Vyberte stranu

Zo „Správy“ o činnosti ombudsmanky za rok 2020

 

Národnej rade SR bola predložená správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020. V niekoľkých častiach Vám sprostredkujem vybrané znenie týkajúce sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

Časť 1
V správe o činnosti za rok 2018 a za rok 2019 som opakovane upozorňovala na mnohé nedostatky súvisiace s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov. Jedným z najzávažnejších zistení je existencia nejednoznačnej právnej úpravy spôsobujúca nejasnosti v tom, ktorý orgán verejnej správy je príslušný na rozhodnutie o nároku príslušníkov zborov na dôchodkovú dávku za doby poistenia získané v civilnom zamestnaní. Poukazovala som aj na existenciu rozdielnych prípadov, v ktorých otázky príslušnosti na rozhodnutie buď súdy ešte neposudzovali, prípadne ich posudzovali rozdielne. Dôsledkom tohto nedostatku je existencia osôb, ktoré nedokážu realizovať svoje základné právo na primerané hmotné zabezpečenia v starobe. Musím konštatovať, že ani v roku 2020 nedošlo zo strany zákonodarcu v tomto smere k odstráneniu existujúcej právnej neistoty. Pozitívne však vnímam prístup NS SR, ktorý poskytol odpoveď na nejednoznačnú prax správnych súdov zjednocujúcim stanoviskom Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020. Naďalej je však, podľa mojich zistení, v tejto veci žiadúca aj intervencia zákonodarcu.

x

PS autora článku:
K uvedenému dodávam, že spory o príslušnosti medzi Sociálnou poisťovňou a VÚSZ(sociálnymi orgánmi ministerstiev) evidujem cca 8 rokov a v nie ojedinelých prípadoch som zaznamenal ping-pongové zbavovanie sa zodpovednosti riešiť priznanie starobného dôchodku týchto orgánov, ktoré trvalo viacero rokov a ústavné právo výsluhového dôchodcu na primerané hmotné zabezpečenie nebolo príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia (poistenia) dodržiavané.
Aj rozhodovanie súdov SR (vrátane NS SR) nebolo jednotné a ani prvé kompetenčné rozsudky NS SR neboli zo strany VÚSZ rešpektované. Až zjednocujúce stanovisko NS SR prispelo k pomernému ukľudneniu tohto stavu.
Samozrejme, tak ak o konštatuje Verejná ochrankyňa práv najčistejšie riešenie a konečné pre žiadateľov výsluhových dôchodcov a by bola legislatívna úprava zákona o sociálnom poistení, čo je hlavne úloha MPSVaR SR.
Je vidieť, že poznatky výsluhových dôchodcov z oblasti sociálneho zabezpečenia sa neustále zvyšujú o čom svedčí aj viacero podaní verejnej ochrankyni práv v posledných rokoch. Na druhej strane to svedčí o niektorých medzerách vo výklade zákonov zo strany orgánov sociálneho zabezpečenia (poistenia) a nedokonalej legislatívy veď napr. len zákon č.461/003 Z.z. o sociálnom poistení má už 110 novelizácií.

Časť 2
V súvislosti s invalidnými dôchodkami sa v roku 2020 na mňa (VOP) obrátil podávateľ, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Hoci tejto osobe bola v rámci lekárskej posudkovej činnosti stanovená invalidita, z dôvodu nesplnenia podmienky aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nebol jej invalidný dôchodok priznaný. Podávateľ sa tak rozhodol, že „chýbajúce roky“ dopracuje a následne opätovne požiada o dôchodok. Tak aj učinil, získal vyše 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, avšak nárok na invalidný dôchodok mu nevznikol.
Už pri prvej žiadosti o invalidný dôchodok mu totiž bola určená invalidita spolu s dátumom jej vzniku, pričom podľa zákona o sociálnom poistení sa počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný pre nárok na invalidný dôchodok zisťuje len z obdobia pred vznikom invalidity. Inak povedané, nech by podávateľ akokoľvek dlho ďalej pracoval, nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému mu už nevznikne. Sociálna poisťovňa tak v tejto veci postupovala v súlade s právnou úpravou.
Na druhej strane vyvstáva otázka o opodstatnenosti tejto právnej úpravy, podľa ktorej sa prihliada len na obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Vznik invalidity totiž nemá žiaden vplyv na odvodové povinnosti tejto osoby voči Sociálnej poisťovni. To znamená, že ak aj osobe bola priznaná invalidita, či dokonca poberá invalidný dôchodok, aj naďalej odvádza poistné na sociálne poistenie v rovnakej sadzbe, a to aj do základného fondu invalidného poistenia. Napriek tejto skutočnosti však, zákon o sociálnom poistení pre účely posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok, rozlišuje medzi účasťou na invalidnom dôchodkovom poistení pred a po vzniku invalidity. V tejto súvislosti bolo oslovené aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré mi vo svojom liste uviedlo, že zvažuje legislatívne zmeny v oblasti invalidných dôchodkov, pričom nevylučuje aj umožnenie „dopracovania chýbajúcich rokov” do vzniku nároku na invalidný dôchodok. Napokon, právna úprava pred 1. januárom 2004 takéto dopracovanie umožňovala.
Na tomto mieste podotýkam, že takéto rozlišovanie období dôchodkového poistenia v závislosti od toho, či išlo o obdobie pred alebo po vzniku invalidity, balansuje na samej hrane ústavnej prípustnosti. Z tohto dôvodu zvažujem, že v tejto veci podniknem ďalšie kroky v rámci svojich právomocí.

X

PS autora článku:
Stretol som sa s viacerými prípadmi poberateľov výsluhových dávok, ktorí sa neskôr stali invalidnými a požiadali Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku zo všeobecného systému. Kľúčovou a spornou otázkou bolo pri priznávaní invalidného dôchodku, či má SP do požadovanej doby poistenia podľa veku (napr.15 rokov) započítať ako dobu poistenia aj dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok. Súdy SR ako i Najvyšší súd SR mali v jednotlivých prípadoch rôzne právne názory a až Plénum Najvyššieho súdu SR v roku 2019 rozhodlo, že do požadovanej doby poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa doba služby zhodnotená na výsluhový dôchodok nepočíta.
V praxi to znamená, že napr. 45 ročný poberateľ výsluhového dôchodku potrebuje okrem invalidity aj 15 rokov civilného poistenia a to do doby vzniku invalidity. Nič mu nepomôže ak bude naďalej pracovať až do roztrhania tela a platiť si poistné aj na invalidný dôchodok už nikdy túto dobu nedosiahne lebo zamestnanie po vzniku invalidity sa do tejto lehoty nepočíta. V tom vidím priamu diskrimináciu našich kolegov, ktorí sa neskôr stanú invalidnými.

Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.  Július Jánošík v Bratislave.

Podanie na Ústavný súd-ODBORY v OSSR

 

Právo profesionálnych vojakov zakladať a združovať sa v odborových organizáciách?

 

Zákon o združovaní občanov §2 ods.4 prvá veta zakazuje profesionálnym vojakom vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. Porušenie tohto zákazu je dôvodom na skončenie služobného pomeru podľa §83 ods.1 písm. c) zákona o štátnej službe vojakov.

Dňa 6.marca 2020 doručilo občianske združenie Zväz vojakov SR (ZVSR) podnet Verejnej ochrankyni práv, ktorým namieta porušenie práva profesionálnych vojakov slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. ZVSR je znemožnené pôsobiť v pozícii odborovej organizácie profesionálnych vojakov a rovnako je všetkým profesionálnym vojakom znemožnené nielen vytvárať ale aj združovať sa v odboroch.

Verejná ochrankyňa práv (VOP) si vyžiadala stanovisko Ministerstva obrany (MO), ktoré ho zaslalo dňa 4.5.2020, s názorom, že právna úprava je v súlade s Ústavou a medzinárodnými záväzkami. MO SR dalo aj na vedomie, že profesionálni vojaci sa môžu združovať v záujmových občianskych združeniach s profesijným vzťahom k Ozbrojeným silám. V nadväznosti na to VOP neuznala takúto argumentáciu s tým, že existujúci stav môže porušovať základné práva a slobody profesionálnych vojakov. Preto dňa 8.júna 2020 podala VOP na ministerstvo obrany SR podnet na zmenu existujúcej právnej úpravy. MO SR na tento podnet ani po urgencii VOP zo dňa 24.9.2020 neodpovedalo. Dňa 2.marca 2021 sa verejná ochrankyňa práv stretla s ministrom obrany SR, kde okrem iného minister obrany trval na svojom stanovisku.

Verejná ochrankyňa práv preto v rámci svojich kompetencií sa 31.03.2021 obrátila na Ústavný súd SR z dôvodu možného ohrozenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov.

Podľa VOP štát môže obmedziť činnosť odborových organizácií, nemôže však obmedziť ich vznik a možnosť združovať sa bez ohľadu na charakter výkonu povolania. Dôvody tohto obmedzovania možno hľadať aj v historických súvislostiach vzhľadom k zmenám v roku 1989 (nedôvera voči silovým rezortom).

Právo zakladať  odbory na ochranu svojich záujmov sa vzťahuje na súkromných zamestnancov, ale aj na zamestnancov štátu vrátane príslušníkov ozbrojených síl a policajtov.

Všeobecný zákaz združovať sa v odboroch, vstupovať do odborov alebo zakladať odbory pre príslušníkov ozbrojených síl je v rozpore s podstatou práva podľa čl.11 ods.1 Dohovoru. SR je tiež viazaná Chartou, ktorá má prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Čl.5 Charty zaručuje právo organizovať sa a vzťahuje sa na všetkých zamestnancov a nie je možné zakázať príslušníkom ozbrojených síl zakladať odbory a vstupovať do odborov. Podľa čl.6 ods.2 Charty musí vnútroštátna úprava garantovať organizáciám príslušníkov ozbrojených síl  vyjednávanie pracovných podmienok či platových podmienok.  Členom a zástupcom týchto organizácií musia byť zaručené právne garancie, že nebudú sankcionovaní za členstvo či vykonávanie funkcie v nich.

Zákaz pre profesionálnych vojakov vytvárať a združovať sa v odborových organizáciách je zásahom do základného práva podľa čl.37 ods.1 a 2 Ústavy SR, čl.11 ods.1 Dohovoru a čl.5 Charty. Štát však môže len obmedziť maximálne oprávnenia odborových organizácií profesionálnych vojakov napr. právo na štrajk, obmedzenia týkajúce sa krízových situácií a vojnového stavu.

Uvidíme ako sa k tomuto podaniu postaví Ústavný súd SR, aj keď ako laik mám pocit, že argumentácia verejnej ochrankyne práv je presvedčivejšia a pohľad späť na postoje ministerstva obrany v minulosti ma nie vždy presvedčil o správnosti ich názorov.

Budeme mať vojenského ombudsmana?

Dnes bol zverejnený na HS článok Zoltána Kelemena, ktorý sa venuje zavedeniu inštitútu vojenského ombudsmana.


Ombudsman má chrániť ľudské práva a oprávnené záujmy vojakov. Prepáčte, ale nebudem používať pomenovanie vojenský personál. Nepáči sa mi zavádzanie importovaných názvov. Jeho pôsobnosť by mala siahať výlučne do vnútra rezortu a nemala by zasahovať do činnosti iných orgánov. Mal by mať vysoký morálny status a pozitívny kredit u vojakov a znalosti z oblasti bezpečnosti a obrany.
Inštitút vojenského ombudsmana by mal byť zavedený v druhej polovici roku 2022.

(viac…)