O nič nejde, iba o človeka, jedného z nás.

od Pavol Bada | 12. feb 2023 | Monitor | 19 komentáre

Problém, ktorý sledujeme už osem rokov, po toľkých informáciách z dokumentov, ktoré už náš kolega gen.v.v. Pavel Macko zverejnil, si aj bez osobnej žiadosti generála Macka, zaslúži pozornosť aj na stránke tohto portálu, zo strany výsluhových dôchodcov a z ľudského pohľadu. Aj keď nemáme možnosť priamo do sporu zasiahnuť, avšak prejaviť väčší záujem o problém by sa veru aj patrilo. Je na hanbu, že ani tých neveľa generálov v našej republike nedokáže prejaviť podporu svojmu šikanovanému kolegovi. Človek si môže iba povedať “som šťastný že sa to nestalo mne a mojej rodine”! Je to skutočne tak že sa postihnutému kolegovi nedá pomôcť iba sa na bezprávie dívať spoza rohu?
Takto predsa nemôže fungovať jeden normálny štát.

Nakoľko cítim s postihnutým generálom Mackom, ktorého poznám ako čestného človeka, dovoľujem si uverejniť jeho otvorený list generálnemu prokurátorovi Žilinkovi.

Pán generálny prokurátor,

pozorne som si prečítal Vaše vyjadrenie na sociálnej sieti aj mediálne vyhlásenie ohľadom nadobudnutia nehnuteľnosti Vašou 23-ročnou dcérou bez príjmu. Čiastočne s Vami súcitím, naozaj nie je jednoduché čeliť podozreniam, najmä ak sú súčasťou aj rodinní príslušníci.

Na rozdiel od Vás veľmi dobre viem, čo to znamená, ak sa v dôsledku úmyselnej, zločinnej a politicky motivovanej nezákonnej činnosti prokuratúry a OČTK už sedem a pol roka terorizuje moja rodina. Ale na druhej strane, Vy ste celé roky verejný funkcionár a verejnosť má právo vedieť všetko o Vašich majetkových pomeroch. Nie je náhoda, že detičky niektorých “papalášov”, najmä s právnickými titulmi a funkciami majú napriek svojmu nízkemu veku a nulovej pracovnej praxi obrovské majetky, zlaté tehličky a podobne.

Preto je pochopiteľné, že občania sa zaujímajú aj o Vaše konkrétne majetkové pomery. Skrátka, občania chcú mať istotu a majú na to právo, že na najvyššom úrade prokuratúry ich zastupuje človek čestný a oddaný výlučne Ústave SR, zákonom SR, Slovenskej republike a jej občanom. Vzhľadom na Vaše úzke vzťahy s cudzou mocou páchajúcou vojnové zločiny na Ukrajine aj Vašimi často kontroverznými rozhodnutiami podľa § 363 Trestného poriadku (to nekonštatujem ja, ale NS SR) môžu mať občania isté pochybnosti o Vašej lojálnosti k SR a preto sa pýtajú aj na Váš majetok.

Pán generálny prokurátor,
aj ja som otec rodiny a už 7 a pol roka som terčom špinavého teroru voči mojej rodine, hrubých urážok, zastrašovania, vyhrážok zabitím a to všetko v dôsledku úmyselnej nezákonnej činnosti prokuratúry, voči ktorej Vy nie ste ochotný účinne zakročiť. Všetko sa to deje len preto, lebo som si čestne a plne lojálne výlučne k SR vykonával svoju prácu v prospech bezpečnosti občanov SR. Som si vedomý, že Vy ste neboli na začiatku tejto kauzy. Ale momentálne ste aj Vy, pán Žilinka, nielen morálne, ale aj právne spoluzodpovedný za hrubé útoky na moju rodinu a zničenie života môjho syna. Aj môj syn by si rád kúpil byt. Je o desať rokov starší ako Vaša dcéra, ale kvôli mafiánskym praktikám prokuratúry si to nemôže dovoliť.
Vaša dcérka si užíva v dvadsiatich troch rokoch luxus, o ktorom sa 95 percentám občanov v jej veku ani nesníva. Môj syn je na pokraji života a smrti, lebo organizovaná skupina páchateľov vrátane príslušníkov prokuratúry, zrejme na mocensko-politickú objednávku, ničí jeho život. To, že ako generálny prokurátor chránite podozrivých zločincov a nepriamo umožňujete pokračovanie špinavého teroru voči mojej rodine Vás degraduje ako generálneho prokurátora aj ako občana a otca.
My denne čelíme, aj na základe Vašej ľahostajnosti a ochrane páchateľa JUDr. Greška, desiatkam až stovkám nevyberavých útokov. A Vy tu idete rozprávať niečo o Vašej rodine a sám tolerujete také útoky voči tým, ktorí nezdieľajú Vaše nadšenie pre spoluprácu so zločinným vojnovým režimom? Nehanbíte sa pán Žilinka? Čo ste to za bezcharakterného cynika?

Dňa 16.3.2021 som Vám podal trestné oznámenie na JUDr. Greška, ktorý sa dopustil hrubého zneužitia právomoci a ohovárania. To je jasne podložené dôkazmi, omyl alebo iná interpretácia je vylúčená. Znalec zistil niečo (že v počítači ani tablete Martina Macka sa nenašli žiadne hľadané zvukovo-obrazové záznamy)  a gauner v talári tvrdil presný opak, teda že v počítači a tablete sa také záznamy našli. To nie je žiadny právny názor, ale čistá svojvôľa.

Po ôsmych rokoch chce JUDr. Greško realizovať rekogníciu na základe podstrčených fotografií s poškodenou, ktorá už pri oznamovaní útoku 15.4.2015 povedala “… z pravého boku pristúpil neznámy muž k popisu viem uviesť, že do tváre som ho nevidela, ale mal asi 180 cm…”. Takže poškodená páchateľovi do tváre nevidela, Martin Macko má 194,5 cm a nie 180cm, čo je obrovský rozdiel a prokurátorský gauner Greško, chránený Vami, pán Žilinka, ide po ôsmych rokoch robiť fingovanú rekogníciu? Podľa čoho? Podľa podstrčených fotografií a za asistencie spravodajských služieb alebo agentov napojených na Vami obdivované Rusko?

Neviem kto je Nina K. a čo na ňu majú. Nedá sa vylúčiť, že pristúpi na falošné opoznanie. Po ôsmych rokoch sa jej obnoví pamäťová stopa? Pritom pri trestnom oznámení dňa 15.4.2015 do zápisnice o výsluchu jasne uviedla, že „Toho neznámeho muža, ktorý ma omočil, by som nevedela opoznať nakoľko som ho nevidela do tváre.“  Poškodená podľa uznesenia npor. Kováča z 21. mája 2015, bola Nina K. opakovane kontaktovaná políciou dňa 13.5. 2015, či „by dokázala osobu opoznať a tým napomôcť pri zistení jeho totožnosti, avšak toto oznamovateľka odmietla, nakoľko osobu páchateľa do tváre nevidela.“

Čo to skúša prokuratúra pod Vaším vedením,  pán Žilinka? Mám sa báť o život vzhľadom na úzke väzby vedenia prokuratúry na ruské mocenské a bezpečnostné zložky a moju otvorenú kritiku Vašej spolupráce s ruským režimom páchajúcim vojnové zločiny? Pripomínam Vám, že ste to boli Vy, kto sa odmietol zaoberať dôvodným podozrením o vážnom zneužití bezpečnostných zložiek SR v roku 2017 a odmietli ste mi poskytnúť osobnú ochranu.  Ak už pred viac ako siedmimi rokmi poškodená Nina K. opakovane odmietla opoznanie, lebo páchateľa nevidela do tváre, čo chce prokuratúra dosiahnuť organizovaním tejto špinavej frašky s rekogníciou po siedmich rokoch?

Tieto špinavé mafiánske praktiky nech si prokuratúra láskavo odpustí, pán generálny prokurátor Žilinka! Pokračovanie týchto nezákonných krokov prokuratúry považujem za pokračovanie politicky motivovaného násilia namiereného proti mne a pokus o likvidáciu oponenta cez útok na jeho rodinu. Celý prípad vykazuje od začiatku silné prvky činnosti organizovanej skupiny páchateľov a je šokujúce, že generálna prokuratúra nielenže nechce zabezpečiť zákonnosť a ochranu našich životov, ale naopak, aktívne chráni jedného z podozrivých páchateľov, JUDr. Greška.

Podávam trestné oznámenie vo veci podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti v štádiu pokusu. Dostanete ho v pošte aj s prílohami. Pán Žilinka, nenechám sa zastrašiť ani odradiť a som si vedomý, že útočníci a osnovatelia tohto prípaadu skrývajúci sa v pozadí, ktorých prokuratúra s Vašim vedomím nepriamo chráni, ma môžu nechať zastreliť ako pána Kuciaka alebo obesiť ako generála Bučku. Ale neuhnem ani o milimeter. Vy ste ako generálny prokurátor zo zákona povinný konať a zastaviť tieto mafiánske praktiky prokuratúry a začať konať proti ich páchateľom. O Vašej nečinnosti budem informovať poslancov NR SR, prezidentku SR a verejnosť.

Na jednej strane generálny prokurátor ako na bežiacom páse opakovane zbavuje obvinení svojich politických kamarátov a sponzorov s využitím § 363 Trestného poriadku a to aj v prípadeoch, kde vyšetrovatelia zhromaždili viacero dôkazov a priamych svedeckých výpovedí. Na druhej strane tá istá prokuratúra pod Vaším vedením, pán Žilinka, z politických dôvodov pokračuje v nezákonnom terore a drží pri živote obvinenie postavené len na tom, že na politickú objednávku určený obvinený býva v mestskej časti Bratislava IV. V danom obvinení neexistuje nič, ani len nepriamy dôkaz, ktorý by Martina Macka spájal s útokom, za ktorý je obvinený. Len to, že Macko býva v danej štvrti. Šokujúce je, že v rovnakej štvrti pôsobí aj samotný prokurátor Greško a ešte viac šokujúce je, že fyzický výzor prokurátora Greška presne zodpovedá popisu páchateľa poskytnutému viacerými pošklodenými.

Napriek tomu na základe takto postaveného obvinenia organizuje prokuratúra spravodajské hry a chce vynútiť opoznanie Martina Macka aj keď samotná poškodená NIna K. odmietla rekogníciu už pri nahlasovaní útoku, lebo páchateľovi do tváre nevidela. Rukolapnejší dôkaz o totálnej spolitizovanosti a mafiánskych praktikách časti Vami vedenej prokuratúry nie je možné dať. Právo nesmie byť nástrojom politckej moci a teroru, nesmie byť nástrojom likvidácie oponentov a už vôbec nesmie byť nástrojom presadzovania záujmov cudzej moci, pán Žilinka!

Pred sedem a pol rokmi bol ten istý JUDr. Greško pri tom, keď skupina páchateľov pod jeho prokurátorským dozorom úmyselne odstránila Martinovi Mackovi bradu a potom urobili opakovanú a fingovanú rekogníciu, počas ktorej krivo vypovedajúca Jana Dobšovičová označila Martina Macka za páchateľa. Pritom 10 cm dlhá brada, ktorú mu úmyselne odstránili, ho úplne vylučovala ako podozrivého (páchateľ bol oholený). Kto dokázal takéto a ďalšie špinavosti, nemá v prokuratúre čo robiť, patrí do väzenia. Rovnako človek, ktorý vedome chráni takýchto páchateľov a bráni ich riadnemu vyšetrovaniu, nemá čo robiť vo vedení generálnej prokuratúry.

Pán Žilinka, verejne Vás opakovane vyzývam:

1) zabezpečte, aby prokuratúra pod Vašim vedením prestala páchať tieto špinavosti a nezákonnú činnosť,

2) verejne sa ospravedlňte Martinovi Mackovi a mojej rodine za verejné klamstvá šírené prokuratúrou SR, ktorých výsledkom je podnecovanie masívnych útokov na našu rodinu,

3) prestaňte brániť riadnemu vyšetreniu nezákonnej činnosti JUDr. Greška a ďalších osôb ,

4) zabezpečte, aby prokuratúra prestala so spravodajskými hrami a pokusmi o opakovanú výrobu nezákonných dôkazov.

S pozdravom

Pavel Macko

Monitor: Dôchodková reforma v praxi

od Webmaster | 13. jan 2023 | Monitor | 53 komentáre

Policajti a vojaci by mali dostávať dva dôchodky naraz. Starobný budú mať aj bez 15 odpracovaných rokov

od Miroslav Homola | jan 11, 2023

Policajti či vojaci by mohli od júla tohto roka poberať dva dôchodky naraz. Nebudú totiž poberať len výsluhový dôchodok, ale aj čiastkový starobný dôchodok zo systému sociálneho poistenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý ešte pred koncom minulého roka prešiel pripomienkovým konaním. Zmeny chce presadiť ministerstvo práce, ktoré argumentuje rozhodnutím sudcov.

„Návrhom zákona sa navrhuje zosúladiť ustanovenia zákona o sociálnom poistení s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci posudzovania nároku na čiastkový starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia,“ píše ministerstvo v návrhu.

Klasický dôchodok aj bez odpracovaných rokov

Policajt a profesionálny vojak, ktorým sa skončil služobný pomer, majú nárok na výsluhový dôchodok po 25 rokoch služobného pomeru. Doteraz tak platilo, že po splnení tejto podmienky dostávali len výsluhový dôchodok. Na klasickú starobnú penziu nedosiahli spravidla preto, že jednou z podmienok je platenie dôchodkového poistenia aspoň počas 15 rokov. K poberaniu oboch dôchodkov sa tak nedostal každý výsluhový penzista. Pred službou v polícii či u vojakov pritom mohol pracovať niekoľko rokov a platiť odvody.

To sa má podľa návrhu zmeniť a roky dôchodkového poistenia už nebudú pri nároku na starobný dôchodok zohrávať úlohu. Získajú ho teda aj tí, ktorí majú menej ako 15 rokov dôchodkového poistenia. Naopak, keď vojak či policajt nezíska nárok na výsluhový dôchodok, ale istý čas pracoval v polícii či v ozbrojených silách, jeho penzia sa bude počítať ako klasický starobný dôchodok.

„Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby bol poberateľom výsluhových dôchodkov zhodnotený celkový počet rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktorým je nielen systém dôchodkového poistenia vykonávaný Sociálnou poisťovňou, ale aj osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov,“ tvrdí ministerstvo.

Starobný a výsluhový dôchodok v praxi

Suma čiastkového starobného dôchodku sa má určiť ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia. Teoretická suma starobnej penzie sa bude počítať ako násobok počtu odpracovaných rokov, priemerného osobného mzdového bodu (POMB) a dôchodkovej hodnoty. Mzdový bod bude štát počítať aj z platu, z ktorého výsluhový penzista platil poistné na výsluhové zabezpečenie.

V návrhu je aj klauzula, podľa ktorej bude štát pri výpočte garantovať, že takto určená suma starobného dôchodku nesmie byť nižšia ako suma klasického dôchodku určená len zo sociálneho poistenia. Môže sa tiež stať, že poistenec v kalendárnom roku zaplatí poistné na výsluhové zabezpečenie aj poistné na sociálne poistenie. Vtedy sa budú pri výpočte dôchodku brať do úvahy oba vymeriavacie základy dokopy.

Ministerstvo práce tiež navrhuje, aby mali výsluhoví penzisti nárok na čiastočný starobný, predčasný starobný, ale aj invalidný dôchodok.

Príklad na čiastočný starobný dôchodok

Poberateľ výsluhového dôchodku získal 15 rokov poistenia za výsluhu rokov. Z tohto počtu získal v tzv. kategóriách funkcií len 3 roky a zvyšných 12 rokov získal po roku 1999, kedy boli kategórie funkcií už zrušené. Okrem toho získal tento poistenec 10 rokov dôchodkového poistenia v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia, t. j. poistné na dôchodkové poistenie platil do Sociálnej poisťovne. Počas obdobia poistenia v silových rezortoch sa jeho príjem pohyboval na úrovni 2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a po prechode do tzv. všeobecného systému to bolo 1,5 násobok priemernej mzdy. Dôchodkový vek dovŕšil k 1. januáru 2023 kedy požiadal o starobný dôchodok.

Súčasný stav:

Poistenec má nárok na výsluhový dôchodok, ale nárok na dôchodok zo Sociálnej poisťovne poistencovi nevznikne, nakoľko pri posudzovaní podmienky na potrebné obdobie dôchodkového poistenia sa poistencovi nezohľadnia obdobia dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. do nároku na dôchodok sa poistencovi zohľadní len 10 rokov dôchodkového poistenia, čo je nepostačujúce, nakoľko je potrebné získať 15 rokov dôchodkového poistenia. Zároveň mu nevzniká nárok na starobný dôchodok ani v zmysle príslušnej judikatúry, nakoľko nezískal potrebný počet rokov v kategóriách funkcií.

Ako to bude po novom:

Poistenec má nárok na výsluhový dôchodok a rovnako mu vznikne nárok na starobný dôchodok v Sociálnej poisťovne, nakoľko pri posudzovaní nároku sa poistencovi zohľadní aj obdobie dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. poistenec získa celkom 25 rokov dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na starobný dôchodok. Do výpočtu starobného dôchodku sa nebude počítať príjem, z ktorého sa vyrátal výsluhový dôchodok.

• V prvom kroku sa poistencovi sa určí tzv. teoretická suma starobného dôchodku (TSD) = obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby x priemerný osobný mzdový bod (vrátane období za výkon služby) x aktuálna dôchodková hodnota.
• V druhom kroku sa poistencovi určí čiastková suma starobného dôchodku (ČSD) = TSD x obdobie za výkon služby/ obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby.
• V treťom kroku sa určí suma starobného dôchodku ako rozdiel teoretickej sumy starobného dôchodku a čiastkovej sumy starobného dôchodku.
• V našom prípade sa poistencovi určí priemerný osobný mzdový bod nasledovne:
  • POMB neupravený, zjednodušený výpočet = (152 + 101,5)/25 = 45/25 = 1,8
  • POMB upravený (§ 63 ods. 3 písm. d)) =1,25+ (1,8-1,25)0,68 = 1,624 TSD v roku 2023 = 1,624 25 * 16,6393 = 675,6 eura
  • Čiastková suma dôchodku = 675,6*15/25 = 405,4 eura
  • Suma starobného dôchodku = TSD – ČSD = 675,6 – 405,4 = 270,2 eura
  • Suma takto určeného dôchodku sa ešte zvalorizuje v roku priznania o 11,8 % a poistencovi by sa v roku 2023 vyplácala suma starobného dôchodku 302,2 eura.

Monitor z  FINSIDER  / aktuálne správy zo sveta bánk, poisťovní, sprostredkovateľov a ekonomiky/
Stanislav Milan a Dušan Bobanec

Návrh tabuľkových počtov OS SR

od Pavol Bada | 3. dec 2020 | Monitor | 3 komentáre

Materiál obsahuje návrhy:

• celkových početných stavov vojakov a  zamestnancov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, vrátane profesionálnych vojakov vyčlenených podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a), c) až f) zákona č. 281/2015 Z. z. k 31. decembru 2021,
• počty hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021,
• rozmiestnenia zväzkov, útvarov, úradov a zariadení Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021.

Rastie dôvera verejnosti v políciu?

od Pavol Bada | 24. sep 2020 | Monitor | 22 komentáre

Monitor z aktuality.sk
Komentár Daga Daniša: Máme tu prípad, ktorý spája Bödöra s Kaliňákom

Ak treba Matovičovu vládu za niečo pochváliť, tak za napĺňanie hlavného sľubu. Rozviazala ruky vyšetrovateľom, ktorí predvádzajú pozoruhodné výkony. Najnovšie pri vyšetrovaní bödörovcov a predraženého nákupu kamier pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

(viac…)

Monitor z Aktuality sk

od Webmaster | 25. apr 2020 | Monitor | 0 komentárov

dnes 25.04.2020 00:00akt. 25.04.2020 07:52

Reportáž z Permanentného krízového štábu: „Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi“

Zdroj: David Ištok/Aktuality.skMartin Sliz

Niektorí úradníci si ťažko zvykali, že v tejto situácii musia pracovať aj cez víkend, hovorí Martin Královič, ktorý navrhol štruktúru operačného riadenia v krízovom štábe.

Uprostred slávnostnej Zrkadlovej siene úradu vlády prebieha tichá diskusia. O stôl sa neformálne opiera vedec Robert Mistrík a čosi vysvetľuje manažérovi v IT oblasti Petrovi Škodnému a šéfovi Lekárskeho odborového združenia Petrovi Visolajskému. Do rohov rozľahlej miestnosti sa jeho slová nedostanú.

Skupinka si chvíľu vymieňa informácie, a potom sa rozíde.

Takýchto vzájomných rýchlych porád absolvoval Škodný, Mistrík aj Visolajský za mesiac existencie Permanentného krízového štábu množstvo. Spolu s infektológom Vladimírom Krčmérym totiž tvoria základ štábu. Okolo seba vybudovali za niekoľko týždňov celú inštitúciu s desiatkami ľudí.

Jej zriadenie ohlásil premiér Igor Matovič 23. marca. Pociťoval totiž nedostatok koordinácie pri riešení pandemickej krízy.

„Jedna ruka nevedela, čo robí ľavá, ak sa aj niečo vybavilo, nie vždy sa o tom dozvedeli tí, ktorých sa to týkalo,“ povedal na uvádzacej tlačovej besede.

Zvyky ustúpili bezpečnosti

Vláda preto potrebovala vytvoriť akýsi centrálny mozog, ktorý by riadil výmenu informácií, kde by sa riešili každodenné problémy, združovali by sa vedecké kapacity a odkiaľ by prichádzali návrhy na systémové zmeny.

Vznikla teda idea inštitúcie, ktorá by stála bokom od zavedených štruktúr, a zároveň by plnila funkciu poradného orgánu premiéra. Realizáciou tejto idey sa stal Permanentný krízový štáb.

Na jednom systémovom opatrení sa v historickej budove úradu vlády, ktorý sa sčasti premenil na riadiace krízové centrum, pracuje aj vo štvrtok. A prvýkrát aj za asistencie dvoch redakcií (okrem nás dostal túto možnosť ešte Denník N), ktorým sa vedenie štábu rozhodlo ukázať „ostrú prevádzku”.

Začína sa hneď ráno. V chodbe na poschodí úradu vlády nás privíta Robert Mistrík, ktorý dnes plní úlohu sprievodcu. Podobne ako ostatní, ani on toho za posledný mesiac veľa nenaspal. V štábe sa pracuje dlho do noci a začína sa znovu o ôsmej ráno koordinačnou poradou. Na nej si členovia štábu nastavujú dennú agendu.

Napriek dezinfekcii, ktorá sa na úrade nachádza na každom kroku, si nepodáme ruky. Dotkneme sa lakťami. „To zaviedol premiér,“ pousmeje sa Mistrík nad inovovaným pozdravom. Zvyky ustúpili bezpečnosti.

„Médiá považujem v tejto situácii za dôležité,“ zaznie na úvod vedcovej reči. Aj preto si neodpustí kritiku. Hovorí všeobecne, nemenuje nikoho, no výčitka je jasná: často sa do éteru dostávajú informácie, ktoré nekorešpondujú s realitou, v médiách sa objavujú rôzni „šarlatáni“, samozvaní spasitelia a len máloktorý novinár mu zavolá, aby prekonzultoval odborné časti svojej práce. Vyzýva preto na zmenu prístupu a zároveň opatrnosť.

Po týchto slovách sa už ponárame do fungovania krízového štábu. Značnú časť dňa zaberajú porady, kde sa diskutuje o spoluprácach aj o riešení rôznych problémov. Na jedno také stretnutie sa dostaneme hneď po privítaní.

Ako efektívne využiť rýchlotesty

Dnes sa totiž permanentný štáb snaží naštartovať proces, na konci ktorého sa menej citlivé, no lacné rýchlotesty budú využívať na čo najefektívnejšie odhaľovanie infikovaných, a zároveň dávať odpovede aj na úrovni štatistiky.

V štábe preto potrebujú vymyslieť kľúč, podľa ktorého by testovali konkrétnych ľudí. V podstate princíp predvolebných prieskumov, pri ktorých sa na tisícke ľudí zisťujú nálady celej spoločnosti.

Na úvodnom stretnutí sú prítomní ľudia z rezortov práce, zdravotníctva, spravodlivosti aj obrany. Spolu s nimi v Žltom salóniku, kde kedysi pózoval Robert Fico pri milióne eur, sedia zástupcovia Univerzitnej nemocnice v Bratislave, samosprávnych krajov, miest a obcí a aj Slovenskej akadémie vied.

O jednej poobede zas prídu matematici, sociológovia a etnológovia, aby spoločne vymysleli, ako systém nastaviť.

Stretnutie je ilustráciou zmyslu existencie permanentného štábu, ale aj toho, ako koronakríza všetko zmenila. Zorganizovať týchto ľudí by počas bežnej prevádzky trvalo možno aj týždne. Dnes sa často dohadujú zo dňa na deň. Všetci sú veľmi ústretoví a vedia sa prispôsobiť, hovorí Mistrík, keď sa ho neskôr pýtame na ochotu pozvaných zúčastňovať sa takýchto porád.

Po stole sa nebúcha

Silvia Pastoreková z Biomedicínskeho centra SAV vysvetľuje na prvom stretnutí, že rýchlotesty overovali aj v univerzitnej nemocnici a pokiaľ je režim nastavený správne, rýchlotesty budú nápomocné.

Ich citlivosť pri odhalení infikovaného je len na úrovni 50 percent, preto s nimi treba narábať opatrne. Presnejšie PCR testy sú však drahé a pomalé a v momentálnej situácii sa nedajú nasadiť plošne. Preto ten nápad zapojiť aj rýchlotesty. Inšpirácia prišla z Rakúska a z Česka.

Rýchlotesty by mohli pomôcť odhaliť situáciu napríklad v domovoch sociálnych služieb a medzi zdravotníkmi. „Vymýšľame spôsob, ako testovať čo najviac ľudí za čo najmenej peňazí,“ zosumarizuje Mistrík účel rokovania. Po pár minútach nám poďakuje za účasť a poprosí nás, aby sme počkali pred miestnosťou. Stretnutie potrvá zhruba dve hodiny.

Týždenne ich absolvuje niekoľko. A hoci je doba napätá a pracuje sa pod tlakom, Mistrík si nevybavuje žiadne výbuchy emócií. K lepšej spolupráci môže prispievať aj to, že sa počas diskusií snažia dospieť ku konsenzu a nerobiť nátlak hlasovaním. „Nespomínam si, že by niekto búchal po stole,“ zaloví v pamäti.

Obedný pokoj

Stretnutie končí zhodou na potrebe využiť aj rýchlotesty a po krátkej debate vstupujeme do srdca Permanentného krízového štábu.

Ionizátory vzduchu, počítače a trinásť LCD panelov kontrastuje so štukovou výzdobou stien a rokajovými ornamentmi na rámoch zrkadiel najväčšej, Zrkadlovej sály.

V ľavom dolnom rohu miestnosti sedí zástupca náčelníka generálneho štábu Josef Pokorný, v ľavom hornom zas vedenie štábu. Vpravo dole má svoje stanovisko europoslanec Peter Pollák, ktorý má na starosti pomoc s marginalizovanými rómskymi komunitami. Aspoň kúsok súkromia v inak otvorenej miestnosti.

Je čas obeda a prevádzka je preto pokojnejšia. V štábe je takmer celé vedenie okrem profesora Krčméryho, Peter Pollák diskutuje s Robertom Mistríkom.

Na dvoch monitoroch sa zobrazujú štatistiky testovaných a infikovaných v slovenskom aj celosvetovom meradle, na ďalšom zas obsah Facebooku, ktorý sa týka koronavírusu. Z ďalšieho televízneho panela naprázdno otvára ústa moderátor spravodajskej televízie. Zvuk je sltmený.

Obsah monitorov je pre našu prítomnosť upravený. Členovia štábu odtiaľto totiž sledujú naprílad aj stav zásob či mapu infikovaných na úrovni ulíc, čo nie sú verejne prístupné informácie.

„Ak to rozlúskneme tu, urobíme to tu“

Obedné pozastavenie a štúdium útrob riadiaceho centra preruší Martin Královič zodpovedný za návrh, ako štrukturovať operačné riadenie celého štábu a pozve nás na stretnutie takzvanej odbornej skupiny, najnižšieho, ale o to dôležitejšieho orgánu.

Práve na tejto úrovni sa riešia najmä dennodenné problémy. „Vychádzali sme z princípu subsidiarity,“ hovorí Královič. Na rovnakom princípe bola založená aj idea decentralizácie Slovenska. Obrazne aj doslovne, pokiaľ si vie mesto vyriešiť nejaký problém samo, je zbytočné, aby ho mal v kompetencii kraj.

Odborné komisie alebo aj pracovné skupiny, zložené z ľudí z ministerstiev, krajov, hasičov, policajtov aj vojakov majú na starosti najmä dennú operatívu. Ich členovia sú v priamom kontakte s ľuďmi z každého ministerstva, aby mohli byť čo najefektívnejší. „Dnes budeme riešiť problémy samospráv. Čo budeme vedieť rozlúsknuť tu, urobíme tu,“ vysvetľuje zástupca hasičov Pavol Mikulášek fungovanie takejto komisie.

Na ilustráciu Mikulášek vymenuje niekoľko otázok, ktoré majú na programe: čo má robiť samospráva, pokiaľ človek opustí karanténne zariadenie, kedy bude realizovaný zber údajov o počte žiakov na školský rok 2020/2021, alebo ako sa má správať mestská polícia, keď infikovaný nechce ísť do izolácie?

Takýchto otázok denne vznikne desiatky a aby nimi nezahlcovali permanentný štáb ani ústredný krízový štáb, vznikli takéto skupiny.

Nevyhli sa problémom

Kým sa však rozdelenie úloh a spolupráca dostali aspoň na túto úroveň, chvíľu to trvalo. Pred mesiacom totiž celé operačné riadenie podľa Královiča začali budovať od piky. Narážali na nezvyk úradníkov pracovať aj mimo pracovnej doby, na pohodlnosť, aj na pokusy zbavovať sa zodpovednosti.

„Až pri zapojení sa do riadenia tejto krízy som si uvedomil rozdiel medzi ľuďmi z biznisu a úradníkmi, z ktorých si niektorí len teraz zvykajú na to, že víkend neexistuje,“ opisuje Královič, ktorý sa inak venuje zaisťovaniu bezpečnosti masových podujatí ako napríklad minuloročné majstrovstvá sveta v hokeji či zhromaždenia Za slušné Slovensko. 

Nebolo nič nezvyčajné, že súrne čosi potrebovali vyriešiť a úradník z istého obvodného úradu ho požiadal, aby mu svoje požiadavky poslal v piatok mailom. Pozrieť si ich plánoval v pondelok. „Takto to nejde.“

Úsmevná situácia nastala aj po uzavretí hraníc. Úrady zažívali veľký nápor, pretože si museli poradiť s vybavovaním výnimiek na ich prekročenie, s čím nemali skúsenosti. „Jedno ministerstvo si na to zriadilo špeciálnu emailovú schránku. Ostatné rezorty namiesto toho, aby sa inšpirovali, začali smerovať všetkých ľudí na túto jednu adresu,“ spomína Královič na problémy, ktoré museli prekonať.

Vďaka odborným skupinám sa takéto prekážky postupne strácajú a zástupcovia jednotlivých úradov sa na nich môžu operatívne dohodnúť na riešení problému. No ani tam nefunguje spolupráca vždy ideálne.

Napriek snahe majú totiž občas problém nájsť zhodu. V internom slangu sa preto udomácnilo slovíčko „eskalovať“. Pôvodne to znamenalo len toľko, že sa problém posunie na vyššiu riadiacu úroveň. No takýto krok zároveň môže vyvolať otázky a nevôľu vyšších štruktúr. Časom tak nabralo humorný nádych a členovia štábu medzi sebou v prípade akéhokoľvek hroziaceho konfliktu, aj takého, ktorý nesúvisí s prácou, žartujú: „Budeme eskalovať?“

Hromadia potenciál

O tretej poobede Robert Mistrík končí svoje stretnutie s matematikmi, sociológmi a etnológmi, s ktorými chcú vymyslieť model efektívneho využitia rýchlotestov. Napriek tomu, že sa zatiaľ na ničom konkrétnom nedohodli, pôsobí spokojne. Procesy sa naštartovali a spejú k riešeniu.

Matematici či etnológovia nie sú jediní vedci, ktorých zameranie nesúvisí priamo s vírusmi, no aj tak ich v Permanentnom krízovom štábe stretnete. Narazíte tu na mnohých nadšencov, ktorí pomáhajú, lebo to považujú za správne. Koronakríza spojila množstvo tvorivého potenciálu a vedeckých kapacít a veria, že ich myšlienky napokon usmernia politikov tak, aby sme krízu zvládli čo najlepšie.

„Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi,“ žartovne sparafrázuje Mistrík slová Roberta Fica na stretnutí s vedcami, ktorí sa sami ponúkli, že sa radi zapoja do diskusii a prinesú svoje poznatky.
—

Kliknite sem pre všetko o koronavíruse
Ak sa Vám článok páčil, podporte nás.
Slobodné médiá a nezávislá žurnalistika existujú aj vďaka Vám.
Chcem podporiť

Pozn.:
Vláda Slovenskej republiky je od 21. marca 2020, resp. vláda Igora Matoviča je súčasná, v poradí štrnásta vláda Slovenskej republiky.
Zriadenie Permanentného krízového štábu je od 23.marca 2020.

Vedeli sme, mlčali sme…

od Pavol Bada | 16. apr 2020 | Monitor

Monitor z webu MO SR
Autor:MO SR – KOd
Dátum:15.04.2020

Minister obrany Jaroslav Naď: Prekvapuje ma odvaha bývalého ministra p. Gajdoša spochybňovať moje tvrdenia o stave rezortu obrany, v ktorom som ho zdedil.

Minister obrany SR Jaroslav Naď sa ohradzuje voči tvrdeniam bývalého šéfa rezortu obrany Petra Gajdoša o stave pripravovaných projektov v rezorte obrany. Tie boli podľa tvrdenia Petra Gajdoša pre agentúru SITA pripravené a aj finančne kryté. Realita, ktorú zistil po príchode na rezort nový minister obrany Jaroslav Naď však ukazuje opak.

„Prekvapuje ma odvaha bývalého ministra p. Gajdoša spochybňovať moje tvrdenia o stave rezortu obrany, v ktorom som ho zdedil. Situácia je oveľa horšia, ako som predpokladal aj v najhorších očakávaniach, a to aj bez ohľadu na dopady ochorenia COVID–19 a s tým súvisiacej hospodárskej krízy,“ povedal v tejto súvislosti nový minister obrany Jaroslav Naď.

Zároveň uviedol viacero príkladov reálneho stavu projektov pripravených bývalým vedením rezortu. „Politicky motivované a systémovo nezvládnuté navyšovanie platov profesionálnych vojakov tesne pred parlamentnými voľbami nebolo rozpočtovo kryté, o čom som bol informovaný hneď po príchode na rezort. Musíme prijímať rozpočtové opatrenia, aby sme platy vojakov mohli udržať. Penzión pre veteránov, o ktorom kompetentní už vyše roka hovorili, že ho chcú vybudovať na Zemplínskej Šírave, taktiež nebol finančne krytý a zámerom bolo prefinancovať jeho rekonštrukciu z finančných prostriedkov, ktoré boli vyčlenené na komplexnú a nevyhnutnú rekonštrukciu bývalej vojenskej ubytovne Hviezda, tzv. „Kukurica“,“ uviedol minister Jaroslav Naď s tým, že s týmto zámerom zásadne nesúhlasili ako odborné zložky ministerstva, tak ani náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR gen. Daniel Zmeko.

V súvislosti s projektom Letiska Sliač šéf rezortu obrany Jaroslav Naď zdôraznil, že na opravu nebola pripravená ani len projektová dokumentácia. „Preto nerozumiem, na základe akých podkladov bývalá vláda vyčlenila viac ako 55 mil. eur na jeho rekonštrukciu,“ povedal.

Príkladom zavádzania bývalého vedenia sú podľa súčasného ministra obrany aj viaceré ohlasované a pripravované modernizačné projekty. Jaroslav Naď na tieto praktiky poukazoval dlhodobo už aj v minulosti. Ide napríklad o projekt viacúčelových taktických motorových vozidiel 4×4, ktorý zastavil Úrad pre verejné obstarávanie, pretože ho vyhodnotil ako netransparentný. Výnimkou nie je ani projekt bojových obrnených vozidiel 8×8. „Ten bol tak netransparentný, že ani bývalý predseda vlády p. Pellegrini sa „neodvážil“ predložiť ho na rokovanie vlády,“ uviedol minister obrany Jaroslav Naď, pričom doplnil, že oba spomínané projekty vyhodnotil už aj za bývalej vlády Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií ako nevhodný na schválenie vládou z dôvodu ich neefektívnosti a nesúladu so záväzkami SR.

Dôsledkom netransparentnosti sú tiež pokuty Úradu pre verejné obstarávanie pre Ministerstvo obrany SR. „Za projekt nadzvukových stíhacích lietadiel F-16 kvôli netransparentnosti, z dôvodu odmietnutia poskytnutia zmlúv na ich preštudovanie, vyplatilo ministerstvo obrany v prospech ÚVO už 5 finančných pokút. Rezort obrany pod vedením p. Gajdoša namiesto toho, aby realizoval opatrenia smerom k transparentnosti – aj smerom k relevantným štátnym organizáciám, radšej Úrad pre verejné obstarávanie zažaloval a platil pokuty, je to normálne?“ podčiarkol minister obrany Jaroslav Naď.

„Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré, žiaľ, ani zďaleka nie sú kompletným zoznamom zásadných problémov bývalého vedenia rezortu s netransparentnosťou, by som sa na mieste bývalého ministra p. Gajdoša k jeho pôsobeniu v rezorte viac verejne nevyjadroval. Veľmi dobre vie, že viaceré rozhodnutia, aj tie, o ktorých ešte nebola verejnosť informovaná, sú už dnes v rukách orgánov činných v trestnom konaní a boli riešené týmito orgánmi už aj za jeho pôsobenia – kvôli nezákonnému konaniu jeho nominantov a nominantov jeho strany v rezorte,“ uzavrel nový šéf rezortu obrany Jaroslav Naď.

Bez komentárov.