Vyberte stranu

Monitor: SOM PN … obrátil sa mi žalúdok

Nezvykle, ale reagujúc na podnet z komentára jedného nášho kolegu píšuceho: „…Zároveň vyslovujem nespokojnosť s touto stránkou. Je neprehľadná, ťažko sa v nej orientuje a je silno tendenčná!“,  dávam priestor, aby sme neboli „tendenčná stránka“, politikovi, ministrovi financií Matovičovi k súčasnej situácii v zdravotníctve, ktorou sme už roky postihovaní zvlášť my ako dôchodcovia. To neznamená že prejdeme s týmto Webom na politickú platformu a nebudeme sa venovať nášmu hlavnému poslaniu – pomoci slúžiacim a výsluhovým dôchodcom. O vylepšovaní Web stránok si môžeme podiskutovať napr. pod článkom: https://www.bezpzlozky.eu/2020/12/ako-podporit-tento-web-www-bezpzlozky-eu/.

Dnešný článok patrí politikovi ktorí sa vie rozohniť a ozvať keď vidí nespravodlivosť, skrivodlivosť alebo iné nešváry v spoločnosti, snaží sa bez obalov, priamo do očí prejaviť svoj názor a stojí si za ním. Nepodieľa sa zatiaľ na žiadnych korupčných škandáloch, nezapojil sa v zlodejčinách  medzi  „našich ľudí“ ani nebolo v takomto smere proti nemu začaté vyšetrovanie. Napriek tomu je v „rebríčku“ obľúbenosti a dôveryhodnosti zaraďovaný pravidelne  na posledné miesto. Prečo asi?
Odpovedám: Lebo politika!

Monitor:
SOM PN … obrátil sa mi žalúdok

Mal som 22. S mamou sme stáli pred operačnou sálou neurochirurgie na Kramároch. S napätím sme čakali na výsledok operácie ocina, ktorému diagnostikovali zhubný nádor na mozgu. Išlo o čas … zrazu vyšiel von z operačnej sály hlavný operatér, prišiel ku nám a mamine povedal: “Pani Matovičová, potrebujem motivovať operačný tím. Päť tisíc by to spravilo.” Mamina povedala, že ale ona pri sebe také veľké peniaze nemá. Chladnokrvne povedal: “Nevadí, počkáme.” Ja som zostal, mamina v strese utekala do mesta do banky. Keď po hodine prišla a “motivačné” odovzdala do rúk “lekára”, operácia ocina sa začala. V lete toho roku ocino zomrel.

Dnes som ministrom financií a pred pár týždňami som mal rokovanie so spomenutým “lekárom”. Zastupoval lekársky stav, ja štát. Žalúdok sa mi obracal, ale nemohol som na sebe dať znať, že vidím pred sebou ľudský odpad. Odpad, ktorý sa pred Slovenskom tvári na elitu, a bohužiaľ, Slovensko ho za elitu považuje. Zvládol som to, zastupoval som štát, nie syna otca so zhubným nádorom v hlave, za ktorého operáciu si bezcitný chrapúň od mamy príkladne vydieračským spôsobom vypýtal “motivačné” a kým neprišlo, ani operovať nezačal.

Dnes mám problém rovnaký. Nedokážem viac sedieť a “rokovať” s ľuďmi, pre ktorých chorý človek v nemocnici je len nástroj na vydieranie pre vlastný prospech. Rokoval som s odborármi cca 40 hodín, viac nebudem. Žalúdok sa mi definitívne prevrátil. Nie, nedokážem viac sedieť zoči-voči ľuďom, ktorí na rokovaní o sebe povedia, že sú “elita národa” a zároveň cynicky, chladnokrvne a s ironickým úsmevom vám šplechnú do očí, že im je jedno, kto bude liečiť ľudí bojujúcich o život v nemocniciach po 1. decembri. Vraj, “to bude už váš problém”. Niečo tak odporné som ešte nezažil.

Ja by som vydieračom neustupoval. Áno, odborári huckali, huckajú a budú huckať lekárov, budú im dávať návody, ako čo najviac paralyzovať chod nemocníc a áno, zrejme by kvôli ním nastal obrovský stres a riziko, že na branie rukojemníkov niekto doplatí. Napriek tomu by som v mene 5 miliónov obyčajných ľudí Slovenska do toho šiel, lebo to, čo predvádzajú odborári z LOZ nemá nič spoločné so zápasom za spravodlivú mzdu. Lebo to, že si vydieraním a braním rukojemníkov vydobyjú stovky miliónov len pre seba na úkor všetkých ostatných, prinesie mnoho iných zbytočných obetí. Lekári v nemocniciach síce budú mať výrazne vyššie platy ako v Česku, ale o to menej zostane na nové lieky, na nové prístroje, na mzdy iných ľudí v zdravotníctve. A nielen v zdravotníctve. Čo je na takom výsledku spravodlivé? Čo je na ňom morálne? Čo je na ňom ľudské? Nič.

Rozkrádať zdravotníctvo a okrádať tak chorých ľudí ako naši predchodcovia, považujem za najhorší možný čin politika. Brať si za rukojemníkov pacientov v nemocniciach a organizovať sabotáž ochrany zdravia a záchrany životov, považujem za najhorší možný čin lekára.

PS:
Ľudský odpad z úvodu je dnes verejným podporovateľom vydierania LOZ. Možno aj preto, že LOZ nikde vo svojich požiadavkách nerieši, bohužiaľ, naďalej veľmi rozšírenú korupciu v zdravotníctve.

PS2:
Našej 4-ročnej Klárke po prudkých bolestiach 4 dní v nemocnici “rozpúšťal” lekár kamene v obličkách. Tlačil do nej analgetiká proti bolesti, ale Klárka sa mala zo dňa na deň horšie a horšie. Na piaty deň zúfalá Pavlínka Klárku zobrala na vlastnú zodpovednosť do inej nemocnice. Tam, keď lekár na príjme Klárku zbadal, tak len z toho, ako si sadala na lehátko usúdil, že ide o akútny zápal slepého čreva, ktoré je podľa neho už dlhšie prasknuté s následnou veľmi vážnou život ohrozujúcou sepsou. Išla na okamžitú operáciu a presne tak aj bolo. Statoční zdravotníci ju doslova ukradli hrobárovi z lopaty … ALE Fušerovi “lekárovi”, čo “rozpúšťal kamene” odborári z LOZ navrhujú presne rovnaký (viac ako český plat) ako lekárovi Fachmanovi. Sprosté komunistické rovnostárstvo, ktoré akúkoľvek možnosť odmeňovať podľa schopností, snahy a prístupu k pacientovi zabíja v zárodku. Rovnostárske rozhádzanie obmedzených zdrojov bez merania akýchkoľvek zásluh. Toto je konanie v najlepšom záujme pacienta? Pravý opak je pravdou. Nebudú lepšie operácie, nebudú kratšie čakacie doby, nebude na lepšie lieky, nebude na lepšie prístroje a krajšie priestory. Naďalej sa budú miliónové operačné sály využívať v priemere len 6 hodín denne, lebo však operovať len do druhej poobede je základné ľudské odborárske právo!

PS3.
Ako som napísal vyššie, vydieračom by som neustupoval. Rozhodnutie však nechávam na premiéra a budem chápať, keď im v niečom ustúpi, aj keď ich požiadavky už dávno presiahli hranicu boja za spravodlivú mzdu. Nikto pri moci nechce, aby mu umierali v nemocniciach ľudia len preto, lebo niekto, čo skladal Hippokratovu prísahu, sa rozhodol v jej príkrom rozpore zneužiť situáciu, že jediný vie obsluhovať prístroje, ktoré chorého držia pri živote.

PS4.
Boh ochraňuj Slovensko pred tým, keď sa po vzore odborárov z LOZ rozhodnú brať ľudí za rukojemníkov technici z jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach či Mochovciach. Veď prečo by si aj oni nemohli vypýtať o 10% vyššie platy ako majú Česi? Veď aj ich je nedostatok. Veď len oni vedia ovládať všetky tie prístroje. Veď aj bez nich sa nezaobídeme a budú zomierať ľudia. A prečo by o 10% vyššie ako české platy nemohli nástojčivo a vydieračsky žiadať všetci? Zdravotné sestry, sanitári, laboranti, fyzioterapeuti, učitelia, vedci, úradníci, policajti, pekári, kuchárky, robotníci, predavačky … a prečo nie aj upratovačky či smetiari? Štát by mal ľudí odmeňovať spravodlivo. O spravodlivej pláci za odvedenú prácu hovorí už biblia a je základom spoločenskej morálky. Schopnosť myslieť aj na druhých však nedokáže človek, ktorý si nedovidí ďalej ako do svojho hniezda. Sebectvo jedných, logicky povedie k utrpeniu a strádaniu iných a v situácii v akej sa Slovensko nachádza, nakoniec povedie k ukrižovaniu demokracie, ktorá len nedávno slávila Kristove roky. Neskoro bude banovať.

PS5.
Som hrdý na všetkých čestných a pracovitých lekárov, ktorým je už nemorálne konanie odborárov z LOZ akosi proti srsti. Viem, že kolegialita im bráni sa verejne ozvať, lebo nechcú byť odborármi exemplárne opľutí ako včera prezident Slovenskej lekárskej komory. Z toho včera odborári z LOZ urobili vyvrheľa len preto, lebo sa opovážil navrhnúť, že by SLK mohla byť mediátorom v rokovaniach medzi LOZ a vládou.

PS6.
Viem, že sa predošlé riadky dotknutým nečítali ľahko. Viem, že opäť spustia hromy, blesky a svoje manipulácie proti matovičovi, veď to je populárne. Nevadí. Rád hovorím pravdu bez príkras a nedokázal by som žiť v pretvárke, že s odborármi vedieme rokovania. Nie, je to len amorálne bohapusté vydieranie a branie si bezbranných chorých ľudí za rukojemníkov. S cieľom získať prospech len pre seba, bez akéhokoľvek ohľadu na ostatných štátnych zamestnancov, pacientov a všetkých ľudí, ktorí sa svojimi daňami a odvodmi na plody vydierania budú naveky na ich úkor skladať.

PS7.
Čokoľvek vyššie napísané nie je mierené proti čestným, pracovitým a ľudským lekárom. Cieľom napísaného je zadosťučiniť pravde a aspoň takto symbolicky za vzoprieť amorálnemu konaniu ľudí, ktorí sa rozhodli zneužiť svoju moc nad zdravím a životmi chorých ľudí.

PS8.
Je záhadou s jasnou odpoveďou, prečo odborári z LOZ prídu s týmito vydieračkami vždy počas demokratických vlád a záhadne sú tichučko spokojnučkí v čase, keď sa zo zdravotníctva tunelujú stovky miliónov za vlád červených arcizlodejov.

PS9.
200 miliónov EUR na Stabilizačný bonus pre 40 tisíc ostatných nemocničných zdravotníkov, ktorých počas rokovaní odborári ani raz nespomenuli, vydieračky LOZ nijako neohrozia.

“A ak by nedošlo k dohode, december máte voľný na oddych a krásne Vianoce s rodinou a bez služieb.” MUDr. Visolajský v motivačnom liste lekárom, kde ich nabádal na podanie výpovedí

“Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.” citát z Hippokratovej prísahy o lekárskej etike

——————————————————————-

V lete som iniciatívne oslovil ministerstvo zdravotníctva s návrhom na zavedenie odmeny za roky praxe pre úplne všetkých 25 zdravotníckych profesií v ÚZS (ústavná zdravotná starostlivosť). Celkovo sme ako ministerstvo financií vyčlenili na rok 2023 na vyššie koeficienty a roky praxe 247 miliónov EUR (suma sa každoročne opakuje a automaticky valorizuje). Samozrejme okrem navýšenia platov o 6,88% v roku 2023, čo vyplýva všetkým zdravotníkom v ÚZS z tzv. mzdového automatu. Novelu zákona o zvýšení platov sme v septembri aj v NR SR schválili. Odborári prišli s tým, že nestačí. Že požadujú dodatočné zvýšenie pre atestovaných lekárov. Trvali na zvýšení základnej mzdy až o 100% pri lekárovi s 30-ročnou praxou. Pri 20-ročnej praxi o 77%. To bolo nemysliteľné. V záujme dohody, sme zvýšili celkovú ponuku na mimoriadne zvýšenie platov o dodatočných 63 miliónov eur a 35% rast pri 20-ročnej praxi. To už znamenalo, že priemerný plat lekára s príplatkami v nemocnici presiahne 4300 EUR, čo by v roku 2024 znamenalo o cca 3% vyššie platy v slovenských nemocniciach ako v českých – čo je v situácii, keď sú v Čechách o 22% vyššie platy, malý veľký zázrak. Odborári opäť zareagovali, že nestačí. Čiastočne znížili svoje požiadavky, ale naďalej pýtali až o 59% vyššie základné platy. Dohodu odmietali, až definitívne odmietli. Preto sme miesto dodatočných každoročných 63 miliónov EUR ponúkli stabilizačný príspevok od 10 do 30 tisíc eur vyplatený už v tomto roku na tri roky vopred, v celkovej sume 270 miliónov eur (v tomto roku vieme kvôli lepšiemu hospodáreniu vyplatiť viac, ako v rokoch nasledovných, kde nás rozpočet už nepustí). Odborári aj túto ponuku odmietli, hoci pre samotných lekárov je finančne výrazne výhodnejšia. Ponúkli sme zavedenie náborového príspevku, aby nemocnice vedeli doplniť chýbajúcich zdravotníkov, rovnako odmietli. Stále si trvajú na svojich +59%, huckajú ďalších lekárov k výpovediam a výpovediam služieb … a vyhrážajú sa úplným paralyzovaním zdravotnej starostlivosti o chorých ľudí.

Takto si na Slovensku žijeme. Nebojovali sme o našu štátnosť. Ľahko sme získali, ľahko stratíme. Čoskoro.

 

Monitor: Kauzy a korupčníci vs peniaze SK

 04.07.2022 00:00
+ PLUS

Suchoba, Kováčik, Imrecze a iní korupčníci: štát od nich inkasuje milióny (prehľad)

Peňažné tresty, prepadnuté majetky aj odovzdané peniaze. Do štátnej pokladnice postupne pribúdajú pomerne vysoké sumy, ktoré dobrovoľne alebo pod hrozbou trestu zaplatili aktéri najsledovanejších káuz.

Zatiaľ je to suma prevyšujúca tri milióny eur, ktorá skončila v rukách štátu. Pritiekla tam z veľkých káuz, v ktorých figurujú bývalí vysokopostavení dôstojníci bezpečnostných zložiek, úradníci, podnikatelia a postavy z justičného prostredia.

V týchto exponovaných prípadoch už padli desiatky právoplatných rozsudkov. Mnohé z nich práve preto, že obvinení sa priznali a spolupracovali s políciou. Viacerí vydali nemalú hotovosť, napríklad už nežijúci exsiskár František Böhm rovného pol milióna eur, expolicajt Norbert Paksi 420-tisíc eur. Ďalší zas dostali vysoké peňazné tresty, najviac exsudca Pavol Polka a exúradník Martin Fleischer po 150-tisíc eur. Okrem toho štat zinkasuje vysoké sumy zo zhodnotenia prepadnutých majetkov.

Piati už prišli o všetko

3fotky v galériiKauzy vs. peniazeZdroj: Aktuality.sk

Kauzy Božie mlyny a Očistec už viedli k vymeraniu najprísnejších majetkových trestov, ktoré si vypočuli hneď piati aktéri týchto prípadov. Ide o expolicajtov, ktorí boli súčasťou zločineckých skupín, brali úplatky a vynášali informácie z úradu. V rámci dohody s prokurátorom súhlasili aj s prepadnutím svojho majetku.

V kauze Božie mlyny takýto trest postihol Norberta Paksiho, exfunkcionára z úradu zvláštnych policajných činností, ktorý vedel, kedy koho polícia odpočúva, a za vyzrádzanie citlivých informácií si nechával pravidelne platiť aj od mafie. Vyšetrovaním sa podarilo preukázať úplatky v hodnote 380-tisíc eur. Paksi si už odpykáva päťročný trest, polícii odovzdal 300-tisíc v hotovosti a zlaté mince v hodnote viac ako 120-tisíc eur.

Štát teraz pracuje na speňažovaní jeho majetku, pričom aktuálna hodnota presiahla milión eur. Dom so zariadením, auto, motorka, byt v Bratislave či apartmán v Chorvátsku, pozemky, ale aj nemalé úspory na účtoch – to všetko môže prepadnúť v prospech štátu, avšak najprv sa musí konkurzný správca vyrovnať s tým, aká časť majetku patrí Paksiho manželke. Tej sa trest netýka.

Všetky majetky prepadli aj štyrom expolicajtom z Národnej kriminálnej agentúry, ktorí podľa vyšetrovateľov pracovali pre Norberta Bödöra, sledovali politikov, vynášali informácie, lustrovali a ovplyvňovali vyšetrovania rôznych prípadov. Odsúdili ich v známej kauze Očistec. Na majetok odsúdeného Pavla Vorobjova súd vyhlásil konkurz len pred niekoľkými dňami. Expolicajt vlastní napríklad rodinný dom pri Nitre. Rovnako dopadli aj expolicajti Vladimír Bisták, Ivan Bobocký a Milan Žáčik. Hodnoty ich celoživotných úspor budú známe po tom, čo konkurzní správcovia urobia súpis majetkov a vyrovnajú sa s prípadnými dlhmi v bankách alebo s manželkami.

V kauze je podaná obžaloba na ešte väčšiu skupinu bývalých policajných dôstojníkov, ktorí svoj podiel na prípadoch odmietajú. Aj im hrozia vysoké, nielen majetkové tresty a prepadnutie majetku. Ten im prokuratúra zaistila.

Zaplatené tresty

3fotky v galériiKauzy vs. peniazeZdroj: Aktuality.sk

Či už na základe dohody, alebo usvedčením pred súdom, poznáme aj celú sériu odsudzujúcich rozsudkov vo veľkých kauzách. Keďže nejeden prípad súvisel s korupciou, viacerí odsúdení opustili súdnu sieň aj s výmerom finančného trestu.

Z aktuálne známych prípadov sa zatiaľ najvyššia suma takého trestu vyšplhala na hodnotu 150-tisíc eur. Bývalý sudca Pavol Polka, ktorý je odsúdený v kauze Plevel, túto sumu spláca postupne. V poslednej dobe však prekvapil a od štátu žiada odškodné za pobyt vo väzbe vo výške viac ako 100-tisíc eur, informoval Denník N.

Martin Fleischer, odsúdený v kauze Očistec, má so zaplatením 150-tisíc eur značné problémy. Pred časom sa prihlásil u sudcu, že trest nedokáže splatiť a radšej si vo väzení odsedí náhradný trest. Po prevalí jeho kauzy prišiel o zamestnanie, dnes pracuje ako školník a byt predať nechce. Sudca mu nechal čas na rozmyslenie a na júl naplánoval verejné zasadnutie, kde rozhodne o ďalšom postupe. Dovtedy sa má odsúdený rozhodnúť, ako chce postupovať. O niečo nižší 100-tisícový peňažný trest dostal bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, ktorý si zároveň odpykáva osemročné väzenie. Kováčik ešte peniaze neuhradil – zatiaľ nie je hotový ani písomný rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý mu trest vymeral.

Ostatné známe postavy z medializovaných prípadov už peňažné tresty zaplatili. Zoroslav Kollár sa priznal k úplatku pre Slovenskú informačnú službu a po dohode o vine a treste obratom uhradil 70-tisíc eur. Krátko po rozhodnutí súdu novinárom avizoval, že prostriedky na to má.

Naopak, bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová na súde priznala, že so zaplatením svojho 50-tisícového trestu má problém. Také vysoké úspory vraj nemá, ale napokon prisľúbila, že peniaze zoženie. K vyplatenie spomínanej sumy v tomto pomerne čerstvom prípade zatiaľ nedošlo.

Svoje povinnosti voči štátu, prameniace z finančných trestov, vyplatila už celá skupina korupčníkov. František Tóth alias Veľký Fero z kauzy Plevel prispel do štátnej pokladnice 100-tisíc eur, bývalý úradník finančnej správy Daniel Čech zaplatil 30-tisíc, bývalý šéf policajnej inšpekcie Adrián Szabó 25-tisíc eur. Prišlo aj na Mariana Kočnera, ktorý v kauze Zmenky okrem trestu 19-ročného pobytu za mrežami musel zaplatiť 10-tisíc eur.

Ak by sme mali urobiť celkový sumár, vybraní odsúdení v známych prípadoch doposiaľ zaplatili Slovenskej republike na finančných trestoch 650-tisíc eur. To hovoríme o dvadsiatich odsúdených, mnohým ďalším podobné odsúdenie hrozí v neskončených častiach veľkých káuz.

Dobrovoľné milióny

3fotky v galériiKauzy vs. peniazeZdroj: Aktuality.sk

Významnou súčasťou aktuálnych trestných káuz sú spolupracujúci obvinení. Viacerí z nich dobrovoľne vydali do konania hotovosť, ktorá pochádzala z trestnej činnosti. Najviac prispel do štátnej pokladne dnes už nebohý František Böhm. Bývalého siskára a podnikateľa s pohonnými hmotami zadržali a obvinili v kauze Božie mlyny. Priznal sa, že na výplatnej páske mal niekoľko policajných funkcionárov, ktorým platil, aby mu vynášali informácie a hlásili prípadne odpočúvanie. Böhm vydal polícii pol milióna eur, o ktorých povedal, že ich získal podvodne. Začiatkom minulého roka si siahol na život, súd po jeho smrti rozhodol o takzvanom zhabaní vecí a 500-tisíc eur prepadlo v prospech štátu.

V kauze Očistec vydali exfunkcionári Ľudovít Makó a Bernard Slobodník viac ako 200-tisíc eur. Podobne konali aj spolupracujúci obvinení v prípade Mýtnik – IT podnikateľ Michal Suchoba odovzdal 400-tisíc eur a bývalý riaditeľ finančnej správy zhruba 300-tisíc eur. Obvinený bývalý úradník Marek Kodada z korupčnej kauzy Dobytkár vydal 400-tisíc eur, ktoré si „našetril“ na úplatkoch.

Medzičasom odsúdený expolicajt Norbert Paksi, mal nelegálne zárobky schované aj u spomínaného Böhma. Polícia ich zaistila a Paksi sa priznal, že 300-tisíc eur a zlaté mince v hodnote ďalších 120-tisíc eur pochádzajú z trestnej činnosti. Peniaze vydal aj Bödörov kamarát a muž známy z tzv. mafiánskych zoznamov Tomáš Rajecký, pričom odovzdal 90-tisíc eur. Rajecký je jedným z kľúčových svedkov v prípade Súmrak, kde obvinili expremiéra Roberta Fica a exministra Roberta Kaliňáka. Desať spolupracujúcich obvinených v ostro sledovaných kauzách dobrovoľne odovzdalo viac ako 2,5 milióna eur.

Tento článok mohol vzniknúť aj vďaka podpore našich čitateľov

Pridajte sa k našej komunite, ktorá bojuje za spravodlivý a slušný štát, a podporte prácu našej redakcie. Teraz k nej navyše môžete získať až dve knihy úplne ZADARMO.

Podpora investigatívnej žurnalistiky

S podporou až 2 knihy ZADARMO
Aktuality takmer bez reklám

Aktuality.sk takmer bez reklám
Vylepšené funkcie diskusií

Možnosť diskutovať

Monitor: Kauzy týkajúce sa aj bezpečnostných zložiek

Ako sa končia známe kauzy? Kováčik nie je jediný, odsúdených je viac ako 30 ľudí (prehľad)

Aktuality.sk pripravili prehľad desiatich známych káuz, kde figurujú obvinení ľudia zo štátnych úradov, bezpečnostných zložiek aj podnikateľského prostredia. Verejnosť sledovala aj súdny záver prvých káuz Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej, ktoré sa stali pred vraždou Jána Kuciaka.

Úplatky, zneužívanie právomoci, členstvo či podpora zločineckých skupín, vyzrádzanie citlivých informácií, objednávky vrážd aj falšovanie dokumentov. Po tom, čo polícia a prokuratúra spustili akcie a zadržali známe mená, kauzy sa postupne dostávajú pred súd.

Pozreli sme sa bližšie na prípady, kde je ukončené vyšetrovanie. Obvinení buď čakajú na rozhodnutie, alebo vo viac ako tridsiatich prípadoch už aj padli právoplatné rozsudky. Prinášame sumár trestov tých, ktorí sa priznali, a aj tých, ktorí vinu do poslednej chvíle popierali.

V ani jednom z uvedených prípadov zatiaľ súd nerozhodol o definitívnom oslobodení spod obžaloby. Všetky doteraz vyhlásené rozsudky potvrdzujú závery vyšetrovania, v niektorých prípadoch však súd zmenil kvalifikáciu skutku a upravil trest. V prípade vraždy Kuciaka súd najprv oslobodil spod obžaloby Kočnera a Zsuzsovú, no Najvyšší súd rozhodnutie zrušil a prípad vrátil späť.

Okrem prípadov okolo exfunkcionárov či ľudí z bezpečnostných zložiek spomíname aj ostro sledované prípady okolo Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej.

I. Božie mlyny

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Pri akcii s názvom Božie mlyny na jeseň 2020 najprv zadržali Ľudovíta Makóa a Františka Böhma. Čoskoro však začali spolupracovať s políciou, takže NAKA krátko potom zadržala a obvinila aj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a policajného exfunkcionára Norberta Paksiho. V kauze stíhali bývalých verejných činiteľov (a podnikateľa) pre úplatky, vyzradenie citlivých informácií a zneužitie právomoci. Böhm si siahol na život, jeho stíhanie zastavili.

Právoplatne odsúdení

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik obvinenia od začiatku odmietal, Najvyšší súd ho napokon odsúdil na osem rokov väzenia a 100-tisícový peňažný trest. V lete 2017 vzal Kováčik úplatok 50-tisíc eur za pomoc pre bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku – prokurátorka sa na pokyn Kováčika neodvolala proti jeho prepusteniu z väzby, takže zostal na slobode. Kováčik, ktorý mal ako šéf špeciálnej prokuratúry prístup k citlivým informáciám, okrem pomoci mafiánskemu bosovi vyzradil aj utajované skutočnosti vyšetrovania priamo podozrivým.

Norbert Paksi pracoval na úrade zvláštnych policajných činností a vedel o tom, koho polícia odpočúva a na kom pracuje. Z pôsobenia vo verejnej funkcii si spravil biznis a citlivé informácie predával a vynášal priamo mafii, za čo dostával nemalé úplatky. Po zadržaní sa priznal, v máji 2021 ho súd poslal do väzenia na päť rokov, zároveň mu prepadol majetok.

Na rozhodnutie v tejto kauze čaká Ľudovít Makó. S políciou významne spolupracuje a priznal sa aj k mnohým trestným činom, o ktorých vyšetrovatelia dovtedy nevedeli, otvoril aj mnohé ďalšie kauzy. V tomto prípade však obvinenia v súvislosti s podporou zločineckej skupiny takáčovcov alebo s vydieraním popiera.

II. Očistec

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Začiatok kauzy policajnej mafie okolo Norberta Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara siaha do jesene 2020. Vyšetrovanie je ukončené, prokurátor podal obžalobu na súd. Systémom náhodného prideľovania teraz prípad pripadne niektorému zo sudcov Špecializovaného trestného súdu.

Podľa doterajších záverov vyšetrovania mala v polícii fungovať zločinecká skupina na čele s nitrianskym oligarchom Bödörom, ktorá na požiadanie, resp. za úplatky vyšetrovala alebo, naopak, zametala kauzy pod koberec. Dôležité miesta si mali systematicky obsadzovať len takými ľuďmi, ktorí boli lojálni voči systému. Radoví policajti mali na objednávku a za desiatky či stovky eur sledovať a monitorovať vtedy opozičných politikov a politických rivalov vtedajšej vládnej strany Smer-SD, napríklad Igora Matoviča, Radoslava Procházku či Daniela Lipšica.

Právoplatne odsúdení

Verdikt súdu si už vypočul Martin Fleischer s manželkou, ktorí boli odsúdení za prijatie úplatku 40-tisíc eur. Priznali sa, že pomohli jednej firme pozametať podozrenia z daňových podvodov. Majiteľ firmy zaplatil úplatok pol milióna, Fleischerovci dostali „odmenu“ 40-tisíc eur. Obom manželom vymerali dvojročný trest s podmienečným odkladom na päť rokov, no aj peňažné tresty – Fleischerovi 150-tisíc eur, jeho manželke 30-tisíc. Tá už svoju časť zaplatila, bývalému úradníkovi sa to zatiaľ nepodarilo. V apríli tohto roka žiadal súd, aby ho radšej poslal do väzenia, lebo takú sumu sa mu nepodarí nazbierať. Sudca Miroslav Mazúch mu dal ešte čas, aby si vyrovnanie trestu rozmyslel.

Policajný exfunkcionár Pavol Vorobjov sa zas priznal k nezákonným lustráciám politikov aj novinárov vrátane Jána Kuciaka. Zároveň monitoroval politických rivalov vtedajšej vládnej strany Smer, za čo dostával peniaze. Pracovať mal pre doposiaľ neodsúdenú skupinu okolo Norberta Bödöra. Hoci si už v minulosti odsedel zhruba pol roka vo väzbe, súd mu teraz vymeral nepodmienečný trest dva roky, ktorý si musí odsedieť, zároveň mu prepadol majetok a má zákaz činnosti v orgánoch verejnej moci. Ide o mimoriadne znížený trest, keďže Vorobjov spolupracuje a podľa prokurátora aj súdu sa významne podieľa na odhaľovaní trestnej činnosti.

Bývalý policajt Vladimír Bisták tiež pracoval pre ľudí zo skupiny bödörovcov, pričom vyšetrovateľovi opísal jej hierarchiu. Priznal sa, že vynášal citlivé informácie a dostával za to peniaze, rovnako sa podieľal na monitorovaní opozičných politikov. V minulosti pod falošným menom zinscenoval vyšetrovanie jedného trenčianskeho podnikateľa, za čo ho na chvíľu zadržala aj policajná inšpekcia. Napokon sa vtedy vyhol riadnemu trestu. Bisták dostal trojročný podmienečný trest so štvorročnou skúšobnou dobou, do väzenia teda nešiel. Zároveň mu prepadol majetok.

Začiatkom mája si vypočuli odsudzujúci rozsudok aj expolicajti Milan Žáčik a Ivan Bobocký. Po priznaní, dohode s prokurátorom a súhlase súdu dostali trojročný trest so štvorročným odkladom, do väzenia teda nešli. Zároveň im ako členom zločineckej skupiny prepadol celý majetok. Dvojica Žáčik a Bobocký sa priznala k činnosti pre skupinu bödörovcov, teda že špehovali politikov, nafingovali vyšetrovanie, aby vytiahli peniaze od podnikateľov, brali úplatky a zneužili tak právomoci, ktoré im z titulu verejného činiteľa (policajta) vyplývali. Po tomto rozsudku majú aj niekoľkoročný zákaz činnosti v orgánoch verejnej moci.

Na rozhodnutie čakajú: Norbert Bödör, Tibor Gašpar, Peter Hraško, Róbert Krajmer, Dušan Kováčik, Bernard Slobodník, Marián Zetocha, Milan Mihálik ako členovia údajnej zločineckej skupiny. Obvinený Ľudovít Makó je vyčlenený na samostatné konanie. Obžaloba v kauze Očistec je podaná aj na Františka Imreczeho, Borisa Trantaliča, Milana Gregu – a to v súvislosti s korupciou, nie však zločineckou skupinou.

III. Judáš

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Razia v kauze Judáš sa odohrala krátko pred koncom roka 2020. Bola pokračovaním už rozbehnutých prípadov, keďže viaceré osoby spolupracovali a odhaľovali nové a nové prípady. NAKA vtedy obvinila aj policajného exprezidenta, jeho stíhanie však bolo zastavené, keďže Milan Lučanský si vo väzbe siahol na život (okolnosti jeho smrti však stále objasňuje prokuratúra). V prípade Judáš obvinili v súvislosti s prijatím peňazí za službu pre kontroverzného podnikateľa siskárov Borisa Beňu a Pavla Gašparoviča a pre prijatie úplatkov aj exfunkcionára finančnej správy Daniela Čecha aj expolicajta Jozefa Reháka.

Právoplatne odsúdení

Bývalý námestník SIS Boris Beňa sa priznal, že mu sľúbili úplatok za upratanie podozrení okolo súkromného podnikateľa Bočkaya. Zároveň prezradil utajované skutočnosti o odpočúvaní. Po schválení dohody o vine a treste dostal trojročný podmienečný trest s odkladom na päť rokov a peňažný trest 14-tisíc eur. V súčasnosti sa snaží o otvorenie prípadu a opätovné posúdenie trestu. Ďalších mužov z tejto kauzy Gašparoviča a Vičana, ktorí sa ale nepriznali, totiž napokon súd posudzoval podľa iného skutku a dostali aj výrazne nižší trest.

Exsiskár Pavol Gašparovič a bývalý policajt Ladislav Vičan sú právoplatne odsúdení za to, že chceli jednému podnikateľovi pomôcť upratať kauzu a odblokovať majetok. Vypýtali si 400-tisíc eur ako úplatok, polovicu aj dostali. Najvyšší súd však napokon v deň rozsudku povedal, že išlo o nepriamu korupciu, ktorá bola v čase spáchania skutku (rok 2018) posudzovaná oveľa miernejšie. Gašparovič dostal trest 22 mesiacov za mrežami a 20-tisícový peňažný trest, Vičan obišiel s ešte miernejším trestom 20 mesiacov a 16-tisícovou pokutou a prepadlo mu auto v prospech štátu. Do vyhlásenia rozsudku v marci 2022 vinu popierali.

Bývalý funkcionár finančnej správy Daniel Čech sa priznal, že bral úplatky za krytie nelegálneho biznisu podnikateľa Františka Böhma. Súd mu schválil dohodu o vine a treste a vymeral mu trojročný trest s odkladom na štyri roky, do väzenia tak nešiel. Dostal tiež peňažný trest 30-tisíc eur. Bol prvým spolupracujúcim obvineným z veľkých medializovaných káuz, ktorý si v apríli 2021 vypočul rozsudok a ktorý vďaka spolupráci získal miernejší trest. Neskôr však Čecha zadržala polícia znova, a to v kauze Mýtnik, kde mu kladú za vinu prijatie oveľa väčšieho úplatku – až 200-tisíc eur. Aj v tomto prípade sa Čech napokon priznal, verdikt zatiaľ nepozná.

Policajný exfunkcionár, predtým vyšetrovateľ NAKA Marián Kučerka je zatiaľ neprávoplatne odsúdený za to, že ešte ako vyšetrovateľ prijal úplatky. V jednom prípade to malo byť za to, že neobviní príbuzného poslanca Petra Žigu (Štefana Žigu), a v druhom prípade pomôže v prípade krytia daňových podvodov skupiny podnikateľov okolo firmy Jopi Trade. Kučerka najprv vinu popieral, potom sa priznal, dokonca aj k ďalšiemu úplatku, počas súdneho procesu však opäť zmenil názor a vinu začal popierať. Sudca mu neuveril a uznal ho vinným, vymeral mu trest 11 rokov a trest prepadnutia majetku. Expolicajt sa voči rozsudku odvolal, rozhodovať tak bude Najvyšší súd.

Na rozhodnutie čaká Jozef Rehák  bol vysokopostaveným funkcionárom v polícii a viedol špeciálny útvar, ktorý má na starosti odpočúvanie. Muž s familiárnou prezývkou „Dodo“ si mal mesačne privyrábať za to, že prezrádzal informácie, na kom polícia pracuje a koho odpočúva. Potvrdzujú to nielen členovia skupiny sýkorovci, ale aj Rehákov podriadený a medzičasom aj právoplatne odsúdený Norbert Paksi (pozri kauzu Božie mlyny). Exfunkcionár Rehák je jediným z kauzy Judáš, v ktorého prípade ešte nepadlo žiadne rozhodnutie.

IV. Mýtnik

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Ekonomická kauza Mýtnik je o korupcii a predražených tendroch na finančnej správe. Odhaliť ju pomohol už viackrát spomínaný Ľudovít Makó spolu s Danielom Čechom. Na finančnej správe sa výnimočne darilo IT firme Michala Suchobu Allexis, a to najmä vďaka dobrým vzťahom so šéfom správy, údajným dohodám s oligarchom Jozefom Brhelom a v neposlednom rade vďaka úplatkom. Najprv polícia obvinila skupinu okolo Brhela vrátane šéfa úradu Františka Imreczeho a podnikateľa Suchobu. Potom nasledovali aj ďalšie dve akcie Mýtnik 2 a Mýtnik 3, kde NAKA obvinila bývalého štátneho tajomníka Radka Kuruca, oligarchu Miroslava Výboha alebo exriaditeľku finančnej správy Lenku Wittenbergerovú. Všetky kauzy súvisia s úplatkami, zneužitím právomoci na ministerstve financií alebo finančnej správe.

Právoplatne odsúdení

Podnikateľka Jana Rovčaninová dostala trojročný podmienečný trest s odkladom na päť rokov a 20-tisícový peňažný trest. Rovnako má zákaz byť štatutárkou obchodnej spoločnosti najbližších šesť rokov. Priznala sa, že ako konateľka firmy Allexis sa spolupodieľala na nezákonných súťažiach IT spoločnosti na finančnej správe. Polícia vyčíslila biznis so štátom na viac ako 50 miliónov eur, Rovčaninová zmluvy podpisovala.

Ďalším odsúdeným v kauze Mýtnik je podnikateľ z východného Slovenska Štefan Poláček. Za to, že vyhrá súťaž a bude prenajímať priestory colnému a daňovému úradu, podnikateľ odovzdal úplatok 100-tisíc eur. Po priznaní a dohode o vine a treste s prokurátorom Poláčka odsúdili za prečin podplácania. Obišiel s peňažným trestom 50-tisíc eur.

Do tretice v kauze Mýtnik spoznal trest aj bývalý zamestnanec finančnej správy Pavol Boško. Priznal sa, že vzal úplatok, prokurátor s ním uzavrel dohodu a súd mu vymeral dvojročný podmienečný trest a peňažný trest štyritisíc eur.

O pár dní sa zrejme dozvie verdikt aj bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová. Tá sa po zadržaní priznala, že od podnikateľa Michala Suchobu dostala ako poďakovanie balíček vlasovej kozmetiky, v ktorej bola obálka s 50-tisíc eurami. Malo to byť poďakovanie za lojalitu a prácu v súvislosti so Suchobovou firmou a jeho zákazkami v štátnej správe. Prokurátor s ňou uzavrel dohodu o vine a treste, súd o nej má rozhodnúť 22. júna.

Na rozhodnutie či uzavretie dohody čakajú zvyšní aktéri káuz Mýtnik 1, 2 aj 3. Priznali sa ľudia z finančnej správy Imrecze aj Čech, rovnako skutky potvrdzuje aj podnikateľ Michal Suchoba.

Bývalé pracovníčky Finančnej správy Kornélia Černá a Denisa Židová vinu popierajú. Rovnako aj ďalší aktéri kauzy Mýtnik, v ich prípade je už na súde podaná obžaloba, zatiaľ sa však pojednávanie nezačalo. Patrí medzi nich oligarcha Jozef Brhel, jeho syn Jozef Brhel ml., právnik Martin Bahleda, Miroslav Výboh, Milan Grega, exfunkcionár Radko Kuruc, architekt a blízky priateľ exministra Kažimíra Miroslav Slahučka.

V. Farizej – korupcia v SIS

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Korupčná kauza okolo bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského je pomerne známa, už menej známy je názov akcie, pri ktorej šéfa tajných zadržali. Prípad Farizej sa týka úplatku v Slovenskej informačnej službe. Konkurzný právnik Zoroslav Kollár odovzdal v lete 2020 úplatok 40-tisíc eur, aby ho tajná služba prestala odpočúvať. Peniaze dal Ľudovítovi Makóovi, ktorý ich zasa posunul bývalému námestníkovi SIS Borisovi Beňovi. Traja menovaní skutok potvrdzujú. Štvoricu uzatvára exriaditeľ tajnej služby Vladimír Pčolinský, ktorý podľa obvinenia vzal polovicu, teda 20-tisíc eur. Ten ako jediný obvinenie popiera.

Právoplatne odsúdený v korupčnom prípade je zatiaľ iba Zoroslav Kollár. Súd schválil dohodu o vine a treste, právnik dostal peňažný trest 70-tisíc eur. Nie je to len za spomínaný úplatok pre tajnú službu, trest sa vzťahuje aj na ďalší korupčný prípad. Kollár priznal, že si nechal sľúbiť peniaze za pomoc pri krytí nelegálnej výroby cigariet, no napokon vraj úplatok neprevzal.

Dočasne odložené obvinenie majú Boris Beňa a Ľudovít Makó.

Na rozhodnutie čaká Vladimír Pčolinský. V jeho prípade je podaná obžaloba na súde, hlavné pojednávanie sa zatiaľ nezačalo.

VI. Plevel – korupcia na žilinských súdoch

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Prípad Plevel je korupčná kauza na žilinských súdoch. Za úplatky pre sudcov si podozriví dokázali kúpiť nižšie tresty. Kľúčovým v celej kauze je František Tóth, ktorý pôsobil ako spojka na súdy.

Odsúdení v kauze Plevel

Právoplatné rozsudky si zatiaľ vypočul František Tóth alias Veľký Fero, ktorý bol akýmsi vybavovačom na žilinských súdoch a mal blízko práve k sudcovi Pavlovi Polkovi. Tóth dostal trojročný podmienečný trest a peňažný trest 100-tisíc eur. Na základe jeho svedectiev potom polícia rozbehla ďalšie akcie na sudcov a advokátov.

Hoci kľúčový svedok Tóth povedal o Polkovi, že na úplatkoch musel zarobiť ťažké milióny korún a nedá sa to ani spočítať, Pavel Polka vyviazol s trojročným podmienečným trestom a peňažnou pokutou 150-tisíc eur, no násobne viac peňazí si vykazoval ako úspory. K zníženému trestu sa dopracoval najmä vďaka výraznej spolupráci s vyšetrovacími orgánmi, keďže prstom ukázal na ďalších ľudí podozrivých z korupcie.

Muž s prezývkou Malý Fero, teda František Salinger sa priznal a opísal úplatkársky systém na súdoch. Dostal dvojročný podmienečný trest s odkladom na tri roky. Systém opísal aj Patrik Mursa, priznal vinu, dostal iba peňažný trest 8-tisíc eur.

S nepodmienečným trestom obišiel Anton Bajdík, keďže okrem skutkov okolo žilinských súdov mu prirátali aj iný skutok z minulosti, za ktorý bol odsúdený. Dostal trojročné väzenie.

Sudkyňa Mária Urbanová sa tiež priznala k prijímaniu úplatkov. Súd jej schválil dohodu o vine a treste a vymeral jej trojročný podmienečný trest, zároveň musela zaplatiť 10-tisíc eur. Pred sudcom priznala, že morálne zlyhala, no svoje rozhodnutia ako sudkyne považuje za zákonné a spravodlivé.

Advokát Ľuboš Mahdoň bol ďalším v rade spolupracujúcich v justičnej kauze žilinských súdov, ktorý napokon získal miernejší trest. Obišiel s trojročným podmienečným trestom s odkladom na dva roky.

Žilinský právnik Pavol Kuric sa priznal ku korupcii, dostal 18-mesačný podmienečný trest so skúšobnou lehotou na dva roky. Sudca schválil už vopred dohodnutú pokutu 35-tisíc eur. Za peniaze chcel vybaviť dvom mužom stíhaným za lúpež nižšie tresty.

Na rozhodnutie čaká obvinený expolitik Ján Slota, sudkyňa Eva Kyselová, okresný sudca Daniel Béreš a jeho kamarát Juraj Filipovič.

VII. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Kuciaka a Kušnírovú zavraždili v dome vo Veľkej Mači vo februári 2018. Už na jeseň toho isté roka polícia chytila vykonávateľov, súdy ich už medzičasom uznali vinnými. V prípade vraždy novinára a jeho snúbenice Špecializovaný trestný súd najprv oslobodil spod obžaloby Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú. Najvyšší súd však vrátil prípad späť na dokazovanie. Kočner aj Zsuzsová vinu odmietajú.

Právoplatné rozsudky si vypočul vrah Miroslav Marček, Najvyšší súd mu zvýšil trest 25 rokov. Rovnako obišiel Tomáš Szabó, ktorý strelcovi robil šoféra. Tretím odsúdeným je Zoltán Andruskó, ktorý od zadržania spolupracoval s políciou a dôležitými svedectvami vo viacerých kauzách získal dohodu o vine a treste a zmiernený trest 15 rokov.

Na rozhodnutie čakajú Kočner a Zsuzsová, obaja vinu popierajú.

VIII. Príprava vrážd prokurátorov

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Zsuzsová a Kočner sú obžalovaní aj v prípade objednávky vrážd Jána Kuciaka a troch prokurátorov. Stíhaní sú aj Srb Darko Dragić a podnikateľ z južného Slovenska Dušan Kracina. Štyria menovaní vinu popierajú. Piatym je Tomáš Szabó, ktorý sa priznal a potvrdil prípravu vrážd prokurátorov.

Túto kauzu napokon spojili s prípadom vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Na súde sa teda pojednáva ako jedna spoločná trestná vec. Senát zatiaľ rozhodnutie nevyhlásil.

IX. Vražda exprimátora Hurbanova

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Bývalého primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka zavraždili ešte v roku 2010. Podarilo sa odsúdiť len vraha Štefana Kaluza, no zvyšných aktérov polícia vtedy ani neobvinila. Až po vražde Jána Kuciaka (2018) sa vyšetrovanie likvidácie regionálneho politika opäť rozbehlo. Polícia začiatkom roka 2019 zadržala Romana Ostružlíka a Vladimíra Mosnára. Alene Zsuzsovej pridali obvinenie za sprostredkovanie tejto vraždy.

Súdy právoplatne odsúdili Romana Ostružlíka a Alenu Zsuzsovú ako objednávateľov a Vladimíra Mosnára ako sprostredkovateľa na 21 rokov väzenia. Vrah Kaluz si odpykáva 25-ročný trest (za mrežami je už od roku 2010).

X. Kauza zmenky

10fotiek v galériiKauzy odsúdeníZdroj: Aktuality.sk

Verejnosť aj médiá pozorne sledovali aj prvý veľký prípad okolo Mariana Kočnera. Známa kauza zmenky ho dostala najprv do väzby a potom aj do väzenia. Kočner s bývalým riaditeľom Markízy a expolitikom Pavlom Ruskom sfalšovali zmenky. Bratislavský podvodník chcel od súkromnej televízie vysúdiť desiatky miliónov eur, čo sa mu napokon nepodarilo. V kauze figuroval aj niekdajší Kočnerov obchodný partner a exsiskár Štefan Agh. Podľa dozorového prokurátora Jána Šantu ide o jednu z najväčších ekonomických káuz v dejinách slovenskej justície a kriminalistiky, keďže rozsah činu predstavuje takmer 70 miliónov eur.

Právoplatne odsúdení sú už všetci traja spomínaní aktéri. Kočner s Ruskom dostali 19 rokov, Kočner ešte navyše aj 10-tisícový peňažný trest. Štefan Agh obišiel s miernejším trestom 13 rokov.

Tento článok mohol vzniknúť aj vďaka podpore našich čitateľov

Pridajte sa k našej komunite, ktorá bojuje za spravodlivý a slušný štát, a podporte prácu našej redakcie. Teraz k nej navyše môžete získať až dve knihy úplne ZADARMO.

Podpora investigatívnej žurnalistiky

S podporou až 2 knihy ZADARMO

Aktuality takmer bez reklám

Aktuality.sk takmer bez reklám

Vylepšené funkcie diskusií

Možnosť diskutovať

Novoročný príhovor premiera SR E. Hegera

Novoročný príhovor predsedu vlády SR Eduarda Hegera zverejňujeme v podobe, v akej nám ho poskytol Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

MOJÍM NOVOROČNÝM PRIANÍM JE, ABY SME SA AKO KRAJINA ZOMKLI A BOLI JEDNOTNÍ

Mám životné krédo, ktoré mi pomáha v politickom živote. Často ho spomínam aj verejne:

„Stavajme na skúsenostiach, spájajme sily a nikdy sa nevzdávajme. My to zvládneme!”

Potrebujeme to pre úspešné zvládnutie pandémie, pre realizáciu dôležitých reforiem. Potrebujeme to pri pokračovaní očisty spoločnosti od korupcie a zneužívania moci. Potrebujeme to pre lepšie Slovensko.

Mojím ďalším želaním je, aby sme do hodnotenia dnešnej vnútropolitickej situácie vniesli viac nadhľadu a faktov, menej emócií a skreslených informácií, hoci žijeme bezprecedentné a psychicky veľmi náročné časy. Vláda však na ne reaguje a počas pandémie poskytuje podnikom a domácnostiam pomoc, aká tu doteraz nikdy nebola. Aj v roku 2021 sme pomáhali s výpadkami tržieb, s nájmami, s udržovaním zamestnanosti i kúpnej sily domácností. Pomáhali sme reštauráciám, ľuďom v kultúre, pomáhali sme každému, kto sa v dôsledku pandémie ocitol v núdzi.

Ak som spomenul robustnú štátnu pomoc počas pandémie, treba vidieť aj to, čo ju limitovalo. Je to výška nášho dlhu. Verejný dlh bol vysoký, už keď sme prevzali vládnu zodpovednosť.

Postupné, ale presvedčivé ozdravovanie verejných financií je moje tretie novoročné želanie. Slovensko musíme urobiť odolnejším voči krízam.

Mám ďaleko od toho, aby som tvrdil, že sme ideálnou vládou. Ale s plnou vážnosťou hovorím, že sme najlepšou možnou vládou z politických síl, ktoré sú dnes na scéne. My nekradneme, nehádame sa o korisť. My pracujeme pre ľudí.

Všetci by sme si priali, aby v roku 2022 skončila pandémia a svet zažil obrovskú úľavu, ale to dnes nikto nevie garantovať. Najlepší kompas v živote je byť realistom. Vírus s označením Covid-19 mutuje a po delte tu máme omikron. Infekčnejší, rýchlejší a v krátkom čase zistíme, či aj nebezpečnejší.

Tak mi dovoľte, zaželať vám v novom roku veľa imunity. Najlepšie tej, ktorú získate očkovaním treťou dávkou.

Mojím posledným premiérskym želaním je, aby rok 2022 nebol horším ako ten predchádzajúci. Ale výrazne lepším. Verím, že to bude rok rozvoja a rastu.

Želám Slovensku, aby urobilo ďalší pokrok v reformách, aby sa rozbehli nové investície, aby sme nestratili životný elán a naučili sa žiť v pandémii s čo najmenšími stratami i s nižšou mierou konfliktov.

Pretože sme silnejší, keď sa vieme dohodnúť. Prajem vám šťastný nový rok, nech je rokom zdravia, úspechov a radosti.

Eduard Heger, predseda vlády SR

 

Striedanie vo funkcii šéfa polície

 

Peter Kovařík po minulotýždňovom obvinení pre prerušenie akcie policajnej inšpekcie končí na poste šéfa polície. Sám sa rozhodol vzdať funkcie. Medzi štyrmi očami o tom hovoril aj s ministrom vnútra Romanom Mikulcom. Ten už včera naznačil, že šéf polície sa môže funkcie vzdať aj sám.

„Chcem vám oznámiť, že som dnes na ministerstvo vnútra doručil žiadosť o skončenie pracovného pomeru. Podpísal som ju včera v noci,“ povedal na tlačovej besede.

Ako dodal, celú svoju profesionálnu kariéru sa snažil dvíhať dôveryhodnosť policajného zboru. „Neviem si predstaviť ako trestne stíhaný pokračovať na poste policajného prezidenta. Stav je aký je, a to, že som obvinený, hoci si o tom obvinení myslím svoje. Jeden meter musí platiť pre všetkých. Dátum odchodu som navrhol dohodou k 15. septembru, musíme ešte zvládnuť návštevu svätého otca,“ dodal.

Pokiaľ ide o obvinenie zo strany bratislavskej prokuratúry, je pripravený brániť sa. „A budem sa brániť až po súdne konanie, ak k nemu príde. Skutok, tak ako je opísaný v uznesení, nie je trestným činom o tom som presvedčený.“ Po vznesení obvinenia odovzdal prokurátorovi aj oba mobilné telefóny a prístupové kódy k nim.

Kovařík pri svojom rozhodnutí zohľadnil aj hrozbu väzobného stíhania. „Reálne si viem predstaviť, že ako policajný prezident musím ďalej rozhodovať a mohol by som sa dosdtať do konfliktu záujmov. Ľahko sa dá nastaviť verzia, že som s niekým komunikoval a snažil sa ovplyvňovať. Nemienim špekulovať, či by ma niekto chcel strčiť do väzby ale do istej miery si to uvedomujem, že môže dôjsť k problémom,“ vysvetlil.

Rastúce napätie

Situáciu v ozbrojených zložkách vníma to ako rastúce napätie. „Vojnou by som to nenazýval. Čím vyššie pôjdeme, tým silnejšie budú tlaky,“ komentoval.

Na NAKA teraz chystajú audit skutkov a rozšíriť tím o ďalších policajtov, aby sa znížilo riziko tlaku na úzku skupinu ľudí.

V pondelok pred zriadením tímu sa udialo stretnutie na inšpekcii, kde bol aj vtedajší riaditeľ inšpekcie Adrián Szabó, jeho zástupca Róbert Zaplatílek, šéf NAKA Branislav Zurian a zrejme aj vyšetrovateľka Santusová.

„Chceli vyriešiť, ako sa vysporiadať s trestnými oznámeniami, ktoré sa týkali činnosti tímu Očistec. Tam som sa dozvedel, že to bude vyšetrovať úrad inšpekčnej služby a nie prokuratúra, ako sa pôvodne plánovalo a padlo rozhodnutie, že vytvoríme spoločný tím, keďže tam mali figurovať aj civilné osoby.“

Mikulec: vážim si ho

Minister vnútra reagoval na sociálnej sieti a Kovaříkovi poďakoval.

„Skutočnosť, že sa rozhodol z funkcie odísť preto, aby chránil česť a dôveryhodnosť Policajného zboru, svedčí o jeho vysokom morálnom kredite, snahe chrániť Policajný zbor a ísť príkladom pre jeho príslušníkov. Vnímam toto rozhodnutie ako skutočné štátnické gesto a vážim si Petra Kovaříka aj ako prezidenta Policajného zboru, aj ako človeka. Vážim si jeho rozhodnutie o to viac, že mám zásadné pochybnosti o obvinení, ktoré mu bolo vznesené a som presvedčený, že toto obvinenie bolo účelové,” reagoval minister Roman Mikulec.

Kovařík odchádza do civilu po 31 rokoch. Extra sa poďakoval policajtom z NAKA, špecificky v tíme Očistec aj tíme Fénix. „Ja tým chlapom dôverujem, neverím, že by niekoho ovplyvňovali a za tým si stojím.” Ako dodal, vyšetrovatelia mali opätovne uvoľnené kolesá na autách a muselo sa riešiť, kde môžu bezpečne parkovať autá.

Verí, že rozbehnuté kauzy sú postavené na reálnych základoch a podarí sa ich dotiahnuť do úspešného konca.

Políciu povedie Maškarová

„Pociťujem tlaky vo vzťaku ku mne. Som katalyzátorom tlaku na policajný zbor. Cítim, že ja ako osoba som bol spájaný s veľkým napätím v politickom spektre. Od ministra vnútra som mal ale plnú podporu,“ dodal v súvislosti s vyjadreniami opozičných i koaličných politikov.

Políciu do zvolenia nového šéfa bude viesť prvá viceprezidentka Jana Maškarová.

Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry obvinil vo štvrtok Kovaříka zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti.

Dôvodom má byť fakt, že ako šéf polície na viac ako hodinu stopol zásahovú jednotku Cudzineckej a hraničnej polície, ktorú si do Bratislavy na zatýkanie obvinených Csabu Domotora, Mateja Zemana a Petra Petrova povolal inšpekčný tím. Ten vyšetruje podozrenia z manipulovania svedkov veľkých káuz, ktoré rieš Národná kriminálna agenútra v rámci tímu Očistec.

Podal sťažnosť

Nasadení policajti zadržali Dömötöra, obvinený Zeman im však podľa bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu ušiel priamo pred nosom. V uznesení o Kovaříkovom obvinení sa píše, že operatívci videli na bratislavskej Bajkalskej ulici auto Zemanovej manželky a aj jeho vlastné. Zároveň sa na mieste mali pohybovať „hlavohrude“ s kapsičkami krížom cez chrbát, v ktorých mohli mať zbrane.

Kovařík obvinenia odmieta a proti uzneseniu prokurátora podal sťažnosť. Zároveň podal námietku zaujatosti proti všetkým prokurátorom bratislavskej prokuratúry. O jeho sťažnosti proti obvineniu by teda mala rozhodovať generálna prokuratúra.

Odchádzajúci policajný šéf svoju sťažnosť sprístupnil médiám. Urobil to v reakcii na uniknuté uznesenie o jeho stíhaní, ktoré dostali viaceré redakcie.

V sťažnosti pripomína, že „Matej Z. sa podľa svojich viacerých medializovaných výstupov už viackrát verejne vyjadril, že v čase zásahu sa nachádzal v Chorvátskej republike, teda v čase zásahu bol mimo Bratislavského kraja“.

Tvrdenie bývalej šéfky inšpekčného tímu Diany Santusovej je podľa Kovaříkovej sťažnosti účelové a v rovine domnienok. „Spolu s ostatnými zasahujúcimi príslušníkmi iba domnievala, že osoba Matej Z. sa nachádzal na určenom mieste, avšak toto tvrdili doteraz vypočutí svedkovia bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Aj z toho vyplýva, že v tomto kontexte nemôže byť naplnená skutková podstata trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti,“ argumentuje Kovařík.

Zásahovku si mala podľa Kovaříka vypýtať priamo vedúca tímu, a to považuje za neštandardné. Policajný šéf tvrdí, že by tak mala urobiť oprávnená osoba, teda šéf útvaru, alebo jeho nadriadení.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) už včera avizoval, že podnikne ďalšie kroky voči policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi. Jedným z riešení je podľa neho aj postavenie mimo služby, no na to musia byť splnené podmienky. Mikulec tiež v pondelok zopakoval, že šéfovi polície dôveruje a je presvedčený o tom, že nezastavil policajnú akciu.

Do roka a do dňa

Minister je presvedčený, že Kovařík nezneužil právomoc verejného činiteľa ani nezastavil policajnú akciu. „Nedošlo k prerušeniu ani zastaveniu policajnej akcie, došlo len k prerušeniu činnosti zásahovej jednotky, ktorá bola nasadená v rozpore s internými predpismi PZ,” pripomenul s tým, že dôveruje orgánom činným v trestnom konaní.

Kovaříkovu hlavu žiadal predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. To, že ešte nie je Kovařík postavený mimo služby, vníma ako problém. Považuje to za dvojitý meter vzhľadom na to, že vyšetrovateľka úradu inšpekčnej služby Diana Santusová bola podľa neho postavená mimo služby len preto, že chcel minister ešte niečo preveriť.

Riadnym policajným prezidentom sa Peter Kovařík stal v januári tohto roka. Uspel vo výberovom konaní, kde sa stretol so šéfom Lynx commanda Štefanom Hamranom.

Povereným riadením polície však bol už od prvého septembra minulého roka, keď z postu šéfa polície odišiel Milan Lučanský. Polícii tak šéfoval presne rok.

Návrh tabuľkových počtov OS SR

Materiál obsahuje návrhy:

  • celkových početných stavov vojakov a  zamestnancov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, vrátane profesionálnych vojakov vyčlenených podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a), c) až f) zákona č. 281/2015 Z. z. k 31. decembru 2021,
  • počty hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021,
  • rozmiestnenia zväzkov, útvarov, úradov a zariadení Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021.
(viac…)