefanom Hamranom.

Povereným riadením polície však bol už od prvého septembra minulého roka, keď z postu šéfa polície odišiel Milan Lučanský. Polícii tak šéfoval presne rok.

Žiadosť o pomoc pri hľadaní projektovej dokumentácie

Kolegovia z bezpečnostných zložiek SR,

obraciame sa na Vás s naliehavou prozbou o pomoc pri hľadaní projektovej dokumentácie podzemnej továrne Chemko Strážske okres Humenné. Vyrábala trhaviny  a pod.

Potrebujeme to pre riešenie ekologickej havárie. Zatiaľ sa zistilo, že v archíve KVUSS Košice nie je, ani terajší majitelia civilnej časti Chemka o tom projekte nič nevedia. Pôvodný správca konkurznej podstaty keď sa likvidoval štátny podnik tiež nič.

Možno niečo by mohli vedieť bývalí zamestnanci VPÚ Bratislava, kontakty na nich však nemáme…

Za každú informáciu budeme vďačný. 

Ďakujeme, pozdravujeme a prajeme pekný deň
Matej Styk a Pavol Bada

PS: akékoľvek poznatky k danej prozbe sú vítané buď tu v príspevku alebo na e-mail: bada@bezpzlozky.eu

Vojenské stredné odborné školy

 

Vojenské stredné odborné školy – fenomén doby.

V tomto roku, začiatkom leta, uplynie 50 rokov od vyradenia prvých absolventov vojenských stredných odborných škôl. Pozrime sa teda bližšie v akej dobe vznikali a aký  bol ich osud neskôr.

Už začiatkom šesťdesiatich rokov 20. storočia sa vedenie ministerstva obrany a generálny štáb začali vážne zaoberať otázkou, ako vedecko-technická revolúcia ovplyvní koncepciu výstavby a prevádzky ČSĽA. Bolo treba modernizovať technickú základňu armády a intelektualizovať činnosť veliteľského zboru, teda skokovo zvýšiť úroveň univerzálneho vzdelania budúcich vojakov z povolania. Legislatívnou podmienkou naplnenia týchto ambícií v armádnom školstve bolo prijatie zákona O sústave výchovy a vzdelávania, ktorý Národné zhromaždenie ČSSR prijalo 15. decembra 1960 a vžilo sa preň označenie „školský zákon.“ Zákon okrem iného explicitne stanovoval, že vojenské školy sú súčasťou jednotnej školskej sústavy štátu a „vzdelanie získane na vojenských školách má rovnakú spoločenskú hodnotu, ako vzdelanie získané na podobných stupňoch občianskeho školstva.“ /zákon 186/1960 Zb./  To malo posilniť rozhodovanie absolventov základných škôl upísať sa profesionálnej vojenskej službe. Správa vojenského školstva MNO začala zisťovať, či existujúce vojenské učilištia dokážu zabezpečiť aj činnosť maturitných škôl.

Vojenských učilíšť bolo v tom čase desať:
-Vyššie delostrelecké učilište v Martine,
-Vyššie letecké učilište v Košiciach a
-Vyššie tankové učilište vo Vyškove.
Vojenské učilištia druhov zbraní a služieb:
-Vojenské technické učilište v Liptovskom Mikuláši,
-Vojenské automobilové učilište v Nitre,
-Vojenské technické ženijne učilište v Bratislave,
-Vojenské spojovacie učilište v Novom Meste nad Váhom,
-Vojenská zdravotnícka škola v Ružomberku,
-Školské a výcvikové stredisko tyla v Žiline,
-Vojenská hudobná škola v Roudnici nad Labem.

Sieť doplňovali vojenské všeobecno-vzdelávacie školy /VŠ J. Žižku/ v Prahe, Opave. Moravskej Třebovej a v Bratislave a štyri vojenské prípravné školy.

A nad tým  päť vysokých vojenských škôl:
-Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne,
-Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda v Prahe,
-Vojenský lekársky doškoľovací ústav Jana Evangelistu Purkyně v Hradci Králové,
-Vojenský odbor fakulty telesnej výchovy a športu v Prahe a
-Vojenská fakulta vysokej školy dopravnej v Žiline.

Definitívne rozhodnutie sa však odďaľovalo. Odborníci a verejnosť sa v podmienkach nových pohľadov na budúcnosť socializmu  smelšie vyjadrovali aj k armádnej problematike.
Tvorcovia koncepcie vojenských stredných odborných škôl museli reagovať najmä na výhrady týkajúce sa právneho postavenia ich študentov, ktorých správanie regulujú vojenské predpisy pred dovŕšením veku dospelosti. Atmosféra dobového nadšenia z nových možností, ktorú ľuďom poskytoval obrodný proces však tieto výhrady na čas prekryla. Jedným z pozitívnym motívov pre armádnych reformátorov boli závery prijaté predsedníctvom ÚV KSČ v marci 1966 pod súhrnným názvom „O systéme vzdelávania dôstojníkov a práporčíkov ČSĽA.“ Systém sa stal súčasťou komplexnejšie dokumentu „Perspektívny plán výstavby ČSĽA na roky 1964-1970“, ktorý sa však, vinou rôznych peripetii vo vedení Varšavskej zmluvy, podarilo schváliť až na jar 1967 roku.

Rozkazom prezidenta ČSSR z 20. júna 1967 a súvisiacim Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 07/1967 vznikli dňom 1. septembra 1967 v zázemí Vyšších vojenských učilíšť a Vojenských učilíšť nové vojenské školy druhov vojsk a služieb.
-v Bratislave Vojenská stredná odborná škola – Ženijné technické učilište,
-v Košiciach /a v Prešove/ Vojenská stredná odborná škola letecká,
-v Liptovskom Mikuláši Vojenská stredná odborná škola elektrotechnická a rádiolokačná,
-v Martine Vojenská stredná odborná škola strojnícka,
-v Nitre Vojenská stredná odborná škola tanková a automobilová,
-v Novom Meste nad Váhom Vojenská stredná odborná škola oznamovacej techniky a
-v Žiline školy hneď dve – Vojenská stredná ekonomická škola a Vojenská stredná zdravotnícka škola niekedy uvádzané pod jedným názvom ako Vojenská stredná odborná škola tyla,
-v Roudnici nad Labem pokračovala umelecky orientovaná Vojenská stredná škola V. Nejedlého odteraz už v maturitnom profile.

Ale ešte predtým, na jeseň v roku 1966, sa pod gesciou územných vojenských správ začala ich rozsiahla propagácia a prvotný výber záujemcov o štúdium. Náborčíci boli úspešní nielen v tradičných posádkových centrách v Čechách a na Morave ale aj vo vidieckych okresoch na Slovensku. Na niektoré vojenské stredné školy sa hlásil aj dvojnásobný počet záujemcov ako bolo možné prijať.  Po súhlase rodičov sa nádejní študenti podrobili obvyklej prijímacej procedúre, ktorá začínala zdravotnými prehliadkami vo vojenských nemocniciach a Ústave leteckého zdravotníctva. Prijímacie skúšky kopírovali obsahom a rozsahom nároky na študentov verejných stredných škôl podobného zamerania. Navyše boli previerky fyzickej výkonnosti. 

A tak sa od jesene 1967 začali v mestách, kde vojenské stredné školy sídlili, objavovať detskí vojaci vzbudzujúci tu pozornosť, tu údiv a niekedy aj súcit. Za dobu  existencie, 1967-2003, prešlo ich učebňami a cvičiskami úspešne na 26 000 absolventov. Zhruba polovica z nich pokračovala vo vojenskej kariére, veľká väčšina absolvovala vojenské akadémie a vysoké vojenské školy a dosiahli plnohodnotné uplatnenie. Ostatní sa po splnení záväzku,  a z iných dôvodov, vrátili k civilným profesiám. Napriek výhradám nás neúprosná vojenská scholastika postavila na vlastné nohy, naučila spôsobne  žiť, riadiť sa zdravým rozumom a byť ostatným na úžitok. Absolventov sme mohli a môžeme nájsť vo veliteľských a štábnych funkciách, v akademickom prostredí, ale aj v pozíciách starostov a primátorov obcí a miest. Bývalí študenti vojenských stredných odborných škôl tvoria podnes  súdržné spoločenstvo. A tí, ktorí ešte zvládnu „preskočiť dva schody“, organizujú spomienkové stretnutia bývalých študentov, veliteľov a učiteľov. Ich priebeh sa  zaznamenáva a niekedy aj publikuje v printovej, či elektronickej podobe.

V neúplnom zozname nájdeme však aj rozsiahlejšie publikácie o vojenských stredných školách. Skupina autorov okolo pplk. Josefa Havla z Nitry vydala v roku 1990 knižku „Vznik a vývoj vojenských škôl automobilového vojska Čs. armády v r. 1919-1990“ a len celkom nedávno, v roku 2017, vyšla monografia “POKEPR 50“ s podtitulom  päťdesiat rokov od založenia Vojenskej strednej odbornej školy leteckej, ktorú  môžeme nájsť vo vojenských knižniciach Veliteľstva vzdušných síl OS SR a leteckých základní v Kuchyni, Prešove a Sliači. A o rok na to jej pokračovanie „POKEPR 50-druhý výber“ o kariére prvých absolventov VSOŠL   v elektronickej podobe.

Pred 50. rokmi, v roku 1971, začali prví absolventi maturitných vojenských škôl profesionálnu kariéru úplným stredným vzdelaním. Tento minimálny kvalifikačný predpoklad prospel najmä práporčíckemu zboru. Ambície rotných a rotmajstrov získať po čase akademické vzdelanie, dôstojnícku hodnosť a vyššie postavenie sa stali pravdepodobnejšie ako kedykoľvek predtým.

Ľubomír Miháľ
jeden z prvých absolventov Vojenskej strednej odbornej školy leteckej