Vyberte stranu

Dopis ČASOD pre poslankyňu Andrejevuvovú

V náväznosti na článok uverejnený na tomto portály a následné komentáre  (najdete tu:         https://www.bezpzlozky.eu/2021/04/znizenie-dochodkov-dochodcom/    )
uverejňujeme otvorený dopis ČASOD k uvedenej problematike v plnom znení.

 

ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC  DELOSTRELECKÁ
– občianske združenie –
so sídlom SR,  ul. Sibírska č. 4,   831 02 BRATISLAVA – 3,
IČO: 42 185 611, reg. č.: VVS/1900/90-24415 na MV SR
—————————————————————————————————————–

V Bratislave, dňa 06.05.2021

Vážená pani
Mgr. et Mgr. Anna ANDREJUVOVÁ
– poslankyňa NR SR za hnutie OĽaNO –
Nám. Alexandra DUBČEKA
811 01  B R A T I S L A V A  – 1
anna.andrejuvova@nrsr.sk 

 Vážená pani Mgr. et Mgr. Anna ANDREJUVOVÁ,

naše občianske združenie ČASOD si dovoľuje reagovať na Váš návrh zákona na 50% zníženie  výsluhových a starobných dôchodkov bývalých príslušníkov VKR (slúžili v ozbrojených zboroch ČSSR) a príslušníkov ŠTB (slúžili v bezpečnostných zboroch ČSSR) a niektorých ďalších osôb.

Obdobné snahy o zdanenie výsluhových a starobných dôchodkov príslušníkov silových rezortov už tu raz bolo, v roku 2013 sa o to usilovala 42-ročná (v tom čase) pani Ing. Erika JURINOVÁ, členka OĽaNO, absolventka vysokej školy textilnej v Liberci. Dnes, po uplynutí 8 rokov, Ste to zase Vy, pani 41-ročná Mgr. et Mgr. A. ANDRUJEVOVÁ, opäť členka OĽANO. Z toho jasne vyplýva, že tento zámer voči vyslúžilým dôchodcom bývalej ČSSR, nie je z Vašej hlavy, ale od niekoho v pozadí. Niekoho, kto sa pomstivo prezentuje aj na verejnosti a zúfalo chce získať prepadajúce preferencie hnutia OĽaNO takýmito lacnými populistickými praktikami. Nie sme si istí či po takomto úvode dočítate tento text dokonca, ale bolo by to vhodné, pomôže Vám pochopiť niektoré súvislosti, nenávisť je zlý radca.

Nemilo nás prekvapuje fakt, prečo toto ostrie útokov dnes obraciate len voči jednotlivým príslušníkom silových rezortov ČSSR, ale nie voči silovému rezortu MO SR a MV SR (dnešným právnym nástupcom….?), t. j. voči tým rezortom, v ktorých táto kategória osôb slúžila, dostávala od nich pokyny, smernice a rozkazy. Iste sama uznáte, že tú službu nevykonávali iba svojvoľne a podľa ľubovôle. Viete teda korektne vysvetliť Váš skutočný dôvod, či zámer? A prečo v tom návrhu chýbajú aj spolupracujúce osoby s ŠTB, tie už nemajú výhodné dôchodky, na ktoré podľa Vás treba taktiež siahnuť? Niektorí z nich predsa dodnes pôsobia vo vysokých funkciách! Kladieme Vám otázky, ktoré sú pre OĽaNO viac ako nepohodlné.

Poznamenávame, že primeranosť hmotného zabezpečenia v starobe každého z týchto bývalých príslušníkov silových rezortov musí byť vykladaná nielen v zmysle zabezpečenia ich základných životných potrieb, ale i z hľadiska udržania primeraného životného štandardu, ktorého ako poistenci štátu dosahovali v čase svojho produktívneho služobného života, kedy (aj pod hrozbou exekúcií odvodovým inštitúciám) riadne a včas platili predpísané odvody do jednotného všeobecného systému dôchodkového  poistenia (v tom čase to tak bolo).

Určite sa podstatne líšili od tých, ktorí riadne nepracovali a ani tie hrozby exekúcií sa ich nijako netýkali. To ich predsa nemôžete hádzať do rovnakého „vreca“ spolu s takýmito asociálmi. To azda má byť trvalou akceptovanou realitou, že tí, čo nikdy nepracovali, majú mať dnes oveľa výhodnejšie podmienky ako výsluhoví dôchodcovia, alebo ako ostatní starobní dôchodcovia? Rovnaký odchod do dôchodku, resp. vyššie sociálne dávky ako oni?

Domnievame sa, že Vašim návrhom o 50% zníženie výsluhových (starobných) dôchodkov zjavne ide o porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1, Listiny základných práv a slobôd. Miera solidarity každého všeobecného dôchodkového systému mal by podliehať testu primeranosti, pričom ak dôjde k porušeniu tohto princípu primeranosti, ide o porušenie   čl. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd. Je nepochybné, že mesačný príjem príslušníkov silových rezortov bol prirodzene vyšší ako bol priemerný mesačný príjem zamestnanca NH ČSSR. Teda do štátneho rozpočtu určite odvádzali oveľa viac ako ostatní. Na tento fakt prosím nezabúdajte, pretože táto skupina občanov SR tie odvody (dane) určite odviedla. Štát tieto konkrétne peniaze od nich prijal, má ich stále u seba. Čo dnes s týmito peniazmi urobíte, ako s nimi naložíte v dôsledku uplatnenia Vášho zákona? Vrátite im ich späť, pretože viac odviedli štátu ako mali? Tento štát sa v tomto prípade bezdôvodne obohatil na ich úkor a to nie je v právnom štáte akceptovateľné. Aj toto budete musieť riešiť a vysvetliť.

Oprávnene poukazujeme na to, že sa tu diametrálne rozchádza väzba medzi výškou nimi mesačne odvádzaných súm poistného a výškou Vami o 50% znižovaného výsluhového (starobného) dôchodku (respektíve pomerom výšky výsluhového, resp. starobného dôchodku k výške ich príjmov v čase ich ekonomicky aktívneho života). Na túto nerozumnú myšlienku Ste prosím ako došli? Závistlivci a populisti dostali znovu priestor na publicitu?

Vysokú nebezpečnosť a riziko výkonu vojenského povolania potvrdzujú aj historici. Napr. historik PhDr. Prokop TOMEK PhD., z Vojenského historického ústavu v Prahe sa dlhodobo venuje fungovaniu armády v ére totality. Pri svojom výskume zistil, že Československá ľudová armáda (skr. ČSĽA), ktorá nebola nikdy bojovo nasadená v zahraničí, mala pomerne veľké množstvo ľudských strát. Od polovice 60. rokov do roku 1989 v nej zahynulo takmer štyritisíc vojakov (!!), z čoho väčšinu tvorili muži povolaní na vojenskú základnú službu. V tejto armáde slúžili ľudia, ktorých Vy dnes odsudzujete, a ich činnosťou bolo, aby sa eliminoval vznik aj takýchto mimoriadnych (t. j. smrteľných) udalostí. Z tohto dôvodu pokrytecké tóny hnutia OĽaNO o tom, že táto služba nebola dostatočne nebezpečná – do ďaleka škrípu, vyznievajú naozaj falošne a nepresvedčivo. Recenzné podceňovanie výkonu služby orgánov VKR, je zjavne iba účelové a slúži len na dezorientáciu laickej verejnosti, prejavuje sa však napr. aj pri priznávaní výsluhových dôchodkov.

Myslíte si, že toľko zahynulo baníkov, alebo fúkačov skla, ktorým bola priznaná I. resp. II. pracovná kategória už od ich 15-tich rokov veku? Alebo v nejakom inom rezorte ČSSR bolo viac smrteľných udalostí…? Alebo vo všetkých rezortoch ČSSR dohromady do 31.12.1989?

Ak áno, prosím vymenujte ich! Preto rázne odmietame dnešné znevažujúce názory hnutia OĽaNO. Hrubo iba zavádza verejnosť, pretože nevykonalo žiadne dokazovanie a zisťovanie. To sú elementárne dôkazy o tejto pravde a nie o neoverených informáciách a tvrdeniach neskúseného rétora z dielne OĽaNO. Veď ten o tom režime v armáde do roku 1989 nevie takmer nič!

Dovoľujeme si upozorniť hnutie OĽaNO, že sa stále častejšie stretávame s vedomým prekrucovaním dejín a historických faktov. Napríklad na štátnej hranici ČSR, ČSSR a ČSFR v čase 1948 – 1989 zahynulo 654 pohraničníkov, vrátane ich veliteľov, o ktorých dnes nikto nechce v dobrom ani počuť napriek tomu, že si tam plnili služobnú (štátnu) povinnosť. To boli všetko naši spoluobčania a ich potomci žijú dodnes. To neboli ľudia druhej kategórie. Dostali rozkazy a museli do vojenskej (policajnej) služby nastúpiť. Prečo sa aj im nestavajú rovnaké pomníky pod hradným bralom pod Devínom? Kto ich zavraždil, viete o tom niečo? Viete niečo o ochrane štátnych hraníc (teraz Schengen)? Tie hranice sa musia chrániť bez ohľadu na zmýšľanie politických strán ktoré práve vtedy vládnu.

Vo väčšine vyspelých krajín majú príslušníci silových rezortov vždy osobitné sociálne, dôchodkové, nemocenské a úrazové zabezpečenie a výsady, ktoré zohľadňuje osobitné postavenie príslušníkov ozbrojených zborov. Príslušníci ozbrojených a bezpečnostných zborov vykonávajú štátnu službu v služobnom pomere, upravenú osobitnými predpismi, charakteristickými znakmi, ktorými z hľadiska potreby osobitnej úpravy ich sociálneho zabezpečenia sú predovšetkým dočasnosť, prechodnosť (nie celoživotnosť) služobného pomeru, strata úzko špecializovanej kvalifikácie po jeho skončení a vysoká miera zdravotnej rizikovosti, ktorú nemožno eliminovať, pričom v súhrne ide o činnosti, vykonávané v prioritnom záujme štátu. Výsluhový dôchodok je vo svojej podstate čiastkový dôchodok, ktorým sa zhodnotí len časť odslúžených rokov. Popri tom panuje trvajúca beznádej na ďalšom zamestnaní v civilnom sektore o ktorej sa aj sami denne presviedčate.

Služba v silových rezortoch nie je celoživotným zamestnaním, akoby sa niekomu zdalo. Na to zabúdajú mnohí politici, novinári, či teoretici z rôznych inštitútov. Príslušníci ozbrojených zborov musia totiž spĺňať striktné požiadavky na dobrý zdravotný stav, telesnú kondíciu a fyzickú zdatnosť, psychickú odolnosť, ktoré jednoducho exspirujú okolo 45 rokov veku, teda veľmi skoro pred vekom ich fyzickej staroby. To je prirodzený proces, aj mimo našej vôle – s tým nič nenarobíte. Ďalším dôvodom je kariérny princíp uplatňovaný v niektorých zložkách ozbrojených a bezpečnostných zborov. Skončením služby pred dosiahnutím veku fyzickej staroby alebo vznikom invalidity sa bývalý vojak (policajt) stáva novou pracovnou silou na trhu práce, čo v spojení so špecifickou vojenskou (policajnou), kvalifikáciou a vekovým znevýhodnením vytvára veľmi nepriaznivé podmienky pre jeho ďalšiu pracovnú činnosť. Dôsledkom je nielen rapídny pokles príjmu, ale aj prechodná, ba až trvalá nezamestnanosť. Preto nevyhnutne musí existovať regulačný mechanizmus eliminujúci dôsledky tohto stavu, starobný (invalidný) dôchodok príslušníka ozbrojených zborov, ako aj od neho odvíjajúce sa sekundárne sociálne dávky pozostalých, teda vdovský a sirotský. Politici, novinári a teoretici z rôznych inštitútov práve na toto by nemali zabúdať a myslieť aj na tieto nevýhody, ktoré určite nastanú po skončení vojenskej (policajnej) kariéry každého vyslúžilca. Kto ho potom zamestná, nevie nik, lebo garancie neexistujú žiadne.

Príslušníci silových rezortov ČSSR boli vždy rozkazom vojenského (policajného) veliteľa zaradení do oficiálnych vojenských (policajných) štruktúr (družstvo, čata, rota, prápor, pluk) – kedy činnosť vojenských (policajných) veliteľov podliehala správnemu právu (teda de facto každý veliteľ bol vždy nadradený nad vojakom, policajtom) a ktorý sa vyznačoval výraznou nadradenosťou štátu. Kde príslušníci VKR, ŠTB a pod., boli tým istým rozkazom vojenského (policajného) veliteľa ustanovení do oficiálnych základných veliteľských funkcií. Na rozdiel od civilných zamestnaní (kde sa na nich výhradne vzťahoval občiansko-právny vzťah, respektíve súkromno-právny vzťah a ktorý sa vyznačoval rovnosťou zúčastnených subjektov – pozri bývalý Zákonník práce č. 65/1965 Zb.), u príslušníkov ozbrojených zborov ČSSR takáto rovnosť účastníkov nikdy neexistovala, ale vždy išlo o vzťah nadradenosti a podriadenosti, ktorý sa tvrdo disciplinárne vynucoval.

Okrem zákonov, ktoré regulovali vojenskú a policajnú službu – existovali aj ROZKAZY veliteľov. Vojenský a policajný rozkaz je príkaz nadriadeného vojaka (policajta) voči vojakovi (policajtovi) podriadenému, ktorý má zvláštnu povahu a je kvalitatívne iným prejavom veliteľskej vôle, než sú obvyklé príkazy, pokyny alebo požiadavky. Ukladá sa ním podriadenému vojakovi (policajtovi) konkrétna povinnosť niečo vykonať alebo sa naopak nejakého chovania zdržať. Jeho funkciou je bezprostredná realizácia úloh ozbrojených a bezpečnostných síl, t. j. bojovej a výcvikovej činnosti, bojovej pripravenosti, vnútornej organizovanosti a činnosti vojenskej a policajnej správy. Neuposlúchnutie rozkazu je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody v základnej sadzbe až na päť rokov. Aj jeho príprava je trestná a kvalifikované skutkové podstaty prichádzajú do úvahy vtedy, pokiaľ je napr. spáchaný v skupine, so zbraňou alebo za bojovej situácie. Neuposlúchnutie rozkazu hoci i z nedbanlivosti, pokiaľ tým dôjde k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu splnenia dôležitej služobnej úlohy, tak potom v základnej sadzbe hrozí až jeden rok odňatia slobody. Takto to prosím funguje v silových rezortoch SR dodnes a v silových rezortoch bývalej ČSSR to fungovalo obdobne.

Podľa § 74 zák. NR SR č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, je uvedené, že „Vojenská disciplína a vojenský rozkaz“ je:

ods. 1- Vojenskou disciplínou sa rozumie povinnosť vojaka dodržiavať ustanovenia tohto zákona, plniť vojenskú prísahu, vojenské predpisy a vojenské rozkazy služobných orgánov alebo nadriadených vojakov, ktoré vydávajú v súvislosti s výkonom vojenskej služby.

ods. 2– Na velenie v ozbrojených silách služobný orgán a nadriadený vojak vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania zdržať.

ods. 3- Vojenský rozkaz nesmie byť vydaný v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými normatívnymi aktmi.

ods. 4- Vojenské rozkazy nepreskúmavajú súdy.

Títo príslušníci silových rezortov ČSSR boli povinní takmer okamžite vykonávať službu a zásah na rôznych miestach podľa potrieb štátu. Personálna mobilita bola bezprostredne spojená so sústavným sťahovaním sa nielen príslušníka ozbrojených a bezpečnostných zborov ČSSR, ale bezprostredne aj jeho celej rodiny, manželky a detí. Tento kľúčový fakt sústavne uniká z pozornosti neskúsených politikov a MPSVaR SR, alebo ľudí, ktorí o výkone služby pre štát nevedia nič. Nemuselo to mať priamy dosah na jeho mesačný príjem, ale malo (a aj dnes má) výrazne negatívny dosah predovšetkým na príjem, a tým aj na vlastné dôchodkové poistenie – jeho druhého manželského partnera! Manželka vojaka (policajta) na to dnes najviac dopláca a na to sa úplne zabúda!!! Sociálne a dôchodkové zákony SR sú poriadne deravé a nejednoznačné a tento fakt ani MPSVaR SR dodnes nevyriešilo, pretože mu to uniklo z pozornosti. Ten postihnutý manželský partner spravidla nedobrovoľne musel vždy skončiť svoje doterajšie zamestnanie a nasledoval svojho manžela v inom mieste výkonu služby, sa opakovane stával novou pracovnou silou na trhu práce, veľmi často so základným platom, bez výrazných benefitov a výhod. Sú prípady, že sa tieto rodiny príslušníkov silových rezortov až 11x museli sťahovať po všetkých kútoch ČSSR o ktorých nemáte ani tušenia. A neslúžilo sa len v Bratislave a Prahe! Manželský partner (manželka) sa zväčša musel sám postarať o výchovu detí a na každom novom pracovisku začínať vždy od nuly, pretože manžel bol sústavne v službe. Je len samozrejmé, že dnes dostáva iba 200.-€ mesačne dôchodok a o dôvody a príčiny tohto stavu sa nikto nezaujíma. Manželka sa stala obeťou výkonu služby svojho manžela, to bola príliš krutá daň za výkon jeho služby! Tieto opisované okolnosti neboli založené na istote, ale na nepredvídateľnosti a neočakávanosti. Tento druhý manželský partner bol vždy vystavený bezprostrednej hrozbe nezamestnanosti a musel vždy začínať odznova v novom zamestnaní, prípadne aj na inej, málo kvalifikovanej a platenej práci alebo až na koncovej pozícii. Alebo nebolo preň zamestnanie adekvátne jej vzdelaniu alebo žiadne, aj to sa stávalo! Resp. sa musel zakaždým podrobiť a absolvovať aj rôzne ďalšie školenia a prípravu na nové zamestnanie. Toto dnešné dôchodkové vákuum druhého manželského partnera dnes nie je vôbec uspokojivo riešené, úplne sa na to zabudlo.  Preto sa musí nevyhnutne vytvoriť nový pregnantný regulačný mechanizmus, eliminujúci dôsledky tohto katastrofálneho stavu na dôchodkové zabezpečenie aj manželského partnera príslušníka ozbrojeného a bezpečnostného zboru ČSSR. Nuž, čo myslíte – ako to funguje na Slovensku? Mali by Ste aj tomuto problému venovať pozornosť.

Okrem toho, policajti i vojaci sú pri výkone svojej služby v prospech štátu vystavení omnoho väčšiemu riziku úrazu s trvalými následkami, ale aj úmrtia, než väčšina civilnej populácie. Dôvody, ktoré verejnosť dostatočne ani nepozná – sme uviedli vyššie.  To sú riziká a vážne hrozby, ktoré komerčné poisťovne obyčajne nie sú ochotné znášať, a to ani v podstatne rozvinutejších krajinách než je Slovenská republika.

Ak má existovať iba všeobecný dôchodkový systém pre civilné obyvateľstvo spolu s príslušníkmi ozbrojených a bezpečnostných zborov, prinášalo by to priveľa problémov a rovnostárstva, ktoré je neakceptovateľné. Rovnostárstvo už dávno odišlo do zabudnutia a niektorí to dnes azda nepostrehli a naďalej zotrvávajú na svojich mylných predstavách. Všeobecný dôchodkový systém by tým ohrozil profesionalizáciu ozbrojených zložiek štátu, preto z tohto dôvodu bol vytvorený nový osobitný systém dôchodkového poistenia.

 

Vážená pani Mgr. et Mgr. A. ANDREJUVOVÁ,

našich členov znepokojuje a zneisťuje Váš návrh zákona, pretože spôsobuje iba ďalšie napätie v ich radoch, v ich rodinách a spoločnosti. Nie je dobré rozkolísať doterajšie dobré vzťahy medzi verejnosťou a príslušníkmi silových rezortov a šíriť nevraživosť. V rokoch 2013-2014 utíchlo zbytočné napätie vyvolané článkami o údajne vysokých a takmer nezaslúžených dôchodkov všetkých vojakov a policajtov od Vašej predchodkyne – poslankyne NR SR pani Ing. E. Jurinovej (opať OĽANO) a teraz sa obdobné populistické témy v médiách objavujú zas a nemá to konca. Sústavné napádanie starobných dôchodcov zo strany hnutia OĽaNO musí už raz skončiť.

Autori tohto návrhu sú ľudia, ktorí nikdy nemali skúsenosti s činnosťou ozbrojených a bezpečnostných zborov ČSSR a preto sa oprávnene divíme, že dostali priestor na zverejňovanie ničím nepodložených tvrdení a názorov.

Vieme i to, že poslankyňa NR SR za OĽaNO pani Ing. E. JURINOVÁ sa zjavne pustila sa do tém, ktorým asi dobre nerozumela (alebo vôbec nerozumie), nemala úplné informácie a  boli jej azda viac než cudzie. Sme presvedčení, že NR SR má určite dosť erudovaných právnikov, aby túto zložitú mediálnu tému zvládli a slovenskej verejnosti vysvetlili, než aby sa o tejto téme vyjadrovali laici a neskúsené osoby. Uvítali by sme, aby o týchto zložitých dôchodkových a sociálnych témach sa mala možnosť vždy vyjadriť aj druhá strana, teda aj my, pretože aj my ich pokladáme za nedostatočne riešené. Ten návrh zákona by boli už oveľa korektnejší a serióznejší. Vieme to robiť spoločne? Sme ochotní Vás navštíviť a problémy vysvetliť kedykoľvek.

Ak je tu nejaká nespravodlivosť, tak je v tom, že dôchodkové inštitúcie roky ich výkonu služby odmietajú uznať aj dnes. Existuje množstvo súdnych sporov na všeobecných súdoch SR. Dnes ich dôchodkové nároky začali nečakane podmieňovať výkonom služby až do 31.12.1999 (!) a mnohí vyslúžilci, žiaľ, už zomreli a ich deti, resp. manželky (vdovy) sú z tohto dôvodu postihnutí aj dodnes. Tým, ktorí tak vehementne útočia proti oprávneným nárokom vojakov a policajtov býv. ČSSR, treba každému z nich pripomenúť aktuálnosť čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb postenia zo všeobecného systému) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, cit.: „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že štátne orgány (dôchodkové inštitúcie) nielenže nemôžu konať nad rámec ústavného a zákonného rámca, ale v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR („Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“) sú štátne orgány povinné postupovať tak ako im príslušné zákonné normy prikazujú. Štátne orgány preto nemôžu ignorovať zákonný imperatív konať istým spôsobom a nemôžu postupovať a rozho-dovať podľa vlastnej ľubovôle bez ohľadu na dikciu právneho predpisu. Len pri rešpektovaní uvedených zásad môžu byť naplnené predpoklady pre ústavne konformný postup orgánov verejnej moci.

Podľa čl. 11 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanovených zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah práv a slobôd.

Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Podľa ods. 2  Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať.

Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu.

Uvažovaný návrh zákona o 50% znížení výsluhových (starobných) dôchodkov bývalých príslušníkov VKR a ŠTB a niektorých ďalších osôb, porušuje právo vojenských a policajtov vyslúžilcov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe je zakotvené v štvrtej hlave Listiny základných práv a slobôd, medzi právami hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi, ktoré je možné vymáhať iba v medziach zákonov,  ktoré tieto ustanovenia Listiny vykonávajú (pozri čl. 41., ods. 1., Listiny základných práv a slobôd). Zákonná úprava vykonávajúca hospodárske, sociálne a kultúrne práva však musí brať ohľad na ich podstatu a zmysel (pozri čl. 4., ods. 4., Listiny základných práv a slobôd).

Nesprávnou a strmou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádzalo k podstatnému zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve bývalých príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov ČSSR (poistencov), ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

 

Vážená pani Mgr. et Mgr. Anna Andrejuvová,

vo všetkých existujúcich systémoch sociálneho zabezpečenia sú v rôznom pomere zastúpené zásady solidarity a ekvivalencie (alikvotnosti). Každý systém sociálneho zabezpečenia nesie so sebou zvýhodnenie alebo znevýhodnenie určitých sociálnych skupín, podľa toho, či je preferované skôr hľadisko prehnanej ľavicovej solidarity alebo uprednostňovaná zásada ekvivalencie (zásluhovosti). Tato legislatívna úprava je vyhradená zákonodarcovi, ktorý však nemôže postupovať ľubovoľne, ale pri stanovených preferenciách musí prihliadať k sledovaným verejným hodnotám. V oblasti, ktorá bola predmetom posudzovania, ide o oblasť ekonomického zákonodarstva, kde zákonodarca má podstatne širší priestor, než v zákonoch, ktoré sa bezprostredne dotýkajú základných ľudských práv a slobôd.

Dovolíme si iba zdvorilo uviesť, že podľa § 87 ods. 1 písm. a) platného Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.  trestnosť činu zaniká po uplynutí 30 rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Za vraždu je to 20 rokov. No Vy predkladáte návrh zákona až po uplynutí 32 rokov od pádu režimu. Ako to chcete dať do právneho súladu SR?

Hlavným cieľom v oblasti civilného procesu je poskytnutie spravodlivej ochrany právam a opráv-neným záujmom všetkým účastníkom súdneho konania, teda aj príslušníkom silových rezortov ČSSR prostredníctvom vydávania súdnych rozhodnutí. Právo na súdnu ochranu znamená, že každý z nich sa môže obrátiť na príslušný nezávislý Krajský súd SR s návrhom o poskytnutie ochrany svojho práva, ktoré je  ohrozené alebo porušené. Inak by išlo o porušenie ich ústavného práva na súdnu ochranu,    ak súd nevydá rozhodnutie a sú splnené všetky podmienky ustanovené zákonom pre konanie. Naši vyslúžilí dôchodcovia v tom čase konali v súlade so zákonom ČSSR. Váš dnešný návrh zákona je výrazne retroaktívny, je vlastne kolektívnym trestom za kolektívnu vinu, pričom nijako nepostihuje dnešné rezorty (MO SR a MV SR – právnych nástupcov). Toto je v každej civilizovanej spoločnosti zakázané, najmä ak ide o dodržiavanie princípov právneho štátu (pozri čl. I Ústavy SR).

 

      Záver:
Veríme, že naším stanoviskom sa podarí usmerniť pozornosť na oveľa objektívnejšie posudzovanie dôchodkových a sociálnych problémov príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov bývalej ČSSR.

 

          S pozdravom

 ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
JUDr. Marián  Ď U R I N A
generálny sekretár

 

 

 

Zníženie dôchodkov niektorým dôchodcom

Do Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov dňa 16.04.2021 predložila návrh na vydanie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu

parlamentná tlač 516, tu je link na text predloženého návrhu:

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8210

Na úvod komentár od kolegu Ľubomíra Dubeňa:
Vážení kolegovia,
tak je to v oficiálnej verzii, doteraz sme mali možnosť vidieť len pracovnú verziu tohto návrhu. Okrem toho mnohí  z nás na tomto Webe už viacero rokov komentovali každoročnú snahu o plošné potrestanie dôchodcov na základe prijatia tohto zákona. Bola aj taká odozva, nepísať, nehovoriť a mlčať t.j. ak strčím hlavu do piesku nič nevidím a teda to neexistuje. Naše okolie napr. Nemecko,Česko, Maďarsko,Poľsko,Rumunsko, niektoré štáty bývalej Juhoslávie,Pobaltie tento proces už absolvovalo. Samozrejme niektoré postupy sú spoločné a niektoré v jednotlivostiach špecifické. Známe sú aj postoje jednotlivých Ústavných súdov a ESĽP. Samozrejme ako vždy v živote aj tu došlo na čiastkové korekcie v jednotlivých krajinách. Je dôležité vedieť na aké argumenty reagovali tieto ústavné súdy a čo nereflektovali.
Predpokladám, že až prijatie tohto zákona akceleruje pozornosť a snahu dotknutých bývalých príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov a ozbrojených síl.
Verím, že aj tu zafunguje určitá solidarita a snaha minimalizovať dopady už od začiatku.
Myslím si, že tí, ktorých sa táto zmena bude týkať sa aj zapoja do diskusie. Niektorí z nás už majú možno relevantné pripomienky k navrhovanému zneniu zákona.

Komentár na adresu MOSR a MVSR:

Vážení priatelia,
všimol si niekto z Vás, či MO SR, alebo MV SR sa pri pripravovanej novele zákona o odňatí dôchodkových benefitov zastali svojich bývalých príslušníkov – starobných dôchodcov? Tých istých príslušníkov, ktorí plnili nimi prideľované úlohy a slúžili práve v týchto ozbrojených a bezpečnostných zboroch a v ich prospech. Každý štát mal obdobné zložky a má zriadené naďalej, len premenované.
Myslíte si, že sa v tomto období vo Váš prospech nejako angažovali? Pýtam sa prečo dnes stoja bokom, alebo to robia z len obavy uplatňovania obdobných dôsledkov aj voči týmto dvom nástupníckym rezortom? Veď nezabúdajme, že sú ich právni nástupci! Dnes sú to iba “muzikanti?”
Je to nielen dnešná nedobrá vizitka, ale dlhodobá macošská vizitka týchto silových rezortov v starostlivosti o svojich vyslúžilcov. Ak sa raz zavrú kasárnské brány za Vami (pri odchode do civilu), záujem o Vašu osobu v tú chvíľu výrazne ochabol. Niet divu, že ich niektoré kompetencie a činnosti o Vašu starostlivosť, sa snažia preberať občianske združenia na pomoc veteránom.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A

Ešte komentár od Jozefa Oskorypa:
Dúfam, že na tomto Webe exploduje aktivita rôznych klubov od generálov, vojnových veteránov a ďalších, na obranu proti prijatiu navrhovaného zákona. Môžem mať právom výhrady k niektorým praktikám minulého režimu, ale osobne hodnotím obdobie pred rokom1989 vo vzťahu k dnešným kapitalistickým pomerom pozitívne.
BTW: V socialistickej ústave mala Komunistická strana vedúce postavenie a dnes, aké postavenie majú koaličné vládnuce strany?

Ďalšie úvahy a pripomienky prosím píšte nižšie v rubrike KOMENTÁRE.