Vyberte stranu

Dôchodcovia poberajúci dôchodok zo zahraničia POZOR!

Pravda 17.07.2023

Poberáte dôchodok zo zahraničia aj zo Slovenska a chcete ďalej dostávať dôchodok a nechcete prísť o 13. dôchodok?   Neváhajte, čas sa kráti.

Čo musíte oznámiť poisťovni?

Sociálna poisťovňa pripomína dôchodcom, že aj v roku 2023 je potrebné podľa zákona oznámiť naposledy vyplatenú sumu dôchodku (t.j. sumu dôchodku vyplatenú za august 2023), ktorý im vypláca zahraničný platiteľ dôchodku. Tento údaj je potrebný na určenie sumy 13. dôchodku, ktorý Sociálna poisťovňa vyplatí v roku 2023 v novembri.

Ak poberáte dôchodok z cudziny, zo zákona máte povinnosť oznámiť jeho sumu Sociálnej poisťovni do 31. augusta 2023. Postup na oznámenie, ako informuje Sociálna poisťovňa, by mal byť úplne rovnaký ako minulý rok. To znamená, že je potrebné použiť e-formulár dostupný na webovom sídle Sociálnej poisťovne. Použitie uvedeného elektronického formulára je jednoduché. Po zapísaní základných identifikačných údajov dôchodcu do príslušných častí e-formulára treba uviesť údaje o dôchodku z cudziny a elektronický formulár odoslať Sociálnej poisťovni.

Dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok len zo Slovenskej republiky, sa uvedená povinnosť netýka.

S akoukoľvek otázkou týkajúcou sa vyplnenia alebo odoslania e-formulára je možné obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu telefonicky alebo e-mailom (cez Formulár pre otázky). Telefonicky možno kontaktovať Informačno-poradenské centrum Sociálnej poisťovne (zo zahraničia volajte na telefónne čísla +421 906 171 965, +421 2 3247 1965 alebo + 421 906 171 020 a zo Slovenskej republiky na bezplatné telefónne čísla 0800 123 123 alebo 0800 500 599.

———

Ako nato? 

Cez web:   https://esluzby.socpoist.sk/crse/ozd/ 

Oznamovanie vyplácania dôchodkov z cudziny

Táto elektronická služba umožňuje poberateľom dôchodku oznámiť Sociálnej poisťovni dôchodky vyplácané z cudziny na účely určenia sumy 13. dôchodku.
Údaje o dôchodku z cudziny zapíšte do e-formulára v termíne do 31. augusta 2023 a elektronicky odošlite Sociálnej poisťovni.
Kliknite na vyplnenie formulára:  Chcem odoslať oznámenie

S akoukoľvek otázkou týkajúcou sa vyplnenia alebo odoslania e-formulára sa obráťte na Sociálnu poisťovňu.
Vaše prípadné otázky vpíšte do asistenčného formulára. Kontaktovať Sociálnu poisťovňu môžete aj telefonicky. Zo zahraničia volajte na telefónne čísla +421 906 171 965+421 2 3247 1965 alebo +421 906 171 020 zo Slovenskej republiky na bezplatné telefónne čísla 0800 123 123 alebo 0800 500 599. Zamestnanci Sociálnej poisťovne Vám poskytnú potrebnú súčinnosť tak s vyplnením e-formulára, ako aj s jeho odoslaním.

Pomôže nový minister vnútra odstrániť diskrimináciu VD?

Na úvod:
Asi nato “nebude mať čas”, ale ako nominant PS by mohol zaviesť spravodlivosť do tejto doneba volajúcej nespravodlivosti o ktorej denne píšeme.

Rozhovor viedol novinár Marek Biró z Aktuality.sk
Podľa bývalého policajného prezidenta vyslovil Ivan Šimko smerom k polícii svoj politický názor, ktorý nemá oporu v zákonoch. Ako vysvetlil bývalý policajný prezident Jaroslav SPIŠIAK, minister nemá právomoci zasahovať do vyšetrovania polície. Navyše môže byť informovaný len v takej miere, ako mu dovolí vyšetrovateľ či prokurátor

Ivan Šimko včera skončil na poste ministra vnútra. Špekulovalo sa, či chcel zasahovať do práce polície. Vás Šimko v roku 2001 vymenoval za prvého viceprezidenta policajného zboru. Máte s ním skúsenosti, že by chcel byť neprimerane informovaný o vyšetrovaniach?

Nikdy som nič také nezažil. Minister Šimko bol v tom čase korektný, správne zameraný a minister, aký mal podľa mňa byť.

Avšak v čase, keď bol ministrom, tak sekcia vyšetrovania, ktorej súčasťou boli orgány činné v trestnom konaní, nepatrila pod Policajné prezídium. Neviem teda, ako túto sekciu minister riadil.

Myslíte si, že aj teraz v kresle ministra vnútra si myslel, že spadá vyšetrovanie pod jeho rezort?

Nie.

Vy ste ho teda vnímali ako ministra, ktorý bol zástancom „rozviazaných rúk“ polície?

Rozviazanie rúk je veľmi zlý pojem, nerád ho používam. Polícia musí konať podľa zákona a podlieha zákonnej kontrole na to ustanovených orgánov štátu. Ale nemal som s ním konflikt. Jeho vôľa niečo riešiť alebo do niečoho zasahovať nebola v rozpore so zákonmi a vtedy platnými internými predpismi.

Hovorí sa aj o tom, že Šimko chcel byť informovaný aj o práci vyšetrovateľov. Musí minister vedieť, na čom pracujú?

Každý štátny orgán musí podľa ústavy informovať verejnosť o svojom pôsobení. Čiže aj policajný zbor, minister vnútra a dokonca aj orgány činné v trestnom konaní. Ale to, akým spôsobom, spresňujú nižšie právne normy.

Nariadenie ministerstva vnútra hovorí, že ak ide o spoločensky významnú vec, tak o činnosti má informovať minister alebo policajný prezident. Aby si mohli splniť túto povinnosť, musia mať informácie, ale len také, aké umožňuje Trestný poriadok – ak ide o trestné konanie. Navyše, o rozsahu informácií rozhoduje vyšetrovateľ prípadne prokurátor.

Takže minister je závislý od toho, ako vyšetrovateľ rozhodne?

Samozrejme, a nemajú to byť informácie pre neho, ale pre informovanie verejnosti. Ak sa napríklad kriví nejaká udalosť a ovplyvňuje verejná mienka, tak minister musí zaujať stanovisko. Musí teda mať nejaké informácie. Ale len také, aké mu dovolí mať vyšetrovateľ a prokurátor.

Navyše to majú byť len informácie o stave vyšetrovania a nie o tom, akým smerom sa uberá, aký je plán, kto je podozrivý a aké sú plánované meritórne rozhodnutia. O takýchto skutočnostiach minister vnútra nemá mať informácie nikdy.

Šimko to vidí pravdepodobne opačne. Napísal status, že „žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú! Patria pod kontrolu politiky“.

Je to potrebné vnímať ako jeho politický názor, ktorý nemá v súčasnosti oporu v žiadnom zákone. Polícia je pod zákonnou kontrolou. Politická moc nemôže vziať nad tento rámec policajný zbor pod nejakú kontrolu. Jedine, ak upravia zákony. Vysloviť tento názor v súčasnosti je obzvlášť nebezpečné. Preto je dobré, že pán Šimko odišiel.

Prečo bol ten výrok nebezpečný?

Pretože vyslovil svoj politický názor a navyše v predvolebnom boji. Sú tu politické sily ako Smer, Hlas, Republika, Sme rodina, ktoré preferujú túto možnosť politiky. Teda politickú kontrolu polície nad rámec súčasných zákonných možností.

Výrokom Šimko ovplyvňuje verejnú mienku týmto smerom. Hovorí, že to je dobré a nie je dobré, keď má polícia „rozviazané ruky“.

Navyše to bol výrok vyslovený človekom, ktorý je v súčasnosti úradník poverený riadením ministerstva vnútra. Jeho názor je teda v súčasnosti nerealizovateľný, pretože by musel presadiť zmenu zákonov, čo ako minister úradníckej vlády bez dôvery nedokáže.

Takže sa obávate, že jeho názor ovplyvňuje verejnú mienku v prospech Smeru?

Vidíme, ktorí politici zastávajú názor, že to má byť tak, ako hovorí Šimko, a že má odstúpiť šéf polície Štefan Hamran. Obzvlášť, keď to povedal minister, ktorý sa nedostal do funkcie na základe volieb.

Jeho vládny program ani neschválil parlament, aj keď ani v tom sa nehovorilo, že treba políciu politicky kontrolovať. Išiel teda nad rámec svojej roly v úradníckej vláde a vyslovil svoj súkromný politický názor.

Nepomohlo, že mu prezidentka odobrala poverenie. Už teraz hovoria, že Šimka odstavili, aby mohla polícia pokračovať v politickom prenasledovaní opozície.

To, čo hovorí Smer, nedáva zmysel. Prezidentka a premiér sa postavili proti názoru, že políciu treba mať politicky pod kontrolou. Fico teraz vlastne hovorí, že polícia má mať ruky zviazané. Čiže on najprv hovorí, že sú proti politike v polícii a potom sú zas za ňu.

Áno, ale pre korektnosť uvediem, že Robert Fico oficiálne nehovorí o tom, že chce polícii zviazať ruky. Skôr, že si policajti robia, čo chcú a na základe politickej objednávky.

Čiže si robia, čo chcú, ale na základe objednávky? To nedáva zmysel.

Asi to myslia tak, že si robia, čo chcú tak, že nedodržujú zákon.

O tom, či dodržujú, alebo nedodržujú zákony, rozhodnú orgány na to určené a nie politici na tlačovkách.

Nemal by byť politik, ktorý je volený ľudmi a zodpovedá za prácu polície, informovaný o tom, čo policajti robia?

Tu treba rozlíšiť bežnú políciu a policajtov, ktorí sú určení ako orgány činné v trestnom konaní. To sú tí, ktorí vedú trestné konanie, toto nepodlieha ministrovi ako ústrednému orgánu štátnej správy, ale prokuratúre. To je obrovský rozdiel. Voči akejkoľvek činnosti polície je minister vnútra ústredným orgánom štátnej správy okrem trestného konania.

Boli ste poradcom ministra vnútra Romana Mikulca. Myslíte si, že on nebol nikdy informovaný o tom, ako vedie polícia vyšetrovania? K niektorým skutočnostiam sa aj verejne vyjadroval.

Ja som o tom stopercentne presvedčený. Rovnako ani nežiadal žiadne informácie. Ak sa k niečomu vyjadril, tak len na základe medializovaných informácií. Boli zverejňované rozhodnutia súdov, prokurátorov či meritórne rozhodnutia vyšetrovateľov. Z takto medializovaných informácií si vytvoril vlastný úsudok.

Podľa informácií magazínu Plus 7 dní si mal Mikulec pýtať od Milana Lučanského konkrétny spis. Toto nebolo zasahovanie do vyšetrovania?

Nie, keďže nešlo o vyšetrovací spis.

V tomto smere však zvláštne vyznievajú aj vyjadrenia členov bývalej vlády, ktorí hovoria, že Robert Fico sa bojí, že ho zatknú. Môže to pôsobiť, ako keby vedeli niečo viac.

To, že sa pán Fico bojí, je vidieť z jeho správania a vyjadrovania sa. Smer totiž navodil atmosféru, že kukláči prídu po každého. Chceli tak ovplyvniť verejnú mienku, spochybňovať postup polície a vyvolať paniku a strach.

Veľa ľudí, o ktorých si mysleli, že môžu mať vplyv na ministra, strašili tým, že aj na nich polícia pracuje a chce ich zadržať. Boli vypracované zoznamy, v ktorých bolo približne 18 ľudí, ktorých mala polícia pozatvárať. Dokonca aj ja som bol na tom zozname a aj Roman Mikulec.

Šírili sa fámy, že keď bude zadržaný pán Kažimír alebo pán Imrecze, tak títo potom budú vypovedať proti Romanovi Mikulcovi. Takto chceli zvrátiť priebeh vyšetrovania v domnienke, že Mikulec tento proces zastaví. Napriek tomu do vyšetrovania nezasiahol.

Na tlačovej besede po odobratí poverenia Ivan Šimko povedal, že neodišiel pre spomínaný status, ale preto, že nebol ochotný stať sa „automatom na podpisy“. Konkrétne spomenul presun vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku na policajnú inšpekciu.

Ako som vysvetľoval, pre mňa bol ten nešťastný status dostatočný dôvod na to, aby Šimko odstúpil. Lebo podľa mňa konal nad rámec svojho poverenia, ktoré malo byť apolitické a vysoko profesionálne.

Chcel by som povedať, že neviem, do akej funkcie bol pán Ďurka ustanovený, ale ak ide o funkciu, na ktorú má personálnu právomoc šéf inšpekcie, nemôže do jeho rozhodovania zasahovať minister vnútra.

Ďurku nominoval na inšpekciu Peter Juhás. Je to podľa vás dobrá nominácia?

K tomu sa nechcem vyjadrovať. Každý je zodpovedný za svoje konanie a pán Juhás tiež.

Nie je podľa vás pán Ďurka v konflikte záujmov, keď má byť súčasťou inšpekcie, ktorá voči nemu vzniesla obvinenie?

Tí, ktorí si to budú myslieť, budú môcť v konaniach vedených inšpekciou podať námietku zaujatosti. Potom o nej rozhodnú kompetentné orgány.

Pre konflikt s Ivanom Šimkom bolo pripravených odísť vraj až 20 vrchných predstaviteľov polície. Premiér Ódor povedal, že to nebolo ultimátum. Vám to nepríde ako ultimátum?

Záleží na tom, ako to bolo myslené. Keď povedia, že odídeme, a nedajú si žiadne podmienky, tak to nie je ultimátum. Ale ja neviem, ako to presne bolo.

Šéf Hlasu Peter Pellegrini komentoval odvolanie Šimka tak, že si ozbrojená zložka štátu vynútila odvolanie ministra. Je to podľa vás pravda?

Nie je. Lebo Ivan Šimko nie je štandardný minister. Síce je ministrom, ale je členom úradníckej vlády. Nebol ustanovený do funkcie na základe volieb. Ak by to bol takýto minister, tak si štátny úradník nemôže nič také vynucovať. V tomto prípade by musel rozhodnúť parlament alebo premiér, ktorí boli demokraticky zvolení.

V septembrových predčasných voľbách kandidujete za Progresívne Slovensko z 15. miesta. Hnutie v predvolebnom programe píše, že chce zmeniť voľbu policajného prezidenta. Zachovali by ste, že policajný prezident je priamym nominantom ministra?

Áno, naďalej by bol policajný prezident nominantom ministra. Prezident policajného zboru totiž v rámci zákonných možností plní program ministra vnútra – napríklad zníženie kriminality mládeže, zvýšenie objasnenosti ekonomickej trestnej činnosti, zvýšenie dôveryhodnosti policajného zboru a podobne.

Minister je zodpovedný za činnosť polície a prezident PZ musí byť stotožnený s programovým vyhlásením vlády, ktoré musí byť schopný pretransformovať na činnosť polície. Keď to tak nie je, tak tam budú konflikty tak, ako to je teraz.

Ako chcete teda výber policajného prezidenta zmeniť?

Nechceme, aby výber prezidenta bol úplne svojvoľný. Svojho kandidáta musí minister predstaviť neverejnej komisii, ktorá bude zložená z odborníkov – z policajného zboru, generálnej prokuratúry, ombudsmana, ako aj policajných odborov.

Tí ho môžu grilovať a sám minister sa môže presvedčiť, či vyberá dobre alebo zle. Následne svojho kandidáta predstaví aj verejnosti pred brannobezpečnostným výborom. Zúčastniť sa ho môžu predstavitelia tretieho sektora, médiá a poslanci.

Na základe takýchto predstavení sa minister rozhodne, či kandidáta vymenuje, alebo nevymenuje. Ak sa rozhodne vymenovať, nesie za neho plnú zodpovednosť. Vymenovanie prezidenta je síce dôležité, ale oveľa dôležitejšie je jeho odvolávanie.

To by ste ako zmenili?

Keďže minister nesie plnú zodpovednosť za vymenovanie prezidenta, musí mať kompetenciu na jeho odvolanie – ak neplní svoje úlohy, tak ako sa predpokladá. Osobitný prípad je však pri nástupe nového ministra vnútra. On nemôže svojvoľne odvolať pôvodného prezidenta len preto, že má svojho vyvoleného kandidáta.

Pôvodného prezidenta musí vyhodnotiť, zadať mu rozpracovanie PVV v podmienkach polície. Ak nebude spĺňať požadované kritéria, len vtedy ho môže odvolať. Aj toto rozhodnutie musí písomne zdôvodniť, predložiť brannobezpečnostnému výboru na verejnom zasadnutí. Zároveň odvolávaný prezident musí mať právo predniesť svoju obhajobu na tomto zasadnutí.

Ak by po voľbách prišla ponuka, že sa môžete stať ministrom vnútra, išli by ste do toho?

Zrejme áno.

……………………

Ako to je s valorizáciou 10,6% pre VD ?

 

Odborné vyjadrenia – ústavnoprávny zákaz diskriminácie a princíp rovnosti

OV-Mimoriadna-valorizacia-dochodkovych-davok

Text vo Worde:

Odborné vyjadrenie podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov

Vážený pán prezident,

Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva (ďalej ako „Stredisko“) ste dňa 16. júna 2023 doručili žiadosť, v ktorej sa na Stredisko obraciate vo veci diskriminácie vyplývajúcej z existencie hmotnoprávnej úpravy, ktorá stanovuje mimoriadnu valorizáciu dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia.
V zmysle § 1 ods. 2 písm. e) zákona o zriadení Strediska1, Stredisko zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Stredisko vydáva v predmetnej veci nasledovné odborné vyjadrenie.

Skutkový stav
Sociálna poisťovňa mimoriadne zvýši od 1. júla 2023 všetky dôchodkové dávky. Vyplýva to z novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“), podľa ktorej, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla 2023. Dôchodkové dávky sa teda od 1. júla 2023 zvyšujú o 10,6 %.
Uvedené sa však dotýka len poberateľov dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Poberateľov dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, teda vojakov a policajtov, sa predmetná novela zákona o sociálnom poistení netýka. Zvyšovanie výsluhových dôchodkov upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej ako „zákon o sociálnom zabezpečení“) v § 68 ods. 16. V zmysle tohto ustanovenia sa od 1. júla 2018 výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

Právny rámec
Ústavou Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava SR“) garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, podrobnejšie upravuje zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktoré explicitne vymedzujú podmienky vzniku nároku na dôchodkové dávky a výsluhové dôchodkové dávky.

1 Zákon č. 308/1993 Z .z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

Všeobecný princíp rovnosti, ako aj antidiskriminačný normatív, sú zakotvené v Ústave SR v čl. 12 ods. 1 (všeobecný princíp rovnosti)2 a v čl. 12 ods. 2 (normatív zákazu diskriminácie)3. Ustanovenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR má všeobecný, deklaratívny charakter a nie charakter základného ľudského práva a slobody. Jeho použitia je možné sa dovolávať len v spojitosti s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd uvedených v Ústave SR.4 Relevantným v posudzovanom prípade je čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.
V zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Čl. 39 Ústavy SR je ústavnou normou, ktorá garantuje základné práva v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Všetkých základných práv priznaných čl. 39 Ústavy SR sa možno domáhať iba v medziach zákonov, ktoré vykonávajú ustanovenia čl. 39 Ústavy SR.5 V zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
V posudzovanom prípade je zásadnou právna úprava stanovujúca podmienky mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok.

Právne posúdenie
Zákony musia rešpektovať princíp rovnosti – k rovnakým situáciám musia pristupovať rovnako a k odlišným odlišne a zaručovať rovnosť s ohľadom na akékoľvek dôvody prípadnej diskriminácie. Zákonná úprava, ktorá zvýhodňuje určitú skupinu osôb, nemôže byť len z tohto dôvodu označená za takú, ktorá porušuje princíp rovnosti. Zákonodarca však musí zvážiť, či je dôvod na takéto zvýhodnenie, čo je jeho cieľom a medzi takýmto cieľom a v zákone zakotveným zvýhodnením musí byť vzťah primeranosti – proporcionality.6 Zákonodarca je v rámci svojej normotvornej činnosti výrazne limitovaný, a to práve obsahom ľudských práv, pričom má povinnosť zaistiť súlad právnej úpravy s ľudskými právami tak, ako sú vymedzené v záväzných vnútroštátnych a medzinárodných prameňoch práva. Princíp proporcionality však nedisponuje absolútnou povahou, len aproximatívnou. V konkrétnom individuálnom prípade je tak úlohou súdov kolizujúce princípy vyvažovať.

2 Čl. 12 – Ľudia sú si slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
3 Čl. 12 – Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
4 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 17/1999, zo dňa 22. septembra 1999.
5 DRGONEC, J., Ústava Slovenskej republiky, komentár, 2. vydanie, Heuréka 2007, Šamorín.
6 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2000 zo dňa 15. novembra 2000.

Stredisko pri skúmaní nerovnosti a jej ústavnoprávnej intenzity sa vo svojich odborných vyjadreniach prikláňa, rovnako ako Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústavný súd SR“), k testu aplikovanému k posudzovaniu zákazu diskriminácie aplikovaným Európskym súdom pre ľudské práva. Test nachádza odpovede na túto množinu otázok:

  • či došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe alebo

v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd,

  • či sa tak udialo na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného neospravedlniteľného dôvodu,
  • pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine a
  • uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny záujem) alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah.

V zmysle prvého bodu testu diskriminácie je potrebné vyhodnotiť, či v posudzovanom prípade došlo vo väzbe alebo v spojitosti s výkonom daného základného práva a slobody k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny. Ako totiž konštatoval Ústavný súd SR
,,o odstránenie zvýhodnenia sa nemôže uchádzať každý, ale len ten, kto sa nachádzal v rovnakej situácii ako neprimerane zvýhodnený, pretože vo vzťahu k nemu sa priznanie neprimeranej výhody javí ako porušenie princípu rovnosti.“7
Kľúčovým je vyhodnotenie toho, či sa uvedené dve skupiny poberateľov dôchodkových dávok, a to poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a poberatelia dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, nachádzajú v porovnateľnej situácii.
Východiskovým bodom hodnotenia je povaha jednotlivých dôchodkových dávok. Podľa

  • 68 ods. 16 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

7 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 5/03 zo dňa 19. februára 2003.

Z dôvodovej správy8 k zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002

  1. z. vyplýva, že cieľom zákonodarcu bolo vytvoriť legislatívne predpoklady pre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia a to, okrem iného, aj zmenou mechanizmu zvyšovania dôchodkov z výsluhového zabezpečenia v nadväznosti na mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok v civilnej sfére (napríklad podľa zákona č. 461/2003 Z. z.) tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Základom pre mechanizmus valorizácie sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Táto pevná suma sa delí číslom 30, čo zodpovedá priemernej dobe trvania služobného pomeru 30 rokov a prepočíta sa koeficientom, zohľadňujúcim počet skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru.

Výška valorizácie sa viaže na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti; princíp zásluhovosti sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov, pretože za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2 (napríklad u policajta, u ktorého služobný pomer trval 19 rokov sa podiel pevnej sumy a čísla 30 prepočíta koeficientom 9).
Mechanizmus valorizácie je nastavený tak, že bude podporovať dlhodobejší skutočný výkon štátnej služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojenom zbore, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a možno od neho očakávať, že prispeje aj k zníženiu výdavkov z osobitného účtu.
Od 1. júla 2018 sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.
V návrhu zákona sa zachováva osobitná valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia, ktorá súvisí s prekvalifikovaním dôchodkov zo všeobecného systému dôchodkového poistenia po

  1. júli 2002; rovnako sa zachováva aj mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia v prípade zániku nároku na ich výplatu a jeho následného obnovenia.

Schválené znenie mimoriadnej valorizácie v zákone č. 210/2023 Z. z. v § 293fzc stanovuje:

  1. Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.
  2. Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí 82 ods. 3 až 9 rovnako.

8 Dôvodová správa dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=353

V zmysle dôvodovej správy9 k zákonu č. 210/2023 Z. z. sa zavádza mechanizmus mimoriadnej valorizácie pre prípad, že sa inflácia vymkne spod kontroly v priebehu príslušného roka a zvýši sa vysoko nad dlhodobé inflačné ciele ECB a NBS, čím spôsobí prudký pokles reálnych príjmov dôchodcovských domácností. Navrhované zmeny v zákone poskytnú potrebnú mieru istoty poberateľom dôchodkových dávok pokiaľ ide o stabilizáciu ich kúpyschopnosti.
Ako poznamenáva Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. 9Sžso/25/2016: „Na rozdiel od starobného dôchodku ako dávky v starobe, výsluhový dôchodok je dávkou odvodenou od získania potrebného počtu najmenej 15 rokov služobného pomeru a jeho zavedenie zákonodarca odôvodnil najmä potrebou stabilizácie osôb vykonávajúcich zamestnanie v zložkách zabezpečujúcich významné úlohy štátu, pričom zohľadnil aj rizikovosť a náročnosť týchto povolaní. Na rozdiel od poberateľov starobných dôchodkov, kde sa už takmer nepredpokladá ekonomická činnosť ich poberateľov, v prípade poberateľov výsluhových dôchodkov je oprávnený predpoklad, že aj po priznaní výsluhového dôchodku budú dlhodobo vykonávať ekonomickú činnosť a je u nich predpoklad ďalšieho zvýšenia príjmov. Výsluhový dôchodok pred dovŕšením dôchodkového veku nemá charakter dávky v starobe. Zákonodarca môže pri posudzovaní nákladov na valorizáciu výsluhových dôchodkov posudzovať ekonomickú únosnosť takého opatrenia vzhľadom na možnosti štátu, môže prihliadnuť aj na celkovú úroveň (výšku) zabezpečenia výsluhovou dávkou a nemusí upraviť valorizáciu výsluhových dávok spôsobom obdobným valorizácii starobných dôchodkov.“
V zmysle uvedeného je systém výsluhových dôchodkov autonómny od systému všeobecného dôchodkového poistenia a štát má plné právo rozhodnúť o kritériách na priznanie výsluhových dôchodkov, ako aj spôsobe ich valorizácie, a to aj rozdielne počas doby ich vyplácania. Je nepochybné, že poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a poberatelia dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii.
Podľa právneho názoru Strediska sa však uvedené nevzťahuje na poberateľov dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia charakter dávky v starobe.
Druhým krokom testu posúdenia zákazu diskriminácie je vyhodnotenie, či k vyčleneniu skupiny osôb došlo na základe kvalifikovaného kritéria. Zakázané dôvody diskriminácie sú vymenované v článku 12 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zahŕňa aj dôvod iné postavenie. Pri vyhodnocovaní otázky toho, či istý dôvod menej priaznivého zaobchádzania možno podradiť pod dôvod iné postavenie, je potrebné vychádzať z vymedzenia obsahu pojmu iné postavenie, ktorý formuje rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, predovšetkým Ústavný súd SR.

9 Dôvodová správa dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=520871

Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR pod iné postavenie nie je možné subsumovať akýkoľvek dôvod, ale len dôvod, ktorý „musí byť za každých okolností spätý s ľudskou jedinečnosťou, čo znamená, že musia byť vopred dané také vlastnosti, ktoré sú imanentne dané človeku ako ľudskej bytosti a ktoré ho odlišujú od iných ľudí. To však neznamená, že ochrana poskytovaná týmto ustanovením sa obmedzuje na odlišné zaobchádzanie založené na vlastnostiach, ktoré sú osobné v tom zmysle, že by boli vrodené alebo nemenné, môže ísť aj o dôvody spočívajúce na osobných voľbách odrážajúcich osobnostné rysy.“10
Ústavný súd SR pri vymedzení pojmu iné postavenie tiež použil argumentačnú líniu podľa ktorej, dôvod iného postavenia ,,musí byť vždy aspoň latentne známy vopred a musí byť jednou z príčin alebo dôvodov nerovnakého zaobchádzania. Zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý aspekt porovnávania a v najvšeobecnejšej rovine ho možno vymedziť ako zákaz neospravedlniteľného rozličného zaobchádzania na základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu.“11
Z pohľadu druhého kritéria, chráneného dôvodu diskriminácie, právna úprava znevýhodňuje poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek. Podľa právneho názoru Strediska, poberanie dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia možno subsumovať pod chránený dôvod iného postavenia, a to z dôvodu toho, že v podstate ide o právny status dotknutej osoby. Osobitosť nárokov podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov by mala spočívať v zohľadnení špecifík služby v ozbrojených zložkách, nie v umožnení rozdielneho zaobchádzania pre túto službu. Uvedenú argumentáciu podporuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR vo veci posudzovania nároku na dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.12

10 Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2012 z 3. júla 2013 a PL. ÚS. 8/2014 z 27. mája 2015. Uvedeným vymedzením Ústavný súd SR reagoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v rozhodnutí z 13. júla 2010 o sťažnosti č. 7205/07 vo veci Clift proti Spojenému kráľovstvu, k dôvodu iného postavenia vymedzeného v čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach rovnako konštatoval, že ,,ochrana poskytovaná týmto ustanovením sa neobmedzuje na odlišné zaobchádzanie založené na vlastnostiach, ktoré sú osobné v tom zmysle, že by boli vrodené alebo nemenné.“
11 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2014 z 27. mája 2015.
12 Napr.: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 9 Sk/9/2019, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010, sp. zn. 4 So 11/2019, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2006, sp. zn. 1 Sdo 20/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2011, sp. zn. 7 So/138/2011.

Tretím kritériom testu proporcionality je posúdenie vzniku ujmy, a teda či je jednotlivcovi alebo skupine osôb právna úprava na príťaž. Ujma v posudzovanom prípade je vyjadriteľná v peniazoch a vzniká ako priamy následok súčasnej právnej úpravy. Skutočnosť, že poberatelia dávok výsluhového zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, sú poberateľmi dôchodkových dávok práve z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, by im nemalo byť na ujmu. Mimoriadne zvyšovanie spotrebiteľských cien sa v rovnakej miere dotýka tak poberateľov dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ako aj poberateľov dôchodkových dávok (ktorí dosiahli dôchodkový vek) z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Je teda nespochybniteľnou skutočnosťou, že súčasná právna úprava zapríčiňuje majetkovú ujmu poberateľom dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek.
Predmetom štvrtého bodu testu diskriminácie je posúdenie, či nie je možné vyčlenenie jednotlivca, prípadne skupiny ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny záujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah. Zákonodarca môže jednej skupine osôb priznať viac práv, prípadne uložiť viac povinností ako inej skupine osôb iba v prípade, ak je to odôvodnené verejnými hodnotami a ak pri ustanovení práv a povinností zákonodarca nepostupoval so zjavnou svojvôľou.13 Za diskriminačnú úpravu však možno považovať takú úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže alebo ani nevie rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením.14
Pri posudzovanej právnej úprave je teda potrebné sledovať legitímny cieľ. Nestačí však tento cieľ sledovať, ale zvolená úprava musí objektívne smerovať aj k realizácii cieľa. Stredisko konštatuje, že súčasná platná a účinná legislatíva týkajúca sa mimoriadnej valorizácie úplne opomenula poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dosiahli dôchodkový vek. Takúto právnu úpravu nemožno ospravedlniť, keďže nemá žiadne opodstatnenie a nie je zrejmý žiaden legitímny cieľ, ktorý by túto diferenciáciu odôvodňoval. Masívny pokles reálnych príjmov spôsobených skokovo rastúcou infláciou sa v totožnej miere dotýka oboch porovnávaných skupín dôchodcov. Za legitímne by bolo možné považovať len stanovenie vekovej hranice, t. j. mimoriadne nevalorizovať výsluhové dôchodky policajtov a vojakov, u ktorých vzhľadom na ich vek možno predpokladať ekonomickú aktivitu.

13 DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019.

14 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2000 zo dňa 15. novembra 2000.

Záver

Stredisko sa v odbornom vyjadrení venovalo mimoriadnej valorizácii dôchodkových dávok, ktorá sa však netýka dôchodkových dávok výsluhových dôchodkov.
Stredisko na základe vyššie uvedenej argumentácie konštatuje, že došlo k znevýhodneniu časti výsluhových dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek tým, že zákonodarca súčasne s novelizáciou zákona o sociálnom poistení nenovelizoval aj zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Nečinnosť zákonodarcu tak predstavuje porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.

S pozdravom
PhDr. Silvia Porubanová
výkonná riaditeľka

Víťazný rozsudok z NSS SR: dôchodca & soc.poisťovňa

 

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 

ECLI:SK:NSSSR:2023:3018200159.1 

7Ssk/62/2021 

IČS:3018200159 

ROZSUDOK 

V MENE SLOVENSKE J REPUBLIKY 

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: …………bytom Trenčín, právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom ul. Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: ……zo dňa 25.7.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/18/2020-100 zo dňa 3.6.2021, takto 

rozhodol

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/18/2020-100 zo dňa 3.6.2021 tak, že zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č.:…. zo dňa 25.7.2017 a vec jej vracia na ďalšie konanie

Žalobca voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu

Odôvodnenie

  1. Krajský súd v Trenčíne, ako správny súd č.k. 18Sa/18/2020- 100 zo dňa 3.6.2021 zamietol žalobu žalobcu, rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: preskúmavané rozhodnutie). napadnutým rozsudkom ktorou sa domáhal zrušenia zo dňa 25.7.2017 (ďalej
  1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.7.2017 žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. zo dňa 3.5.2017 (ďalej rozhodnutie prvostupňového orgánu). Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 3.5.2017 Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 13.3.2017 o priznanie starobného dôchodku od (od dovŕšenia 55. roku veku). Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej zákon o soc. poistení) spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 2.8.2013 bola účastníkovi konania pre nárok na výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 23.1.1996 od 1.1.1996, zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.8.1978 do 31.7.1980 (I. kategória funkcií), doba služby vo vojenskej škole od 1.8.1980 do 31.12.1980 (I. kategória funkcií) a doba trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka od 1.1.1981 do 31.12.1995 (I. kategória funkcií). VI. kategórii funkcií účastník vykonával službu 17 rokov a 157 dní. Na účely zníženia dôchodkového veku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o soc. zabezpečení) je možné zhodnotiť len prvú pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Keďže účastník konania v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov doby služby, nebola splnená podmienka § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o soc. zabezpečení, preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku. Podľa § 174 ods. 2 zákona o soc. zabezpečení podmienkou vzniku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie prvej pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. V služobnom pomere profesionálneho vojaka bol účastník konania do 31.12.1995. K 31.12.1999 vykonával zamestnanie zaradené do tretej pracovnej kategórie, preto sa § 174 ods. 1 zákona o soc. zabezpečení na účastníka konania nevzťahuje.
  1. Generálny riaditeľžalovanej ako odvolací orgán na odvolanie žalobcu preskúmal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 3.5.2017 a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil
  2. Na základe správnej žaloby preskúmal vyššie uvedené prvostupňové a odvolacie rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne ako správny súd, ktorý rozsudkom č.k. 18Sa/18/2018-121 zo dňa 20.12.2018 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 25.7.2017 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Na základe kasačnej sťažnosti vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp.zn. 7Sk/16/2019 zo dňa 24.6.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.12.2018 č.k. 18Sa/18/2018-121 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil pritom záväzný právny názor, podľa ktorého bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej I. alebo II. kategórii funkcií musí byť kumulatívne splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zák. o soc. zabezpečení a to, že služba I. a II. kategórie funkcií musí trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Podľa § 175g cit. zákona v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z., t.j. 22.12.1999, sa o nároku o starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa začalo na základe jeho žiadosti zo dňa 13.3.2017 v zmysle § 184 ods. 1 zákona o soc. poistení, a teda toto konanie nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z., a keďže zamestnanie žalobcu prvej pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvali k 31.12.1999, kasačný súd mal zhodne so žalovanou preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona o soc. zabezpečení pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok.
  1. V ďalšom konaní napadnutým rozsudkom č.k. 18Sa/18/2020-100 zo dňa 3.6.2021 správny súd, viazaný vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu, žalobu žalobcu zamietol. V plnom rozsahu poukázal na právny názor kasačného súdu záväzný pre danú právnu vec. Na záver konštatoval, že vzhľadom k preukázanej skutočnosti, keď žalobca nenaplnil časovú podmienku podľa § 174 ods. 2 zákona o soc. zabezpečení, sa správny súd so žalobnými námietkami nestotožnil, resp. ich považoval za bezpredmetné a žalobu ako nedôvodnú zamietol
  2. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal vady podľa § 440 ods. 1 písm. f, g/ a h/ Správneho súdneho poriadku (SSP). Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že žalobcovi chýba vyznačenie obdobia od 29.8.1974 do 28.8.1978 v prvom až štvrtom ročníku vojenského gymnázia, nezapočítané v I. kategórii funkcií. Túto dobu je potrebné započítať do I. kategórie funkcii, pretože sa s osobou žalobcu zaobchádzalo ako s vojakom ČSĽA. Poukázal pritom na režim vo vojenských gymnáziách, ktorý bol na úrovni vojenskej prípravy a výcviku a nútených prác a služieb. Ďalej namietal neposudzovanie preferovanej započítateľnej doby výkonného letca v čase od 11.3.1980 do 31.12.1995 v I. kategórii funkcii. Zákon č. 355/1999 Z.z. čase prepustenia žalobcu do zálohy ešte nebol vydaný, preto nemal byť na jeho prípad aplikovaný. Pritom poukázal na § 175g tohto zákona a vzhľadom na to, že o jeho nároku na starobný dôchodok nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa malo rozhodnúť podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nakoniec namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie sa zruší a vec sa vráti správnemu súdu na ďalšie konanie
  3. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 24.8.2021. Uviedla, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite a správne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Zamietnutie žiadosti žalobcu o starobnom dôchodku bolo vykonané v súlade s platnými predpismi o soc. poistení. Žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
  1. Žalobca samostatne podal vyjadrenie k napadnutému rozsudku podaním zo dňa 1.4.2022. Poukázal na judikatúru v oblasti započítania zvýhodnenej doby služby I. kategórie funkcií do doby zamestnania
  2. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a so sťažnostnými námietkami konštatuje, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná
  3. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia správnym súdom bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 13.3.2017. Žalobca požadoval zvýhodnenie pri priznaní starobného dôchodku v podobe skoršieho odchodu do dôchodku podľa zákona o soc. zabezpečení. Argumentoval, že splnil podmienku doby služby I. kategórie funkcií tak, ako ich mal zhodnotené pre určenie sumy výsluhového príspevku v rozhodnutí zo dňa 23.1.1996. Žiadal priznať starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, konštatovala, že nebola splnená podmienka podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o soc. zabezpečení a v zmysle tohto ustanovenia mu nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 roku veku a taktiež mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 174 cit. zákona, keďže nesplnil podmienku stanovenú v § 174 ods. 2, že služba I. alebo II. kategórie funkcií trvala do 31.12.1999. V danom prípade bolo preukázané, že žalobca k tomuto dátumu vykonával civilné zamestnanie v tretej pracovnej kategórii
  4. V kasačnej sťažnosti žalobca namietal právne posúdenie nesplnenia podmienok na priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zák. o soc. zabezpečení, keď mal za to, že do služby I. kategórii funkcií je potrebné zarátať dobu trvania jeho štúdia na vojenskom gymnáziu a zvýhodnenú dobu výkonu funkcie výkonného letca a tiež nepriznanie starobného dôchodku podľa § 174 ods. 2 zákona o soc. zabezpečení, keď podľa neho toto ustanovenie by sa malo aplikovať v znení účinnom ku dňu jeho odchodu do zálohy, t. j. k 31.12.1995
  5. Čo sa týka prvej nastolenej otázky, bolo preukázané, že žalobcovi bolo hodnotené na účely zníženia dôchodkového veku podľa § 21 zákona o soc. zabezpečení obdobie I. kategórie funkcií 17 rokov a 157 dní. To predstavuje dobu výkonu základnej vojenskej služby (1.8.1978 31.7.1980), dobu služby vo vojenskej škole (1.8.1980 31.12.1980) a dobu trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka (1.1.1981 31.12.1995). Podľa potvrdenia Vojenského úradu soc. zabezpečenia zo dňa 2.8.2013 bola žalobcovi zvýhodnená započítateľná doba výkonnej leteckej služby od 11.3.1980 do 31.12.1995. Podľa rozhodnutia o priznaní výsluhového príspevku zo dňa 23.1.1996 ku dňu prepustenia žalobca konal službu v ozbrojených silách po dobu 33 rokov, 2 mesiace 20 dní.
  1. Podľa § 120 ods. 2 z.č. 121/1975 zb. v znení účinnom do 30.9.1988 ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania. Podľa § 130 ods. 2 zákona o soc. zabezpečení ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o soc. zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
  1. Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976, bod 1. písm. c/ bolo stanovené, že doba služieb uvedených ad b/ (aj doba služby výkonného letca, pozn. kasačného súdu) sa pre účely dôchodkového zabezpečenia započítava dvojnásobne (§ 120 ods. 2 z.č. 121/1975 Zb.). Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988 bola vydaná smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby (príloha 2 k rozkazu). Podľa písm. A, bod 1 smernice pre nárok a výšku dôchodku sa započítava vojakom z povolania dvojnásobne (§ 130 ods. 2 zákona o soc. zabezpečení) doba služby strávená v mieri vo výkonnej leteckej službe
  2. Žalovaná sa s požiadavkou žalobcu zápočtu dvojnásobku doby I. kategórie funkcií za obdobie od 11.3.1980 od. 31.12.1995 v preskúmavanom rozhodnutí vôbec nezaoberala. Len prvostupňový orgán v predkladacej správe k podanému odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu konštatoval, že pre nárok a výšku výsluhového príspevku bolo žalobcovi započítaných 33 rokov, 2 mesiace a 20 dní, avšak v skutočnosti odpracoval 17 rokov a 157 dní. Ani správny súd tejto námietke v napadnutom rozsudku nevenoval pozornosť, ale sústredil sa len na posúdenie nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona o soc. zabezpečení
  3. Kasačný súd konštatuje, že v danom prípade vyplýva z predložených dôkazov, že žalobcovi boli v zmysle z. č. 121/1975 Zb. a zákona o soc. zabezpečení započítaná doba služby I. kategórie funkcií za vyššie uvedené obdobie dvojnásobne. Podľa § 120 ods. 2 z.č. 121/1975 Zb. a § 130 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení sa takto navýšená doba služby započítava do doby zamestnania. Potom je potrebné do doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať aj túto dobu. V prípade žalobcu po pripočítaní tejto navýšenej doby do doby služby I. kategórie funkcií je táto doba nie 17 rokov a 157 dní, ale 33 rokov, 2 mesiace a 20 dní. Uvedené má vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o soc. zabezpečení, pretože žalobca získal viac ako 20 rokov doby služby I. kategórie funkcií, ktorá sa v zmysle § 14 ods. 4 tohto zákona považuje za zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. V tejto časti sťažnostnú námietku kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú.
  1. Keďže žalovaná doposiaľ túto podmienku nepovažovala za splnenú, z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, či žalobca k dátumu (55 rokov veku) splnil aj ďalšiu kumulatívnu podmienku, a to, že bol k tomuto dátumu zamestnaný najmenej 25 rokov. V tomto ohlade bude potrebné zo strany žalovanej vyhodnotiť splnenie tejto ďalšej podmienky pre nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o soc. zabezpečení.
  1. Ostatné sťažnostné námietky vyhodnotil kasaný súd ako nedôvodné z nasledovných dôvodov: Čo sa týka doby štúdia na vojenských gymnáziách a vojenských stredných školách, táto problematika bola viackrát riešená kasačným súdom (napr. 7Sk/22/2019, 9Sžsk/20/2018, 9So/108/2016, 7Sk/38/2020). Z ustálenej judikatúry kasačného súdu, potvrdenej Ústavným súdom SR (napr. II.ÚS 295/2022) vyplýva, že štúdium na vojenskej strednej odbornej škole (vrátane vojenského gymnázia) nie je službou vojakov z povolania, pričom toto štúdium sa do služby zarátava momentom nastúpenia na základnú (náhradnú) službu, avšak nie z dôvodu štúdia na vojenskej strednej odbornej škole, ale z dôvodu vykonávania základnej (náhradnej) služby. V prípade žalobcu doba štúdia na vojenskom gymnáziu nebola ako funkcia I. kategórie zhodnotená ani na účely priznania nároku na výsluhový príspevok podľa potvrdenia Vojenského úradu soc. zabezpečenia z 2.8.2013 a správne na ňu žalovaná neprihliadla ako na dobu služby I. kategórie funkcií
  2. Vo vzťahu k aplikácii § 174 zákona o soc. zabezpečení kasačný súd uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 7Sk/16/2019 zo dňa 24.6.2020 v tejto právnej veci vyslovil záväzný právny názor, že v danom prípade bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcii musí byť kumulatívne splnená podmienka stanovená v § 174 ods. 2 zákona o soc. zabezpečení a to, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31.12.1999, ak mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Najvyšší súd zároveň konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil nárok na starobný dôchodok žiadosťou zo dňa 13.3.2017, nie je možné aplikovať § 175g cit. zákona a rozhodnúť o takomto nároku podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z., teda do dňa 22.12.1999. Zhrnul, že keďže zamestnanie žalobcu I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvali k 31.12.1999, žalobca nespĺňa podmienky § 174 ods. 1 a 2 zákona o soc. zabezpečení pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok.
  1. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom uvedeným v predchádzajúcom rozsudku kasačného súdu sp.zn. 7Sk/16/2019 zo dňa 24.6.2020. Vzhľadom na to, že nedošlo k zmene skutkovej situácie v danej veci ani k zmene judikatúry rozhodnej pre riešenú právnu otázku, kasačný súd nenašiel žiaden dôvod, aby sa odklonil od právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedenom rozsudku. Benefit skoršieho odchodu do dôchodku sa týkal len tých fyzických osôb, ktoré k určitému dňu síce vykonávali zamestnanie alebo funkciu v preferovanej kategórii, avšak nemali splnený počet rokov odpracovaných v tejto kategórii, a nie na tie fyzické osoby, ktoré zamestnanie alebo funkciu k tomuto dňu nevykonávali. Toto však nebol prípad žalobcu, ktorý ku dňu 31.12.1999 preukázateľne nevykonával funkciu I. kategórie funkcií, ale vykonával civilné zamestnanie v tretej pracovnej kategórii. Preto sa naňho nevzťahuje ust. § 174 zákona o soc. zabezpečení
  2. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že mal byť aplikovaný § 174 ods. 2 v znení účinnom ku dňu 31.12.1995 poukazujúc na § 175g zák. o soc. zabezpečení, kasačný súd sa s touto námietkou nestotožnil. Ust. § 175g ods. 2 stanovuje, že ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z., o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda podľa právnych predpisov účinných do 22.12.1999. Žalobca však opomína skutočnosť, že predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je skutočnosť, že konanie o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 bolo začaté pred účinnosťou tohto zákona, t.j. pred 22.12.1999. Takýmto prístupom bola naplnená požiadavka legitímnych očakávaní žiadateľov o starobné dôchodky, ktorí o ne požiadali za účinnosti právnej úpravy, ktorá podmienku trvania služby I. alebo II. kategórie k 31.12.1999 nepožadovala. Pokiaľ ale žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok v čase, keď táto podmienka z platného a účinného zákona jednoznačne vyplývala, bolo potrebné na ňu pri rozhodovaní o jeho nároku prihliadnuť. Neobstojí argumentácia žalobcu, že v čase odchodu do zálohy táto podmienka nebola v zákone daná, keďže v čase prepustenia do zálohy si nárok na starobný dôchodok neuplatnil
  3. Vzhľadom to, že sťažnostnú námietku nezapočítania zvýhodnenej započítateľnej doby do doby zamestnania kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú, napadnutý rozsudok zmenil podľa § 462 ods. 2 SSP, zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie s pokynom pre ďalšie konanie uvedeným v bode 17 tohto rozsudku
  4. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP tak, že ako úspešnému účastníkovi mu kasačný súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom a kasačnom súde v celom rozsahu.
  1. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0

Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 27. februára 2023 


Za správnosť vyhotovenia:
Zuzana Pudmarčíková
JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu (podpísané elektronicky

JUDr. Zdenka Reisenauerová členka senátu (podpísané elektronicky

Mgr. Michal Novotný člen senátu (podpísané elektronicky

 

PS:

takéto víťazné rozsudky z NSS SR sa rodia iba veľmi ťažko a zdĺhavo.
Ide o to, že vojak z povolania neslúžil do 31.12.1999, ale len do 31.12.1995 a vznikol mu nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne.
Tento rozsudok by mohol byť inšpiráciou aj pre ostatných dôstojníkov, ktorí mali obdobný osud.

Posielam v prílohe anonymizovaný rozsudok.

ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ

   JUDr. Marián  Ď U R I N A, generálny sekretár

        ul. Sibírska č. 4, 831 02 BRATISLAVA – 3
SLOVENSKÁ REPUBLIKA

e-mail:   durinaadvokat@gmail.com

MOBIL: ++421 905 405 381
Tel.č.: ++421 2 4425 4200