Vyberte stranu

Žiadosť o pomoc pri hľadaní projektovej dokumentácie

Kolegovia z bezpečnostných zložiek SR,

obraciame sa na Vás s naliehavou prozbou o pomoc pri hľadaní projektovej dokumentácie podzemnej továrne Chemko Strážske okres Humenné. Vyrábala trhaviny  a pod.

Potrebujeme to pre riešenie ekologickej havárie. Zatiaľ sa zistilo, že v archíve KVUSS Košice nie je, ani terajší majitelia civilnej časti Chemka o tom projekte nič nevedia. Pôvodný správca konkurznej podstaty keď sa likvidoval štátny podnik tiež nič.

Možno niečo by mohli vedieť bývalí zamestnanci VPÚ Bratislava, kontakty na nich však nemáme…

Za každú informáciu budeme vďačný. 

Ďakujeme, pozdravujeme a prajeme pekný deň
Matej Styk a Pavol Bada

PS: akékoľvek poznatky k danej prozbe sú vítané buď tu v príspevku alebo na e-mail: bada@bezpzlozky.eu

Vojenské stredné odborné školy

 

Vojenské stredné odborné školy – fenomén doby.

V tomto roku, začiatkom leta, uplynie 50 rokov od vyradenia prvých absolventov vojenských stredných odborných škôl. Pozrime sa teda bližšie v akej dobe vznikali a aký  bol ich osud neskôr.

Už začiatkom šesťdesiatich rokov 20. storočia sa vedenie ministerstva obrany a generálny štáb začali vážne zaoberať otázkou, ako vedecko-technická revolúcia ovplyvní koncepciu výstavby a prevádzky ČSĽA. Bolo treba modernizovať technickú základňu armády a intelektualizovať činnosť veliteľského zboru, teda skokovo zvýšiť úroveň univerzálneho vzdelania budúcich vojakov z povolania. Legislatívnou podmienkou naplnenia týchto ambícií v armádnom školstve bolo prijatie zákona O sústave výchovy a vzdelávania, ktorý Národné zhromaždenie ČSSR prijalo 15. decembra 1960 a vžilo sa preň označenie „školský zákon.“ Zákon okrem iného explicitne stanovoval, že vojenské školy sú súčasťou jednotnej školskej sústavy štátu a „vzdelanie získane na vojenských školách má rovnakú spoločenskú hodnotu, ako vzdelanie získané na podobných stupňoch občianskeho školstva.“ /zákon 186/1960 Zb./  To malo posilniť rozhodovanie absolventov základných škôl upísať sa profesionálnej vojenskej službe. Správa vojenského školstva MNO začala zisťovať, či existujúce vojenské učilištia dokážu zabezpečiť aj činnosť maturitných škôl.

Vojenských učilíšť bolo v tom čase desať:
-Vyššie delostrelecké učilište v Martine,
-Vyššie letecké učilište v Košiciach a
-Vyššie tankové učilište vo Vyškove.
Vojenské učilištia druhov zbraní a služieb:
-Vojenské technické učilište v Liptovskom Mikuláši,
-Vojenské automobilové učilište v Nitre,
-Vojenské technické ženijne učilište v Bratislave,
-Vojenské spojovacie učilište v Novom Meste nad Váhom,
-Vojenská zdravotnícka škola v Ružomberku,
-Školské a výcvikové stredisko tyla v Žiline,
-Vojenská hudobná škola v Roudnici nad Labem.

Sieť doplňovali vojenské všeobecno-vzdelávacie školy /VŠ J. Žižku/ v Prahe, Opave. Moravskej Třebovej a v Bratislave a štyri vojenské prípravné školy.

A nad tým  päť vysokých vojenských škôl:
-Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne,
-Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda v Prahe,
-Vojenský lekársky doškoľovací ústav Jana Evangelistu Purkyně v Hradci Králové,
-Vojenský odbor fakulty telesnej výchovy a športu v Prahe a
-Vojenská fakulta vysokej školy dopravnej v Žiline.

Definitívne rozhodnutie sa však odďaľovalo. Odborníci a verejnosť sa v podmienkach nových pohľadov na budúcnosť socializmu  smelšie vyjadrovali aj k armádnej problematike.
Tvorcovia koncepcie vojenských stredných odborných škôl museli reagovať najmä na výhrady týkajúce sa právneho postavenia ich študentov, ktorých správanie regulujú vojenské predpisy pred dovŕšením veku dospelosti. Atmosféra dobového nadšenia z nových možností, ktorú ľuďom poskytoval obrodný proces však tieto výhrady na čas prekryla. Jedným z pozitívnym motívov pre armádnych reformátorov boli závery prijaté predsedníctvom ÚV KSČ v marci 1966 pod súhrnným názvom „O systéme vzdelávania dôstojníkov a práporčíkov ČSĽA.“ Systém sa stal súčasťou komplexnejšie dokumentu „Perspektívny plán výstavby ČSĽA na roky 1964-1970“, ktorý sa však, vinou rôznych peripetii vo vedení Varšavskej zmluvy, podarilo schváliť až na jar 1967 roku.

Rozkazom prezidenta ČSSR z 20. júna 1967 a súvisiacim Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 07/1967 vznikli dňom 1. septembra 1967 v zázemí Vyšších vojenských učilíšť a Vojenských učilíšť nové vojenské školy druhov vojsk a služieb.
-v Bratislave Vojenská stredná odborná škola – Ženijné technické učilište,
-v Košiciach /a v Prešove/ Vojenská stredná odborná škola letecká,
-v Liptovskom Mikuláši Vojenská stredná odborná škola elektrotechnická a rádiolokačná,
-v Martine Vojenská stredná odborná škola strojnícka,
-v Nitre Vojenská stredná odborná škola tanková a automobilová,
-v Novom Meste nad Váhom Vojenská stredná odborná škola oznamovacej techniky a
-v Žiline školy hneď dve – Vojenská stredná ekonomická škola a Vojenská stredná zdravotnícka škola niekedy uvádzané pod jedným názvom ako Vojenská stredná odborná škola tyla,
-v Roudnici nad Labem pokračovala umelecky orientovaná Vojenská stredná škola V. Nejedlého odteraz už v maturitnom profile.

Ale ešte predtým, na jeseň v roku 1966, sa pod gesciou územných vojenských správ začala ich rozsiahla propagácia a prvotný výber záujemcov o štúdium. Náborčíci boli úspešní nielen v tradičných posádkových centrách v Čechách a na Morave ale aj vo vidieckych okresoch na Slovensku. Na niektoré vojenské stredné školy sa hlásil aj dvojnásobný počet záujemcov ako bolo možné prijať.  Po súhlase rodičov sa nádejní študenti podrobili obvyklej prijímacej procedúre, ktorá začínala zdravotnými prehliadkami vo vojenských nemocniciach a Ústave leteckého zdravotníctva. Prijímacie skúšky kopírovali obsahom a rozsahom nároky na študentov verejných stredných škôl podobného zamerania. Navyše boli previerky fyzickej výkonnosti. 

A tak sa od jesene 1967 začali v mestách, kde vojenské stredné školy sídlili, objavovať detskí vojaci vzbudzujúci tu pozornosť, tu údiv a niekedy aj súcit. Za dobu  existencie, 1967-2003, prešlo ich učebňami a cvičiskami úspešne na 26 000 absolventov. Zhruba polovica z nich pokračovala vo vojenskej kariére, veľká väčšina absolvovala vojenské akadémie a vysoké vojenské školy a dosiahli plnohodnotné uplatnenie. Ostatní sa po splnení záväzku,  a z iných dôvodov, vrátili k civilným profesiám. Napriek výhradám nás neúprosná vojenská scholastika postavila na vlastné nohy, naučila spôsobne  žiť, riadiť sa zdravým rozumom a byť ostatným na úžitok. Absolventov sme mohli a môžeme nájsť vo veliteľských a štábnych funkciách, v akademickom prostredí, ale aj v pozíciách starostov a primátorov obcí a miest. Bývalí študenti vojenských stredných odborných škôl tvoria podnes  súdržné spoločenstvo. A tí, ktorí ešte zvládnu „preskočiť dva schody“, organizujú spomienkové stretnutia bývalých študentov, veliteľov a učiteľov. Ich priebeh sa  zaznamenáva a niekedy aj publikuje v printovej, či elektronickej podobe.

V neúplnom zozname nájdeme však aj rozsiahlejšie publikácie o vojenských stredných školách. Skupina autorov okolo pplk. Josefa Havla z Nitry vydala v roku 1990 knižku „Vznik a vývoj vojenských škôl automobilového vojska Čs. armády v r. 1919-1990“ a len celkom nedávno, v roku 2017, vyšla monografia “POKEPR 50“ s podtitulom  päťdesiat rokov od založenia Vojenskej strednej odbornej školy leteckej, ktorú  môžeme nájsť vo vojenských knižniciach Veliteľstva vzdušných síl OS SR a leteckých základní v Kuchyni, Prešove a Sliači. A o rok na to jej pokračovanie „POKEPR 50-druhý výber“ o kariére prvých absolventov VSOŠL   v elektronickej podobe.

Pred 50. rokmi, v roku 1971, začali prví absolventi maturitných vojenských škôl profesionálnu kariéru úplným stredným vzdelaním. Tento minimálny kvalifikačný predpoklad prospel najmä práporčíckemu zboru. Ambície rotných a rotmajstrov získať po čase akademické vzdelanie, dôstojnícku hodnosť a vyššie postavenie sa stali pravdepodobnejšie ako kedykoľvek predtým.

Ľubomír Miháľ
jeden z prvých absolventov Vojenskej strednej odbornej školy leteckej

Dopis ČASOD pre poslankyňu Andrejevuvovú

V náväznosti na článok uverejnený na tomto portály a následné komentáre  (najdete tu:         https://www.bezpzlozky.eu/2021/04/znizenie-dochodkov-dochodcom/    )
uverejňujeme otvorený dopis ČASOD k uvedenej problematike v plnom znení.

 

ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC  DELOSTRELECKÁ
– občianske združenie –
so sídlom SR,  ul. Sibírska č. 4,   831 02 BRATISLAVA – 3,
IČO: 42 185 611, reg. č.: VVS/1900/90-24415 na MV SR
—————————————————————————————————————–

V Bratislave, dňa 06.05.2021

Vážená pani
Mgr. et Mgr. Anna ANDREJUVOVÁ
– poslankyňa NR SR za hnutie OĽaNO –
Nám. Alexandra DUBČEKA
811 01  B R A T I S L A V A  – 1
anna.andrejuvova@nrsr.sk 

 Vážená pani Mgr. et Mgr. Anna ANDREJUVOVÁ,

naše občianske združenie ČASOD si dovoľuje reagovať na Váš návrh zákona na 50% zníženie  výsluhových a starobných dôchodkov bývalých príslušníkov VKR (slúžili v ozbrojených zboroch ČSSR) a príslušníkov ŠTB (slúžili v bezpečnostných zboroch ČSSR) a niektorých ďalších osôb.

Obdobné snahy o zdanenie výsluhových a starobných dôchodkov príslušníkov silových rezortov už tu raz bolo, v roku 2013 sa o to usilovala 42-ročná (v tom čase) pani Ing. Erika JURINOVÁ, členka OĽaNO, absolventka vysokej školy textilnej v Liberci. Dnes, po uplynutí 8 rokov, Ste to zase Vy, pani 41-ročná Mgr. et Mgr. A. ANDRUJEVOVÁ, opäť členka OĽANO. Z toho jasne vyplýva, že tento zámer voči vyslúžilým dôchodcom bývalej ČSSR, nie je z Vašej hlavy, ale od niekoho v pozadí. Niekoho, kto sa pomstivo prezentuje aj na verejnosti a zúfalo chce získať prepadajúce preferencie hnutia OĽaNO takýmito lacnými populistickými praktikami. Nie sme si istí či po takomto úvode dočítate tento text dokonca, ale bolo by to vhodné, pomôže Vám pochopiť niektoré súvislosti, nenávisť je zlý radca.

Nemilo nás prekvapuje fakt, prečo toto ostrie útokov dnes obraciate len voči jednotlivým príslušníkom silových rezortov ČSSR, ale nie voči silovému rezortu MO SR a MV SR (dnešným právnym nástupcom….?), t. j. voči tým rezortom, v ktorých táto kategória osôb slúžila, dostávala od nich pokyny, smernice a rozkazy. Iste sama uznáte, že tú službu nevykonávali iba svojvoľne a podľa ľubovôle. Viete teda korektne vysvetliť Váš skutočný dôvod, či zámer? A prečo v tom návrhu chýbajú aj spolupracujúce osoby s ŠTB, tie už nemajú výhodné dôchodky, na ktoré podľa Vás treba taktiež siahnuť? Niektorí z nich predsa dodnes pôsobia vo vysokých funkciách! Kladieme Vám otázky, ktoré sú pre OĽaNO viac ako nepohodlné.

Poznamenávame, že primeranosť hmotného zabezpečenia v starobe každého z týchto bývalých príslušníkov silových rezortov musí byť vykladaná nielen v zmysle zabezpečenia ich základných životných potrieb, ale i z hľadiska udržania primeraného životného štandardu, ktorého ako poistenci štátu dosahovali v čase svojho produktívneho služobného života, kedy (aj pod hrozbou exekúcií odvodovým inštitúciám) riadne a včas platili predpísané odvody do jednotného všeobecného systému dôchodkového  poistenia (v tom čase to tak bolo).

Určite sa podstatne líšili od tých, ktorí riadne nepracovali a ani tie hrozby exekúcií sa ich nijako netýkali. To ich predsa nemôžete hádzať do rovnakého „vreca“ spolu s takýmito asociálmi. To azda má byť trvalou akceptovanou realitou, že tí, čo nikdy nepracovali, majú mať dnes oveľa výhodnejšie podmienky ako výsluhoví dôchodcovia, alebo ako ostatní starobní dôchodcovia? Rovnaký odchod do dôchodku, resp. vyššie sociálne dávky ako oni?

Domnievame sa, že Vašim návrhom o 50% zníženie výsluhových (starobných) dôchodkov zjavne ide o porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1, Listiny základných práv a slobôd. Miera solidarity každého všeobecného dôchodkového systému mal by podliehať testu primeranosti, pričom ak dôjde k porušeniu tohto princípu primeranosti, ide o porušenie   čl. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd. Je nepochybné, že mesačný príjem príslušníkov silových rezortov bol prirodzene vyšší ako bol priemerný mesačný príjem zamestnanca NH ČSSR. Teda do štátneho rozpočtu určite odvádzali oveľa viac ako ostatní. Na tento fakt prosím nezabúdajte, pretože táto skupina občanov SR tie odvody (dane) určite odviedla. Štát tieto konkrétne peniaze od nich prijal, má ich stále u seba. Čo dnes s týmito peniazmi urobíte, ako s nimi naložíte v dôsledku uplatnenia Vášho zákona? Vrátite im ich späť, pretože viac odviedli štátu ako mali? Tento štát sa v tomto prípade bezdôvodne obohatil na ich úkor a to nie je v právnom štáte akceptovateľné. Aj toto budete musieť riešiť a vysvetliť.

Oprávnene poukazujeme na to, že sa tu diametrálne rozchádza väzba medzi výškou nimi mesačne odvádzaných súm poistného a výškou Vami o 50% znižovaného výsluhového (starobného) dôchodku (respektíve pomerom výšky výsluhového, resp. starobného dôchodku k výške ich príjmov v čase ich ekonomicky aktívneho života). Na túto nerozumnú myšlienku Ste prosím ako došli? Závistlivci a populisti dostali znovu priestor na publicitu?

Vysokú nebezpečnosť a riziko výkonu vojenského povolania potvrdzujú aj historici. Napr. historik PhDr. Prokop TOMEK PhD., z Vojenského historického ústavu v Prahe sa dlhodobo venuje fungovaniu armády v ére totality. Pri svojom výskume zistil, že Československá ľudová armáda (skr. ČSĽA), ktorá nebola nikdy bojovo nasadená v zahraničí, mala pomerne veľké množstvo ľudských strát. Od polovice 60. rokov do roku 1989 v nej zahynulo takmer štyritisíc vojakov (!!), z čoho väčšinu tvorili muži povolaní na vojenskú základnú službu. V tejto armáde slúžili ľudia, ktorých Vy dnes odsudzujete, a ich činnosťou bolo, aby sa eliminoval vznik aj takýchto mimoriadnych (t. j. smrteľných) udalostí. Z tohto dôvodu pokrytecké tóny hnutia OĽaNO o tom, že táto služba nebola dostatočne nebezpečná – do ďaleka škrípu, vyznievajú naozaj falošne a nepresvedčivo. Recenzné podceňovanie výkonu služby orgánov VKR, je zjavne iba účelové a slúži len na dezorientáciu laickej verejnosti, prejavuje sa však napr. aj pri priznávaní výsluhových dôchodkov.

Myslíte si, že toľko zahynulo baníkov, alebo fúkačov skla, ktorým bola priznaná I. resp. II. pracovná kategória už od ich 15-tich rokov veku? Alebo v nejakom inom rezorte ČSSR bolo viac smrteľných udalostí…? Alebo vo všetkých rezortoch ČSSR dohromady do 31.12.1989?

Ak áno, prosím vymenujte ich! Preto rázne odmietame dnešné znevažujúce názory hnutia OĽaNO. Hrubo iba zavádza verejnosť, pretože nevykonalo žiadne dokazovanie a zisťovanie. To sú elementárne dôkazy o tejto pravde a nie o neoverených informáciách a tvrdeniach neskúseného rétora z dielne OĽaNO. Veď ten o tom režime v armáde do roku 1989 nevie takmer nič!

Dovoľujeme si upozorniť hnutie OĽaNO, že sa stále častejšie stretávame s vedomým prekrucovaním dejín a historických faktov. Napríklad na štátnej hranici ČSR, ČSSR a ČSFR v čase 1948 – 1989 zahynulo 654 pohraničníkov, vrátane ich veliteľov, o ktorých dnes nikto nechce v dobrom ani počuť napriek tomu, že si tam plnili služobnú (štátnu) povinnosť. To boli všetko naši spoluobčania a ich potomci žijú dodnes. To neboli ľudia druhej kategórie. Dostali rozkazy a museli do vojenskej (policajnej) služby nastúpiť. Prečo sa aj im nestavajú rovnaké pomníky pod hradným bralom pod Devínom? Kto ich zavraždil, viete o tom niečo? Viete niečo o ochrane štátnych hraníc (teraz Schengen)? Tie hranice sa musia chrániť bez ohľadu na zmýšľanie politických strán ktoré práve vtedy vládnu.

Vo väčšine vyspelých krajín majú príslušníci silových rezortov vždy osobitné sociálne, dôchodkové, nemocenské a úrazové zabezpečenie a výsady, ktoré zohľadňuje osobitné postavenie príslušníkov ozbrojených zborov. Príslušníci ozbrojených a bezpečnostných zborov vykonávajú štátnu službu v služobnom pomere, upravenú osobitnými predpismi, charakteristickými znakmi, ktorými z hľadiska potreby osobitnej úpravy ich sociálneho zabezpečenia sú predovšetkým dočasnosť, prechodnosť (nie celoživotnosť) služobného pomeru, strata úzko špecializovanej kvalifikácie po jeho skončení a vysoká miera zdravotnej rizikovosti, ktorú nemožno eliminovať, pričom v súhrne ide o činnosti, vykonávané v prioritnom záujme štátu. Výsluhový dôchodok je vo svojej podstate čiastkový dôchodok, ktorým sa zhodnotí len časť odslúžených rokov. Popri tom panuje trvajúca beznádej na ďalšom zamestnaní v civilnom sektore o ktorej sa aj sami denne presviedčate.

Služba v silových rezortoch nie je celoživotným zamestnaním, akoby sa niekomu zdalo. Na to zabúdajú mnohí politici, novinári, či teoretici z rôznych inštitútov. Príslušníci ozbrojených zborov musia totiž spĺňať striktné požiadavky na dobrý zdravotný stav, telesnú kondíciu a fyzickú zdatnosť, psychickú odolnosť, ktoré jednoducho exspirujú okolo 45 rokov veku, teda veľmi skoro pred vekom ich fyzickej staroby. To je prirodzený proces, aj mimo našej vôle – s tým nič nenarobíte. Ďalším dôvodom je kariérny princíp uplatňovaný v niektorých zložkách ozbrojených a bezpečnostných zborov. Skončením služby pred dosiahnutím veku fyzickej staroby alebo vznikom invalidity sa bývalý vojak (policajt) stáva novou pracovnou silou na trhu práce, čo v spojení so špecifickou vojenskou (policajnou), kvalifikáciou a vekovým znevýhodnením vytvára veľmi nepriaznivé podmienky pre jeho ďalšiu pracovnú činnosť. Dôsledkom je nielen rapídny pokles príjmu, ale aj prechodná, ba až trvalá nezamestnanosť. Preto nevyhnutne musí existovať regulačný mechanizmus eliminujúci dôsledky tohto stavu, starobný (invalidný) dôchodok príslušníka ozbrojených zborov, ako aj od neho odvíjajúce sa sekundárne sociálne dávky pozostalých, teda vdovský a sirotský. Politici, novinári a teoretici z rôznych inštitútov práve na toto by nemali zabúdať a myslieť aj na tieto nevýhody, ktoré určite nastanú po skončení vojenskej (policajnej) kariéry každého vyslúžilca. Kto ho potom zamestná, nevie nik, lebo garancie neexistujú žiadne.

Príslušníci silových rezortov ČSSR boli vždy rozkazom vojenského (policajného) veliteľa zaradení do oficiálnych vojenských (policajných) štruktúr (družstvo, čata, rota, prápor, pluk) – kedy činnosť vojenských (policajných) veliteľov podliehala správnemu právu (teda de facto každý veliteľ bol vždy nadradený nad vojakom, policajtom) a ktorý sa vyznačoval výraznou nadradenosťou štátu. Kde príslušníci VKR, ŠTB a pod., boli tým istým rozkazom vojenského (policajného) veliteľa ustanovení do oficiálnych základných veliteľských funkcií. Na rozdiel od civilných zamestnaní (kde sa na nich výhradne vzťahoval občiansko-právny vzťah, respektíve súkromno-právny vzťah a ktorý sa vyznačoval rovnosťou zúčastnených subjektov – pozri bývalý Zákonník práce č. 65/1965 Zb.), u príslušníkov ozbrojených zborov ČSSR takáto rovnosť účastníkov nikdy neexistovala, ale vždy išlo o vzťah nadradenosti a podriadenosti, ktorý sa tvrdo disciplinárne vynucoval.

Okrem zákonov, ktoré regulovali vojenskú a policajnú službu – existovali aj ROZKAZY veliteľov. Vojenský a policajný rozkaz je príkaz nadriadeného vojaka (policajta) voči vojakovi (policajtovi) podriadenému, ktorý má zvláštnu povahu a je kvalitatívne iným prejavom veliteľskej vôle, než sú obvyklé príkazy, pokyny alebo požiadavky. Ukladá sa ním podriadenému vojakovi (policajtovi) konkrétna povinnosť niečo vykonať alebo sa naopak nejakého chovania zdržať. Jeho funkciou je bezprostredná realizácia úloh ozbrojených a bezpečnostných síl, t. j. bojovej a výcvikovej činnosti, bojovej pripravenosti, vnútornej organizovanosti a činnosti vojenskej a policajnej správy. Neuposlúchnutie rozkazu je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody v základnej sadzbe až na päť rokov. Aj jeho príprava je trestná a kvalifikované skutkové podstaty prichádzajú do úvahy vtedy, pokiaľ je napr. spáchaný v skupine, so zbraňou alebo za bojovej situácie. Neuposlúchnutie rozkazu hoci i z nedbanlivosti, pokiaľ tým dôjde k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu splnenia dôležitej služobnej úlohy, tak potom v základnej sadzbe hrozí až jeden rok odňatia slobody. Takto to prosím funguje v silových rezortoch SR dodnes a v silových rezortoch bývalej ČSSR to fungovalo obdobne.

Podľa § 74 zák. NR SR č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, je uvedené, že „Vojenská disciplína a vojenský rozkaz“ je:

ods. 1- Vojenskou disciplínou sa rozumie povinnosť vojaka dodržiavať ustanovenia tohto zákona, plniť vojenskú prísahu, vojenské predpisy a vojenské rozkazy služobných orgánov alebo nadriadených vojakov, ktoré vydávajú v súvislosti s výkonom vojenskej služby.

ods. 2– Na velenie v ozbrojených silách služobný orgán a nadriadený vojak vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania zdržať.

ods. 3- Vojenský rozkaz nesmie byť vydaný v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými normatívnymi aktmi.

ods. 4- Vojenské rozkazy nepreskúmavajú súdy.

Títo príslušníci silových rezortov ČSSR boli povinní takmer okamžite vykonávať službu a zásah na rôznych miestach podľa potrieb štátu. Personálna mobilita bola bezprostredne spojená so sústavným sťahovaním sa nielen príslušníka ozbrojených a bezpečnostných zborov ČSSR, ale bezprostredne aj jeho celej rodiny, manželky a detí. Tento kľúčový fakt sústavne uniká z pozornosti neskúsených politikov a MPSVaR SR, alebo ľudí, ktorí o výkone služby pre štát nevedia nič. Nemuselo to mať priamy dosah na jeho mesačný príjem, ale malo (a aj dnes má) výrazne negatívny dosah predovšetkým na príjem, a tým aj na vlastné dôchodkové poistenie – jeho druhého manželského partnera! Manželka vojaka (policajta) na to dnes najviac dopláca a na to sa úplne zabúda!!! Sociálne a dôchodkové zákony SR sú poriadne deravé a nejednoznačné a tento fakt ani MPSVaR SR dodnes nevyriešilo, pretože mu to uniklo z pozornosti. Ten postihnutý manželský partner spravidla nedobrovoľne musel vždy skončiť svoje doterajšie zamestnanie a nasledoval svojho manžela v inom mieste výkonu služby, sa opakovane stával novou pracovnou silou na trhu práce, veľmi často so základným platom, bez výrazných benefitov a výhod. Sú prípady, že sa tieto rodiny príslušníkov silových rezortov až 11x museli sťahovať po všetkých kútoch ČSSR o ktorých nemáte ani tušenia. A neslúžilo sa len v Bratislave a Prahe! Manželský partner (manželka) sa zväčša musel sám postarať o výchovu detí a na každom novom pracovisku začínať vždy od nuly, pretože manžel bol sústavne v službe. Je len samozrejmé, že dnes dostáva iba 200.-€ mesačne dôchodok a o dôvody a príčiny tohto stavu sa nikto nezaujíma. Manželka sa stala obeťou výkonu služby svojho manžela, to bola príliš krutá daň za výkon jeho služby! Tieto opisované okolnosti neboli založené na istote, ale na nepredvídateľnosti a neočakávanosti. Tento druhý manželský partner bol vždy vystavený bezprostrednej hrozbe nezamestnanosti a musel vždy začínať odznova v novom zamestnaní, prípadne aj na inej, málo kvalifikovanej a platenej práci alebo až na koncovej pozícii. Alebo nebolo preň zamestnanie adekvátne jej vzdelaniu alebo žiadne, aj to sa stávalo! Resp. sa musel zakaždým podrobiť a absolvovať aj rôzne ďalšie školenia a prípravu na nové zamestnanie. Toto dnešné dôchodkové vákuum druhého manželského partnera dnes nie je vôbec uspokojivo riešené, úplne sa na to zabudlo.  Preto sa musí nevyhnutne vytvoriť nový pregnantný regulačný mechanizmus, eliminujúci dôsledky tohto katastrofálneho stavu na dôchodkové zabezpečenie aj manželského partnera príslušníka ozbrojeného a bezpečnostného zboru ČSSR. Nuž, čo myslíte – ako to funguje na Slovensku? Mali by Ste aj tomuto problému venovať pozornosť.

Okrem toho, policajti i vojaci sú pri výkone svojej služby v prospech štátu vystavení omnoho väčšiemu riziku úrazu s trvalými následkami, ale aj úmrtia, než väčšina civilnej populácie. Dôvody, ktoré verejnosť dostatočne ani nepozná – sme uviedli vyššie.  To sú riziká a vážne hrozby, ktoré komerčné poisťovne obyčajne nie sú ochotné znášať, a to ani v podstatne rozvinutejších krajinách než je Slovenská republika.

Ak má existovať iba všeobecný dôchodkový systém pre civilné obyvateľstvo spolu s príslušníkmi ozbrojených a bezpečnostných zborov, prinášalo by to priveľa problémov a rovnostárstva, ktoré je neakceptovateľné. Rovnostárstvo už dávno odišlo do zabudnutia a niektorí to dnes azda nepostrehli a naďalej zotrvávajú na svojich mylných predstavách. Všeobecný dôchodkový systém by tým ohrozil profesionalizáciu ozbrojených zložiek štátu, preto z tohto dôvodu bol vytvorený nový osobitný systém dôchodkového poistenia.

 

Vážená pani Mgr. et Mgr. A. ANDREJUVOVÁ,

našich členov znepokojuje a zneisťuje Váš návrh zákona, pretože spôsobuje iba ďalšie napätie v ich radoch, v ich rodinách a spoločnosti. Nie je dobré rozkolísať doterajšie dobré vzťahy medzi verejnosťou a príslušníkmi silových rezortov a šíriť nevraživosť. V rokoch 2013-2014 utíchlo zbytočné napätie vyvolané článkami o údajne vysokých a takmer nezaslúžených dôchodkov všetkých vojakov a policajtov od Vašej predchodkyne – poslankyne NR SR pani Ing. E. Jurinovej (opať OĽANO) a teraz sa obdobné populistické témy v médiách objavujú zas a nemá to konca. Sústavné napádanie starobných dôchodcov zo strany hnutia OĽaNO musí už raz skončiť.

Autori tohto návrhu sú ľudia, ktorí nikdy nemali skúsenosti s činnosťou ozbrojených a bezpečnostných zborov ČSSR a preto sa oprávnene divíme, že dostali priestor na zverejňovanie ničím nepodložených tvrdení a názorov.

Vieme i to, že poslankyňa NR SR za OĽaNO pani Ing. E. JURINOVÁ sa zjavne pustila sa do tém, ktorým asi dobre nerozumela (alebo vôbec nerozumie), nemala úplné informácie a  boli jej azda viac než cudzie. Sme presvedčení, že NR SR má určite dosť erudovaných právnikov, aby túto zložitú mediálnu tému zvládli a slovenskej verejnosti vysvetlili, než aby sa o tejto téme vyjadrovali laici a neskúsené osoby. Uvítali by sme, aby o týchto zložitých dôchodkových a sociálnych témach sa mala možnosť vždy vyjadriť aj druhá strana, teda aj my, pretože aj my ich pokladáme za nedostatočne riešené. Ten návrh zákona by boli už oveľa korektnejší a serióznejší. Vieme to robiť spoločne? Sme ochotní Vás navštíviť a problémy vysvetliť kedykoľvek.

Ak je tu nejaká nespravodlivosť, tak je v tom, že dôchodkové inštitúcie roky ich výkonu služby odmietajú uznať aj dnes. Existuje množstvo súdnych sporov na všeobecných súdoch SR. Dnes ich dôchodkové nároky začali nečakane podmieňovať výkonom služby až do 31.12.1999 (!) a mnohí vyslúžilci, žiaľ, už zomreli a ich deti, resp. manželky (vdovy) sú z tohto dôvodu postihnutí aj dodnes. Tým, ktorí tak vehementne útočia proti oprávneným nárokom vojakov a policajtov býv. ČSSR, treba každému z nich pripomenúť aktuálnosť čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb postenia zo všeobecného systému) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, cit.: „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že štátne orgány (dôchodkové inštitúcie) nielenže nemôžu konať nad rámec ústavného a zákonného rámca, ale v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR („Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“) sú štátne orgány povinné postupovať tak ako im príslušné zákonné normy prikazujú. Štátne orgány preto nemôžu ignorovať zákonný imperatív konať istým spôsobom a nemôžu postupovať a rozho-dovať podľa vlastnej ľubovôle bez ohľadu na dikciu právneho predpisu. Len pri rešpektovaní uvedených zásad môžu byť naplnené predpoklady pre ústavne konformný postup orgánov verejnej moci.

Podľa čl. 11 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanovených zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah práv a slobôd.

Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Podľa ods. 2  Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať.

Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu.

Uvažovaný návrh zákona o 50% znížení výsluhových (starobných) dôchodkov bývalých príslušníkov VKR a ŠTB a niektorých ďalších osôb, porušuje právo vojenských a policajtov vyslúžilcov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe je zakotvené v štvrtej hlave Listiny základných práv a slobôd, medzi právami hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi, ktoré je možné vymáhať iba v medziach zákonov,  ktoré tieto ustanovenia Listiny vykonávajú (pozri čl. 41., ods. 1., Listiny základných práv a slobôd). Zákonná úprava vykonávajúca hospodárske, sociálne a kultúrne práva však musí brať ohľad na ich podstatu a zmysel (pozri čl. 4., ods. 4., Listiny základných práv a slobôd).

Nesprávnou a strmou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádzalo k podstatnému zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve bývalých príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov ČSSR (poistencov), ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

 

Vážená pani Mgr. et Mgr. Anna Andrejuvová,

vo všetkých existujúcich systémoch sociálneho zabezpečenia sú v rôznom pomere zastúpené zásady solidarity a ekvivalencie (alikvotnosti). Každý systém sociálneho zabezpečenia nesie so sebou zvýhodnenie alebo znevýhodnenie určitých sociálnych skupín, podľa toho, či je preferované skôr hľadisko prehnanej ľavicovej solidarity alebo uprednostňovaná zásada ekvivalencie (zásluhovosti). Tato legislatívna úprava je vyhradená zákonodarcovi, ktorý však nemôže postupovať ľubovoľne, ale pri stanovených preferenciách musí prihliadať k sledovaným verejným hodnotám. V oblasti, ktorá bola predmetom posudzovania, ide o oblasť ekonomického zákonodarstva, kde zákonodarca má podstatne širší priestor, než v zákonoch, ktoré sa bezprostredne dotýkajú základných ľudských práv a slobôd.

Dovolíme si iba zdvorilo uviesť, že podľa § 87 ods. 1 písm. a) platného Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.  trestnosť činu zaniká po uplynutí 30 rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Za vraždu je to 20 rokov. No Vy predkladáte návrh zákona až po uplynutí 32 rokov od pádu režimu. Ako to chcete dať do právneho súladu SR?

Hlavným cieľom v oblasti civilného procesu je poskytnutie spravodlivej ochrany právam a opráv-neným záujmom všetkým účastníkom súdneho konania, teda aj príslušníkom silových rezortov ČSSR prostredníctvom vydávania súdnych rozhodnutí. Právo na súdnu ochranu znamená, že každý z nich sa môže obrátiť na príslušný nezávislý Krajský súd SR s návrhom o poskytnutie ochrany svojho práva, ktoré je  ohrozené alebo porušené. Inak by išlo o porušenie ich ústavného práva na súdnu ochranu,    ak súd nevydá rozhodnutie a sú splnené všetky podmienky ustanovené zákonom pre konanie. Naši vyslúžilí dôchodcovia v tom čase konali v súlade so zákonom ČSSR. Váš dnešný návrh zákona je výrazne retroaktívny, je vlastne kolektívnym trestom za kolektívnu vinu, pričom nijako nepostihuje dnešné rezorty (MO SR a MV SR – právnych nástupcov). Toto je v každej civilizovanej spoločnosti zakázané, najmä ak ide o dodržiavanie princípov právneho štátu (pozri čl. I Ústavy SR).

 

      Záver:
Veríme, že naším stanoviskom sa podarí usmerniť pozornosť na oveľa objektívnejšie posudzovanie dôchodkových a sociálnych problémov príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov bývalej ČSSR.

 

          S pozdravom

 ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
JUDr. Marián  Ď U R I N A
generálny sekretár

 

 

 

Zníženie dôchodkov niektorým dôchodcom

Do Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov dňa 16.04.2021 predložila návrh na vydanie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu

parlamentná tlač 516, tu je link na text predloženého návrhu:

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8210

Na úvod komentár od kolegu Ľubomíra Dubeňa:
Vážení kolegovia,
tak je to v oficiálnej verzii, doteraz sme mali možnosť vidieť len pracovnú verziu tohto návrhu. Okrem toho mnohí  z nás na tomto Webe už viacero rokov komentovali každoročnú snahu o plošné potrestanie dôchodcov na základe prijatia tohto zákona. Bola aj taká odozva, nepísať, nehovoriť a mlčať t.j. ak strčím hlavu do piesku nič nevidím a teda to neexistuje. Naše okolie napr. Nemecko,Česko, Maďarsko,Poľsko,Rumunsko, niektoré štáty bývalej Juhoslávie,Pobaltie tento proces už absolvovalo. Samozrejme niektoré postupy sú spoločné a niektoré v jednotlivostiach špecifické. Známe sú aj postoje jednotlivých Ústavných súdov a ESĽP. Samozrejme ako vždy v živote aj tu došlo na čiastkové korekcie v jednotlivých krajinách. Je dôležité vedieť na aké argumenty reagovali tieto ústavné súdy a čo nereflektovali.
Predpokladám, že až prijatie tohto zákona akceleruje pozornosť a snahu dotknutých bývalých príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov a ozbrojených síl.
Verím, že aj tu zafunguje určitá solidarita a snaha minimalizovať dopady už od začiatku.
Myslím si, že tí, ktorých sa táto zmena bude týkať sa aj zapoja do diskusie. Niektorí z nás už majú možno relevantné pripomienky k navrhovanému zneniu zákona.

Komentár na adresu MOSR a MVSR:

Vážení priatelia,
všimol si niekto z Vás, či MO SR, alebo MV SR sa pri pripravovanej novele zákona o odňatí dôchodkových benefitov zastali svojich bývalých príslušníkov – starobných dôchodcov? Tých istých príslušníkov, ktorí plnili nimi prideľované úlohy a slúžili práve v týchto ozbrojených a bezpečnostných zboroch a v ich prospech. Každý štát mal obdobné zložky a má zriadené naďalej, len premenované.
Myslíte si, že sa v tomto období vo Váš prospech nejako angažovali? Pýtam sa prečo dnes stoja bokom, alebo to robia z len obavy uplatňovania obdobných dôsledkov aj voči týmto dvom nástupníckym rezortom? Veď nezabúdajme, že sú ich právni nástupci! Dnes sú to iba “muzikanti?”
Je to nielen dnešná nedobrá vizitka, ale dlhodobá macošská vizitka týchto silových rezortov v starostlivosti o svojich vyslúžilcov. Ak sa raz zavrú kasárnské brány za Vami (pri odchode do civilu), záujem o Vašu osobu v tú chvíľu výrazne ochabol. Niet divu, že ich niektoré kompetencie a činnosti o Vašu starostlivosť, sa snažia preberať občianske združenia na pomoc veteránom.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A

Ešte komentár od Jozefa Oskorypa:
Dúfam, že na tomto Webe exploduje aktivita rôznych klubov od generálov, vojnových veteránov a ďalších, na obranu proti prijatiu navrhovaného zákona. Môžem mať právom výhrady k niektorým praktikám minulého režimu, ale osobne hodnotím obdobie pred rokom1989 vo vzťahu k dnešným kapitalistickým pomerom pozitívne.
BTW: V socialistickej ústave mala Komunistická strana vedúce postavenie a dnes, aké postavenie majú koaličné vládnuce strany?

Ďalšie úvahy a pripomienky prosím píšte nižšie v rubrike KOMENTÁRE.

Zo „Správy“ o činnosti ombudsmanky za rok 2020

 

Národnej rade SR bola predložená správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020. V niekoľkých častiach Vám sprostredkujem vybrané znenie týkajúce sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

Časť 1
V správe o činnosti za rok 2018 a za rok 2019 som opakovane upozorňovala na mnohé nedostatky súvisiace s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov. Jedným z najzávažnejších zistení je existencia nejednoznačnej právnej úpravy spôsobujúca nejasnosti v tom, ktorý orgán verejnej správy je príslušný na rozhodnutie o nároku príslušníkov zborov na dôchodkovú dávku za doby poistenia získané v civilnom zamestnaní. Poukazovala som aj na existenciu rozdielnych prípadov, v ktorých otázky príslušnosti na rozhodnutie buď súdy ešte neposudzovali, prípadne ich posudzovali rozdielne. Dôsledkom tohto nedostatku je existencia osôb, ktoré nedokážu realizovať svoje základné právo na primerané hmotné zabezpečenia v starobe. Musím konštatovať, že ani v roku 2020 nedošlo zo strany zákonodarcu v tomto smere k odstráneniu existujúcej právnej neistoty. Pozitívne však vnímam prístup NS SR, ktorý poskytol odpoveď na nejednoznačnú prax správnych súdov zjednocujúcim stanoviskom Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020. Naďalej je však, podľa mojich zistení, v tejto veci žiadúca aj intervencia zákonodarcu.

x

PS autora článku:
K uvedenému dodávam, že spory o príslušnosti medzi Sociálnou poisťovňou a VÚSZ(sociálnymi orgánmi ministerstiev) evidujem cca 8 rokov a v nie ojedinelých prípadoch som zaznamenal ping-pongové zbavovanie sa zodpovednosti riešiť priznanie starobného dôchodku týchto orgánov, ktoré trvalo viacero rokov a ústavné právo výsluhového dôchodcu na primerané hmotné zabezpečenie nebolo príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia (poistenia) dodržiavané.
Aj rozhodovanie súdov SR (vrátane NS SR) nebolo jednotné a ani prvé kompetenčné rozsudky NS SR neboli zo strany VÚSZ rešpektované. Až zjednocujúce stanovisko NS SR prispelo k pomernému ukľudneniu tohto stavu.
Samozrejme, tak ak o konštatuje Verejná ochrankyňa práv najčistejšie riešenie a konečné pre žiadateľov výsluhových dôchodcov a by bola legislatívna úprava zákona o sociálnom poistení, čo je hlavne úloha MPSVaR SR.
Je vidieť, že poznatky výsluhových dôchodcov z oblasti sociálneho zabezpečenia sa neustále zvyšujú o čom svedčí aj viacero podaní verejnej ochrankyni práv v posledných rokoch. Na druhej strane to svedčí o niektorých medzerách vo výklade zákonov zo strany orgánov sociálneho zabezpečenia (poistenia) a nedokonalej legislatívy veď napr. len zákon č.461/003 Z.z. o sociálnom poistení má už 110 novelizácií.

Časť 2
V súvislosti s invalidnými dôchodkami sa v roku 2020 na mňa (VOP) obrátil podávateľ, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Hoci tejto osobe bola v rámci lekárskej posudkovej činnosti stanovená invalidita, z dôvodu nesplnenia podmienky aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nebol jej invalidný dôchodok priznaný. Podávateľ sa tak rozhodol, že „chýbajúce roky“ dopracuje a následne opätovne požiada o dôchodok. Tak aj učinil, získal vyše 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, avšak nárok na invalidný dôchodok mu nevznikol.
Už pri prvej žiadosti o invalidný dôchodok mu totiž bola určená invalidita spolu s dátumom jej vzniku, pričom podľa zákona o sociálnom poistení sa počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný pre nárok na invalidný dôchodok zisťuje len z obdobia pred vznikom invalidity. Inak povedané, nech by podávateľ akokoľvek dlho ďalej pracoval, nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému mu už nevznikne. Sociálna poisťovňa tak v tejto veci postupovala v súlade s právnou úpravou.
Na druhej strane vyvstáva otázka o opodstatnenosti tejto právnej úpravy, podľa ktorej sa prihliada len na obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Vznik invalidity totiž nemá žiaden vplyv na odvodové povinnosti tejto osoby voči Sociálnej poisťovni. To znamená, že ak aj osobe bola priznaná invalidita, či dokonca poberá invalidný dôchodok, aj naďalej odvádza poistné na sociálne poistenie v rovnakej sadzbe, a to aj do základného fondu invalidného poistenia. Napriek tejto skutočnosti však, zákon o sociálnom poistení pre účely posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok, rozlišuje medzi účasťou na invalidnom dôchodkovom poistení pred a po vzniku invalidity. V tejto súvislosti bolo oslovené aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré mi vo svojom liste uviedlo, že zvažuje legislatívne zmeny v oblasti invalidných dôchodkov, pričom nevylučuje aj umožnenie „dopracovania chýbajúcich rokov” do vzniku nároku na invalidný dôchodok. Napokon, právna úprava pred 1. januárom 2004 takéto dopracovanie umožňovala.
Na tomto mieste podotýkam, že takéto rozlišovanie období dôchodkového poistenia v závislosti od toho, či išlo o obdobie pred alebo po vzniku invalidity, balansuje na samej hrane ústavnej prípustnosti. Z tohto dôvodu zvažujem, že v tejto veci podniknem ďalšie kroky v rámci svojich právomocí.

X

PS autora článku:
Stretol som sa s viacerými prípadmi poberateľov výsluhových dávok, ktorí sa neskôr stali invalidnými a požiadali Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku zo všeobecného systému. Kľúčovou a spornou otázkou bolo pri priznávaní invalidného dôchodku, či má SP do požadovanej doby poistenia podľa veku (napr.15 rokov) započítať ako dobu poistenia aj dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok. Súdy SR ako i Najvyšší súd SR mali v jednotlivých prípadoch rôzne právne názory a až Plénum Najvyššieho súdu SR v roku 2019 rozhodlo, že do požadovanej doby poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa doba služby zhodnotená na výsluhový dôchodok nepočíta.
V praxi to znamená, že napr. 45 ročný poberateľ výsluhového dôchodku potrebuje okrem invalidity aj 15 rokov civilného poistenia a to do doby vzniku invalidity. Nič mu nepomôže ak bude naďalej pracovať až do roztrhania tela a platiť si poistné aj na invalidný dôchodok už nikdy túto dobu nedosiahne lebo zamestnanie po vzniku invalidity sa do tejto lehoty nepočíta. V tom vidím priamu diskrimináciu našich kolegov, ktorí sa neskôr stanú invalidnými.

Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.  Július Jánošík v Bratislave.

Podanie na Ústavný súd-ODBORY v OSSR

 

Právo profesionálnych vojakov zakladať a združovať sa v odborových organizáciách?

 

Zákon o združovaní občanov §2 ods.4 prvá veta zakazuje profesionálnym vojakom vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. Porušenie tohto zákazu je dôvodom na skončenie služobného pomeru podľa §83 ods.1 písm. c) zákona o štátnej službe vojakov.

Dňa 6.marca 2020 doručilo občianske združenie Zväz vojakov SR (ZVSR) podnet Verejnej ochrankyni práv, ktorým namieta porušenie práva profesionálnych vojakov slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. ZVSR je znemožnené pôsobiť v pozícii odborovej organizácie profesionálnych vojakov a rovnako je všetkým profesionálnym vojakom znemožnené nielen vytvárať ale aj združovať sa v odboroch.

Verejná ochrankyňa práv (VOP) si vyžiadala stanovisko Ministerstva obrany (MO), ktoré ho zaslalo dňa 4.5.2020, s názorom, že právna úprava je v súlade s Ústavou a medzinárodnými záväzkami. MO SR dalo aj na vedomie, že profesionálni vojaci sa môžu združovať v záujmových občianskych združeniach s profesijným vzťahom k Ozbrojeným silám. V nadväznosti na to VOP neuznala takúto argumentáciu s tým, že existujúci stav môže porušovať základné práva a slobody profesionálnych vojakov. Preto dňa 8.júna 2020 podala VOP na ministerstvo obrany SR podnet na zmenu existujúcej právnej úpravy. MO SR na tento podnet ani po urgencii VOP zo dňa 24.9.2020 neodpovedalo. Dňa 2.marca 2021 sa verejná ochrankyňa práv stretla s ministrom obrany SR, kde okrem iného minister obrany trval na svojom stanovisku.

Verejná ochrankyňa práv preto v rámci svojich kompetencií sa 31.03.2021 obrátila na Ústavný súd SR z dôvodu možného ohrozenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov.

Podľa VOP štát môže obmedziť činnosť odborových organizácií, nemôže však obmedziť ich vznik a možnosť združovať sa bez ohľadu na charakter výkonu povolania. Dôvody tohto obmedzovania možno hľadať aj v historických súvislostiach vzhľadom k zmenám v roku 1989 (nedôvera voči silovým rezortom).

Právo zakladať  odbory na ochranu svojich záujmov sa vzťahuje na súkromných zamestnancov, ale aj na zamestnancov štátu vrátane príslušníkov ozbrojených síl a policajtov.

Všeobecný zákaz združovať sa v odboroch, vstupovať do odborov alebo zakladať odbory pre príslušníkov ozbrojených síl je v rozpore s podstatou práva podľa čl.11 ods.1 Dohovoru. SR je tiež viazaná Chartou, ktorá má prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Čl.5 Charty zaručuje právo organizovať sa a vzťahuje sa na všetkých zamestnancov a nie je možné zakázať príslušníkom ozbrojených síl zakladať odbory a vstupovať do odborov. Podľa čl.6 ods.2 Charty musí vnútroštátna úprava garantovať organizáciám príslušníkov ozbrojených síl  vyjednávanie pracovných podmienok či platových podmienok.  Členom a zástupcom týchto organizácií musia byť zaručené právne garancie, že nebudú sankcionovaní za členstvo či vykonávanie funkcie v nich.

Zákaz pre profesionálnych vojakov vytvárať a združovať sa v odborových organizáciách je zásahom do základného práva podľa čl.37 ods.1 a 2 Ústavy SR, čl.11 ods.1 Dohovoru a čl.5 Charty. Štát však môže len obmedziť maximálne oprávnenia odborových organizácií profesionálnych vojakov napr. právo na štrajk, obmedzenia týkajúce sa krízových situácií a vojnového stavu.

Uvidíme ako sa k tomuto podaniu postaví Ústavný súd SR, aj keď ako laik mám pocit, že argumentácia verejnej ochrankyne práv je presvedčivejšia a pohľad späť na postoje ministerstva obrany v minulosti ma nie vždy presvedčil o správnosti ich názorov.

Opustil nás plk.v.v. Ing. Marian HORSKÝ

 

Dňa 31.marca 2021  vo veku nedožitých 77 rokov nás navždy opustil kolega

plukovník v. v. Ing.

Marian HORSKÝ

(11.4.1944 – 31.03.2021)

Kariéru profesionálneho vojaka začínal v roku 1969 na Štábe civilnej obrany hlavného mesta Bratislavy
– zastával funkciu náčelníka ženijno-technickej skupiny,
– začiatkom 80. rokov  bol vyčlenený ako vojak pre Slovenskú plánovaciu komisiu,
– po vzniku Slovenskej republiky bol preložený na Ministerstvo kontroly SR, neskôr na Sekciu obrany a bezpečnosti Úradu vlády Slovenskej republiky.
Po odchode do výslužby začas pracoval na odbore krízového manažmentu na Ministerstve hospodárstva SR.

Vyjadrujem úprimnú sústrasť jeho manželke a blízkej rodine.

Česť jeho pamiatke.

JUDr. František Cigánek, plk. v.v.

image.png
– – – –
Ako výsluhový dôchodca Ing. Marian Horský bol aktívnym členom ZVSR Klub Bratislava  a následne občianského združenia Vojenský veterán Bratislava. 
 
Česť jeho pamiatke !

Opustil nás plk.v.v.Ing. Ján DOBROVODSKÝ

Dňa 14.marca 2021  vo veku nedožitých 77 rokov nás navždy opustil kolega

plukovník v. v. Ing. Ján DOBROVODSKÝ

(25.4.1943 – 14.03.2021)

Absolvoval Ženijné technické učilište a VAAZ smer ženijný – veliteľsko štábny,
– vykonával funkcie od veliteľa čaty po zástupcu veliteľa praporu v Seredi u 6.žb.
– po úspešnom ukončení VAAZ v Brne (1976) vykonával funkciu veliteľa pluku CO v Žiline,
– pokračoval vo fukcii náčelníka OVS 5 v Petržalke.
Po odchode do výslužby pracoval a žil v Stupave.

Vyjadrujem úprimná sústrasť jeho manželke a blízkej rodine.

Česť jeho pamiatke.

Ing. Pavol Bada

Uverejňujem jednu fotografiu z prijímania kolegu Jána Dobrovodského (vľavo) za člena občianského združenia VOJENSKÝ VETERÁN v marci roku 2017:

Opustil nás plk.v.v.MUDr. Michal MARKO

 

Rozlúčka s plk. v.v. MUDR. Michalom  M   A   R   K   O   M …

25.2.2021 navždy dotĺklo šľachetné srdce plk. v.v. MUDr. MICHALA   M  A  R  K  A. Celý život sa venoval medicíne, liečeniu pacientov a záchrane ich života v prípade ohrozenia.

Narodil sa 15.11.1940 v Beloveži, okres Bardejov, kde úspešne absolvoval gymnázium a rozhodol sa pre povolanie vojaka profesionála so zameraním na medicínu. Štúdium na Vojenskej lekárskej akadémii Karlovej univerzity v Hradci Králove ukončil slávnostnou promóciou v roku 1964 a bol mu udelený titul MUDr. Počas štúdia sa zoznámil so svojou Ivankou a lásku zavŕšili svadbou v roku 1965.
Venoval sa profesne kardiológii a internému lekárstvu. Vojenská i lekárska prax sa začala vo Vojenskej nemocnici v Košiciach, odkiaľ odišiel v roku 1966 k vojenskému útvaru v Lušteniciach, okres Mladá Boleslav.
V roku 1969  nastúpil na významnú funkciu hlavného lekára divízie v Topoľčanoch, kde pôsobil do roku 1978. Jeho odborné i profesné vedomosti sa rozhodli využívať vo Vojenskej nemocnici Bratislava, kde sa sám zdokonaľoval a odovzdával svoje skúsenosti mladým, nielen vojenským lekárom ako kardiológ a zástupca primára interného oddelenia.
V roku 1988 bol premiestnený do Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe na funkciu primára 1. interného oddelenia, kde získal aj výberovú hodnosť plukovník.
Po 4 rokoch, od roku 1992 pôsobil opäť vo Vojenskej nemocnici Bratislava až do odchodu do výsluhového dôchodku. Pracoval ako zástupca riaditeľa nemocnice a neskôr ako primár interného oddelenia.
Stále, počas všetkých rokov, myslel nielen na svoj odborný profesný rast, ale aj na nádejných mladých lekárov.
V dôchodkovom veku pôsobil na kardiologickej ambulancii  a MarkoMedik so synom Petrom, ktorý sa rozhodol ísť v šľapajach svojho otca.
Plk. v.v. MUDr. Michal  MARKO ochotne pomáhal všetkým, ktorí ho o pomoc požiadali alebo jeho pomoc potrebovali.

Na rozlúčke 4.3.2021 v bratislavskom krematóriu sa s ním rozlúčila manželka Ivanka, syn Peter s rodinou, dcéra Monika s rodinou, kolegovia z nemocnice sv. Michala Bratislava a osobne jej riaditeľ plk. v.v. MUDr. Branislav Delej. Prítomní boli jeho priatelia a známi, pokiať to pandémia dovolila…

ĎAKUJEME VÁM, VÁŽENÝ PÁN DOKTOR, ZA STAROSTLIVOSŤ O NAŠE ZDRAVIE, ZA ĽUDSKÉ SRDCE, KTORÝM STE LIEČILI NAŠE UBOLENÉ  S    R    D    C    I    A . . . a nielen srdcia.

ČESŤ VAŠEJ PAMIATKE  !

MUDr. Michal Marko (v strede) sa v roku 2017 stal členom o.z. Vojenský veterán Bratislava.

Zomrel plk.v.v. Ing. Peter ŠVEC

27. 2. 2021 navždy dotĺklo srdce plukovníka v.v. Ing. Petra Š V E C A,  ktorý sa narodil 21. 4. 1961…

Bol vojenským i civilným pilotom, naposledy vyše 15 rokov lietal ako skúsený kapitán na dopravných lietadlách Boeing 737.
V armáde a Ozbrojených silách SR pôsobil v rokoch 1980 – 2004, s prerušením ako poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ĆSFR ako nezávislý poslanec na kandidátke SNS. Bol absolventom Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach. Pôsobil ako vojenský dopravný pilot, veliteľ leteckej základne. Postupne sa vypracoval na generálny štáb, kde pôsobil vo viacerých funkciách až po náčelníka  ” Operačného štábu – zástupca náčelníka Generálneho štábu” . Vojenskú kariéru skončil na ministerstve obrany SR vo funkcii generálneho riaditeľa ” Sekcie vojenského vzdelávania. ” Bol autorom viacerých článkov a štúdií, ktoré boli publikované i v zahraničí. V posledných rokoch pôsobil aj ako bezpečnostný analytik predovšetkým v oblasti vojenského i civilného letectva. Absolvoval viacero škôl a kurzov v zahraničí, z ktorých spomeniem predovšetkým – ako jediný Slovák v roku 1995 absolvoval operačný ” Veliteľský a štábny kurz pozemných síl ” v  Štábnej akadémii v meste Camberley a v roku 1999 najvyššie strategické vzdelanie na ” Kráľovskej akadémii obranných štúdií ” v Londýne. 

Umrel v kruhu svojej rodiny 27.2.2021 o 23,00 hod. – podľahol doma liečenému kovidu.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť manželke a jedinému synovi.

ČESŤ  JEHO  PAMIATKE !

Opustil nás plk.Ludvík Vaniš

 

Po roce 1970, kdy odjel z Čech na Slovensko zakládat Vojenskou akademii Antonína Zápotockého, se mnohé změnilo.
Nebylo jednoduché vypátrat jeho pracovní kontakty, neboť Vojenská akademie AZ (později VA KG) v Bratislavě už dlouho neexistuje.
Na závěr své kariéry pracoval i ve svém vysokém věku v Trnavě.
Svoji práci miloval. 3.března by se dožil 93 let.
Na sklonku svého života žil v DD na Pažitkově ulici v Bratislavě.

Čest jeho památce !

Za celou rodinu s láskou
Ivana Poláková
dcera z Brna

Opustil nás plk.v.v.Vojtech KÚKOĽ

8. februára 2021 takmer po 93 rokoch života, v spánku navždy dotĺklo úprimné a ľudské srdce

 plukovníka vo výslužbe Vojtecha K Ú K O Ľ A 

Celý život sa venoval okrem svojej rodine a druhej láske – vojenskej žurnalistike.
Pracoval v redakcii DUKLA a v roku 1963 prišiel do Československej televízie s pracoviskom v Bratislave, v spravodajskom štúdiu na Námestí SNP. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia založil Hlavnú redakciu armády, bezpečnosti a brannosti a stal sa jej prvým šéfredaktorom.
Venoval sa dokumentárnej tvorbe, magazínovej tvorbe s armádnou a brannou problematikou, prenosom, ale aj zábavným silvestrovským programom z prostredia armády. Veľký dôraz kládol na prípravu a výchovu mladých civilných, i vojenských redaktorov, ktorí mali veľký priestor pre rozvoj svojej profesie. Funkciu šéfredaktora opustil v roku 1990, kedy odišiel do výsluhového dôchodku. Vedel byť prísny, nezvyšoval hlas, dôrazne upozorňoval na chyby, ale na druhej strane vedel objektívne posúdiť televíznu tvorbu každého jednotlivca, každého redaktora, každého člena jemu zverenej redakcie a vedel výborné relácie ohodnotiť na prospech tvorcov..

V plukovníkovi Vojtechovi KÚKOĽOVI odišiel nestor vojenskej, hlavne televíznej žurnalistiky. Tí, ktorí s nim žili a dlhé roky pracovali a spolupracovali, budú na neho spomínať s vďakou a určite na neho nezabudnú.

ČESŤ VAŠEJ PAMIATKE A PROFESIONÁLNEJ PRÁCI ZA DLHÉ ROKY POSOBENIA VO VOJENSKEJ NOVINÁRSKEJ RODINE. Nech Vám je, vážený pán plukovník, slovenská zem, ktorú ste celý život tak milovali, ľahká… 

N E Z A B U D N E M E …    

 

 

Opustil nás pplk.Ing. Milan CAP

Týmto by som Vám chcel oznámiť, že dňa 13.2.2021 vo veku 68 rokov nás navždy opustil

pplk. Ing. Milan Cap

príslušník 14. t.d. Prešov, skupina PVO

Posledná rozlúčka so zosnulým bude v rodinnom kruhu dňa 15.2.2021 o 12,00 h. v rodnej obci Svetlice okr. Medzilaborce.

Česť jeho pamiatke.

kpt. v.v. Michal Gojdan.

Povýšenie do generálskych hodností

čaputová ozbrojené sily naď generál

 

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok 28.januára 2021 povýšila a menovala do generálskych hodností osem príslušníkov Ozbrojených síl  SR. V príhovore ich vyzvala, aby okrem priamych služobných povinností plnili aj svoju spoločenskú misiu.

Chce, aby boli príkladom pri formovaní skutočného vlastenectva a pôsobili na verejnosť, aby docenila význam a dôležitosť otázok obrany a štátu.

Generálmajor Ľubomír Svoboda bol povýšený do hodnosti generálporučíka. Brigádni generáli Ivan Pach a Štefan Kovács získali vojenskú hodnosť generálmajora. Do vojenskej hodnosti brigádneho generála boli vymenovaní plukovníci Pavol Tököly, Róbert Tóth, Roman Jantoš, Branislav Benka a Ladislav Dovhun.

Prezidentka poukázala na to, že obrana štátu je povinnosťou a vecou cti každého občana. Považuje preto za povinnosť budovať vzťah verejnosti a hlavne mladých ľudí k obrane vlasti. „Je potrebné viac hovoriť o mieste ozbrojených síl a ďalších štátnych orgánov a inštitúcií v systéme obrany republiky a možno aj viac vysvetľovať to, že aj keď sú vojaci vždy pripravení pomôcť, riešenie krízových situácií nevojenského charakteru by mal byť štát schopný zvládnuť aj bez ozbrojených síl,“ uviedla. Zároveň však ocenila zapojenie príslušníkov OS SR do pomoci obyvateľom v boji s pandémiou, a to popri plnení ďalších dôležitých úloh.

Hlava štátu v príhovore poukázala aj na výhrady orgánov NATO voči plneniu záväzkov SR z posledného hodnotenia obrany. „V tomto roku budete pripravovať vojenskú stratégiu, budete pripravovať dlhodobý plán rozvoja rezortu obrany a ozbrojených síl a zároveň budete participovať na novom cykle hodnotenia obrany od Aliancie. Súbeh týchto plánovacích procesov poskytuje príležitosť, aby sme dosiahli také zmeny, ktoré sa prejavia aj v zlepšenom stave obrany republiky aj priaznivejšom hodnotení NATO,“ vyzvala. Dodala, že Slovensko musí byť pre členov NATO férovým, kredibilným a spoľahlivým partnerom. Alianciu označila za garanciu obrany a bezpečnosti.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) skonštatoval, že všetci vymenovaní a povýšení sa o to zaslúžili svojou oddanou službou vlasti. Ďakujem im za kus kvalitnej práce a spolu s novými hodnosťami im prajem aj veľa nových síl na úspešné splnenie všetkých úloh, ktoré ich ešte len čakajú, povedal Naď. Ako dodal, jeho vládou schválený návrh na vymenovanie a povýšenie generálov bol plne v súlade s potrebami OS SR na obsadenie kľúčových pozícií v štruktúrach ich velenia, ako aj s požiadavkou vyváženosti v celkovej štruktúre dôstojníkov.

Opustil nás pplk.v.v. Ivan HOŠŠO

Vážení priatelia,
 05.01.2020 odišiel do výsadkového neba
pplk. v. v. Ivan Hoššo.
Jeho najbližším, manželke a deťom vyjadrujeme úprimnú sústrasť a hlbokú ľútosť nad jeho odchodom.
Tiež aj tomu početnému zástupu priateľov, najmä z radov výsadkárov a parašutistov.
Ale s Ivanom, tak ako to pri dobrých ľuďoch a správnych chlapoch býva, sa budeme ešte mnohí a dlho stretať.
Pravda, nie priamo, ale stopy, ktoré zanechal sú také výrazné a nasledovania hodné, že piesky času ich ešte dlho nezakryjú.
Narodil sa 23.augusta 1948 v Bratislave, kde začal svoju výsadkársku, resp. parašutistickú činnosť v miestnom aeroklube. Na ten jeho prvý zoskok z AN2 spomína aj Ľubka Šúplatová, ktorá skákala svoj, tiež prvý zoskok z tej istej mašiny.
Ivan sa zdokonaľoval a splnil podmienky pre prijatie do ASO Dukla Prostějov, kam nastúpil v roku 1967 a stal sa platným členom reprezentačného družstva. V roku 1972, 21. septembra v Bulharsku, stratil v jednom okamžiku 11 priateľov z družstva. Napriek všetkému pokračoval v parašutizme a v roku 1974 sa stal absolútnym majstrom sveta družstiev v kombináciách. V roku 1976 sa stal vicemajstrom sveta na presnosť pristátia jednotlivcov. Bol aj trénerom Českej reprezentácie žien v parašutizme, ktorú doviedol k takým úspechom, akým bola bronzová medaila na MS v Rusku, v roku 2004 a strieborná na ME v Prostějove, v klasickom parašutizme, v roku 2005.
Bol posledným majstrom Československa na guľatom padáku a prvým majstrom ČSSR na krídle v presnosti pristátia.
Po skončení aktívnej kariéry sa stal náčelníkom Slovenskej armádnej leteckej a pátracej služby. V rokoch 1967 – 1980 bol príslušníkom ASO DUKLA Prostějov. Od roku 1980 do roku 1992 patril do radov letectva ČSSR a od roku 1992 do roku 2012 bol príslušníkom letectva SR.
ČESŤ JEHO PAMIATKE.
Za KVV SR
a O KVV SR BB
Mjr. v. v. Mgr. Vladimír Schneider

Zoznam článkov na WEBe

Zoznam článkov na WEBe od 2014

2021 (17)2020 (36)2019 (19)2018 (30)2017 (47)2016 (48)2015 (88)2014 (12)2010 (1)

Ako podporiť tento web www.bezpzlozky.eu

Vážení čitatelia a prispievatelia na tomto webe..

……..Prevádzku tohoto serveru a náklady administrácie si platíme sami z Vašich príspevkov, zároveň by sme radi i s vašou pomocou dosiahli úrovne zrovnateľnej s kvalitou vyšších mediálnych služieb a to bez otravných reklám ktoré znechucujú a zdržujú čitateľa
…….Ctíme demokratické odovzdávanie informácií, chceme pokračovať a umožňovať transparentný a zmysluplný dialóg o verejných záležitostiach s ohľadom na potreby veteránov/vyslúžilcov/aj slúžiacich v bezpečnostných zložkách SR. Je na rozhodnutí každého z nás, či takéto slobodné a nezávislé weby zostanú činné a účinné vo verejnom priestore. Pokiaľ nám aj finančne pomôžete, tak nás nevytesnia tí, ktorí sledujú predovšetkým svoje mocenské a finančné záujmy. Portál je orientovaný ekonomicky tak, že je nezávislý od akýchkoľvek  politických strán alebo záujmov.

…….Váš finančný príspevok bude použitý k financovaniu serveru www.bezpzlozky.eu, príspevok je anonymný a nie je zviazaný s členstvom ani so vstupom do združenia. Sympatizanti ako aj ďalší záujemcovia môžu touto cestou podporiť dobrú vec – spolupatričnosť a vzájomnú odbornú pomoc svojim kolegom.

……Bez vášho aktívneho záujmu a spoluúčasti je ťažké tento web udržať, Váš finančný príspevok na podporu webu ide na transparentný účet, ktorý každoročne ku koncu roku zverejníme na tomto webe.
Ak súhlasíte, v súlade so zákonom Vás uvedieme v prehľade darcov vo výročnej finančnej správe. O doplňujúce informácie a dopyty týkajúce sa Vašich darov, vrátane žiadosti o potvrdenie daru ku konci roku píšte na email:   bada@bezpzlozky.eu      https://www.bezpzlozky.eu

Fin. podporu posielajte na účet:

Vlastník účtu : Martin Bada
IBAN: CZ 1820 1000 0000 2200 0784 93
BIC: FIOBCZPPXXX
Odkaz: WEB 2021, meno odosielateľa
Účet je vedený u FIO banky, platba je bez poplatku.

Ďakujeme za Vašu podporu!

webmajster a admin

Správa o stave na účte WEBu bezpzlozky.eu
Príspevky na WEB :
rok 2015    13 prispievateľov   ……………………….suma      320,00  E
rok 2016     15 prispievateľov ………………………..suma      187,10 E
rok 2017      4 prispievatelia  ………………………….suma       68,00 E
rok 2018     24 prispievateľov …………………………suma     385,00 E
rok 2019    26 prispievateľov ………………………… suma     460,00 E
rok 2020    15 prispievateľov ………………………… suma     215,00 E
Súčet za 6 rokov        1635,10 E

Výdaje na fungovanie WEBu:
23.12.2014     za  Webhosting a doménu  na rok 2015 …………… 60,33 E
05.12.2015     za  Webhosting  a doménu  na rok 2016…………….60,33 E
02.12.2016     za  Webhosting a doménu  na rok 2017 …………….61,68 E
12.12.2016     odmena Adminovi za udržiavanie WEBu ……….100,00 E
23.11.2017      za  Webhosting  a doménu  na rok 2018……………94,77 E
06.03.2017   petícia/hromadná pripomienka k z.461/2003 ……120,00 E
7.12.2018     za webhosting a doménu, zabezp. prevádzky a ochrany (antivir, firefox, photosmart, googl,windovs, word…),                     ……..286,23 E
31.12.2018  odmenu Adminovi za služby a servis v roku2018… 150,00 E
31.12.2019 webhosting a tech.zabezp na 2020   …………………… 312,22 E
31.12.2019 odmena admin za prevádzku v r. 2019………………..150,00 E
04.12.2020 webhosting a zabezp. ochrany na 2021 …………………332,20 E
04.12.2020 odmena adminovi za služby a servis 2020  ………….   0,00 E

Súčet výdaje za 2015 až 2020: — ……………..1727,76  E
Zostatok na účte k 12.12.2020    ……………..    92,66 E

 Ďakujem prispievateľom za príspevky na podporu Webu zaslané v  jednotlivých rokoch:
2015
Palfi Miro, Feďo Radoslav, Kopáčik Ľudovít, Súdik Elemír, Milan Stanislav,    Salak Dušan, Beer Juraj, Leitman František, Bednařik Jaroslav, Rusnak Pavol, Mikuš Ján, Krajčirovič Peter;
2016
NeumanJaroslav, Milan Stanislav, Palfi Miro, Kvačkaj Ivan, Lánik Jozef, Sobek Milan, KayserJuraj, HalapinJozef, Hadzuš Ján, CzímerGabriel, Földeš František, Ištoňa Marián, IlovskýMarián;
2017
Ilovský Marián, Czímer Gabriel, Bohunický Michal, Murcko Štefan;
2018
p. Murcko, Leitman, Bednařík, Krajčírovič, Czímer, Sloboda, Kollár, Rybár, Lazar, Joz. Kováčik, Boris Petrovič, Salak, Ištona, Fr. Blaško(USA), Št.Ušiak, Mir.Palfi, Št.Kin, El.Súdik, P.Kosinka, Kostelník, Földeš, Fusek, V.Hapon, Ľ.Dubeň (spolu 24 príspevkov)
2019:
Jar. Neuman, Fr. Leitman, Dušan Salák, Jar. Tauchman, Ivan Čaniga, Jar. Bednařík, Št. Murcko, Joz.Kováčik, Š.Ušiak, Jar.Neuman(2.x), Duš.Drab, M.Škúci, Fr.Foldeš, Végh, Pet.Krajčírovič, Mil.Lapar, J+M.Basista, M.Savolt, Mir.Palfi, J.Sapáček, Fr.Földeš(2.krát), Gabi Czimer, D.Salák+Joz.Šamaj a kol., I.Čaniga, A.Česnak
2020:
Jar.Tauchman(7.1),Fr.Leitman(7.1), Fr.Földeš(8.1), Jar.Bednařík(9.1), Marian Ilovský, Mir. Palfi, Alex.Végh, Tibor Tatar,Joz. Kováčik, Št. Murcko, Jar.Földeš, Martin Sidor, Mil.Ervín, Gab.Czímer, Martin Tydor
2021
p.Bednařík, Važan, Palfi, Kováčik, Čaniga, Basista, Főldeš Fr.,Neuman, Murcko, Tauchman, Ilovský,Čaniga2, Tatar, Leitman, Czimer.

 

Aktualizované 16.06. 2021

Ing. Pavol Bada,  webmajster

Úpravy na webe

Vážený priaznivci webu, prosím o trpezlivosť pri čítaní webu. Bohužiaľ s poslednou aktualizáciou nám prestala fungovať šablóna webu. Pracujem na náprave.
Možno budem musieť zmeniť vzhlad webu na trvalo. Pokúsim sa, ale čo najviac zachovať z toho na čo ste boli naučený.

Krásné Vianoce a Nový rok

Želá hlavný admin

 

Uistenie ministra Krajniaka zaznelo v NR SR

Z rozpravy na 18. schôdzi NR SR https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/18 – 3.12.2020 16.15 hod

Milan Krajniak

Vážené dámy a páni, vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Naše hnutie Sme rodina je garantom toho, že počas tejto vlády sa nielenže sociálne práva ľudí nebudú znižovať, ale práve naopak, budú sa zvyšovať a toto právo chceme rozšíriť a chceme ho rozšíriť takým spôsobom, aby sme do ústavy zaviedli a zagarantovali tri nové ústavné práva.

(viac…)

Návrh tabuľkových počtov OS SR

Materiál obsahuje návrhy:

  • celkových početných stavov vojakov a  zamestnancov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, vrátane profesionálnych vojakov vyčlenených podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a), c) až f) zákona č. 281/2015 Z. z. k 31. decembru 2021,
  • počty hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021,
  • rozmiestnenia zväzkov, útvarov, úradov a zariadení Ozbrojených síl Slovenskej republiky k 31. decembru 2021.
(viac…)

Rastie dôvera verejnosti v políciu?

Monitor z aktuality.sk
Komentár Daga Daniša: Máme tu prípad, ktorý spája Bödöra s Kaliňákom

Ak treba Matovičovu vládu za niečo pochváliť, tak za napĺňanie hlavného sľubu. Rozviazala ruky vyšetrovateľom, ktorí predvádzajú pozoruhodné výkony. Najnovšie pri vyšetrovaní bödörovcov a predraženého nákupu kamier pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

(viac…)

Budeme mať vojenského ombudsmana?

Dnes bol zverejnený na HS článok Zoltána Kelemena, ktorý sa venuje zavedeniu inštitútu vojenského ombudsmana.


Ombudsman má chrániť ľudské práva a oprávnené záujmy vojakov. Prepáčte, ale nebudem používať pomenovanie vojenský personál. Nepáči sa mi zavádzanie importovaných názvov. Jeho pôsobnosť by mala siahať výlučne do vnútra rezortu a nemala by zasahovať do činnosti iných orgánov. Mal by mať vysoký morálny status a pozitívny kredit u vojakov a znalosti z oblasti bezpečnosti a obrany.
Inštitút vojenského ombudsmana by mal byť zavedený v druhej polovici roku 2022.

(viac…)