Dňa 22.apríla 2023 vo veku 81 rokov nás navždy opustil kolega
plukovník v. v. Ing.
Jozef HALAPIN
(12.03.1942 – 22.04.2023)
Pochádza z Čeloviec okr. Trebišov, v armáde odslúžil 37 rokov v rôznych veliteľských a náčelníckych funkciach.
Po odchode do výsluhového dôchodku aktívne pracoval ako člen výboru o.z. Zväz vojakov SR – Klub Bratislava, a následne ako člen Rady o.z. Vojenský veterán Bratislava.
Až do konca života sa aktívne podieľal na propagácii Ozbrojených síl, podporoval významné udalosti v histórii SR a osobne sa zúčastňoval akcií kladenia vencov a osláv oslobodenia, napomáhal tak vytváraniu pozitívneho obrazu o Ozbrojených silách SR na verejnosti.
Aktívne pracoval v orgánoch SZPB.
Udelené vojenské medaily:
Za službu vlasti rok, 1970
Za zásluhy o obranu vlasti rok, 1978
Pamätná medaila ministra obrany SR III. stupňa (bronzová),2009
Pamätná medaila ministra obrany slovenskej republiky 2. stupeň – strieborná, 2017
Vyjadrujeme úprimnú sústrasť jeho manželke a blízkej rodine.
Dňa 23. novembra 2021 ukončil svoju pozemskú púť náš kolega, priateľ, výsluhový dôchodca
major v. v. Štefan CHŇAPEK
Narodil sa 25. 12. 1952 v obci Jarok, okr. Nitra.
V služobnom pomere vojaka bol od 1. 8. 1972 do 31. 12. 1995.
Vojenské ocenenia: Za službu vlasti, 1980 Za zásluhy o obranu vlasti, 1986 Pamätná medaila ženijného vojska, 2015 Pamätná medaila MO SR, 2018
Bol členom o. z. Zväz vojakov SR – Klub Bratislava, desiatku rokov bol tajomníkom a členom výboru o. z. Združenie pontonierov a ženistov a v súčasnosti bol tajomníkom a členom Rady o. z. Vojenský veterán Bratislava. Aktívne sa podieľal na propagácii Ozbrojených síl, podporoval významné udalosti v histórii SR, osobne sa podielal na organizovaní a zúčastňoval sa akcií kladenia vencov na významných výročiach, ako dôchodca napomáhal tak vytváraniu pozitívneho obrazu o Ozbrojených silách SR na verejnosti.
Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine zosnulého kolegu.
ČESŤ JEHO PAMIATKE !
PS: Smútočný obrad sa bude konať v krematóriu v Bratislave dňa 2.12.2021 o 9.30 hod., vzhľadom ku Covidovým opatreniam s vylúčením verejnosti.
Dňa 31.marca 2021 vo veku nedožitých 77 rokov nás navždy opustil kolega
plukovník v. v. Ing.
Marian HORSKÝ
(11.4.1944 – 31.03.2021)
Kariéru profesionálneho vojaka začínal v roku 1969 na Štábe civilnej obrany hlavného mesta Bratislavy
– zastával funkciu náčelníka ženijno-technickej skupiny,
– začiatkom 80. rokov bol vyčlenený ako vojak pre Slovenskú plánovaciu komisiu,
– po vzniku Slovenskej republiky bol preložený na Ministerstvo kontroly SR, neskôr na Sekciu obrany a bezpečnosti Úradu vlády Slovenskej republiky.
Po odchode do výslužby začas pracoval na odbore krízového manažmentu na Ministerstve hospodárstva SR.
Vyjadrujem úprimnú sústrasť jeho manželke a blízkej rodine.
Česť jeho pamiatke.
JUDr. František Cigánek, plk. v.v.
– – – –
Ako výsluhový dôchodca Ing. Marian Horský bol aktívnym členom ZVSR Klub Bratislava a následne občianského združenia Vojenský veterán Bratislava.
Dňa 14.marca 2021 vo veku nedožitých 77 rokov nás navždy opustil kolega
plukovník v. v. Ing. Ján DOBROVODSKÝ
(25.4.1943 – 14.03.2021)
Absolvoval Ženijné technické učilište a VAAZ smer ženijný – veliteľsko štábny,
– vykonával funkcie od veliteľa čaty po zástupcu veliteľa praporu v Seredi u 6.žb.
– po úspešnom ukončení VAAZ v Brne (1976) vykonával funkciu veliteľa pluku CO v Žiline,
– pokračoval vo fukcii náčelníka OVS 5 v Petržalke.
Po odchode do výslužby pracoval a žil v Stupave.
Vyjadrujemúprimná sústrasť jeho manželke a blízkej rodine.
Česť jeho pamiatke.
Ing. Pavol Bada
Uverejňujem jednu fotografiu z prijímania kolegu Jána Dobrovodského (vľavo) za člena občianského združenia VOJENSKÝ VETERÁN v marci roku 2017:
25.2.2021 navždy dotĺklo šľachetné srdce plk. v.v. MUDr. MICHALA M A R K A. Celý život sa venoval medicíne, liečeniu pacientov a záchrane ich života v prípade ohrozenia.
Narodil sa 15.11.1940 v Beloveži, okres Bardejov, kde úspešne absolvoval gymnázium a rozhodol sa pre povolanie vojaka profesionála so zameraním na medicínu. Štúdium na Vojenskej lekárskej akadémii Karlovej univerzity v Hradci Králove ukončil slávnostnou promóciou v roku 1964 a bol mu udelený titul MUDr. Počas štúdia sa zoznámil so svojou Ivankou a lásku zavŕšili svadbou v roku 1965.
Venoval sa profesne kardiológii a internému lekárstvu. Vojenská i lekárska prax sa začala vo Vojenskej nemocnici v Košiciach, odkiaľ odišiel v roku 1966 k vojenskému útvaru v Lušteniciach, okres Mladá Boleslav.
V roku 1969 nastúpil na významnú funkciu hlavného lekára divízie v Topoľčanoch, kde pôsobil do roku 1978. Jeho odborné i profesné vedomosti sa rozhodli využívať vo Vojenskej nemocnici Bratislava, kde sa sám zdokonaľoval a odovzdával svoje skúsenosti mladým, nielen vojenským lekárom ako kardiológ a zástupca primára interného oddelenia.
V roku 1988 bol premiestnený do Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe na funkciu primára 1. interného oddelenia, kde získal aj výberovú hodnosť plukovník.
Po 4 rokoch, od roku 1992 pôsobil opäť vo Vojenskej nemocnici Bratislava až do odchodu do výsluhového dôchodku. Pracoval ako zástupca riaditeľa nemocnice a neskôr ako primár interného oddelenia.
Stále, počas všetkých rokov, myslel nielen na svoj odborný profesný rast, ale aj na nádejných mladých lekárov.
V dôchodkovom veku pôsobil na kardiologickej ambulancii a MarkoMedik so synom Petrom, ktorý sa rozhodol ísť v šľapajach svojho otca.
Plk. v.v. MUDr. Michal MARKO ochotne pomáhal všetkým, ktorí ho o pomoc požiadali alebo jeho pomoc potrebovali.
Na rozlúčke 4.3.2021 v bratislavskom krematóriu sa s ním rozlúčila manželka Ivanka, syn Peter s rodinou, dcéra Monika s rodinou, kolegovia z nemocnice sv. Michala Bratislava a osobne jej riaditeľ plk. v.v. MUDr. Branislav Delej. Prítomní boli jeho priatelia a známi, pokiať to pandémia dovolila…
ĎAKUJEME VÁM, VÁŽENÝ PÁN DOKTOR, ZA STAROSTLIVOSŤ O NAŠE ZDRAVIE, ZA ĽUDSKÉ SRDCE, KTORÝM STE LIEČILI NAŠE UBOLENÉ S R D C I A . . . a nielen srdcia.
ČESŤ VAŠEJ PAMIATKE !
MUDr. Michal Marko (v strede) sa v roku 2017 stal členom o.z. Vojenský veterán Bratislava.
8. februára 2021 takmer po 93 rokoch života, v spánku navždy dotĺklo úprimné a ľudské srdce
plukovníka vo výslužbe Vojtecha K Ú K O Ľ A
Celý život sa venoval okrem svojej rodine a druhej láske – vojenskej žurnalistike.
Pracoval v redakcii DUKLA a v roku 1963 prišiel do Československej televízie s pracoviskom v Bratislave, v spravodajskom štúdiu na Námestí SNP. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia založil Hlavnú redakciu armády, bezpečnosti a brannosti a stal sa jej prvým šéfredaktorom.
Venoval sa dokumentárnej tvorbe, magazínovej tvorbe s armádnou a brannou problematikou, prenosom, ale aj zábavným silvestrovským programom z prostredia armády. Veľký dôraz kládol na prípravu a výchovu mladých civilných, i vojenských redaktorov, ktorí mali veľký priestor pre rozvoj svojej profesie. Funkciu šéfredaktora opustil v roku 1990, kedy odišiel do výsluhového dôchodku. Vedel byť prísny, nezvyšoval hlas, dôrazne upozorňoval na chyby, ale na druhej strane vedel objektívne posúdiť televíznu tvorbu každého jednotlivca, každého redaktora, každého člena jemu zverenej redakcie a vedel výborné relácie ohodnotiť na prospech tvorcov..
V plukovníkovi Vojtechovi KÚKOĽOVI odišiel nestor vojenskej, hlavne televíznej žurnalistiky. Tí, ktorí s nim žili a dlhé roky pracovali a spolupracovali, budú na neho spomínať s vďakou a určite na neho nezabudnú.
ČESŤ VAŠEJ PAMIATKE A PROFESIONÁLNEJ PRÁCI ZA DLHÉ ROKY POSOBENIA VO VOJENSKEJ NOVINÁRSKEJ RODINE. Nech Vám je, vážený pán plukovník, slovenská zem, ktorú ste celý život tak milovali, ľahká…
Najnovšie komentáre: