Vyberte stranu

Monitor: Kauzy týkajúce sa aj bezpečnostných zložiek

Ako sa končia známe kauzy? Kováčik nie je jediný, odsúdených je viac ako 30 ľudí (prehľad)

Aktuality.sk pripravili prehľad desiatich známych káuz, kde figurujú obvinení ľudia zo štátnych úradov, bezpečnostných zložiek aj podnikateľského prostredia. Verejnosť sledovala aj súdny záver prvých káuz Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej, ktoré sa stali pred vraždou Jána Kuciaka.

Úplatky, zneužívanie právomoci, členstvo či podpora zločineckých skupín, vyzrádzanie citlivých informácií, objednávky vrážd aj falšovanie dokumentov. Po tom, čo polícia a prokuratúra spustili akcie a zadržali známe mená, kauzy sa postupne dostávajú pred súd.

Pozreli sme sa bližšie na prípady, kde je ukončené vyšetrovanie. Obvinení buď čakajú na rozhodnutie, alebo vo viac ako tridsiatich prípadoch už aj padli právoplatné rozsudky. Prinášame sumár trestov tých, ktorí sa priznali, a aj tých, ktorí vinu do poslednej chvíle popierali.

V ani jednom z uvedených prípadov zatiaľ súd nerozhodol o definitívnom oslobodení spod obžaloby. Všetky doteraz vyhlásené rozsudky potvrdzujú závery vyšetrovania, v niektorých prípadoch však súd zmenil kvalifikáciu skutku a upravil trest. V prípade vraždy Kuciaka súd najprv oslobodil spod obžaloby Kočnera a Zsuzsovú, no Najvyšší súd rozhodnutie zrušil a prípad vrátil späť.

Okrem prípadov okolo exfunkcionárov či ľudí z bezpečnostných zložiek spomíname aj ostro sledované prípady okolo Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej.

I. Božie mlyny

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Pri akcii s názvom Božie mlyny na jeseň 2020 najprv zadržali Ľudovíta Makóa a Františka Böhma. Čoskoro však začali spolupracovať s políciou, takže NAKA krátko potom zadržala a obvinila aj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a policajného exfunkcionára Norberta Paksiho. V kauze stíhali bývalých verejných činiteľov (a podnikateľa) pre úplatky, vyzradenie citlivých informácií a zneužitie právomoci. Böhm si siahol na život, jeho stíhanie zastavili.

Právoplatne odsúdení

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik obvinenia od začiatku odmietal, Najvyšší súd ho napokon odsúdil na osem rokov väzenia a 100-tisícový peňažný trest. V lete 2017 vzal Kováčik úplatok 50-tisíc eur za pomoc pre bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku – prokurátorka sa na pokyn Kováčika neodvolala proti jeho prepusteniu z väzby, takže zostal na slobode. Kováčik, ktorý mal ako šéf špeciálnej prokuratúry prístup k citlivým informáciám, okrem pomoci mafiánskemu bosovi vyzradil aj utajované skutočnosti vyšetrovania priamo podozrivým.

Norbert Paksi pracoval na úrade zvláštnych policajných činností a vedel o tom, koho polícia odpočúva a na kom pracuje. Z pôsobenia vo verejnej funkcii si spravil biznis a citlivé informácie predával a vynášal priamo mafii, za čo dostával nemalé úplatky. Po zadržaní sa priznal, v máji 2021 ho súd poslal do väzenia na päť rokov, zároveň mu prepadol majetok.

Na rozhodnutie v tejto kauze čaká Ľudovít Makó. S políciou významne spolupracuje a priznal sa aj k mnohým trestným činom, o ktorých vyšetrovatelia dovtedy nevedeli, otvoril aj mnohé ďalšie kauzy. V tomto prípade však obvinenia v súvislosti s podporou zločineckej skupiny takáčovcov alebo s vydieraním popiera.

II. Očistec

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Začiatok kauzy policajnej mafie okolo Norberta Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara siaha do jesene 2020. Vyšetrovanie je ukončené, prokurátor podal obžalobu na súd. Systémom náhodného prideľovania teraz prípad pripadne niektorému zo sudcov Špecializovaného trestného súdu.

Podľa doterajších záverov vyšetrovania mala v polícii fungovať zločinecká skupina na čele s nitrianskym oligarchom Bödörom, ktorá na požiadanie, resp. za úplatky vyšetrovala alebo, naopak, zametala kauzy pod koberec. Dôležité miesta si mali systematicky obsadzovať len takými ľuďmi, ktorí boli lojálni voči systému. Radoví policajti mali na objednávku a za desiatky či stovky eur sledovať a monitorovať vtedy opozičných politikov a politických rivalov vtedajšej vládnej strany Smer-SD, napríklad Igora Matoviča, Radoslava Procházku či Daniela Lipšica.

Právoplatne odsúdení

Verdikt súdu si už vypočul Martin Fleischer s manželkou, ktorí boli odsúdení za prijatie úplatku 40-tisíc eur. Priznali sa, že pomohli jednej firme pozametať podozrenia z daňových podvodov. Majiteľ firmy zaplatil úplatok pol milióna, Fleischerovci dostali „odmenu“ 40-tisíc eur. Obom manželom vymerali dvojročný trest s podmienečným odkladom na päť rokov, no aj peňažné tresty – Fleischerovi 150-tisíc eur, jeho manželke 30-tisíc. Tá už svoju časť zaplatila, bývalému úradníkovi sa to zatiaľ nepodarilo. V apríli tohto roka žiadal súd, aby ho radšej poslal do väzenia, lebo takú sumu sa mu nepodarí nazbierať. Sudca Miroslav Mazúch mu dal ešte čas, aby si vyrovnanie trestu rozmyslel.

Policajný exfunkcionár Pavol Vorobjov sa zas priznal k nezákonným lustráciám politikov aj novinárov vrátane Jána Kuciaka. Zároveň monitoroval politických rivalov vtedajšej vládnej strany Smer, za čo dostával peniaze. Pracovať mal pre doposiaľ neodsúdenú skupinu okolo Norberta Bödöra. Hoci si už v minulosti odsedel zhruba pol roka vo väzbe, súd mu teraz vymeral nepodmienečný trest dva roky, ktorý si musí odsedieť, zároveň mu prepadol majetok a má zákaz činnosti v orgánoch verejnej moci. Ide o mimoriadne znížený trest, keďže Vorobjov spolupracuje a podľa prokurátora aj súdu sa významne podieľa na odhaľovaní trestnej činnosti.

Bývalý policajt Vladimír Bisták tiež pracoval pre ľudí zo skupiny bödörovcov, pričom vyšetrovateľovi opísal jej hierarchiu. Priznal sa, že vynášal citlivé informácie a dostával za to peniaze, rovnako sa podieľal na monitorovaní opozičných politikov. V minulosti pod falošným menom zinscenoval vyšetrovanie jedného trenčianskeho podnikateľa, za čo ho na chvíľu zadržala aj policajná inšpekcia. Napokon sa vtedy vyhol riadnemu trestu. Bisták dostal trojročný podmienečný trest so štvorročnou skúšobnou dobou, do väzenia teda nešiel. Zároveň mu prepadol majetok.

Začiatkom mája si vypočuli odsudzujúci rozsudok aj expolicajti Milan Žáčik a Ivan Bobocký. Po priznaní, dohode s prokurátorom a súhlase súdu dostali trojročný trest so štvorročným odkladom, do väzenia teda nešli. Zároveň im ako členom zločineckej skupiny prepadol celý majetok. Dvojica Žáčik a Bobocký sa priznala k činnosti pre skupinu bödörovcov, teda že špehovali politikov, nafingovali vyšetrovanie, aby vytiahli peniaze od podnikateľov, brali úplatky a zneužili tak právomoci, ktoré im z titulu verejného činiteľa (policajta) vyplývali. Po tomto rozsudku majú aj niekoľkoročný zákaz činnosti v orgánoch verejnej moci.

Na rozhodnutie čakajú: Norbert Bödör, Tibor Gašpar, Peter Hraško, Róbert Krajmer, Dušan Kováčik, Bernard Slobodník, Marián Zetocha, Milan Mihálik ako členovia údajnej zločineckej skupiny. Obvinený Ľudovít Makó je vyčlenený na samostatné konanie. Obžaloba v kauze Očistec je podaná aj na Františka Imreczeho, Borisa Trantaliča, Milana Gregu – a to v súvislosti s korupciou, nie však zločineckou skupinou.

III. Judáš

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Razia v kauze Judáš sa odohrala krátko pred koncom roka 2020. Bola pokračovaním už rozbehnutých prípadov, keďže viaceré osoby spolupracovali a odhaľovali nové a nové prípady. NAKA vtedy obvinila aj policajného exprezidenta, jeho stíhanie však bolo zastavené, keďže Milan Lučanský si vo väzbe siahol na život (okolnosti jeho smrti však stále objasňuje prokuratúra). V prípade Judáš obvinili v súvislosti s prijatím peňazí za službu pre kontroverzného podnikateľa siskárov Borisa Beňu a Pavla Gašparoviča a pre prijatie úplatkov aj exfunkcionára finančnej správy Daniela Čecha aj expolicajta Jozefa Reháka.

Právoplatne odsúdení

Bývalý námestník SIS Boris Beňa sa priznal, že mu sľúbili úplatok za upratanie podozrení okolo súkromného podnikateľa Bočkaya. Zároveň prezradil utajované skutočnosti o odpočúvaní. Po schválení dohody o vine a treste dostal trojročný podmienečný trest s odkladom na päť rokov a peňažný trest 14-tisíc eur. V súčasnosti sa snaží o otvorenie prípadu a opätovné posúdenie trestu. Ďalších mužov z tejto kauzy Gašparoviča a Vičana, ktorí sa ale nepriznali, totiž napokon súd posudzoval podľa iného skutku a dostali aj výrazne nižší trest.

Exsiskár Pavol Gašparovič a bývalý policajt Ladislav Vičan sú právoplatne odsúdení za to, že chceli jednému podnikateľovi pomôcť upratať kauzu a odblokovať majetok. Vypýtali si 400-tisíc eur ako úplatok, polovicu aj dostali. Najvyšší súd však napokon v deň rozsudku povedal, že išlo o nepriamu korupciu, ktorá bola v čase spáchania skutku (rok 2018) posudzovaná oveľa miernejšie. Gašparovič dostal trest 22 mesiacov za mrežami a 20-tisícový peňažný trest, Vičan obišiel s ešte miernejším trestom 20 mesiacov a 16-tisícovou pokutou a prepadlo mu auto v prospech štátu. Do vyhlásenia rozsudku v marci 2022 vinu popierali.

Bývalý funkcionár finančnej správy Daniel Čech sa priznal, že bral úplatky za krytie nelegálneho biznisu podnikateľa Františka Böhma. Súd mu schválil dohodu o vine a treste a vymeral mu trojročný trest s odkladom na štyri roky, do väzenia tak nešiel. Dostal tiež peňažný trest 30-tisíc eur. Bol prvým spolupracujúcim obvineným z veľkých medializovaných káuz, ktorý si v apríli 2021 vypočul rozsudok a ktorý vďaka spolupráci získal miernejší trest. Neskôr však Čecha zadržala polícia znova, a to v kauze Mýtnik, kde mu kladú za vinu prijatie oveľa väčšieho úplatku – až 200-tisíc eur. Aj v tomto prípade sa Čech napokon priznal, verdikt zatiaľ nepozná.

Policajný exfunkcionár, predtým vyšetrovateľ NAKA Marián Kučerka je zatiaľ neprávoplatne odsúdený za to, že ešte ako vyšetrovateľ prijal úplatky. V jednom prípade to malo byť za to, že neobviní príbuzného poslanca Petra Žigu (Štefana Žigu), a v druhom prípade pomôže v prípade krytia daňových podvodov skupiny podnikateľov okolo firmy Jopi Trade. Kučerka najprv vinu popieral, potom sa priznal, dokonca aj k ďalšiemu úplatku, počas súdneho procesu však opäť zmenil názor a vinu začal popierať. Sudca mu neuveril a uznal ho vinným, vymeral mu trest 11 rokov a trest prepadnutia majetku. Expolicajt sa voči rozsudku odvolal, rozhodovať tak bude Najvyšší súd.

Na rozhodnutie čaká Jozef Rehák  bol vysokopostaveným funkcionárom v polícii a viedol špeciálny útvar, ktorý má na starosti odpočúvanie. Muž s familiárnou prezývkou „Dodo“ si mal mesačne privyrábať za to, že prezrádzal informácie, na kom polícia pracuje a koho odpočúva. Potvrdzujú to nielen členovia skupiny sýkorovci, ale aj Rehákov podriadený a medzičasom aj právoplatne odsúdený Norbert Paksi (pozri kauzu Božie mlyny). Exfunkcionár Rehák je jediným z kauzy Judáš, v ktorého prípade ešte nepadlo žiadne rozhodnutie.

IV. Mýtnik

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Ekonomická kauza Mýtnik je o korupcii a predražených tendroch na finančnej správe. Odhaliť ju pomohol už viackrát spomínaný Ľudovít Makó spolu s Danielom Čechom. Na finančnej správe sa výnimočne darilo IT firme Michala Suchobu Allexis, a to najmä vďaka dobrým vzťahom so šéfom správy, údajným dohodám s oligarchom Jozefom Brhelom a v neposlednom rade vďaka úplatkom. Najprv polícia obvinila skupinu okolo Brhela vrátane šéfa úradu Františka Imreczeho a podnikateľa Suchobu. Potom nasledovali aj ďalšie dve akcie Mýtnik 2 a Mýtnik 3, kde NAKA obvinila bývalého štátneho tajomníka Radka Kuruca, oligarchu Miroslava Výboha alebo exriaditeľku finančnej správy Lenku Wittenbergerovú. Všetky kauzy súvisia s úplatkami, zneužitím právomoci na ministerstve financií alebo finančnej správe.

Právoplatne odsúdení

Podnikateľka Jana Rovčaninová dostala trojročný podmienečný trest s odkladom na päť rokov a 20-tisícový peňažný trest. Rovnako má zákaz byť štatutárkou obchodnej spoločnosti najbližších šesť rokov. Priznala sa, že ako konateľka firmy Allexis sa spolupodieľala na nezákonných súťažiach IT spoločnosti na finančnej správe. Polícia vyčíslila biznis so štátom na viac ako 50 miliónov eur, Rovčaninová zmluvy podpisovala.

Ďalším odsúdeným v kauze Mýtnik je podnikateľ z východného Slovenska Štefan Poláček. Za to, že vyhrá súťaž a bude prenajímať priestory colnému a daňovému úradu, podnikateľ odovzdal úplatok 100-tisíc eur. Po priznaní a dohode o vine a treste s prokurátorom Poláčka odsúdili za prečin podplácania. Obišiel s peňažným trestom 50-tisíc eur.

Do tretice v kauze Mýtnik spoznal trest aj bývalý zamestnanec finančnej správy Pavol Boško. Priznal sa, že vzal úplatok, prokurátor s ním uzavrel dohodu a súd mu vymeral dvojročný podmienečný trest a peňažný trest štyritisíc eur.

O pár dní sa zrejme dozvie verdikt aj bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová. Tá sa po zadržaní priznala, že od podnikateľa Michala Suchobu dostala ako poďakovanie balíček vlasovej kozmetiky, v ktorej bola obálka s 50-tisíc eurami. Malo to byť poďakovanie za lojalitu a prácu v súvislosti so Suchobovou firmou a jeho zákazkami v štátnej správe. Prokurátor s ňou uzavrel dohodu o vine a treste, súd o nej má rozhodnúť 22. júna.

Na rozhodnutie či uzavretie dohody čakajú zvyšní aktéri káuz Mýtnik 1, 2 aj 3. Priznali sa ľudia z finančnej správy Imrecze aj Čech, rovnako skutky potvrdzuje aj podnikateľ Michal Suchoba.

Bývalé pracovníčky Finančnej správy Kornélia Černá a Denisa Židová vinu popierajú. Rovnako aj ďalší aktéri kauzy Mýtnik, v ich prípade je už na súde podaná obžaloba, zatiaľ sa však pojednávanie nezačalo. Patrí medzi nich oligarcha Jozef Brhel, jeho syn Jozef Brhel ml., právnik Martin Bahleda, Miroslav Výboh, Milan Grega, exfunkcionár Radko Kuruc, architekt a blízky priateľ exministra Kažimíra Miroslav Slahučka.

V. Farizej – korupcia v SIS

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Korupčná kauza okolo bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského je pomerne známa, už menej známy je názov akcie, pri ktorej šéfa tajných zadržali. Prípad Farizej sa týka úplatku v Slovenskej informačnej službe. Konkurzný právnik Zoroslav Kollár odovzdal v lete 2020 úplatok 40-tisíc eur, aby ho tajná služba prestala odpočúvať. Peniaze dal Ľudovítovi Makóovi, ktorý ich zasa posunul bývalému námestníkovi SIS Borisovi Beňovi. Traja menovaní skutok potvrdzujú. Štvoricu uzatvára exriaditeľ tajnej služby Vladimír Pčolinský, ktorý podľa obvinenia vzal polovicu, teda 20-tisíc eur. Ten ako jediný obvinenie popiera.

Právoplatne odsúdený v korupčnom prípade je zatiaľ iba Zoroslav Kollár. Súd schválil dohodu o vine a treste, právnik dostal peňažný trest 70-tisíc eur. Nie je to len za spomínaný úplatok pre tajnú službu, trest sa vzťahuje aj na ďalší korupčný prípad. Kollár priznal, že si nechal sľúbiť peniaze za pomoc pri krytí nelegálnej výroby cigariet, no napokon vraj úplatok neprevzal.

Dočasne odložené obvinenie majú Boris Beňa a Ľudovít Makó.

Na rozhodnutie čaká Vladimír Pčolinský. V jeho prípade je podaná obžaloba na súde, hlavné pojednávanie sa zatiaľ nezačalo.

VI. Plevel – korupcia na žilinských súdoch

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Prípad Plevel je korupčná kauza na žilinských súdoch. Za úplatky pre sudcov si podozriví dokázali kúpiť nižšie tresty. Kľúčovým v celej kauze je František Tóth, ktorý pôsobil ako spojka na súdy.

Odsúdení v kauze Plevel

Právoplatné rozsudky si zatiaľ vypočul František Tóth alias Veľký Fero, ktorý bol akýmsi vybavovačom na žilinských súdoch a mal blízko práve k sudcovi Pavlovi Polkovi. Tóth dostal trojročný podmienečný trest a peňažný trest 100-tisíc eur. Na základe jeho svedectiev potom polícia rozbehla ďalšie akcie na sudcov a advokátov.

Hoci kľúčový svedok Tóth povedal o Polkovi, že na úplatkoch musel zarobiť ťažké milióny korún a nedá sa to ani spočítať, Pavel Polka vyviazol s trojročným podmienečným trestom a peňažnou pokutou 150-tisíc eur, no násobne viac peňazí si vykazoval ako úspory. K zníženému trestu sa dopracoval najmä vďaka výraznej spolupráci s vyšetrovacími orgánmi, keďže prstom ukázal na ďalších ľudí podozrivých z korupcie.

Muž s prezývkou Malý Fero, teda František Salinger sa priznal a opísal úplatkársky systém na súdoch. Dostal dvojročný podmienečný trest s odkladom na tri roky. Systém opísal aj Patrik Mursa, priznal vinu, dostal iba peňažný trest 8-tisíc eur.

S nepodmienečným trestom obišiel Anton Bajdík, keďže okrem skutkov okolo žilinských súdov mu prirátali aj iný skutok z minulosti, za ktorý bol odsúdený. Dostal trojročné väzenie.

Sudkyňa Mária Urbanová sa tiež priznala k prijímaniu úplatkov. Súd jej schválil dohodu o vine a treste a vymeral jej trojročný podmienečný trest, zároveň musela zaplatiť 10-tisíc eur. Pred sudcom priznala, že morálne zlyhala, no svoje rozhodnutia ako sudkyne považuje za zákonné a spravodlivé.

Advokát Ľuboš Mahdoň bol ďalším v rade spolupracujúcich v justičnej kauze žilinských súdov, ktorý napokon získal miernejší trest. Obišiel s trojročným podmienečným trestom s odkladom na dva roky.

Žilinský právnik Pavol Kuric sa priznal ku korupcii, dostal 18-mesačný podmienečný trest so skúšobnou lehotou na dva roky. Sudca schválil už vopred dohodnutú pokutu 35-tisíc eur. Za peniaze chcel vybaviť dvom mužom stíhaným za lúpež nižšie tresty.

Na rozhodnutie čaká obvinený expolitik Ján Slota, sudkyňa Eva Kyselová, okresný sudca Daniel Béreš a jeho kamarát Juraj Filipovič.

VII. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Kuciaka a Kušnírovú zavraždili v dome vo Veľkej Mači vo februári 2018. Už na jeseň toho isté roka polícia chytila vykonávateľov, súdy ich už medzičasom uznali vinnými. V prípade vraždy novinára a jeho snúbenice Špecializovaný trestný súd najprv oslobodil spod obžaloby Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú. Najvyšší súd však vrátil prípad späť na dokazovanie. Kočner aj Zsuzsová vinu odmietajú.

Právoplatné rozsudky si vypočul vrah Miroslav Marček, Najvyšší súd mu zvýšil trest 25 rokov. Rovnako obišiel Tomáš Szabó, ktorý strelcovi robil šoféra. Tretím odsúdeným je Zoltán Andruskó, ktorý od zadržania spolupracoval s políciou a dôležitými svedectvami vo viacerých kauzách získal dohodu o vine a treste a zmiernený trest 15 rokov.

Na rozhodnutie čakajú Kočner a Zsuzsová, obaja vinu popierajú.

VIII. Príprava vrážd prokurátorov

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Zsuzsová a Kočner sú obžalovaní aj v prípade objednávky vrážd Jána Kuciaka a troch prokurátorov. Stíhaní sú aj Srb Darko Dragić a podnikateľ z južného Slovenska Dušan Kracina. Štyria menovaní vinu popierajú. Piatym je Tomáš Szabó, ktorý sa priznal a potvrdil prípravu vrážd prokurátorov.

Túto kauzu napokon spojili s prípadom vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Na súde sa teda pojednáva ako jedna spoločná trestná vec. Senát zatiaľ rozhodnutie nevyhlásil.

IX. Vražda exprimátora Hurbanova

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Bývalého primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka zavraždili ešte v roku 2010. Podarilo sa odsúdiť len vraha Štefana Kaluza, no zvyšných aktérov polícia vtedy ani neobvinila. Až po vražde Jána Kuciaka (2018) sa vyšetrovanie likvidácie regionálneho politika opäť rozbehlo. Polícia začiatkom roka 2019 zadržala Romana Ostružlíka a Vladimíra Mosnára. Alene Zsuzsovej pridali obvinenie za sprostredkovanie tejto vraždy.

Súdy právoplatne odsúdili Romana Ostružlíka a Alenu Zsuzsovú ako objednávateľov a Vladimíra Mosnára ako sprostredkovateľa na 21 rokov väzenia. Vrah Kaluz si odpykáva 25-ročný trest (za mrežami je už od roku 2010).

X. Kauza zmenky

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Verejnosť aj médiá pozorne sledovali aj prvý veľký prípad okolo Mariana Kočnera. Známa kauza zmenky ho dostala najprv do väzby a potom aj do väzenia. Kočner s bývalým riaditeľom Markízy a expolitikom Pavlom Ruskom sfalšovali zmenky. Bratislavský podvodník chcel od súkromnej televízie vysúdiť desiatky miliónov eur, čo sa mu napokon nepodarilo. V kauze figuroval aj niekdajší Kočnerov obchodný partner a exsiskár Štefan Agh. Podľa dozorového prokurátora Jána Šantu ide o jednu z najväčších ekonomických káuz v dejinách slovenskej justície a kriminalistiky, keďže rozsah činu predstavuje takmer 70 miliónov eur.

Právoplatne odsúdení sú už všetci traja spomínaní aktéri. Kočner s Ruskom dostali 19 rokov, Kočner ešte navyše aj 10-tisícový peňažný trest. Štefan Agh obišiel s miernejším trestom 13 rokov.

Tento článok mohol vzniknúť aj vďaka podpore našich čitateľov

Pridajte sa k našej komunite, ktorá bojuje za spravodlivý a slušný štát, a podporte prácu našej redakcie. Teraz k nej navyše môžete získať až dve knihy úplne ZADARMO.

Podpora investigatívnej žurnalistiky

S podporou až 2 knihy ZADARMO

Aktuality takmer bez reklám

Aktuality.sk takmer bez reklám

Vylepšené funkcie diskusií

Možnosť diskutovať

Novoročný príhovor premiera SR E. Hegera

Novoročný príhovor predsedu vlády SR Eduarda Hegera zverejňujeme v podobe, v akej nám ho poskytol Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

MOJÍM NOVOROČNÝM PRIANÍM JE, ABY SME SA AKO KRAJINA ZOMKLI A BOLI JEDNOTNÍ

Mám životné krédo, ktoré mi pomáha v politickom živote. Často ho spomínam aj verejne:

„Stavajme na skúsenostiach, spájajme sily a nikdy sa nevzdávajme. My to zvládneme!”

Potrebujeme to pre úspešné zvládnutie pandémie, pre realizáciu dôležitých reforiem. Potrebujeme to pri pokračovaní očisty spoločnosti od korupcie a zneužívania moci. Potrebujeme to pre lepšie Slovensko.

Mojím ďalším želaním je, aby sme do hodnotenia dnešnej vnútropolitickej situácie vniesli viac nadhľadu a faktov, menej emócií a skreslených informácií, hoci žijeme bezprecedentné a psychicky veľmi náročné časy. Vláda však na ne reaguje a počas pandémie poskytuje podnikom a domácnostiam pomoc, aká tu doteraz nikdy nebola. Aj v roku 2021 sme pomáhali s výpadkami tržieb, s nájmami, s udržovaním zamestnanosti i kúpnej sily domácností. Pomáhali sme reštauráciám, ľuďom v kultúre, pomáhali sme každému, kto sa v dôsledku pandémie ocitol v núdzi.

Ak som spomenul robustnú štátnu pomoc počas pandémie, treba vidieť aj to, čo ju limitovalo. Je to výška nášho dlhu. Verejný dlh bol vysoký, už keď sme prevzali vládnu zodpovednosť.

Postupné, ale presvedčivé ozdravovanie verejných financií je moje tretie novoročné želanie. Slovensko musíme urobiť odolnejším voči krízam.

Mám ďaleko od toho, aby som tvrdil, že sme ideálnou vládou. Ale s plnou vážnosťou hovorím, že sme najlepšou možnou vládou z politických síl, ktoré sú dnes na scéne. My nekradneme, nehádame sa o korisť. My pracujeme pre ľudí.

Všetci by sme si priali, aby v roku 2022 skončila pandémia a svet zažil obrovskú úľavu, ale to dnes nikto nevie garantovať. Najlepší kompas v živote je byť realistom. Vírus s označením Covid-19 mutuje a po delte tu máme omikron. Infekčnejší, rýchlejší a v krátkom čase zistíme, či aj nebezpečnejší.

Tak mi dovoľte, zaželať vám v novom roku veľa imunity. Najlepšie tej, ktorú získate očkovaním treťou dávkou.

Mojím posledným premiérskym želaním je, aby rok 2022 nebol horším ako ten predchádzajúci. Ale výrazne lepším. Verím, že to bude rok rozvoja a rastu.

Želám Slovensku, aby urobilo ďalší pokrok v reformách, aby sa rozbehli nové investície, aby sme nestratili životný elán a naučili sa žiť v pandémii s čo najmenšími stratami i s nižšou mierou konfliktov.

Pretože sme silnejší, keď sa vieme dohodnúť. Prajem vám šťastný nový rok, nech je rokom zdravia, úspechov a radosti.

Eduard Heger, predseda vlády SR

 

Striedanie vo funkcii šéfa polície

 

Peter Kovařík po minulotýždňovom obvinení pre prerušenie akcie policajnej inšpekcie končí na poste šéfa polície. Sám sa rozhodol vzdať funkcie. Medzi štyrmi očami o tom hovoril aj s ministrom vnútra Romanom Mikulcom. Ten už včera naznačil, že šéf polície sa môže funkcie vzdať aj sám.

„Chcem vám oznámiť, že som dnes na ministerstvo vnútra doručil žiadosť o skončenie pracovného pomeru. Podpísal som ju včera v noci,“ povedal na tlačovej besede.

Ako dodal, celú svoju profesionálnu kariéru sa snažil dvíhať dôveryhodnosť policajného zboru. „Neviem si predstaviť ako trestne stíhaný pokračovať na poste policajného prezidenta. Stav je aký je, a to, že som obvinený, hoci si o tom obvinení myslím svoje. Jeden meter musí platiť pre všetkých. Dátum odchodu som navrhol dohodou k 15. septembru, musíme ešte zvládnuť návštevu svätého otca,“ dodal.

Pokiaľ ide o obvinenie zo strany bratislavskej prokuratúry, je pripravený brániť sa. „A budem sa brániť až po súdne konanie, ak k nemu príde. Skutok, tak ako je opísaný v uznesení, nie je trestným činom o tom som presvedčený.“ Po vznesení obvinenia odovzdal prokurátorovi aj oba mobilné telefóny a prístupové kódy k nim.

Kovařík pri svojom rozhodnutí zohľadnil aj hrozbu väzobného stíhania. „Reálne si viem predstaviť, že ako policajný prezident musím ďalej rozhodovať a mohol by som sa dosdtať do konfliktu záujmov. Ľahko sa dá nastaviť verzia, že som s niekým komunikoval a snažil sa ovplyvňovať. Nemienim špekulovať, či by ma niekto chcel strčiť do väzby ale do istej miery si to uvedomujem, že môže dôjsť k problémom,“ vysvetlil.

Rastúce napätie

Situáciu v ozbrojených zložkách vníma to ako rastúce napätie. „Vojnou by som to nenazýval. Čím vyššie pôjdeme, tým silnejšie budú tlaky,“ komentoval.

Na NAKA teraz chystajú audit skutkov a rozšíriť tím o ďalších policajtov, aby sa znížilo riziko tlaku na úzku skupinu ľudí.

V pondelok pred zriadením tímu sa udialo stretnutie na inšpekcii, kde bol aj vtedajší riaditeľ inšpekcie Adrián Szabó, jeho zástupca Róbert Zaplatílek, šéf NAKA Branislav Zurian a zrejme aj vyšetrovateľka Santusová.

„Chceli vyriešiť, ako sa vysporiadať s trestnými oznámeniami, ktoré sa týkali činnosti tímu Očistec. Tam som sa dozvedel, že to bude vyšetrovať úrad inšpekčnej služby a nie prokuratúra, ako sa pôvodne plánovalo a padlo rozhodnutie, že vytvoríme spoločný tím, keďže tam mali figurovať aj civilné osoby.“

Mikulec: vážim si ho

Minister vnútra reagoval na sociálnej sieti a Kovaříkovi poďakoval.

„Skutočnosť, že sa rozhodol z funkcie odísť preto, aby chránil česť a dôveryhodnosť Policajného zboru, svedčí o jeho vysokom morálnom kredite, snahe chrániť Policajný zbor a ísť príkladom pre jeho príslušníkov. Vnímam toto rozhodnutie ako skutočné štátnické gesto a vážim si Petra Kovaříka aj ako prezidenta Policajného zboru, aj ako človeka. Vážim si jeho rozhodnutie o to viac, že mám zásadné pochybnosti o obvinení, ktoré mu bolo vznesené a som presvedčený, že toto obvinenie bolo účelové,” reagoval minister Roman Mikulec.

Kovařík odchádza do civilu po 31 rokoch. Extra sa poďakoval policajtom z NAKA, špecificky v tíme Očistec aj tíme Fénix. „Ja tým chlapom dôverujem, neverím, že by niekoho ovplyvňovali a za tým si stojím.” Ako dodal, vyšetrovatelia mali opätovne uvoľnené kolesá na autách a muselo sa riešiť, kde môžu bezpečne parkovať autá.

Verí, že rozbehnuté kauzy sú postavené na reálnych základoch a podarí sa ich dotiahnuť do úspešného konca.

Políciu povedie Maškarová

„Pociťujem tlaky vo vzťaku ku mne. Som katalyzátorom tlaku na policajný zbor. Cítim, že ja ako osoba som bol spájaný s veľkým napätím v politickom spektre. Od ministra vnútra som mal ale plnú podporu,“ dodal v súvislosti s vyjadreniami opozičných i koaličných politikov.

Políciu do zvolenia nového šéfa bude viesť prvá viceprezidentka Jana Maškarová.

Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry obvinil vo štvrtok Kovaříka zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti.

Dôvodom má byť fakt, že ako šéf polície na viac ako hodinu stopol zásahovú jednotku Cudzineckej a hraničnej polície, ktorú si do Bratislavy na zatýkanie obvinených Csabu Domotora, Mateja Zemana a Petra Petrova povolal inšpekčný tím. Ten vyšetruje podozrenia z manipulovania svedkov veľkých káuz, ktoré rieš Národná kriminálna agenútra v rámci tímu Očistec.

Podal sťažnosť

Nasadení policajti zadržali Dömötöra, obvinený Zeman im však podľa bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu ušiel priamo pred nosom. V uznesení o Kovaříkovom obvinení sa píše, že operatívci videli na bratislavskej Bajkalskej ulici auto Zemanovej manželky a aj jeho vlastné. Zároveň sa na mieste mali pohybovať „hlavohrude“ s kapsičkami krížom cez chrbát, v ktorých mohli mať zbrane.

Kovařík obvinenia odmieta a proti uzneseniu prokurátora podal sťažnosť. Zároveň podal námietku zaujatosti proti všetkým prokurátorom bratislavskej prokuratúry. O jeho sťažnosti proti obvineniu by teda mala rozhodovať generálna prokuratúra.

Odchádzajúci policajný šéf svoju sťažnosť sprístupnil médiám. Urobil to v reakcii na uniknuté uznesenie o jeho stíhaní, ktoré dostali viaceré redakcie.

V sťažnosti pripomína, že „Matej Z. sa podľa svojich viacerých medializovaných výstupov už viackrát verejne vyjadril, že v čase zásahu sa nachádzal v Chorvátskej republike, teda v čase zásahu bol mimo Bratislavského kraja“.

Tvrdenie bývalej šéfky inšpekčného tímu Diany Santusovej je podľa Kovaříkovej sťažnosti účelové a v rovine domnienok. „Spolu s ostatnými zasahujúcimi príslušníkmi iba domnievala, že osoba Matej Z. sa nachádzal na určenom mieste, avšak toto tvrdili doteraz vypočutí svedkovia bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Aj z toho vyplýva, že v tomto kontexte nemôže byť naplnená skutková podstata trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti,“ argumentuje Kovařík.

Zásahovku si mala podľa Kovaříka vypýtať priamo vedúca tímu, a to považuje za neštandardné. Policajný šéf tvrdí, že by tak mala urobiť oprávnená osoba, teda šéf útvaru, alebo jeho nadriadení.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) už včera avizoval, že podnikne ďalšie kroky voči policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi. Jedným z riešení je podľa neho aj postavenie mimo služby, no na to musia byť splnené podmienky. Mikulec tiež v pondelok zopakoval, že šéfovi polície dôveruje a je presvedčený o tom, že nezastavil policajnú akciu.

Do roka a do dňa

Minister je presvedčený, že Kovařík nezneužil právomoc verejného činiteľa ani nezastavil policajnú akciu. „Nedošlo k prerušeniu ani zastaveniu policajnej akcie, došlo len k prerušeniu činnosti zásahovej jednotky, ktorá bola nasadená v rozpore s internými predpismi PZ,” pripomenul s tým, že dôveruje orgánom činným v trestnom konaní.

Kovaříkovu hlavu žiadal predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. To, že ešte nie je Kovařík postavený mimo služby, vníma ako problém. Považuje to za dvojitý meter vzhľadom na to, že vyšetrovateľka úradu inšpekčnej služby Diana Santusová bola podľa neho postavená mimo služby len preto, že chcel minister ešte niečo preveriť.

Riadnym policajným prezidentom sa Peter Kovařík stal v januári tohto roka. Uspel vo výberovom konaní, kde sa stretol so šéfom Lynx commanda Štefanom Hamranom.

Povereným riadením polície však bol už od prvého septembra minulého roka, keď z postu šéfa polície odišiel Milan Lučanský. Polícii tak šéfoval presne rok.

Návrh tabuľkových počtov OS SR

Materiál obsahuje návrhy:

  • celkových početných stavov vojakov a  zamestnancov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, vrátane profesionálnych vojakov vyčlenených podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a), c) až f) zákona č. 281/2015 Z. z. k 31. decembru 2021,
  • počty hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021,
  • rozmiestnenia zväzkov, útvarov, úradov a zariadení Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021.
(viac…)

Rastie dôvera verejnosti v políciu?

Monitor z aktuality.sk
Komentár Daga Daniša: Máme tu prípad, ktorý spája Bödöra s Kaliňákom

Ak treba Matovičovu vládu za niečo pochváliť, tak za napĺňanie hlavného sľubu. Rozviazala ruky vyšetrovateľom, ktorí predvádzajú pozoruhodné výkony. Najnovšie pri vyšetrovaní bödörovcov a predraženého nákupu kamier pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

(viac…)

Monitor z Aktuality sk

dnes 25.04.2020 00:00akt. 25.04.2020 07:52

Reportáž z Permanentného krízového štábu: „Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi“

Zdroj: David Ištok/Aktuality.skAktuality.skMartin Sliz

Niektorí úradníci si ťažko zvykali, že v tejto situácii musia pracovať aj cez víkend, hovorí Martin Královič, ktorý navrhol štruktúru operačného riadenia v krízovom štábe.

Uprostred slávnostnej Zrkadlovej siene úradu vlády prebieha tichá diskusia. O stôl sa neformálne opiera vedec Robert Mistrík a čosi vysvetľuje manažérovi v IT oblasti Petrovi Škodnému a šéfovi Lekárskeho odborového združenia Petrovi Visolajskému. Do rohov rozľahlej miestnosti sa jeho slová nedostanú.

Skupinka si chvíľu vymieňa informácie, a potom sa rozíde.

Takýchto vzájomných rýchlych porád absolvoval Škodný, Mistrík aj Visolajský za mesiac existencie Permanentného krízového štábu množstvo. Spolu s infektológom Vladimírom Krčmérym totiž tvoria základ štábu. Okolo seba vybudovali za niekoľko týždňov celú inštitúciu s desiatkami ľudí.

Jej zriadenie ohlásil premiér Igor Matovič 23. marca. Pociťoval totiž nedostatok koordinácie pri riešení pandemickej krízy.

„Jedna ruka nevedela, čo robí ľavá, ak sa aj niečo vybavilo, nie vždy sa o tom dozvedeli tí, ktorých sa to týkalo,“ povedal na uvádzacej tlačovej besede.

Zvyky ustúpili bezpečnosti

Vláda preto potrebovala vytvoriť akýsi centrálny mozog, ktorý by riadil výmenu informácií, kde by sa riešili každodenné problémy, združovali by sa vedecké kapacity a odkiaľ by prichádzali návrhy na systémové zmeny.

Vznikla teda idea inštitúcie, ktorá by stála bokom od zavedených štruktúr, a zároveň by plnila funkciu poradného orgánu premiéra. Realizáciou tejto idey sa stal Permanentný krízový štáb.

Na jednom systémovom opatrení sa v historickej budove úradu vlády, ktorý sa sčasti premenil na riadiace krízové centrum, pracuje aj vo štvrtok. A prvýkrát aj za asistencie dvoch redakcií (okrem nás dostal túto možnosť ešte Denník N), ktorým sa vedenie štábu rozhodlo ukázať „ostrú prevádzku”.

Začína sa hneď ráno. V chodbe na poschodí úradu vlády nás privíta Robert Mistrík, ktorý dnes plní úlohu sprievodcu. Podobne ako ostatní, ani on toho za posledný mesiac veľa nenaspal. V štábe sa pracuje dlho do noci a začína sa znovu o ôsmej ráno koordinačnou poradou. Na nej si členovia štábu nastavujú dennú agendu.

Napriek dezinfekcii, ktorá sa na úrade nachádza na každom kroku, si nepodáme ruky. Dotkneme sa lakťami. „To zaviedol premiér,“ pousmeje sa Mistrík nad inovovaným pozdravom. Zvyky ustúpili bezpečnosti.

„Médiá považujem v tejto situácii za dôležité,“ zaznie na úvod vedcovej reči. Aj preto si neodpustí kritiku. Hovorí všeobecne, nemenuje nikoho, no výčitka je jasná: často sa do éteru dostávajú informácie, ktoré nekorešpondujú s realitou, v médiách sa objavujú rôzni „šarlatáni“, samozvaní spasitelia a len máloktorý novinár mu zavolá, aby prekonzultoval odborné časti svojej práce. Vyzýva preto na zmenu prístupu a zároveň opatrnosť.

Po týchto slovách sa už ponárame do fungovania krízového štábu. Značnú časť dňa zaberajú porady, kde sa diskutuje o spoluprácach aj o riešení rôznych problémov. Na jedno také stretnutie sa dostaneme hneď po privítaní.

Ako efektívne využiť rýchlotesty

Dnes sa totiž permanentný štáb snaží naštartovať proces, na konci ktorého sa menej citlivé, no lacné rýchlotesty budú využívať na čo najefektívnejšie odhaľovanie infikovaných, a zároveň dávať odpovede aj na úrovni štatistiky.

V štábe preto potrebujú vymyslieť kľúč, podľa ktorého by testovali konkrétnych ľudí. V podstate princíp predvolebných prieskumov, pri ktorých sa na tisícke ľudí zisťujú nálady celej spoločnosti.

Na úvodnom stretnutí sú prítomní ľudia z rezortov práce, zdravotníctva, spravodlivosti aj obrany. Spolu s nimi v Žltom salóniku, kde kedysi pózoval Robert Fico pri milióne eur, sedia zástupcovia Univerzitnej nemocnice v Bratislave, samosprávnych krajov, miest a obcí a aj Slovenskej akadémie vied.

O jednej poobede zas prídu matematici, sociológovia a etnológovia, aby spoločne vymysleli, ako systém nastaviť.

Stretnutie je ilustráciou zmyslu existencie permanentného štábu, ale aj toho, ako koronakríza všetko zmenila. Zorganizovať týchto ľudí by počas bežnej prevádzky trvalo možno aj týždne. Dnes sa často dohadujú zo dňa na deň. Všetci sú veľmi ústretoví a vedia sa prispôsobiť, hovorí Mistrík, keď sa ho neskôr pýtame na ochotu pozvaných zúčastňovať sa takýchto porád.

Po stole sa nebúcha

Silvia Pastoreková z Biomedicínskeho centra SAV vysvetľuje na prvom stretnutí, že rýchlotesty overovali aj v univerzitnej nemocnici a pokiaľ je režim nastavený správne, rýchlotesty budú nápomocné.

Ich citlivosť pri odhalení infikovaného je len na úrovni 50 percent, preto s nimi treba narábať opatrne. Presnejšie PCR testy sú však drahé a pomalé a v momentálnej situácii sa nedajú nasadiť plošne. Preto ten nápad zapojiť aj rýchlotesty. Inšpirácia prišla z Rakúska a z Česka.

Rýchlotesty by mohli pomôcť odhaliť situáciu napríklad v domovoch sociálnych služieb a medzi zdravotníkmi. „Vymýšľame spôsob, ako testovať čo najviac ľudí za čo najmenej peňazí,“ zosumarizuje Mistrík účel rokovania. Po pár minútach nám poďakuje za účasť a poprosí nás, aby sme počkali pred miestnosťou. Stretnutie potrvá zhruba dve hodiny.

Týždenne ich absolvuje niekoľko. A hoci je doba napätá a pracuje sa pod tlakom, Mistrík si nevybavuje žiadne výbuchy emócií. K lepšej spolupráci môže prispievať aj to, že sa počas diskusií snažia dospieť ku konsenzu a nerobiť nátlak hlasovaním. „Nespomínam si, že by niekto búchal po stole,“ zaloví v pamäti.

Obedný pokoj

Stretnutie končí zhodou na potrebe využiť aj rýchlotesty a po krátkej debate vstupujeme do srdca Permanentného krízového štábu.

Ionizátory vzduchu, počítače a trinásť LCD panelov kontrastuje so štukovou výzdobou stien a rokajovými ornamentmi na rámoch zrkadiel najväčšej, Zrkadlovej sály.

V ľavom dolnom rohu miestnosti sedí zástupca náčelníka generálneho štábu Josef Pokorný, v ľavom hornom zas vedenie štábu. Vpravo dole má svoje stanovisko europoslanec Peter Pollák, ktorý má na starosti pomoc s marginalizovanými rómskymi komunitami. Aspoň kúsok súkromia v inak otvorenej miestnosti.

Je čas obeda a prevádzka je preto pokojnejšia. V štábe je takmer celé vedenie okrem profesora Krčméryho, Peter Pollák diskutuje s Robertom Mistríkom.

Na dvoch monitoroch sa zobrazujú štatistiky testovaných a infikovaných v slovenskom aj celosvetovom meradle, na ďalšom zas obsah Facebooku, ktorý sa týka koronavírusu. Z ďalšieho televízneho panela naprázdno otvára ústa moderátor spravodajskej televízie. Zvuk je sltmený.

Obsah monitorov je pre našu prítomnosť upravený. Členovia štábu odtiaľto totiž sledujú naprílad aj stav zásob či mapu infikovaných na úrovni ulíc, čo nie sú verejne prístupné informácie.

„Ak to rozlúskneme tu, urobíme to tu“

Obedné pozastavenie a štúdium útrob riadiaceho centra preruší Martin Královič zodpovedný za návrh, ako štrukturovať operačné riadenie celého štábu a pozve nás na stretnutie takzvanej odbornej skupiny, najnižšieho, ale o to dôležitejšieho orgánu.

Práve na tejto úrovni sa riešia najmä dennodenné problémy. „Vychádzali sme z princípu subsidiarity,“ hovorí Královič. Na rovnakom princípe bola založená aj idea decentralizácie Slovenska. Obrazne aj doslovne, pokiaľ si vie mesto vyriešiť nejaký problém samo, je zbytočné, aby ho mal v kompetencii kraj.

Odborné komisie alebo aj pracovné skupiny, zložené z ľudí z ministerstiev, krajov, hasičov, policajtov aj vojakov majú na starosti najmä dennú operatívu. Ich členovia sú v priamom kontakte s ľuďmi z každého ministerstva, aby mohli byť čo najefektívnejší. „Dnes budeme riešiť problémy samospráv. Čo budeme vedieť rozlúsknuť tu, urobíme tu,“ vysvetľuje zástupca hasičov Pavol Mikulášek fungovanie takejto komisie.

Na ilustráciu Mikulášek vymenuje niekoľko otázok, ktoré majú na programe: čo má robiť samospráva, pokiaľ človek opustí karanténne zariadenie, kedy bude realizovaný zber údajov o počte žiakov na školský rok 2020/2021, alebo ako sa má správať mestská polícia, keď infikovaný nechce ísť do izolácie?

Takýchto otázok denne vznikne desiatky a aby nimi nezahlcovali permanentný štáb ani ústredný krízový štáb, vznikli takéto skupiny.

Nevyhli sa problémom

Kým sa však rozdelenie úloh a spolupráca dostali aspoň na túto úroveň, chvíľu to trvalo. Pred mesiacom totiž celé operačné riadenie podľa Královiča začali budovať od piky. Narážali na nezvyk úradníkov pracovať aj mimo pracovnej doby, na pohodlnosť, aj na pokusy zbavovať sa zodpovednosti.

„Až pri zapojení sa do riadenia tejto krízy som si uvedomil rozdiel medzi ľuďmi z biznisu a úradníkmi, z ktorých si niektorí len teraz zvykajú na to, že víkend neexistuje,“ opisuje Královič, ktorý sa inak venuje zaisťovaniu bezpečnosti masových podujatí ako napríklad minuloročné majstrovstvá sveta v hokeji či zhromaždenia Za slušné Slovensko. 

Nebolo nič nezvyčajné, že súrne čosi potrebovali vyriešiť a úradník z istého obvodného úradu ho požiadal, aby mu svoje požiadavky poslal v piatok mailom. Pozrieť si ich plánoval v pondelok. „Takto to nejde.“

Úsmevná situácia nastala aj po uzavretí hraníc. Úrady zažívali veľký nápor, pretože si museli poradiť s vybavovaním výnimiek na ich prekročenie, s čím nemali skúsenosti. „Jedno ministerstvo si na to zriadilo špeciálnu emailovú schránku. Ostatné rezorty namiesto toho, aby sa inšpirovali, začali smerovať všetkých ľudí na túto jednu adresu,“ spomína Královič na problémy, ktoré museli prekonať.

Vďaka odborným skupinám sa takéto prekážky postupne strácajú a zástupcovia jednotlivých úradov sa na nich môžu operatívne dohodnúť na riešení problému. No ani tam nefunguje spolupráca vždy ideálne.

Napriek snahe majú totiž občas problém nájsť zhodu. V internom slangu sa preto udomácnilo slovíčko „eskalovať“. Pôvodne to znamenalo len toľko, že sa problém posunie na vyššiu riadiacu úroveň. No takýto krok zároveň môže vyvolať otázky a nevôľu vyšších štruktúr. Časom tak nabralo humorný nádych a členovia štábu medzi sebou v prípade akéhokoľvek hroziaceho konfliktu, aj takého, ktorý nesúvisí s prácou, žartujú: „Budeme eskalovať?“

Hromadia potenciál

O tretej poobede Robert Mistrík končí svoje stretnutie s matematikmi, sociológmi a etnológmi, s ktorými chcú vymyslieť model efektívneho využitia rýchlotestov. Napriek tomu, že sa zatiaľ na ničom konkrétnom nedohodli, pôsobí spokojne. Procesy sa naštartovali a spejú k riešeniu.

Matematici či etnológovia nie sú jediní vedci, ktorých zameranie nesúvisí priamo s vírusmi, no aj tak ich v Permanentnom krízovom štábe stretnete. Narazíte tu na mnohých nadšencov, ktorí pomáhajú, lebo to považujú za správne. Koronakríza spojila množstvo tvorivého potenciálu a vedeckých kapacít a veria, že ich myšlienky napokon usmernia politikov tak, aby sme krízu zvládli čo najlepšie.

Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi,“ žartovne sparafrázuje Mistrík slová Roberta Fica na stretnutí s vedcami, ktorí sa sami ponúkli, že sa radi zapoja do diskusii a prinesú svoje poznatky.

Kliknite sem pre všetko o koronavíruse
Ak sa Vám článok páčil, podporte nás.
Slobodné médiá a nezávislá žurnalistika existujú aj vďaka Vám.
Chcem podporiť

Pozn.:
Vláda Slovenskej republiky je od 21. marca 2020, resp. vláda Igora Matoviča je súčasná, v poradí štrnásta vláda Slovenskej republiky.
Zriadenie Permanentného krízového štábu je od 23.marca 2020.