Vyberte stranu

Novoročný príhovor premiera SR E. Hegera

Novoročný príhovor predsedu vlády SR Eduarda Hegera zverejňujeme v podobe, v akej nám ho poskytol Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

MOJÍM NOVOROČNÝM PRIANÍM JE, ABY SME SA AKO KRAJINA ZOMKLI A BOLI JEDNOTNÍ

Mám životné krédo, ktoré mi pomáha v politickom živote. Často ho spomínam aj verejne:

„Stavajme na skúsenostiach, spájajme sily a nikdy sa nevzdávajme. My to zvládneme!”

Potrebujeme to pre úspešné zvládnutie pandémie, pre realizáciu dôležitých reforiem. Potrebujeme to pri pokračovaní očisty spoločnosti od korupcie a zneužívania moci. Potrebujeme to pre lepšie Slovensko.

Mojím ďalším želaním je, aby sme do hodnotenia dnešnej vnútropolitickej situácie vniesli viac nadhľadu a faktov, menej emócií a skreslených informácií, hoci žijeme bezprecedentné a psychicky veľmi náročné časy. Vláda však na ne reaguje a počas pandémie poskytuje podnikom a domácnostiam pomoc, aká tu doteraz nikdy nebola. Aj v roku 2021 sme pomáhali s výpadkami tržieb, s nájmami, s udržovaním zamestnanosti i kúpnej sily domácností. Pomáhali sme reštauráciám, ľuďom v kultúre, pomáhali sme každému, kto sa v dôsledku pandémie ocitol v núdzi.

Ak som spomenul robustnú štátnu pomoc počas pandémie, treba vidieť aj to, čo ju limitovalo. Je to výška nášho dlhu. Verejný dlh bol vysoký, už keď sme prevzali vládnu zodpovednosť.

Postupné, ale presvedčivé ozdravovanie verejných financií je moje tretie novoročné želanie. Slovensko musíme urobiť odolnejším voči krízam.

Mám ďaleko od toho, aby som tvrdil, že sme ideálnou vládou. Ale s plnou vážnosťou hovorím, že sme najlepšou možnou vládou z politických síl, ktoré sú dnes na scéne. My nekradneme, nehádame sa o korisť. My pracujeme pre ľudí.

Všetci by sme si priali, aby v roku 2022 skončila pandémia a svet zažil obrovskú úľavu, ale to dnes nikto nevie garantovať. Najlepší kompas v živote je byť realistom. Vírus s označením Covid-19 mutuje a po delte tu máme omikron. Infekčnejší, rýchlejší a v krátkom čase zistíme, či aj nebezpečnejší.

Tak mi dovoľte, zaželať vám v novom roku veľa imunity. Najlepšie tej, ktorú získate očkovaním treťou dávkou.

Mojím posledným premiérskym želaním je, aby rok 2022 nebol horším ako ten predchádzajúci. Ale výrazne lepším. Verím, že to bude rok rozvoja a rastu.

Želám Slovensku, aby urobilo ďalší pokrok v reformách, aby sa rozbehli nové investície, aby sme nestratili životný elán a naučili sa žiť v pandémii s čo najmenšími stratami i s nižšou mierou konfliktov.

Pretože sme silnejší, keď sa vieme dohodnúť. Prajem vám šťastný nový rok, nech je rokom zdravia, úspechov a radosti.

Eduard Heger, predseda vlády SR

 

Striedanie vo funkcii šéfa polície

 

Peter Kovařík po minulotýždňovom obvinení pre prerušenie akcie policajnej inšpekcie končí na poste šéfa polície. Sám sa rozhodol vzdať funkcie. Medzi štyrmi očami o tom hovoril aj s ministrom vnútra Romanom Mikulcom. Ten už včera naznačil, že šéf polície sa môže funkcie vzdať aj sám.

„Chcem vám oznámiť, že som dnes na ministerstvo vnútra doručil žiadosť o skončenie pracovného pomeru. Podpísal som ju včera v noci,“ povedal na tlačovej besede.

Ako dodal, celú svoju profesionálnu kariéru sa snažil dvíhať dôveryhodnosť policajného zboru. „Neviem si predstaviť ako trestne stíhaný pokračovať na poste policajného prezidenta. Stav je aký je, a to, že som obvinený, hoci si o tom obvinení myslím svoje. Jeden meter musí platiť pre všetkých. Dátum odchodu som navrhol dohodou k 15. septembru, musíme ešte zvládnuť návštevu svätého otca,“ dodal.

Pokiaľ ide o obvinenie zo strany bratislavskej prokuratúry, je pripravený brániť sa. „A budem sa brániť až po súdne konanie, ak k nemu príde. Skutok, tak ako je opísaný v uznesení, nie je trestným činom o tom som presvedčený.“ Po vznesení obvinenia odovzdal prokurátorovi aj oba mobilné telefóny a prístupové kódy k nim.

Kovařík pri svojom rozhodnutí zohľadnil aj hrozbu väzobného stíhania. „Reálne si viem predstaviť, že ako policajný prezident musím ďalej rozhodovať a mohol by som sa dosdtať do konfliktu záujmov. Ľahko sa dá nastaviť verzia, že som s niekým komunikoval a snažil sa ovplyvňovať. Nemienim špekulovať, či by ma niekto chcel strčiť do väzby ale do istej miery si to uvedomujem, že môže dôjsť k problémom,“ vysvetlil.

Rastúce napätie

Situáciu v ozbrojených zložkách vníma to ako rastúce napätie. „Vojnou by som to nenazýval. Čím vyššie pôjdeme, tým silnejšie budú tlaky,“ komentoval.

Na NAKA teraz chystajú audit skutkov a rozšíriť tím o ďalších policajtov, aby sa znížilo riziko tlaku na úzku skupinu ľudí.

V pondelok pred zriadením tímu sa udialo stretnutie na inšpekcii, kde bol aj vtedajší riaditeľ inšpekcie Adrián Szabó, jeho zástupca Róbert Zaplatílek, šéf NAKA Branislav Zurian a zrejme aj vyšetrovateľka Santusová.

„Chceli vyriešiť, ako sa vysporiadať s trestnými oznámeniami, ktoré sa týkali činnosti tímu Očistec. Tam som sa dozvedel, že to bude vyšetrovať úrad inšpekčnej služby a nie prokuratúra, ako sa pôvodne plánovalo a padlo rozhodnutie, že vytvoríme spoločný tím, keďže tam mali figurovať aj civilné osoby.“

Mikulec: vážim si ho

Minister vnútra reagoval na sociálnej sieti a Kovaříkovi poďakoval.

„Skutočnosť, že sa rozhodol z funkcie odísť preto, aby chránil česť a dôveryhodnosť Policajného zboru, svedčí o jeho vysokom morálnom kredite, snahe chrániť Policajný zbor a ísť príkladom pre jeho príslušníkov. Vnímam toto rozhodnutie ako skutočné štátnické gesto a vážim si Petra Kovaříka aj ako prezidenta Policajného zboru, aj ako človeka. Vážim si jeho rozhodnutie o to viac, že mám zásadné pochybnosti o obvinení, ktoré mu bolo vznesené a som presvedčený, že toto obvinenie bolo účelové,” reagoval minister Roman Mikulec.

Kovařík odchádza do civilu po 31 rokoch. Extra sa poďakoval policajtom z NAKA, špecificky v tíme Očistec aj tíme Fénix. „Ja tým chlapom dôverujem, neverím, že by niekoho ovplyvňovali a za tým si stojím.” Ako dodal, vyšetrovatelia mali opätovne uvoľnené kolesá na autách a muselo sa riešiť, kde môžu bezpečne parkovať autá.

Verí, že rozbehnuté kauzy sú postavené na reálnych základoch a podarí sa ich dotiahnuť do úspešného konca.

Políciu povedie Maškarová

„Pociťujem tlaky vo vzťaku ku mne. Som katalyzátorom tlaku na policajný zbor. Cítim, že ja ako osoba som bol spájaný s veľkým napätím v politickom spektre. Od ministra vnútra som mal ale plnú podporu,“ dodal v súvislosti s vyjadreniami opozičných i koaličných politikov.

Políciu do zvolenia nového šéfa bude viesť prvá viceprezidentka Jana Maškarová.

Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry obvinil vo štvrtok Kovaříka zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti.

Dôvodom má byť fakt, že ako šéf polície na viac ako hodinu stopol zásahovú jednotku Cudzineckej a hraničnej polície, ktorú si do Bratislavy na zatýkanie obvinených Csabu Domotora, Mateja Zemana a Petra Petrova povolal inšpekčný tím. Ten vyšetruje podozrenia z manipulovania svedkov veľkých káuz, ktoré rieš Národná kriminálna agenútra v rámci tímu Očistec.

Podal sťažnosť

Nasadení policajti zadržali Dömötöra, obvinený Zeman im však podľa bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu ušiel priamo pred nosom. V uznesení o Kovaříkovom obvinení sa píše, že operatívci videli na bratislavskej Bajkalskej ulici auto Zemanovej manželky a aj jeho vlastné. Zároveň sa na mieste mali pohybovať „hlavohrude“ s kapsičkami krížom cez chrbát, v ktorých mohli mať zbrane.

Kovařík obvinenia odmieta a proti uzneseniu prokurátora podal sťažnosť. Zároveň podal námietku zaujatosti proti všetkým prokurátorom bratislavskej prokuratúry. O jeho sťažnosti proti obvineniu by teda mala rozhodovať generálna prokuratúra.

Odchádzajúci policajný šéf svoju sťažnosť sprístupnil médiám. Urobil to v reakcii na uniknuté uznesenie o jeho stíhaní, ktoré dostali viaceré redakcie.

V sťažnosti pripomína, že „Matej Z. sa podľa svojich viacerých medializovaných výstupov už viackrát verejne vyjadril, že v čase zásahu sa nachádzal v Chorvátskej republike, teda v čase zásahu bol mimo Bratislavského kraja“.

Tvrdenie bývalej šéfky inšpekčného tímu Diany Santusovej je podľa Kovaříkovej sťažnosti účelové a v rovine domnienok. „Spolu s ostatnými zasahujúcimi príslušníkmi iba domnievala, že osoba Matej Z. sa nachádzal na určenom mieste, avšak toto tvrdili doteraz vypočutí svedkovia bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Aj z toho vyplýva, že v tomto kontexte nemôže byť naplnená skutková podstata trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti,“ argumentuje Kovařík.

Zásahovku si mala podľa Kovaříka vypýtať priamo vedúca tímu, a to považuje za neštandardné. Policajný šéf tvrdí, že by tak mala urobiť oprávnená osoba, teda šéf útvaru, alebo jeho nadriadení.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) už včera avizoval, že podnikne ďalšie kroky voči policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi. Jedným z riešení je podľa neho aj postavenie mimo služby, no na to musia byť splnené podmienky. Mikulec tiež v pondelok zopakoval, že šéfovi polície dôveruje a je presvedčený o tom, že nezastavil policajnú akciu.

Do roka a do dňa

Minister je presvedčený, že Kovařík nezneužil právomoc verejného činiteľa ani nezastavil policajnú akciu. „Nedošlo k prerušeniu ani zastaveniu policajnej akcie, došlo len k prerušeniu činnosti zásahovej jednotky, ktorá bola nasadená v rozpore s internými predpismi PZ,” pripomenul s tým, že dôveruje orgánom činným v trestnom konaní.

Kovaříkovu hlavu žiadal predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. To, že ešte nie je Kovařík postavený mimo služby, vníma ako problém. Považuje to za dvojitý meter vzhľadom na to, že vyšetrovateľka úradu inšpekčnej služby Diana Santusová bola podľa neho postavená mimo služby len preto, že chcel minister ešte niečo preveriť.

Riadnym policajným prezidentom sa Peter Kovařík stal v januári tohto roka. Uspel vo výberovom konaní, kde sa stretol so šéfom Lynx commanda Štefanom Hamranom.

Povereným riadením polície však bol už od prvého septembra minulého roka, keď z postu šéfa polície odišiel Milan Lučanský. Polícii tak šéfoval presne rok.

Návrh tabuľkových počtov OS SR

Materiál obsahuje návrhy:

  • celkových početných stavov vojakov a  zamestnancov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, vrátane profesionálnych vojakov vyčlenených podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a), c) až f) zákona č. 281/2015 Z. z. k 31. decembru 2021,
  • počty hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021,
  • rozmiestnenia zväzkov, útvarov, úradov a zariadení Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021.
(viac…)

Rastie dôvera verejnosti v políciu?

Monitor z aktuality.sk
Komentár Daga Daniša: Máme tu prípad, ktorý spája Bödöra s Kaliňákom

Ak treba Matovičovu vládu za niečo pochváliť, tak za napĺňanie hlavného sľubu. Rozviazala ruky vyšetrovateľom, ktorí predvádzajú pozoruhodné výkony. Najnovšie pri vyšetrovaní bödörovcov a predraženého nákupu kamier pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

(viac…)

Monitor z Aktuality sk

dnes 25.04.2020 00:00akt. 25.04.2020 07:52

Reportáž z Permanentného krízového štábu: „Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi“

Zdroj: David Ištok/Aktuality.skAktuality.skMartin Sliz

Niektorí úradníci si ťažko zvykali, že v tejto situácii musia pracovať aj cez víkend, hovorí Martin Královič, ktorý navrhol štruktúru operačného riadenia v krízovom štábe.

Uprostred slávnostnej Zrkadlovej siene úradu vlády prebieha tichá diskusia. O stôl sa neformálne opiera vedec Robert Mistrík a čosi vysvetľuje manažérovi v IT oblasti Petrovi Škodnému a šéfovi Lekárskeho odborového združenia Petrovi Visolajskému. Do rohov rozľahlej miestnosti sa jeho slová nedostanú.

Skupinka si chvíľu vymieňa informácie, a potom sa rozíde.

Takýchto vzájomných rýchlych porád absolvoval Škodný, Mistrík aj Visolajský za mesiac existencie Permanentného krízového štábu množstvo. Spolu s infektológom Vladimírom Krčmérym totiž tvoria základ štábu. Okolo seba vybudovali za niekoľko týždňov celú inštitúciu s desiatkami ľudí.

Jej zriadenie ohlásil premiér Igor Matovič 23. marca. Pociťoval totiž nedostatok koordinácie pri riešení pandemickej krízy.

„Jedna ruka nevedela, čo robí ľavá, ak sa aj niečo vybavilo, nie vždy sa o tom dozvedeli tí, ktorých sa to týkalo,“ povedal na uvádzacej tlačovej besede.

Zvyky ustúpili bezpečnosti

Vláda preto potrebovala vytvoriť akýsi centrálny mozog, ktorý by riadil výmenu informácií, kde by sa riešili každodenné problémy, združovali by sa vedecké kapacity a odkiaľ by prichádzali návrhy na systémové zmeny.

Vznikla teda idea inštitúcie, ktorá by stála bokom od zavedených štruktúr, a zároveň by plnila funkciu poradného orgánu premiéra. Realizáciou tejto idey sa stal Permanentný krízový štáb.

Na jednom systémovom opatrení sa v historickej budove úradu vlády, ktorý sa sčasti premenil na riadiace krízové centrum, pracuje aj vo štvrtok. A prvýkrát aj za asistencie dvoch redakcií (okrem nás dostal túto možnosť ešte Denník N), ktorým sa vedenie štábu rozhodlo ukázať „ostrú prevádzku”.

Začína sa hneď ráno. V chodbe na poschodí úradu vlády nás privíta Robert Mistrík, ktorý dnes plní úlohu sprievodcu. Podobne ako ostatní, ani on toho za posledný mesiac veľa nenaspal. V štábe sa pracuje dlho do noci a začína sa znovu o ôsmej ráno koordinačnou poradou. Na nej si členovia štábu nastavujú dennú agendu.

Napriek dezinfekcii, ktorá sa na úrade nachádza na každom kroku, si nepodáme ruky. Dotkneme sa lakťami. „To zaviedol premiér,“ pousmeje sa Mistrík nad inovovaným pozdravom. Zvyky ustúpili bezpečnosti.

„Médiá považujem v tejto situácii za dôležité,“ zaznie na úvod vedcovej reči. Aj preto si neodpustí kritiku. Hovorí všeobecne, nemenuje nikoho, no výčitka je jasná: často sa do éteru dostávajú informácie, ktoré nekorešpondujú s realitou, v médiách sa objavujú rôzni „šarlatáni“, samozvaní spasitelia a len máloktorý novinár mu zavolá, aby prekonzultoval odborné časti svojej práce. Vyzýva preto na zmenu prístupu a zároveň opatrnosť.

Po týchto slovách sa už ponárame do fungovania krízového štábu. Značnú časť dňa zaberajú porady, kde sa diskutuje o spoluprácach aj o riešení rôznych problémov. Na jedno také stretnutie sa dostaneme hneď po privítaní.

Ako efektívne využiť rýchlotesty

Dnes sa totiž permanentný štáb snaží naštartovať proces, na konci ktorého sa menej citlivé, no lacné rýchlotesty budú využívať na čo najefektívnejšie odhaľovanie infikovaných, a zároveň dávať odpovede aj na úrovni štatistiky.

V štábe preto potrebujú vymyslieť kľúč, podľa ktorého by testovali konkrétnych ľudí. V podstate princíp predvolebných prieskumov, pri ktorých sa na tisícke ľudí zisťujú nálady celej spoločnosti.

Na úvodnom stretnutí sú prítomní ľudia z rezortov práce, zdravotníctva, spravodlivosti aj obrany. Spolu s nimi v Žltom salóniku, kde kedysi pózoval Robert Fico pri milióne eur, sedia zástupcovia Univerzitnej nemocnice v Bratislave, samosprávnych krajov, miest a obcí a aj Slovenskej akadémie vied.

O jednej poobede zas prídu matematici, sociológovia a etnológovia, aby spoločne vymysleli, ako systém nastaviť.

Stretnutie je ilustráciou zmyslu existencie permanentného štábu, ale aj toho, ako koronakríza všetko zmenila. Zorganizovať týchto ľudí by počas bežnej prevádzky trvalo možno aj týždne. Dnes sa často dohadujú zo dňa na deň. Všetci sú veľmi ústretoví a vedia sa prispôsobiť, hovorí Mistrík, keď sa ho neskôr pýtame na ochotu pozvaných zúčastňovať sa takýchto porád.

Po stole sa nebúcha

Silvia Pastoreková z Biomedicínskeho centra SAV vysvetľuje na prvom stretnutí, že rýchlotesty overovali aj v univerzitnej nemocnici a pokiaľ je režim nastavený správne, rýchlotesty budú nápomocné.

Ich citlivosť pri odhalení infikovaného je len na úrovni 50 percent, preto s nimi treba narábať opatrne. Presnejšie PCR testy sú však drahé a pomalé a v momentálnej situácii sa nedajú nasadiť plošne. Preto ten nápad zapojiť aj rýchlotesty. Inšpirácia prišla z Rakúska a z Česka.

Rýchlotesty by mohli pomôcť odhaliť situáciu napríklad v domovoch sociálnych služieb a medzi zdravotníkmi. „Vymýšľame spôsob, ako testovať čo najviac ľudí za čo najmenej peňazí,“ zosumarizuje Mistrík účel rokovania. Po pár minútach nám poďakuje za účasť a poprosí nás, aby sme počkali pred miestnosťou. Stretnutie potrvá zhruba dve hodiny.

Týždenne ich absolvuje niekoľko. A hoci je doba napätá a pracuje sa pod tlakom, Mistrík si nevybavuje žiadne výbuchy emócií. K lepšej spolupráci môže prispievať aj to, že sa počas diskusií snažia dospieť ku konsenzu a nerobiť nátlak hlasovaním. „Nespomínam si, že by niekto búchal po stole,“ zaloví v pamäti.

Obedný pokoj

Stretnutie končí zhodou na potrebe využiť aj rýchlotesty a po krátkej debate vstupujeme do srdca Permanentného krízového štábu.

Ionizátory vzduchu, počítače a trinásť LCD panelov kontrastuje so štukovou výzdobou stien a rokajovými ornamentmi na rámoch zrkadiel najväčšej, Zrkadlovej sály.

V ľavom dolnom rohu miestnosti sedí zástupca náčelníka generálneho štábu Josef Pokorný, v ľavom hornom zas vedenie štábu. Vpravo dole má svoje stanovisko europoslanec Peter Pollák, ktorý má na starosti pomoc s marginalizovanými rómskymi komunitami. Aspoň kúsok súkromia v inak otvorenej miestnosti.

Je čas obeda a prevádzka je preto pokojnejšia. V štábe je takmer celé vedenie okrem profesora Krčméryho, Peter Pollák diskutuje s Robertom Mistríkom.

Na dvoch monitoroch sa zobrazujú štatistiky testovaných a infikovaných v slovenskom aj celosvetovom meradle, na ďalšom zas obsah Facebooku, ktorý sa týka koronavírusu. Z ďalšieho televízneho panela naprázdno otvára ústa moderátor spravodajskej televízie. Zvuk je sltmený.

Obsah monitorov je pre našu prítomnosť upravený. Členovia štábu odtiaľto totiž sledujú naprílad aj stav zásob či mapu infikovaných na úrovni ulíc, čo nie sú verejne prístupné informácie.

„Ak to rozlúskneme tu, urobíme to tu“

Obedné pozastavenie a štúdium útrob riadiaceho centra preruší Martin Královič zodpovedný za návrh, ako štrukturovať operačné riadenie celého štábu a pozve nás na stretnutie takzvanej odbornej skupiny, najnižšieho, ale o to dôležitejšieho orgánu.

Práve na tejto úrovni sa riešia najmä dennodenné problémy. „Vychádzali sme z princípu subsidiarity,“ hovorí Královič. Na rovnakom princípe bola založená aj idea decentralizácie Slovenska. Obrazne aj doslovne, pokiaľ si vie mesto vyriešiť nejaký problém samo, je zbytočné, aby ho mal v kompetencii kraj.

Odborné komisie alebo aj pracovné skupiny, zložené z ľudí z ministerstiev, krajov, hasičov, policajtov aj vojakov majú na starosti najmä dennú operatívu. Ich členovia sú v priamom kontakte s ľuďmi z každého ministerstva, aby mohli byť čo najefektívnejší. „Dnes budeme riešiť problémy samospráv. Čo budeme vedieť rozlúsknuť tu, urobíme tu,“ vysvetľuje zástupca hasičov Pavol Mikulášek fungovanie takejto komisie.

Na ilustráciu Mikulášek vymenuje niekoľko otázok, ktoré majú na programe: čo má robiť samospráva, pokiaľ človek opustí karanténne zariadenie, kedy bude realizovaný zber údajov o počte žiakov na školský rok 2020/2021, alebo ako sa má správať mestská polícia, keď infikovaný nechce ísť do izolácie?

Takýchto otázok denne vznikne desiatky a aby nimi nezahlcovali permanentný štáb ani ústredný krízový štáb, vznikli takéto skupiny.

Nevyhli sa problémom

Kým sa však rozdelenie úloh a spolupráca dostali aspoň na túto úroveň, chvíľu to trvalo. Pred mesiacom totiž celé operačné riadenie podľa Královiča začali budovať od piky. Narážali na nezvyk úradníkov pracovať aj mimo pracovnej doby, na pohodlnosť, aj na pokusy zbavovať sa zodpovednosti.

„Až pri zapojení sa do riadenia tejto krízy som si uvedomil rozdiel medzi ľuďmi z biznisu a úradníkmi, z ktorých si niektorí len teraz zvykajú na to, že víkend neexistuje,“ opisuje Královič, ktorý sa inak venuje zaisťovaniu bezpečnosti masových podujatí ako napríklad minuloročné majstrovstvá sveta v hokeji či zhromaždenia Za slušné Slovensko. 

Nebolo nič nezvyčajné, že súrne čosi potrebovali vyriešiť a úradník z istého obvodného úradu ho požiadal, aby mu svoje požiadavky poslal v piatok mailom. Pozrieť si ich plánoval v pondelok. „Takto to nejde.“

Úsmevná situácia nastala aj po uzavretí hraníc. Úrady zažívali veľký nápor, pretože si museli poradiť s vybavovaním výnimiek na ich prekročenie, s čím nemali skúsenosti. „Jedno ministerstvo si na to zriadilo špeciálnu emailovú schránku. Ostatné rezorty namiesto toho, aby sa inšpirovali, začali smerovať všetkých ľudí na túto jednu adresu,“ spomína Královič na problémy, ktoré museli prekonať.

Vďaka odborným skupinám sa takéto prekážky postupne strácajú a zástupcovia jednotlivých úradov sa na nich môžu operatívne dohodnúť na riešení problému. No ani tam nefunguje spolupráca vždy ideálne.

Napriek snahe majú totiž občas problém nájsť zhodu. V internom slangu sa preto udomácnilo slovíčko „eskalovať“. Pôvodne to znamenalo len toľko, že sa problém posunie na vyššiu riadiacu úroveň. No takýto krok zároveň môže vyvolať otázky a nevôľu vyšších štruktúr. Časom tak nabralo humorný nádych a členovia štábu medzi sebou v prípade akéhokoľvek hroziaceho konfliktu, aj takého, ktorý nesúvisí s prácou, žartujú: „Budeme eskalovať?“

Hromadia potenciál

O tretej poobede Robert Mistrík končí svoje stretnutie s matematikmi, sociológmi a etnológmi, s ktorými chcú vymyslieť model efektívneho využitia rýchlotestov. Napriek tomu, že sa zatiaľ na ničom konkrétnom nedohodli, pôsobí spokojne. Procesy sa naštartovali a spejú k riešeniu.

Matematici či etnológovia nie sú jediní vedci, ktorých zameranie nesúvisí priamo s vírusmi, no aj tak ich v Permanentnom krízovom štábe stretnete. Narazíte tu na mnohých nadšencov, ktorí pomáhajú, lebo to považujú za správne. Koronakríza spojila množstvo tvorivého potenciálu a vedeckých kapacít a veria, že ich myšlienky napokon usmernia politikov tak, aby sme krízu zvládli čo najlepšie.

Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi,“ žartovne sparafrázuje Mistrík slová Roberta Fica na stretnutí s vedcami, ktorí sa sami ponúkli, že sa radi zapoja do diskusii a prinesú svoje poznatky.

Kliknite sem pre všetko o koronavíruse
Ak sa Vám článok páčil, podporte nás.
Slobodné médiá a nezávislá žurnalistika existujú aj vďaka Vám.
Chcem podporiť

Pozn.:
Vláda Slovenskej republiky je od 21. marca 2020, resp. vláda Igora Matoviča je súčasná, v poradí štrnásta vláda Slovenskej republiky.
Zriadenie Permanentného krízového štábu je od 23.marca 2020.