Vyberte stranu

Parlament nevzal na vedomie diskriminácie

Parlament si dnes “vypočul” správu ombudsmanky, ale “nevzal ju na vedomie”.

Správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019 (tlač 23).

Dátum 14.5.2020 
Uviedol:  Mária Patakyová (verejná ochrankyňa práv) (viac)
Spravodajca: Vladimíra Marcinková (viac) 
Rečníci: Anna Andrejuvová (poslankyňa NR SR) (viac), Filip Kuffa (poslanec NR SR) (viac), Ondrej Dostál (poslanec NR SR) (viac), Eduard Kočiš (poslanec NR SR) (viac), Juraj Šeliga (podpredseda NR SR) (viac) 
Výsledok hlasovania o návrhu uznesenia
NR SR neschválila návrh uznesenia.
Prítomní132
Za 34
Proti 50
Zdržali sa 46
Nehlasovali 2

na úvod:
Je až zarážajúce, ako veľmi sa ľudské osobné a hlboko zakorenené hodnoty dokážu zmeniť za jeden rok. Pretože správa p. Patakyovej nie je tá, ktorá sa nejako zásadne zmenila – aj minulý rok spomínala všetky tie témy, ktoré boli tentoraz označené za problematické. Ak by ste si chceli správy sami porovnať, tu nájdete minuloročnú a tu tohtoročnú správu. Čo sa však zmenilo, bolo, ako sa k tejto správe postavili politické strany. Minulého roku hlasovalo za “vzatie na vedomie” tejto správy 108 poslancov, 2 boli proti a 23 poslancov sa zdržalo. Zvyšok bol buď neprítomný, alebo zabudol zahlasovať..
Tento rok sa však situácia zmenila. Za vzatie na vedomie bolo 34 poslancov, proti ich bolo 50 a zdržali sa 46-ti. Ďalších 20 poslancov buď nehlasovalo, alebo vôbec neprišli na hlasovanie.  
Kancelária verejného ochrancu práv skonštatovala za minulý rok 130 porušení základných práv a slobôd. Podnetov však bolo 2100. Mnohé neprejdú sitom nielen z dôvodu neoprávnenosti, ale aj z dôvodu nedostatočnej právnej erudovanosti sťažovateľov, úradníkov a ich kapacít, ale najmä opore v práve. Zo správy vyplýva, že opakovane najčastejším problémom týkajúcim sa porušovania základných ľudských práv a slobôd sú zbytočne prieťahy, a to najmä v súdnych konaniach.

 

– – –

Zo Správy ombudsmanky som vybral pre tých, ktorí nemajú Adobe alebo Acrobat:

Osobitný systém sociálneho zabezpečenia

Už  v minuloročnej som upozorňovala aj na mnohé nedostatky súvisiace s osobitným systémom soc zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov. Nejednoznačná právna úprava neraz spôsobuje nejasnosti v tom, ktorý orgán verejnej správy je príslušný na rozhodnutie o ich nároku na dôchodkovú dávku za dobu poistenia získané v civilnom zamestnaní. V danej veci je veľmi významná aj judikatúra súdov. Prípady sa líšia a nie každú situáciu je možné prirovnať k už judikovanej veci. Preto dotknutým osobám nezostáva nič iné, ako obrátiť sa na súd. No ani súdy nie sú v v týchto otázkach jednotné.

Výsluhové dôchodky hasičov

Tesne pred Vianocami 2017, začalo MV SR postupne odnímať výsluhové dôchodky hasičom, ktorí skončili výkon služby v rokoch 2008 až 2010, s argumentom, že im bol zo strany SP priznaný dôchodok, avšak výlučne za civilnú dobu poistenia.

Takmer 40 z nich sa na mňa obrátilo s podnetom. K odňatiu VD pritom v niektorých prípadoch došlo až po takmer desiatich rokoch jeho vyplácania. MV SR tvrdilo, že o tom nemalo informácie. To sa však v určitých prípadoch ukázalo ako nepravdivé, keďže samotné MV SR hasičov pri priznaní VD informovalo, že pri súbehu nároku na výplatu VD s nárokom na dôchodok zo všeobecného soc. systému má poberateľ takéhoto dôchodku nárok na VD naďalej, v jeho plnej výške.

Po odňatí VD ostali mnohí hasiči iba s minimálnym príjmom, nedosahujúcim ani životné minimum. MV SR tento svoj postup nekoordinovalo so SP, iba dotknutých hasičov odkázalo na to , aby si požiadali o príplatok k dôchodku. SP sa však s názorom MV nestotožnila a požiadala NS SR o vydanie zjednocujúceho stanoviska. MV SR napokon počas odvolacieho konania až novelou zákona, ktorá  nadobudla účinnosť 01.01.2020. Problém sa vyriešil až zrušilo svoje rozhodnutia  o odňatí VD s tým, že vyčká na vydanie stanoviska NS SR, ktoré však doteraz nebolo vydané.

V tejto veci som dospela k záveru, že MV SR nesprávnym, čisto gramatickým výkladom(?) zákona porušilo základné práva dotknutých hasičov, čo som oznámila pani ministerke vnútra. MV SR sa s mojím záverom nestotožnilo, no naďalej pokračovalo vo vyplácaní VD.

Asociácia hasičov na dôchodku poďakovala a vyslovila názor, že práve moje kroky viedli k tomu, aby sa na MV SR začali otázkou zodpovedne zaoberať a vo veľkej miere som tak k tejto zmene dopomohla.

Dve súdne rozhodnutia – dva rôzne názory

Podávateľ podal ešte v roku 2013 žiadosť o priznanie SD. SP ju zamietla s odôvodnením, že nie je príslušná na rozhodnutie o jeho SD. Podávateľ sa následne domáhal preskúmania tohto rozhodnutia súdom. Krajský súd rozhodnutie SP potvrdil. Na základe odvolania podávateľa rozhodol NS SR, ktorý potvrdil rozhodnutie KS a vyjadril právny názor, že , že na výplatu dôchodku podávateľovi je príslušný VÚSZ. Následne sa podávateľ obrátil so svojou žiadosťou na VUSZ. Ten však svoje konanie zastavil z dôvodu, že nie je príslušným na konanie.. Predmetné rozhodnutie následne potvrdilo MOSR. Na základe žaloby podávateľa KS zrušil rozhodnutie MO SR a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že o žiadostí podávateľa je oprávnená rozhodovať SP a VÚSZ nemal konanie zastaviť a MOSR jeho rozhodnutie nemalo potvrdiť, ale podávateľovu žiadosť mali postúpiť Sociálnej poisťovni.
MOSR na základe rozsudku KS zrušilo pôvodné rozhodnutie o zastavení konania a vec odoslalo späť Sociálnej poisťovni, ktorá ho však opätovne MOSR vrátila. Tento postup sa opakoval dvakrát, a ani v roku 2019 situácia nebola definitívne  vyriešená.

V tejto veci som konštatovala porušenie základných práv podávateľa zo strany všetkých zainteresovaných orgánov. Vytkla som im najmä to,  že nevyužili účinné prostriedky riešenia vzniknutého stavu, predovšetkým podaním KOMPETENČNEJ ŽALOBY, alebo iniciovaním návrhu na vydanie zjednocujúceho stanoviska, nedostatočne medzi sebou komunikovali a nehľadeli na záujem podávateľa, ktorý sa takto niekoľko rokov nachádza v stave právnej neistoty.

Druhé z navrhovaných opatrení, zriadenie preddavkovej výplaty dôchodku, SP odmietla realizovať s odôvodnením že podávateľovi je vyplácaný VD a PREDDÁVKOVÁ VÝPLATA dávky nie je pre SP povinná ale iba fakultatívna. S uvedeným konštatovaním sa nemožno stotožniť. Pokiaľ zákon zveruje orgánu verejnej správy určitú právomoc, hoci fakultatívneho charakteru, je povinný ju využiť, ak tým môže zamedziť zásahu do základných práv a slobôd dotknutej osoby v danom prípade práva  na primerané  hmotné zabezpečenie v starobe.

Kompenzačné príspevky – práva osôb zo zdravotným postihnutím  (strana 38)

Nepriznávanie kompenzačných príspevkov na opatrovanie (39)

Práva seniorov  (str.29)
Československý dôchodcovia (str.30)

V prílohe Správy sú aj návrhy odporúčaní verejného ochrancu k jednotlivým nedostatkom zisteným v činnosti úradov – ministerstiev.

PS autora článku:

Správa obsahuje informácie o skrivodlivostiach ktoré sú roky páchané na nás dôchodcoch a výsluhových dôchodcoch, na ktoré sme upozorňovali na tomto webe ako i na webe APVV, DOKO.BLOG, a ďalších, alebo sme sa obracali na ombudsmanku, súdy, prezidenta, NR SR a ďalšie inštitúcie.
Tvrdenie niektorých poslancov že parlament ODMIETOL DÚHOVÚ SPRÁVU OMBUDSMANKY pokladám za korunu drzosti, hlúposti, ba stupidity z daní platených reprezentantov občanov Slovenskej republiky. “Odmietnuť vziať na vedomie” správu ombudsmanky je morálno-pravno-eticko-ľudsko-… proste suterén.

Ešte čo ma zaráža je CELKOVÉ SKÓRE: 50 ks totálneho odmietnutia a 46 kusov alibizmu. Dokopy ústavná väčšina + 6 ks buď bez, alebo proti vedomiu. Nie, nepleťme si to tu so súhlasom s názormi pani ombudsmanky. Tu sa hlasovalo „o vzatí na vedomie“ a verejný ochranca ľudských práv je podľa ústavnej väčšiny NR SR handra, ktorá sa na vedomie neberie!

Téma: služobné byty

Stav v bytovke na Armádnej ulici v Trenčíne k dátumu 5.10.2020

Ubehlo zas trocha času a náš problém s odpredajom služobných bytov nik nerieši. Fotografie boli robené včera.(4.10.2020), resp. dnes po dažďoch v jednom z podkrovných bytov na Armádne 4 v Trenčíne, kde bývam aj ja. Nikto daný stav nerieši.

Ivan Čaniga napísal: 19. novembra 2019 v 19:10

Prajem príjemný podvečer.
Nechcel som tu, v tejto dobe otvárať tému ,,služobných bytov,, ale myslím, že vzhľadom nato, že je nejaký problém s touto témou, chcem po 26.11.2019 /rokovanie parlamentu/ objasniť celú problematiku tak , ako je hodná pozornosti občanov Slovenska a predovšetkým bývalých , ale i súčasných príslušníkov armády .V minulých dňoch bol slušne vyzvaný pán minister obrany SR k stretnutiu na doriešenie odpredaja ,,služobných,, bytov v Trenčíne na Armádnej ulici a doteraz sa z jeho strany nič neudialo a ani nereagoval. Včera bol poslaný návrh na legislatívnu zmenu týkajúcu sa ,,služobných bytov,, aj predsedovi NR SR pánovi Dankovi a dnes aj poslancovi p. Hrnkovi. Dúfam, že vzhľadom na obsah témy povolí neskôr admin širokú diskusiu. Možno iba na koniec konštatovanie -kto a prečo spustil túto ,,hru,, práve teraz?

Uvedenie do situácie

NKÚ (Najvyšší kontrolný úrad) SR vyzval MV (ministerstvo vnútra) a MO (ministerstvo obrany), aby ukončili nezákonné predaje služobných bytov.
Predaje služobných bytov v rezortoch vnútra a obrany boli podľa kontrolórov NKÚ nezákonné a nehospodárne. Oba rezorty podľa nich v posledných štyroch rokoch predali viac ako 400 služobných bytov nájomcom, čo zákon neumožňuje. Kritizujú tiež, že ich predávali za zostatkové, nie trhové ceny. Štát tak mal prísť o milióny eur.
Kontrolóri NKÚ sa zamerali na MV SR a MO SR a jeho organizáciu BARMO (bytová agentúra MO), ktorá spravuje služobné byty vojakov. Kontrola sa týkala rokov 2015 až 2018. V tom čase MV SR predalo 217 bytov a organizácia BARMO 212 bytov.

Podľa NKÚ boli všetky predaje služobných bytov v rozpore so zákonom. Rezorty si mali účelovo vykladať zákony, neoprávnene meniť charakter služobných bytov a následne ich predávať nájomcom. “Právne predpisy pritom jasne definujú, že nájom služobného bytu môže byť len na dobu určitú, počas vykonávania pracovného či služobného pomeru. Služobný byt preto nie je možné predať nájomcovi. Nie je ani zákonná možnosť, ako zmeniť nájomnú zmluvu služobného bytu na dobu neurčitú a následne ho predať súkromným osobám – nájomníkom,” zdôvodňuje NKÚ.
Predaje bytov označujú kontrolóri tiež za nehospodárne. “Byty boli predávané nájomcom aj niekoľko rokov po skončení služobného pomeru za minimálne zostatkové ceny, navyše, s odpustením ďalších percent pri splatení časti ceny, respektíve s možnosťou splácať zostatok ceny v desiatkach eur mesačne,” približujú. Ministerstvo vnútra SR v rovnakom období byty predávalo, ale zároveň získalo 57 ďalších v hodnote štyroch miliónov eur.
Ministerstvo obrany priamo vlastnilo šesť bytov, päť z nich nevyužívalo. Aktuálna trhová hodnota tých bytov je podľa prepočtu NKÚ SR približne tri milióny eur. Najdrahší päťizbový byt v hodnote takmer pol milióna eur nebol vôbec využívaný od roku 2014. “Byt bol v dôsledku nevyužívania vytopený, čím vznikla ďalšia škoda na majetku štátu,” doplnil NKÚ.

NKÚ oznámil svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní, mohlo podľa neho prísť k trestnému činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. “Národná autorita pre oblasť kontroly tiež považuje za nevyhnutné, aby obe ministerstvá definovali svoje stratégie v tejto oblasti, teda, akým spôsobom chcú zabezpečiť bývanie pre profesionálnych vojakov a policajtov aj civilných zamestnancov,” pokračuje.

NKÚ žiada tiež od vlády jasné vymedzenie pravidiel pri zaobchádzaní s takýmto nehnuteľným majetkom štátu.

Reakcia MV SR a MO SR:

“Ministerstvo vnútra SR si stojí za tým, že predaj bytov postupom podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol aplikovaný správne,” píše sa v reakcii. Rezort dodáva, že vychádza aj z rozsudku Najvyššieho súdu, podľa ktorého je predaj služobných bytov možné realizovať postupom podľa spomínaného zákona. V prípade potreby je rezort vnútra pripravený poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní potrebnú súčinnosť.

“Predaj bytov v správe Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany (BARMO) – štátnej príspevkovej organizácie, je aktuálne pozastavený. BARMO postupovalo pri odpredaji bytov od roku 2003 v zmysle platného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a za týmto svojím postupom si stojí. V prípade potreby je pripravené poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní potrebnú súčinnosť,” uviedlo ministerstvo obrany.
Toľko z oficiálnych miest a TASR.

Aký je názor nájomníkov a postihnutých?
Máte možnosť v diskusii formou komentára prejaviť svoj názor.